Témy

Charakteristiku právnych princípov, ich postavenie v právnom poriadku či stanovenie podmienok ich použitia pri aplikácii práva možno zaradiť medzi základné otázky, ktorými sa zaoberá právna teória. Avšak každý právny poriadok (a teda aj európske právo) vzniká za účelom regulácie spoločenských vzťahov a preto má predovšetkým odrážať potreby spoločenskej reality, nie akejkoľvek právnej teórie.

Dávajú súdom ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku stanovujúce obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia dostatočný návod na to, s ktorými otázkami sa majú v rozhodnutí vyrovnať? Európsky súd pre ľudské práva aj Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach sformulovali viaceré zásady, ktoré zo znenia § 157 ods. 2 OSP priamo nevyplývajú. Združenie Via Iuris predkladá na verejnú diskusiu pracovný návrh, ako by mohli byť ustanovenia OSP prípadne doplnené, aby dávali súdom konkrétnejší návod na vypracovanie odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Mgr. Mária Kolíková vyštudovala právo na Univerzite Komenského v Bratislave. Ako advokátka sa pri poskytovaní právnej pomoci venovala hlavne oblasti práva vo verejnom záujme a ľudským právam a úzko spolupracovala s mimovládnymi organizáciami. V roku 2006 rozvíjala Centrum právnej pomoci ako jeho riaditeľka a v súčasnosti pôsobí na Ministerstve spravodlivosti SR ako štátna tajomníčka. V tomto rozhovore sme sa rozprávali o novom spôsobe hodnotenia sudcov.

Niektorí právni teoretici hovoria o zákone č. 257/2011 Z. z. (ďalej len „Novela“) ako o veľkej novele zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v účinnom znení (ďalej len „ZP“). Je to z dôvodu viacerých zmien, ktoré táto Novela prináša. Možno skonštatovať, že tie najvýraznejšie sa týkajú aj úpravy pracovného času. K najzásadnejším zmenám v tejto oblasti by sme mohli zaradiť úpravu tzv. konta pracovného času (§87a ZP), pružného pracovného času (§88 a §89 ZP) a práce nadčas. Pre obsiahlosť daných zmien sa budeme v tomto príspevku venovať iba prvej menovanej.

Slovenský parlament už tretí raz schválil predčasné voľby a aj tentoraz ich uzákonil tak, že pri tom prelomil ústavu

V mesiaci november sa na Otvorenom práve budeme venovať právu na informácie. Čo prinesie najnovšia novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám? Je slovenský zákon o slobodnom prístupe k informáciám dostatočný, alebo by potreboval ešte nejaké ďalšie zmeny? Aké sú reálne skúsenosti verejnosti s používaním infozákona a s poskytovaním informácií zo strany úradov? Aké sú skúsenosti so súdnymi konaniami, v ktorých súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí úradov o neposkytnutí informácií? Čo prinesie novela Občianskeho súdneho poriadku, ktorá namiesto zrušenia rozhodnutia o neposkytnutí informácie a vrátenia celej veci úradu na opätovné posúdenie umožňuje súdom, aby priamo nariadili úradom poskytnúť požadované informácie?

„Za kľúčové považujem, aby úsilie o reformu justície nestroskotalo na nereformovateľnosti celej spoločnosti. Pretože účinnosť a rešpektovanie akýchkoľvek noriem je priamo úmerné vyspelosti spoločnosti a jej schopnosti uvedomovať si vlastné sebadeštrukčné sily.“ (Prof. Alexandra Krsková v rozhovore pre Otvorené právo.)

Podľa Súdneho dvora EÚ sú právne úpravy členských štátov, ktoré viažu prístup k povolaniu notára na podmienku štátnej príslušnosti v rozpore s právom EÚ, pretože predstavujú diskrimináciu založenú na štátnej príslušnosti. Súdny dvor svoj záver založil na podrobnej analýze právnych úprav notárskych činností v dotknutých členských štátoch, keď uviedol, že notárska činnosť nespadá pod výnimku zo slobody usadiť sa, keďže nesúvisí s výkonom verejnej moci, tak ako to vyžaduje právo EÚ.

Sudcovská nezávislosť nemôže byť monopolom iba súdnej moci, ale podieľať sa na nej majú aj iné štátne moci, prípadne relevantné prvky občianskej spoločnosti.

Zamietnutie dovolania a zastavenie dovolacieho konania v správnom súdnictve je zvlášť nepríjemné za situácie, kedy v predchádzajúcom konaní bolo žalobcovi znemožnené konať pred súdom. Zdá sa, že Občiansky súdny poriadok je v tejto otázke nekompromisný. Je to však naozaj tak?

Každá legislatívna iniciatíva ministerstva spravodlivosti vyvoláva vášnivé reakcie – zo strany opozície sú pochopiteľné, zo strany adresátov síce menej, ale neprekvapujú. Naposledy to bol balíček návrhov, ktorými sa majú meniť nielen sudcovské zákony, ale aj ústava.

V nedávnom čase (dňa 26.07.2011, t.j. presne pol roka od dňa 26.01.2011, kedy došlo k vyhláseniu nálezu !!!) vyšiel v Zbierke zákonov č. 236/2011 Z.z. nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/2009, ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že niektoré ustanovenia zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, nie sú v súlade s čl. 12 ods. 1 v spojení s čl. 20 ods. 1, s čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 20 ods. 1 a s čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Zákonom číslo 257/2011 Z.z. bola vykonaná rozsiahla zmena zákona č. 311/2001 Z.z., Zákonník práce. Táto novela, okrem často spomínaných zmien, ako dĺžka skúšobnej doby atď., zaviedla do zákonníka práce niečo, čo zákonník práce nepoznal. Ide o tzv. konkurenčnú doložku.

V septembri 2011 sa Otvorené právo bude venovať aktuálnym zmenám v súdnictve. V auguste vláda schválila viaceré návrhy zákonov, ktoré predložila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, medzi inými aj zmeny v súdnictve týkajúce sa pravidelného hodnotenia sudcov. Čo si myslíte o tomto pravidelnom hodnotení ich práce a jeho naviazaní na disciplinárne konanie? Môže takýto nástroj zlepšiť fungovanie slovenských súdov? Je navrhované nastavenie hodnotiacich kritérií dostatočne objektívne a efektívne?

Na Slovensku sa možno stretnúť s tým, že verejní činitelia, napríklad politici alebo sudcovia, často podávajú žaloby na médiá za poškodeniu povesti. A súdy veľmi často rozhodujú v prospech verejných činiteľov a prikazujú médiám zaplatiť vysoké finančné odškodnenie. Často ide aj o niekoľkomiliónové sumy. Vysoké sumy vysúdili napríklad predseda vlády, predseda Najvyššieho súdu SR alebo viacerí politici a sudcovia.