Jaroslav Spišiak: Ak si chce policajt vytvoriť dôveru, mal by byť pre spoločnosť vzorom (II. časť)

Jaroslav Spišiak pôsobí v Policajnom zbore od roku 1995 a od minulého roka je prezidentom Policajného zboru SR. V minulosti zastával funkciu prvého viceprezidenta PZ. My Vám prinášame druhú časť rozhovoru s ním, v ktorej sme sa ho pýtali na stanovené ciele v PZ, korupciu, ale aj trestnoprávnu imunitu. V rámci reformy polície bude potrebné novelizovať zákon o policajnom zbore, prípadne zákon o štátnej službe príslušníkov PZ?
Toto všetko, čo som doposiaľ uviedol je vykonávané v rámci týchto zákonov, čiže netreba vôbec nič meniť, len ich treba v praxi aplikovať tak, ako v podstate aj boli napísané. Aj teraz sa hovorí, že policajt musí byť hodnotený priebežne, že nadriadený ho musí vyhodnotiť. Všetko to v zákone je, len sa to doposiaľ neaplikovalo.

Prečo sa to doposiaľ neaplikovalo?
Lebo to tak bolo pohodlnejšie a nikto nechcel na seba vziať tú zodpovednosť a možno ani občania sa na to nepýtali. Jednoducho, tak ako všade v štátnej správe, štátni úradníci si robia to, čo chcú, niekedy si myslia, že sú nadradení občanom a nie, že sú tu pre nich. Ja toto chcem zmeniť.

V plánovaných cieľoch na rok 2011 nie je korupcia. Prečo?
Preto lebo tie ciele, ktoré sme zverejnili sú určené pre štandardné zložky policajného zboru. Okrem nich máme špecializované útvary, ako je úrad boja proti korupcii a úrad boja proti organizovanej kriminalite. Tie sú svojou činnosťou nadstavba štandardnej činnosti a plnia špecifické úlohy, prierezovo cez celú republiku, aj medzinárodne. Podporujú činnosť štandardných zložiek polície. Oni majú iné špecificky určené ciele, pri ktorých nie je možné vytvoriť až tak objektívne určenie cieľov, lebo sa to navzájom všetko prelína. Korupcia ako taká nie je ten najnegatívnejší úkaz. Korupcia je len nástroj k spáchaniu niečoho iného, spoločensky nepriaznivého, čiže, buď ekonomickú kriminalitu, alebo machinácie pri verejnom obstarávaní. Toto je tá podstata, ktorá je obsiahnutá v tých cieľoch. Korupcia nie je cieľ, ani tých zločincov, ani policajtov, to je len nástroj na dosiahnutie niečoho iného - nelegálneho alebo na legalizáciu kriminality. Preto v tých cieľoch nemôže byť určená, lebo nám ide o znižovanie a odhaľovanie kriminality a zvyšovanie objasnenosti. Korupcia nie je prioritná kriminalita.

Ale je to trestný čin ...
Je to trestný čin, všeličo je trestný čin. My sa snažíme odhaliť, prečo niekto niekoho podplatí. Naším cieľom je zistiť, prečo ho upláca, čo za to chce, či napríklad manipulovať verejnú súťaž, alebo podobne. Korupcia je len nástroj. To je tak, ako keď niekoho bolí hlava, dá si tabletku, chvíľu ho nebude bolieť hlava, ale my chceme odstrániť príčinu bolenia hlavy. Keď ju odstránime, už netreba jesť tabletky.

Je zložité objasňovať korupciu?
To je to najjednoduchšie.

Ako to myslíte najjednoduchšie?
Je to v podstate jednoduché, komplikovanejšie je odhaľovať tú samotnú trestnú činnosť, ktorú tou korupciou chce niekto dosiahnuť, alebo zlegalizovať trestnú činnosť prostredníctvom korupcie. Keď niekto podplatí policajtov, colníkov, sudcov, jeho cieľom nie je korumpovať, jeho cieľom je zahladiť páchanie trestnej činnosti a my musíme nájsť akej. Ak pácha trestnú činnosť, my musíme zistiť akú, prečo upláca, to je naša cesta.
To vôbec nie je ťažké, len stačí, aby ten občan, štátny úradník, alebo niekto koho chcú podplatiť, nám to povedal. Ak to povie, tak to je najjednoduchšie, prichytíme ho pri dávaní úplatku a je to vybavená vec. Od tohto nie je nič jednoduchšie, len dotyčný nám to musí oznámiť. Ak sa dozvieme, že štátny úradník si vypýtal úplatok za nejakú protislužbu, tak použijeme techniku ako kamery a mikrofóny a nie je nič jednoduchšie ako odhaliť korupciu.

Je takýto postup častý?
No práve problém je v tom, že to nie je časté.

Kde vidíte dôvod toho, že to nie je časté?
Lebo celá spoločnosť je skorumpovaná. Je to norma, niekto si ani len nevie predstaviť, že by niečo vybavil bez podplácania. Akceptuje to a jednoducho je to norma. Eurofondy, štátne zákazky, nikomu ani len nenapadne, že by mohol vyhrať súťaž, keď dá najlepšiu ponuku a vyhrá.

Je korupcia aj v policajnom zbore?
Samozrejme.

Ako jej chcete predchádzať alebo ju eliminovať?
Tak že sa obraciame na občanov, aby nám hlásili, ak si všimnú alebo zistia, že nejaký policajt nekoná tak, ako by mal. Aj systém hodnotenia nám ukáže jednotlivé aktivity policajta a dokáže odhaliť aj korupčné správanie.

Je korupcia v policajnom zbore častým javom?
Je to presne tak časté, ako je to časté aj v spoločnosti. Preto lebo policajti sú len produktmi spoločnosti. Sú takí istí ľudia, ako všetci ostatní, napriek tomu, že prešli psychotestami.

Považujete našu právnu úpravu korupcie v trestnom zákone za dostatočnú? Má polícia k dispozícii adekvátne nástroje na jej objasňovanie?
Áno, má. Myslím si, že právna úprava je dostatočná. Ak by sme boli prísnejší, nemohli by sme hovoriť o demokratických spôsoboch, potom by sme mohli hovoriť o totalitných alebo autoritatívnych spôsoboch riadenia. Nespočíva to v prísnosti, lebo môžeme mať akokoľvek prísne sankcie, vždy je to na tých ľuďoch, ktorí sú buď skorumpovaní alebo korumpujú.

Mal by byť policajt vzorom pre spoločnosť?
Ak si chce policajt vytvoriť dôveru, mal by byť pre spoločnosť vzorom. Policajt , ktorý má oprávnenia delegované zákonom, čiže občanmi, môže stíhať občanov, zasahovať im do ich práv a slobôd. Nemôže to byť človek, ktorý doobeda stíha iných za nejaký protiprávny akt a poobede sám koná tak, ako tí, ktorých stíha.

Ako vnímate potrebu a rozsah trestnoprávnej imunity na Slovensku?
Trestnoprávna imunita je potrebná, len musia byť nastavené kontrolné mechanizmy. A to tak, aby v prípade nevyhnutnosti umožnili stíhať osobu a zároveň zabránili zasahovať do osobných práv človeka nadmieru únosnosti. Napríklad trestnoprávna imunita poslancov NR SR je v poriadku, ale na druhej strane, ak požiada generálny prokurátor o zbavenie imunity na základe dôkazov, mali by poslanci vyhovieť, a nie účelovo chrániť poslanca. Systém je dobrý, len je možné ho v tom pléne zneužiť.

Je potrebná trestnoprávna imunita sudcov?
Nie.

Ako si vysvetľujete fakt, že trestné činy verejných činiteľov, konkrétne zneužitie právomoci verejného činiteľa a marenie úlohy verejným činiteľom, majú klesajúcu tendenciu v počte odsúdených a prípadne veľmi nízky počet odsúdených za posledných desať rokov. Je to odraz stavu spoločnosti alebo naši verejný činitelia natoľko dodržiavajú zákon?
Je to asi odraz spoločnosti. Ideálne by bolo, keby každý verejný činiteľ, každý občan dodržiaval zákony, predpisy, popisy pracovných činností. Ak by každý dodržiaval pravidlá, tak by nebolo potrebné o takýchto úvahách vôbec hovoriť. Keďže ľudia sú takí, že nevydržia dodržiavať zákony, je potrebná existencia polície. Tieto úkazy budú vždy existovať, lebo sme len ľudia a preto systém zlyháva lebo ide o ľudí. Ak nemôžeme v demokratickom režime nastaviť tak pravidlá, aby sme absolútne eliminovali protiprávnu činnosť verejných činiteľov, alebo kohokoľvek, musíme dodržiavať určité zásady ochrany ľudských práv a slobôd.
To je presne tak, ako internet. Je to fantastická vec. Priniesol veľa dobrého, ale aj veľa zlého, napríklad distribúciu nelegálnych aktivít, pedofílie a tak ďalej. A teraz čo, zrušíme kvôli tomu internet? Preto aj v našej spoločnosti musíme akceptovať, že prináša aj to zlo, ale nič lepšie sme zatiaľ nevymysleli. Je to otázka vývoja, aj vo vyspelom európskom svete poznáme prípady korupcie, zneužívania právomocí, zneužívania financovania politických strán. Možno začiatkom toho bolo viac, teraz je toho už menej. U nás je to ešte strašne živé. Každý sa snaží nadobudnúť pozície v tejto spoločnosti akýmikoľvek možnými spôsobmi, ktoré sú mu k dispozícii, niekedy neváha použiť aj protizákonné aktivity.

Je súčasné znenie trestného zákona dostatočné?
Sú v ňom niektoré drobnosti, ktoré by bolo vhodné novelizovať, ale ako celok je dobrý.

Je niečo v trestnom poriadku, čo by malo byť pozmenené a výrazne by to uľahčilo prácu polície?
Napríklad jednoduchšie procesy, ale tam by sme už hraničili s demokratickými postupmi... Pre policajtov by bolo ideálne postupovať jednoduchšie, ale nie je isté, že by to bolo únosné z pohľadu spoločnosti.

Ste spokojný so spoluprácou s ministrom vnútra? Akým spôsobom sa mu zodpovedáte?
Minister je v podstate najvyšší nadriadený všetkých policajtov. Nariadením ministra sú upravené skoro všetky systémy a procesy v Policajnom zbore. Skoro nikde vo svete to už takto nefunguje, väčšinou prezident polície je šéfom Polície a minister je politický.
S ministrom vnútra sa mi spolupracuje veľmi dobre, lebo pán Lipšic je taký minister, aký tu ešte nebol. Lebo on osobne najmenej zasahuje do činnosti polície zo všetkých ministrov, ktorých som ja zažil. A zažil som ich dosť veľa. Len vo funkcii prvého viceprezidenta, troch. Pán Lipšic skôr pracuje s nadhľadom, ale nezasahuje do profesionálneho riadenia a samotného výkonu polície a to si veľmi vážim. Vážim si na ňom aj to, že všetky naše dohovory na začiatku dodržiava, akceptuje a robí to, čo na začiatku povedal. To je to najdôležitejšie.

Bola by takáto forma riadenia polície, aká je v zahraničí, lepšia?
Do tohto vývoja ešte spoločnosť na Slovensku asi nedozrela.