Adéle Kent: Sudcovia nie sú mnísi

Vyštudovala právo a politológiu. Už viac ako 17 rokov je sudkyňou, okrem iného je aj členkou Poradnej komisie pre sudcovskú etiku. Publikuje, venuje sa vzdelávaniu sudcov, nedávno sa v Senci zúčastnila na medzinárodnej konferencii Prístup k spravodlivosti: Bariéry a východiská. S kanadskou sudkyňou Adéle Kent sme sa zhovárali o tom, ako funguje kanadské súdnictvo, o sudcoch, etike a disciplinárnych konaniach, a o tom, čo si sudca môže a nemôže dovoliť. Ako dlho pracujete v súdnictve?

Bola som vymenovaná za sudkyňu pred 17-timi rokmi.

Prečo ste sa stali sudkyňou?

V Kanade, než sa stanete sudcom, musíte mať právnu prax určitý počet rokov. Bola som obhajcom – advokátkou a mala som rada tú prácu. Keď som bola právnikom dostatočne dlho na to, aby som sa stala sudkyňou, pomyslela som si, že by som to všetko rada videla aj z opačnej strany, a tak som sa prihlásila.

Aká dlhá musí byť právna prax v Kanade predtým, než sa stanete sudcom?

Právo hovorí, že to musí byť najmenej 10 rokov, ale v skutočnosti je to zvyčajne viac, okolo 15 – 20 rokov. Taktiež musíte byť starší ako 35 rokov.

Máte špeciálnu prípravu predtým než začnete pracovať ako sudca a pojednávať?

Nie. Vaša príprava začína, keď ste menovaný za sudcu. Ale v tom čase už máte za sebou svoju právnu prax. Čo potrebujete vedieť sú špeciálne otázky, ktoré sa vyskytnú, keď ste sudcom, napr. ako zaistiť poriadok v súdnej sieni. Taktiež predtým ste boli právnikom len v jednej právnej oblasti, ale ja som sudcom vo všetkých oblastiach práva. Takže si musíte aktualizovať poznatky z ostatných oblastí.

Takže sa nedelíte do kolégií podľa oblasti práva, ktorú vykonávate?

Nie. Niektoré súdy sú špecializované, ale môj súd je súdom tzv. všeobecnej jurisdikcie, je to vyšší súd. Robíme všetky druhy prípadov, trestné, občianske a rodinné.

Môžete stručne opísať súdny systém v Kanade?

V Kanade je desať provincií a federálna vláda. Podľa ústavy federálna vláda menuje sudcov vyššieho súdu v každej provincii. Tento súd rieši viac závažné trestnoprávne a občianskoprávne prípady. Taktiež menuje sudcov odvolacieho súdu každej provincie a najvyššieho súdu Kanady. Ja som jedným z týchto sudcov, bola som menovaná federálnou vládou a som na súde. Každá provincia má provinčný súd a vláda provincie menuje tento súd, odtiaľ prichádzajú ich sudcovia.

Ako je vnímaný sudca verejnosťou v Kanade? Je to uznávaná profesia?

Myslím si, že je. Nespomínam si na posledný prieskum, ale odhadnem, že to bolo okolo 70 – 75%, čo, v porovnaní s inými profesiami, je dosť vysoké. Verejnosť verí v sudcu, ale ľudia majú otázky ohľadom súdneho systému. Niekedy nie sú spokojní, keď sudca dá príliš zhovievavý trest alebo keď niekto nie je odsúdený a vidia to ako chybu súdneho systému. Nemyslím si však, že to znižuje rešpekt voči sudcom. Myslím si, že si myslia, že spôsob akým funguje systém nie je vždy správny.

Podľa Vás, čo by mali byť vlastnosti, kvality, sudcu?

Výborný sudca by mal byť, v prvom rade, trpezlivý, pretože na súd prichádzajú rôzni ľudia, ktorí nemusia nevyhnutne rozumieť systému a sudca im musí pomôcť. Ďalej musí byť sudca úctivý a ochotný počúvať, pretože, v podstate, si musíme vypočuť všetky fakty a potom rozhodnúť. Takže trpezlivý, úctivý a ochotný počúvať sú najdôležitejšie vlastnosti. Ale aj dobrá znalosť práva je dôležitá, teda byť právne vzdelaný.

Ako dlho trvá, než sa rozhodne, od momentu, keď sa podá návrh?

Záleží to od prípadu. Niekedy sú dni, keď máte veľa prípadov a tie väčšinou rozhodnete ihneď a dáte ústne rozhodnutie v ten deň, takže strany vedia v ten istý deň, aké je rozhodnutie. Ale niekedy máte súd, ktorý trvá štyri, päť, šesť mesiacov. V takom prípade je nepravdepodobné, že nerozhodnete v ten deň. V takom prípade je pravidlom, že musíte urobiť rozhodnutie do šiestich mesiacov. Niekedy to urobíte rýchlejšie, niekedy musíte spomaliť a trvá to dlhšie, ale maximum je šesť mesiacov.

Máte často zdĺhavé konania? Máte prípady, ktoré trvajú tri, štyri a viac rokov?

Nie. Teda, od momentu podania až kým dostanete súdne rozhodnutie, to môže byť tri, štyri alebo viac rokov. Ale doba pred sudcom je iná. Ako náhle sa to dostane pred sudcu, rozhodne sa to rýchlejšie. Záleží, ako dlho sa pojednáva. Takže ak súd trvá šesť mesiacov, od začatia pojednávania až po získanie rozhodnutia, bolo by to celkovo rok.

Máte v Kanade etický kódex pre sudcov?

Nenazývame to kódex. Máme brožúru nazývanú Etické princípy pre sudcov a má slúžiť ako súbor pravidiel pre sudcov, ak majú etický problém.

Kto vytvoril tieto pravidlá?

Bol to produkt viacerých skupín. Kanadská súdna rada, ktorá je radou hlavných sudcov, a združenie sudcov. Oni boli hlavnými tvorcami etických princípov, ale pred dokončením boli preskúmané aj inými členmi právnej komunity.

Ako dlho trvalo, kým sa spísali princípy a kde ich tvorcovia získali na toto legitimitu?

Myslím si, že súdna rada bola orgánom, ktorý rozhodol, že je dôležité mať nejaké pravidlá. Takže začali proces a potom združenie sudcov súhlasilo zúčastniť sa procesu. Domnievam sa, že legitimita sa vyvinula, pretože ľudia si mysleli, že prišiel správny čas mať takýto dokument. Nakoniec bol vydaný v roku 1998, ale proces trval okolo šesť rokov od momentu, keď začali tvoriť výbory, ktoré na tom mali pracovať, až po konečný dokument.

Koľko pravidiel je v brožúre?

Je tam päť kapitol, a to nezávislosť, integrita, zodpovednosť, rovnosť a nestrannosť. V každej kapitole je súbor princípov a potom je tam niekoľko komentárov. Napríklad, princíp by bol, že je dôležité zaobchádzať so všetkými ľuďmi, ktorí prídu na súd, rovnako a potom by tam bol komentár k prípadom, takže je tam nejaká judikatúra a ostatné pravidlá, ktoré sa naň viažu. Brožúra má 60 strán.

Sú tieto princípy platné v každej provincii? Je to všeobecný dokument pre každého sudcu v Kanade?

Vzťahuje sa na všetkých federálnych sudcov všade v Kanade. Množstvo z provinčných súdov uznalo, že je to pre nich užitočná príručka. Asi by ste mohli povedať, že je platná pre všetkých sudcov.

Ako sudcovia vnímajú tieto princípy? Myslia si, že je to dôležitý dokument alebo to považujú za urážku, pretože sú dostatočne morálni alebo etickí?

V minulosti mali sudcovia zastaraný postoj, že len preto, že sa stali sudcami, sú etickí. Je toľko ťažkostí, ktorým sudcovia čelia, nemôžete sa domnievať, že viete všetky odpovede len preto, že ste sudca. Takže si myslím, že v súčasnosti to sudcovia vnímajú ako užitočnú príručku, keď stoja pred etickými problémami.

Aké sú súčasné etické problémy alebo otázky sudcov v Kanade?

Teraz máme veľa ľudí, ktorí prichádzajú na súd a sami sa obhajujú, pretože právnici sú drahí. Takže ste v súdnej sieni s jednou stranou, ktorá má právnika a druhou, čo nemá. Musíme byť nestranní, ale súčasne pomáhate osobe, ktorá nemá právnika. Takže je tu vždy zápas ako zostať nestranní, ale zároveň zaistiť, že je to spravodlivé pre osobu bez právnika.

Ďalším problémom je technológia. Je veľa spôsobov ako byť pripojený cez internet, ale sudcovia musia do istej miery zostať bokom. Takže napríklad, bolo nám poradené, že by nebolo dobré mať profily na Facebooku alebo zapojiť sa do verejného blogovania, pretože musíme robiť naše rozhodnutia a vyjadrovať naše názory v súdnej sieni, nie v médiách.

Kto vám dal túto radu?

Toto prišlo cez diskusie medzi sudcami. Nikto nevytvoril pravidlo. V USA bol prípad, kde súdna rada o tom rozhodla, takže sa to stalo predmetom diskusie. Vyzerá to tak, že mnoho pravidiel sa vytvára cez diskusiu medzi sudcami o tom, čo je vhodné, a čo nie je, pre nich a pre kanadskú verejnosť.

Máte nejaké pravidelné etické konferencie alebo školenia pre sudcov?

Áno. Asi každých 18 mesiacov je národná etická konferencia a snažíme sa riešiť etické problémy. Naposledy sme hovorili o technológii a sudcovskej nezávislosti, ale technológia bola veľkou časťou konferencie.

Je povinné zúčastniť sa konferencie?

Nie, je to dobrovoľné.

Koľko ľudí prišlo na túto konferenciu?

Myslím, že naposledy to bolo okolo 50 alebo 60 ľudí, čo nevyzerá byť veľa, ale na sudcovskú konferenciu v Kanade je to dobra účasť. Je to kvôli našej veľkosti, veľkosti Kanady, sme celkom veľkí, takže je zložité cestovať.

Okrem konferencií, máte etický orgán, alebo výbor, ktorý môže byť kontaktovaný, ak má sudca nejaké pochybnosti o tom, čo je etické alebo nie?

Áno. Federálni sudcovia majú etickú poradnú komisiu. Ak máte etický problém, zavoláte jedného z členom komisie, dôverne, a vysvetlíte svoj problém. Komisia používa internet a je v nej 12 sudcov po celej Kanade. Až do júna som členom a potom moje funkčné obdobie končí. Takže používame internet. Keby som bola sudcom, ktorý by dostal otázku, poslala by som email, ale neidentifikovala by som sudcu, ktorý sa ma pýtal. Len jeden sudca v Kanade pozná identitu osoby. Potom je na internete diskusia medzi 12-timi a dôjdeme k záveru ako pomôcť tomuto sudcovi. Ja by som odovzdala tento záver sudcovi, ktorý si oň žiadal.

Kto menuje členov komisie a koľko trvá funkčné obdobie?

Obdobie je okolo šiestich rokov. Aby sa zaistilo, že títo sudcovia sú nezávislí je tu iná komisia s reprezentantmi zo združenia sudcov a súdnej rady. Oni rozhodujú, kto by mal byť v komisii. Ako náhle ste menovaný do tejto komisie, zodpovedáte sa len členom komisie, takže nikto iný vám nemôže povedať, aké by mali byť vaše názory.

Publikujete závery etickej komisie?

Čas od času dostaneme otázku, ktorá je veľmi citlivá a nikdy nie je publikovaná (napr. pretože len položením otázky by každý vedel, kto je pýtajúci sa sudca). Niekedy sudcovia čelia veľmi ťažkým situáciám. Inak sú závery publikované elektronicky, ale len pre sudcov.

Aké sú typické etické otázky, ktoré dostávate?

Nuž, máme otázky o tom, že sudcovia v Kanade majú zakázané zapojiť sa do fundraisingu, pretože nechceme, aby ľudia dávali peniaze charite len preto, lebo je v tom zapojený sudca a tak si myslia, že robia službu sudcovi. Takže je tu zopár otázok o aktivitách, ktoré nie sú priamo fundraisingom, ale v konečnom dôsledku sú. Potom sme mali situácie, kde si sudca nebol istý, či by mal odstúpiť z prípadu, či by tu mohla byť zaujatosť. Taktiež sme mali situáciu, keď niekto chcel vyznamenať sudcu, čo by mohlo vyzerať, že by nejakí ľudia boli uprednostnení sudcom.

Ako často riešite tieto etické otázky? Je pre sudcov bežné obrátiť sa na komisiu a opýtať sa, ak majú pochybnosti?

Máme rušné roky a pokojné roky. Niektoré roky môže byť 15 alebo 16 otázok, iné roky 1 alebo 2. Zdá sa, že to ide v cykloch. Tiež je veľa sudcov, ktorí by v prípade, že majú etický problém išli za svojimi kolegami na súde. Takže tam môžu dostať pomoc, ktorú potrebujú a potom sa nemusia pýtať komisie.

Takže sudcovia dôverujú jeden druhému a pýtajú sa na ich názor?

Áno a je to podporované. Na etických kurzoch podporujeme sudcov hovoriť so svojimi kolegami o týchto situáciách. Máme šťastie, že máme veľmi kolegiálny súd. Ak by som sa opýtala iného sudcu na etický problém, myslím si, že by ma vypočul/a a tento sudca by mi dal najlepšiu možnú radu. Medzi nami je vzájomný rešpekt.

Sú etické princípy nejako prepojené na disciplinárne konania?

Nie. To je jedna z vecí, ktorú zdôrazňujeme v Kanade. Naše pravidlá nie sú v disciplinárnom procese. V Kanade máme disciplinárny proces, ale je to iné. Disciplinárne konania prešli cez legislatívu. Sú štyri dôvody, pre ktoré môžete byť disciplinárne stíhaný a tri riešia etiku. Takže, ak ste sa dopustili súdneho pochybenia, alebo ak ste neplnili svoje povinnosti poriadne, alebo ak ste urobili niečo v rozpore so svojimi povinnosťami, môžete byť disciplinárne stíhaný. Napríklad, ak sudca spáchal trestný čin, to je súdne pochybenie a bol by disciplinárne stíhaný, alebo ak sa sudca správal nevhodne veľmi výrazným spôsobom. Niekedy sa sudca môže chovať nevhodne na súde, ale môže to byť preto, lebo majú veľa stresu alebo pracovného tlaku a pod. V takýchto situáciách, ak sa sudca ospravedlní, je to dostatočné a nie je žiaden ďalší trest. Ale niekedy sa sudca chová na súde odporne a v takých prípadoch môže byť potrestaný.

Aké môžu byť disciplinárne sankcie?

V skutočnosti sú dve. Jednou môže byť, že súdna rada poskytne vyjadrenie nesúhlasu. To znamená, že si myslia, že sudca urobil niečo zlé, ale nie je to tak zlé, že by ďalej nemohol plniť svoje povinnosti ako sudca. Tak jednoducho napíšu list s nesúhlasom so sudcovým konaním. Je to ako varovanie, ale myslím si, že pre kanadského sudcu by to bolo dosť zničujúce. Určite by to bolo zničujúce pre mňa, pretože potom by sa o tom dozvedela verejnosť a moji kolegovia, že som urobila niečo nevhodné. Tak to je jedna vec, ktorá sa môže stať. Sudca, ktorý dostane upozornenie stále zostáva sudcom. Iná vec je, že súdna rada môže odporučiť parlamentu, aby bol sudca odvolaný z úradu a to je vážna vec.

Stalo sa to niekedy?

Mali sme odporúčania, ale sudca nebol nikdy odvolaný z úradu, pretože keď bolo odporúčanie, všetci sudcovia rezignovali predtým než parlament konal.

Povedali ste, že súdna rada rozhoduje o disciplinárnom konaní. Je len jeden takýto orgán pre celú Kanadu?

Nie. Pre všetkých federálnych sudcov je súdna rada. Potom každá provincia má súdnu radu pre provinčne menovaných sudcov. Ja som federálne menovaný sudca, takže moja by bola federálna súdna rada.

Koľko ľudí je v súdnej rade a koľko ľudí rozhoduje o disciplinárnych postihoch?

Myslím, že je tam 39 alebo 40 hlavných sudcov a oni sú všetci členmi súdnej rady, ale nie všetci by rozhodovali, pretože napríklad, keby som to bola ja, kto by bol disciplinárne stíhaný, môj hlavný sudca by o tom nerozhodoval. Potom sú tu iní, ktorí ma môžu poznať.

Takže skoro všetci rozhodujú o sankciách? Nemáte určitý počet, napríklad 5 alebo 7 sudcov?

Nuž, proces je trochu komplikovanejší. Najskôr máte skúmanie a tam je malý počet sudcov, 3 alebo 4. Oni rozhodnú, či odporúčajú alebo neodporúčajú odvolanie z funkcie alebo niečo iné. Potom to bude preskúmané celou súdnou radou.

Máte možnosť vysvetliť a obhajovať sa?

Áno. Máte vypočúvanie a federálna vláda vám platí právnika.

Sú všetci ľudia, ktorí sedia v senáte v prvej časti sudcovia? Kto ich menuje?

Nie celkom, môžu tam byť aj právnici. Sú menovaní hlavou výboru pre správanie v súdnej rade. Neviem presne, ako sú menovaní právnici do senátu, ale predpokladám, že sú to vysoko uznávaní právnici.

Máte možnosť odvolať sa potom, čo súdna rada rozhodne?

Áno. Nie je to skutočné odvolanie, ale súdne preskúmanie. Ak sa počas prejednávania stalo niečo nevhodné, môžete požiadať o súdne preskúmanie, takže musíte ísť na federálny súd Kanady. Je to ako kontrola súdnej rady.

Okrem odporúčania na odvolanie z funkcie, sú aj iné možnosti, kedy sudca musí odísť z úradu, napríklad vek?

Áno. Musíte ísť do dôchodku vo veku 75 rokov.

Majú sudcovia obmedzenia vo svojom súkromnom živote, potom čo sa stanú sudcami?

Áno. Sudcovia musia zaistiť, že sú vždy vnímaní ako nezávislí, napríklad, nemôžu sa zapájať do politických aktivít. Taktiež musia byť schopní robiť svoju prácu a nie sa diskvalifikovať. Takže sudcovia musia byť opatrní v tom, akých druhov spoločenských aktivít sa zúčastnia, pretože nechcú hovoriť nemôžem robiť tento prípad, pretože som v tom zapojený a pod. Taktiež v minulosti boli časté prípady, kedy sudcovia predsedali univerzitám v ich meste. Teraz komentár k princípov odporúča, že to nie je dobrý nápad, pretože univerzity sú často stranami na súde a to by znamenalo, že ak by univerzita bola zapojená v prípade, nemohlo by ste ho riešiť.

Sú nejaké problémy v súdnom systéme v Kanade?

Myslím si, že problémy sú v každom súdnom systéme. Máme šťastie, že nemáme veľké problémy.

Sú sudcovia povzbudzovaní pôsobiť v právnej komunite? Napríklad, písaním právnych článkov, účasťou na právnych konferenciách, atď.

Sudcovia sú povzbudzovaní stať sa súčasťou právnej komunity, napríklad zúčastniť sa a hovoriť na konferenciách, aj medzinárodne. Ja som napísala knihu o právnych problémoch. Musíme byť opatrní, keď robíme tieto veci, tak že nedávame vyhlásenia, ktoré by naznačili, že ste nejako zaujatý voči niečomu. Takže by ste nenapísali článok, kde by ste hovorili, že takýto názor je správny, pretože by ste mohli byť požiadaný rozhodovať takú vec v prípade.

Kto podporuje sudcov, aby pôsobili v právnej komunite?

Etické princípy o tom hovoria. Predtým než som bola sudcom, mali sme filozofiu, že sudcovia by nemali robiť nič z toho, takže sú úplne mimo spoločnosť, vrátane zvyšku právnej komunity. Ale bol tu sudca najvyššieho súdu Kanady, ktorý napísal článok nazvaný “Mali by sudcovia byť mnísi?” Jeho odpoveď bola nie, nie sme mnísi, potrebujeme byť súčasťou spoločnosti. Dôvodom je, že nemôžeme byť účinnými sudcami, ak nepoznáme spoločnosť, keď ju súdime.

Pôvodný rozhovor a anglickom jazyku si môžete i stiahnuť.