Téma mesiaca máj: Kvalita súdnych rozhodnutí

Nerozumiem, ani pri najväčšej snahe, otázke či sú súdne rozhodnutia opodstatnené ?
No tak ak zákon - Občiansky súdny poriadok v oblasti občianskeho práva a obchodného práva hovorí vo svojom ust. § 7, že súdy prejednávajú a rozhodujú veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, rodinných, družstevných, ako aj obchodných vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány, tak asi sú OPODSTATNENÉ. Či ?

Či sú zrozumiteľné ? No tak o zrozumiteľnosti rozhodnutí súdov prvého stupňa rozhoduje súd odvolací, o zrozumiteľnosti rozhodnutí odvolacích súdov, rozhoduje súd dovolací, tzv. bodku za rozhodnutiami jednotlivých inštančných súdov môže dať Ústavný súd SR a úplne na záver zjednodušene povedané ESĽP.

Ako je vnímané rozhodovanie súdov ?

Úspešný účastník je v pohode a neúspešný sa zlostí a jedinú vinu vidí v nespravodlivom skorumpovanom sudcovi, ako inak ?

To, že proti stranu oklamal alebo neoprávnene zasahoval do je práv alebo si nesplnil to, na čo sa napr. v zmluve zaviazal, to už nevidí. Nevidí ani to, že ignoruje právo, poriadok, súd, snáď jedine exekútori platia na takéto indivíduá. A možno ani ten, vlastne, to ten exekútor necitlivý čo mu zoberie všetko, pripraví ho o zdravie, o rodinu a pod. . Nevidí ani to, že všetko sa dá riešiť aj dohodou, korektne, slušne, ale podstatné je, že sa našiel vinník.

Kto je vinník netreba opakovať, ak by niekto nevedel : Predsa ten neschopný skorumpovaný lenivec v talári, blbý ako tágo. Myslím, že som na nič nezabudla.

Mám pocit, že zabudla - na to, že ste sudkyňa.

ad vnímanie rozhodovanie súdov:

Zacitujem (§ 1 OSP):

Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

inak povedané, nie vždy je všetko čitateľné ako pruhy zebry a nie vždy platí dualita čierna a biela. Obzvlášť v komplexnej (nechápateľnej holizmom či redukcionizmom) množine spoločenských vzťahov. Neúspešný účastník nemusí byť totiž vždy ten morálne vadný. Neúspešný účastník nemusí byť vždy ten protiprávne konajúci. Neúspešný účastník nemusí byť vždy ten, ktorý spor zapríčinil a ktorý odmieta dohody. Inak by totiž neboli potrebné súdy, odvolacie súdy či vôbec celý O.s.p., pretože dualita správa sa podľa normy - nespráva sa podľa normy ... by bola posúditeľná kýmkoľvek.

Súd nemá za úlohu nastoliť spravodlivosť, pretože sám nemôže určiť obsah pojmu spravodlivosť. Súd má úlohu definovanú v § 1 OSP, a má dbať najmä a predovšetkým o zákonnosť, ktorá má byť (reprezentovať) normatívnym vyjadrením aktuálnej spoločenskej predstavy o spravodlivosti v spoločenských vzťahoch.

Toto je to, o čom by mal súd účastníka presvedčiť vo svojom rozhodnutí. Že neplnením svojich zákonných povinností škodí najmä sám sebe. Že celá tá "sila" (moc) zákonov je nastavená tak, aby bolo možné spoločnosť ukočírovať a aby ten účastník sa mal čo najlepšie. Je jasné, že v stave, pokiaľ toto sú iba prázdne ideály, účastník nebude rozhodnutím presvedčený a sudca s tým jednoducho musí počítať.

Zmienka o exekútorovi ... exekútor disponuje niekoľkými "silovými" oprávneniami, a preto je vnímaný ako "necitlivý". Považujem za nešťastné tvrdenie, "že iba exekútori platia na takéto individuá". Pokiaľ je niekto "indivíduum", je za tým určitý vývoj, presvedčenie, vzťahový rámec atď. Príklad sudcu, ktorý sa vie vysporiadať s "individuami" a pritom ich presvedčiť o tom, "na čo slúži § 1 OSP" (analógia), je sudca Giovanni Falcone. Pomohla mu eskalácia sporov vnútri CN, ale niet pochýb, že dnes môže celá krajina stavať na jeho úspechoch, ktoré dokázal s pomocou mravčej práce vyšetrovateľov a tiež iných sudcov (A. Giordano, P. Borsellini ...). Hoci rozhodoval trestné veci, nie civilné spory, v jeho knihe možno nájsť viacero poučných myšlienok.

Právo nie je pruhovaná zebra ... právo je regulačný mechanizmus, v celom spektre odtieňov šedi.

S viacerymi vecami nesuhlasim, ale to by bola tradicne zamotana diskusia o ulohe sudov. Zaujala ma vsak poznamka o tom, ze sud by ma presvedcit ucastnika.

To je napriklad jedna z otazok. Ma sud koncipovat rozhodnutie skutocne tak, aby presvedcil ucastnika alebo ma viac prihliadat na instancne vyssie sudy? Stylistika rozhodnuti bude v oboch pripadoch asi predsa len rozdielna. Ma sud pocitat s nejakou prezumpciou, ze ucastnikovi je jazyk pravny tlmoceny obhajcom?

Nemam odpovede, len aj toto su otazky. Podobne ako naznaceny rozdiel medzi nejakym "pentitom" a manzelom vo vyporiadani BSM.

povedal by som to tak. Úloha súdov je daná najmä platnou právnou úpravou, ktorá nevymedzuje len to, o čom budú rozhodovať (hmota), ale aj ich fungovanie (proces). Úloha súdu bude iná v Nemecku, kde je iná normatívna vôľa, ktorá túto úlohu definuje. To, čo si my myslíme o tom, ako by mal súd fungovať, môže byť tak náš názor, ale právna regulácia určuje prácu súdov, ktoré majú kvalifikovať normu na konkrétny prípad a vysvetliť účastníkovi, prečo to urobili a poučiť ho, prečo by to tak nemal robiť, v prípade, ak neuspel (zjednodušene § 1 OSP). To, že ja, Vy a fúra iných právnikov máme na postavenie súdov iný názor a radi by sme OSP preto zmenili, na aktuálnej úlohe súdov nič nezmení.

Súd má presvedčiť účastníka, nie prihliadať na vyššie inštancie. Nejak sa v tejto krajine zvyká na to, že štandardom procesu je vyskúšať si 2 súdy, prípadne súd Najvyšší, resp. Ústavný. Takéto poňatie je však nie veľmi prospešné. Vychádzajúc z pekného príspevku pani sudkyne Laufovej na konci, v ktorom citovala svoju dcéru - anesteziologičku, by bolo vhodné, aby účastníci aj súd sa držali toho presvedčenia, že aktuálna inštancia má byť posledná a že toto je konečné riešenie ich sporu. Podľa II. ÚS 13/01 sú všeobecné súdy povolané chrániť predovšetkým ústavnosť a až potom aj zákonnosť. Tak nech tak robia aj prvostupňové súdy, potom sa niet prečo odvolávať. Keby súdy rozhodovali de lege lata vždy, potom sa niet dôvod odvolávať. Keď je de lege lata neprehľadný a nefunkčný stav, prosím, obráťte sa na zákonodarcu, nech túto vadu napraví. Ibaže zákonodarca je pod malým tlakom tých, ktorých má reprezentovať, a to je podľa mňa základný kameň úrazu v tejto krajine. Keby sa tak sťažovali ľudia na následky činov poslancov, ako sa sťažujú na súdy, inak by to tu mohlo fungovať.

Stav de lege ferenda - to je to, čo by ma zaujímalo, podľa akého základu skonštruovať a následne premeniť na de lege lata. Či maximou vôle voličov, či funkčnosťou systému, či potrebami spoločnosti, či jazykom vedy, či zo všetkého pomerne, či ako? Majú súdy univerzálnu odpoveď na to, čo je základom (hodnotovým, morálnym ...) právneho systému? Majú mať súdy takúto odpoveď? No, pokiaľ ju nemajú, akým spôsobom majú prihliadať na individuálne parametre každého sporu, cez optiku akého princípu / princípov / akého spôsobu ich vyvažovania? Majú si túto mimoprávnu bázu vytvárať sami podľa presvedčenia? Zatiaľ neviem, či takúto optiku majú danú a majú ju danú demokraticky a právne (čl. 1 Ústavy). Pokiaľ nemajú, ale aj ak majú, ich primárnym zdrojom sú platné právne normy, všetky tieto normy. Každú odpoveď preto majú najprv hľadať v nich a až potom v metapráve (napr. v dôvodovej správe), ak môžu. Môžu? Je to spravodlivé?

A tým sa dostávam k Vašej otázke, že akým spôsobom majú súdy rozhodovať voči účastníkovi.
Majú ho presvedčiť alebo majú prihliadať na vyššie súdy? Pokiaľ si bude každý sudca určovať vlastnú optiku, na vyššie súdy sa ťažko dá prihliadnuť a ťažko účastníkovi pripraví sudca také rozhodnutie, ktoré vyšší súd potvrdí. Ak existuje spoločný rámec princípov, potom niet dôvodu pre vyššiu inštanciu, niet prečo "prihliadať", pretože vyšší súd zdieľa rovnaký názor s nižším. Preto súd má úlohu vysvetľovať, poučovať. Primárne by totiž adresát mal právnej norme rozumieť, ak neporozumie a poruší ju, súd by ho mal presvedčiť o tom, aby ju neporušil. Porozumieť pomôže obhajca / advokát. Ale advokát nemôže účastníka presvedčiť nikdy tak, ako sudca. Je totiž jeho partnerom, nie autoritou. Pomáha mu, nie o ňom rozhoduje.

Súd však s touto prezumpciou, že stranám pomôže advokát, nemôže počítať, pretože nie všetci majú advokáta, nie všetci majú rovnako dobrého advokáta, a každá strana má iného advokáta. Z rozhodnutia má však úspešná strana vedieť, prečo uspela, neúspešná, prečo neuspela a obe strany tiež, ako sa majú správať v rovnakom prípade v budúcnosti. Inak totiž by sme súdy nepotrebovali, každému by poradil advokát tak, že účastník by sa vedel sám rozhodnúť. Realita však vyžaduje, aby organizácia spoločnosti tlačila účastníkov k normatívne vyžadovanému správaniu. Preto prakticky je "prvou inštanciou" advokát, "druhou inštanciou" súd. Ak by súd písal rozhodnutia "pre kolegov vyššie", takouto inštanciou, ktorá napomáha regulácii spoločnosti, by nebol.

To, či stav legislatívy zodpovedá spoločenským predstavám o spravodlivosti, má na svedomí najmä zákonodarná moc. Všetky 3 zložky moci sú vzájomne prepojené, tváriť sa, že zložka 1 nemá nič so zložkou 3, je mylný pohľad na fungovanie moci.

Reklamácie by som v prípade nenájdenia nedostatkov v moci súdnej adresoval ostatných zložkám moci.

Pani sudkyna,

jnemam blog Otvorene pravo precitany od A po Z, ale Vas a par Vasich kolegov beriem ako priklad "otvorenejsich" sudcov, ktori maju zaujem diskutovat. Preto ma trochu mrzi, ze ked autori blogu uverejnia neutralnu vyzvu na diskusiu o "kvalite" (a to slovo je neutralne), tak reagujete zaujatim obranneho postoja.

Ak by diskusia skutocne prebiehala na urovni vitaz v. porazeny, daleko by sme sa nedostali. Lenze tak tu vyzvu asi vnimat nemozno. Slovenske pravne prostredie sa moze, hoci sprostredkovane, odvolavat na istu tradiciu normotvorby. Menej vsak uz na tradiciu kvalitnej adjudikacie. Povedane jednoducho, s oddovodnovanim si na tomto uzemi nikto prilis hlavu nelamal.

A ako sa otvaraju hranice a ludia cestuju, zacinaju sa pytat a porovnavat. Nie je nic zle na tom polozit si otazku, ake "kanony" oddovodnovania ma napr. Nemecko, USA, VB, Francuzsko ci ine tradicne silne jurisdikcie (alebo tiez ESLP a ESD a dnes uz aj Cechy) a skusit si z nich zobrat to, co moze byt uzitocne. A to sa da urobit aj bez emocneho podfarbenia.

Ak by som chcel byt tematicky, tak napriklad kritika prace s hokejovou mladezou neznamena automaticky to, ze si niekto mysli, ze treneri su "lenivi a blbi ako tago".

Pravo, kedze ma velky prienik s mocou, bude mat vzdy silny emocny naboj, bez ohladu na kvalitu (opat pouzivam to slovo neutralne) oddovodnovania. Ale to neznamena, ze diskusia o oddovodnovani nema zmysel.

Pekny den.

presne tak to je a ina interpretacia by bola len odklonom od zakona....
a to by niektorym ludom velmi vyhovovalo, ako sa v poslednom case ukazuje aj na inych kauzach, ze nie zakonnost a dokazy, ale davova psychoza a hysteria podporovana najma mediami by niekomu velmi vyhovovala; zrejme preto, ze v takom spolocenskom stave sa lehsie porusuje zakon a ustava... panom Lipsicom, Zajacom a panom poslancom by takyto stav zjavne velmi prisiel vhod

Dobrý deň,
dňa 5. mája 2011 sme upravili a spresnili tému mesiaca máj 2011. Pridali sme konkrétne otázky, na ktoré by sme radi hľadali odpovede v článkoch a následných diskusiách.

Rozhodnutia súdu svojvoľné – teda neobhájiteľné, prijaté bez akejkoľvek opory v práve a nelegitímne povedzme jedným slovom p r o t i z á k o n n é sa nedajú obhajovať.
Súdcovia, vy máte slúžiť občanom, veď beriete plat z daní daňových poplatníkov.
Rešpektovať zákony je treba aj vo vašej pozícií.
V zdegenerovanej justícií zákony neplatia. Ale prečo má trpieť občan?
Degeneráciu je treba liečiť rýchlym zákrokom, operáciou, kým nevyhubí celý národ.

Ale nezabudla, pán Kramarič, ešte mi pamäť slúži. Prečo myslíte, že som zabudla, niečo sa Vás dotklo ? Nesmiete byť taký útlocitný, a už vôbec nie na blogu. Asi ste sa našli v mojom komentári.

Múdrosť mudrca sa môže dotknúť len hlupáka. Za hlupáka sa nepovažujem. Chýbala mi tam však práve tá múdrosť mudrca.

Skúsim to ešte raz: "QUOD NON VETAT LEX, HOC VETAT FIERI PUDOR (Seneca).

Nepoznám Vás pán Kramarič, ale to že sám seba nepovažujete za hlupáka je síce bežný jav medzi ľuďmi, ale objektívne nič nehovoriaci o Vašom skutočnom stave; najmenej o sebe totiž pochybujú tí, čo by na to možno mali objektívne aj najviac dôvodov... preto ich osobná výpoveď o sebe samých je irelevantná... jednoducho, musíte to nechať na iných, aby Vás posudzovali.

Pán Kováč, vnímam to trochu ináč. Úmyselne som sa vyhol formulácii vo forme tvrdenia "nie som hlupák" - o tomto skutočne môžu rozhodnúť len iní. Formulácia "nepovažujem sa", aj v spojitosti s použitím zvratného zámena, vyjadruje môj postoj k sebe samému, môj názor na seba samého, ktorý môže byť samozrejme objektívne mylný, vylučuje však, aby som sa, v danom kontexte, mohol cítiť dotknutý. Nehovorí nič o tom, či sú splnené "objektívne" podmienky pre "dotknutie", ale len, že moje vedomie takéto pocity neodráža.

"Múdrosť sa môže dotknúť len hlupáka". Dotknutý sa však za hlupáka považovať pravdepodobne nebude (ak áno, už to by svedčilo o istom rozsahu múdrosti, ako etickej kategórii), ak ním však je, bude to odpoveďou o dôvode jeho dotknutia pre jeho okolie, nie pre neho samého. Z tohto pohľadu sa ma to teda skutočne môže týkať bez ohľadu na môj názor na seba samého. Avšak, dodal som, že vo výrokoch diskutujúcej mi chýbala "múdrosť". Z objektívneho hľadiska to opäť neznamená, že by tam nemohla byť, to len ja ju nevidím. A keďže ju nevidím, výrok sa ma nemôže dotknúť za žiadnych okolností.

Ad Ondriš. Súd nemá za úlohu nastoliť spravodlivosť? Tomu neverím, že si to napísal ty. Prvým najdôležitejším poslaním súdnej moci a sudcu je nastolenie spravodlivosti - teda nápravy v prípade porušenia. Vďaka spätosti s občianskou spoločnosťou nie zákonodarca, ale sudca má najpresnejšiu predstavu o tom, čo je aktuálnou spravodlivosťou v spoločnosti.Keďže na u nás je slovo zákonnosť tak pomýlené a nie je odvodené a nekorenšpoduje s pojmom ústavnosť tak o spravodlivosti nemôže byť reči. Dodám len, že podľa konštantnej judikatúry ESLP je spravodlivosť základnou náležitosťou právneho a demokratického štátu.
Ad Jošt: Kolega právo nesmie mať nijaký emocionálny náboj. Je to predsa neosobný regulačný mechanizmus. Ten vo svojom pojmovom aparáte emócie nemá.Tým, že sa v našej spoločnosti toto neuplatňuje tak potom sa nie je možné diviť ako to funguje. Podstatou neosobných noriem je ich uplatňovanie za každých okolností systémom padni komu padni (korigovaným slušnosťou) a to, že slovákom chýba tvrdosť, lebo máme pochopenie pre chyby druhých, pretože sú z jednej dediny tak to k invariantnosti systému neprispieva. Čo sa týka spätosti s mocou tam sa mýlite nakoľko už v 1. ročníku právnickej fakulty sa právnici učili, že právo je pendantom moci v zmysle aristotelovej vety o vláde zákona a nie človeka. Moc ako sociálna kategória je len prostriedkom na uplatňovanie práva nakoľko právo ako regulačný mechanizmus obmedzuje aj moc samotnú.
Ad JUDr. Svediaková - posudzovanie správnosti a kvality rozhodnutia odvolacím súdom je pomýlený stav justičného systému. Tento francúzsky spôsob vyhotovania rozsudkov pre odvolaciu inštanciu nemá vzhľadom na populačné vzdelanie a 40 rokov socializmu nijaký zmysel, pretože rozsudky sú tu v prvom rade pre účastníkov konania, potom pre ich právnych zástupcov a až v poslednom rade pre odvolací súd o ktorom si dovolím povedať, že jeho kvality nie sú nijako valné a pritom si dovoľuje pôsobiť nadradene aj voči sudcom okresného súdu, čo tiež znamená nepochopenie úlohu dovolacieho súdu zo strany jeho personálneho substrátu.

Pan Rako, niekedy mam pocit, ze aj na pravnicke pomery sa na tomto blogu prilis slovickuje. Pravo nema emocionalny naboj? A co takemuto zaveru nasvedcuje? Diskusie v NRSR, kde sa pravo tvori? Pojednavania pred sudom, kde sa aplikuje? Koncept subjektivneho prava, ze "ty nemozes X a musis Y"? Alebo verejna diskusia od stavovskych organizacii az po krcmu niekde na vidieku?

Ze normativita nema emocionalny naboj, jednoducho nie je pravda, pretoze to tak nikdy byt nemoze:). To samozrejme nijak nekoliduje s "padni komu padni".

Neviem, ci sa v prvom rocniku uci o pendantoch moci, kazdopadne pred Aristotelom uprednostnujem Foucaulta. Ten aspon popisuje veci ako su, nie ako by vo vysnivanom vesmire byt mali. Bezmocni moc nikdy neobmedzia.

Ale toto vsetko su take off-topic uvahy. Ak si pozriete, na com som reagoval, tak hadam budete suhlasit, ze nie je dovod, aby sudcovia co i len pri zmienke slova "kvalita" v suvislosti s oddovodnovanim rozhodnuti zaujimali obranny postoj a diskusiu, ktora moze byt vecna tak posuvali prave do tej emocionalnej roviny, kde podla Vas (a podla mna) byt nema.

som vedel, že stačí pichnúť do osieho hniezda :-). Čuduj sa svete, napísal som to ja. Tiež by som si predstavoval svet menej totalitárny a menej demokratický zároveň, kde by mohla existovať spravodlivosť, ktorá nie je odrazom maximy vôle, ale objektívnym stavom. Myslím, že o Kantovi a Aristotelovi sme sa tu už niekde bavili.

Neviem, o čo viac je sudca spätý s občianskou spoločnosťou v porovnaní so zákonodarcom, podľa mňa si každý žije vo svojom vlastnom svete, najmä u nás. Ktoráže konštantná judikatúra ESĽP je o nachádzaní aristotelovskej "apriórnej" spravodlivosti? Takú nepoznám. Poznám len vyvažovanie oprávnených záujmov v takej "judikatúre" (ono, ESĽP neprodukuje judikatúru, ale case-law). Náprava v prípade porušenia nie je nastolením spravodlivosti, pretože nie každé regulačné pravidlo je odrazom spravodlivosti, tej, ktorá je výsledkom optima pre spoločnosť a jednotlivca z vývoja ľudstva.

Patricku, keďže u nás pojem zákonnosť nielenže nekorešponduje s pojmom ústavnosť (aspekt vnútornej konzistentnosti regulácie), ale ústavnosť nekorešponduje s potrebami spoločnosti, ani vôľou väčšiny ľudí a ani s požiadavkou vnútornej nerozpornosti a použiteľnosti (zákonnosť ešte v horšom extréme), nemožno očakávať u nás, že sudca dotváraním a otáčaním nepoužiteľnej a nespravodlivej regulácie bude "tvoriť spravodlivosť". Sudca ani tvoriť spravodlivosť nemá, opakujem, nepozná totiž obsah tohto pojmu. Vie len určiť, čo je zákonné a ústavné. Keď sa sudca u nás pokúša používať "ekvitu", obvykle je to ešte horšie, ako keby ju nepoužil (viem, ako sa bráni napr. sporný nájom proti vlastníctvu na jednom súde v SR a pod.).

Inak si myslím to, čo som už uviedol vyššie tu a v iných príspevkoch na podobnú tému, najmä v tom o Kantovi a Aristotelovi.

Niečo súkromné....Dávno..,keď sa súdili veci reštitučné,privatizačné,prvé podnikateľské spory,veci a zákony prinášajúce úplný prevrat ...prišla na návštevu moja dcéra,upracovaná,uslúžená lekárka,anesteziologička,matka dvoch malých detí.Zase som nemala čas,pojednávala , študovala...a keďže mi vyčitala,že sa im nevenujem,ked raz za čas prídu domov,chcela som sa zachrániť,pozvala som ju do pojednávačky,že tam ma počká a pôjdeme potom spolu../.Aj nech vidí,aká je moja práca náročná,nech pochopí/....
Pojednávala som skutočne veľmi ťažkú,právne náročnú ,zložitú reštitučnú vec.Keď som rozhodla,odôvodnila,účastníci opustili pojednávaciu miestnosť, ešte pod ťarchou rozhodnutia, som povedala,že som rozhodla ako som najlepšie vedela,podľa svojho najlepšieho právneho vedomia a svedomia ,,a že ak som predsa urobila chybu,povie svoj názor,stanovisko odvolací krajský súd.
V pojednávačke bolo ticho,vzhliadla som na dcéru,povedala mi len jednu vetu.,,Mami keď sa ja pomýlim,môjmu pacientovi už zostáva len súd Boží.....

Naozaj príznačné....

nehnevajte sa, mam osobnu skusenost s lekarmi, a ich pristup k pacientom je viacmenej laxny - az na vinimky; su si velmi dobre vedomi toho, ze preukazat nejake pochybenie je tazke, okrem toho maloktori pribuzni najdu odvahu zalovat lekara alebo podavat trestne oznamenia; stavat lekarov do polohy permanentne zatazenych ludi starostou o vase zdravie a trapiacich sa vycitkami, co ak vam nahodou stanovia nespravnu diagnozu alebo ordinuju nespravnu liecbu alebo vykonaju nekvalitny zakrok je smiesne a nepravdive... prepacte ale Vasa dcera s najvacsou pravdepodobnostou chcela iba poukazat na vlastnu dolezitost a prinutit vas k tomu, aby ste jej venovali pozornost... ak teda nepatri zrovna k tomu 1%, ktore svojim povolanim naozaj zije... Lekari predstavuju presne taku istu skupinu ako akekolvek ine skupiny a kedze vsetci vidime dennodenne ake kvalitne sluzby "sme" schopni a ochotni poskytovat nasim spoluobcanom, tak iluzie vobec ale vobec nie su na mieste...

samozrejme osobna skusenost je malo, ale ak pominieme tento nedostatok ostatne ostava, teda plati, ze lekarsky stav je takym istym obrazom ako akakolvek ina skupina ludi, ci uz sudcov, advokatov, ucitelov... teda ziadne iluzie o ich sebaprekonavani a zodpovednosti nie su na mieste...

Ospravedlňujem sa za emotívny príspevok.Diskusia má byť vecná.Vôbec som nemala v úmysle idealizovať poskytovanie lekárskej starostlivosti,ako Ste správne poznamenali,aj lekári,ako skupina ľudí sú obrazom spoločnosti,pracovala v zdravotníctve,som konzumentom poskytovanie zdravotníckej starostlivosti.Prosím,aby môj príspevok,keď už odznel,bol chápaný v rovine osobnej skúsenosti,v mieste a čase,pri výkone môjho povolania.A mňa slová,ktoré odzneli, sprevádzali ......rozhodovať tak,akoby malo ísť o rozhodnutie v poslednej inštancii...Prosím,nech je to chápané tak,ako to odznelo,nie povýšenecky.S pokorou.

So záujmom čítam tuto diskusiu, hoci nemám právnické vzdelanie ,dokonca ani vysokoškolské ,len som 14 rokov bol prísediacim na Krajskom súde / niečo som tam zažil/ . Je náučná a poučná zároveň -- a mnohe som pochopil tak ako aj nechápem.
Ďakujem p. Márii Laufovej pochopil som.......

Dobrý deň,

Pán Jošt, ďakujem za Vaše upozornenie na moju adresu, uvedomila som si, že máte úplnú pravdu v tom, že som zaujala nesprávny postoj, ktorý ste ešte zjemnili, nakoľko až po vašom komentári by som môj postoj sama vyhodnotila až ako útočný, čo je viac nesprávne ako obranný. Možno som skĺzla do tejto roviny pod tlakom všeobecne skôr útočnej formy diskusie na blogu, v inej forme komunikácie sa prejavujem inak, nie som ani útočný typ a nerada sa bránim, pretože po väčšine ani nemám dôvod sa brániť. Som obklopená takými ľuďmi - priateľmi, kolegami, kde diskusia je diskusiou a neskĺza do bezpredmetných urážok, čo samo osebe predznačuje istú úroveň komunikácie. Takže úprimne ďakujem za upozornenie a musím s Vami len súhlasiť.

Veľmi rozumná bola aj Vaša myšlienka, o tom, či odôvodnenie rozhodnutia lebo rozhodnutie ako také pokiaľ ide o súdy prvého stupňa, má byť presvedčivé pre účastníka alebo pre súdy inštančne vyššie, ja hovorím resp. zastávam názor, že rozhodnutie je predovšetkým pre účastníka, ale žiaľ a to kritika mojej vlastnej osoby, prax niektorých odvolacích senátov ma osobne donútili v písomnom vyhotovení rozsudku sa uberať podľa mňa tým nesprávnym smerom, a to smerom, že odôvodňujem pre odvolací, ale pri všetkej úcte, to je problém odvolacích súdov, takže aj radov odvolacích súdov treba nasmerovať tvrdú kritiku, ale adresnú, sama mám s tým problémy a neraz mi bolo vytknuté, že posielam nevhodné odkazy odvolaciemu súdu cez písomné odôvodnenie, to však nie je môj problém a pokiaľ si odvolačka môj tzv. nevhodný odkaz po zrušení rozsudku v tom druhom zaslúži, budem tak činiť aj naďalej, ja sa nebojím nemám sa čoho totiž. Čiže môj názor je taký, že rozsudok je pre účastníkov najmä. I to však zavisí od človeka, môžete ho urobiť luxusne, ak raz niekto nechce a je kvelurant, tak si nepomôžete.


Pekný deň všetkým.

Dakujem za reakciu, vazim si ju.

Ja Vasu reakciu chapem, lebo doraz na "osobu" v diskusiach, je (nielen) na Slovensku vsadepritomny. Ale je to skoda.

V suvislosti s tym oddovodnenim. Zda sa mi, ze moznoze nie je az tak celkom podstatne, ktory model sa prijme. Presvedcive argumenty su pre oba. Ale tiez mam dojem, ze je lepsie, ak sa prijme nejaky a vytvoria sa tak iste ocakavania, system. Ze teda adjudikacna cinnost bude predvidatelna tak vo forme ako aj obsahu.

Pekny den aj Vam a dufam, ze k teme budu dobre prispevky.

Predsa ešte raz, to je už nejakým takým pravidlom u mňa, dať dovetok.

Neviem či bol správne pochopený záver môjho komentára zo dňa 27.04. 2011. V poslednej vete som len citovala jednotlivých ministrov spravodlivosti, ako sa vyjadrovali a vyjadrujú o sudcovskom stave ako TAKOM.

Pre tých čo nemajú prehľad :

Minister Liščák : sudcovia sú frackovia, blbí ako tágo.

Minister Harabin: lenivci v talároch.

Súčasná ministerka : skorumpovaní všetci, bez rozdielu.

Článok súčasnej pani ministerky som komentovala iba ja, dá to nájsť, a tie isté názory ako v inej diskusii som vyslovila aj v komentári k článku súčasnej pani ministerky.

Citovali ste troch ministrov.

Čo je ale zaujímavé, že tak Liščák, ako aj Harabin boli sami sudcami. Jeden by tak možno povedal, že vedia, prečo to o svojich kolegoch (ale konečne i o sebe samých) hovoria...

p. Beata, nehnevajte sa prosim na ňa, ale súčasná ministerka má pravdu takmer 100% pravdu. Ja iba pridam, že sú spojení coby pupočnou šnúrou s advokátmi. Ale vďaka buhu, viem o jednej sudkyni, hoci ju nepoznam, že napriek tomu, že je sudkyňou, nezabudla, že je človekom. Vďaka jej, že na tom tmavom nebi sudcovskom, svieti mi jedna jasna hviezda.

Už som išla " odísť" , ale v tom " dorazil" :-) Váš odkaz, pán Jošt, tak mi nedá odpovedať, lebo ja väčšinou reagujem len vtedy, keď vidím alebo cítim, že to má význam a diskusia má zmysel, a u aj u Vás ako i mnohých iných prispievateľoch, to podľa mojej mienky, má význam.

Doraz na " osobu" je všadeprítomný. . . Mňa to neruší, naopak, mám rada vecnú adresnú diskusiu, ide len o tom, aby reakcia neskĺzla do toho, na čo ste ma upozornili, teda do útokov, do obrany za každú cenu. Ale porozmýšľam, možno sa neskôr s Vami stotožním.


Ja asi akcentujem tú adresnosť preto, že sudca musí mať okrem, samozrejme odbornej zdatnosti, ďalšie nemej významné vlastnosti, ktoré sa možno ani nedajú naštudovať, a to čestnosť, cit pre spravodlivosť a najmä rozhodnosť, musí byť prirodzená autorita, ktorá sa tiež nedá " vydupať".

Raz jeden prispievateľ, zabudla som ktorý, písal, že on to vníma tak, že o ňom nerozhoduje konkrétny Fero, ani Jano, citovala som, ale anonymný sudca. No tak som sa snažila mu v mojom komentári vysvetliť, že musí kuknúť na svoje práva, že ich nepozná, lebo opak je pravdou. Ústava SR mu garantuje zákonného sudcu, a má buď šťastie alebo smolu. A preto musí byť kritika sudcov tvrdá, ale ADRESNÁ. Nie je sudca ako sudca, to pripúšťam, aj ja iste urobím chybu, ale na to sú nadriadené súdy ešte. Kto nič nerobí, nič nepokazí. Ja verím, že väčšina, a to drvivá väčšina sudcov, je odborne zdatná, čestná, nelenivá a neskorumpovaná. A preto musí byť kritika tvrdá, ale adresná.

S modelom, najmä písomného odôvodnenia, tak ako som už vyjadrila, aj trošku problém, ktorý je lepší. Asi by najlepšia bola kombinácia oboch, ťažko povedať.

Ja ďakujem za reakcie, vážim si ich obdobne.

S úctou

Tak len ako dovysvetlenie. Nepochybne ma zmysel aj adresna a osobna kritika konkretnych ludi. Na druhej strane sa mi zda, ze sa prilisny doraz kladie na konkretnu osobu a nejaky zly vysledok sa prilis casto pricita individualnym kvalitam a hned nastupuje viera, ze vec sa ihned zmeni, ked sa zmeni nejaka osoba. To ma vsak zmysel az vtedy, ak je rozumne nastaveny system sam.

Aby som nebol prilis abstraktny. Podla mojej mienky v sucasnosti nema prilisny zmysel ukazovat prstom na konkretnych sudcov, ze nedostatocne oddovodnuju svoje rozhodnutia. Preco? Pretoze nedostatocne oddovodnovanie mi pride ako systemova chyba a hoci som nevidel stovky rozhodnuti, tak tych co by sa mi naozaj pacili bolo skutocne velmi velmi skromne. Najma v porovnani s Nemeckom, VB a USA.

Preto ma podla mojej mienky skor zmysel, aby ludia, ktori maju dostatocnu odbornu autoritu, nejake zaklady komparativneho prava a skusenosti, otvorili diskusiu, napisali clanky o tom, ako si predstavuju oddovodnovanie, zucastnovali sa konferencii za ucasti sudcov, resp. sudcovskeho vzdelavania, debatovali so sudmi poslednej instancie, vyucovali na skolach. Tam je samozrejme vela "ale". Ale jednoduche riesenia asi nebudu:).

Jednoducho skusit najprv solidny pozitivny pristup a az potom, ked sa trochu ustali konsenzus o tejto otazke, si vsimat kto a preco tie standardy nesplna.

Pán Novotný odľahčil super, konečne sme menej rigorózni, a myslím, že má pravdu aj v tom, že je to na zamyslenie.

Ide len o tom, kto a nad čím, by sa mal zamyslieť. ..........


PS : Dnes držíme palce Slovensku, verím, že vyhráme. Tak poďme, čo chvíľa, fandiť našim hokejistom. :)

Na dôvažok, pán Novotný :

Ak pôjdem rovnakým úsudkom ako bol Váš, že minister Liščák a minister Harabin vedia, prečo to o svojich kolegoch hovoria, tak elementárna logika hovorí, že pani ministerka ako predstaviteľ výkonnej moci, vie o čom hovorí, teda podľa Vášho úsudku, hovorí o svojich kolegoch vo vláde, teda že sú skorumpovaní ako ministerský zbor, teda ako celok.

S pozdravom.

kazde totalitne pausalizovanie , teda aj sudcovskeho stavu, stavu spolocnosti ako celku alebo nejakej filozofie, znamena nespravne zjednodusovanie za ucelom lahsej manipulacie s faktami a nasledne zavadzanie verejnosti, ktorej je povacsinou takato totalitna "pravda" sprostredkovana... Zda sa, ze politicke uskupenia maju sklon k tomuto sposobu videnia a nedokazu pripustit, ze aj oponent moze mat pravdu - najma ak sa jedna o nepriatela a nie o spoludiskutujuceho; potom sa mozeme dockat takych peral od OKS, ked v ramci svojej averzie k urcitym osobam napadaju samotnu podstatu pravidiel, a to je ovela nebezpecnejsie ako konkretne osoby, ktorym sa vytyka to, ci ono... Z mojho osbneho pohladu sa nasa spolocnost nebezpecne polarizuje a medialne brutalne znasilnuje ; toto poskodi a uz poskodzuje nas vsetkych... zanika verejna diskusia, meni sa na verejne nepriatelstvo

Na Slovensku je to v zásade v diskusii tak, že pokiaľ nemám vecné argumenty resp. nedokážem vecne argumentovať proti oponentovi tak dochádza k osobným útokom najmä na úkor diskurzu. V obrane Sokratovej je tento stav vyjadrený veľmi príznačne - "je príliš veľa tých, ktorí sa pred ním cítia hlúpi, a nikto nie je pomstychtivejší ako ten, kto si uvedomí svoju menejcennosť."

Ad pani Sudkyňa - áno máte pravdu odvolačkám sa veľmi nevenuje pozornosť a pritom
mnohokrát sú to práve tieto osoby, ktoré komplikujú spory, pridávajú bremená sudcom na prvom stupni najmä komplikovaním dôkaznej situácie, prevracaním dôkazného stavu a.i. K predstaviteľom výkonnej moci, konkrétne k tejto pani stačí si spomenúť na povolebné slová Jána Budaja.

Ad Ondriš: K tej judikatúre I. ÚS 54/02 je to okopírované rozhodnutie ESLP len presne označenie nemam k dispozicii.

Ad Jost: Kolega debaty v NRSR su prejavom politikarcenia,pretoze kazdy z nich sleduje svoje vlastne zaujmy a zaujmy svojich kmotrov ako napisal R. Prochazka v jedno poste - prestali za kazdym jednym zakonom vidiet konkretneho cloveka. Na sude su emocie medzi ucastnikmi konania sudca ma predsa neosobne rozhodnut. Emocie potom brania objektivnemu prieskumu, pravnici preto su emocne okliesteny aby videli podstatu veci a neboli zaujaty emociami, ktore zatienuju racionalnu argumentaciua zbytocne vyhrocuju situaciu namiesto rozumnej diskusie.

Ad P.Kovac - opäť si dovolím citovať nakoľko tie slová sú overené historickou skúsenosťou. Platón v ústave konštatuje: "A rovnako sa stane, že ten, kto prejaví poslušnosť voči nadriadeným, bude označený za človeka bez charakteru a sluhu, že zastrašený otec sa bude k svojmu synovi správať ako k seberovnému a stratí rešpekt, že učiteľ sa neodváži pokarhať žiakov a tí si z neho budú robiť posmech, že mladí budú požadovať rovnaké práva ako starí, a tí aby nevyzerali príliš prísne, im dajú za pravdu. V takomto slobodomyseľnom prostredí a v mene slobody už neexistujú ohľady na nič ani rešpekt a uprostred takejto neviazanosti sa vyvíja zlá rastlina:tyrania."

Politikarcenie - politika. Ako vravim, nerealny svet. Inak, keby za zakonmi videli konkretneho cloveka, prave tak by vniesli emocie do diskusie. Sudca ma neosobne rozhodnut. Meni to nieco na skutocnosti, ze aj sudca podlieha emociam a ze im podliehaju ucastnici? Skor nie.

Nerozumiem, preco nesuhlasite s ideou, ze konanie, v ktorom ludia rozhoduju co je zakazane, prikazane a co povolene, podporuju to silou a nasledne aj vykonavaju, ma emocionalny naboj, ktoreho sa nezbavime tym, ze budu sudne rozhodnutia nejakym sposobom oddovodnene. Zas netreba diskusiu pre diskusiu...

... celkom som nepochopil zmysel Vasej reakcie, lebo moja "vyzva" nie je k poslusnosti voci osobam, ale k respektu voci pravidlam... a to bez ohladu na to, ci sa nam momentalne pacia alebo nie... spochybnovanie nutnosti dodrziavat platne normy je cestou k nasiliu a k rozpadu statu

Spravodlivosť podľa toho rozhodnutia (tá, ktorá má byť súčasťou právneho štátu) apriórna "aristotelovská", ale je výsledkom vyvažovania záujmov na základe skúsenosti a logického zdôvodnenia potrieb a možností. In concreto záujmu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a záujmu na hospodárnom spravovaní vecí verejných. Čo sa týka finančnej kompenzácie tam uvedenej, považujem toto rozhodnutie za nepresvedčivé, nakoľko ústavný súd neuviedol, z akých okolností pri určení výšky nemajetkovej ujmy vychádzal. "Zásady spravodlivosti" nikde nevymenoval a preto možno tento pojem interpretovať v tomto prípade aj ako "veštenie z krištáľovej gule". Či?

Ved som Vám tou citáciou naznačil kam to smeruje, nie je to len oddelenie tej časti čomu ste nepochopili, ale je to komplex v tej citacii zahrnuteho co vedie k tyranii.A respekt k pravidlam je presne tym co sposobuje v tomto slobdomyselnom svete nastup tyranie, ved za chvilu tu bude ustavna vacsina jednej strany.....a v tom vidim sulad nie nesulad.

Ad Jost: nerealny svet je niekde na internete, facebooku pripadne inde - tam nas chcu politici, financnici a iny vyhnat aby si mohli beztrestne bacovat v tom realnom. To, ze sudca podlieha emociam je pravda, ale pan kolega zamyslite sa nad institumi ktore su vyvinute na odstranenie tohto prvku v rozhodovani - vyluceniu sudcu z prejednavanej veci, prikazanie veci inemu sudu, nestrannost ako subjektivna zlozka nezavislosti a mnoho dalsich, ktore su tu prave od toho a potom je to prave korektiv v podobe slusnosti, ktory vo vynimocnych pripadoch umoznuje korekcie. nesuhlasim preto lebo emocie zatienuju rozumne moznosti vyriesenia sporu a konanie systemom win-win, su to prave emocie, ktore komplikuju veci a preto sa normativny system snazi nemat ich, preto je nutne aby sa uplatnovali neosobne (tzn. bez emocii) normy, ktore su spravodlive pre kazdeho lebo platia pre vsetkych bez ohladu a preto to tu nefunguje lebo vsetci sa pozname kazdy je niekoho kamarat a potom sa boja prepustit neschopnych ludi lebo su na doporucenie kamarata a nikto nevie kedy by sa im to mohlo vratit proste emocie a subjektivne veci namiesto neosobneho hodnotenia bez emocii, kde rozhoduje objektivnost. Nesuhlasim s Vami preto, lebo emocie su jednou z pricin tohto stavu, kedy priemernost a neschopnost je dana na piedestal a vsetko upada.

Patrik, Vy ste zjavne zhavy do diskusie, o ktoru ja az taky zaujem pod touto temou nejavim:). Nechce sa mi rozvadzat, ze napr. taky facebook ci internet ako taky, moze byt pokojne omnoho realnejsi, ako filozoficka koncepcia stovky rokov mrtveho filozofa (ani o tom, ci nas tam tlacia politici alebo financnici:) - aspon mna tam ziadny financnik ani politik netlacil) alebo ze ak podla Vas je spravodlivost tym cielom, ktore pravo a sudy sleduju, tak skutocne je len malo "idei", ktore nesu vacsi emocionalny naboj, ako prave ta spravodlivost:). Ale na vyjasnenie:

Ja nespochybnujem, ze najma zapadne pravne systemy poznaju instituty, ktore maju odstranovat isty typ emocionality...a to pre dobro veci. Na druhej strane priklady ktore uvadzate (ak sa nezneuzivaju, co tiez nie je zjavne), pokryvaju len iste typy vztahov a z nich prameniace riziko. Na *ilustraciu* uvediem priklad.

V USA pri konaniach pred porotou, ako urcite viete, samotnemu konaniu predchadza velmi precizny vyber porotcov, aby sa vylucili iste rizika pre obe strany. A napriek tomu, ze sa prakticky nestava, ze by v porote sedel pribuzny niektoreho z ucastnikov, ci niekto, kto v minulosti utrpel podobnu ujmu a mohol by byt zaujaty, emocionalitu to z procesu zdaleka nevylucuje. Naopak, ta sa stava legitimnym nastrojom "boja". Iste, mozeme sa hrat na to, ze porota a sud je nieco ine. V zasade ide ale o ludi. Statisticky bude rozvody zrejme inak rozhodovat matka troch deti, inak sudca z rozvedenej rodiny, atp. Nespocetne situacie si iste viete predstavit sam. Inymi slovami, na to, aby pravo malo emocionalny naboj zdaleka nepotrebujeme, aby "kazdy bol niekoho kamarat". Toto vsetko vsak nesuvisi s tym co som pisal, a pani sudkyna Svediakova to spravne pochopila.

Takze moja jedina otazka na Vas:

Suhlasite s tym, ze diskusia o kvalite oddovodnovania rozhodnuti sa da viest bez toho, ze by sme sudcov obvinovali z lenivosti, ci hluposti a ze je na skodu veci, ak vyzvu na diskusiu sudcovia automaticky vnimaju ako utok na ich odbornost ci moralnu integritu a ze hoci sa porazeni budu statisticky skor nestotoznovat s rozhodnutim a vitazi naopak skor stotoznovat, nemali by sme na takuto diskusiu rezignovat?

P. S. Vravite, ze jednou z pricin stavu ktory ste popisali, je emocionalita. Sustredte sa v odpoved prosim na moju otazku vyssie, ale len ako namet na zamyslenie: Nemate pocit, ze tie vazby v skutocnosti nie su prilis emocionalne? Ze tie "kamaratstva" ktore popisujete su viac praktickymi kamaratstvami, ktore omnoho viac ako realne emocie zohladnu chladny cost-benefit kalkul, ktory je omnoho viac racionalny, ako ste mozno ochotny pripustit?

Viete, Dadan z filmu Cierna macka, biely kocur mal krasny vyrok, ked za nim prisiel jeho pribuzny, ktory od neho chcel pomoc pri ksefte s vagonmi nafty. Ten pribuzny ho vnimal ako cloveka s kontaktmi, ktory pozna ludi a vie veci vybavit. A Dadan, po tom co si snupol kokainu z otvaracieho kriza, mu odpovedal, ze v skutocnosti na vsetko potrebuje peniaze. A ak nezaberaju peniaze, potrebuje viac penazi. Menej metaforicky by sme slovo peniaze mohli nahradit tym, ze skratka treba ponuknut nejaky benefit. A to emocionalitou prilis nezavana;).

opravujem ......nerespektovanie pravidiel je tym co sposobuje.....

Jakub aby sme si rozumeli v odpoveď na Vašu otázku som už poskytol niekde v skorších diskusiách so sudkyňou Svediakovou s tým, že každá generalizácia je nebezpečná a preto to čo ste napísali otázku je klasický subjekt predikátový vzťah a suhlas ze takto anticipovat reakcie nema ziadny vyznam pro futuro. Nemám zmysel Vám sem do diskusie prispievať rozhodnutia od amerických sudcovských autorít typu Scalia, Posner a iní pretože by sa to nikam neposunulo. Porota sú ľudia to je bez pochyby, ale inštitút ktorý ste vy pomenovali slúžili na objektívnu nestrannosť resp nezávislosť hodnotiaceho subjektu nie na jeho vnútorné odstránenie. Procházka tiež konštatoval, že praktik má aj svoje skúsenostné zázemie, ale nemyslím, si že by to mala byť prekážka nakoľko po čase sa objektívnou skutočnosťou ak sa jej porozumenie venuje. Nemyslím si , že je nutné rozoberať alianciu moci, prípadne to bratstvo materialistov, ktoré ich poskytuje podporu lebo vedia, že len to čo majú a vlastnia sa počíta ani rozpisovať paralelnú štruktúru moci v každom štáte, kde nevládnu peniaze, tobôž nie zákony. Kazdopadne odpoved na vasu otazku je zrejma.

No, nie som si isty, ci som celkom porozumel, ale beriem to ako "ano" k mojej otazke.

Ak ale mate nejake zaujimave nazory Scaliu a Posnera k teme, tak smelo s nimi sem. Vzdy sa mi s nimi dobre vnutorne hada:)...

Veru rozbehlo :-) sa riadne. To je aj dobre.

Ja sa trošku strácam v hlbokých filozofických úvahách, možno aj preto, že radšej mám konkrétnu vecnú diskusiu a priznávam, že i preto, že nemám až tak hlboké a dôkladné poznatky z danej oblasti, a preto väčšinou keď niečo nepoznám alebo tomu nerozumiem, tak do toho nehovorím.

Ale diskusia obohacuje, takže som vďačná za akýkoľvek nový poznatok, rozširujúci môj obzor.

Add. : Patrik R. :

Viete, Patrik, viacerým z výkonnej moci, je čo pripomínať.

Napr. ministrovi zdravotníctva, teraz presadzuje vládna koalícia myšlienku, že slúžiť pohotovostné služby nebude pre lekára povinné. Keď to navrhovala bývalá vládna koalícia, išla ju opozícia teda súčasná koalícia zniesť zo sveta, zakopať pod čiernu zem. Prosím to nie je o politike alebo nedajBože o obhajobe bývalej vládnej koalície, to je proste o zásadovosti, o princípoch, o čistote, o čom podľa mojej mienky v politike ťažko hovoriť.

Politické garnitúry sú jedna za osemnásť a tá druhá - kontra, za dvadsať mínus dva.

Len potom netreba mať plnú pusu rečí o čestnosti, slušnosti, transparentnosti a pod. . , keď sa správam rovnako alebo obdobne.

Sľuby napr. pani premiérky o tom, ako do troch sekúnd odvolá ministra pri najmenšom podozrení z klientelizmu. Kde sú ? Dnes si nechutne pomáhajú slovníkom cudzích slov, čo je to
klientelizmus . Naposledy sa takto ÚBOHO bránil pán minister zahraničných vecí v relácii Na telo v súvislosti s klientelizmom ako z učebnice - známa kauza, nemusím asi pripomínať, ale keby niekto nevedel - tak je to budova daňových úradov ..........

A mohla by som pokračovať, že by mi nestačil tento blog ...

A vrátim sa k téme, či sudcovia majú alebo nemajú " strkať hlavu do piesku " , poznáme všetci o čom hovorím.

Nuž, to sa dobre nestrká hlava do piesku, keď má sudca už dohodnuté a "vybártrované" iné rovnako lukratívne miesto s politickým krytím ako napr. odchod sudcu do parlamentu, odchod sudcu na NBÚ ......

A preto som vždy v mojich komentároch tvrdila a tvrdiť neprestanem, že BEŽNÝ sudca tzv. Jozef Mak, nemá ani čas na takéto obchody, ale najmä neprináleží mu strkať hlavu do politiky.

Jeho prioritnou úlohou je spravodlivo, zákonne a čo možno bezprieťahovo rozhodovať a tak zvyšovať dôveryhodnosť justície, tá sa nezvyšuje politikárčením alebo zaťahovaním politiky do justície a rozdeľovaním spoločnosti, ani neadresnými všeosočujúcimi útokmi, ale čestnou prácou s minimálnym počtom chýb a omylov.

Netvrdím, že to sudcovia robíte. Nedávno som bol na pozvanie na konferencii v Prahe, a Václav Běleohradský konštatoval, ako prebieha v taliansku boj medzi mocou výkonnou a súdnou a dnes čítam, že Berlusconi konštatuje, že sudcovia su rakovinou demokracie. Keby bolo možné dá sa odhaliť na tomto fóre mnoho o čom by sme si ani v demokracii nemysleli že existuje a predsa funguje nanajvýš dobre, lenže.... sudcovia neverím, že Vám tento stav vyhovuje, neverím pani JUDr. Svediaková, že Vám ten deficit dôvery nelezie krkom a nebičuje Vás. Pýtam sa však, prečo pokiaľ máte možnosti z výkonu svojej funkcie ochrániť a pomôcť ľudom schopným rozpliesť tento stav toto nerobíte? Ste sudcovia, nikto iný na to legitimitu nemá, možno by som dovolil tvrdiť, že je vhodné skúsiť zapojiť aj advokátsky stav ako prirodzených spojencov demokracie a právneho štátu do tejto misie inak nikdy nebudeme žiť v miery. Viete ja si Vašu odvahu cením nakoľko viem, že mnohý potencionálny zamestnávatelia sondujú podobné fóra, fb svojich budúcich zamestnancov a predpokladám, že štát to robí ex officio a z toho plynie riziko pre nás všetkých čo sem prispievame.

veľa času máš? ;-)

To tento stav nielenže nevyhovuje sudcom, ale ani celej spoločnosti. Ten príklad z Talianska - Berlusconi má v podstate pravdu, pretože sudcovia sú to, čo nie je vôľa ľudu = t.j. demokracia v pôvodnom význame a sú skôr takou právnou ("vedeckou") zložkou verejnej moci. Horšie je, že aj Berlusconi je sepsou demokracie, ale to je na inú diskusiu.

Pokúsim sa to Patrikove formulovať lopatisticky:
a) majú sudcovia vyvíjať ako občania znalí práva a zároveň jedna zo zložiek moci aktivitu smerom ku zmene nepoužiteľnej a "škodlivej" legislatívy?
b) majú sudcovia "vylepšovať" svoj "imidž" vo verejnosti ako poslanci pred voľbami?
c) majú sudcovia čas realizovať a) a b), keď majú zabrániť pri svojom rozhodovaní prieťahom v konaní?
d) majú sudcovia nadviazať spojenie s advokátmi pri realizácii a) a b)? (viď Patrikove tvrdenie)
e) majú sudcovia participovať na politike? (viď príspevok pani sudkyne Svediakovej z 09.05., 18:45:31)

Ponúkam aj odpovede (najmä na diskusiu) a k nim ďalej aj zdôvodnenia voľby:
a) majú
b) nemajú
c) pravdepodobne áno
d) nie
e) áno

Odôvodnenie:
a) jednak sudcovia sú súčasť systému bŕzd a protiváh ako zložka štátnej moci a preto majú legislatívne stanovenú sústavu právomoci, ktorá im umožňuje korigovať výstrelky ostatných zložiek moci, a jednak sú to občania s vysokým právnym povedomím, ktorí pri aplikácii existujúceho práva prví vidia, či je právny poriadok nerozporný, konzistentný a pod. Ako zložka moci nemôžu z pozície moci zasahovať do tvorby práva, avšak majú možnosť tak učiniť ako občania, kde ich názor bude významný práve preto, že sú znalí práva a sú aj zložkou moci. Deľba moci bola ustanovená aj preto, aby na seba jednotlivé moci dozerali, a to takým spôsobom, aký umožňuje právny poriadok. Právny poriadok umožňuje sudcom, aby ako občania sa angažovali v tlaku na kvalitu noriem, podľa ktorých majú rozhodovať. Samozrejme, bolo by vhodné (aspoň z pohľadu férovosti), upratať najprv to, čo si súdna moc môže upratať vo vnútri a nepotrebuje k tomu iné zložky moci. Výkonná moc (spolu s legislatívnou) dnes zasahujú do súdnej moci aj napr. poslednou novelou, nevidím dôvod popri hlavnej úlohe (plneniu zákonných povinností) neoponovať právne prípustným spôsobom.

b) sudcovia nie sú volení, pre nich nemá imidž žiadne opodstatnenie, dôvera verejnosti je poľná tráva, podstatné je, aby si plnili svoje zákonné povinnosti a bránili excesom ostatných zložiek moci. Pritom si ich dôvera verejnosti nájde sama, pokiaľ budú v tomto dôslední ako celok.

c) Je možné pozorovať existujúce iniciatívy a združenia sudcov, je možné vidieť sudcov prispievať do diskusií napr. aj na blogu Jiného práva, tiež sú to ich občianske a nie mocenské aktivity. Preto si myslím, že čas na realizáciu bodu a) by mať mohli.

d) advokáti a sudcovia sú strany, ktoré majú odlišné úlohy, až natoľko odlišné, že sudcovia musia byť pri rozhodovaní nezávislí a riadiť sa len právnym poriadkom a advokáti musia poskytovať právne služby podľa pokynov klienta a v súlade s jeho záujmami. ako advokáti, tak aj sudcovia, musia rešpektovať platné právo, ale tým sa ich spoločné črty viacmenej končia. Preto si myslím, že nie je prospešné, aby spolupracovali na spoločných projektoch zmeny legislatívy.

e) Sudcovia sú zložkou moci. Politika je vymedzená tu: http://sk.wikipedia.org/wiki/Politika
Podľa všetkých jej definícii, či už cez sociálne konanie, alebo participáciu na moci je faktom, že sudcovia sú nositelia verejnej moci. A práve, aby nedošlo k "ťaženiu" ostatných zložiek moci proti justičnej, je nevyhnutné, aby si sudcovia uvedomovali svoj diel politickej participácie. Hoci právny poriadok zakazuje sudcom, aby boli členmi politických strán, sudcovia sú tiež občania. Majú napr. volebné právo aj iné politické práva. Sú delegovanými zdrojom moci na výkon súdnej moci (čl. 2 ods. 1 Ústavy), hoci nie sú volení? (znenie čl. 2 ods. 1 Ústavy nasvedčuje tomu, že nie, čo je zaujímavé). V praxi určite sú súčasťou politiky, v SR sa to prejavuje napr. tak, že ich rozhodnutia v individuálnych kauzách majú taký politický dosah, že sa kvôli nim prijímajú osobitné zákony (napr. úprava mimoriadneho dovolania, http://www.lexforum.sk/295 a pod.). Preto od nich (sudcov) možno očakávať náročnú, hoci snáď zrejmú úlohu ... byť určitou politickou silou pri dôslednom zachovávaní právnych noriem. Politickou silou, ktorej prirodzeným politickým programom bude najmä vnútorná nerozpornosť, efektívnosť a racionálnosť právneho poriadku ako regulačnej sily (normy) spoločnosti. Pretože to im pomôže napĺňať svoje poslanie - rozhodovať v súlade so zákonom a inými hierarchicky odlišnými platnými právnymi normami.

Patrik, jasné, že mi lezie krkom a bičuje ma, ba ešte horšie : veľmi to bolí.

Ale ja som buď nechápavá alebo už neviem, kde je chyba, ja si stále myslím, že z titulu svojej funkcie, ja radšej používam výraz poslanie, teda z titulu môjho poslania vidím, že môžem urobiť len to, čo som aj včera napísala, teda, že pomôcť môžem len poctivou prácou, ktorá spočíva v spravodlivom, zákonnom a čo možno bezprieťahovom rozhodovaní mne pridelených vecí.

A Patrik, dúfam, že Berlusconiho ste nezvolili ako kladný príklad. Lebo ten grázel, podľa môjho názoru, patrí do basy !!!

Add.: pán Pivarči, k písmenu e/.

Opäť asi nechápavosť moja, neviem či nie sú spojené dva rozdielne pojmy, a to pojem politika, ktorá politika je "pokračovaním vojny mierovými prostriedkami" a pojem alebo skôr zásada resp. princíp trojdelenia štátnej moci, inými slovami, princíp vzájomných pák a bŕzd medzi troma zložkami štátnej moci teda zákonodárnej, výkonnej a súdnej.

Ale na hlbšie politologické úvahy si netrúfam.

Názor pána Pivarčiho je však každopádne na zamyslenie, má určitú logiku, porozmýšľam, lebo stojí za porozmýšľanie, za úvahu, možno sa neskôr s ním aj stotožním, uvidím.

každopádne ďakujem za reakciu. Politika je nejasný pojem, uznávam, ale ja mám na mysli politiku ako nástroj vplyvu na riadenie spoločnosti, resp. štátu. Každá zložka moci je časťou moci, ktorá pochádza od zdroja moci, ktorým je v štáte bežný občan štátu, a ktorá sa delí na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Každá táto zložka je reprezentáciou ľudí a má slúžiť na riadenie množiny ľudí = spoločnosti. Každá moc je mocou preto, lebo má schopnosť určovať nejaký výsledok, v právnej rovine správanie ľudí pomocou pravidiel správania, či už individuálnych aktov alebo aktov normatívnych (kolektívnych). Politika ako nástroj moci, a teda vplyvu na určovanie správania sa spoločnosti, je prerozdeľovaním prostriedkov pomocou kolektívnych alebo individuálnych rozhodnutí, ktoré sledujú mocenské ciele, čiže mať konečným spôsobom vplyv na správanie ľudí (najzákladnejší mocenský cieľ), resp. iné mocenské ciele (napr. nahromadiť kapitál).

In concreto, ak zákon o úprave mimoriadnych dovolaní má taký politický následok, že sa ním zvýši vplyv toho, kto podáva mimoriadne dovolania na úkor vplyvu rozhodnutí súdnej moci, na správanie sa ľudí, resp. na presun kapitálu, resp. na iné mocenské ciele (napr. predĺží možnosť využitia miliónovej sumy štátnych peňazí, z ktorých obratu môže byť denne zaujímavý výnos / úrok / investícia a pod.), je otázne, aký má takáto právna úprava dosah na kvalitu právneho systému, na záujmy bežného občana, na záujmy mocenských skupín, resp. na rovnováhu deľby moci samotnej. Lebo o tom, ako sa budú ľudia správať, málokedy rozhoduje obsah právnej normy, ale skôr metaprávne otázky, ktoré keď sa zovšeobecnia na určitú skupinu ľudí, tvoria otázky politické. Otázkou politickou potom je, ako plniť záujmy takejto skupiny pri prerozdeľovaní dostupných zdrojov. Typickým príkladom tohto je sága Frucona.

Zase som pozabudla, Patrik, je nevidím riziko v tom, že tu prispievam, je to dobrovoľné, nie povinné, sama som sa rozhodla.

Toto je mňa drobnosť, a to preto, že žiť stým, že ste nelegálne odpočúvaný a že sú nelegálne odpočúvaní aj Vaši rodinní príslušníci, je oproti týmto príspevok, tuhšia káva.

Ale človek si zvykne aj na šibenicu.

Je to nepríjemné, keď počujete tie ozvy v tom telefóne, keď počujete ako sa nahrávatko po troch minútach vypne, lebo nezachytilo tzv. kľúčové slovo, ale zvyknete si, verte mi. Akurát Vás to zlostí, ale to je všetko.

Takže postupne:
ad Ondrej dešifroval si to spravne, ale k tvojmu odôvodneniu a) nesúhlas nakoľko a tu si pômôžem tým Talianskom. V taliansku prebieha momentálne vojna medzi mocou súdnou a výkonnou. Pre ozrejmenie táto vojna začala akciou čisté tuky, ktorú zorganizovali sudcovia a niektorí členovia sudcovskej rady za účelom očistenia politiky a verejného života o kriminálnych živlov a najmä korupcie. Vtedy sa zdvihla vlna kritiky z radov politikov, že sudcovia nemajú kafrať do veci, ktoré sú v podstate všade tolerované, brané za národný foklór a prináša pracovné miesta - jedná sa o korupciu. Sudcovia sa však nedali a následne spáchali dvaja politici samovraždu ak to samozrejme samovražda bola a odvtedy začala vojna medzi justíciou a výkonnou mocou a s príchodom Berlusconiho, ktorý tieto praktiky implantoval aj do EU a začal deštruovať právny poriadok, konkrétne trestné kódexy a v podstate sa trestný systém stal bezzubým a mnoho sudcov bolo perzekuovaných. Zatiaľ to tak vyzerá, že jsutícia tento boj prehráva. Preto si myslím, že na takéto akcie je práve z hľadiska svojho účelu justícia plne oprávnená, k b)to, že nie sú volení nie je prekážkou ich legimitimity, prečo je justícia spojená s verejnosťou a verejnosť je jej najväčším spojencom viď Listy federalistov č.74/5 c)ok, d) obidvaja participujú na spravodlivosti a chcú spravodlivosť aj advokát musí byť nezávislí viď najväčším nepriateľom advokáta je jeho klient e) toto netuším či si to zobral k bodu komunikácie a tam len toto: "Demokratická justícia podľa nášho názoru musí byť schopná komunikácie s verejnosťou nielen na úrovni pojednávacích miestností. Uzavretá justícia stiahnutá do ulity totiţ veľmi rýchlo môţe stratiť kontakt s realitou. Nakoniec vystúpenia sudcov v médiách nie sú zďaleka zrozumiteľné beţným občanom. Je mimoriadne dôleţité, pokiaľ nemá justícia podliehať svojvôli a nevôli politickej reprezentácie, aby získala oporu verejnosti ako takej, ktorá bude vnímať súdy sudcov nie len prostredníctvom škandalizujúcich TV šotov, kde pred kameru postavený sudca je ťaţko schopný obhájiť vlastnú dôstojnosť alebo prostredníctvom neustále kolujúcich svedectvách o pomalosti justície a nevymáhateľnosti práva, ale prostredníctvom kvalitných a zrozumiteľných výstupov sudcov v politických a spoločenských debatách a akciách „otvorené dvere“, v kvalitných prezentačných materiáloch, prehľadných orientačných tabuliach v súdnych budovách, ľudsky jednajúceho personálu súdov, hodnotných a zreteľných výstupoch (rozsudky, uznesenia, výzvy) atd. Dobre fungujúca a komunikujúca justícia je najvyššou zárukou stability spoločnosti"

ad pani sudkyňa Svediaková - Berlsuconiho som zvolil ako príklad toho, čo dokážu paralelné štruktúry moci, ktoré by v demokracii nemali existovať, čo sa týka odpočúvania, sledovania komunikácie viete že to nemá s legalitou nič spoločné. Nie je však možné napísať sem to, čo by bolo vhodné aby každý občan v demokracii vedel, či mal vedieť poviem to však takto existujú paralelné štruktúry, rozhodujú iné veci než peniaze a tobôž nie zákony a Berlusconi je toho jasným prípadom, za atlantikom jeden pán tiež.... A odmietam si zvyknúť na šibenicu, Janošík nám nechal odkaz, že aj šibenice raz rozkvitnú a toho sa treba držať....... i keď myslieť si že svet sa dá zmeniť je najväčšie bláznovstvo...

k Tvojim replies:

a) " Vtedy sa zdvihla vlna kritiky z radov politikov, že sudcovia nemajú kafrať do veci, ktoré sú v podstate všade tolerované, brané za národný foklór a prináša pracovné miesta - jedná sa o korupciu." - no, táto veta práve usvedčuje taliansku vládu a S.B. z toho, že sú sepsou demokracie, ako som napísal vyššie. Takže je fajn, že sudcovia v ITA ešte používajú mozog. Preto si myslím, že justícia by mala v boji pokračovať a snažiť sa vyhrať, hoci zatiaľ prehráva. Pretože ak sa v ITA presadí deštrukcia právneho poriadku, prví na to doplatia občania (nie tí, ktorí si želajú Pádsku republiku bez mezzogiorna) a tiež ich váha hlasu v EÚ. Vláda teda ide de facto proti záujmu občanov a justícia občanov pred slepotou chráni. Otázka legitimity, resp. "každý národ má takú vládu, akú si zaslúži", k tomu toľko, že nie každý občan je toho zmýšľania a právny poriadok lepšie ochráni menšiny než hlas sudcov (v ITA je to však totožné).

b) Listy federalistov poznám, ale moje vysvetlenie si asi nepochopil. Sudcovia nie sú volení, ale sú práve preto zložkou moci, aby ňou nebola "lúza väčšiny". Preto keď budú brániť svoje postavenie v deľbe a štruktúre moci a riadne si plniť svoje úlohy (teda rozhodovať kvalitne, bližšie článok pani doktorky Berdisovej), nebudú mať problém s dôverou rozumnej (sic!) verejnosti a teda legitimitou. Čo sa týka sily davovej psychózy väčšiny, dôvera lúzy je poľná tráva (nesúvisí so vzdelaním, pre lepšie pochopenie) a preto takú sudcom netreba.

d) opäť používaš pojem spravodlivosť na spojenie nespojiteľného (incommensurability). Advokát má hájiť záujmy klienta v súlade s právnym poriadkom, sudca má rozhodovaním podľa právneho poriadku hájiť záujem celej spoločnosti ... vidíš tam niekde súlad? To, že advokáta vie podraziť aj jeho klient ... sa stáva, ale neznamená to, že advokát má ísť proti záujmom a vôli klienta, keď má svoju "predstavu o spravodlivosti", takto môže postupovať iba vtedy, keď mu to umožňuje vo výnimkách právny poriadok. Spoločné má sudca s advokátom jedine to, že dodržiavajú právny poriadok, pričom advokát háji záujem jednotlivca a sudca kolektívny. Kolektívny záujem a advokát sa pretínajú tam, kde kolektívny záujem vyžaduje, aby existoval inštitút advokáta, ktorý bude dodržiavať právny poriadok, tam ich priesečník končí.

e) K tomu toľko: chcel si tým povedať, že sudcovia majú súťažiť o dôveru verejnosti s politickými silami smerujúcimi k ovládaniu legislatívy a exekutívy? Ak áno, s tým nesúhlasím. Sudcovia nie sú "nahánači legitimity", sudcovia majú svoju úlohu danú racionálne, slúžiac funkčnosti právnej regulácie a kvalite spoločnosti, resp. ešte lepšie povedané - POTREBÁM ľudí, nie ich vôli. A to je presne to, čím sa od exekutívy a legislatívy najviac líši. Sudcovia môžu a majú používať morálku a ľudský prístup, avšak nie preto, že si to ľudia želajú, ale preto, že to ľudia potrebujú a je to pre nich užitočné, a to najmä z toho uhla pohľadu, že tak potom žije spoločnosť pokojnejšie, bez konfliktov, a preto šťastnejšie, to znamená, že každý má viac individuálnej slobody (možnosti sa realizovať), pretože prostriedky (zdroje) spoločnosti nie sú plytvané na páchanie škôd a zvyšovaniu entropie v spoločnosti. Osobne by som viac posilnil tento rámec utilitarizmu aj v legislatíve, prihliadnúc k tomu, koľko škôd pácha v spoločnosti nekonzistentný a potrebám ľudí nezodpovedajúci právny poriadok. Potreby ľudí nie sú nejaká metahodnota, ktorá bola "kýmsi zjavená", ale empirickým dedičstvom z procesu evolúcie, ktoré možno vedecky vyhodnotiť tak, že výstupom z tohto hodnotenia je návod, ako môže bezkonfliktnejšie a s ohľadom na individuálnu slobodu byť riadená spoločnosť pomocou pravidiel správania sa = právnych noriem.

ešte aby som trošku upresnil, lebo možno som sa nie presne vyjadril v každom bode:

a) nedoplatia na deštrukciu akurát tí, ktorí sa najviac líšia od potrieb a záujmov bežného občana a zároveň chcú Pádsku republiku bez mezzogiorna.

b) rozumná väčšina je tá, ktorá používa na riešenie problémov a konfliktov mozog skôr než emócie, ostatné je lúza z pohľadu vysvetľovania dôveryhodnosti k súdom (čím však napríklad nechcem haniť ich iné kvality či dôstojnosť)

e) jedným z výsledkov evolučného poznania (spoločnej skúsenosti) je tá, že solidarita a spolupráca umožnila ľudstvu prežiť, čo je prijímané odbornou verejnosťou (ktorá vie, ako a čo testovať) ako vedecký fakt. ďalším výsledkom môže byť fakt, že konflikt a s tým spojený nárast entropie v medziľudských vzťahoch vedie ku katastrofe z toho dôvodu, že vytvára turbulencie na rozhraní chaosu (neviem to na úkor presnosti vysvetliť jednoduchšie), ktoré ničia aktérov konfliktu skôr či neskôr, pokiaľ sa neurovná. Konflikt je turbulencia, ktorá pokiaľ je energeticky živená, vedie k deštrukcii. Najmä kvôli tomuto faktu existuje súdnictvo, aj napriek existencii nesporovej agendy súdov (ktorá je však arbitrom konfliktu individuálneho a kolektívneho záujmu).

Ondrej vyhodnotím tvoje argumenty a vyjadrím sa ak stihnem. Ešte by som sa rád ospravedlnil za preklepy, čiarky, chýbajúce písmená a iné zrejmé nesprávnosti, neskoré večerné a skoré ranné hodiny, nie sú pre túto činnosť my cup of tea.

Patrik, Vy nepijete kávu ???? :-)

Pani JUDr. Svediaková, snažím sa jej vyhýbať ako sa len dá, uchyľujem sa k nej len v stave nevyhnutnej záťaže, kedy termíny už nepustia. Inak som čaru tohto moku nepodľahol :)

Ja len preto, Patrik, som si dovolila otázku, že obvykle sa hovorí: To nie je moja šálka KÁVY.

A Vy, Patrik, ste dali ČAJ.


Ale teín je horší, ako kofeín. Tak pozor na to, pán Pako.

Tak toto musím opraviť, Patrik, tam malo byť pán RAKO.

Nešťastná zrejmá nesprávnosť . SORRY.

Hmmm, poslovenčené anglické príslovie, držím sa preto originálu. To je v poriadku nie som vzťahovačný resp. nehľadám ducha tam kde nie je.