Jaroslav Spišiak: Našim cieľom je dostať kriminalitu do určitých únosných mantinelov (I. časť)

Jaroslav Spišiak pôsobí v Policajnom zbore od roku 1995 a od minulého roka je prezidentom Policajného zboru SR. V minulosti zastával funkciu prvého viceprezidenta PZ. My Vám prinášame prvú časť rozhovoru s ním, v ktorej sme sa ho pýtali na súčasný stav v Policajnom zbore, prebiehajúcu reformu polície a nový spôsob hodnotenia policajtov. Prečo ste sa vrátili do policajného zboru?
Využil som možnosť, ktorú mi ponúkol minister vnútra Daniel Lipšic. Garantoval, že dodrží všetko na čom sa dohodneme a súhlasil s mojimi návrhmi. Od začiatku som mal v úmysle zaviesť v policajnom zbore iné spôsoby riadenia, hlavne systém hodnotenia policajtov, ako aj ich systém kariérneho postupu, a tak som aj urobil. Minister vnútra garantoval všetky moje požiadavky, preto som sa rozhodol ponuku prijať. Teraz alebo nikdy.

Ako by ste porovnali situáciu v PZ predtým a teraz?
Vo funkcii prezidenta PZ som už takmer rok. Počas tohto obdobia som zistil, že policajný zbor prešiel za posledné obdobie skôr negatívnymi zmenami. Buď nastala stagnácia, alebo vývoj nepriaznivým smerom. Systém nebol orientovaný na skvalitňovanie policajnej práce, ani riadiacej práce, išiel len zo zotrvačnosti. Snažíme sa prejsť z tohto módu na mód aktívneho ovplyvňovania činnosti a určenia zodpovednosti každého jedného policajta alebo aj riadiaceho policajta. Vytýčili sme si presné ciele, ktoré sa snažíme dosiahnuť, čiže navodiť atmosféru riadeného vývoja a nielen živelného vývoja.

Aký bol stav v PZ v čase vášho nástupu do funkcie prezidenta PZ?
Predpokladal som, že policajný zbor nájdem minimálne v tom stave vývoja, v akom som ho opúšťal v roku 2006. Časom som zistil, že situácia je nepriaznivejšia. Našťastie sme v pravú chvíľu zasiahli a zaistili sme, či už ekonomickú stabilizáciu, ako aj stabilizáciu vo vývoji, vzdelanosti, akčnosti, odbornej prípravy, atď.

Aké zmeny navrhujete v rámci reformy polície? V čom spočíva reforma polície?
V prvom rade v systéme hodnotenia, i keď je to súbor rôznych smerov. Pred zavedením nového systému hodnotenia prebehla reorganizácia polície. Na základe analýz a monitoringu vývoja sme vyhodnotili zbytočne veľa riadiacich funkcionárov, veľa kancelársky-funkčných policajtov a málo výkonných policajtov priamo v teréne. Krajské riaditeľstvá sa vyvíjali svojvoľne, nezávisle na sebe, každý podľa svojej predstavy alebo svojich aktuálnych potrieb. Toto sme sa snažili zjednotiť, urobiť typizovanú štruktúru, krajské riaditeľstvá, okresné riaditeľstvá, s presným definovaním zodpovednosti a okruhu pôsobenia. S tým, že krajské riaditeľstvá budú predstavovať skôr koordinačno-metodicko-koncepčné pracovisko na zabezpečenie servisu výkonu. Okresné riaditeľstvá zas budú vykonávať samotný výkon policajnej práce, s tým, že sa odbremenia od týchto servisno-funkčných činností. Každý bude mať a má presne vymedzenú zodpovednosť, má k tomu príslušné kompetencie a nie je potom možné vzájomné prelínanie zodpovedností, kompetencií a hľadanie zodpovedných osôb v prípade negatívneho vývoja.

V akom štádiu je spomínaná reštrukturalizácia?
Popísaná zmena polície prebehla k 1. januáru tohto roka. Začlenením úradu hraničnej a cudzineckej polície do štruktúry policajného zboru k 1. aprílu tohto roka prebehla aj posledná fáza reorganizácie. Zmena sa dotkla približne 8000 funkčných miest.

Aké ďalšie zmeny ešte navrhujete?
Prostredie sme reorganizáciou a prispôsobením systému nastavili tak, aby boli policajti schopní prijať nový systém hodnotenia. Nový systém hodnotenia je založený na dlhodobých aj krátkodobých analýzach, ako aj prognózach. Stanovili sme si konkrétne ciele, ktoré plánujeme dosiahnuť v tomto roku a v ďalších rokoch. Našim cieľom je dostať kriminalitu do určitých únosných mantinelov. Čo znamená znížiť počet trestných činov ale aj zvýšiť počet odhalených trestných činov alebo zvýšiť ich objasnenosť. Takto sú určené konkrétne ciele na celé Slovensko, na krajské riaditeľstvá, okresné riaditeľstvá. Následne každá rola v policajnom zbore bola popísaná určitými kritériami hodnotenia, ktoré každý jednotlivec musí spĺňať, aby bol efektívny policajt, prioritne podľa očakávaní občanov. Každý jeden bude mesačne a následne štvrťročne hodnotený, či tie svoje ciele alebo svoje úlohy plní a do akej miery. Potom bude zodpovedný každý jeden policajt za to, či uspokojivo plní svoje úlohy, neuspokojivo, alebo viac ako uspokojivo. Toto bude mať dopad na jeho služobný pomer.

Ako bude reálne prebiehať toto hodnotenie?
Vypracovali sme kritériá hodnotenia pre jednotlivé funkcie individuálne, lebo každá funkcia v policajnom zbore je niečím typická. Je to veľmi jednoduchý systém, ktorý bude aplikovaný prostredníctvom výpočtovej techniky. Ide o program, ktorý už je dlhodobo aplikovaný, používaný, v policajnom zbore na evidovanie policajtov a mzdových náležitostí. Jeden podsúbor tohto programu je hodnotenie, čiže využívame to čo v tom programe je, len to nikto nevyužíval. To hodnotenie bude spracovávané veľmi jednoduchým spôsobom, buď na dennej báze alebo týždenne podľa toho ako si ktorý nadriadený zvolí metodiku a systém. Bude sám vyhodnocovať podľa preddefinovaných funkcií a kritérií každého jedného policajta.

Nedáva takéto hodnotenie príliš veľkú moc nadriadeným?
Tento systém hodnotenia práveže eliminuje subjektívny postoj nadriadených voči podriadeným. Doteraz bolo vykonávané hodnotenie raz za päť rokov, alebo priebežne. Bola to prevažne forma subjektívneho pohľadu nadriadeného na podriadeného slovami iniciatívny, svedomitý, pracovitý bez reálnych podkladov. Teraz sú reálne podklady, koľko podal informácií, koľko trestných činov bolo počas jeho služby, čiže všetko je kvantifikované a nemôže to nikto ovplyvniť. Keď policajt preukáže výsledok, tak to musí nadriadený do hodnotenia akceptovať. Aj keď sa mu osobne ten podriadený nepáči, jednoducho kvantifikovaný počet plnených kritérií musí akceptovať, lebo systém to automaticky vyhodnotí. To sú reálne výsledky bez akéhokoľvek subjektívneho ovplyvňovania nadriadeným.

Je v rukách policajta zaručiť objasnenie alebo predchádzanie trestnej činnosti? Sú hodnotiace kritériá v tomto objektívne?
V koho rukách by to malo byť, ak nie v rukách policajta? Kto iný má objasňovať alebo niečo vykonať, keď nie policajt? Kto má zodpovedať za hliadkovú, obchádzkovú, alebo operatívno-pátraciu činnosť, ak nie ten policajt, ktorý je za to platený? Doposiaľ nikto takto policajtov nehodnotil. Až keď vyšla najavo nejaká aféra, tak sa hľadal vinník. Niekedy sa stalo, že za nedostatky vyvodzovali zodpovednosť u ministra. Ale podľa tohto systému budeme presne vedieť, čo ten – ktorý policajt urobil, a či to urobil dobre alebo zle. Toto je podľa nášho názoru najobjektívnejšie hodnotenie, aké bolo kedy vymyslené.

Kto bude hodnotiť nadriadených?
Ich vyšší nadriadení. Ja budem hodnotiť mojich priamych podriadených, čiže krajských riaditeľov, tí budú hodnotiť okresných riaditeľov, riaditelia riaditeľov svojich odborov a títo svojich riaditeľov základných útvarov a tí budú hodnotiť výkonných policajtov.

Bude niekto hodnotiť Vás?
Samozrejme, samotný systém. Máme určené ciele. Nadriadený bude hodnotený na dvoch úrovniach. Časť hodnotenia budú dosiahnuté skupinové ciele a časť individuálne ciele. Čiže ako jeho priami podriadení individuálne splnili a do akej miery splnili tie svoje hodnotiace kritériá. Sám systém to vyhodnotí. Keď moji krajskí riaditelia budú podpriemerní, tak automaticky aj ja budem podpriemerný. Či sme splnili ciele alebo nie, bude jednoducho vidieť z čísel, ktoré vyhodnotí počítač. Vyhodnotí nás ako uspokojivých alebo nie. To sú všetko kvantifikované ukazovatele.

Z čoho ste vychádzali pri stanovovaní cieľov na rok? Nie sú to príliš odvážne čísla?
No však keď hovoríme o revolúcii v policajnom zbore, tak musia byť odvážne. Doposiaľ si nikto netrúfol v policajnom zbore, ani nikde v štátnej správe určiť nejaké ciele. V súkromnej sfére je to normálna bežná vec, hodnotia sa manažéri podľa toho, či splnili alebo nesplnili. V štátnej správe a polícii už vôbec nie, nikdy nikto takéto nič neurčil. Len sa to plnilo živelne. Ak sa to náhodou posunulo pozitívnym smerom, potom sa chválili, keď sa to nesplnilo, tak pomlčali. My sme tu presne „zaškatuľkovali“ všetky typy kriminalít a určili sme ciele, ktoré chceme dosiahnuť pri každom jednom type. Garantujeme osobnou zodpovednosťou, že tie ciele sa splnia. Každý riadiaci pracovník má svoje ciele a má kompetencie ich dosiahnuť, čiže prijímať opatrenia. Nie ako doteraz, že sa tu robili slovenské akcie, vymýšľali sa rôzne typizované projekty, ktoré možno v niektorých lokalitách boli v tom čase účinné, v niektorých skôr kontraproduktívne. Každý nadriadený má kompetenciu samostatne riešiť problémy podľa svojej situácie, dôležité je, aby splnil tie určené ciele, a tým pádom preberá na seba zodpovednosť. Testujeme manažérske schopnosti nadriadených. Nebudú hodnotení podľa toho, či sú kamaráti s politikmi, alebo podnikateľmi, alebo kýmkoľvek iným.

Majú nadriadení predpoklady byť manažérmi? Byť policajtom nie je to isté, ako byť manažérom.
Na to som prišiel, keď som štyri roky pôsobil v civilnom sektore, že byť manažérom neznamená byť aj najlepším pracovníkom. Toto platí aj v policajnom zbore. Čiže najlepší vyšetrovateľ nemusí byť najlepší šéf vyšetrovateľov. Preto podľa tohto som si vyberal všetkých nadriadených. To bola jedna z tých záruk, ktoré mi minister Lipšic garantoval, že si ja osobne môžem vybrať všetkých priamych podriadených, čiže viceprezidentov, krajských riaditeľov a všetkých šéfov kľúčových úradov na polícii. Oni potom odo mňa dostali plnú moc, že si sami vyberú tých svojich. Ja som sa snažil vybrať tých, o ktorých som vedel, že budú spĺňať tieto manažérske predpoklady. Zatiaľ som spokojný z ich prácou, v niektorých prípadoch až nadmieru. Boli ochotní prijať tú zodpovednosť, ktorú nadriadení doposiaľ nepociťovali.

Kde ste sa nechali inšpirovať k tejto reforme a ako dlho ste na nej pracovali?
Keď som pôsobil v roku 1998 až 2001 vo funkcii okresného riaditeľa v Dunajskej Strede, tak tam som sa sústavne pokúšal inovovať činnosť polície a okrem iného som mal to šťastie, že som bol na tri týždne v Anglicku, kde som študoval manažment policajného riadenia a zistil som, že akým systémom vo Veľkej Británii pracuje polícia. Tam profesia policajt v tom období bola najváženejšou profesiou v ankete medzi občanmi. Čo som si myslel, že je nemožné, lebo policajtov v podstate nikto nemá rád, lebo podľa mienky väčšiny ľudí sú oni tí zlí, tí represívni. V Anglicku to však bolo presne opačne. Pýtal som sa anglických kolegov, že ako to dosiahli a snažil som sa to aplikovať už vtedy v Dunajskej Strede. Potom som bol ustanovený do funkcie ako prvý viceprezident a myslel som si, že to presadím celoslovensky, lenže som mal kompetencie len na úseku kriminálnej polície, nie v celom policajnom zbore. A jednoducho nikto tu nechcel akceptovať tieto moje inovácie.
Teraz stačí, že minister je ochotný ma podporovať a ostatných sa nemusím pýtať, môžem to prikázať, takže mám kompetencie. Neviem, či dozrel čas, lebo som nerátal s tým obrovským rozkladom, čo nastal v policajnom zbore za tie štyri roky. Často krát neplatí vzťah nadriadeného a podriadeného, mladí policajti nie sú mnoho krát dostatočne vzdelaní a tiež odmeňovanie policajtov paušálne, čiže bez zásluh za konkrétne výsledky, zdeformovalo prístup policajtov k práci, že je to komplikovanejšie než som si myslel.

Ak bude hodnotenie policajta negatívne alebo pozitívne, aký to bude mať na neho dopad?
Veľmi veľký. Sú tri stupne uspokojivý, to je ten ktorý je priemerný, neuspokojivý je podpriemerný a viac ako uspokojivý je lepší ako priemer. Tento priemer bude vytvorený z činnosti samotných policajtov, nie je definovaný mnou, že toto je priemer, toto musia dosiahnuť. Bude to vyrátané z celkovej činnosti policajtov. Všetci majú rovnaké podmienky, zimu, leto, dážď, bezpečnostná situácia, čiže ak v tomto prostredí niektorí dosiahnu nejaký výsledok, ktorý je priemerný, môžeme kľudne povedať, že tí, čo sú horší, sú podpriemerní a týmto bude odňatý osobný príplatok. To je náležitosť nášho platu, doposiaľ priznávaná podľa známosti alebo kamarátstva s nadriadeným. Teraz tí, čo budú podpriemerní a majú osobný príplatok, tak im ho odnímeme, lebo morálne na to nemajú žiaden nárok, keď sú len priemerní a nedosahujú výsledky. Táto suma peňazí sa zase prerozdelí medzi tých, čo sú nadpriemerní, lebo tí si to zaslúžia. Tí priemerní, tí v podstate ostanú tak ako sú. Toto bude vykonávané každý štvrťrok, čiže môže sa stať, že prvý štvrťrok bude nadpriemerný a druhý štvrťrok bude podpriemerný. Doposiaľ sa tie osobné príplatky raz priznali a potom sa až do dôchodku veľmi málo, skoro nikdy, neodnímali. Teraz to bude motivovať ľudí, že ja chcem príplatok, tak musím byť vždy nadpriemerný. Ak je podpriemerný aj v ďalšom štvrťroku, tak sa zváži, či má vôbec schopnosti pracovať v tej funkcii, v ktorej je. Ak nemá, tak ho preradíme na nižšiu, menej zodpovednú a náročnú funkciu. Ak bude aj tam podpriemerný, dostane sa až na najnižšiu funkciu aká existuje a potom bude vyhodnotený, že nie je spôsobilý zastávať nejakú funkciu v PZ a potom musí odísť. Všetko je v zmysle zákona o policajnom zbore. Tí, čo budú nadpriemerní, tí budú mať tie príplatky a zároveň tento systém je naviazaný na kariérny postup. Vytvorili sme rebríček kariérnych funkcií, od najnižších po najvyššie, a určili sme presné pravidlá postupu po tom rebríčku, vždy len o jednu funkciu vyššie a vždy len na základe hodnotenia. Vždy sa prihlásia a na základe hodnotenia budú môcť postúpiť o jeden stupeň vyššie. Tak sa budú vyberať len tí najlepší z najlepších a môžu sa postupne dopracovať až do pozície prezidenta PZ. Vtedy bude garantované, že vždy všetci nadriadení, budú najlepší z tých, čo sa uchádzali, podľa hodnotenia, reálneho, preukázateľného, bez politiky, známosti, bez subjektívneho názoru a ohľadu. Toto chcem dosiahnuť.

Je toto hodnotenie pre Vás najdôležitejšou zmenou v rámci reformy polície?
Toto hodnotenie je nástroj k tomu kariérnemu rebríčku, lebo postupovať v kariére je to najdôležitejšie, je to istota pre policajta, že keď je dobrý, má šancu postupovať. Doposiaľ postupoval vtedy, keď si hľadal známosti, nezáležalo od jeho profesnej zručnosti. Teraz chcem garantovať policajtom, ktorí budú vždy dobrí a budú mať vôľu, že postúpia v kariére a budú mať isté, že sa dostanú na tie vyššie alebo špecializované pracoviská. Toto je to najhlavnejšie a to hodnotenie musí byť naviazané na to, aby sme vedeli určiť, ktorí sú tí najlepší. Zároveň opíšeme rolu každej funkcie v polícii, toto tu zatiaľ nebolo, čo má robiť hliadkový policajt, dopravný policajt, atď. Tie kritériá hodnotenia presne opisujú, čo má robiť a čo od neho občania očakávajú.

Sú tieto kritériá hotové? Sú verejne dostupné? Ak áno, tak kde?
Samozrejme. Hodnotiace formuláre sme poskytli médiám. Čoskoro ich budete môcť nájsť aj na webovej stránke Ministerstva vnútra SR.

Myslíte si, že situáciu, ktorú ste opisovali z Británie, kedy policajt je rešpektovaná profesia, dosiahneme aj na Slovensku?
Vo Veľkej Británii táto zmena trvala 15 rokov. Zmena z tej „mačovskej“ komunity policajtov, ktorá je u nás stále zakorenená, až po tú, že policajt je služobník občanovi. Ak to na Slovensku nestihneme teraz, za rok, za dva, tak už to potom zase niekto zvrtne. Musíme sa ponáhľať.