Velmi zaujimavy clanok pre mna najma z pohladu jednej mojej blogovej rubriky. Totiz uz mnoho rokov sa na webe SME (nielen blogu) venujem zbieraniu vtipnych hlasok z diskusii, vid moju rubriku "Vybery, zoznamy" (http://lorinc.blog.sme.sk/r/16370/Vybery-zoznamy.html).
Taky bezny vyber je zostaveny z uryvkov diskusnych prispevkov najroznejsich diskuterov - aj anonymov, aj ludi diskutujucich pod svojimi normalnymi menami. Su samozrejme vsade odkazy na povodne clanky, aj diskusie k nim.
Za cely cas sa ani jeden jediny z nich neozval, ze im vadi prezentacia v ramci mojich clankov, naopak, podla ich prejavov sa zda, ze sa zaradeniu do vyberov tesia. Navyse mozno debatovat o tom, ci je diskusny prispevok na webe autorskym dielom, alebo o statuse celych diskusii, z ktorych citujem jednotlive diskusne vlakna. Kazdopadne tieto blogove prispevky su az na moje komentare cele poskladane z prebranych textov.
A teraz co s tym? Je to ok? Podla mna ano, ani administratori SME, ani citatelia, ani diskuteri, nikto mi v tomto smere nikdy nic nevycital.
Citácie autorských diel
Beáta Kušnírová | 27. 04. 2011 | komentárov: 12
Vlastnícke právo oprávňuje vlastníka veci držať ju, užívať a disponovať s ňou podľa vlastného uváženia v medziach zákona. Bežný jedinec má nepochybne odlíšené, ktorá hmotná vec je v koho vlastníctve a túto vec nepoužije bez súhlasu vlastníka. Čo však v prípade, že sa jedná o duševné vlastníctvo, dielo. K možnostiam legálneho použitia diel mnohí pristupujú veľmi benevolentne a ich hranice si často krát mylne interpretujú. Typickým príkladom je citácia diela.
Nezriedka je možné stretnúť sa s citovaním takmer celých autorských diel, vytváraním súborných diel zostavených výlučne z citácii, neuvádzaním autora, názvu diela či prameňa atď. Je však takéto konanie v súlade s platným právom?
Autorský zákon ustanovuje v § 25 oprávnenie bez súhlasu autora použiť krátku časť zverejneného diela vo forme citácie v inom diele len na účel recenzie alebo kritiky alebo na vyučovacie, vedecko-výskumné alebo umelecké účely. Takéto použitie diela musí byť v súlade so zvyklosťami a jeho rozsah nesmie presiahnuť rámec odôvodnený účelom citácie. Pri citácii sa musí uviesť meno autora alebo jeho pseudonym, ak nejde o anonymné dielo, alebo meno osoby pod ktorej menom sa dielo uvádza na verejnosti, ako aj názov diela a prameň. Za takéto použitie nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu.
Účelom tohto ustanovenia je umožniť jedincom v rozumnej miere, bez zbytočných obmedzení, používať diela s prihliadnutím na možný spoločenský prospech. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že nie je vhodné príliš uzatvárať a komplikovať možnosti použitia diel, nakoľko by sa tým mohol spomaliť spoločenský rozvoj. Avšak udelením oprávnenia citovať autorské diela dochádza k stretu spoločenského záujmu so záujmami autora, resp. s jeho osobnostnými a majetkovými právami. Pri interpretácii tohto ustanovenia je potrebné zachovať kritérium spravodlivého použitia. Inými slovami, medzi právami jednotlivca a autora by mala byť spravodlivá rovnováha. Citovaním diela nesmie byť autorovi spôsobená neprimeraná ujma. Ustanovenie §25 autorského zákona by malo byť interpretované reštriktívne.
V prvom rade, ak už pristupujeme k citácii, je potrebné citovaný text zreteľne oddeliť a uviesť autora, názov diela a prameň. Čo sa týka rozsahu je možné citovať len krátku časť, pričom nemožno zmeniť obsah alebo zmysel citovaného textu, ani ho vytrhávať z kontextu. Autorský zákon v § 17 ustanovuje, že autor má právo na ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo akýmkoľvek iným nedovoleným zásahom do svojho diela, ako aj pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním so svojim dielom, ktoré by malo za následok narušenie jeho cti a dobrej povesti. Kto by citoval časť diela v rozpore z logickými súvislosťami a zmyslom celého diela, porušil by autorove osobnostné práva, právo na nedotknuteľnosť diela.
V prípade citácii sa uplatňuje účelová a funkčná odôvodnenosť medzi dielom z ktorého sa cituje a do ktorého sa cituje. Predpokladom pre citovanie je existencia vlastného diela do ktorého sa cituje. Nie je preto možné vytvoriť dielo pozostávajúce iba z citácii. Citovať možno len na účel recenzie alebo kritiky alebo na vyučovacie, vedecko-výskumné alebo umelecké účely.
Citovanie takmer celých autorských diel, vytváranie súborných diel zostavených výlučne z citácii, neuvedenie autora, názvu diela či prameňa atď., nie je v súlade s platným právom. V prípade takejto dezinterpretácie ustanovenia o citácii diela a snahy zneužiť túto bezodplatnú zákonnú licenciu je na mieste, aby autor podnikol všetky kroky smerujúce k ochrane svojich oprávnených záujmov a práv.
Autorský zákon ustanovuje v § 25 oprávnenie bez súhlasu autora použiť krátku časť zverejneného diela vo forme citácie v inom diele len na účel recenzie alebo kritiky alebo na vyučovacie, vedecko-výskumné alebo umelecké účely. Takéto použitie diela musí byť v súlade so zvyklosťami a jeho rozsah nesmie presiahnuť rámec odôvodnený účelom citácie. Pri citácii sa musí uviesť meno autora alebo jeho pseudonym, ak nejde o anonymné dielo, alebo meno osoby pod ktorej menom sa dielo uvádza na verejnosti, ako aj názov diela a prameň. Za takéto použitie nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu.
Účelom tohto ustanovenia je umožniť jedincom v rozumnej miere, bez zbytočných obmedzení, používať diela s prihliadnutím na možný spoločenský prospech. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že nie je vhodné príliš uzatvárať a komplikovať možnosti použitia diel, nakoľko by sa tým mohol spomaliť spoločenský rozvoj. Avšak udelením oprávnenia citovať autorské diela dochádza k stretu spoločenského záujmu so záujmami autora, resp. s jeho osobnostnými a majetkovými právami. Pri interpretácii tohto ustanovenia je potrebné zachovať kritérium spravodlivého použitia. Inými slovami, medzi právami jednotlivca a autora by mala byť spravodlivá rovnováha. Citovaním diela nesmie byť autorovi spôsobená neprimeraná ujma. Ustanovenie §25 autorského zákona by malo byť interpretované reštriktívne.
V prvom rade, ak už pristupujeme k citácii, je potrebné citovaný text zreteľne oddeliť a uviesť autora, názov diela a prameň. Čo sa týka rozsahu je možné citovať len krátku časť, pričom nemožno zmeniť obsah alebo zmysel citovaného textu, ani ho vytrhávať z kontextu. Autorský zákon v § 17 ustanovuje, že autor má právo na ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo akýmkoľvek iným nedovoleným zásahom do svojho diela, ako aj pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním so svojim dielom, ktoré by malo za následok narušenie jeho cti a dobrej povesti. Kto by citoval časť diela v rozpore z logickými súvislosťami a zmyslom celého diela, porušil by autorove osobnostné práva, právo na nedotknuteľnosť diela.
V prípade citácii sa uplatňuje účelová a funkčná odôvodnenosť medzi dielom z ktorého sa cituje a do ktorého sa cituje. Predpokladom pre citovanie je existencia vlastného diela do ktorého sa cituje. Nie je preto možné vytvoriť dielo pozostávajúce iba z citácii. Citovať možno len na účel recenzie alebo kritiky alebo na vyučovacie, vedecko-výskumné alebo umelecké účely.
Citovanie takmer celých autorských diel, vytváranie súborných diel zostavených výlučne z citácii, neuvedenie autora, názvu diela či prameňa atď., nie je v súlade s platným právom. V prípade takejto dezinterpretácie ustanovenia o citácii diela a snahy zneužiť túto bezodplatnú zákonnú licenciu je na mieste, aby autor podnikol všetky kroky smerujúce k ochrane svojich oprávnených záujmov a práv.
Juraj Lörinc | 27. 04. 2011 14:22:05
// Reagovať
Suborne dielo vytvorene z citacii
Peter Novak | 05. 05. 2011 17:50:16
// Reagovať
...dielo
tu bude asi dôležité posúdiť, či diskusné príspevky je možné považovať za dielo, a teda, či podliehajú autorskoprávnej ochrane; ak sa objektívne vyznačujú, okrem iného, tvorivosťou určitého stupňa, ktorá ich kvalifikuje pre posúdenie ako diela, potom áno, ale ak nemajú takú objektívnu úroveň tvorivosti (alebo im chýba iný znak), potom nie sú tieto výsledky duševnej činnosti dielov v zmysle AZ a teda nepatrí im ani ochrana podľa AutZ... a vy nemusíte mať obavy o porušenie práv prispievateľov do diskusných fór...
Ondrej Pivarči | 28. 04. 2011 00:25:52
// Reagovať
nuž
vždy som považoval pojem duševné vlastníctvo za trošku nezmyselný, najmä ak som si zvykol na štruktúru "corpore et animo". vlastnosť zvaná reprodukovateľnosť robí z nehmotného statku odlišný sekundárny predmet občianskoprávnych vzťahov než sú veci (hmotné). Auto niekto vyrobí, má k nemu držbu aj vlastnícke právo. Ako možno "držať" autorské dielo? Ako možno porovnávať trhovú hodnotu, ktorá vznikne stržením nehmotného statku, s cenou za predaj veci?
No ale k článku ...
Po prvé neviem, čo má citácia autorského diela do činenia so zásahom do osobnostných práv autora. Zjavne sú myslené tie podľa § 17 AZ. Čo má citácia autorovho diela (čiže doslovná reprodukcia, skrátená) spoločné so zásahom do osobnosti autora? Ak citácia pôsobí difamačne, resp. má iné nežiadúce účinky na česť, dôstojnosť a iné osobnostné hodnoty, existuje § 11 a nasl. OZ. Tá druhá časť vety vyznačená kurzívou v článku nie je súčasťou § 17 AZ, pretože sotva možno arbitrárne rozhodnúť, čo je v rozpore s tým, ako nejaké dielo autor logicky myslel (nemyslel). Keď niekto namaľuje obraz, je to autorské dielo, ale logiku by som v ňom nehľadal. A je zásahom do osobnostného práva autora, ak jeho obraz použijem v stafáži "taký, aký je" (predsa ho obsahovo nemením)? Vyznenie obrazu vždy závisí aj od osvetlenia v konkrétnej miestnosti, kde je umiestnený a pod. Podľa mňa je písm. d v § 17 ods. 1 AZ zbytočné.
Najväčší problém vidím pri majetkových právach autora, sú neprimerane široké a znevýhodňujú vlastníkov hnuteľných vecí v porovnaní s autormi. Čo sa týka majetkovoprávneho aspektu právnej úpravy citácii v § 25 AZ, použitie citácie v autorskom diele na umelecké účely ... prečo by potom stavbár mal platiť za 3 cudzie tehly z 20 použitých v múre, pričom 17 si vyrobil sám? Umenie je osobitným druhom podnikania bez zisku?
A prečo citovanie takmer celého autorského diela nie je v súlade s platným právom, resp. aké toto má ratio? Citovanie totiž predpokladá, že autor citovaného diela bude riadne označený, obdobne, ako jeho dielo. Takže autor má takto bezplatnú reklamu v inom diele, by som povedal, pritiahnúc situáciu za vlasy, že z majetkového pohľadu neprimerane zarába.
Ešte rovnako nerozumiem tomu, prečo vytvorením súborného diela z výlučne citácii by mala autorovi jednej z nich vzniknúť ujma a na základe čoho by ju bolo ako možné vyčísliť? Možno som iba trošku diletant (beriem niektoré záležitosti per il suo diletto) a nedouk, ale keď si viem predstaviť, ako sa vyčísľuje nemajetková ujma pri všeobecnom osobnostnom práve a ako sa vyčísľuje škoda ... nezdá sa mi také vyčíslenie ani vznik ujmy možný.
Citáciou na pedagogické účely generujem tiež prospech z "bezplatnej podpory citovaného autora v mojej argumentácii", pretože pedagóg tiež zadarmo nepracuje. Tým nie som za to, aby sa za citácie platila autorovi odmena, len chcem práve poukázať na zvrátenosť celého konštruktu duševného vlastníctva, ktoré stavia celú ekonomiku naruby.
Ako som už uviedol, koncepciu duševného vlastníctva považujem za pomýlenú, najmä keď čítam § 18 AZ. Autor má napr. právo udeliť súhlas na každé vyhotovenie rozmnoženiny diela. Autor má právo udeliť súhlas na "výpožičku", "nájom" a "scudzenie" rozmnoženiny diela, profitujúc tak z jeho reprodukovateľnosti, nie samotnej kvality (originál Picassového obrazu predáva jeho kvalita, čo predáva napr. filmy alebo čo predáva napr. imitáciu Picassovho obrazu?). Autor má právo udeľovať súhlas na spracovanie diela ... čo vzťah ku spracovaniu cudzej veci? Tieto majetkové práva dokonca nie sú ani exekvovateľné, iba jednotlivé pohľadávky z nich, čiže aký rozdiel (zvolacia formulka) v ochrane vlastníckeho práva k veci a majetkového práva k dielu. Naproti tomu sú predmetom dedičstva. A ešte by ma zaujímalo, prečo v dobe internet bankingu sú zákonnou autoritou na príjem týchto podivných autorských odmien akési kolektívne organizácie správy práv, ktoré sa vyznačujú mimoriadne agresívnymi oprávneniami.
Taktiež som sa pozastavil nad § 20 AZ, je fajn, že zákonodarca pamätá na vzťah autora a vlastníka veci, avšak zabudol na všeobecné osobnostné právo a jeho vzťah k právu autorskému.
Na záver, vidiac túto prazvláštnu koncepciu duševného vlastníctva, ktorú bežný človek nie je podľa mňa schopný rozumieť, sa tejto vete autorky článku v článku nečudujem: "K možnostiam legálneho použitia diel mnohí pristupujú veľmi benevolentne a ich hranice si často krát mylne interpretujú. Typickým príkladom je citácia diela." Už len z toho dôvodu to ľudí môže miasť, že (opäť citujúc autorku článku): "Vlastnícke právo oprávňuje vlastníka veci držať ju, užívať a disponovať s ňou podľa vlastného uváženia v medziach zákona."
No ale k článku ...
Po prvé neviem, čo má citácia autorského diela do činenia so zásahom do osobnostných práv autora. Zjavne sú myslené tie podľa § 17 AZ. Čo má citácia autorovho diela (čiže doslovná reprodukcia, skrátená) spoločné so zásahom do osobnosti autora? Ak citácia pôsobí difamačne, resp. má iné nežiadúce účinky na česť, dôstojnosť a iné osobnostné hodnoty, existuje § 11 a nasl. OZ. Tá druhá časť vety vyznačená kurzívou v článku nie je súčasťou § 17 AZ, pretože sotva možno arbitrárne rozhodnúť, čo je v rozpore s tým, ako nejaké dielo autor logicky myslel (nemyslel). Keď niekto namaľuje obraz, je to autorské dielo, ale logiku by som v ňom nehľadal. A je zásahom do osobnostného práva autora, ak jeho obraz použijem v stafáži "taký, aký je" (predsa ho obsahovo nemením)? Vyznenie obrazu vždy závisí aj od osvetlenia v konkrétnej miestnosti, kde je umiestnený a pod. Podľa mňa je písm. d v § 17 ods. 1 AZ zbytočné.
Najväčší problém vidím pri majetkových právach autora, sú neprimerane široké a znevýhodňujú vlastníkov hnuteľných vecí v porovnaní s autormi. Čo sa týka majetkovoprávneho aspektu právnej úpravy citácii v § 25 AZ, použitie citácie v autorskom diele na umelecké účely ... prečo by potom stavbár mal platiť za 3 cudzie tehly z 20 použitých v múre, pričom 17 si vyrobil sám? Umenie je osobitným druhom podnikania bez zisku?
A prečo citovanie takmer celého autorského diela nie je v súlade s platným právom, resp. aké toto má ratio? Citovanie totiž predpokladá, že autor citovaného diela bude riadne označený, obdobne, ako jeho dielo. Takže autor má takto bezplatnú reklamu v inom diele, by som povedal, pritiahnúc situáciu za vlasy, že z majetkového pohľadu neprimerane zarába.
Ešte rovnako nerozumiem tomu, prečo vytvorením súborného diela z výlučne citácii by mala autorovi jednej z nich vzniknúť ujma a na základe čoho by ju bolo ako možné vyčísliť? Možno som iba trošku diletant (beriem niektoré záležitosti per il suo diletto) a nedouk, ale keď si viem predstaviť, ako sa vyčísľuje nemajetková ujma pri všeobecnom osobnostnom práve a ako sa vyčísľuje škoda ... nezdá sa mi také vyčíslenie ani vznik ujmy možný.
Citáciou na pedagogické účely generujem tiež prospech z "bezplatnej podpory citovaného autora v mojej argumentácii", pretože pedagóg tiež zadarmo nepracuje. Tým nie som za to, aby sa za citácie platila autorovi odmena, len chcem práve poukázať na zvrátenosť celého konštruktu duševného vlastníctva, ktoré stavia celú ekonomiku naruby.
Ako som už uviedol, koncepciu duševného vlastníctva považujem za pomýlenú, najmä keď čítam § 18 AZ. Autor má napr. právo udeliť súhlas na každé vyhotovenie rozmnoženiny diela. Autor má právo udeliť súhlas na "výpožičku", "nájom" a "scudzenie" rozmnoženiny diela, profitujúc tak z jeho reprodukovateľnosti, nie samotnej kvality (originál Picassového obrazu predáva jeho kvalita, čo predáva napr. filmy alebo čo predáva napr. imitáciu Picassovho obrazu?). Autor má právo udeľovať súhlas na spracovanie diela ... čo vzťah ku spracovaniu cudzej veci? Tieto majetkové práva dokonca nie sú ani exekvovateľné, iba jednotlivé pohľadávky z nich, čiže aký rozdiel (zvolacia formulka) v ochrane vlastníckeho práva k veci a majetkového práva k dielu. Naproti tomu sú predmetom dedičstva. A ešte by ma zaujímalo, prečo v dobe internet bankingu sú zákonnou autoritou na príjem týchto podivných autorských odmien akési kolektívne organizácie správy práv, ktoré sa vyznačujú mimoriadne agresívnymi oprávneniami.
Taktiež som sa pozastavil nad § 20 AZ, je fajn, že zákonodarca pamätá na vzťah autora a vlastníka veci, avšak zabudol na všeobecné osobnostné právo a jeho vzťah k právu autorskému.
Na záver, vidiac túto prazvláštnu koncepciu duševného vlastníctva, ktorú bežný človek nie je podľa mňa schopný rozumieť, sa tejto vete autorky článku v článku nečudujem: "K možnostiam legálneho použitia diel mnohí pristupujú veľmi benevolentne a ich hranice si často krát mylne interpretujú. Typickým príkladom je citácia diela." Už len z toho dôvodu to ľudí môže miasť, že (opäť citujúc autorku článku): "Vlastnícke právo oprávňuje vlastníka veci držať ju, užívať a disponovať s ňou podľa vlastného uváženia v medziach zákona."
Ondrej Pivarči | 11. 05. 2011 16:39:58
// Reagovať
Ad pojem duševné vlastníctvo
ešte na doplnenie, po úvahe nad obsahom učebného textu prof. Švidroňa v knihe Občianske právo hmotné od Lazar a kol. by som navrhoval zastrešiť osobnostno-majetkové práva, ktoré dnes sú podľa krívajúceho medzinárodného úzu považované za "intellectual property", pojmom TVORIVOSTNÉ PRÁVA, čo by etymologicky vyjadrovalo ich spoločnú bázu - výsledok tvorivej duševnej činnosti, ako nevyhnutný predpoklad pre ich vznik. Nie je všetko o dualite osobnostné a majetkové práva ...
PK | 01. 06. 2011 14:43:14
// Reagovať
poznámka ...
zaujala ma Vaša poznámka, že zákonodarca nemyslel na všeobecné osobnostné právo vo vzťahu k autorskému... jeden pohľad na tento vzťah je, že pri zásahu do osobnostného práva nič nebráni osobe, aby sa bránila súdnou cestou pred zásahom do jej osobnostných práv; ďalší, že osobnostné práva podľa AZ predstavujú osobitný druh práva patriace len autorovi diela, kdežto osobnostné práva podľa OZ patria bez rozdielu každej (fyzickej) osobe... ale možno mi unikol iný rozpor, na ktorý narážate.. ?
Ondrej Pivarči | 01. 06. 2011 17:39:24
// Reagovať
nuž
mal som na mysli osobnosť človeka zachytenú na hmotnom substráte typu obrazový záznam, kde nositeľom všeobecného osobnostného práva je jeden človek a autorom diela iný človek, pričom vzťah je medzi tým, koho osobnosť je v diele zachytená a autorom diela, pokiaľ sú to 2 rôzni ľudia ...
PK | 01. 06. 2011 18:20:56
// Reagovať
...
rozumiem, a vidíte v tom stále rozpor ? bráni niečo dotknutej osobe domáhať sa ochrany osobnostného práva, ak je konanie buď v rozpore s §12(1) alebo (3) ? alebo je tam nejaká iná medzera, ktorú prehliadam ...
Ondrej Pivarči | 01. 06. 2011 22:17:38
// Reagovať
vidím
dotknutej osobe nič nebráni ... otázne je, ako bude úspešná. aj autor sa môže brániť zásahu podľa AZ ... ktoré má prednosť? bude každá takáto "dvojica" práv končiť na súde bez vopred známeho výsledku? autor udeľuje súhlas na každé použitie diela, ten, koho hodnota osobnosti je zachytená, tiež udeľuje súhlas na použitie takéhoto záznamu ... ktorá ochrana preváži, keď uvážime, že obe ochrany sú nesúmeriteľné?
PK | 02. 06. 2011 10:21:55
// Reagovať
..
rozumiem, ale to už je skôr skutková otázka... teda sudca zistí z predložených dôkazov skutkový stav; či autor svojim dielom zasiahol do práv osoby "neprimerane" alebo poškodil oprávnené záujmy dotknutnej osoby, a na základe toho potom rozhodne; jednoduhší prípad je, ak sa nejedná o dielo (chýba tvorivosť) napr. pri fotke pre bulvár , potom bez súhlasu dotknutej osoby nesmie odfotiť, nie to ešte publikovať...
Ondrej Pivarči | 02. 06. 2011 15:32:36
// Reagovať
:-)
skutková otázka? (úškrn) ... ja myslím, že konflikt všeobecného osobnostného a autorského práva v prípade, že nositeľom sú 2 rôzne osoby, je otázka právna. asi tak právna, ako napr. konflikt práva autorského a vlastníckeho, ktorý je ("kupodivu", "počudovaniahodne") upravený v § 20 AZ, čo som vyššie už spomenul, asi preto, že je to tiež "skutková otázka". skutková otázka by skôr mohla znieť: "Stalo sa toto a toto alebo nestalo?" a ako taká sa dokazuje. podstata konfliktu VOP a AP sa sotva môže "dokazovať".
PK | 02. 06. 2011 16:37:43
// Reagovať
..
skutkovou otázkou som myslel zásah do práv - napr. vyhotovenie fotky, konflikt medzi právami sa mi zdá riešený práve § 12(1),(3) OZ, teda fotograf potrebuje súhlas (1), a ak by sa jednalo o umelecké dielo, tak súhlas nepotrebuje, až kým zásah do práv nespĺňa podmienku ods. 3; a to či vyhotovenie fotky napĺňa podmienku odseku 3 treba zistiť z konkrétnych skutkových okolností.... ale možno to je inak
PK | 02. 06. 2011 17:42:17
// Reagovať
ad konflikt
konflikt práv je predsa riešený nutnosťou súhlasu a ak je to na umelecké účely súhlas netreba s výnimkou, že by to bolo v rozpore s oprávnenými záujmami (napr. oprávnený záujem na dobrej povesti osoby A), ak sa ukáže, že zverejnenie fotografie osoby A takýto jej záujem poškodzuje, právo autora na použitie diela musí ustúpiť podľa §12 (3) právu osoby A... a to posúdenie je skutkovou otázkou
