Dieťa v súdnej moci
Eliška Mančíková | 24. 05. 2011 | komentárov: 49
Vláda SR si v programovom vyhlásení dala za cieľ zvýšiť dôveru občanov v právny štát a zvýšiť vymožiteľnosť práva. Iste je dosiahnutie takéhoto cieľa dlhodobou úlohou nielen výkonnej moci, ale i moci zákonodarnej a súdnej. A práve súdna moc je kľúčovou pri získavaní a zvyšovaní dôvery občanov. Pokiaľ totiž budú súdy rozhodovať v rozpore s ústavou a zákonmi, želaný stav dôvery v súdnictvo (v súčasnosti je táto dôvera nižšia ako 30%) nikdy nenastane, naopak negatívne dôsledky dlhodobo ovplyvnia celú našu spoločnosť.
Občianske združenie Liga otcov, ktorého poslaním je ochrana záujmov maloletých detí, ako aj posilnenie princípu rovnosti rodičov, realizovalo analýzu rozsudkov slovenských súdov vo veci určenia styku rodiča s maloletým dieťaťom po rozchode rodičov. Ide o kvalitatívnu a obsahovú analýzu viac ako 1400 rozsudkov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktoré sme zverejnili na našom portáli www.rozsudkyodetoch.sk. Je namieste uviesť, že ani proces získavania rozsudkov nebol a nie je jednoduchý, nakoľko mnohé súdy rozsudky nezverejnili, čím vzniklo dôvodné podozrenie z porušovania ústavného práva na informácie, ktoré je základným predpokladom verejnej kontroly štátnej moci.
Na základe žiadosti o poskytnutie rozsudkov v zmysle infozákona rozsudky poskytlo len 22 súdov z celkového počtu 62 (okresné a krajské súdy), z toho 2 krajské. Z Bratislavského kraja poskytli rozsudky len Okresný súd Malacky a až v týchto dňoch aj Okresný súd Bratislava III. Ostatné súdy sa odvolali na inštrukciu 21/2005 Ministerstva spravodlivosti SR č. 665/2005-53 o zverejňovaní súdnych rozhodnutí na internete, hoci podľa Ústavy SR medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Uvedená inštrukcia sa dokonca netýka sprístupňovania súdnych rozhodnutí postupom podľa infozákona, týka sa iba zverejňovania súdnych rozhodnutí na internetovej stránke.
Podľa Ústavy SR čl. 41, ods. 3 starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Takýmto zákonom je zákon o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len ZR) – podľa §38, ods. 2 ZR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, alebo svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.
Podľa ods. 1 citovaného paragrafu súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností, ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa; a podľa ods. 4 toho istého paragrafu súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv, ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, alebo výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva.
Pokiaľ teda neprišlo k obmedzeniu, pozastaveniu alebo pozbavenia výkonu rodičovských práv a povinností, platí § 28, ods. 2 ZR podľa ktorého rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, pričom pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Podľa údajov štatistického úradu SR v Slovenskej republike sa rozvádza každé druhé manželstvo. Podľa § 24, ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov, ktorí sa rozvádzajú či nežijú spolu rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, a dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Ústava SR či ZR v tejto súvislosti nehovorí o matke, či otcovi, naopak Ústava SR v článku 12, ods. 2 zakazuje poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať kohokoľvek na základe pohlavia. Princíp proporcionality je základným východiskom pri aplikácii akéhokoľvek práva v právnom štáte. Ďalej úprava výkonu ústavou zaručených základných práv rodičov a ich maloletého dieťaťa v súlade s ústavou je taká úprava, ktorá pre dotknuté práva predstavuje faktické obmedzenie, ku ktorému prichádza z dôvodu plurality subjektov nositeľov rovnakých práv v čo najmenšej miere a taká, ktorá priznáva každému z dotknutých subjektov čo najširší rozsah výkonu ústavou zaručených základných práv.
V nevysvetliteľnom rozpore s vyššie uvedeným je však oficiálna štatistika Ministerstva spravodlivosti SR, podľa ktorej za minulý rok rozhodovali slovenské súdy o zverení do osobnej starostlivosti 13 052 detí, a z toho 11 038 zverili do osobnej starostlivosti matke a len 1 341 otcovi. V prípadoch, keď bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti matke mohol podľa analýzy sprístupnených rozsudkov stráviť otec s dieťaťom priemerne 54 hodín mesačne (7,5% celkového času za mesiac), a teda matka strávila s dieťaťom 666 hodín mesačne. Týchto 54 hodín sa realizovalo pre otca priemerne v 5 dňoch a 1,8 noci mesačne.
Z ústavnoprávneho pohľadu nie je udržateľná situácia, keď je ústavou i zákonom garantované rovnoprávne rodičovstvo i právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, avšak otcovi, ktorý môže na základe súdneho rozhodnutie stráviť s dieťaťom 54 hodín mesačne (a matka 666) je fakticky upieraný výkon rodičovských práv a povinností, ktoré okrem iného tvoria najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Takéto súdne rozhodnutia sú v rozpore so záujmom dieťaťa, ktorý je definovaný v čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Je vecou všeobecných súdov, aby pri zohľadnení všetkých konkrétnych okolností daného prípadu a z nich vyplývajúceho záujmu dieťaťa rozhodli výrokom súdneho rozhodnutia o konkrétnej podobe najvhodnejšieho usporiadania vzťahu medzi rodičmi a deťmi, avšak takéto rozhodovanie nemôže byť v rozpore s čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa, a štáty, ktoré pristúpili k dohovoru, musia vynaložiť maximálne úsilie, aby táto zásada bola uznaná.
Pre harmonický psychický rozvoj dieťaťa je otcovský prvok nevyhnutný a je v najlepšom záujme dieťaťa nestratiť kontakt s otcom v akomkoľvek veku, naopak k rozvoju dieťaťa je potrebné tento kontakt prehlbovať a utužovať. Práve množstvo času, v ktorom sa realizuje či už verbálne alebo neverbálne pôsobenie rodiča na dieťa, je primárnym elementom napĺňania rodičovskej zodpovednosti za výchovu. Styk otca s deťmi tak, ako ho upravujú súdy štandardne každý druhý víkend a súvisle len dva týždne počas letných prázdnin nijakým spôsobom nenapĺňa právo rodičov podieľať sa na výchove svojich detí a je porušením zákona. Je zjavné, že nie každý otec bude mať záujem podieľať sa na výchove dieťaťa, ale tým, ktorí takýto záujem majú, v žiadnom prípade nemôže byť súdnymi rozhodnutiami upierané ich základné ústavné právo, nehovoriac už o tom, že sú porušované základné práva dieťaťa.
Často sa spomína, že jednou zo základných podmienok zodpovednosti súdov voči verejnosti je kvalitné, dostatočné, presvedčivé a racionálne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V žiadnom súdnom rozhodnutí však nie je kvalitne dostatočne a presvedčivo zdôvodnené, ako si má dieťa vybudovať a udržiavať vzťah k obdivom rodičom, a ako má otec naplniť svoje právo podieľať sa na starostlivosti a výchove dieťaťa počas štandardných párnych víkendov či počas 54 hodín mesačne. Je nepochopiteľné, že často súdne rozhodnutia nereflektujú na zákonnú úpravu bez odôvodnenia, pričom mnoho krát sa javí, že úlohou súdneho rozhodnutia je styk obmedziť, či dokonca zakázať (ako inak vysvetliť rozhodnutím súdu určený styk otca v rozsahu 5,5 hodiny v priebehu dvoch mesiacov a podobné rozhodnutia), hoci rozhodnutie o úprave styku nemá suplovať rozhodnutie súdu podľa § 38 ZR.
Realizovaná analýza však ukázala, že nielen odôvodnenia, ale i výrokové časti rozhodnutí trpia vadami. Okrem odôvodnení, z ktorých nie je možné postačujúco zistiť skutočný právny základ pre výrok rozhodnutia, sú časté aj výroky rozhodnutia, ktoré súčasná právna úprava ZR ani nepozná. Podľa platného znenia ZR je možné dieťa zveriť do osobnej starostlivosti jedného rodiča, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do náhradnej starostlivosti. Vo výrokoch súdnych rozhodnutí z minulého roku sa však možno dočítať aj o zverení dieťaťa do výchovy (tento inštitút platil v starom zákone o rodine do roku 2005). Ak máme hovoriť o kvalite súdnych rozhodnutí, zrejme je niekedy potrebné položiť latku trochu nižšie a domáhať sa najprv na súde zákonného výroku rozhodnutia (pričom výrok rozhodnutia v súlade so zákonom je v právnom štáte samozrejmosť) a až potom kvalitného odôvodnenia.
Je potrebné ešte doplniť, že už takmer rok je účinný § 24 ods. 2, podľa ktorého ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. V minulom roku z 13 052 detí, o zverení ktorých súdy rozhodovali, len v 114 prípadoch bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, hoci zo všetkého vyššie uvedeného vyplýva, že v prípade záujmu obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, je takáto forma zverenia tá, ktorá eliminuje faktické obmedzenie, ku ktorému prichádza z dôvodu plurality subjektov nositeľov rovnakých rodičovských práv v miere čo najmenšej a tá, ktorá priznáva každému z dotknutých subjektov rovnaký, resp. čo najširší rozsah výkonu ústavou zaručených základných práv.
V článku 41, ods. 1 Ústavy SR sa okrem iného uvádza, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom sa zaručuje osobitná ochrana detí. Je to však vo svetle príslušných súdnych rozhodnutí skutočne tak!?
Na základe žiadosti o poskytnutie rozsudkov v zmysle infozákona rozsudky poskytlo len 22 súdov z celkového počtu 62 (okresné a krajské súdy), z toho 2 krajské. Z Bratislavského kraja poskytli rozsudky len Okresný súd Malacky a až v týchto dňoch aj Okresný súd Bratislava III. Ostatné súdy sa odvolali na inštrukciu 21/2005 Ministerstva spravodlivosti SR č. 665/2005-53 o zverejňovaní súdnych rozhodnutí na internete, hoci podľa Ústavy SR medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Uvedená inštrukcia sa dokonca netýka sprístupňovania súdnych rozhodnutí postupom podľa infozákona, týka sa iba zverejňovania súdnych rozhodnutí na internetovej stránke.
Podľa Ústavy SR čl. 41, ods. 3 starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Takýmto zákonom je zákon o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len ZR) – podľa §38, ods. 2 ZR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, alebo svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.
Podľa ods. 1 citovaného paragrafu súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností, ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa; a podľa ods. 4 toho istého paragrafu súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv, ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, alebo výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva.
Pokiaľ teda neprišlo k obmedzeniu, pozastaveniu alebo pozbavenia výkonu rodičovských práv a povinností, platí § 28, ods. 2 ZR podľa ktorého rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, pričom pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Podľa údajov štatistického úradu SR v Slovenskej republike sa rozvádza každé druhé manželstvo. Podľa § 24, ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov, ktorí sa rozvádzajú či nežijú spolu rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, a dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Ústava SR či ZR v tejto súvislosti nehovorí o matke, či otcovi, naopak Ústava SR v článku 12, ods. 2 zakazuje poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať kohokoľvek na základe pohlavia. Princíp proporcionality je základným východiskom pri aplikácii akéhokoľvek práva v právnom štáte. Ďalej úprava výkonu ústavou zaručených základných práv rodičov a ich maloletého dieťaťa v súlade s ústavou je taká úprava, ktorá pre dotknuté práva predstavuje faktické obmedzenie, ku ktorému prichádza z dôvodu plurality subjektov nositeľov rovnakých práv v čo najmenšej miere a taká, ktorá priznáva každému z dotknutých subjektov čo najširší rozsah výkonu ústavou zaručených základných práv.
V nevysvetliteľnom rozpore s vyššie uvedeným je však oficiálna štatistika Ministerstva spravodlivosti SR, podľa ktorej za minulý rok rozhodovali slovenské súdy o zverení do osobnej starostlivosti 13 052 detí, a z toho 11 038 zverili do osobnej starostlivosti matke a len 1 341 otcovi. V prípadoch, keď bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti matke mohol podľa analýzy sprístupnených rozsudkov stráviť otec s dieťaťom priemerne 54 hodín mesačne (7,5% celkového času za mesiac), a teda matka strávila s dieťaťom 666 hodín mesačne. Týchto 54 hodín sa realizovalo pre otca priemerne v 5 dňoch a 1,8 noci mesačne.
Z ústavnoprávneho pohľadu nie je udržateľná situácia, keď je ústavou i zákonom garantované rovnoprávne rodičovstvo i právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, avšak otcovi, ktorý môže na základe súdneho rozhodnutie stráviť s dieťaťom 54 hodín mesačne (a matka 666) je fakticky upieraný výkon rodičovských práv a povinností, ktoré okrem iného tvoria najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Takéto súdne rozhodnutia sú v rozpore so záujmom dieťaťa, ktorý je definovaný v čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Je vecou všeobecných súdov, aby pri zohľadnení všetkých konkrétnych okolností daného prípadu a z nich vyplývajúceho záujmu dieťaťa rozhodli výrokom súdneho rozhodnutia o konkrétnej podobe najvhodnejšieho usporiadania vzťahu medzi rodičmi a deťmi, avšak takéto rozhodovanie nemôže byť v rozpore s čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa, a štáty, ktoré pristúpili k dohovoru, musia vynaložiť maximálne úsilie, aby táto zásada bola uznaná.
Pre harmonický psychický rozvoj dieťaťa je otcovský prvok nevyhnutný a je v najlepšom záujme dieťaťa nestratiť kontakt s otcom v akomkoľvek veku, naopak k rozvoju dieťaťa je potrebné tento kontakt prehlbovať a utužovať. Práve množstvo času, v ktorom sa realizuje či už verbálne alebo neverbálne pôsobenie rodiča na dieťa, je primárnym elementom napĺňania rodičovskej zodpovednosti za výchovu. Styk otca s deťmi tak, ako ho upravujú súdy štandardne každý druhý víkend a súvisle len dva týždne počas letných prázdnin nijakým spôsobom nenapĺňa právo rodičov podieľať sa na výchove svojich detí a je porušením zákona. Je zjavné, že nie každý otec bude mať záujem podieľať sa na výchove dieťaťa, ale tým, ktorí takýto záujem majú, v žiadnom prípade nemôže byť súdnymi rozhodnutiami upierané ich základné ústavné právo, nehovoriac už o tom, že sú porušované základné práva dieťaťa.
Často sa spomína, že jednou zo základných podmienok zodpovednosti súdov voči verejnosti je kvalitné, dostatočné, presvedčivé a racionálne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V žiadnom súdnom rozhodnutí však nie je kvalitne dostatočne a presvedčivo zdôvodnené, ako si má dieťa vybudovať a udržiavať vzťah k obdivom rodičom, a ako má otec naplniť svoje právo podieľať sa na starostlivosti a výchove dieťaťa počas štandardných párnych víkendov či počas 54 hodín mesačne. Je nepochopiteľné, že často súdne rozhodnutia nereflektujú na zákonnú úpravu bez odôvodnenia, pričom mnoho krát sa javí, že úlohou súdneho rozhodnutia je styk obmedziť, či dokonca zakázať (ako inak vysvetliť rozhodnutím súdu určený styk otca v rozsahu 5,5 hodiny v priebehu dvoch mesiacov a podobné rozhodnutia), hoci rozhodnutie o úprave styku nemá suplovať rozhodnutie súdu podľa § 38 ZR.
Realizovaná analýza však ukázala, že nielen odôvodnenia, ale i výrokové časti rozhodnutí trpia vadami. Okrem odôvodnení, z ktorých nie je možné postačujúco zistiť skutočný právny základ pre výrok rozhodnutia, sú časté aj výroky rozhodnutia, ktoré súčasná právna úprava ZR ani nepozná. Podľa platného znenia ZR je možné dieťa zveriť do osobnej starostlivosti jedného rodiča, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do náhradnej starostlivosti. Vo výrokoch súdnych rozhodnutí z minulého roku sa však možno dočítať aj o zverení dieťaťa do výchovy (tento inštitút platil v starom zákone o rodine do roku 2005). Ak máme hovoriť o kvalite súdnych rozhodnutí, zrejme je niekedy potrebné položiť latku trochu nižšie a domáhať sa najprv na súde zákonného výroku rozhodnutia (pričom výrok rozhodnutia v súlade so zákonom je v právnom štáte samozrejmosť) a až potom kvalitného odôvodnenia.
Je potrebné ešte doplniť, že už takmer rok je účinný § 24 ods. 2, podľa ktorého ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. V minulom roku z 13 052 detí, o zverení ktorých súdy rozhodovali, len v 114 prípadoch bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, hoci zo všetkého vyššie uvedeného vyplýva, že v prípade záujmu obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, je takáto forma zverenia tá, ktorá eliminuje faktické obmedzenie, ku ktorému prichádza z dôvodu plurality subjektov nositeľov rovnakých rodičovských práv v miere čo najmenšej a tá, ktorá priznáva každému z dotknutých subjektov rovnaký, resp. čo najširší rozsah výkonu ústavou zaručených základných práv.
V článku 41, ods. 1 Ústavy SR sa okrem iného uvádza, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom sa zaručuje osobitná ochrana detí. Je to však vo svetle príslušných súdnych rozhodnutí skutočne tak!?
Súvisiace články
Náhrada nemajetkovej ujmy: ako určiť jej výšku?Záložné právoCitácie autorských dielÚroky z omeškania z náhrady zo mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeruKonkurenčná činnosť v pracovnom práve na Slovensku a v Čechách Články autora
Ladislav Ďurkovič | 24. 05. 2011 14:58:42
// Reagovať
Vyborna analyza
Vyborny clanok, poukazuje na citlivu a velmi zanedbavanu oblast sudnictva - na porucensku agendu, ktora je rozsiahla a aj ked je na chvoste zaujmu, kazdorocne rozhoduje nezvratne o osudoch viac ako 13.000 detí a celých rodín. Oblasť plná nekompetencie, predsudkov, zažitých stereotypov, nezákonnosti, nespravodlivosti. Vymožiteľnosť práva je nulová, princíp právnej istoty nefunguje. Znenie Ústavy, Medzinárodného dohovoru o právach dieťaťa, antidiskriminačného zákona, či Zákona o rodine sa tu absolutne nerešpektuje, rodič sa nemôže domôcť spravodlivosti, čo je až neskutočné. A pritom ide o tak dôležité rozhodnutie - rozhodnutia o deťoch ktoré človek berie oveľa citlivejšie a vážnejšie ako rozhodnutia o majetku či iné! Ak niekoho chcú mučiť a nepomôže vydieranie, strach či mučenie, vždy mu siahne na deti. Tu štát schematicky a vo velkom rozsahu siaha na deti, vyrába z nich polosiroty, nerešpektuje rodičovské práva - toto je doslova štátna genocída rodičovstva. Miesto snahy o zachovanie oboch rodičov pre deti štátne orgány robia opak, aj rodičov čo s dohodli na striedavke od nej odráza, niežeby ich do spoločnej starostlivosti tlačil. Pričom každý petit obsahuje formulku "záujem dieťaťa", pričom väčšina rozhodnutí je v rozpore s ich záujmami a potrebami zachovať im oboch rodičov. Je priam neskutočné že tento nezákonný stav trvá a je tak ťažké a skoro nemožné to zmeniť. A pritom každodenne sa rozhodne na súdoch o 50tich deťoch.
Ondrej Pivarči | 25. 05. 2011 09:45:41
// Reagovať
nuž ...
stačí si pozrieť Eliášov návrh českého OZ z čias, keď doňho nebolo politicky podstatne zasahované (napr. návrh OZ ČR z roku 2009) a tých tuším 50 zrozumiteľných paragrafov pohromade o starostlivosti o dieťa (len NS = NOS, pestún a ústavná s. a cura s tutelou), ešte pritom nepočítajúc osvojenie a pod. Tých 50 paragrafov tam zodpovedá 18 paragrafom v slovenskom zákone o rodine. Ale záväzky či záložné práva, či náhrada škody a iné majetkové vzťahy ľudí môžu byť upravované na nekonečné množstvá ustanovení, ktoré zachytávajú aj také rozdiely, ako je diferenciál objektívnej a subjektívnej lehoty náhrady škody, osobitné premlčanie z prepravy a pod. Ale že rodinné vzťahy sú zložité v dnešnej dobe, že už nie je iba zarábajúci muž a o deti sa starajúca žena v domácnosti (+ rodinné okolie), že rozklad tradičného modelu rodiny je daný aj tým, že mnoho ľudí je jednoducho rôzneho náhľadu a názoru a prejavujú sa tak aj navonok a že ten názor je nie vždy dobrý a v prospech usporiadaného rodinného života. Pribúda rozvodov a tým nezriedka aj narušenie duálneho výchovného prostredia jedného muža a jednej ženy, migrácia za prácou spôsobuje aj odtrhnutie od ostatnej širšej rodiny, už nie je to "typický dedinský rodinný život", kde viac generácií zabezpečovalo viacero potrieb dieťaťa a čo nevedeli rodičia, vedeli starí rodičia či starší súrodenci.
Takže najprv túto nerovnováhu úpravy osobných a majetkových vzťahov poprosím odstrániť v právnej úprave, tak, ako je to bežné v kódexoch západných krajín. Keď chceme žiť autonómne a atomizovane ako v týchto krajinách, musíme mať tomu uspôsobený právny poriadok, pokiaľ chceme žiť kolektívne a nechať si zabezpečovať väčšinu potrieb štátom, resp. hybridne ako v Číne, kde je kolektívne myslenie hlboko zakorenené už od Konfucia, potom musíme tomuto uspôsobiť právny poriadok. Nedá sa mať socialistické právo a kapitalistickú štruktúru spoločnosti.
Takže najprv túto nerovnováhu úpravy osobných a majetkových vzťahov poprosím odstrániť v právnej úprave, tak, ako je to bežné v kódexoch západných krajín. Keď chceme žiť autonómne a atomizovane ako v týchto krajinách, musíme mať tomu uspôsobený právny poriadok, pokiaľ chceme žiť kolektívne a nechať si zabezpečovať väčšinu potrieb štátom, resp. hybridne ako v Číne, kde je kolektívne myslenie hlboko zakorenené už od Konfucia, potom musíme tomuto uspôsobiť právny poriadok. Nedá sa mať socialistické právo a kapitalistickú štruktúru spoločnosti.
beáta svediaková | 25. 05. 2011 08:42:16
// Reagovať
Pozoruhodná je opäť premisa článku, a síce , že súdy rozhodujú v rozpore so zákonmi a ústavou. Nič prekvapujúce, povinné jazdy, známy folklór, manuál. Strata času a energie akokoľvek komentovať túto súvislosť.
A k podstate :
Netvrdím, že niektoré názory vyslovené v článku nie sú správne a hodné zamyslenia sa.
Výpovednú hodnotu tvrdenej analýzy tiež ťažko hodnotiť, keďže nepoznám túto analýzu.
Otázka vhodnosti striedavej výchovy je otázkou, ktorá sa musí posudzovať výlučne individuálne, prípad od prípadu. A vôbec nemožno zovšeobecniť, že je v záujme dieťaťa a bodka. To sú prísliš plytké a povrchné závery.
Treba sa opýtať na kompetentných na relevantný názor, a to detských klinických psychológov. Ich odpovede a názory vôbec nie sú jednoznačné, naopak.
Ja mám k dspozícii takéto materiály, takže úprimne odporúčam za účelom získánia relevantncý a odborných poznatkov zvoliť túto cestu. Nič totiž nie čierne alebo biele. Pohľad na žvot v duchu čierne alebo biele, je pohľadom dieťaťa v predpubertálnom, pubertálnom a postpubertálnom veku. Následne s postupujúcim vekom by dchádzať k výraznje zmene životných postojov.
Navyše moje skúsenosti sú aj také, žiaľ, že pomerne veľká početná skupina otcov je typická tým, že počas niekoľkoročného manželstva sa otecko venuje práci, svojim záujmom, priateľom a priateľkám, mimomanželským známostiam, prípadne alkoholu v nadmernej miere a oteckom sa zrazu stáva NA ČAS PO ROZVODE, aby nemusel platiť výživné .....
A k podstate :
Netvrdím, že niektoré názory vyslovené v článku nie sú správne a hodné zamyslenia sa.
Výpovednú hodnotu tvrdenej analýzy tiež ťažko hodnotiť, keďže nepoznám túto analýzu.
Otázka vhodnosti striedavej výchovy je otázkou, ktorá sa musí posudzovať výlučne individuálne, prípad od prípadu. A vôbec nemožno zovšeobecniť, že je v záujme dieťaťa a bodka. To sú prísliš plytké a povrchné závery.
Treba sa opýtať na kompetentných na relevantný názor, a to detských klinických psychológov. Ich odpovede a názory vôbec nie sú jednoznačné, naopak.
Ja mám k dspozícii takéto materiály, takže úprimne odporúčam za účelom získánia relevantncý a odborných poznatkov zvoliť túto cestu. Nič totiž nie čierne alebo biele. Pohľad na žvot v duchu čierne alebo biele, je pohľadom dieťaťa v predpubertálnom, pubertálnom a postpubertálnom veku. Následne s postupujúcim vekom by dchádzať k výraznje zmene životných postojov.
Navyše moje skúsenosti sú aj také, žiaľ, že pomerne veľká početná skupina otcov je typická tým, že počas niekoľkoročného manželstva sa otecko venuje práci, svojim záujmom, priateľom a priateľkám, mimomanželským známostiam, prípadne alkoholu v nadmernej miere a oteckom sa zrazu stáva NA ČAS PO ROZVODE, aby nemusel platiť výživné .....
Ondrej Pivarči | 25. 05. 2011 10:20:13
// Reagovať
Premisa článku je možno len empirický záver, ktorý reflektuje zavalenosť súdov vyššieho stupňa, resp. toho ústavného množstvom sporov. Ak by súdy rozhodovali len v súlade so zákonom a Ústavou, všetky vyššie inštancie by potvrdzovali rozhodnutia tých nižších a opravné prostriedky by sa časom stali obsolétnymi, pretože by nebolo čo a prečo opravovať.
Súhlasím s tým, že niekedy dieťaťu prospeje, keď nie je v striedavej starostlivosti oboch rodičov, z ktorých príkladmo ani jeden nejaví skutočný záujem o dieťa, resp. jeden z nich je notorický alkoholik, drogovo závislý a pod. Klinickí psychológovia však vedia (majú najmä vzdelanie a skúsenosti), že ako by to malo byť, súčasne ale vedia určiť, prečo to v konkrétnom prípade tak nie je. Kvalifikáciu však nemajú na posudzovanie konfliktu 2 ústavných práv a to práv dieťaťa a práv rodiča. Toto musia riešiť súdy, nanešťastie poznám viac prípadov, kedy s odvolaním sa na zásadu iura novit curia súd neaplikoval viacero medzinárodných dohovorov, veď však máme zákon o rodine, poťažmo OZ. A práve tie dohovory zovšeobecňujú široku skúsenosť detských klinických psychológov a iných odborníkov z európskeho priestoru o tom, ako by to asi malo byť, resp. ako hľadať to, čo by malo byť (due process of law). Neaplikácia je však zaručený prostriedok ako sa vyhnúť želanému výsledku.
A k tým skúsenostiam ... je to možné vo viacerých prípadoch, ale rázne nesúhlasím s takýmto rámčekovaním (čo je diskriminácia z dôvodu pohlavia) a takýmto všeobecným náhľadom na vec, že "otecko je vždy ten s pivným bruchom, čo fajčí a naháňa milenky a drahé autá okrem kariéry". Poznám iné prípady, napr. kde žena rieši konflikt s otcom, ktorý začala sama, únosom dieťaťa (to je dieťaťu na prospech?), kde žena je veľmi náročná na zárobok manžela, pretože potrebuje norkový kožuch pred kamarátkami, čo vyvolá mužovu frustráciu ... (ja viem, toto bola ukážka stereotypného náhľadu, avšak len v rámci reakcie na uvedené). Tiež poznám prípad, keď by muž dokázal zabezpečiť materiálne potreby dieťaťa lepšie, má k dieťaťu obdobný vzťah ako matka a to dobrý, dieťa sa cíti fajn s oboma rodičmi, ale matka "je uprednostnená" preto, lebo je matkou a kolízny opatrovník ani žena-sudkyňa ani počuť o nieže starostlivosti otca, ale ani striedavej starostlivosti, lebo posudok povedal, že dieťa sa vraj lepšie cíti s matkou. To, že muž zabezpečil pre rodinu bývanie aj stabilný príjem aj pre matku s dieťaťom, kým sa matka starala o dieťa, a matka sa spoliehala len na podporu predkov, to súd nezohľadní. Ono, je myslím prirodzené, že matka si k dieťaťu obvykle vybuduje silnejšiu citovú väzbu, pokiaľ rodina funguje na tradičnom princípe (otec zarába a financuje, matka sa osobne stará o dieťa a domácnosť). Bez otcovej peňažnej pomoci by však matka bola na ulici. Ale prvoradým záujmom dieťaťa je vždy "citová väzba ako výsledok znaleckého posudku", nehľadiac na to, že z nej môžu vyplývať aj také nežiadúce následky ako Elektrin či Oidipov komplex. Podrobné posúdenie takýchto okolností rád prenechám klinickým psychológom, ktorí by však určite radi protestovali proti mechanickému preberaniu ich "záveru", keďže oni neradi robia "konečné riešenia", vediac o zložitosti a krehkosti vzťahového mechanizmu. A konieckoncov, znalecký posudok má byť súdom preskúmaný ako celok. Takže nie je otecko ako otecko a pokiaľ existuje väčšia skupina záletných otcov, neznamená to, že vďaka tomu nemáme súčasne skúmať charakter matky v týchto prípadoch (pretože naznačený príklad je čierno-biely).
Súhlasím s tým, že niekedy dieťaťu prospeje, keď nie je v striedavej starostlivosti oboch rodičov, z ktorých príkladmo ani jeden nejaví skutočný záujem o dieťa, resp. jeden z nich je notorický alkoholik, drogovo závislý a pod. Klinickí psychológovia však vedia (majú najmä vzdelanie a skúsenosti), že ako by to malo byť, súčasne ale vedia určiť, prečo to v konkrétnom prípade tak nie je. Kvalifikáciu však nemajú na posudzovanie konfliktu 2 ústavných práv a to práv dieťaťa a práv rodiča. Toto musia riešiť súdy, nanešťastie poznám viac prípadov, kedy s odvolaním sa na zásadu iura novit curia súd neaplikoval viacero medzinárodných dohovorov, veď však máme zákon o rodine, poťažmo OZ. A práve tie dohovory zovšeobecňujú široku skúsenosť detských klinických psychológov a iných odborníkov z európskeho priestoru o tom, ako by to asi malo byť, resp. ako hľadať to, čo by malo byť (due process of law). Neaplikácia je však zaručený prostriedok ako sa vyhnúť želanému výsledku.
A k tým skúsenostiam ... je to možné vo viacerých prípadoch, ale rázne nesúhlasím s takýmto rámčekovaním (čo je diskriminácia z dôvodu pohlavia) a takýmto všeobecným náhľadom na vec, že "otecko je vždy ten s pivným bruchom, čo fajčí a naháňa milenky a drahé autá okrem kariéry". Poznám iné prípady, napr. kde žena rieši konflikt s otcom, ktorý začala sama, únosom dieťaťa (to je dieťaťu na prospech?), kde žena je veľmi náročná na zárobok manžela, pretože potrebuje norkový kožuch pred kamarátkami, čo vyvolá mužovu frustráciu ... (ja viem, toto bola ukážka stereotypného náhľadu, avšak len v rámci reakcie na uvedené). Tiež poznám prípad, keď by muž dokázal zabezpečiť materiálne potreby dieťaťa lepšie, má k dieťaťu obdobný vzťah ako matka a to dobrý, dieťa sa cíti fajn s oboma rodičmi, ale matka "je uprednostnená" preto, lebo je matkou a kolízny opatrovník ani žena-sudkyňa ani počuť o nieže starostlivosti otca, ale ani striedavej starostlivosti, lebo posudok povedal, že dieťa sa vraj lepšie cíti s matkou. To, že muž zabezpečil pre rodinu bývanie aj stabilný príjem aj pre matku s dieťaťom, kým sa matka starala o dieťa, a matka sa spoliehala len na podporu predkov, to súd nezohľadní. Ono, je myslím prirodzené, že matka si k dieťaťu obvykle vybuduje silnejšiu citovú väzbu, pokiaľ rodina funguje na tradičnom princípe (otec zarába a financuje, matka sa osobne stará o dieťa a domácnosť). Bez otcovej peňažnej pomoci by však matka bola na ulici. Ale prvoradým záujmom dieťaťa je vždy "citová väzba ako výsledok znaleckého posudku", nehľadiac na to, že z nej môžu vyplývať aj také nežiadúce následky ako Elektrin či Oidipov komplex. Podrobné posúdenie takýchto okolností rád prenechám klinickým psychológom, ktorí by však určite radi protestovali proti mechanickému preberaniu ich "záveru", keďže oni neradi robia "konečné riešenia", vediac o zložitosti a krehkosti vzťahového mechanizmu. A konieckoncov, znalecký posudok má byť súdom preskúmaný ako celok. Takže nie je otecko ako otecko a pokiaľ existuje väčšia skupina záletných otcov, neznamená to, že vďaka tomu nemáme súčasne skúmať charakter matky v týchto prípadoch (pretože naznačený príklad je čierno-biely).
Vadim Kusý | 25. 05. 2011 11:16:27
// Reagovať
....aby nemusel platiť výživné
pani svediaková, mohli by ste mi prosím objasniť vašu poslednú vetu? ak je moje dieťa u mňa, tak mu neplatím výživné? neje? chodí nahé? hrá sa s hrudkami hliny? prespáva na ulici? k lekárovi ho beriem peši? nerozumiem... :O(
Alexandra | 25. 05. 2011 12:32:18
// Reagovať
....aby nemusel platiť výživné
.. s dovolenim vysvetlim ja. V niektorych pripadoch, zjavne nie Vasom (nastastie), pre otca znamena sos to, ze on neplati vyzivne, a dieta si nosi veci od matky - oblecenie, hygienu, skolske potreby.
Su zial aj muzi, ktori robia sos zlu reklamu, pretoze je to pre nich prostriedok ako sa pomstit zene, a nie preto, ze je to v zaujme ich spolocneho dietata.
Verim vsak, ze s pribudanim pozitivnych prikladov, kde sa naozaj obaja rodicia zodpovedne a riadne staraju o spolocne dieta, aj pripady z predchadzajucej vety upadnu v ociach laickej verejnosti do zabudnutia..
Su zial aj muzi, ktori robia sos zlu reklamu, pretoze je to pre nich prostriedok ako sa pomstit zene, a nie preto, ze je to v zaujme ich spolocneho dietata.
Verim vsak, ze s pribudanim pozitivnych prikladov, kde sa naozaj obaja rodicia zodpovedne a riadne staraju o spolocne dieta, aj pripady z predchadzajucej vety upadnu v ociach laickej verejnosti do zabudnutia..
Lubos | 25. 05. 2011 21:08:23
// Reagovať
Ja mam najmenej 10 kamosov co maju deti prakticky v striedavke, niektori dokonca viac ako matka na zaklade dohody. Nejako zabrala uz pritomnost sucasneho zakona a vyjednavacky. Ani v jednom pripade vsak tema vyzivne nie je povolena. Je tabu. Akonahle spomenu zeby si potvrdili striedavku sudom (niekde funguje uz rok), tak celia tomu ze pocas sudneho konania matka bude branit v styku, manipulovat dieta a hlavne - vsetko je schopna spravit len preto aby neprisla o vyzivne! Mnohi sa o to ani nepokusia, aj ked zena zaraba viac, lebo deti su im prednejsie. Dalsi si striedavku kupili, povedali zene ze nedaju navrh na sud na striedavku ak ju budu mat a ze budu platit pritom, vyzivne. Takze zatial moja skusenost je taka, ze prosti striedavke su zasadne zeny a z velkej casti kvoli prachom z vyzivneho... Obvinovat z takeho nieco otcov je scestne a ako pise pan Vadim, uvedomme si ze deti nie su premia, ale ak ich mate v striedavke tak sa o ne starate, rovnako ich musite oblekat, prat im, platit za stravu, hobby, vydavky vo volnom case, naklady na domacnost, izbu, hracky, potreby do skoly... S to starosti - radostne starosti z lasky k detom ale stale starosti. Ci ked sa stara matka o deti rovnaky cas tak je to viac namahy a obetavosti ako ked sa o ne stara otec? Cele scestne. A toto dokazu robit zeny kvoli peniazom. Len raz som poziadal byvalu ze o 30 eur budem nejaky cas platit menej ked som menil pracu... To by ste mali vidiet!!! Kvoli 30 euram!!! Dovtedy dostala tisice eur, opakujem tisice, zije s rodicmi, staraju sa o nu a aj o vnuka, ale peniaze su aj tak pre nu alfa a omega, nie to ci sa o dieta staram, ci s nim som... Porozmyslajte trochu prosim.
Jožo Bašný | 25. 05. 2011 14:26:04
// Reagovať
pani Svediakova...
"Otázka vhodnosti striedavej výchovy je otázkou, ktorá sa musí posudzovať výlučne individuálne, prípad od prípadu. A vôbec nemožno zovšeobecniť, že je v záujme dieťaťa a bodka. To sú prísliš plytké a povrchné závery." ... pani Svediakova suhlasil by som s Vami, ak by takyto postup u nas trval par dni ci tyzdnov. Zial u nas sa bezne dieta a hlavne jeden rodic na mesiace az roky stanu predmetom "intenzivneho skumania", ci im vzajomny kontakt naozaj prospieva, ci sa rozchodom partnerov nestal jeden z nich neschopny si zaviazat snurky na topankach a nieto vychovavat dieta. Necinnost bezzubych uradov, obstrukcie druheho rodica, posudky odbornikov bez vlastneho nazoru, ktori si presuvaju zodpovednost jeden na druheho..... A cas plynie, ale uz sa neda vratit. Keby ste si to vyskusali na vlastnej kozi, keby ste sa ocitla v roli druhoradeho rodica a Vase dieta vyrastalo bez Vas... zrejme by ste pochopila, aky zufaly stav je to pre Vase dieta aj pre Vas. Pre mna je to verejne tolerovany zlocin najma na detskych dusiach.
"Otázka vhodnosti striedavej výchovy je otázkou, ktorá sa musí posudzovať výlučne individuálne, prípad od prípadu. A vôbec nemožno zovšeobecniť, že je v záujme dieťaťa a bodka. To sú prísliš plytké a povrchné závery." ... pani Svediakova suhlasil by som s Vami, ak by takyto postup u nas trval par dni ci tyzdnov. Zial u nas sa bezne dieta a hlavne jeden rodic na mesiace az roky stanu predmetom "intenzivneho skumania", ci im vzajomny kontakt naozaj prospieva, ci sa rozchodom partnerov nestal jeden z nich neschopny si zaviazat snurky na topankach a nieto vychovavat dieta. Necinnost bezzubych uradov, obstrukcie druheho rodica, posudky odbornikov bez vlastneho nazoru, ktori si presuvaju zodpovednost jeden na druheho..... A cas plynie, ale uz sa neda vratit. Keby ste si to vyskusali na vlastnej kozi, keby ste sa ocitla v roli druhoradeho rodica a Vase dieta vyrastalo bez Vas... zrejme by ste pochopila, aky zufaly stav je to pre Vase dieta aj pre Vas. Pre mna je to verejne tolerovany zlocin najma na detskych dusiach.
Alexandra | 25. 05. 2011 14:39:00
// Reagovať
Jozo ano, zial to je pravda. To vsak nevyriesi zmena zakonu samotneho, ale pristup koliznych pracovnicok, ktore by mali nezavisle a objektivne zastupovat zaujmy dietata.
Neviem, aka je skusenost ostatnych, ale pocas mojich pojednavani kolizna nevedela o dietati, co mala zastupovat nic, nieto ze by sa este obtazovala nas navstivit ci uz v case ked bolo dieta so mnou, alebo s otcom u neho :-(
Neviem, aka je skusenost ostatnych, ale pocas mojich pojednavani kolizna nevedela o dietati, co mala zastupovat nic, nieto ze by sa este obtazovala nas navstivit ci uz v case ked bolo dieta so mnou, alebo s otcom u neho :-(
Michal Novotný | 25. 05. 2011 15:22:10
// Reagovať
Aj ja
by som rád videl nejaké názory psychológov. Totiž, z čisto laického pohľadu otca malého dieťaťa si neviem predstaviť, ako dieťa znáša fakt, že vlastne nikde nemá domov, pretože sa každé 2 týždne/mesiac presúva z miesta na miesto.
Ešte menej si to viem predstaviť v situácii, keď matka aj otec bývajú v rozličných mestách. Ako je to potom s dochádzaním do školy či škôlky?
Rozumiem právam otcov i matiek, ale ako hovorí klasička, "keď to nejde, tak to nejde". Nemôžeme predsa v mene "rovnoprávnosti" rodičov, ktorí neboli schopní spolu žiť, negovať prirodzenú potrebu nejakej stability prostredia pre zdravý vývoj dieťaťa.
Ešte menej si to viem predstaviť v situácii, keď matka aj otec bývajú v rozličných mestách. Ako je to potom s dochádzaním do školy či škôlky?
Rozumiem právam otcov i matiek, ale ako hovorí klasička, "keď to nejde, tak to nejde". Nemôžeme predsa v mene "rovnoprávnosti" rodičov, ktorí neboli schopní spolu žiť, negovať prirodzenú potrebu nejakej stability prostredia pre zdravý vývoj dieťaťa.
Bohuslav Lenghardt | 25. 05. 2011 23:04:32
// Reagovať
Názory psychológov
Názory našich psychológov som počul a čítal. Často sú úplne protichodné, ale podobne tomu bolo (a často aj dodnes je) po celom svete. V zahraničí sa však po počiatočnom strachu čoraz viac prikláňajú k striedavej starostlivosti. Svedčí o tom stúpajúce využitie tejto formy porozvodovej úpravy. Okrem toho chcem podotknúť, že v zahraničí, keď začali využívať striedavú starostlivosť, urobili seriózne výskumy o jej vplyve na deti, rodičov aj štát. A výsledky štúdií (medzi nimi aj longitudinálnych) boli veľmi pozitívne, čo tiež prispelo k širšiemu využívaniu striedavej starostlivosti a k zmene negatívnych názorov niektorých psychológov. Naši psychológovia podľa všetkého zatiaľ tieto štúdie veľmi nevnímajú, pretože niekedy používajú také argumenty, ktoré už boli mnohonásobne vyvrátené.
Ondrej Pivarči | 25. 05. 2011 23:16:56
// Reagovať
by som skôr povedal, že preto sa presadzuje sos v zahraničí, lebo psychológovia tam zistili záujem dieťaťa, aby bolo vychovávané oboma rodičmi v približne podobnej miere, rovnako, ako by bolo v riadnej rodine ... a zistili zrejme, že tento záujem prevažuje nad záujmom dieťaťa nesťahovať sa často a mať stabilné prostredie na 1 mieste ... ale osobne by som nepaušalizoval ani v tomto prípade a ponechal na výber podľa okolností konkrétneho prípadu, lebo osobné vzťahy, to je ako počasie, raz sú fajn a potom už nie a vice versa ... možno by takýto charakter vzťahov zmenila výchova k zodpovednosti, ibaže to je beh na dlhé trate ...
Rudolf H. | 26. 05. 2011 09:34:51
// Reagovať
Uhol pohľadu
Michal Novotný otázku striedavej starostlivosti nevnímam len ako právo rodičov alebo "rovnoprávnosti rodičov", ale hlavne ako právo dieťaťa na oboch rodičov . Ja som si vypočul názory rôznych psychológov a i keď sa nezhodli v názore na striedavú starostivosť zhodli sa na tom, že absencia jedného rodiča v živote dieťaťa zanecháva negatívne stopy v psychike dieťaťa.
Argumenty, že otcovia sa nezaujímajú , nechcú plaťiť výživne niektorí sú alkoholici a narkomani
je hrubé zovšeobecňovanie . A pýtam sa : preto, že sú i takýto otcovia nemám ja slušný otec žiadať štát, aby upravil zákon a fungovanie štátnych orgánov v prospech môjho dieťaťa ?
Podľa štatistík rastie počet matiek, ktoré sa nezaujímajú požívajú vo väčšej miere alkoholické nápoje a narkotiká. A znovu sa pýtam : preto, že sú i takéto matky nemá slušná matka žiadať štát, aby urobil úpravy v prospech jej dieťaťa? Som presvedčený, že náš syn si to zaslúži !
Argumenty, že otcovia sa nezaujímajú , nechcú plaťiť výživne niektorí sú alkoholici a narkomani
je hrubé zovšeobecňovanie . A pýtam sa : preto, že sú i takýto otcovia nemám ja slušný otec žiadať štát, aby upravil zákon a fungovanie štátnych orgánov v prospech môjho dieťaťa ?
Podľa štatistík rastie počet matiek, ktoré sa nezaujímajú požívajú vo väčšej miere alkoholické nápoje a narkotiká. A znovu sa pýtam : preto, že sú i takéto matky nemá slušná matka žiadať štát, aby urobil úpravy v prospech jej dieťaťa? Som presvedčený, že náš syn si to zaslúži !
beáta svediaková | 25. 05. 2011 15:32:05
// Reagovať
fajn, teší ma, že som rozbehla diskusiu :-), cieľ sledovaný mojim komentárom sa mi podarilo úspešne dosiahnuť, každá rozumná diskusia a výmena názorov, hoc i "ostrá" totiž veci môže len napomôcť.
Add pán Pivarči:
pán Pivarči, prosím ešte raz si prečítajte môj prvý komentár, nikoho som nerámčekovala, jasne som napísala, že : mám žiaľ, AJ také skúsenosti .....
Týmto slovíčkom AJ si myslím, som dostatočne jasne vyjadrila, že nie všetci otcovia sú takí ako som opísala, ale je ich väčšina, ja nevychádzam zo žiadnych hypotéz, podivných štatistík a analýz, jasne som napísala, že ide žiaľ o moje skúsenosti z mojej rozhodovacej činnosti, mňa to neteší, ale ja nič nezmôžem s takou skupinou otcov, a nájdu sa i matky, čo je teda ešte smutnejšie snáď. Nie som ani ich matka, ani výchovné alebo prevýchovné zariadenie.
A snáď ja viem, aké veci prejednávam, či Vy poznáte moje kauzy ?
Add pán Bašný
Snáď nechcete, aby súdy resp. sudcovia zodpovedali ešte aj za to, že došlo k narušeniu manželských vzťahov a následne nie sú rodičia schopní "prekročiť svoj tieň", nie sú schopní zabudnúť na vlastnú nevraživosť a robia z vlastného dieťaťa rukojemníka. Škoda, že Vám nemôžem poskynúť moje rozhodnutia, nie v jednom som v odôvodnení rozsudku priam zúfalo apelovala na rodičov v uvedenej otázke, rozvádzajúci manželia sú mnohokrát tak necitliví a tak egoistickí, že spôsobujú stresy vlastnému dieťatku, nútia súdy, aby boli deti podrobené znaleckému dokazovaniu a pod.
Nechcem byť tvrdá ani vulgárna, ale takí rodičia neviem, či vôbec si zaslúžia mať tento vzácny dar od prírody alebo od Boha, vyberte si,ktorým darom je mať vlastné zdravé dieťatko. Koľké manželstvá a koľkí slušní ľudia sú nešťastní, lebo im tento dar nebol v živote dopriaty.
Add pán Kusý : čiastočne Vám to vysvetlila Alexandra, to je pragmatická rovina.
V rovine právnej som mala na mysli konkrétne to, že ak súd zverí dieťa do striedavej starostlivosti, stým, že dĺžka je rovnaká alebo porovnateľná a majetkové pomery rodičov rovnaké alebo porovnateľné, môže rozhodnúť aj tak, že výživné neurčí, to je vysvetlenie znenia § -u 62 ods.6 Zákona o rodine.
Pod výživným sa rozumie mesačné výživné formou peňažného plnenia, prosím.
Podľa Zákona o rodine sa sa iná forma výýživy - nákup vecí, darčekov a pod. na výživné NEZAPOČÍTAVA v doslovnom zmysle, samozrejme, že v zmysle ust.§ 62 ods.4 Zákona o rodine súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada na to, kto z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Môžeme si myslieť o tom, čo chceme, za to nemôžu súdy, taký zákon a preto musí byť aplikovaný tak ako znie.
Alexandra, prosím, na kolízne opatrovníčky by som tiež neútočila PAUŠALNE, ja také skúsenosti ako sudca napr. s kolíznymi opatrovníčkami z ÚPSVa R Žilina našťastie za tie dlhé roky nemám.
Problém je ten, že je veľmi zložité rozoberať otázku striedavej výchovy bez poznania okolností konkrétneho prípadu a n a j m ä, vyjadruje sa len jedna strana, možno druhá strana by to videla inak.
A odporúčam všeobecne, pozrieť si najskôr samotný Zákon o rodine dôslednejšie.
Add pán Pivarči:
pán Pivarči, prosím ešte raz si prečítajte môj prvý komentár, nikoho som nerámčekovala, jasne som napísala, že : mám žiaľ, AJ také skúsenosti .....
Týmto slovíčkom AJ si myslím, som dostatočne jasne vyjadrila, že nie všetci otcovia sú takí ako som opísala, ale je ich väčšina, ja nevychádzam zo žiadnych hypotéz, podivných štatistík a analýz, jasne som napísala, že ide žiaľ o moje skúsenosti z mojej rozhodovacej činnosti, mňa to neteší, ale ja nič nezmôžem s takou skupinou otcov, a nájdu sa i matky, čo je teda ešte smutnejšie snáď. Nie som ani ich matka, ani výchovné alebo prevýchovné zariadenie.
A snáď ja viem, aké veci prejednávam, či Vy poznáte moje kauzy ?
Add pán Bašný
Snáď nechcete, aby súdy resp. sudcovia zodpovedali ešte aj za to, že došlo k narušeniu manželských vzťahov a následne nie sú rodičia schopní "prekročiť svoj tieň", nie sú schopní zabudnúť na vlastnú nevraživosť a robia z vlastného dieťaťa rukojemníka. Škoda, že Vám nemôžem poskynúť moje rozhodnutia, nie v jednom som v odôvodnení rozsudku priam zúfalo apelovala na rodičov v uvedenej otázke, rozvádzajúci manželia sú mnohokrát tak necitliví a tak egoistickí, že spôsobujú stresy vlastnému dieťatku, nútia súdy, aby boli deti podrobené znaleckému dokazovaniu a pod.
Nechcem byť tvrdá ani vulgárna, ale takí rodičia neviem, či vôbec si zaslúžia mať tento vzácny dar od prírody alebo od Boha, vyberte si,ktorým darom je mať vlastné zdravé dieťatko. Koľké manželstvá a koľkí slušní ľudia sú nešťastní, lebo im tento dar nebol v živote dopriaty.
Add pán Kusý : čiastočne Vám to vysvetlila Alexandra, to je pragmatická rovina.
V rovine právnej som mala na mysli konkrétne to, že ak súd zverí dieťa do striedavej starostlivosti, stým, že dĺžka je rovnaká alebo porovnateľná a majetkové pomery rodičov rovnaké alebo porovnateľné, môže rozhodnúť aj tak, že výživné neurčí, to je vysvetlenie znenia § -u 62 ods.6 Zákona o rodine.
Pod výživným sa rozumie mesačné výživné formou peňažného plnenia, prosím.
Podľa Zákona o rodine sa sa iná forma výýživy - nákup vecí, darčekov a pod. na výživné NEZAPOČÍTAVA v doslovnom zmysle, samozrejme, že v zmysle ust.§ 62 ods.4 Zákona o rodine súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada na to, kto z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Môžeme si myslieť o tom, čo chceme, za to nemôžu súdy, taký zákon a preto musí byť aplikovaný tak ako znie.
Alexandra, prosím, na kolízne opatrovníčky by som tiež neútočila PAUŠALNE, ja také skúsenosti ako sudca napr. s kolíznymi opatrovníčkami z ÚPSVa R Žilina našťastie za tie dlhé roky nemám.
Problém je ten, že je veľmi zložité rozoberať otázku striedavej výchovy bez poznania okolností konkrétneho prípadu a n a j m ä, vyjadruje sa len jedna strana, možno druhá strana by to videla inak.
A odporúčam všeobecne, pozrieť si najskôr samotný Zákon o rodine dôslednejšie.
Ondrej Pivarči | 25. 05. 2011 16:57:57
// Reagovať
pani sudkyňa Svediaková
myslím si, že viem čítať. Ale narábať s informáciou sa dá aj tak, že poviem A a nepoviem B, a toto sa mi práve nepáčilo. V tom príspevku, na ktorý som reagoval, ste uviedli, že sú aj takí otcovia, čím ste práve otcov vyselektovali do pozície tých zlých, na ktorých sa uprie pozornosť a pri ktorých zanikne fakt, že v tej množine "zlých" nie sú sami (pretože sa porovnávajú iba otcovia podľa kvalít, čo je pri posudzovaní príčin problémov v rodine neúplné). Používať informácie vie byť nebezpečné. Sám som reakciu formuloval zámerne tak, aby mierne vyznela ako obrana otcov, pretože nikde nebolo v tom Vašom príspevku uvedené, s akými matkami sa stretávate v praxi, boli spomenutí iba otcovia.
Predpokladám totiž, že neprejednávate VÝLUČNE "dobré" matky + menšiu množinu "dobrých" otcov + väčšiu množinu "zlých" otcov, ale aj určitú množinu "zlých" matiek a možno aj nejakú množinu "zlých" detí (hoci už toto rozmnožinovanie je pochybné, ako hrubá analógia snáď stačí). Už v tomto Vašom ďalšom príspevku konštatujete, že: "... ale ja nič nezmôžem s takou skupinou otcov, a nájdu sa i matky ...", čo je informácia, ktorá vyznieva podstatne inak, a nie je ju možné brať ako ofenzívu voči otcom.
Samozrejme, ja uznávam rolu matky, je jedinečná a nenahraditeľná a dobrá matka je úctyhodný človek, ktorého záujmy je potrebné chrániť pred prípadnou zlovôľou otca. Ale v predposlednom odseku píšete o čiernom a bielom a následne v poslednom odseku rozdelíte otcov na bielu a čiernu zložku, pričom zamlčíte matky, to sa mi nepáčilo, pretože to vyznieva v neprospech otcov ako celku. Svoju reakciu som však formuloval práve tak, dúfajúc, že informáciu doplníte a na svoje potešenie aj konštatujem, že ste ju tak doplnili, vyznieva už inak a môžem s ňou súhlasiť.
K niektorým reakciám na ostatných:
Na p. Bašného - rodičia môžu byť takí, to je potom dané ich charakterom, dieťa však za to nemôže ... a nemôže na to ani doplácať. Sudca, keď už nič iné ... a vraciame sa do diskusie o rovnováhe moci a k "tlačeniu na ministerstvo".
Na p. Kusého - sos je v zákone o rodine v § 24 ods. 2 a v § 62 ods. 6. problém možno znamená, čo je to "osobne sa starať" (o dieťa) ... znamená to aj nepeňažné plnenie ako iná forma výživy?
Pre zaujímavosť, že možno vychádzať aj z určitých faktov, ktoré však je nutné brať s prirodzenou rezervou: http://www.ligaotcov.sk/aktualne/news_analyza-rozsudkov--aky-je-rozsah-styku-s-detmi-a-ako-rozhodovali-sudy-o-zvereni-v-roku-2010/
Aby bola diskusia zaujímavejšia, aj zoznam nejakých rozhodnutí:
http://www.rozsudkyodetoch.sk/ - btw, OS Žilina som tam nenašiel ;-) ani v indexe rozsudkov, ani v pláne pojednávaní ... zaujímavý je tam inter alia stupeň anonymizácie v niektorých rozsudkoch, kde možno dokonca rozoznať konkrétneho účastníka, prípadne je uvedený dátum narodenia dieťaťa.
Nuž, keby existovali aspoň také ustanovenia zákona ako § 854 v Eliášovom návrhu OZ z roku 2010. Ale keby bolo keby ...
Predpokladám totiž, že neprejednávate VÝLUČNE "dobré" matky + menšiu množinu "dobrých" otcov + väčšiu množinu "zlých" otcov, ale aj určitú množinu "zlých" matiek a možno aj nejakú množinu "zlých" detí (hoci už toto rozmnožinovanie je pochybné, ako hrubá analógia snáď stačí). Už v tomto Vašom ďalšom príspevku konštatujete, že: "... ale ja nič nezmôžem s takou skupinou otcov, a nájdu sa i matky ...", čo je informácia, ktorá vyznieva podstatne inak, a nie je ju možné brať ako ofenzívu voči otcom.
Samozrejme, ja uznávam rolu matky, je jedinečná a nenahraditeľná a dobrá matka je úctyhodný človek, ktorého záujmy je potrebné chrániť pred prípadnou zlovôľou otca. Ale v predposlednom odseku píšete o čiernom a bielom a následne v poslednom odseku rozdelíte otcov na bielu a čiernu zložku, pričom zamlčíte matky, to sa mi nepáčilo, pretože to vyznieva v neprospech otcov ako celku. Svoju reakciu som však formuloval práve tak, dúfajúc, že informáciu doplníte a na svoje potešenie aj konštatujem, že ste ju tak doplnili, vyznieva už inak a môžem s ňou súhlasiť.
K niektorým reakciám na ostatných:
Na p. Bašného - rodičia môžu byť takí, to je potom dané ich charakterom, dieťa však za to nemôže ... a nemôže na to ani doplácať. Sudca, keď už nič iné ... a vraciame sa do diskusie o rovnováhe moci a k "tlačeniu na ministerstvo".
Na p. Kusého - sos je v zákone o rodine v § 24 ods. 2 a v § 62 ods. 6. problém možno znamená, čo je to "osobne sa starať" (o dieťa) ... znamená to aj nepeňažné plnenie ako iná forma výživy?
Pre zaujímavosť, že možno vychádzať aj z určitých faktov, ktoré však je nutné brať s prirodzenou rezervou: http://www.ligaotcov.sk/aktualne/news_analyza-rozsudkov--aky-je-rozsah-styku-s-detmi-a-ako-rozhodovali-sudy-o-zvereni-v-roku-2010/
Aby bola diskusia zaujímavejšia, aj zoznam nejakých rozhodnutí:
http://www.rozsudkyodetoch.sk/ - btw, OS Žilina som tam nenašiel ;-) ani v indexe rozsudkov, ani v pláne pojednávaní ... zaujímavý je tam inter alia stupeň anonymizácie v niektorých rozsudkoch, kde možno dokonca rozoznať konkrétneho účastníka, prípadne je uvedený dátum narodenia dieťaťa.
Nuž, keby existovali aspoň také ustanovenia zákona ako § 854 v Eliášovom návrhu OZ z roku 2010. Ale keby bolo keby ...
Ondrej Pivarči | 25. 05. 2011 17:29:05
// Reagovať
a keď som už načal tú anonymizáciu
určite nedoporučujem "be inspired": http://www.rozsudkyodetoch.sk/01_custom_content/rozsudky/_SOS/OS%20Rimavska%20Sobota.pdf
inak, vraj možno sos nariadiť aj predbežným opatrením:
http://www.rozsudkyodetoch.sk/01_custom_content/rozsudky/_SOS_Predbezko/OS%20Zvolen%20-%20Predbezne%20opatrenie%20SOS.pdf
inak, vraj možno sos nariadiť aj predbežným opatrením:
http://www.rozsudkyodetoch.sk/01_custom_content/rozsudky/_SOS_Predbezko/OS%20Zvolen%20-%20Predbezne%20opatrenie%20SOS.pdf
Ondrej Pivarči | 25. 05. 2011 17:05:05
// Reagovať
a ešte pre pani sudkyňu
aby sme boli konkrétnejší už trošku, som zvedavý na Váš názor na toto rozhodnutie o sos:
http://www.rozsudkyodetoch.sk/01_custom_content/rozsudky/_SOS/OS%20Trnava-1.pdf
http://www.rozsudkyodetoch.sk/01_custom_content/rozsudky/_SOS/OS%20Trnava-1.pdf
beáta svediaková | 25. 05. 2011 15:44:48
// Reagovať
Add pán Novotný, ak budete mať zaáujem, môžete ma vyhľadať na Okresnom súde Žilina, poskytnem.
Presne to v nich rezonuje s VEĽKÝM OTÁZNIKOM, o čom hovoríte aj Vy a čom pochybujem aj ja, či je vôbec na prospech maloletého dieťaťa, čo je samozrejme tiež indivudálne, inak to nejde, striedať, také sú vyjadrenia, že to môže byť aj v neprospech dieťaťa, ale opäť zdôrazňujú psychlógovia, že niet všeobecnej odpovede, musí byť dieťatko posúdené individuálne, môže totiž strácať pocit istoty domova, na škodu môže byť podľa ich názorov i to, že u otca sú iné zvyklosti, u matky iné zyvklosti a detská duša trpí. V útlom veku, opäť veľmi zjednodušené cca okolo 2 -3 rokov, prevládajú názory, že dieťa by mala byť u matky, čo odôvodňujú väzbami, ktoré majú svoj počiatok či pôvod ešte vo vývoji pred narodením.
Ale keďže nie som odborník, len sudca, nedovolím si rozprávať veľkodušne a s istotou do otázok, na ktoré nemám odborné znalosti, robím pre vec to čo môžem, a síce zbieram odborné názory, poznatky, literatúru a osvojujem si ich priebežne ako ide vývoj.
Presne to v nich rezonuje s VEĽKÝM OTÁZNIKOM, o čom hovoríte aj Vy a čom pochybujem aj ja, či je vôbec na prospech maloletého dieťaťa, čo je samozrejme tiež indivudálne, inak to nejde, striedať, také sú vyjadrenia, že to môže byť aj v neprospech dieťaťa, ale opäť zdôrazňujú psychlógovia, že niet všeobecnej odpovede, musí byť dieťatko posúdené individuálne, môže totiž strácať pocit istoty domova, na škodu môže byť podľa ich názorov i to, že u otca sú iné zvyklosti, u matky iné zyvklosti a detská duša trpí. V útlom veku, opäť veľmi zjednodušené cca okolo 2 -3 rokov, prevládajú názory, že dieťa by mala byť u matky, čo odôvodňujú väzbami, ktoré majú svoj počiatok či pôvod ešte vo vývoji pred narodením.
Ale keďže nie som odborník, len sudca, nedovolím si rozprávať veľkodušne a s istotou do otázok, na ktoré nemám odborné znalosti, robím pre vec to čo môžem, a síce zbieram odborné názory, poznatky, literatúru a osvojujem si ich priebežne ako ide vývoj.
Alexandra | 25. 05. 2011 15:59:21
// Reagovať
P. Svediaková, rozhodne som to nemyslela ako utok, ci kritiku, skor navrh, ze zaroven s rozmyslanim o novych zakonoch a ich vymyslanim/formulovanim, by som navrhla pokusit sa dosiahnut, aby vsetky kolizne pracovnicky mali na zreteli zaujem dietata, a poznali okolnosti. A ani to nemyslim ako utok, ale ako vyzvu, aby na to kolizne pracovnicky/pracovnici mali aj moznosti, cas, a priestor.
Michal, som velmi stastna, ze niekto sa na to pokusil pozriet naozaj aj z pohladu dietata, nielen zaujmu rodicov! Dakujem!
SOS zial v mnohych pripadoch moze skoncit ako prostriedok vydierania - chces zvysit vyzivne? V tom pripade poziadam o sos. Co urobi rodic ktoremu ide o dieta? Odpoved vid. Salamunov sud...
Michal, som velmi stastna, ze niekto sa na to pokusil pozriet naozaj aj z pohladu dietata, nielen zaujmu rodicov! Dakujem!
SOS zial v mnohych pripadoch moze skoncit ako prostriedok vydierania - chces zvysit vyzivne? V tom pripade poziadam o sos. Co urobi rodic ktoremu ide o dieta? Odpoved vid. Salamunov sud...
beáta svediaková | 25. 05. 2011 16:38:46
// Reagovať
Add pán Bašný
Pôvodne som si myslela, že nezareagujem, ale predsa,
nemusím si nič skúšať na vlastnej koži, určite mi neuveríte, ale je mi to úplne jedno a nezáleží mi na tom, ja mám svoje svedomie, že mnohokrát po náročnom pojednávaní s egositickými rodičmi ako som vyššie popisovala, mi je nie že do plaču, ale vypadne mi slza a nie jedna, lebo trpím už len tým, že " cudzie " dieťatko trpí kvôli nevraživosti vlastných rodičov.
PS : Som v prvom rade človek a aj matka, až následne sudca
S úctou, pán Bašný
nemusím si nič skúšať na vlastnej koži, určite mi neuveríte, ale je mi to úplne jedno a nezáleží mi na tom, ja mám svoje svedomie, že mnohokrát po náročnom pojednávaní s egositickými rodičmi ako som vyššie popisovala, mi je nie že do plaču, ale vypadne mi slza a nie jedna, lebo trpím už len tým, že " cudzie " dieťatko trpí kvôli nevraživosti vlastných rodičov.
PS : Som v prvom rade človek a aj matka, až následne sudca
S úctou, pán Bašný
Jozef B. | 25. 05. 2011 18:17:46
// Reagovať
Nechcem sa opakovať na viacerých fórach...
Vidím, že diskusia o striedavej osobnej starostlivosti o dieťa sa rozbehla aj tu. Keďže je v parlamente momentálne poslanecký návrh novely OSP a ZR týkajúci sa striedavej starostlivosti, svoj názor som prezentoval v diskusii k tomuto článku: http://www.najpravo.sk/clanky/striedava-osobna-starostlivost-v-parlamente.html
Jožo Bašný | 25. 05. 2011 19:52:18
// Reagovať
Pani Svediakova,
podsuvate mi nieco, v nikde v mojom prispevku nebolo povedane a ani len naznacene: "Snáď nechcete, aby súdy resp. sudcovia zodpovedali ešte aj za to, že došlo k narušeniu manželských vzťahov.........". Moj prispevok bol o tom, ze sucasny stav kedy to skumanie, ci sa z jednoho rodica momentom rozvodu nestal clovek zrazu neschopny vychovavat svoje vlastne dieta (hoci predtym tuto schopnost nadobudol automaticky narodenim dietata a nikto necitil potrebu to spochybnovat), ze to skumanie trva tak neskutocne dlho a jeho intenzita je tak miziva, ze ten proces sposobuje automaticke mrzacenie vztahu rodic-dieta. Z tohto dovodu vidim ako ovela spravodlivejsie (najma pre dieta) riesenie vo vacsine pripadov automaticku striedavku v ramci myslienky: "Ked uz sa rodicia musite rozvadzat a mate vzajomne spory, neznamena to, ze sa o dieta nebudete starat rovnako, nerozdielne a s laskou ako doteraz!" Priestor uvazovat o inom rieseni vidim prave az vtedy, ked je sos spochybnena nejakym skutocne zavaznym dovodom. Je to prave striedava starostlivost, ktora vyrazne eliminuje moznost robit z deti rukojemnikov a prostriedok vydierania jednoho rodica druhym a zachovava im lasku oboch rodicov a pribuzenstva.
Co sa tyka Vasho druheho prispevku na mna, tak Vasa reakcia mi pride iracionalna. Nakolko Vas nepoznam (a ani som netusil, ze ste sudca), nedovolil by som si spochybnovat Vasu rolu matky a nepochybujem, ze Vam rovnako ako inym, byva z nespravodlivosti a krutosti do placu. Tak poviem to menej expresivne a oslovujem tym hocikoho, nie Vas konkretne: "Skuste sa vzit do role rodica, ktory vidi v priamom prenose ako sa ruca jeho vztah s vlastnym milovanym dietatom za asistencie roznych uradov. Ten proces trva neumerne dlho a zanechava hlboke, casto nezvratne stopy."
Striedava starostlivost ako rychla primarna volba, je najohladuplnejsia volba ako pre deti, tak pre rodicov. Riesit to, ci treba jednoho z rodicov skumat a eliminovat, je nutne az vtedy, ked je na to padny dovod. Treba hladat sposoby ako detom zachovat oboch rodicov. Mam za to, ze to sucasny system robi nanajvys ak formalne. Statistiky hovoria o inom.
podsuvate mi nieco, v nikde v mojom prispevku nebolo povedane a ani len naznacene: "Snáď nechcete, aby súdy resp. sudcovia zodpovedali ešte aj za to, že došlo k narušeniu manželských vzťahov.........". Moj prispevok bol o tom, ze sucasny stav kedy to skumanie, ci sa z jednoho rodica momentom rozvodu nestal clovek zrazu neschopny vychovavat svoje vlastne dieta (hoci predtym tuto schopnost nadobudol automaticky narodenim dietata a nikto necitil potrebu to spochybnovat), ze to skumanie trva tak neskutocne dlho a jeho intenzita je tak miziva, ze ten proces sposobuje automaticke mrzacenie vztahu rodic-dieta. Z tohto dovodu vidim ako ovela spravodlivejsie (najma pre dieta) riesenie vo vacsine pripadov automaticku striedavku v ramci myslienky: "Ked uz sa rodicia musite rozvadzat a mate vzajomne spory, neznamena to, ze sa o dieta nebudete starat rovnako, nerozdielne a s laskou ako doteraz!" Priestor uvazovat o inom rieseni vidim prave az vtedy, ked je sos spochybnena nejakym skutocne zavaznym dovodom. Je to prave striedava starostlivost, ktora vyrazne eliminuje moznost robit z deti rukojemnikov a prostriedok vydierania jednoho rodica druhym a zachovava im lasku oboch rodicov a pribuzenstva.
Co sa tyka Vasho druheho prispevku na mna, tak Vasa reakcia mi pride iracionalna. Nakolko Vas nepoznam (a ani som netusil, ze ste sudca), nedovolil by som si spochybnovat Vasu rolu matky a nepochybujem, ze Vam rovnako ako inym, byva z nespravodlivosti a krutosti do placu. Tak poviem to menej expresivne a oslovujem tym hocikoho, nie Vas konkretne: "Skuste sa vzit do role rodica, ktory vidi v priamom prenose ako sa ruca jeho vztah s vlastnym milovanym dietatom za asistencie roznych uradov. Ten proces trva neumerne dlho a zanechava hlboke, casto nezvratne stopy."
Striedava starostlivost ako rychla primarna volba, je najohladuplnejsia volba ako pre deti, tak pre rodicov. Riesit to, ci treba jednoho z rodicov skumat a eliminovat, je nutne az vtedy, ked je na to padny dovod. Treba hladat sposoby ako detom zachovat oboch rodicov. Mam za to, ze to sucasny system robi nanajvys ak formalne. Statistiky hovoria o inom.
beáta svediaková | 25. 05. 2011 20:28:00
// Reagovať
pán Pivarči, rada by som vyslovila názor na predmetný rozsudok, ale nedokážem to z týchto dôvodov :
1. nedá sa vyčítať z odôvodnenia absolútne nič, nedajú sa teda zistiť aké boli okolnosti prejednávanej veci, nakoľko ide o prípad podľa v ňom citovaného ust. O.s.p., kedy písomné odôvodnenie rozsudku nemusí obsahovať náležitosti uvedené v ust. § 157 ods.2 O.s.p. , z ktorých by som po oboznámení sa s nimi rada sformulovala svoj názor. Teda je v súlade s tam citovaným ustanovením O.s.p. uvedený len predmet konania a zákonné ustanovenia podľa ktorých bolo rozhodnuté.
2. samozrejme kvôli povinnej anonymizácii nepoznám vek detí, čo je pre mňa alfa omega.
Čo však môžem povedať, že striedavá výchova po TÝŽDNI je pre mňa osobne viac menej neprijateľná, to považujem tvrdšie vyjadrené za "kočovanie", s prepáčením. K takémuto rozhodnutiu by ma museli viesť nejaké mimoriadne okolnosti konkrétnej prejednávanej veci, ale predstaviť si ich fakt momentálne neviem.
Možno v danej veci nastali, ťažko hodnotiť, keď nepoznám obsah spisu.
Mňa by zaujímalo, aký je Váš názor všeobecne na tak krátky časový úsek. Ak mi odpoviete, budem vďačná.
1. nedá sa vyčítať z odôvodnenia absolútne nič, nedajú sa teda zistiť aké boli okolnosti prejednávanej veci, nakoľko ide o prípad podľa v ňom citovaného ust. O.s.p., kedy písomné odôvodnenie rozsudku nemusí obsahovať náležitosti uvedené v ust. § 157 ods.2 O.s.p. , z ktorých by som po oboznámení sa s nimi rada sformulovala svoj názor. Teda je v súlade s tam citovaným ustanovením O.s.p. uvedený len predmet konania a zákonné ustanovenia podľa ktorých bolo rozhodnuté.
2. samozrejme kvôli povinnej anonymizácii nepoznám vek detí, čo je pre mňa alfa omega.
Čo však môžem povedať, že striedavá výchova po TÝŽDNI je pre mňa osobne viac menej neprijateľná, to považujem tvrdšie vyjadrené za "kočovanie", s prepáčením. K takémuto rozhodnutiu by ma museli viesť nejaké mimoriadne okolnosti konkrétnej prejednávanej veci, ale predstaviť si ich fakt momentálne neviem.
Možno v danej veci nastali, ťažko hodnotiť, keď nepoznám obsah spisu.
Mňa by zaujímalo, aký je Váš názor všeobecne na tak krátky časový úsek. Ak mi odpoviete, budem vďačná.
Ondrej Pivarči | 25. 05. 2011 22:03:06
// Reagovať
ad
striedavá starostlivosť po týždni je zaiste nezmysel, najlepšie by bola výchova pospolu, a keď sa rodičia rozvadia, ale sú schopní sa aspoň ignorovať, tak pokojne v jednom byte ... inak tak možno po kvartáloch by sa striedať dalo ...
ale inak, načo umožňuje § 157 ods. 2 O.s.p. takéto čosi, čo je v rozpore s účelom § 1 O.s.p.? a vôbec, keď sú tam 2 deti, prečo majú 1 kolízneho opatrovníka? a elegantne ste obišli, pani sudkyňa, komentár k výrokom v danom rozsudku, podľa ktorých navrhovateľ platí k rukám odporkyne rovnakú sumu a v rovnakom čase, ako ona k jeho rukám ... to má aký zmysel? to nech to rovno dajú obaja na osobitný účet detí ...
okrem toho, som zvedavý, keď sa rozvádzajú, či sú schopní spravovať majetok detí podľa toho výroku ... príde mi to bez odôvodnenia navyše ako šetrenie času (zrýchľovanie konania) na nesprávnom mieste ... resp. mne to príde tak, že kvôli doručovaniu pri vymáhaní pohľadávok stojí spis aj mesiace, ale odôvodniť rozhodnutie o osobných vzťahoch, na to nie je čas ... a silne pochybujem, že je v záujme maloletých detí, aby keď už to odôvodnenie existuje (veď vopred nik nevie, či sa účastníci vzdajú odvolania), prečo by nemohlo byť na papieri? a šup. tlačiť na zmenu zákona ... resp. viem si predstaviť jeho nesúlad s medzinárodným dohovorom, tak prečo sa nedá obrátiť na ústavný súd?
ale inak, načo umožňuje § 157 ods. 2 O.s.p. takéto čosi, čo je v rozpore s účelom § 1 O.s.p.? a vôbec, keď sú tam 2 deti, prečo majú 1 kolízneho opatrovníka? a elegantne ste obišli, pani sudkyňa, komentár k výrokom v danom rozsudku, podľa ktorých navrhovateľ platí k rukám odporkyne rovnakú sumu a v rovnakom čase, ako ona k jeho rukám ... to má aký zmysel? to nech to rovno dajú obaja na osobitný účet detí ...
okrem toho, som zvedavý, keď sa rozvádzajú, či sú schopní spravovať majetok detí podľa toho výroku ... príde mi to bez odôvodnenia navyše ako šetrenie času (zrýchľovanie konania) na nesprávnom mieste ... resp. mne to príde tak, že kvôli doručovaniu pri vymáhaní pohľadávok stojí spis aj mesiace, ale odôvodniť rozhodnutie o osobných vzťahoch, na to nie je čas ... a silne pochybujem, že je v záujme maloletých detí, aby keď už to odôvodnenie existuje (veď vopred nik nevie, či sa účastníci vzdajú odvolania), prečo by nemohlo byť na papieri? a šup. tlačiť na zmenu zákona ... resp. viem si predstaviť jeho nesúlad s medzinárodným dohovorom, tak prečo sa nedá obrátiť na ústavný súd?
beáta svediaková | 25. 05. 2011 20:57:19
// Reagovať
snáď záverom z mojej strany k danej téme:
Názov článku - Dieťa v súdnej moci.
To je značne prosté konštatovanie, nízkeho stupňa kultúry a vysokého stupňa neodbornosti a arogancie. Je zavádzajúce a účelové.
Za osem rokov som prejednala stovky rozvodových vecí, a z tohto množstva malé až mizivé percento bolo tých, kde egoizmus rodičov, ich neschopnosť spolu komunikovať civilizovane, ich nevraživosť a vzájomná nenávisť sa prejavila aj v priebehu a dĺžke konania vrátane nutnosti znaleckého dokazovania, čo je dôkazom toho, že ak je dieťa v nejakej moci, tak je to moc jeho rodičov, ktorí si nevážia sami seba a vlastné dieťa, jeho zdravie a ich sebectvo, nenávisť, neúcta ... je tou mocou v ktorej je bezbranné maloleté dieťa.
Názov článku - Dieťa v súdnej moci.
To je značne prosté konštatovanie, nízkeho stupňa kultúry a vysokého stupňa neodbornosti a arogancie. Je zavádzajúce a účelové.
Za osem rokov som prejednala stovky rozvodových vecí, a z tohto množstva malé až mizivé percento bolo tých, kde egoizmus rodičov, ich neschopnosť spolu komunikovať civilizovane, ich nevraživosť a vzájomná nenávisť sa prejavila aj v priebehu a dĺžke konania vrátane nutnosti znaleckého dokazovania, čo je dôkazom toho, že ak je dieťa v nejakej moci, tak je to moc jeho rodičov, ktorí si nevážia sami seba a vlastné dieťa, jeho zdravie a ich sebectvo, nenávisť, neúcta ... je tou mocou v ktorej je bezbranné maloleté dieťa.
Ladislav Ďurkovič | 26. 05. 2011 02:45:57
// Reagovať
preco tak ostry zaver?
No ten zaver je trochu ostry, doterajsie Vase vyjadrenia boli miernejsie a vecnejsie :-)
Nazov podla mna je adekvatny, ved o tom hovori - o dietati v sudnej moci. Nic arogantne v nom osobne nevidim, prave naopak.
Ale plne sa stotoznujem s tym co ste napisali v zavere - ano, su to HLAVNE RODICIA ktorych nevrazivost a spory robia z deti rukojemnikov v ich spore, zneuzivaju ich ako nastroj pomsty, vydierania, je to hrozne. Nie sudcovia su pricinou.
Ale podla prof. Eduarda Bakalare, musime brat toto ako jednoduchy fakt - 30% expartnerov sa dohodne (ti ani nejdu mnohokrat na sud), 30% partnerov sa moze dohodnut, ale 30% sa nikdy nedohodne. To je proste fakt suvisiaci s citovou zrelostou. A tam je dolezity zasah sudnej moci prave na eliminaciu konfliktov.
Nerovnost v pristupe k detom konflikt este viac eskaluje a prave pristup sudu zalozeny na rovnosti v pristupe znemoznuje do velkej miery pokracovat v natahovani sa v spore o dieta. Po rozchode kde hra plno inych emocii je tema deti dalsim olejom do ohna a niekedy zvlast citlivym. Preto je pausalna striedava starostlivost pri rodicoch co maju ochotu sa starat (nie je pravidlom) a maju podmienky, zakladom uspechu.
Z toho vychadza inak aj sudca Rudoplph Jurgen ktory zaviedol Cochemsku prax a ktory rozhodoval poslednych 20 rokov v sporoch o deti s velkym uspechom, zo 17 000 porucenskych rozhodnuti mal nanajvys tri odvolania rocne... Odporucam clanok od neho:
Cochemský model - šanca pre naše deti
http://ligaotcov.sk/clanky/news_cochemsky-model--sanca-pre-nase-deti/
a tu je cela knizka od sudcu v ceskom preklade na stiahnutie tu:
http://ligaotcov.sk/cache/documents/Jsi-moje-dite.pdf
na precitanie tu: https://picasaweb.google.com/ligaotcov/CochemskyModelKniha#
Nazov podla mna je adekvatny, ved o tom hovori - o dietati v sudnej moci. Nic arogantne v nom osobne nevidim, prave naopak.
Ale plne sa stotoznujem s tym co ste napisali v zavere - ano, su to HLAVNE RODICIA ktorych nevrazivost a spory robia z deti rukojemnikov v ich spore, zneuzivaju ich ako nastroj pomsty, vydierania, je to hrozne. Nie sudcovia su pricinou.
Ale podla prof. Eduarda Bakalare, musime brat toto ako jednoduchy fakt - 30% expartnerov sa dohodne (ti ani nejdu mnohokrat na sud), 30% partnerov sa moze dohodnut, ale 30% sa nikdy nedohodne. To je proste fakt suvisiaci s citovou zrelostou. A tam je dolezity zasah sudnej moci prave na eliminaciu konfliktov.
Nerovnost v pristupe k detom konflikt este viac eskaluje a prave pristup sudu zalozeny na rovnosti v pristupe znemoznuje do velkej miery pokracovat v natahovani sa v spore o dieta. Po rozchode kde hra plno inych emocii je tema deti dalsim olejom do ohna a niekedy zvlast citlivym. Preto je pausalna striedava starostlivost pri rodicoch co maju ochotu sa starat (nie je pravidlom) a maju podmienky, zakladom uspechu.
Z toho vychadza inak aj sudca Rudoplph Jurgen ktory zaviedol Cochemsku prax a ktory rozhodoval poslednych 20 rokov v sporoch o deti s velkym uspechom, zo 17 000 porucenskych rozhodnuti mal nanajvys tri odvolania rocne... Odporucam clanok od neho:
Cochemský model - šanca pre naše deti
http://ligaotcov.sk/clanky/news_cochemsky-model--sanca-pre-nase-deti/
a tu je cela knizka od sudcu v ceskom preklade na stiahnutie tu:
http://ligaotcov.sk/cache/documents/Jsi-moje-dite.pdf
na precitanie tu: https://picasaweb.google.com/ligaotcov/CochemskyModelKniha#
Rudolf H. | 26. 05. 2011 11:37:11
// Reagovať
Môžu za to rodičia ?!
V moci rodičov! Nie otca , nie matky ale rodičov. Tak prečo štát trestá dieťa cez súdy tým že mu
vezme "jedného" z rodičov ? Prečo nedohliada na to aby každý rodič /zvlášť/ mohol dať dieťaťu to najlepšie čo môže , keď sú niektorý rodičia spolu deštruktívny . Ústava i zákony to dovolujú tak prečo si to väčšina sudcov ulahčuje.
vezme "jedného" z rodičov ? Prečo nedohliada na to aby každý rodič /zvlášť/ mohol dať dieťaťu to najlepšie čo môže , keď sú niektorý rodičia spolu deštruktívny . Ústava i zákony to dovolujú tak prečo si to väčšina sudcov ulahčuje.
Branislav Relovsky | 25. 05. 2011 21:46:44
// Reagovať
Oceňujem diskusiu, ktorá sa rozprúdila k danému článku, ktorý je určite vysoko aktuálny. Zazneli tu rôzne názory na striedavú starostlivosť, aj kladné aj záporné, čo v našej spoločnosti a v našich zaužívaných stereotypoch je prirodzené. Často krát sa ľudia boja otvoriť dvere novým veciam, ktoré sú pre nich výzvou na lepšie usporiadanie systému. Ak chceme robiť závery o tom, či je striedavá osobná starostlivosť lepší model ako iné, hľadajme odpovede tam, kde tento model funguje. Striedava starostlivosť je v prevažnej väčšine vyspelých štátov a tam sú aj patričné výskumné štúdie. Od čias 2 svetovej vojny sme si mysleli, že náš systém je najlepší na svete až kým sa nám po r 1989 neotvorili oči. Nezatvárajme ich teraz keď ani nevieme aké výhody získavame, resp. aké nevýhody v prípade jedno-rodicovskej výchovy (možno lepšie by som to nazval výchovy polosirôt) eliminujeme. Pozrime si na štatistiky kriminálnikov, psychicky chorých ľudí, drogovej závislosti a zistime, že je tam vysoká korelácia s detstvom bez jedného rodiča. Pozrime si na výskumné štúdie Dr. Richarda Warshaka, popredného amerického psychológa v tejto oblasti. Nechceme to náhodou zlepšiť? Či radšej budeme alibisticky tvrdiť, že dieťa potrebuje pocit istoty, že je polosirota v jednej domácnosti, alebo mu dáme oporu obidvoch rodičov. Ako systém rieši riziko, že dieťa zverené jednému rodičovi stratí náhodou tragicky aj tohto rodiča a s tým druhým nebude mat vytvorený dostatočný emocionálny vzťah, aby to prekonal? Nepotrebuje spoločnosť eliminovať aj tieto riziká?
K výhradám o názve článku, by som možno si len polozil otázku prečo jeden rodič trávi s dieťaťom len 7,5% času. Čo ten rodič zlé urobil? Kto to zapríčinil? Primárne je to samozrejme rodičovský boj, ktorý zodpovednosť za toto nesie, ale intervencia štátu cez súdnu moc ako ultima riatio to požehnáva. Inšpirácia nemeckého Cochemského modelu je tu na mieste. Článok nie je len o striedavke, je aj o tom, že ak nie je priestor na striedavku, tak prečo 1,8 noci za mesiac? Je to TO najlepšie pre naše deti, čo im môže štát po rozchode rodičov ponúknuť?
K výhradám o názve článku, by som možno si len polozil otázku prečo jeden rodič trávi s dieťaťom len 7,5% času. Čo ten rodič zlé urobil? Kto to zapríčinil? Primárne je to samozrejme rodičovský boj, ktorý zodpovednosť za toto nesie, ale intervencia štátu cez súdnu moc ako ultima riatio to požehnáva. Inšpirácia nemeckého Cochemského modelu je tu na mieste. Článok nie je len o striedavke, je aj o tom, že ak nie je priestor na striedavku, tak prečo 1,8 noci za mesiac? Je to TO najlepšie pre naše deti, čo im môže štát po rozchode rodičov ponúknuť?
Ondrej Pivarči | 25. 05. 2011 23:06:53
// Reagovať
zaujímavé, každopádne by som rád prispel k pohľadu na striedavku v zahraničí aj nejakými tými odkazmi na právnu úpravu starostlivosti o deti z vyspelých krajín (vopred sa ospravedlňujem za neaktuálnosť niektorých predpisov, ale na refresh nemám čas):
a) http://www.sweden.gov.se/download/12308db5.pdf?major=1&minor=27655&cn=attachmentPublDuplicator_0_attachment
b) http://www.admin.ch/ch/e/rs/2/210.en.pdf - najmä čl. 133 a nasl. a celá hlava 8 (čiže približne od čl. § 270 až po čl. 327)
c) http://lexinter.net/ENGLISH/civil_code.htm - najmä kniha 1, hlava 9
d) http://laws-lois.justice.gc.ca/eng/acts/D-3.4/index.html
e) http://www2.publicationsduquebec.gouv.qc.ca/dynamicSearch/telecharge.php?type=2&file=/CCQ/CCQ_A.html - čl. 192 a nasl.
atď ...
a) http://www.sweden.gov.se/download/12308db5.pdf?major=1&minor=27655&cn=attachmentPublDuplicator_0_attachment
b) http://www.admin.ch/ch/e/rs/2/210.en.pdf - najmä čl. 133 a nasl. a celá hlava 8 (čiže približne od čl. § 270 až po čl. 327)
c) http://lexinter.net/ENGLISH/civil_code.htm - najmä kniha 1, hlava 9
d) http://laws-lois.justice.gc.ca/eng/acts/D-3.4/index.html
e) http://www2.publicationsduquebec.gouv.qc.ca/dynamicSearch/telecharge.php?type=2&file=/CCQ/CCQ_A.html - čl. 192 a nasl.
atď ...
Lagaliano Mário | 25. 05. 2011 22:04:47
// Reagovať
NOMYLNOSŤ VLASTNEJ PÝCHY
Vážená pani sudkyňa,
z veľkým záujmom som si prečítal nadväzujúce komentáre a pragmaticky súhlasím s väčšinou z nich.
Avšak moja osobná skúsenosť v kontexte horevyšších komentárov je zďaleka iná a vymyká sa vašemu chápaniu sudcu a človeka vecne orientovaného.
Nemožno sa odvolávať na "problém sporu" a nevidieť dieťa. Ako výkonny orgán štátu máte v úzuse jemnocitu skúmať a napokon autoritatívne rozhodnúť v časovom horizonte ktorý hlavne nepoškodí toho najslabšieho - dieťa. Bohužiaľ táto "vlastnosť" chýba prevažnej väčšine "bojazlivých" sudkýň v P-čkových konaniach napriek tomu, že rodinné právo nie je sporové právo.. a plakať krokodílie slzy nie je na váš prospech. Iba ak by v snahe "samoočisty" utíšili otázky v duši.
Lex Naturalis (prirodzené právo) nepustí, už sa len odhodlať aby dieťa nebolo "zajaté" v hŕbach spisov na súde ale aby sa opäť čo najskôr tešilo z prítomnosti oboch svojich rodičov rovnomerne. Aplikačný potenciál v zmysle inštitútu striedavej osobnej starostlivosti sa v budúcnosti musí zefektívniť pre samotné dobro každého nešťastného dieťaťa a pokúsiť sa ho urobiť znova šťastným v podstate svojej prirodzenosti.
Nech Vám Pán Boh v tom pomáha †
s úctou Mário Laššo
z veľkým záujmom som si prečítal nadväzujúce komentáre a pragmaticky súhlasím s väčšinou z nich.
Avšak moja osobná skúsenosť v kontexte horevyšších komentárov je zďaleka iná a vymyká sa vašemu chápaniu sudcu a človeka vecne orientovaného.
Nemožno sa odvolávať na "problém sporu" a nevidieť dieťa. Ako výkonny orgán štátu máte v úzuse jemnocitu skúmať a napokon autoritatívne rozhodnúť v časovom horizonte ktorý hlavne nepoškodí toho najslabšieho - dieťa. Bohužiaľ táto "vlastnosť" chýba prevažnej väčšine "bojazlivých" sudkýň v P-čkových konaniach napriek tomu, že rodinné právo nie je sporové právo.. a plakať krokodílie slzy nie je na váš prospech. Iba ak by v snahe "samoočisty" utíšili otázky v duši.
Lex Naturalis (prirodzené právo) nepustí, už sa len odhodlať aby dieťa nebolo "zajaté" v hŕbach spisov na súde ale aby sa opäť čo najskôr tešilo z prítomnosti oboch svojich rodičov rovnomerne. Aplikačný potenciál v zmysle inštitútu striedavej osobnej starostlivosti sa v budúcnosti musí zefektívniť pre samotné dobro každého nešťastného dieťaťa a pokúsiť sa ho urobiť znova šťastným v podstate svojej prirodzenosti.
Nech Vám Pán Boh v tom pomáha †
s úctou Mário Laššo
beáta svediaková | 26. 05. 2011 11:41:08
// Reagovať
Pán Pivarči, ja som už včera nemala čas, takže už som nepozerala na Vašu prípadnú odpoveď.
Tak to veľmi mrzí, že došlo k nedorozumeniu, skutočne som neobišla úmyselne komentovanie výroku o určení vyživovacej povinnosti, ja som si myslela, že Vám ide najmä o odôvodnenie a prvý výrok teda výrok, teda výork o výchove.
Takže dnes dopĺňam, aby teda bolo zrejmé, že žiadny zlý úmysel som nemala ani som nič vedome neobišla :
Pán Pivarči : ustanovenie § 62 ods.6 Zákona o rodine , žiaľ "nepustí" t.j., ak sudca nerozodne tak, že výživné neurčuje, tak potom musí určiť, hoc to vyzerá možno smiešne možno nelogicky, ale taký je Zákon o rodine v ust. § 62 ods.6. A ak je skutkový stav taký, že výživné je na určenie rovnakej sumy, tak to musí sa prejaviť vo výroku, čo vyplýva zo zásady, že v rodinnom práve, podobne ako napr. aj v pracovnom započítanie na rozdiel od napr. občianskoprávnej roviny NIE JE MOŽNÉ.
Na osobitný účet maloletého je možné určiť výživné iba za splnenia podmienok upravených v § 63 ods.3 ZR, pričom podstatným je, že ide o tzv. tvorbu úspor, na rozdiel od tzv. bežného výživného, ktoré sa musí platiť k rukám rodiča, ktorý ma dieťa v osobnej starostlivosti, opäť žiaľ nepustí úprava v ZR. Aj podľa mňa je to možno zbytočne komplikované, ale za to môže zákonodarca, ja som už písala, že súd musí vykonávať zákon v platnom a účinom znení, preto som aj odporúčala, nemyslím Vám osobne, aby ste neurazili, že treba si pozrieť pozorne celý Zákon o rodine. Ani by ste neverili, koľko je v ňom nezmyslených ustanovení, ale opakujem to je vec zákonodárcu.
Pokiaľ ide o ust.§ 157 ods.3 O.s.p., nemyslím si, že by bol v rozpore s ust.§ 1 O.s.p., asi zákonodarca vychádzal z toho, že Keďže účastníci boli prítomní na pojednávaní, na ktorm bol vyhlásený rozsudok a vzdali sa práva podať odvolanie, tak sú spokojní, bolo rozhodnuté v podstate na základe ich či už zhodných tvrdení resp. na základespoločnej zhodnej vôle, poznajú okolnosti prejednávanej veci, žiadne skutočnosti medzi neostali sporné a súhlasili aj právnym posúdením teda niet dôvodu na to, aby opakovane podrobne bolo vyhotoveé odôvodnenie ako ta predpisuje ust.§ 157 ods.2 O.s.p., nakoľko zjednodušene povedané niet sporu. Ako príklad, myslím, že porovnateĺný by som uviedla napr. uznesenie o schválení súdneho zmieru, proti ktorému tiež zo zákona niet odvolania a nakoľko v prípade rodinnopránych vecí napr. zmier samozrejme nie je možný, lebo to nepriúúšťa povaha veci ( § 99 ods.1 O.s.p.), je teda možná buď rodičovská dohoda podliehajúca schváleniu súdom vrátane možnosti podľa § 152 ods.3 O.s.p., teda tzv. skrátené odôvodnenie. Nevidím tam skutočne rozpor s § 1 O.s.p. . Ak viete uviesť, ale konkrétne v čom Vy vidíte rozpor v ust.§ 157 ods.3 s § 1 , rada sa oboznámím s Vašim názorom a môžeme ho rozobrať následne. Mńa naozaj nič nenapadá.
Tiež súhlasím s Vami pokiaľ ide o výroky o spravovaní majetku, ktorý bol zavedený zákonom č. 36/2005 teda súčasným Zákonom o rodine v § 24 ods.1 , pretože pokiaľ súdy rozhodnú, že len jeden z rodičov je oprávnený spravovať majetok a zastupovať dieťa, ide o zrejmú nezákonnosť, a asi aj protiústavnoť, nakoľko ja zastávam názor, že pokiaľ nie je rodič obmedzený alebo pozbavený rodičovských práv, tak obaja majú rovnaké práva a to i vtedy, keď len jednému z nich je dieťa zverené, opäť lapsus a riadny zo strany zákonodarcu. Predchádzajúci zákon o rodine teda zákon č. 94/1963 Zb. v znení noviel, ktorý platil až do prijatia zákona č. 36/2005 Z.z. takýto nezmysel NEPOZNAL.
Neviem či postačuje, ak ešte niečo viac treba, kľudne napíšte, pokúsim sa, doplniť.
Tak to veľmi mrzí, že došlo k nedorozumeniu, skutočne som neobišla úmyselne komentovanie výroku o určení vyživovacej povinnosti, ja som si myslela, že Vám ide najmä o odôvodnenie a prvý výrok teda výrok, teda výork o výchove.
Takže dnes dopĺňam, aby teda bolo zrejmé, že žiadny zlý úmysel som nemala ani som nič vedome neobišla :
Pán Pivarči : ustanovenie § 62 ods.6 Zákona o rodine , žiaľ "nepustí" t.j., ak sudca nerozodne tak, že výživné neurčuje, tak potom musí určiť, hoc to vyzerá možno smiešne možno nelogicky, ale taký je Zákon o rodine v ust. § 62 ods.6. A ak je skutkový stav taký, že výživné je na určenie rovnakej sumy, tak to musí sa prejaviť vo výroku, čo vyplýva zo zásady, že v rodinnom práve, podobne ako napr. aj v pracovnom započítanie na rozdiel od napr. občianskoprávnej roviny NIE JE MOŽNÉ.
Na osobitný účet maloletého je možné určiť výživné iba za splnenia podmienok upravených v § 63 ods.3 ZR, pričom podstatným je, že ide o tzv. tvorbu úspor, na rozdiel od tzv. bežného výživného, ktoré sa musí platiť k rukám rodiča, ktorý ma dieťa v osobnej starostlivosti, opäť žiaľ nepustí úprava v ZR. Aj podľa mňa je to možno zbytočne komplikované, ale za to môže zákonodarca, ja som už písala, že súd musí vykonávať zákon v platnom a účinom znení, preto som aj odporúčala, nemyslím Vám osobne, aby ste neurazili, že treba si pozrieť pozorne celý Zákon o rodine. Ani by ste neverili, koľko je v ňom nezmyslených ustanovení, ale opakujem to je vec zákonodárcu.
Pokiaľ ide o ust.§ 157 ods.3 O.s.p., nemyslím si, že by bol v rozpore s ust.§ 1 O.s.p., asi zákonodarca vychádzal z toho, že Keďže účastníci boli prítomní na pojednávaní, na ktorm bol vyhlásený rozsudok a vzdali sa práva podať odvolanie, tak sú spokojní, bolo rozhodnuté v podstate na základe ich či už zhodných tvrdení resp. na základespoločnej zhodnej vôle, poznajú okolnosti prejednávanej veci, žiadne skutočnosti medzi neostali sporné a súhlasili aj právnym posúdením teda niet dôvodu na to, aby opakovane podrobne bolo vyhotoveé odôvodnenie ako ta predpisuje ust.§ 157 ods.2 O.s.p., nakoľko zjednodušene povedané niet sporu. Ako príklad, myslím, že porovnateĺný by som uviedla napr. uznesenie o schválení súdneho zmieru, proti ktorému tiež zo zákona niet odvolania a nakoľko v prípade rodinnopránych vecí napr. zmier samozrejme nie je možný, lebo to nepriúúšťa povaha veci ( § 99 ods.1 O.s.p.), je teda možná buď rodičovská dohoda podliehajúca schváleniu súdom vrátane možnosti podľa § 152 ods.3 O.s.p., teda tzv. skrátené odôvodnenie. Nevidím tam skutočne rozpor s § 1 O.s.p. . Ak viete uviesť, ale konkrétne v čom Vy vidíte rozpor v ust.§ 157 ods.3 s § 1 , rada sa oboznámím s Vašim názorom a môžeme ho rozobrať následne. Mńa naozaj nič nenapadá.
Tiež súhlasím s Vami pokiaľ ide o výroky o spravovaní majetku, ktorý bol zavedený zákonom č. 36/2005 teda súčasným Zákonom o rodine v § 24 ods.1 , pretože pokiaľ súdy rozhodnú, že len jeden z rodičov je oprávnený spravovať majetok a zastupovať dieťa, ide o zrejmú nezákonnosť, a asi aj protiústavnoť, nakoľko ja zastávam názor, že pokiaľ nie je rodič obmedzený alebo pozbavený rodičovských práv, tak obaja majú rovnaké práva a to i vtedy, keď len jednému z nich je dieťa zverené, opäť lapsus a riadny zo strany zákonodarcu. Predchádzajúci zákon o rodine teda zákon č. 94/1963 Zb. v znení noviel, ktorý platil až do prijatia zákona č. 36/2005 Z.z. takýto nezmysel NEPOZNAL.
Neviem či postačuje, ak ešte niečo viac treba, kľudne napíšte, pokúsim sa, doplniť.
Ondrej Pivarči | 26. 05. 2011 12:25:27
// Reagovať
ad p. s. Svediaková
ok, nedorozumenie už neexistuje :-).
Ad ustanovenie § 62 ods. 6: a môže súd podľa toho § určiť výživné aj tak, že ho obidvom prikáže posielať na osobitný účet detí, s ktorým bude môcť disponovať iba ten, kto má práve dieťa na starosti a len na účel v záujme dieťaťa? resp. ja osobne by som si to predstavoval tak, že ten, komu bude dieťa v tej chvíli zverené, bude musieť z tých peňazí obstarávať potreby dieťaťa (platby za školu, letný tábor a pod.), čiže použitie bude účelovo viazané ... toto súd môže urobiť? pretože "vymieňať si" 50 Eur nemá zmysel, keďže vieme, že započítavať nemožno. "K rukám rodiča" totiž môže znamenať aj na osobitný účet dieťaťa, s ktorým tento rodič bude môcť disponovať, aby obstarával potreby dieťaťa, čiže nevidím v takom riešení rozpor so zákonom o rodine.
To ustanovenie § 157 ods. 3 O.s.p.: Je jasné, že ak sa strany vzdajú odvolania, niet sporu (resp. ešte majú MOP, ale to sa pokladá za nadštandard výnimku, ale napriek tomu aj MOP existujú a posudzujú sa na ich základe práve "issues of law"), ale ak § 1 O.s.p. má zabezpečiť spravodlivé rozhodnutie ... pokiaľ neobsahuje odôvodnenie právnu kvalifikáciu, nemožno v prípade MOP preskúmať právnu úvahu súdu, ktorý rozhodol ... zmier v rodinnoprávnych veciach nie je možný, prečo asi? možno aj preto, že by mohol byť na úkor tretích osôb (dieťaťa?) a pod., možno preto, že k nemu netreba odôvodnenie .... priznám sa, nemám k tomu prečítanú dôvodovú správu.
§ 1 O.s.p. tiež hovorí o "výchove na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb". Toto bez právnej kvalifikácie považujem za nenaplnené, nakoľko súd účastníkom neobjasnil, prečo sa majú správať inak, než sa správali. Vzdanie sa podania odvolania všetkých nepovažujem za rovnocenné so zmierom ani z psychologického hľadiska, nakoľko účastníci zrejme očakávali od rozhodnutia, že im vysvetlí, kde je chyba v ich správaní. Ak by iba nechceli spor, tak by uzavreli zmier už skôr, pred rozhodnutím. To, že vyčkali na samotné rozhodnutie, znamená, že asi chceli prinajmenšom "pečiatku autority", ktorá by ich spor rozhodla. Preto si myslím, že § 157 ods. 3 O.s.p. je v rozpore s účelom § 1 O.s.p. Tiež by som pokladal za zvláštne, prečo by súd nemal napr. kvalifikáciou odôvodniť, prečo schválil rodičovskú dohodu ... nakoľko pokiaľ zákonodarca vyžaduje schválenie dohody, má na to zjavne dôvod, a práve naplnenie tohto dôvodu by ma zaujímalo. Iné je spor o pohľadávku ...
A k tomu spravovaniu, nepochopili sme sa, pani sudkyňa, nakoľko ja som namietal skutočnosť, že správa majetku dieťaťa rovným dielom je fakticky nemožná, keď rodičia žijú oddelene. Spoločná správa majetku oboma rodičmi rovným dielom je nerealizovateľná, ak matka žije v KE a otec v BA a majú dieťa v sos. Skôr to funguje tak, že raz ho spravuje matka (v čase, keď má dieťa zverené) a raz spravuje otec (detto). Možno by sa dalo výroku o spravovaní majetku rozumieť aj tak, že zároveň je tento výrokom o obmedzení alebo pozbavení rodičovského práva spravovať majetok dieťaťa, pokiaľ je určený iba druhý rodič pre správu majetku dieťaťa. Či je nutný osobitný výrok? Lebo toto som na báze O.s.p. nepochopil.
Pokiaľ by mali obaja rovnaké práva na správu majetku, ale dieťa by bolo zverené iba jednému z nich (alebo vice versa pri sos, aj keď toto je asi menej pravdepodobné), išlo by to proti bon sens a bol by to teda non sens, keďže obmedzenie v 1 z oprávnení by blokovalo aj reálny výkon druhého.
A pokojne dopĺňajte, mne sa hutná diskusia páči, najmä keď mám komu oponovať, pretože "z chaosu sa rodia hviezdy" (resp. z turbulencie vznikajú nové stavy, resp. Heglova triáda, resp. vlna čerí vodu, resp. okolo zrnka piesku sa nabaľuje perla ...)
Ad ustanovenie § 62 ods. 6: a môže súd podľa toho § určiť výživné aj tak, že ho obidvom prikáže posielať na osobitný účet detí, s ktorým bude môcť disponovať iba ten, kto má práve dieťa na starosti a len na účel v záujme dieťaťa? resp. ja osobne by som si to predstavoval tak, že ten, komu bude dieťa v tej chvíli zverené, bude musieť z tých peňazí obstarávať potreby dieťaťa (platby za školu, letný tábor a pod.), čiže použitie bude účelovo viazané ... toto súd môže urobiť? pretože "vymieňať si" 50 Eur nemá zmysel, keďže vieme, že započítavať nemožno. "K rukám rodiča" totiž môže znamenať aj na osobitný účet dieťaťa, s ktorým tento rodič bude môcť disponovať, aby obstarával potreby dieťaťa, čiže nevidím v takom riešení rozpor so zákonom o rodine.
To ustanovenie § 157 ods. 3 O.s.p.: Je jasné, že ak sa strany vzdajú odvolania, niet sporu (resp. ešte majú MOP, ale to sa pokladá za nadštandard výnimku, ale napriek tomu aj MOP existujú a posudzujú sa na ich základe práve "issues of law"), ale ak § 1 O.s.p. má zabezpečiť spravodlivé rozhodnutie ... pokiaľ neobsahuje odôvodnenie právnu kvalifikáciu, nemožno v prípade MOP preskúmať právnu úvahu súdu, ktorý rozhodol ... zmier v rodinnoprávnych veciach nie je možný, prečo asi? možno aj preto, že by mohol byť na úkor tretích osôb (dieťaťa?) a pod., možno preto, že k nemu netreba odôvodnenie .... priznám sa, nemám k tomu prečítanú dôvodovú správu.
§ 1 O.s.p. tiež hovorí o "výchove na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb". Toto bez právnej kvalifikácie považujem za nenaplnené, nakoľko súd účastníkom neobjasnil, prečo sa majú správať inak, než sa správali. Vzdanie sa podania odvolania všetkých nepovažujem za rovnocenné so zmierom ani z psychologického hľadiska, nakoľko účastníci zrejme očakávali od rozhodnutia, že im vysvetlí, kde je chyba v ich správaní. Ak by iba nechceli spor, tak by uzavreli zmier už skôr, pred rozhodnutím. To, že vyčkali na samotné rozhodnutie, znamená, že asi chceli prinajmenšom "pečiatku autority", ktorá by ich spor rozhodla. Preto si myslím, že § 157 ods. 3 O.s.p. je v rozpore s účelom § 1 O.s.p. Tiež by som pokladal za zvláštne, prečo by súd nemal napr. kvalifikáciou odôvodniť, prečo schválil rodičovskú dohodu ... nakoľko pokiaľ zákonodarca vyžaduje schválenie dohody, má na to zjavne dôvod, a práve naplnenie tohto dôvodu by ma zaujímalo. Iné je spor o pohľadávku ...
A k tomu spravovaniu, nepochopili sme sa, pani sudkyňa, nakoľko ja som namietal skutočnosť, že správa majetku dieťaťa rovným dielom je fakticky nemožná, keď rodičia žijú oddelene. Spoločná správa majetku oboma rodičmi rovným dielom je nerealizovateľná, ak matka žije v KE a otec v BA a majú dieťa v sos. Skôr to funguje tak, že raz ho spravuje matka (v čase, keď má dieťa zverené) a raz spravuje otec (detto). Možno by sa dalo výroku o spravovaní majetku rozumieť aj tak, že zároveň je tento výrokom o obmedzení alebo pozbavení rodičovského práva spravovať majetok dieťaťa, pokiaľ je určený iba druhý rodič pre správu majetku dieťaťa. Či je nutný osobitný výrok? Lebo toto som na báze O.s.p. nepochopil.
Pokiaľ by mali obaja rovnaké práva na správu majetku, ale dieťa by bolo zverené iba jednému z nich (alebo vice versa pri sos, aj keď toto je asi menej pravdepodobné), išlo by to proti bon sens a bol by to teda non sens, keďže obmedzenie v 1 z oprávnení by blokovalo aj reálny výkon druhého.
A pokojne dopĺňajte, mne sa hutná diskusia páči, najmä keď mám komu oponovať, pretože "z chaosu sa rodia hviezdy" (resp. z turbulencie vznikajú nové stavy, resp. Heglova triáda, resp. vlna čerí vodu, resp. okolo zrnka piesku sa nabaľuje perla ...)
beáta svediaková | 26. 05. 2011 12:39:46
// Reagovať
add Mário Laššo
Milý pane,
ja neviem či píšem eskimáckou rečou, ale čas hovorím o die´tati, aleasi niekto nechce alebo nedokáže pochopiť.
Skúste neurážeť kolegyne poručenské sudkyne, že sú bojazlivé, môžemVám povedať, že P agendu som prejednávala popri C agenge raz po dob jedného roka a po niekoˇkoročnej prestávake opäť popri C agende tiež cc po dobu jedného roka, v zníženom samozrjeme nápade, nakoľko išlo o prechodné riešenie persónaleho podstavu na P oddelení nášho súdu.
Za tie dva roky som zistila, že P agenda je náročná agenda svojim chrakterom, keďže predmetom je najmä rozhodovanie o ľudských osudoch a najmä osudoch bezbranných detí, anie o nezaplatených faktúrach za dodané pivo napr. .
Skutočne ma " pobavil" ten katastrofálny nezmysel, že rodinné právo je agenda nesporová. vy ste tak vedľa, milý pane, že sa to nedá ani komentovať. To je sporová agenda ako vyšitá a opakujem spor nie je v nezaplkatenej faktúre za dodávku piva, ale spor je o ďalšom ľudksom osude. možno ste si to poplietli s tým, že poručenská agenda, resp veci týkajúce sa starostlivosti o maletých je agenda NENÁVRHOVÁ, na rozdiel od od obchodnoprávnej a civilnej. Ale neviem, či chápete o čo ide.
pokiaľ ide o hŕby spisov, plačete na nesprávnom hrobe. To jev štátu, či vie alebo nevie zabezpečiť sudcom také podmienky, aby mohli veci prejednávať bez zbytočných prieťahov. Keď na zaťažených súdoch má sudca v senáte 200 alebo aj 300 vecí ako je " môj" súd teda OS Žilina a na nezaťaženom 50 alebo 70, tak ten kto má v hlave mozog, musí pochopiť, že ide o hrubý nepomer a nemôže byť rovnaké výsledky čo do dĺžky konania. deň iba 24 hodín a aj sudca má len určitú fyzickú kapacitu.
Moje svedomie nechajte na pokoji, to si od Vás vyprosím.
A navyše som ateista, takže sa nepotrebujem samoočisťovať ako v mnohom prípadoch tzv. ortodoxní kresťania, ktorí kade chodia tade robia zle, vodu kážu, víno pijú a potom sa idú vyspovedať do kostola a je to ok.
Ja žijem a správam sa tak, že to nemusím odmodlievať.
ja neviem či píšem eskimáckou rečou, ale čas hovorím o die´tati, aleasi niekto nechce alebo nedokáže pochopiť.
Skúste neurážeť kolegyne poručenské sudkyne, že sú bojazlivé, môžemVám povedať, že P agendu som prejednávala popri C agenge raz po dob jedného roka a po niekoˇkoročnej prestávake opäť popri C agende tiež cc po dobu jedného roka, v zníženom samozrjeme nápade, nakoľko išlo o prechodné riešenie persónaleho podstavu na P oddelení nášho súdu.
Za tie dva roky som zistila, že P agenda je náročná agenda svojim chrakterom, keďže predmetom je najmä rozhodovanie o ľudských osudoch a najmä osudoch bezbranných detí, anie o nezaplatených faktúrach za dodané pivo napr. .
Skutočne ma " pobavil" ten katastrofálny nezmysel, že rodinné právo je agenda nesporová. vy ste tak vedľa, milý pane, že sa to nedá ani komentovať. To je sporová agenda ako vyšitá a opakujem spor nie je v nezaplkatenej faktúre za dodávku piva, ale spor je o ďalšom ľudksom osude. možno ste si to poplietli s tým, že poručenská agenda, resp veci týkajúce sa starostlivosti o maletých je agenda NENÁVRHOVÁ, na rozdiel od od obchodnoprávnej a civilnej. Ale neviem, či chápete o čo ide.
pokiaľ ide o hŕby spisov, plačete na nesprávnom hrobe. To jev štátu, či vie alebo nevie zabezpečiť sudcom také podmienky, aby mohli veci prejednávať bez zbytočných prieťahov. Keď na zaťažených súdoch má sudca v senáte 200 alebo aj 300 vecí ako je " môj" súd teda OS Žilina a na nezaťaženom 50 alebo 70, tak ten kto má v hlave mozog, musí pochopiť, že ide o hrubý nepomer a nemôže byť rovnaké výsledky čo do dĺžky konania. deň iba 24 hodín a aj sudca má len určitú fyzickú kapacitu.
Moje svedomie nechajte na pokoji, to si od Vás vyprosím.
A navyše som ateista, takže sa nepotrebujem samoočisťovať ako v mnohom prípadoch tzv. ortodoxní kresťania, ktorí kade chodia tade robia zle, vodu kážu, víno pijú a potom sa idú vyspovedať do kostola a je to ok.
Ja žijem a správam sa tak, že to nemusím odmodlievať.
beáta svediaková | 26. 05. 2011 14:29:56
// Reagovať
tak to som rada, že nedorozumenie je preč :-), s Vami diskusia má totiž zmysel, aj keď sa niekedy rozchádzame v názorch, ale to je práve zmyslom diskusie, výmena rozumných argumentov a myšleinok a niekedy sa aj " pohádame " :-)
No ale k veci, aby sme neboli "mimo témy", ako povedal Patrik. :-)
Pokiaľ ide o ten účet pri aplikácii 62/6, ja vidím problém v tom, že toto ustanovenie neobsahuje oprávnenie súdu uložiť rodičom povinnosť poˇukazovať sumy výživného na osobitný účet, na rozdiel od ust.§ 63/3, kde explicitne odsek 3 hovorí :
" Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu." teda odsek 3 priamo umožňuje súdu uložiť jednak povinnosť poukazovať sumy na účet a zároveň umožňuje povinnosť uložiť povinnosť druhému rodičovi takýto účet zriadiť pri TVORBE ÚSPOR.
Pri bežnom výživnom teda určovanom či už podľa § 24 odsek 1 alebo podľa 62 odsek 6 takéto splnocnenie zákonom nie je, a keďže povinnosti je možné ukladať podľa ústavy len na základe zákona, tak neviem či by to nebolo pri aplikácii 62 odsek 6 nad rámec zákona. Či príliš sa obávam?
K 157/3 veru aj máte pravdu. A až teraz ste mi pripomenuli, že toto ust.§ 157/3 ak je pri rozvode využité, mi robí problém, keď i vyporiadavám BSM, nakoľko § 150 OZ ukladá, že okrem iného sa pri vyporiadaní BSM prihliada aj na to kto sa ako staral o rodinu a podobne, nuž a nedozviete sa nič z rozsudku, je možné niečo vyčítať zo zápisníc, ale to už vyhodnocuje dôkazy vykonané v inom konaní a v tom vidím skutočne problém, ale keď to nejde inak, dá sa niečo opatrne použiť aj zo zápisníc z rozvodu prípadne priamym výsluchom, ale na čo dokazovať nanovo, čo raz už blo dokazované a vyhodnocované. A príčiny rozvodu dokazovať v BSM, tak to nejde vôbec, že.
Pokiaľ ide o správu majetku, tam by som zotrvala na tom, že takému výroku ako píšete, musí predchádzať právoplatné súdne rozhodnutie vydané v P konaní, keďže obmedziť alebo pozbaviť rodiča rodičovských práv je možné iba za splnenia podmienok podľa § 38 ZR, ktorý hovorí :
(2)"Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak
a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života,
b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo
c) nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.
(3) V rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv podľa odseku 2 súd uvedie rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje.
(4) Ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, alebo výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv.
Nie je až taký jednoduchý Zákon o rodine, ako o ňom radi hovoria tí, čo vôbec nepoznajú jeho znenie. Nedajú sa vytrhávať jednotlivé paragrafy a buch !......... Tí sudcovia, blbí, necitliví, leniví...
Nemyslím Vás, aby nebolo ďalšie nedoozumenie :-)
Záver pekný, nepoznala som :-)
No ale k veci, aby sme neboli "mimo témy", ako povedal Patrik. :-)
Pokiaľ ide o ten účet pri aplikácii 62/6, ja vidím problém v tom, že toto ustanovenie neobsahuje oprávnenie súdu uložiť rodičom povinnosť poˇukazovať sumy výživného na osobitný účet, na rozdiel od ust.§ 63/3, kde explicitne odsek 3 hovorí :
" Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu." teda odsek 3 priamo umožňuje súdu uložiť jednak povinnosť poukazovať sumy na účet a zároveň umožňuje povinnosť uložiť povinnosť druhému rodičovi takýto účet zriadiť pri TVORBE ÚSPOR.
Pri bežnom výživnom teda určovanom či už podľa § 24 odsek 1 alebo podľa 62 odsek 6 takéto splnocnenie zákonom nie je, a keďže povinnosti je možné ukladať podľa ústavy len na základe zákona, tak neviem či by to nebolo pri aplikácii 62 odsek 6 nad rámec zákona. Či príliš sa obávam?
K 157/3 veru aj máte pravdu. A až teraz ste mi pripomenuli, že toto ust.§ 157/3 ak je pri rozvode využité, mi robí problém, keď i vyporiadavám BSM, nakoľko § 150 OZ ukladá, že okrem iného sa pri vyporiadaní BSM prihliada aj na to kto sa ako staral o rodinu a podobne, nuž a nedozviete sa nič z rozsudku, je možné niečo vyčítať zo zápisníc, ale to už vyhodnocuje dôkazy vykonané v inom konaní a v tom vidím skutočne problém, ale keď to nejde inak, dá sa niečo opatrne použiť aj zo zápisníc z rozvodu prípadne priamym výsluchom, ale na čo dokazovať nanovo, čo raz už blo dokazované a vyhodnocované. A príčiny rozvodu dokazovať v BSM, tak to nejde vôbec, že.
Pokiaľ ide o správu majetku, tam by som zotrvala na tom, že takému výroku ako píšete, musí predchádzať právoplatné súdne rozhodnutie vydané v P konaní, keďže obmedziť alebo pozbaviť rodiča rodičovských práv je možné iba za splnenia podmienok podľa § 38 ZR, ktorý hovorí :
(2)"Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak
a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života,
b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo
c) nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.
(3) V rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv podľa odseku 2 súd uvedie rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje.
(4) Ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, alebo výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv.
Nie je až taký jednoduchý Zákon o rodine, ako o ňom radi hovoria tí, čo vôbec nepoznajú jeho znenie. Nedajú sa vytrhávať jednotlivé paragrafy a buch !......... Tí sudcovia, blbí, necitliví, leniví...
Nemyslím Vás, aby nebolo ďalšie nedoozumenie :-)
Záver pekný, nepoznala som :-)
Ondrej Pivarči | 26. 05. 2011 16:08:53
// Reagovať
:-)
iste, povinnosti podľa Ústavy SR nemožno ukladať inak, než na základe zákona, avšak čo v prípade, ak medzinárodný dohovor napr. o právach dieťaťa ukladá štátu povinnosť, ktorú zákonom neupravil ... má súd rešpektovať dohovor a postupovať napr. podľa analógie legis / iuris alebo ústavu a proti dohovoru? in concreto napr., ak existuje na základe skutkových okolností riziko, že 1 rodič použije výživné na iný účel, než je určené, pričom napr. 2.rodič má veľa majetku, ale nie je sui iuris a 1.rodič je zadlžený, avšak jediný z rodiny má "schopnú" citovú väzbu s dieťaťom? ako potom zabezpečiť záujem na tom, aby výživné bolo použité v prospech dieťaťa, ako to vyžadujú implicitne čl. 27 ods. 2 či čl. 19 ods. 1 toho dohovoru? uznávam, že je to extrém, a okolností sa posudzuje veľa, ale myslím si, že je možné nájsť prípady, kedy bude síce dôvodné zveriť dieťa do starostlivosti rodiča, avšak bude pravdepodobné, že výživné druhého rodiča tento prvý rodič zneužije. tam čo s tým, že chýba podrobnejšia zákonná úprava?
Podmienku § 38/2/a ZR možno považovať za naplnenú, ak pod pojmom trvale neusporiadaný spôsob života myslíme porozvodový stav, keď rodičia žijú oddelene a "naháňajú" si nové rodiny?
Zákon o rodine je podľa mňa moc stručný, keď môže dispozitívna úprava v obchodnom kódexe byť rozpitvaná na x paragrafov pri kúpe tovaru, rozpočte diela ... si myslím, že rodinné vzťahy v dobe atomizmu jednotlivcov a ich širokej autonómie fungovania si zaslúžia podrobnejšiu úpravu x možných situácii, ktoré môžu nastať. Načim tlačiť na legislatívu, potom chúdence deti a rodičia. A na to, že máme dohovor o právach dieťaťa, sa mi nezdá, že by bol nejak podrobne implementovaný.
Patrik možno povedal, ale nevymyslel :-) "Out of topic" je medzinárodná skratka ;-).
Podmienku § 38/2/a ZR možno považovať za naplnenú, ak pod pojmom trvale neusporiadaný spôsob života myslíme porozvodový stav, keď rodičia žijú oddelene a "naháňajú" si nové rodiny?
Zákon o rodine je podľa mňa moc stručný, keď môže dispozitívna úprava v obchodnom kódexe byť rozpitvaná na x paragrafov pri kúpe tovaru, rozpočte diela ... si myslím, že rodinné vzťahy v dobe atomizmu jednotlivcov a ich širokej autonómie fungovania si zaslúžia podrobnejšiu úpravu x možných situácii, ktoré môžu nastať. Načim tlačiť na legislatívu, potom chúdence deti a rodičia. A na to, že máme dohovor o právach dieťaťa, sa mi nezdá, že by bol nejak podrobne implementovaný.
Patrik možno povedal, ale nevymyslel :-) "Out of topic" je medzinárodná skratka ;-).
Ondrej Pivarči | 26. 05. 2011 16:13:17
// Reagovať
ešte ma napadlo
prečo nemôže byť konanie o vyporiadanie BSM súčasťou konania o rozvode? viem si predstaviť tú legislatívnu zábavu, ale ak právoplatnosťou rozvodu zaniká BSM, tak by to malo počiatočnú logiku.
beáta svediaková | 26. 05. 2011 19:21:37
// Reagovať
Teraz som sa navrátila k diskusii.
nemáte ľahšie otázky ? :-)
Dohovor, no ten zjednodušene chráni dieťatko, tam sme v zhode. Správne ste podľa mňa vystihli riziko a aj slovenskú realitu, že výživné je použité na iný účel, než na ktorý je určené, a preto ja mám tú tvorbu úspor veľmi rada, tam je istota, že to bude pre dieťa.
Prípady podnikateľov ma idú zničiť, to k tej ďalšej Vašej myšlienke, príde mi do pojednávačky " chodiacich 2000 Eur, mám na mysli oblečenie rodiča a podobne ..., v hodinkách sa nevyznám, to nechám na politikov, pred súdnou budovou stojí autíčko za niekoľko miliónov, na papieri strata, daňová kontrola nevykonaná, hlavne, že 10 rokov v strate !!!! a háda sa mi tam o 50 Eur a za svet nie a nie !!! No hrôza !!! Fakt neviem a to sú tie strašné stavy, čo prežívame, tá bezmocnosť to si určite viete predstaviť, ale už nejdem sa sťažovať, lebo zase ma nejaký " ostrý chlapec" bude ma upodozrievať, že sa samoočisťujem. Ale milého pána ja už komentovať nebudem. Mám svoj názor na takéto typy hľadajúce dookola vinníkov.
38/2 to nie, to je rozvrat manželstva zapríčinený nadviazaním mimomanželskej známosti.
To sú iné prípady, smutnejšie, trestná činnosť a pod. ... to by bolo na dlhšie.
Hlavne ZR neodráža vôbec súčasné slovenské pomery. Nemožno ZR porovnávať s ObZ, tie kodexy majú diametrálne odlišnú povahu z jednoduché dôvodu, a to, že upravujú odlišné vzťahy. ObZ je dispozitívny, lebo taký aj charakter obchodných vzťahov. ZR a Zákonník práce to je o inom. To by bola priam džungľa ako poznám národ slovenský, keby bol ZR dispozitívny.
Sú úpravy v iných štátoch, že najskôr musí byť dohoda o výchove a výžive detí, dohoda o BSM a až potom bude rozvodík a naháňanie nových rodín. Česi sú podstatne ďalej napr., myslím, že aj Nemci majú takú úpravu alebo obdobnú, že najskôr deti a majetok a až potom selanka v podobe rozvodu. Nuž mohli by zákonodarcovia, ale asi to nie je pre nich podstatné, z toho nelezú peniažky, a asi nemá kto lobovať. Opakujem, nejde o veľké peniaze, ale "len" o deti. To myslím ironicky, že "len" o deti, aby opäť neboli komunikačné omyly.
Ťažko však na strane druhej, môže na všetky situácie pamätať právna norma, to nejde, na to snáď slúži aj súdna prax.
Však som napísala, že Patrik povedal, nie vymyslel. Aj skratku poznám, ale : na Slovensku, po slovensky :-) :-) :-)
Áno, BSM ako majetkové spoločenstvo manželstva, ktorá vzniká jeho uzatvorením s výnimkou koakvizície, zaniká samozrejme zánikom manželstva, čo je deň právoplatnosti rozsudku o rozvode. Pred rozvodom z iných zákonom stanovených dôvodov, a to ak je jeden alebo obaja manželia podnikateľ alebo ak by je jeho trvanie odporovalo počas manželstva dobrým mravom ( § 148/2 OZ a 148a OZ ).
Pánečku, pán Pivarči, to by klesla rozvodovosť, keby sa to dalo spolu.:-) alebo by sa prudko skrátila dĺžka tých nešťastných konaní o vyporiadanie BSM, ja to volám niekedy, že lyžičky, záclony, poháre.
No teda, ste mi dali zabrať, pán Pivarči. :-) Dobre. Páči sa mi to. Normálne mám trému, aby som nepísala hlúposti, ale aspoň to má úroveň.
nemáte ľahšie otázky ? :-)
Dohovor, no ten zjednodušene chráni dieťatko, tam sme v zhode. Správne ste podľa mňa vystihli riziko a aj slovenskú realitu, že výživné je použité na iný účel, než na ktorý je určené, a preto ja mám tú tvorbu úspor veľmi rada, tam je istota, že to bude pre dieťa.
Prípady podnikateľov ma idú zničiť, to k tej ďalšej Vašej myšlienke, príde mi do pojednávačky " chodiacich 2000 Eur, mám na mysli oblečenie rodiča a podobne ..., v hodinkách sa nevyznám, to nechám na politikov, pred súdnou budovou stojí autíčko za niekoľko miliónov, na papieri strata, daňová kontrola nevykonaná, hlavne, že 10 rokov v strate !!!! a háda sa mi tam o 50 Eur a za svet nie a nie !!! No hrôza !!! Fakt neviem a to sú tie strašné stavy, čo prežívame, tá bezmocnosť to si určite viete predstaviť, ale už nejdem sa sťažovať, lebo zase ma nejaký " ostrý chlapec" bude ma upodozrievať, že sa samoočisťujem. Ale milého pána ja už komentovať nebudem. Mám svoj názor na takéto typy hľadajúce dookola vinníkov.
38/2 to nie, to je rozvrat manželstva zapríčinený nadviazaním mimomanželskej známosti.
To sú iné prípady, smutnejšie, trestná činnosť a pod. ... to by bolo na dlhšie.
Hlavne ZR neodráža vôbec súčasné slovenské pomery. Nemožno ZR porovnávať s ObZ, tie kodexy majú diametrálne odlišnú povahu z jednoduché dôvodu, a to, že upravujú odlišné vzťahy. ObZ je dispozitívny, lebo taký aj charakter obchodných vzťahov. ZR a Zákonník práce to je o inom. To by bola priam džungľa ako poznám národ slovenský, keby bol ZR dispozitívny.
Sú úpravy v iných štátoch, že najskôr musí byť dohoda o výchove a výžive detí, dohoda o BSM a až potom bude rozvodík a naháňanie nových rodín. Česi sú podstatne ďalej napr., myslím, že aj Nemci majú takú úpravu alebo obdobnú, že najskôr deti a majetok a až potom selanka v podobe rozvodu. Nuž mohli by zákonodarcovia, ale asi to nie je pre nich podstatné, z toho nelezú peniažky, a asi nemá kto lobovať. Opakujem, nejde o veľké peniaze, ale "len" o deti. To myslím ironicky, že "len" o deti, aby opäť neboli komunikačné omyly.
Ťažko však na strane druhej, môže na všetky situácie pamätať právna norma, to nejde, na to snáď slúži aj súdna prax.
Však som napísala, že Patrik povedal, nie vymyslel. Aj skratku poznám, ale : na Slovensku, po slovensky :-) :-) :-)
Áno, BSM ako majetkové spoločenstvo manželstva, ktorá vzniká jeho uzatvorením s výnimkou koakvizície, zaniká samozrejme zánikom manželstva, čo je deň právoplatnosti rozsudku o rozvode. Pred rozvodom z iných zákonom stanovených dôvodov, a to ak je jeden alebo obaja manželia podnikateľ alebo ak by je jeho trvanie odporovalo počas manželstva dobrým mravom ( § 148/2 OZ a 148a OZ ).
Pánečku, pán Pivarči, to by klesla rozvodovosť, keby sa to dalo spolu.:-) alebo by sa prudko skrátila dĺžka tých nešťastných konaní o vyporiadanie BSM, ja to volám niekedy, že lyžičky, záclony, poháre.
No teda, ste mi dali zabrať, pán Pivarči. :-) Dobre. Páči sa mi to. Normálne mám trému, aby som nepísala hlúposti, ale aspoň to má úroveň.
beáta svediaková | 26. 05. 2011 19:27:06
// Reagovať
Malá korekcia: správne malo byť samozrejme: majetkové spoločenstvo MANŽELOV, to je tradičný inštitút, len sa inak nazýval v minulosti.
beáta svediaková | 26. 05. 2011 19:54:37
// Reagovať
Predsa ešte jeden odkaz mimo témy, resp. exkurz do jazyka slovenského pre pána M. Lašša :
Ak to nebol preklep, lebo tých mám aj ja požehnane, to sa stáva, tak :
s veľkým záujmom, sa píše so S, nie so Z.
Z koho, z čoho - druhý pád.
S kým, s čím - v minulosti - siedmy pád.
Ak to bol preklep, tak sa ospravedlňujem za krátku výuku slovenskej gramatiky.
Ak to nebol preklep, lebo tých mám aj ja požehnane, to sa stáva, tak :
s veľkým záujmom, sa píše so S, nie so Z.
Z koho, z čoho - druhý pád.
S kým, s čím - v minulosti - siedmy pád.
Ak to bol preklep, tak sa ospravedlňujem za krátku výuku slovenskej gramatiky.
Lagaliano Mário | 26. 05. 2011 23:25:08
// Reagovať
PREKLEP
som spravil umyselne. Ďakujem za promptné doučenie z pravidiel jazyka slovenského.
Prajem Vám v živote veľa dobrého.. a poučovať si Vás nedovolím.
Ďakujem za poskytnutie medziriadkového obrazu. Avšak mal Vás otec rád?
Prajem Vám v živote veľa dobrého.. a poučovať si Vás nedovolím.
Ďakujem za poskytnutie medziriadkového obrazu. Avšak mal Vás otec rád?
beáta svediaková | 26. 05. 2011 20:13:15
// Reagovať
Ešte som ako vždy pozabudla.
Chcela by som opýtať prispievateľa, samozrejme odpoveď nie je povinná, to sa musí rešpektovať, či prispievateľ označený ako pán Ladislav Ďurkovič , ak ide o pravé meno a priezvisko, je bývalý redaktor jednej z komerčných televízií alebo len je to len zhoda mena a priezviska, ak ide o pravé meno a priezvisko, ako napr. moje a iných prispievateľov.
Chcela by som opýtať prispievateľa, samozrejme odpoveď nie je povinná, to sa musí rešpektovať, či prispievateľ označený ako pán Ladislav Ďurkovič , ak ide o pravé meno a priezvisko, je bývalý redaktor jednej z komerčných televízií alebo len je to len zhoda mena a priezviska, ak ide o pravé meno a priezvisko, ako napr. moje a iných prispievateľov.
Peter Sykora | 28. 05. 2011 12:31:03
// Reagovať
Pravdepodobne je to on, trochu ma ale prekvapuje ze to chcete vediet, meni tato skutocnost nieco z obsahu jeho prispevkov? Dakujem za odpoved, Peter
Ladislav Ďurkovič | 31. 05. 2011 02:45:21
// Reagovať
Pekný deň pani Svediaková, ano som to ja, príspevky pod menom Ladislav Ďurkovič sú moje a meno je pravé ;-) Prečo sa pýtate? :-) Inak ma tesí Váš záujem o problematiku a aj živý prístup k téme, môžete mi prípadne napísať aj osobitne na môj email lacodurkovic@gmail.com, keby som prehliadol vašu reakciu tu vo fóre. Ďakujem, s úctou, L.
beáta svediaková | 27. 05. 2011 17:39:56
// Reagovať
add pán Lagaliano Mário
Veľmi rada urobím teraz výnimku a odpoviem Vám na Vašu poslednú vetu v podobe položenej otázky Vášho včerajšieho komentára, lebo je elementárnou slušnosťou na otázku adresovanú osobne komukoľvek. odpovedať :
Mám to OBROVSKÉ šťastie v mojom osobnom živote, ktoré si neskonale vážim a budem vážiť, Vážený pán Lagaliano Mário, že nielen, že ma mal rád, ale našťastie aj ma má stále rád, ako i zvyšok našej rodiny, nakoľko ešte žije, má 73 rokov a dúfam, že mu bude zdravie ešte dlho slúžiť. Ja mám 48 rokov a nemám mu čo vyčítať za celý môj život.
Keby to bolo reálne, rada by som Vás s ním osobne zoznámila, aby ste sa osobne presvedčili o pravdivosti mojej odpovede.
Je to skvelý človek, vďačím mu za veľa, a dovolím si tvrdiť, že keby všetci otcovia boli takí ako ten môj, a ako iste aj nespočetné množstvo ďalších iných skvelých otcov, tak by možno ubudla značná časť poručenskej agendy, ale čo je podstatné pre celú spoločnosť, najmä bolo by oveľa, oveľa viac šťastných detí, či už maloletých alebo plnoletých.
Viete, často sa "šermuje" výrazom alebo pomenovaním "druhoradý rodič" zo strany niektorých otcov.
Ja by som rada poznala odpoveď, či si títo "druhoradí rodičia " ako sa SAMI títo otcovia označujú, to nie je moje označenie, aby nebolo nedorozumenie, položili otázku a najmä si na ňu pravdivo a sebakriticky odpovedali, čo bolo alebo je tou PRIMÁRNOU príčinou, ktorá má za následok, že dnes sa sami cítia v roli "druhoradého rodiča".
Ale to mi neprináleží hodnotiť, to je veľmi osobná a citlivá vec každého.
Nerada by som sa niekoho dotkla alebo ublížila bez poznania okolností konkrétnych ľudských osudov.
Aj ja Vám podobne, prajem všetko len to dobré.
S pozdravom.
Mám to OBROVSKÉ šťastie v mojom osobnom živote, ktoré si neskonale vážim a budem vážiť, Vážený pán Lagaliano Mário, že nielen, že ma mal rád, ale našťastie aj ma má stále rád, ako i zvyšok našej rodiny, nakoľko ešte žije, má 73 rokov a dúfam, že mu bude zdravie ešte dlho slúžiť. Ja mám 48 rokov a nemám mu čo vyčítať za celý môj život.
Keby to bolo reálne, rada by som Vás s ním osobne zoznámila, aby ste sa osobne presvedčili o pravdivosti mojej odpovede.
Je to skvelý človek, vďačím mu za veľa, a dovolím si tvrdiť, že keby všetci otcovia boli takí ako ten môj, a ako iste aj nespočetné množstvo ďalších iných skvelých otcov, tak by možno ubudla značná časť poručenskej agendy, ale čo je podstatné pre celú spoločnosť, najmä bolo by oveľa, oveľa viac šťastných detí, či už maloletých alebo plnoletých.
Viete, často sa "šermuje" výrazom alebo pomenovaním "druhoradý rodič" zo strany niektorých otcov.
Ja by som rada poznala odpoveď, či si títo "druhoradí rodičia " ako sa SAMI títo otcovia označujú, to nie je moje označenie, aby nebolo nedorozumenie, položili otázku a najmä si na ňu pravdivo a sebakriticky odpovedali, čo bolo alebo je tou PRIMÁRNOU príčinou, ktorá má za následok, že dnes sa sami cítia v roli "druhoradého rodiča".
Ale to mi neprináleží hodnotiť, to je veľmi osobná a citlivá vec každého.
Nerada by som sa niekoho dotkla alebo ublížila bez poznania okolností konkrétnych ľudských osudov.
Aj ja Vám podobne, prajem všetko len to dobré.
S pozdravom.
Lagaliano Mário | 27. 05. 2011 19:09:55
// Reagovať
Ďakujem
Milá pani sudkyňa,
veľmi pekne ďakujem za odpoveď. Pravdu povediac ste ma prekvapili. Nie odpoveďou (som rád, že ste šťastná) ale "miernym" štýlom ktorý mi vyhovuje viac a ktorému rozumiem, keďže som k nemu bol vedený ženami. Ženami bez otca. Tak isto ako je teraz vychovávaná moja dcéra Laurika. Chcem tým len povedať, že aj keď som bol "možno" zlým manželom, nemusím byť zlým otcom. ;-)
Majte sa pekne. Na dôvažok a znak dôvery k Vám, prikladám odkaz. Aby ste si ma mohli lepšie perzonifikovať s mojou dcérkou ktorej som otec ;-)
http://www.lagaliano.estranky.cz/fotoalbum/mala-detska-dusicka--laurika-/
Ďakujem Vám na záver za všetky deti ktoré vašim uváženým a citlivým prístupom nestratia ani po rozvode jedného z rodičov, pokiaľ obaja rodičia chcú. Lebo pre každé dieťa je smutné keď sa otec chce starať a nemôže, ale ešte smutnejšie je keď sa môže a nechce.
Prajem Vám ako aj Vašemu ockovi krásny, plnohodnotný a spokojný dlhý život v kruhu šťastnej rodiny.
Zostávam s úprimným pozdravom :-)
Vadim Kusý | 28. 05. 2011 13:01:32
// Reagovať
....aby nemusel platiť výživné
p. svediaková: pohybujem sa v inej sfére, ako je právo. nepoznám štatistiky, ale o "zlých koncoch detí" mám žiaľ aj vlastnú tragickú skúsenosť. na tej tragédii sa podieľala jedna z vašich kolegýň, ktorej argumenty mi vás pripomenuli.
v súčasnosti sa mne aj synovi podarilo starostlivosti sudkýň vyhnúť a ob-týždeň plačem od dojatia pri pohľade na šťastného 6-ročného chlapca.
v súčasnosti sa mne aj synovi podarilo starostlivosti sudkýň vyhnúť a ob-týždeň plačem od dojatia pri pohľade na šťastného 6-ročného chlapca.
Tatiana | 29. 05. 2011 23:36:08
// Reagovať
vas pribeh by im mohol otvorit oci
pokial ste to vy vadim, Vas pribeh je prikladnou ukazkou ako to funguje - jedneho syna vam stat vzal a uspesne prispel ze vas od neho odstavili (pritom sa ho amtka zriekla a zverili ho jej rodicom) a syn sa v 20tke obesil... a teraz mate 6 rocneho syna ktory rok funguje v striedavke - a je stastny a len preto ze jeho matka si nechala povedat a vynechali ste "spravodlivost" - sudy a "ochranu prav deti" - socialnu kuratelu, lebo tieto institucie platene z nasich dani zamerane na ochranu "zaujmu dietata" by z neho so 100% istotou urobili polosirotu... kedy sa toto zmeni...
toto je vas pribeh vsak? - http://ligaotcov.sk/pribehy/news_v-striedavej-starostlivosti-je-moj-syn-stastny/
toto je vas pribeh vsak? - http://ligaotcov.sk/pribehy/news_v-striedavej-starostlivosti-je-moj-syn-stastny/
Dalimír Solčanský | 20. 06. 2011 22:07:36
// Reagovať
Výborne Eliška!
Medzi tými komentármi a vzájomnými drobnými útokmi komentujúcich sa trochu stratilo to, ako dobre dokázala autorka Eliška komentovať a vyhodnotiť situáciu. Vec by si možno zaslúžila naozaj porovnanie s niektorými európskymi krajinami ohľadne pomeru zverovania dieťaťa do výchovy matke/otcovi, podľa mojich vedomostí je oproti slovenskému pomeru 90/10 pomer v niektorých škandinávskych krajinách cca 60/40, z čoho môžu vyplynúť len dva logické závery:
- slovenskí otcovia nie sú dobrí
- slovenská justícia nie je dobrá
- slovenskí otcovia nie sú dobrí
- slovenská justícia nie je dobrá
Administrator | 17. 08. 2011 11:42:58
// Reagovať
Z tejto diskusie boli dňa 17.8.2011 odstránené príspevky, ktoré porušili pravidlá diskusie. Prispievateľov žiadame, aby sa riadili týmito pravidlami - http://www.otvorenepravo.sk/pravidla-diskusie-a-publikovania.
