Podpísaný, ale neschválený!
Tímea Stránská | 30. 04. 2011 | komentárov: 0
Obchodovanie s ľuďmi je jedným z najzávažnejších porušení základných ľudských práv a slobôd. Zasahuje všetky krajiny sveta, vrátane Slovenska, a veľmi obtiažne sa s ním bojuje. Aj preto medzinárodná komunita a viaceré regionálne inštitúcie na ochranu ľudských práv vytvorili rôzne mechanizmy a nástroje na boj s týmto problémom. Slovensko je členskou krajinou týchto inštitúcií a prijalo viacero nástrojov proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorým sa budem v tomto príspevku venovať.
Okrem základných ľudskoprávnych dokumentov na medzinárodnej a európskej úrovni, je asi najväčším priekopníkom v boji proti obchodovaniu s ľuďmi Rada Európy. Tá prijala v roku 2007 revolučný Dohovor o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorý Slovenská republika ratifikovala. Význam tohto pomerne mladého dohovoru je predovšetkým v tom, že sa ucelene venuje problému obchodovania s ľuďmi, prináša potrebné definície viacerým kľúčových pojmov z tejto oblasti (napr. kto je obeťou obchodovania) a vytvára monitorovací mechanizmus, ktorý sleduje dodržiavanie dohovoru.
Doplnkom tohto dohovoru je špecifický dokument, ktorý bol taktiež vytvorený v roku 2007 a zameriava sa na ochranu detí pred sexuálnym vykorisťovaním a zneužívaním. Samotný názov ďalšieho dohovoru naznačuje, že celé jeho znenie sa venuje ochrane a predchádzaniu ohavných činov páchaných na deťoch a zároveň prináša aj výpočet jednotlivých krokov, ktoré majú ratifikujúce štáty podniknúť v oblasti trestného práva. Tento dohovor ako prvý medzinárodný nástroj kriminalizuje sexuálne zneužívanie. Taktiež rieši trestné činy detskej prostitúcie, detskej pornografie, ale aj konanie v podobe nadväzovania kontaktov s deťmi na sexuálne účely (tzv. grooming), ktoré sa aj vďaka internetu výrazne rozšírilo. Tento pojem sa vôbec vyskytuje v medzinárodnom dokumente po prvý krát. Okrem toho dosah dohovoru je cezhraničný, keďže páchateľ bude stíhaný za činy, ktoré dohovor menuje, aj vtedy, keď ich spáchal v krajine, v ktorej také konanie trestné nie je. Cieľom tohto ustanovenia je výrazne obmedziť cestovanie so zámerom hľadať sexuálne kontakty s deťmi (tzv. sexuálny turizmus).
Napriek tomu, že Dohovor na ochranu detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním prakticky dopĺňa už nastavené mechanizmy na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, Slovenská republika v tomto prípade ešte nepristúpila k jeho ratifikácii. Dohovor podpísala v septembri roku 2009 a po viac ako roku stále nie je ratifikovaný. Pritom by mohol značne obohatiť našu právnu úpravu. Slovenský trestný zákon síce pozná trestný čin obchodovania s ľuďmi (§179), ktorý sa vzťahuje aj na osobu mladšiu ako osemnásť rokov (§179 ods. 2). Avšak samotný trestný čin obchodovania s deťmi (§ 180) je výrazne obmedzený len na konanie týkajúce sa ilegálnej adopcie alebo detskej práce. Preto považujem ratifikáciu a teda záväznosť Dohovoru na ochranu detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním za potrebný doplnok našej právnej úpravy, ktorý by mohol prispieť k efektívnejšiemu a rýchlejšiemu boju proti obchodovaniu s deťmi na sexuálne účely.
Doplnkom tohto dohovoru je špecifický dokument, ktorý bol taktiež vytvorený v roku 2007 a zameriava sa na ochranu detí pred sexuálnym vykorisťovaním a zneužívaním. Samotný názov ďalšieho dohovoru naznačuje, že celé jeho znenie sa venuje ochrane a predchádzaniu ohavných činov páchaných na deťoch a zároveň prináša aj výpočet jednotlivých krokov, ktoré majú ratifikujúce štáty podniknúť v oblasti trestného práva. Tento dohovor ako prvý medzinárodný nástroj kriminalizuje sexuálne zneužívanie. Taktiež rieši trestné činy detskej prostitúcie, detskej pornografie, ale aj konanie v podobe nadväzovania kontaktov s deťmi na sexuálne účely (tzv. grooming), ktoré sa aj vďaka internetu výrazne rozšírilo. Tento pojem sa vôbec vyskytuje v medzinárodnom dokumente po prvý krát. Okrem toho dosah dohovoru je cezhraničný, keďže páchateľ bude stíhaný za činy, ktoré dohovor menuje, aj vtedy, keď ich spáchal v krajine, v ktorej také konanie trestné nie je. Cieľom tohto ustanovenia je výrazne obmedziť cestovanie so zámerom hľadať sexuálne kontakty s deťmi (tzv. sexuálny turizmus).
Napriek tomu, že Dohovor na ochranu detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním prakticky dopĺňa už nastavené mechanizmy na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, Slovenská republika v tomto prípade ešte nepristúpila k jeho ratifikácii. Dohovor podpísala v septembri roku 2009 a po viac ako roku stále nie je ratifikovaný. Pritom by mohol značne obohatiť našu právnu úpravu. Slovenský trestný zákon síce pozná trestný čin obchodovania s ľuďmi (§179), ktorý sa vzťahuje aj na osobu mladšiu ako osemnásť rokov (§179 ods. 2). Avšak samotný trestný čin obchodovania s deťmi (§ 180) je výrazne obmedzený len na konanie týkajúce sa ilegálnej adopcie alebo detskej práce. Preto považujem ratifikáciu a teda záväznosť Dohovoru na ochranu detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním za potrebný doplnok našej právnej úpravy, ktorý by mohol prispieť k efektívnejšiemu a rýchlejšiemu boju proti obchodovaniu s deťmi na sexuálne účely.
