Dobrý deň prajem,
Vaša stránka sa prezentuje ako zameraná na otvorenosť a transparentnosť atď, avšak pri nadhodzovaní tém zabúdate na základný článok základného zákonu štátu a síce, čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a teda, že SR je najmä právny štát. Aký je Váš názor na legitímne očakávania a princíp zákazu retroaktivity (aj nepravej, ak je v neprospech adresáta právnej normy) pri zrušení inštitútu justičných čakatateľov, ktorý nastúpili do svojich funkcií s očakávaniami, že po slnení zákonných podmienok sa stanú sudcami a teraz je situácia taká, že spätne od 1.1.2009 sa im ich postavenie odníma (s poukazom na rodinkárstvo a zmanipulované výberové konania, ktoré nikto nepotvrdil a platí stará pravda - sto krát opakovaná domnienka sa stáva všeobecne príjmanou pravodou) a stávajú sa vyššími súdnymi úradníkmi. Je toto transparetné a v ústavne komfortné (aj s poukazom na očakávania v tom, že v rovnakej veci, NRSR v roku 2003 prijala prechodné ustanovenia v úplnom rozpore, čo prijala NRSR v roku 2010, resp. 2011) ?
Téma mesiaca apríl: Výberové konania v justícii a reforma súdnictva
Administrátor | 15. 03. 2011 | komentárov: 11
V apríli 2011 sa Otvorené právo tematicky venuje najmä aktuálnym reformám v súdnictve, medzi iným aj novému systému výberových konaní na sudcov. Je nový systém, ktorý je otvorený pre všetkých, podľa vás dobrý? Čo si myslíte o iných pripravovaných zmenách? Je možné zlepšovať justíciu "zásahmi zvonku" alebo musí vychádzať táto zmena od samotných sudcov?
Vyjadrite svoj názor a pošlite nám príspevok do 20. apríla, kliknutím na tento formulár alebo článok jednoducho odošlite na adresu mojprispevok@otvorenepravo.sk.
Michal Kováč | 25. 03. 2011 18:58:00
// Reagovať
výberové konania v justícii a reforma súdnictva
Ondrej Pivarči | 27. 03. 2011 22:41:04
// Reagovať
k tej retroaktivite
to myslíte taký prípad, že nastúpim do štátnej služby s očakávaním, že budem mať po odpracovaných 5 rokoch kariérny plat taký a taký, a naraz dôjde k plošnému zníženiu platov štátnych zamestnancov o 20 % alebo k 10 % celoplošnému prepúšťaniu na podklade zákona, tak je taký zákon v rozpore s čl. 1 ods. 1 Ústavy, pretože je v rozpore "so zásadou legitímnych očakávaní" a teda so zákazom retroaktivity? pretože štátnym zamestnancom sa platy takto zvyknú znižovať, resp. napr. aj sudcom nezvyšovať (viď ČR).
čo sa týka rodinkárstva a zmanipulovaných výberových konaní, existujú dôvody pre a proti a ja nebudem súdiť a hodnotiť, len chcem poukázať na to, že existujú skutočnosti, ktoré môžu vyvolávať pochybnosť o transparentnosti v systéme justičných čakateľov, inak by predsa boli poukazy na rodinkárstvo bez problémov zmietnuté zo stola. najsilnejším argumentom pre pochybovačov o transparentnosti sú konkrétne rodinné vzťahy, kde je ťažko vyvrátiteľné, kto je komu syn a kto dcéra. Preto ak má byť pochybnosť o justičných čakateľoch vymazaná, musia samotní zúčastnení vedieť predložiť dôveryhodné argumenty, ktoré prevážia obvyklú skúsenosť, že rodič pre to dieťa urobí všetko (prípadne možno dosadiť iný druh príbuzenského vzťahu), pretože také konanie vo vzťahu rodič - dieťa patrí k ľudskej črte. Najvhodnejšie by však bolo postaviť výber pred verejnú kontrolu, kde si každý bude môcť overiť, kto ako spĺňa podmienky a kto čo dokáže. Nakoniec, úspešní čakatelia sa majú stať sudcami, a teda zložkou moci, čiže by to bola súčasť ich adaptačného procesu na verejnú kontrolu.
Keď sme pri "základnom článku základného zákona štátu", SR okrem toho, že je (resp. má byť) štát právny, je (má byť) aj štát demokratický, a keďže vieme, ktorá zložka moci má v záujme zachovania právneho charakteru štátu najmenej demokratickej legitimity, musí tým efektívnejšie byť pod drobnohľadom verejnosti.
čo sa týka rodinkárstva a zmanipulovaných výberových konaní, existujú dôvody pre a proti a ja nebudem súdiť a hodnotiť, len chcem poukázať na to, že existujú skutočnosti, ktoré môžu vyvolávať pochybnosť o transparentnosti v systéme justičných čakateľov, inak by predsa boli poukazy na rodinkárstvo bez problémov zmietnuté zo stola. najsilnejším argumentom pre pochybovačov o transparentnosti sú konkrétne rodinné vzťahy, kde je ťažko vyvrátiteľné, kto je komu syn a kto dcéra. Preto ak má byť pochybnosť o justičných čakateľoch vymazaná, musia samotní zúčastnení vedieť predložiť dôveryhodné argumenty, ktoré prevážia obvyklú skúsenosť, že rodič pre to dieťa urobí všetko (prípadne možno dosadiť iný druh príbuzenského vzťahu), pretože také konanie vo vzťahu rodič - dieťa patrí k ľudskej črte. Najvhodnejšie by však bolo postaviť výber pred verejnú kontrolu, kde si každý bude môcť overiť, kto ako spĺňa podmienky a kto čo dokáže. Nakoniec, úspešní čakatelia sa majú stať sudcami, a teda zložkou moci, čiže by to bola súčasť ich adaptačného procesu na verejnú kontrolu.
Keď sme pri "základnom článku základného zákona štátu", SR okrem toho, že je (resp. má byť) štát právny, je (má byť) aj štát demokratický, a keďže vieme, ktorá zložka moci má v záujme zachovania právneho charakteru štátu najmenej demokratickej legitimity, musí tým efektívnejšie byť pod drobnohľadom verejnosti.
Michal Novotný | 28. 03. 2011 09:18:09
// Reagovať
Nemám
vo zvyku písať bezobsažné príspevky, ale teraz mi nedá: súhlasím s Tebou. Považujem za neuveriteľne trúfalé zo strany dnešných justičných čakateľov hovoriť o "legitímnych očakávaniach". To si boli tak istí, že (a) vydržia v tej prípravnej praxi (teda ich nikto nevyhodí), (b) urobia justičnú skúšku a (c) Súdna rada ich vymenuje (spomínam si, že Ústavný súd v nejakých nálezoch pomerne jasne priznal Súdnej rade vcelku obsiahle diskrečné oprávnenie pri výbere sudcov, teda Súdna rada nie je len "podateľňou prezidenta")?
Ak si týmto všetkým boli naozaj takí istí a boli to ich očakávania, sú tieto očakávania maximálne nelegitímne a predstavujú silný argument v prospech terajších zmien.
A záverom - som rád, že mnou zdôrazňované (demokratickosť nášho štátu) našlo - keď už nie podporovateľov, tak aspoň - ďalších zdôrazňovateľov. Pretože to zdôrazňovanie je viac než potrebné.
Ak si týmto všetkým boli naozaj takí istí a boli to ich očakávania, sú tieto očakávania maximálne nelegitímne a predstavujú silný argument v prospech terajších zmien.
A záverom - som rád, že mnou zdôrazňované (demokratickosť nášho štátu) našlo - keď už nie podporovateľov, tak aspoň - ďalších zdôrazňovateľov. Pretože to zdôrazňovanie je viac než potrebné.
beíta svediaková | 01. 04. 2011 16:10:18
// Reagovať
Absolútny súhlas s pánom M. Kováčom. Chcela by som vidieť reakciu pánov Pivarčiho a Novotného, keby oni mali " podpísanú zmluvu so štátom " a v priebehu jej platnosti by štát od nej bezdôvodne odstúpil. veď sa už neklamme, všetci rozhľadení vieme, o čo a komu ide. re vzájomné animozity politikov, trpia slušní a najmä zdatní justiční čakatelia, konkrétne aj na Okresnom súde Žilina. Menovať ich nemôžem, na to nemám ich súhlas. Sú to mladí, vzdelaní, slušní ľudia, ktorí už včera mohli sedieť v talároch Jeden alebo jedna z nich pôsobí na našim súde od roku 2003.
Michal Novotný | 01. 04. 2011 21:52:13
// Reagovať
Zmluva so štátom
Pani sudkyňa, dobre, poďme Teda analyzovať vzťah JČ na príklade zmluvy, to je vcelku inštruktívne.
Aký obsah mala tá zmluva? Bolo jej obsahom, že každý z nich má automatické právo na sudcovskú funkciu? Pochybujem, resp. jej obsahom bolo právo - vykonávať tri roky prax (odkiaľ mohli byť už podľa vtedy platných zákonov prepustený, napr. ak by si neboli riadne plnili svoje úlohy), následne právo prihlásiť sa na skúšku (ktorú mohli aj nezložiť) a následne právo uchádzať sa v Súdnej rade o navrhnutie prezidentovi (Súdna rada ich mohla aj nenavrhnúť).
Môžem Vám povedať, že takýchto zmlúv má každá väčšia advokátska kancelária uzavretých s veľkými firmami dosť - hovorí sa tomu "rámcová zmluva na poskytovanie právnych služieb", ktorej obsahom je, že máte právo predložiť na kokrétne právne prípady svoju ponuku - a firma má "právo" si Vás nevybrať. Takže to nie je nič zvláštne.
Iste, je to nemilé, keď Vám aj takúto o ničom zmluvu zrušia, ale hovoriť tu o "legitímnych očakávaniach", a to navyše v intenzite posudzovania právneho štátu? To je prehnané.
Ale máte pravdu, nalejme si čistého vína: nikomu by justiční čakatelia nevadili, keby 60% z nich nebolo detí sudcov. A ja vo svojom veku už neverím ani na Ježiška, ani na Mikuláša, ani na to, že sú to tak kvalitní právnici, že kvalitnejších nebolo a oni jednoducho vyhrali v tvrdej súťaži. Minimálne dve čakateľky poznám osobne, boli to moje kolegyne na fakulte, a môžem Vám otvorene povedať, že to žiadne lúmenky neboli. Ale kým jedna si to aspoň priznávala a vedela, že nie je najmúdrejšia na svete, druhá (t.č. JČ na OS BA II.) si to ani len nebola ochotná priznať. Opýtajte sa kolegov/kamáratov na OS BA II, čo si o nej myslia.
Jednoducho, týmto sa celý ten inštitút (ktorý inak nie je úplne zatrateniahodný) sprofanoval natoľko, že iné riešenie než zrušiť ho nebolo.
Aký obsah mala tá zmluva? Bolo jej obsahom, že každý z nich má automatické právo na sudcovskú funkciu? Pochybujem, resp. jej obsahom bolo právo - vykonávať tri roky prax (odkiaľ mohli byť už podľa vtedy platných zákonov prepustený, napr. ak by si neboli riadne plnili svoje úlohy), následne právo prihlásiť sa na skúšku (ktorú mohli aj nezložiť) a následne právo uchádzať sa v Súdnej rade o navrhnutie prezidentovi (Súdna rada ich mohla aj nenavrhnúť).
Môžem Vám povedať, že takýchto zmlúv má každá väčšia advokátska kancelária uzavretých s veľkými firmami dosť - hovorí sa tomu "rámcová zmluva na poskytovanie právnych služieb", ktorej obsahom je, že máte právo predložiť na kokrétne právne prípady svoju ponuku - a firma má "právo" si Vás nevybrať. Takže to nie je nič zvláštne.
Iste, je to nemilé, keď Vám aj takúto o ničom zmluvu zrušia, ale hovoriť tu o "legitímnych očakávaniach", a to navyše v intenzite posudzovania právneho štátu? To je prehnané.
Ale máte pravdu, nalejme si čistého vína: nikomu by justiční čakatelia nevadili, keby 60% z nich nebolo detí sudcov. A ja vo svojom veku už neverím ani na Ježiška, ani na Mikuláša, ani na to, že sú to tak kvalitní právnici, že kvalitnejších nebolo a oni jednoducho vyhrali v tvrdej súťaži. Minimálne dve čakateľky poznám osobne, boli to moje kolegyne na fakulte, a môžem Vám otvorene povedať, že to žiadne lúmenky neboli. Ale kým jedna si to aspoň priznávala a vedela, že nie je najmúdrejšia na svete, druhá (t.č. JČ na OS BA II.) si to ani len nebola ochotná priznať. Opýtajte sa kolegov/kamáratov na OS BA II, čo si o nej myslia.
Jednoducho, týmto sa celý ten inštitút (ktorý inak nie je úplne zatrateniahodný) sprofanoval natoľko, že iné riešenie než zrušiť ho nebolo.
Ondrej Pivarči | 04. 04. 2011 08:10:51
// Reagovať
nuž ... použijúc Vašu terminológiu, pani sudkyňa, pán Novotný Vám už napísal asi 3/4 z toho, čo si myslím aj ja.
A keď štátny radca podpíše "zmluvu so štátom", a následne mu nie je tabuľkovo znížený plat, resp. ho prepustia? Či sú JČ nejaká osobitná trieda štátnych "zamestnancov", že narozdiel od štátnych radcov majú mať tzv. "istoty" (krajší terminus t. by bol "sociálne istoty")? Takým luxusom sa nemôžu pochváliť ani riaditelia štátnych podnikov (hoci tí sa môžu pochváliť kadečím), a ešte s "krytím" argumentáciou o právnom štáte ... to takúto diskrimináciu by sme chceli podporovať? Tá je mimochodom zakázaná tiež ústavne, tuším v čl. 12.
Animozity politikov? A vari celý parlament a jeho legislatívna činnosť nie je jedna veľká "animozita politikov" (vládu takmer bez legitimity radšej nechajme stranou)? Pravdepodobne väčšina ľudí v SR si reprezentáciu svojich záujmov predstavuje inak než je aktuálny stav v parlamente. Ale že to zrovna sudcom neprekáža, iba v prípade, ak sa legislatívna moc "šťúra" rýdzo v ich záujmoch. Čiže ak som správne porozumel, tvrdíte, že vďaka animozitám členov exekutívy a legislatívy bolo v prípade JČ bezdôvodne jednostranne odstúpené od "zmluvy štát - JČ", v dôsledku čoho JČ utrpeli ujmu, ktorá je nebodaj aj vyčísliteľná, resp. že takýto ich nárok by bol uplatniteľný v konaní obdobne ako nárok z tzv. "diskriminačných žalôb"? Ešteže nesedím s podobným nárokom v sieni dvoch právd, by ma Maat poslala asi rovno k Babai.
A keď už kolega nalial čistého vína, dolejem aj ja, nech je vypité:
V článku istého nemenovaného denníka zo dňa 19.03.2010 sa hovorí len o zhode priezvísk v počte približne 30 %, iné rodinné vzťahy nie sú mapované. A keď kolega porovnáva s advokáciou, budem aj ja a to priamo z toho článku: "... justícia je služba, ktorú si platia občania. Ak si advokát zoberie dieťa do svojej kancelárie, je to súkromný biznis. Tu však hovoríme o verejnej službe. Uprednostňovať rodinných príslušníkov je diskriminácia ostatných ...“ toto je citát aktuálnej ministerky spravodlivosti. Máme tu teda konkrétny výrok aj iné fakty, ktoré možno pravdivostne overiť, keďže zoznamy JČ sú verejné, môžeme diskutovať teda konkrétne. Kde v tomto výroku je prejavená animozita?
Vo verejnej službe sa remeslo nededí. Dedenie funkcií tu už bolo, keď krajiny mali celé dynastie panovníkov. Ale máme tu demokraciu, nie aristokraciu. Je pochopiteľné, ak sa potomci sudcov či inak právne vzdelaných ľudí chcú stať právnikmi či dokonca sudcami. Avšak, bolo by vhodné vo verejnej službe - súdnej moci požadovať od nich preukázanie potrebných kvalít. Práveže som dokonca toho názoru, že pokiaľ je niekto potomok sudcu, má ľahšie sa naučiť potrebným zručnostiam, pretože sa na neho môžu čiastočne nalepiť mimo akademickej pôdy - v rodinnom prostredí. Ale vždy je nutné, aby dokázal, že na to má ... a práve v tomto vidím podozrenie verejnosti, že tomu tak nie je. A keďže, ako som uviedol v predošlom príspevku, nie som žiadny sudca, nebudem vynášať ortieľ, úsudok nech si urobí každý sám.
A keď štátny radca podpíše "zmluvu so štátom", a následne mu nie je tabuľkovo znížený plat, resp. ho prepustia? Či sú JČ nejaká osobitná trieda štátnych "zamestnancov", že narozdiel od štátnych radcov majú mať tzv. "istoty" (krajší terminus t. by bol "sociálne istoty")? Takým luxusom sa nemôžu pochváliť ani riaditelia štátnych podnikov (hoci tí sa môžu pochváliť kadečím), a ešte s "krytím" argumentáciou o právnom štáte ... to takúto diskrimináciu by sme chceli podporovať? Tá je mimochodom zakázaná tiež ústavne, tuším v čl. 12.
Animozity politikov? A vari celý parlament a jeho legislatívna činnosť nie je jedna veľká "animozita politikov" (vládu takmer bez legitimity radšej nechajme stranou)? Pravdepodobne väčšina ľudí v SR si reprezentáciu svojich záujmov predstavuje inak než je aktuálny stav v parlamente. Ale že to zrovna sudcom neprekáža, iba v prípade, ak sa legislatívna moc "šťúra" rýdzo v ich záujmoch. Čiže ak som správne porozumel, tvrdíte, že vďaka animozitám členov exekutívy a legislatívy bolo v prípade JČ bezdôvodne jednostranne odstúpené od "zmluvy štát - JČ", v dôsledku čoho JČ utrpeli ujmu, ktorá je nebodaj aj vyčísliteľná, resp. že takýto ich nárok by bol uplatniteľný v konaní obdobne ako nárok z tzv. "diskriminačných žalôb"? Ešteže nesedím s podobným nárokom v sieni dvoch právd, by ma Maat poslala asi rovno k Babai.
A keď už kolega nalial čistého vína, dolejem aj ja, nech je vypité:
V článku istého nemenovaného denníka zo dňa 19.03.2010 sa hovorí len o zhode priezvísk v počte približne 30 %, iné rodinné vzťahy nie sú mapované. A keď kolega porovnáva s advokáciou, budem aj ja a to priamo z toho článku: "... justícia je služba, ktorú si platia občania. Ak si advokát zoberie dieťa do svojej kancelárie, je to súkromný biznis. Tu však hovoríme o verejnej službe. Uprednostňovať rodinných príslušníkov je diskriminácia ostatných ...“ toto je citát aktuálnej ministerky spravodlivosti. Máme tu teda konkrétny výrok aj iné fakty, ktoré možno pravdivostne overiť, keďže zoznamy JČ sú verejné, môžeme diskutovať teda konkrétne. Kde v tomto výroku je prejavená animozita?
Vo verejnej službe sa remeslo nededí. Dedenie funkcií tu už bolo, keď krajiny mali celé dynastie panovníkov. Ale máme tu demokraciu, nie aristokraciu. Je pochopiteľné, ak sa potomci sudcov či inak právne vzdelaných ľudí chcú stať právnikmi či dokonca sudcami. Avšak, bolo by vhodné vo verejnej službe - súdnej moci požadovať od nich preukázanie potrebných kvalít. Práveže som dokonca toho názoru, že pokiaľ je niekto potomok sudcu, má ľahšie sa naučiť potrebným zručnostiam, pretože sa na neho môžu čiastočne nalepiť mimo akademickej pôdy - v rodinnom prostredí. Ale vždy je nutné, aby dokázal, že na to má ... a práve v tomto vidím podozrenie verejnosti, že tomu tak nie je. A keďže, ako som uviedol v predošlom príspevku, nie som žiadny sudca, nebudem vynášať ortieľ, úsudok nech si urobí každý sám.
beáta svediaková | 04. 04. 2011 17:49:28
// Reagovať
Len stručne,
pán Novotný hovorí 60%, Pán Pivarči o 30% tvrdených rodinných príslušníkov,možno keby bolo viac komentujúcich tak skončíme na inom percente ...
Ja nemám záujem, ani čas si verifikovať dané údaje, mám len nepríjemný dojem, že sa vytvárajú neustále kadejaké zástupné problémy, namiesto toho, aby sa riešili skutočné problémy, ktoré ťažia slušných a zodpovedných sudcov.
pán Novotný hovorí 60%, Pán Pivarči o 30% tvrdených rodinných príslušníkov,možno keby bolo viac komentujúcich tak skončíme na inom percente ...
Ja nemám záujem, ani čas si verifikovať dané údaje, mám len nepríjemný dojem, že sa vytvárajú neustále kadejaké zástupné problémy, namiesto toho, aby sa riešili skutočné problémy, ktoré ťažia slušných a zodpovedných sudcov.
Michal Novotný | 04. 04. 2011 18:15:23
// Reagovať
Ad
Pani sudkyňa, ale Vy ste sa pýtali, čo by sme povedali, ak by nám zrušili zmluvu. Kolega Pivarči hovorí o 30% pri ZHODE PRIEZVISK. Medializovaný je prípad, keď na KS v Košiciach pracuje priateľka Volkaia ml., ktorá (keďže nie je vydatá) meno logicky zhodné nemá. Taktiež ja napr. viem, že na inom KS na západnom Slovensku pracovala na súde priateľka synovca podpredsedníčky súdu, čo už z povahy veci vylučuje zhodu priezvisk.
Takže svojich 60% a kolegových 30% nepovažujem za vzájomne nezlučiteľné.
Ja nemyslím, že toto je zástupný problém. Vy neustále hovoríte o slušných a zodpovedných sudcoch. Lenže, bohužiaľ, povesť stavu sa vytvára podľa priemeru, resp. najhorších jedincov. To je veľmi podobné ako s vodičmi - prečo máme pomaly najdrastickejšie pokuty zo všetkých okolitých štátov, hoci ja verím, že väčšina vodičov je slušných a zodpovedných? Jednoducho, kvôli relatívne malému percentu hulvátov trpia všetci.
So sudcami je to podobné - darmo budú slušní a zodpovední sudcovia, keď tu bude časť, ktorá bude svojimi skutkami podkopávať dôveru v celý stav. A nehnevajte sa, ale to, čo sa stalo s justičnými čakateľmi, je podľa mňa tak neuveriteľné pohŕdanie dôverou občanov v justíciu práve touto skupinou sudcov, že to nemožno považovať za zástupný problém. Ak niekto nemá problém zamestnať ako justičného čakateľa (a perspektívne budúceho sudcu, človeka, ktorý bude rozhodovať o osudoch svojich spoluobčanov) niekoho len preto, lebo je to jeho známy, tak je podľa mňa vcelku v súlade s rozumom predpoklad, že takýto človek nebude mať problém aj pri svojej činnosti uprednostiť záujem svoj/svojho známeh/rodiny/(doplňte si čo len chcete) pred riadnym výkonom svojej funkcie.
Takže nie, toto nie je zástupný problém - toto je práve jeden z problémov, ktorý treba riešiť aj v záujme tých slušných a zodpovedných sudcov (ako Vy sama hovoríte), pretože toto je problém dôvery a legitimity celého sudcovského stavu.
Takže svojich 60% a kolegových 30% nepovažujem za vzájomne nezlučiteľné.
Ja nemyslím, že toto je zástupný problém. Vy neustále hovoríte o slušných a zodpovedných sudcoch. Lenže, bohužiaľ, povesť stavu sa vytvára podľa priemeru, resp. najhorších jedincov. To je veľmi podobné ako s vodičmi - prečo máme pomaly najdrastickejšie pokuty zo všetkých okolitých štátov, hoci ja verím, že väčšina vodičov je slušných a zodpovedných? Jednoducho, kvôli relatívne malému percentu hulvátov trpia všetci.
So sudcami je to podobné - darmo budú slušní a zodpovední sudcovia, keď tu bude časť, ktorá bude svojimi skutkami podkopávať dôveru v celý stav. A nehnevajte sa, ale to, čo sa stalo s justičnými čakateľmi, je podľa mňa tak neuveriteľné pohŕdanie dôverou občanov v justíciu práve touto skupinou sudcov, že to nemožno považovať za zástupný problém. Ak niekto nemá problém zamestnať ako justičného čakateľa (a perspektívne budúceho sudcu, človeka, ktorý bude rozhodovať o osudoch svojich spoluobčanov) niekoho len preto, lebo je to jeho známy, tak je podľa mňa vcelku v súlade s rozumom predpoklad, že takýto človek nebude mať problém aj pri svojej činnosti uprednostiť záujem svoj/svojho známeh/rodiny/(doplňte si čo len chcete) pred riadnym výkonom svojej funkcie.
Takže nie, toto nie je zástupný problém - toto je práve jeden z problémov, ktorý treba riešiť aj v záujme tých slušných a zodpovedných sudcov (ako Vy sama hovoríte), pretože toto je problém dôvery a legitimity celého sudcovského stavu.
Ondrej Pivarči | 04. 04. 2011 23:37:47
// Reagovať
pani sudkyňa ... ktoré sú to tie skutočné problémy? niektorí by sa radi aj podnetne vyjadrili a priniesli aj nejaký ten nápad. a viac hláv vymyslí viac nápadov.
keďže nápadov je veľa a času málo, ponúkam Vám malý prezent, a to dnes v informačnom veku cenný artikel = údaje:
http://spravy.pravda.sk/deti-prominentov-uz-nemaju-talar-isty-dxh-/sk_domace.asp?c=A100720_214640_sk_domace_p09 - zoznam justičných čakateľov
http://www.justice.gov.sk/wfn.aspx?pg=lb8&uc=adr/sdc - zoznam sudcov
http://www.justice.gov.sk/wfn.aspx?pg=lb8&uc=adr/clvs - zoznam súdnych funkcionárov
potom doporučujem tento príspevok zo sudcovských radov o VSÚ a JČ:
http://www.sudcovia.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=433:tothovavy-suur-uvaha&catid=35:dokumenty&Itemid=27
+ odkaz na vyjadrenie Theodora Sedgwicka ...
tu je príklad, ako vyzerá štruktúra súdov napr. v Nemecku, na stránke je štruktúra súdov v štátoch celej EÚ, "ponevadž" aj v iných krajinách: http://ec.europa.eu/civiljustice/org_justice/org_justice_ger_sk.htm
Sú tam aj iné porovnania týkajúce sa legislatívy upravujúcej súdnictvo a pod. rozhodne zaujímavé. Takže údaje máme pekne zozbierané, už ich len spracovať.
A k tým percentám, ešte som zabudol, koľko sú percentá vo vzťahu sudca - VSÚ, sudca - správca konkurznej podstaty atď. Podnetnú diskusiu aj s menami v 1 príspevku ako príklad som našiel napr. tu:
http://www.sudcovia.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=144:kramaric-subjektivny-pohlad-obcana&catid=37:uvahy&Itemid=37#comment-274
Na záver len toľko, že by som bol zvedavý na Váš názor na články sudcov na portále www.sudcovia.sk, aj napr. na ten, ktorý som nalinkoval vyššie v príspevku. Obdobne by som bol zvedavý na Patrikovu reakciu na túto debatu "o percentách", hoci sa obávam, že nemá o podrobnú reakciu záujem a najmä na ňu asi nemá ani čas.
keďže nápadov je veľa a času málo, ponúkam Vám malý prezent, a to dnes v informačnom veku cenný artikel = údaje:
http://spravy.pravda.sk/deti-prominentov-uz-nemaju-talar-isty-dxh-/sk_domace.asp?c=A100720_214640_sk_domace_p09 - zoznam justičných čakateľov
http://www.justice.gov.sk/wfn.aspx?pg=lb8&uc=adr/sdc - zoznam sudcov
http://www.justice.gov.sk/wfn.aspx?pg=lb8&uc=adr/clvs - zoznam súdnych funkcionárov
potom doporučujem tento príspevok zo sudcovských radov o VSÚ a JČ:
http://www.sudcovia.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=433:tothovavy-suur-uvaha&catid=35:dokumenty&Itemid=27
+ odkaz na vyjadrenie Theodora Sedgwicka ...
tu je príklad, ako vyzerá štruktúra súdov napr. v Nemecku, na stránke je štruktúra súdov v štátoch celej EÚ, "ponevadž" aj v iných krajinách: http://ec.europa.eu/civiljustice/org_justice/org_justice_ger_sk.htm
Sú tam aj iné porovnania týkajúce sa legislatívy upravujúcej súdnictvo a pod. rozhodne zaujímavé. Takže údaje máme pekne zozbierané, už ich len spracovať.
A k tým percentám, ešte som zabudol, koľko sú percentá vo vzťahu sudca - VSÚ, sudca - správca konkurznej podstaty atď. Podnetnú diskusiu aj s menami v 1 príspevku ako príklad som našiel napr. tu:
http://www.sudcovia.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=144:kramaric-subjektivny-pohlad-obcana&catid=37:uvahy&Itemid=37#comment-274
Na záver len toľko, že by som bol zvedavý na Váš názor na články sudcov na portále www.sudcovia.sk, aj napr. na ten, ktorý som nalinkoval vyššie v príspevku. Obdobne by som bol zvedavý na Patrikovu reakciu na túto debatu "o percentách", hoci sa obávam, že nemá o podrobnú reakciu záujem a najmä na ňu asi nemá ani čas.
Juraj Matěje | 04. 04. 2011 18:15:39
// Reagovať
Pani Svediaková, dve otázky k Vašim argumentom.
Po prvé: ako trpia zmenami mladí kvalitní justiční čakatelia na OS Žilina? Predsa ak sú takí kvalitní ako vravíte, nemajú sa čoho báť, výberovým konaním určite prejdú... a ja im to (a aj celému Slovensku, ktoré potrebuje kvalitných sudcov) prajem. Napokon, aj keď väčšina ľudí tak nejak automaticky tiahne k istotám, je to práve neistota a z nej vyplývajúce životné situácie, ktoré nás reálne posúvajú ďalej.
Po druhé: ktoré sú to tie skutočné problémy, ktoré ťažia slušných a zodpovedných sudcov? Pýtam sa, pretože ma to naozaj zaujíma. Podľ Vašich príspevkov mám pocit, že tie hojne medializované témy to nebudú, preto by som ocenil, keby sme sa aspoň na tomto fóre venovanom právu mohli o reálnych problémoch sudcov dozvedieť viac. V prípade, že máte pocit, že táto otázka nepatrí do diskusie k zadanej téme, prosím Vás, ak sa Vám podarí nájsť si kúsok voľného času, o krátky článok (aspoň ako úvod do diskusie) na túto tému. Vopred ďakujem.
Po prvé: ako trpia zmenami mladí kvalitní justiční čakatelia na OS Žilina? Predsa ak sú takí kvalitní ako vravíte, nemajú sa čoho báť, výberovým konaním určite prejdú... a ja im to (a aj celému Slovensku, ktoré potrebuje kvalitných sudcov) prajem. Napokon, aj keď väčšina ľudí tak nejak automaticky tiahne k istotám, je to práve neistota a z nej vyplývajúce životné situácie, ktoré nás reálne posúvajú ďalej.
Po druhé: ktoré sú to tie skutočné problémy, ktoré ťažia slušných a zodpovedných sudcov? Pýtam sa, pretože ma to naozaj zaujíma. Podľ Vašich príspevkov mám pocit, že tie hojne medializované témy to nebudú, preto by som ocenil, keby sme sa aspoň na tomto fóre venovanom právu mohli o reálnych problémoch sudcov dozvedieť viac. V prípade, že máte pocit, že táto otázka nepatrí do diskusie k zadanej téme, prosím Vás, ak sa Vám podarí nájsť si kúsok voľného času, o krátky článok (aspoň ako úvod do diskusie) na túto tému. Vopred ďakujem.
beáta svediaková | 19. 04. 2011 21:32:18
// Reagovať
Dobrý večer pán Matěje, neviem či sa vrátite k našej diskusii, nakoľko sa ozývam s odstupom 15 dní, dnes som najmä komentovala článok pani ministerky, nevychádza mi z času denne - denne prispievať, čo ma samu mrzí, ale snáď sa k môjmu dnešnému komentáru dostane, ja si vždy pozerám aj staršie veci.
Čo trápi slušných a zodpovedných sudcov ? Pracovné podmienky, od prežitej právnej úpravy cez personálny podstav, ale to je naozaj na inú diskusiu, než na tomto fóre, bez úrážky a pri všetkej úcte. Napísala komentár k článku pani ministerky dnes. ale to je len zlomok problémov.
S úctou, pán Matěje.
Čo trápi slušných a zodpovedných sudcov ? Pracovné podmienky, od prežitej právnej úpravy cez personálny podstav, ale to je naozaj na inú diskusiu, než na tomto fóre, bez úrážky a pri všetkej úcte. Napísala komentár k článku pani ministerky dnes. ale to je len zlomok problémov.
S úctou, pán Matěje.
