ešte aj európska smernica podporuje tento nezmysel.
Som zvedavý, či príjmy Sociedad General de Autores y Editores z náhrady odmien sa skutočne prerozdelia medzi všetkých autorov v celom Španielsku (napr. aj autorov hudobných diel, databáz, knižných diel, filmov, fotografií atď.), ktorých diela sa teoreticky môžu rozmnožovať na uvedených nosičoch (môže sa na nich totiž rozmnožovať akékoľvek dielo, ktoré možno zaznamenať do binárneho kódu).
Dúfam, že hlavný nezmysel zvaný ACTA (http://www.laquadrature.net/files/201001_acta.pdf), ktorý plánuje zvýraznenie celého nezmyslu ohľadom autorskoprávnych odmien a náhrad odmien (aj napr. kriminalizáciu kopírovania pre osobnú potrebu), keďže sú v ňom také úpravy práv a povinností, aké sú, nebude uvedený do života. K ACTA je prehľadný článok tu: http://blisty.cz/art/51917.html
Po prečítaní rozhodnutia vo veci PADAWAN žasnem, čo všetko môže ESD vypustiť do textu odôvodnenia rozhodnutia, napr.:
"Copying by natural persons acting in a private capacity must be regarded as an act likely to cause harm to the author of the work concerned." (bod 44)
"It follows that the person who has caused harm to the holder of the exclusive reproduction right is the person who, for his own private use, reproduces a protected work without seeking prior authorisation from the rightholder. Therefore, in principle, it is for that person to make good the harm related to that copying by financing the compensation which will be paid to the rightholder." (bod 45)
a ďalšie pračudesné úvahy. Z toho potom vyplývajú tak absurdné závery, k akým dospela autorka článku (ale ktorej článok považujem za kvalitný, absurdnosť je daná už obsahom zdroja, teda konštatovaniami ESD), ako: "uplatnenie povinnosti platiť náhrady odmien autorov na nosiče a zariadenia, ktoré síce umožňujú vyhotovenie kópie diel, ale nie sú distribuované resp. inak sprístupnené fyzickým osobám na súkromné účely a teda sú vyhradené na iné použitie ako na vyhotovovanie kópií diel na súkromné účely, nie je v súlade so smernicou ... ak sú nosiče alebo zariadenia sprístupnené fyzickým osobám na súkromné účely, povinnosť platiť náhrady odmien autorov sa uplatňuje automaticky a nie je potrebné preukazovať, či nosiče alebo zariadenia sú na tieto účely skutočne využívané."
Čiže za vyhotovenie rozmnoženín diel na podnikateľské účely právnickou osobou sa platí odmena nie v súlade so smernicou a za vyhotovenie rozmnoženín diel fyzickou osobou na súkromné účely sa platí náhrada odmeny už v súlade so smernicou? No "vynikajúco".
"Krásne" vyváženie záujmov autora a používateľa diela, keď ešte ani nie je jasné, či vôbec nejaké cudzie dielo bude rozmnožené na danom nosiči, ale autor (pardon, možno iba jeho imaginárny správca práv) už inkasuje odmenu za použitie diela. Mám z toho "dojem kolektívnej viny", čo sa "nosí" tak v totalitárnych režimoch. Tak poďme plošne platiť za porušovanie osobnostných práv, veď "existuje hrozba", že ich porušíme. A toto je schopný prezentovať ESD, no ďakujem pekne.
Inak, prečo by autor mal zarábať na tom, že nejaké dielo má vlastnosť reprodukovateľnosti, ktorú by napríklad hudobné dielo na digitálnych nosičoch nikdy nemalo, pokiaľ by neexistovali audio kodeky? Pokiaľ by neexistovali programátori, ktorí umožnili zreprodukovať hudobné diela v lacnej forme? Koľko sú príjmy Fraunhoferovho inštitútu z využitia kodeku MP3 od autorov na reprodukciu ich diel v MP3? Ako príde k takejto vlastnosti niekto, kto produkuje statky hmotné?
Ja teda osobne dúfam, že závery z tohto rozsudku sa nijako nepremietnu do slovenského právneho poriadku a podobné pokusy skončia na Ústavnom súde. ČR aj SR majú podobnú úpravu v AZ (akurát tá v SR je nepodarenou kópiou z ČR) ohľadom rozmnožovania pre súkromné potreby (§ 24 / 1 AZ v SR, § 30 / 2 v ČR). § 24 ods. 3 AZ v SR potom je na hranici s Ústavou, ak jej priamo neodporuje, in concreto čl. 43 ods. 1 v spojení s čl. 13 Ústavy SR. Okrem toho, rozmnožovanie pre súkromné účely chránia aj ústavné normy týkajúce sa ochrany súkromia. Odseky 4 až 8 v § 24 AZ v SR nepotrebujú osobitný komentár, už len z vyššie uvedených dôvodov. Veď však "samotná schopnosť nosičov" (ktorá je mimochodom výsledok šikovnosti a činnosti výrobcu nosičov) zakladá autorovi právo na náhradu odmeny. Sa čudujem výrobcom reprografických zariadení či iných nosičov, že toto dodatočné zdanenie akceptujú, nakoľko pokiaľ by nebolo nosičov, autori by nemali ako prísť k príjmom bez práce (keďže každý vyrobený nosič je zdrojom zisku autora, bez toho, aby sa o to musel nejako sám pričiniť, o nejakej ekonomickej rovnováhe ťažko možno hovoriť).
Vtipné taktiež je, že ak právnická osoba poskytuje kopírovacie služby, pričom dováža záznamové médiá (CD, DVD, Blu-ray a pod.), ako aj "napaľovačky" a k nim osobné počítače zo zahraničia, má povinnosť platiť podľa § 24 ods. 6 písm. a) AZ, ale súčasne aj podľa písm. c), písm. d) a písm. e) tohto odseku ! V písm. d) je síce uvedené, že na predaj PC s pevným diskom sa platba podľa písm. c) nevzťahuje, ibaže napaľovačka nie je pevný disk (ktorý je sám per se nosičom), je samostatnou reprografickou vecou, takže ak niekto cez napaľovačku zapojenú v PC by mohol (ani to nemusí robiť), platí podľa písm. c) aj písm. d), a pokiaľ to skutočne aj robí, ešte podľa písm. e) ! No možno to nazvať 4x zdanením kopírovacích služieb [ a) - 6 %, c) - 3 %, d) 0,5 %, e) 3 %, súhrnne je to 12,5 % dodatočnej "dane" (pričom samozrejme platí aj daň z príjmov PO a odvody)].
Samozrejme, takáto úprava najviac vyhovuje kolektívnym orgánom správy práv typu MCAA, RIAA, SOZA, SGAE a iným zvráteným lobistickým právnickým osobám, ktoré takto cez zákonnú úpravu "ryžujú" na iných podnikateľoch bez akejkoľvek výraznej námahy nemalé peniaze.
A ako som tu už možno aj opakovane písal, práva duševného vlastníctva (ach ten pojem) a špeciálne právo autorské, by si vyžadovali nový prístup a vhľad, keďže súčasný stav ich právnej úpravy a ekonomickej vyváženosti je žalostný. Samozrejme, medzinárodných dohôd v oblasti PDV je neúrekom, ešte aj O.s.p. má osobitné zabezpečenie dôkazu vo veciach PDV, PDV sem, PDV tam, ale také osobnostné práva, významom pre bežných ľudí neporovnateľne významnejšie, sú v úzadí a náš Občiansky zákonník si "láskavo dovolí im venovať" AŽ neuveriteľných 7 ustanovení. Tomu sa hovorí "právo pre ľudí", odborne tzv. antropocentrizmus. V oblasti práv zahŕňajúcich osobnú zložku by som skôr toto nazval "autorskocentrizmus", nakoľko si stačí porovnať dĺžku patentovej ochrany a autorskej ochrany (25 rokov vs. 70 rokov, náročná registrácia vs "nič" atď.). Prečo si zaslúžia byť výsledky tvorivej duševnej činnosti autora takto zvýhodnené pred inými výsledkami tvorivej duševnej činnosti a pred výsledkami inej tvorivej činnosti vôbec? Potom vidíme vôkol "záplavu" neužitočných informácií, množstvo autorských diel s nulovou hodnotou, avšak možnou vidinou zisku. Či?
Prípad PADAWAN
Beáta Kušnírová | 16. 07. 2011 | komentárov: 8
Fyzické osoby sú v zmysle ustanovenia § 24 Autorského zákona oprávnené vyhotoviť bez súhlasu autora kópiu zverejneného diela pre svoju osobnú potrebu a za účelom, ktorý nie je priamo ani nepriamo obchodný, pričom za takéto použitie diel nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu. To však neznamená, že autorovi neprináleží odmena za takéto použitie.
Autor má nárok na tzv. náhradu odmeny. Náhradu odmeny neuhrádzajú fyzické osoby, ale povinnosť uhradiť ju bola prenesená na osoby, ktoré svojou obchodnou aktivitou umožňujú fyzickým osobám rozmnožovať diela, t.j. (i) výrobcov a dovozcov nenahratých nosičov záznamu; (ii) výrobcov a dovozcov prístrojov na vyhotovovanie rozmnoženín zvukových alebo zvukovo-obrazových záznamov; (iii) výrobcov a dovozcov reprografických zariadení alebo iných technických zariadení na vyhotovovanie rozmnoženín diela; (iv) výrobcov a dovozcov osobných počítačov; (v) právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré poskytujú rozmnožovacie služby alebo (vi) predajcov nosičov, prístrojov a zariadení namiesto osôb (i) až (iii).
Do Autorského zákona boli v uvedenej veci prevzaté princípy stanovené smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti.
Súdny dvor Európskej únie nedávno rozhodol vo veci C-467/08 španielskej miestnej organizácie kolektívnej správy práv Sociedad General de Autores y Editores (obdoba Slovenskej SOZA) proti spoločnosti PADAWAN. Rozsudok sa týka práve výkladu predmetných princípov spomenutej európskej smernice. Spoločnosť PADAWAN obchoduje s hudobnými prehrávačmi a nosičmi. Španielska organizácia kolektívnej správy práv požadovala žalobou úhradu španielskej obdoby slovenských náhrad odmien autorov. PADAWAN zastáva názor, že zariadenia a nosiče, ktoré nie sú distribuované fyzickým osobám, a ktoré sa nevyužívajú na kopírovanie autorských diel by nemali byť zaťažené poplatkovou povinnosťou, t.j. povinnosťou nahradiť odmenu autorovi. Španielsky súd sa preto obrátil na Súdny dvor Európskej únie s návrhom na začatie prejudiciálneho konania, v ktorom Súdny dvor Európskej únie vyložil kľúčové princípy európskej smernice.
Súdny dvor Európskej únie dospel k rozhodnutiu, že uplatnenie povinnosti platiť náhrady odmien autorov na nosiče a zariadenia, ktoré síce umožňujú vyhotovenie kópie diel, ale nie sú distribuované resp. inak sprístupnené fyzickým osobám na súkromné účely a teda sú vyhradené na iné použitie ako na vyhotovovanie kópií diel na súkromné účely, nie je v súlade so smernicou. Na druhej strane súd tiež rozhodol, že ak sú nosiče alebo zariadenia sprístupnené fyzickým osobám na súkromné účely, povinnosť platiť náhrady odmien autorov sa uplatňuje automaticky a nie je potrebné preukazovať, či nosiče alebo zariadenia sú na tieto účely skutočne využívané. Už samotná schopnosť nosičov alebo zariadení slúžiť na vyhotovenie kópií diel a ich sprístupnenie fyzickým osobám sú postačujúcim dôvodom na uplatnenie povinnosti uhrádzať náhradu odmien autorom.
Je otázne ako sa závery z predmetného rozhodnutia premietnu do právnych poriadkov jednotlivých členských štátov. Rozhodnutím v prípade PADAWAN bola stanovená záväzná interpretáciu kľúčových pojmov smernice. Vzhľadom na povinnosť eurokomforného výkladu bude vhodné sledovať akým spôsobom sa závery rozsudku premietnu nielen do slovenského Autorského zákona ale aj do jednotlivých právnych poriadkov členských krajín.
Do Autorského zákona boli v uvedenej veci prevzaté princípy stanovené smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti.
Súdny dvor Európskej únie nedávno rozhodol vo veci C-467/08 španielskej miestnej organizácie kolektívnej správy práv Sociedad General de Autores y Editores (obdoba Slovenskej SOZA) proti spoločnosti PADAWAN. Rozsudok sa týka práve výkladu predmetných princípov spomenutej európskej smernice. Spoločnosť PADAWAN obchoduje s hudobnými prehrávačmi a nosičmi. Španielska organizácia kolektívnej správy práv požadovala žalobou úhradu španielskej obdoby slovenských náhrad odmien autorov. PADAWAN zastáva názor, že zariadenia a nosiče, ktoré nie sú distribuované fyzickým osobám, a ktoré sa nevyužívajú na kopírovanie autorských diel by nemali byť zaťažené poplatkovou povinnosťou, t.j. povinnosťou nahradiť odmenu autorovi. Španielsky súd sa preto obrátil na Súdny dvor Európskej únie s návrhom na začatie prejudiciálneho konania, v ktorom Súdny dvor Európskej únie vyložil kľúčové princípy európskej smernice.
Súdny dvor Európskej únie dospel k rozhodnutiu, že uplatnenie povinnosti platiť náhrady odmien autorov na nosiče a zariadenia, ktoré síce umožňujú vyhotovenie kópie diel, ale nie sú distribuované resp. inak sprístupnené fyzickým osobám na súkromné účely a teda sú vyhradené na iné použitie ako na vyhotovovanie kópií diel na súkromné účely, nie je v súlade so smernicou. Na druhej strane súd tiež rozhodol, že ak sú nosiče alebo zariadenia sprístupnené fyzickým osobám na súkromné účely, povinnosť platiť náhrady odmien autorov sa uplatňuje automaticky a nie je potrebné preukazovať, či nosiče alebo zariadenia sú na tieto účely skutočne využívané. Už samotná schopnosť nosičov alebo zariadení slúžiť na vyhotovenie kópií diel a ich sprístupnenie fyzickým osobám sú postačujúcim dôvodom na uplatnenie povinnosti uhrádzať náhradu odmien autorom.
Je otázne ako sa závery z predmetného rozhodnutia premietnu do právnych poriadkov jednotlivých členských štátov. Rozhodnutím v prípade PADAWAN bola stanovená záväzná interpretáciu kľúčových pojmov smernice. Vzhľadom na povinnosť eurokomforného výkladu bude vhodné sledovať akým spôsobom sa závery rozsudku premietnu nielen do slovenského Autorského zákona ale aj do jednotlivých právnych poriadkov členských krajín.
Ondrej Pivarči | 18. 07. 2011 10:50:19
// Reagovať
to je priam neuveriteľné
beáta svediaková | 25. 07. 2011 19:31:13
// Reagovať
Som stotožnená s rozhodnutím Súdneho dvora v celom rozsahu.
Predmetné rozhodnutie SD EÚ a jeho podstata nie je o kvalite autorských diel, to je nepochopenie podstaty rozhodnutia.
Rozhodnutie je o autorskom práve.
A navyše, skúsenosti s vágnymi až HLÚPYMI a VYLOBOVANÝMI formuláciami o " VLASTNEJ POTREBE" sú veľkým zlom, najmä v súvislosti s držaním drog pre tzv. vlastnú potrebu, tiež v súvislosti s dekriminalizáciou marihuany a podobných dekadentných a amorálnych nezmysloch.
Veď je to napomáhanie zlu a ľudským tragédiám.
Predmetné rozhodnutie SD EÚ a jeho podstata nie je o kvalite autorských diel, to je nepochopenie podstaty rozhodnutia.
Rozhodnutie je o autorskom práve.
A navyše, skúsenosti s vágnymi až HLÚPYMI a VYLOBOVANÝMI formuláciami o " VLASTNEJ POTREBE" sú veľkým zlom, najmä v súvislosti s držaním drog pre tzv. vlastnú potrebu, tiež v súvislosti s dekriminalizáciou marihuany a podobných dekadentných a amorálnych nezmysloch.
Veď je to napomáhanie zlu a ľudským tragédiám.
Ondrej Pivarči | 26. 07. 2011 10:51:39
// Reagovať
pani sudkyňa
prečo porovnávate autorské diela a držbu drog? Pretože to môže vyvolávať dojem, že autorské diela sú čimsi škodlivým, obdobne ako sú škodlivé drogy.
Nie som stotožnený s obsahom odôvodnenia ESD, a uviedol som aj s čím konkrétne. Myslím si, že v konkrétnom prípade ESD rozhodoval o rozsahu aplikácie smernice, ktorá sa zaoberá náhradami odmien za nosiče sprístupnené fyzickým osobám na súkromné účely. Takže nie o podstate autorského práva ani o autorskom práve, ale o náhradách odmien pre autorov ... celý text rozhodnutia ESD vychádza inter alia z postulátu, ktorého kľúčové odôvodnenie som vybral do predošlého príspevku. Týmto postulátom je, že autorovi za použitie diela a priori patrí náhrada odmeny z dôvodu, že "bod 44 a bod 45" rozhodnutia ESD. Rozhodnutie ESD však skôr rieši to, na čo poukázala aj Generálna advokátka Trstenjak, že kedy sa uplatňuje konkrétna smernica v systéme "odškodňovania" autora cez náhrady odmien a kedy nie, pretože sa uplatňuje niečo iné (o procese a aplikácii smernice je dobrý post napr. tu: http://salvia2.gurkol.net/salvia.blok.cgi?clanek=244). Z rozhodnutia ESD nevyplýva, že v prípadoch, v ktorých sa neaplikuje smernica, nepatrí autorovi náhrada odmeny či priamo odmena, práve naopak, pretože rozhodnutie vychádza z už spomenutého opačného postulátu.
Ja som však v predošlom príspevku napadol samotný postulát a tým podstatu dnešného chápania autorského práva. Keďže som napadol jeden zo základných pilierov rozhodnutia, nemohol som sa s rozhodnutím stotožniť. Máte pravdu, že samotné rozhodnutie nemá nič do činenia s kvalitou autorských diel. Avšak ja pri analýze podstaty autorského práva analyzujem aj parameter kvality autorských diel, nech sa myslí tým čokoľvek, napr. utilitaristická koncepcia v USA (niektoré teoretické otázky podstaty autorského práva sú dobre popísané napr. tu: http://portal.gov.cz/wps/portal/_s.155/7226/_s.155/10202?docid=108530.)
Porovnaním s osobnostnými právami som autorské právo zaradil do civilnoprávneho kontextu, kde si myslím, že patrí. Obdobný názor je prezentovaný aj tu: http://husovec.blogspot.com/2010/05/copyright-limitations-in-european.html. Z právneho hľadiska nerozumiem úzkoprsému vyčleňovaniu autorského práva a vôbec priemyselného práva z kódexu civilného práva, resp. z civilnej systematiky a vzťahov subsidiarity a špeciality. Rozumiem tomu z hľadiska ekonomického, kedy pre veľké korporácie kolektívnej správy práv (ktoré by inak mali byť regulované aj verejnoprávnou úpravou, pretože ak vyberajú "daň", sú nositeľmi verejnej moci - viď Motejlov článok) je výhodné vyradiť civilnoprávne princípy z aplikácie pri posudzovaní autorskoprávnych vzťahov. Pri podpornom nevyužití civilného práva a jeho základov pri posudzovaní autorskoprávnych vzťahov sa totiž nemožno zaoberať úvahami, ktoré som načrtol v predošlom príspevku (napr. diskriminácia vynálezcov oproti autorom, resp. kvalitný rozbor pojmu "záznamová vec", "vec so schopnosťou reprodukovať" a pod.). Izolácia autorského práva vyhovuje, nedostatok teórie tiež.
Kritizujem podstatu autorského práva, pretože nesúhlasím s aplikáciou prirodzenoprávnej doktríny Lockeho či Kanta na "duševné vlastníctvo". Argument masovej zaužívanosti pojmu duševné vlastníctvo nepovažujem za argument, mnoho zlozvykov je rozšírených v spoločnosti. Motejl píše v linkovanom vyjadrení, že "Základním právem autora je totiž zabránit třetím osobám pořizovat rozmnoženiny jeho děl" (Bernská dohoda). Autor v digitálním/informačním věku nemá šanci uzavřít licenční smlouvu se všemi osobami, které by chtěly získat rozmnoženinu jeho díla a z tohoto důvodu je namístě zavést systém placení náhradních odměn z nosičů (zařízení k pořizování rozmnoženin), na nichž potencionálně mohou být rozmnoženiny autorských děl zachyceny." Toto je podľa mňa normatívne zakotvený nezmysel. Aj Motejl uvádza, že "Většinové rozhodnutí však vyznělo ve prospěch zakotvení náhradních odměn na nenahrané nosiče/kopírovací zařízení." (čiže arg. ad populum). Bežne považujú právnici argumentum ad populum v akademických debatách za non argumentum.
Prečo by malo byť osobným právom autora (nebodaj ešte prirodzeným) brániť rozmnožovaniu jeho diel? Niekto sa chce stať napr. slávnym a môže mať opačný záujem. Prečo by autor mal mať "právo na reálnu možnosť uzatvoriť licenčnú zmluvu so všetkými osobami", resp. prečo by mal dostať od každej osoby odmenu? (tento aspekt už s osobnosťou nič nemá, je čisto majetkového charakteru, odmena je peňažné plnenie za produkt, tovar). V každej rozmnoženine diela je zachytená časť autorovho charakteru, ale nie je to stránka jeho osobnosti. Autor cez odmenu dostáva odplatu za svoj produkt, za duševnú prácu, činnosť. Motejl správne k tomu poznamenáva výňatkom zo správy EK: "za takových okolností nebude možné, aby odpovědní byli pouze výrobci a dovozci kopírovacích zařízení a nenahraných nosičů. Z logiky věci budou muset být poplatky zavedeny i vůči dalšímu širokému spektru souvisejících poskytovatelů služeb jako jsou například poskytovatelé telekomunikačních služeb, kterými jsou přenášena autorská díla. Pokud by však tato situace nastala, autorské odměny by se prudce rozšířily, a to by způsobilo vážné nebezpečí zpětné reakce, která by se v konečné důsledku obrátila proti majitelům autorských práv, stejně jako proti blahu spotřebitelů". Čiže argumentuje už nie primeranosťou odmeny, ale nebezpečenstvom spätnej reakcie, čiže arg. ad baculum ako nástroj logical fallacy. Čiže zrazu "z logiky veci" budú musieť byť zavedené poplatky aj pre telekom operátorov a pod. Prečo nie opačná a logickejšia úvaha, že tieto "dane" sú vlastne nezmyslom, keďže nezohľadňujú špecifickú povahu veci, ktorá má schopnosť reprodukcie a ani aktuálne princípy civilného práva? Ak v civilnom práve sa používa pojem "ekonomická rovnováha" pri spotrebiteľoch a zrazu pri čarovnom pojme spotrebiteľ už "padajú" arg. ad baculum, prečo sa nehľadí na ekonomickú rovnováhu autora voči vynálezcovi, voči predajcovi nosičov, voči tvorcom kopírovacích programov (počítačových) a pod.? Prečo majú byť majetkové práva autora chránené až 70 rokov po smrti autora? Prečo nejaká "BSA" spolurozhoduje o tom, ktoré autorské diela (počítačové programy) sú chránené z hľadiska ochrany majetkových práv? (Osobnostné práva autora nie sú diskutabilné, nemajú ekonomický dopad a sú súčasťou osobnosti autora, a smrťou autora zanikajú, ako správne poznamenáva aj AZ, ktorý v § 17 ods. 3 ešte vymedzuje analogické originárne právo nie nepodobné tomu v § 15 OZ.)
Prečo diela možno "duševne vlastniť", keď vlastnícke právo musí mať v sebe prvok corpore? Podlieha duševné vlastníctvo ako vlastníctvo čl. 20 Ústavy SR? Ak podlieha čl. 43, nie je potom pojem DV oxymoron? A že ho používa TRIPS? Tak to je arg. ad populum, čiže nezmysel.
Snáď som vysvetlil, že mám mnoho výhrad k dnešnému autorskému právu v platnej úprave a ku jeho dnes chápanej podstate. Niektoré som načrtol, iné nie. Ale chcel som Vám, pani sudkyňa, najmä vysvetliť, kam až môže siahať úvaha o tom, prečo nesúhlasím s rozhodnutím ESD.
Nie som stotožnený s obsahom odôvodnenia ESD, a uviedol som aj s čím konkrétne. Myslím si, že v konkrétnom prípade ESD rozhodoval o rozsahu aplikácie smernice, ktorá sa zaoberá náhradami odmien za nosiče sprístupnené fyzickým osobám na súkromné účely. Takže nie o podstate autorského práva ani o autorskom práve, ale o náhradách odmien pre autorov ... celý text rozhodnutia ESD vychádza inter alia z postulátu, ktorého kľúčové odôvodnenie som vybral do predošlého príspevku. Týmto postulátom je, že autorovi za použitie diela a priori patrí náhrada odmeny z dôvodu, že "bod 44 a bod 45" rozhodnutia ESD. Rozhodnutie ESD však skôr rieši to, na čo poukázala aj Generálna advokátka Trstenjak, že kedy sa uplatňuje konkrétna smernica v systéme "odškodňovania" autora cez náhrady odmien a kedy nie, pretože sa uplatňuje niečo iné (o procese a aplikácii smernice je dobrý post napr. tu: http://salvia2.gurkol.net/salvia.blok.cgi?clanek=244). Z rozhodnutia ESD nevyplýva, že v prípadoch, v ktorých sa neaplikuje smernica, nepatrí autorovi náhrada odmeny či priamo odmena, práve naopak, pretože rozhodnutie vychádza z už spomenutého opačného postulátu.
Ja som však v predošlom príspevku napadol samotný postulát a tým podstatu dnešného chápania autorského práva. Keďže som napadol jeden zo základných pilierov rozhodnutia, nemohol som sa s rozhodnutím stotožniť. Máte pravdu, že samotné rozhodnutie nemá nič do činenia s kvalitou autorských diel. Avšak ja pri analýze podstaty autorského práva analyzujem aj parameter kvality autorských diel, nech sa myslí tým čokoľvek, napr. utilitaristická koncepcia v USA (niektoré teoretické otázky podstaty autorského práva sú dobre popísané napr. tu: http://portal.gov.cz/wps/portal/_s.155/7226/_s.155/10202?docid=108530.)
Porovnaním s osobnostnými právami som autorské právo zaradil do civilnoprávneho kontextu, kde si myslím, že patrí. Obdobný názor je prezentovaný aj tu: http://husovec.blogspot.com/2010/05/copyright-limitations-in-european.html. Z právneho hľadiska nerozumiem úzkoprsému vyčleňovaniu autorského práva a vôbec priemyselného práva z kódexu civilného práva, resp. z civilnej systematiky a vzťahov subsidiarity a špeciality. Rozumiem tomu z hľadiska ekonomického, kedy pre veľké korporácie kolektívnej správy práv (ktoré by inak mali byť regulované aj verejnoprávnou úpravou, pretože ak vyberajú "daň", sú nositeľmi verejnej moci - viď Motejlov článok) je výhodné vyradiť civilnoprávne princípy z aplikácie pri posudzovaní autorskoprávnych vzťahov. Pri podpornom nevyužití civilného práva a jeho základov pri posudzovaní autorskoprávnych vzťahov sa totiž nemožno zaoberať úvahami, ktoré som načrtol v predošlom príspevku (napr. diskriminácia vynálezcov oproti autorom, resp. kvalitný rozbor pojmu "záznamová vec", "vec so schopnosťou reprodukovať" a pod.). Izolácia autorského práva vyhovuje, nedostatok teórie tiež.
Kritizujem podstatu autorského práva, pretože nesúhlasím s aplikáciou prirodzenoprávnej doktríny Lockeho či Kanta na "duševné vlastníctvo". Argument masovej zaužívanosti pojmu duševné vlastníctvo nepovažujem za argument, mnoho zlozvykov je rozšírených v spoločnosti. Motejl píše v linkovanom vyjadrení, že "Základním právem autora je totiž zabránit třetím osobám pořizovat rozmnoženiny jeho děl" (Bernská dohoda). Autor v digitálním/informačním věku nemá šanci uzavřít licenční smlouvu se všemi osobami, které by chtěly získat rozmnoženinu jeho díla a z tohoto důvodu je namístě zavést systém placení náhradních odměn z nosičů (zařízení k pořizování rozmnoženin), na nichž potencionálně mohou být rozmnoženiny autorských děl zachyceny." Toto je podľa mňa normatívne zakotvený nezmysel. Aj Motejl uvádza, že "Většinové rozhodnutí však vyznělo ve prospěch zakotvení náhradních odměn na nenahrané nosiče/kopírovací zařízení." (čiže arg. ad populum). Bežne považujú právnici argumentum ad populum v akademických debatách za non argumentum.
Prečo by malo byť osobným právom autora (nebodaj ešte prirodzeným) brániť rozmnožovaniu jeho diel? Niekto sa chce stať napr. slávnym a môže mať opačný záujem. Prečo by autor mal mať "právo na reálnu možnosť uzatvoriť licenčnú zmluvu so všetkými osobami", resp. prečo by mal dostať od každej osoby odmenu? (tento aspekt už s osobnosťou nič nemá, je čisto majetkového charakteru, odmena je peňažné plnenie za produkt, tovar). V každej rozmnoženine diela je zachytená časť autorovho charakteru, ale nie je to stránka jeho osobnosti. Autor cez odmenu dostáva odplatu za svoj produkt, za duševnú prácu, činnosť. Motejl správne k tomu poznamenáva výňatkom zo správy EK: "za takových okolností nebude možné, aby odpovědní byli pouze výrobci a dovozci kopírovacích zařízení a nenahraných nosičů. Z logiky věci budou muset být poplatky zavedeny i vůči dalšímu širokému spektru souvisejících poskytovatelů služeb jako jsou například poskytovatelé telekomunikačních služeb, kterými jsou přenášena autorská díla. Pokud by však tato situace nastala, autorské odměny by se prudce rozšířily, a to by způsobilo vážné nebezpečí zpětné reakce, která by se v konečné důsledku obrátila proti majitelům autorských práv, stejně jako proti blahu spotřebitelů". Čiže argumentuje už nie primeranosťou odmeny, ale nebezpečenstvom spätnej reakcie, čiže arg. ad baculum ako nástroj logical fallacy. Čiže zrazu "z logiky veci" budú musieť byť zavedené poplatky aj pre telekom operátorov a pod. Prečo nie opačná a logickejšia úvaha, že tieto "dane" sú vlastne nezmyslom, keďže nezohľadňujú špecifickú povahu veci, ktorá má schopnosť reprodukcie a ani aktuálne princípy civilného práva? Ak v civilnom práve sa používa pojem "ekonomická rovnováha" pri spotrebiteľoch a zrazu pri čarovnom pojme spotrebiteľ už "padajú" arg. ad baculum, prečo sa nehľadí na ekonomickú rovnováhu autora voči vynálezcovi, voči predajcovi nosičov, voči tvorcom kopírovacích programov (počítačových) a pod.? Prečo majú byť majetkové práva autora chránené až 70 rokov po smrti autora? Prečo nejaká "BSA" spolurozhoduje o tom, ktoré autorské diela (počítačové programy) sú chránené z hľadiska ochrany majetkových práv? (Osobnostné práva autora nie sú diskutabilné, nemajú ekonomický dopad a sú súčasťou osobnosti autora, a smrťou autora zanikajú, ako správne poznamenáva aj AZ, ktorý v § 17 ods. 3 ešte vymedzuje analogické originárne právo nie nepodobné tomu v § 15 OZ.)
Prečo diela možno "duševne vlastniť", keď vlastnícke právo musí mať v sebe prvok corpore? Podlieha duševné vlastníctvo ako vlastníctvo čl. 20 Ústavy SR? Ak podlieha čl. 43, nie je potom pojem DV oxymoron? A že ho používa TRIPS? Tak to je arg. ad populum, čiže nezmysel.
Snáď som vysvetlil, že mám mnoho výhrad k dnešnému autorskému právu v platnej úprave a ku jeho dnes chápanej podstate. Niektoré som načrtol, iné nie. Ale chcel som Vám, pani sudkyňa, najmä vysvetliť, kam až môže siahať úvaha o tom, prečo nesúhlasím s rozhodnutím ESD.
Martin Kačala | 02. 10. 2011 00:11:20
// Reagovať
Keď ste to potiahli až po Kanta, tak som mal pocit, že končím s čítaním Vášho príspevku...
... rozhodol som sa ho však dočítať. V prvom rade musím len súhlasiť že pani Kušnírová vynikajúco spracovala dané rozhodnutie. Podľa mojich vedomostí však právna úprava SR nemusí na dané rozhodnutie nijako reagovať, pretože daná smernica bola prebratá do AZ a uvedené právo (výnimka na súkromné účely a náhrada odmeny) tam zakotvené je. Jediný dopad aký to bude mať je, že súdy budú musieť rozhodovať v súlade s týmto rozsudkom ESD.
Rád by som pripomenul, že ESD len vykladá právo EÚ najmä vzhľadom na to, ako to normotvorca v čase prijatia aktu zamýšľal, takže prípadné sťažnosti na "neférovosť" smernice adresujte Komisii, Rade, Parlamentu, odporúčam do toho 22. mája 2001, kedy bola smernica prijatá... (resp. SR delegácií pre prístupové rokovania)
V každom prípade členovia CISAC (u nás SOZA a i.) majú veľmi silnú lobby v EÚ, takže čo by ste čakali. Neboli všeobecne základy autorského práva boli dané Bernskou dohodou 1886? Nevládol tu František Jozef I v čerstvom Rakúsko-Uhorsku (1867). Myslím že vtedy vážne nedokázali súčasné potreby autorskej ochrany predvídať...
Rád by som pripomenul, že ESD len vykladá právo EÚ najmä vzhľadom na to, ako to normotvorca v čase prijatia aktu zamýšľal, takže prípadné sťažnosti na "neférovosť" smernice adresujte Komisii, Rade, Parlamentu, odporúčam do toho 22. mája 2001, kedy bola smernica prijatá... (resp. SR delegácií pre prístupové rokovania)
V každom prípade členovia CISAC (u nás SOZA a i.) majú veľmi silnú lobby v EÚ, takže čo by ste čakali. Neboli všeobecne základy autorského práva boli dané Bernskou dohodou 1886? Nevládol tu František Jozef I v čerstvom Rakúsko-Uhorsku (1867). Myslím že vtedy vážne nedokázali súčasné potreby autorskej ochrany predvídať...
Ondrej Pivarči | 04. 10. 2011 12:09:44
// Reagovať
ad
nuž, vidím, ako dôsledne ste čítali môj príspevok, nakoľko Kanta a Lockeho som tam spomenul preto, aby bolo vidieť, kde naväzujem na úvahu ombudsmana ČR (v linkovanom článku sa tiež práve tieto 2 mená spomínajú v spojení s prirodzenoprávnou doktrínou).
Ak ste čítali aj môj predošlý príspevok, viete, že mám informácie o tom, ako bola predmetná smernica do AZ implementovaná, keďže som tam spomenul práve použitie na súkromné účely a jeho úpravu v AZ ČR a AZ SR .
Práve ten dopad, ako budú rozhodovať súdy v súlade s týmto rozhodnutím ESD ako európskej justičnej autority, ktorý spomínate v poslednej vete odseku 1, je dosť dôležitý, aj vzhľadom na absurdity typu bod 44 a bod 45 rozhodnutia ESD, kde je "prirodzenoprávna pachuť" cítiť na míle a ktoré nie sú len o tom, ako správne aplikovať text konkrétnej smernice, ale o povahe majetkových nárokov autora. Ak si myslíte, že slovenské súdy sa budú riadiť iba výrokom rozhodnutia, tak s Vami nesúhlasím, pretože toto rozhodnutie obsahuje aj "podhubie" pre iné výroky slovenských súdov o autorskoprávnych záležitostiach, nielen také, ktoré sa dotýkajú aplikácie tejto konkrétnej smernice.
A pardon, ak máte za to, že ESD je povinný v roku 2011 rozhodovať podľa úmyslu normotvorcu z roku 2001, tak potom na rozhodovanie postačuje (povedané vulgárne - z lat. vulgo "ľudove") namiesto ESD počítač, ktorý si sám extrahuje zmysel normy, zadá sa mu skutkový stav, on urobí kvalifikáciu a vyhodí výsledok.
A ak ESD má brať do úvahy aj Dohovor a Chartu, ktoré sú od čias Lisabonskej zmluvy súčasťou zmlúv EÚ (ZFEÚ a ZES), nemôže jednoducho rozhodovať na základe ním uvádzanej argumentácie. Myslím, že aplikácia komunitárneho práva v žiadnom prípade nie je o 1 smernici a jej izolovanom výklade. Inak, keď ste načrtli ten úmysel normotvorcu (tvorcu smernice), v bodoch Preambuly tejto smernice (2001/29/ES, pre pripomenutie) sa uvádzajú veľmi čudesné konštatovania:
bod 9: "každá harmonizácia autorských a súvisiacich práv musí vychádzať z vysokej úrovne
ochrany, pretože také práva sú rozhodujúce pre duševnú tvorbu. Ich ochrana
pomáha zabezpečiť udržiavanie a rozvoj tvorivosti v záujme autorov, realizujúcich
umelcov, výrobcov, kultúry, priemyslu a širokej verejnosti. Duševné vlastnÌctvo bolo
preto uznané ako nedielna časť vlastnÌctva..."
(k tomu dodám, že kde k rovnocennej ochrane príde výrobca hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom vlastníckeho práva ....)
bod 10: "ak autori alebo umelci majú pokračovať vo svojej tvorivej a umeleckej práci, musia
dostať primeranú odmenu za využívanie ich prác, čo platí rovnako aj pre výrobcov,
aby mohli také práce financovať. Investície potrebné na výrobu výrobkov a služieb
ako sú zvukové záznamy, filmy alebo multimediálne výrobky, a služby ako napríklad
"služby na požiadanie", sú značné. Na zaručenie takej odmeny a zabezpečenie
možnosti uspokojivej návratnosti takých investícií je nutná primeraná právna ochrana
duševného vlastníctva."
(zaiste, to rovno môžeme nadiktovať ceny pečiva, pričom služby na požiadanie [mimochodom, taký termín už terajšie smernice upravujúce "techniku" dávno nepoznajú] su fakt "nákladné" a súčasne aj "výroba služieb", akou sú "zvukové záznamy", je určite v každom prípade "veľmi drahá", bez ohľadu na skutočné náklady na konkrétne dielo)
bod 12: "prÌsny a účinný systém ochrany autorských a súvisiacich práv je jedným z hlavných
spôsobov, ktorý zabezpečí, aby európska kultúrna tvorivosť a výroba dostala
nevyhnutné zdroje a bola zaručená nezávislosť a dôstojnosť tvorcov a realizujúcich
umelcov" (k tomuto azda niet čo dodať, najmä nezávislosť umelcov je "určite" závislá od ich príjmov)
vtipné je najmä to, že v napr. bode 31 Premabuly uviedli aj rozumnejšie argumenty pri aplikácii smernice, ktoré sa však do jej znenia asi nepremietli ...
Bernský dohovor je v novelizovanom znení tiež iný "šláger", avšak o tom možno neskôr. Takže "prípadné sťažnosti na neférovosť smernice" pri jej aplikácii vzťahujem výlučne na ESD, nie na jej tvorcov, ktorí v roku 2001 nemohli ani len tušiť, v akom právnom, technologickom a inom prostredí sa bude aplikovať v roku 2011.
Keďže Vám je tak dobre známe, akú lobby majú členovia CISAC a spol. v EÚ, budeme používať prerogatíva Bernskej dohody z roku 1886 ako odôvodnenie rozhodovania v roku 2011 v úplne inom spoločenskom a inom kontexte? Keďže neviem, či ste práve touto osobou: "Name: Martin Kacala, Profession: Lawyer-Linguist, European Court of Justice", asi o tom máte dosť informácií v prípade, ako áno, potom je však smutné, hoci pochopiteľné, že sa s takýmto rozsudkom ESD stotožňujete, a to vrátane jeho odôvodnenia.
Čakal by som od sudcov, že nebudú podliehať žiadnej lobby ... chcem veľa?
Ak ste čítali aj môj predošlý príspevok, viete, že mám informácie o tom, ako bola predmetná smernica do AZ implementovaná, keďže som tam spomenul práve použitie na súkromné účely a jeho úpravu v AZ ČR a AZ SR .
Práve ten dopad, ako budú rozhodovať súdy v súlade s týmto rozhodnutím ESD ako európskej justičnej autority, ktorý spomínate v poslednej vete odseku 1, je dosť dôležitý, aj vzhľadom na absurdity typu bod 44 a bod 45 rozhodnutia ESD, kde je "prirodzenoprávna pachuť" cítiť na míle a ktoré nie sú len o tom, ako správne aplikovať text konkrétnej smernice, ale o povahe majetkových nárokov autora. Ak si myslíte, že slovenské súdy sa budú riadiť iba výrokom rozhodnutia, tak s Vami nesúhlasím, pretože toto rozhodnutie obsahuje aj "podhubie" pre iné výroky slovenských súdov o autorskoprávnych záležitostiach, nielen také, ktoré sa dotýkajú aplikácie tejto konkrétnej smernice.
A pardon, ak máte za to, že ESD je povinný v roku 2011 rozhodovať podľa úmyslu normotvorcu z roku 2001, tak potom na rozhodovanie postačuje (povedané vulgárne - z lat. vulgo "ľudove") namiesto ESD počítač, ktorý si sám extrahuje zmysel normy, zadá sa mu skutkový stav, on urobí kvalifikáciu a vyhodí výsledok.
A ak ESD má brať do úvahy aj Dohovor a Chartu, ktoré sú od čias Lisabonskej zmluvy súčasťou zmlúv EÚ (ZFEÚ a ZES), nemôže jednoducho rozhodovať na základe ním uvádzanej argumentácie. Myslím, že aplikácia komunitárneho práva v žiadnom prípade nie je o 1 smernici a jej izolovanom výklade. Inak, keď ste načrtli ten úmysel normotvorcu (tvorcu smernice), v bodoch Preambuly tejto smernice (2001/29/ES, pre pripomenutie) sa uvádzajú veľmi čudesné konštatovania:
bod 9: "každá harmonizácia autorských a súvisiacich práv musí vychádzať z vysokej úrovne
ochrany, pretože také práva sú rozhodujúce pre duševnú tvorbu. Ich ochrana
pomáha zabezpečiť udržiavanie a rozvoj tvorivosti v záujme autorov, realizujúcich
umelcov, výrobcov, kultúry, priemyslu a širokej verejnosti. Duševné vlastnÌctvo bolo
preto uznané ako nedielna časť vlastnÌctva..."
(k tomu dodám, že kde k rovnocennej ochrane príde výrobca hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom vlastníckeho práva ....)
bod 10: "ak autori alebo umelci majú pokračovať vo svojej tvorivej a umeleckej práci, musia
dostať primeranú odmenu za využívanie ich prác, čo platí rovnako aj pre výrobcov,
aby mohli také práce financovať. Investície potrebné na výrobu výrobkov a služieb
ako sú zvukové záznamy, filmy alebo multimediálne výrobky, a služby ako napríklad
"služby na požiadanie", sú značné. Na zaručenie takej odmeny a zabezpečenie
možnosti uspokojivej návratnosti takých investícií je nutná primeraná právna ochrana
duševného vlastníctva."
(zaiste, to rovno môžeme nadiktovať ceny pečiva, pričom služby na požiadanie [mimochodom, taký termín už terajšie smernice upravujúce "techniku" dávno nepoznajú] su fakt "nákladné" a súčasne aj "výroba služieb", akou sú "zvukové záznamy", je určite v každom prípade "veľmi drahá", bez ohľadu na skutočné náklady na konkrétne dielo)
bod 12: "prÌsny a účinný systém ochrany autorských a súvisiacich práv je jedným z hlavných
spôsobov, ktorý zabezpečí, aby európska kultúrna tvorivosť a výroba dostala
nevyhnutné zdroje a bola zaručená nezávislosť a dôstojnosť tvorcov a realizujúcich
umelcov" (k tomuto azda niet čo dodať, najmä nezávislosť umelcov je "určite" závislá od ich príjmov)
vtipné je najmä to, že v napr. bode 31 Premabuly uviedli aj rozumnejšie argumenty pri aplikácii smernice, ktoré sa však do jej znenia asi nepremietli ...
Bernský dohovor je v novelizovanom znení tiež iný "šláger", avšak o tom možno neskôr. Takže "prípadné sťažnosti na neférovosť smernice" pri jej aplikácii vzťahujem výlučne na ESD, nie na jej tvorcov, ktorí v roku 2001 nemohli ani len tušiť, v akom právnom, technologickom a inom prostredí sa bude aplikovať v roku 2011.
Keďže Vám je tak dobre známe, akú lobby majú členovia CISAC a spol. v EÚ, budeme používať prerogatíva Bernskej dohody z roku 1886 ako odôvodnenie rozhodovania v roku 2011 v úplne inom spoločenskom a inom kontexte? Keďže neviem, či ste práve touto osobou: "Name: Martin Kacala, Profession: Lawyer-Linguist, European Court of Justice", asi o tom máte dosť informácií v prípade, ako áno, potom je však smutné, hoci pochopiteľné, že sa s takýmto rozsudkom ESD stotožňujete, a to vrátane jeho odôvodnenia.
Čakal by som od sudcov, že nebudú podliehať žiadnej lobby ... chcem veľa?
Ondrej Pivarči | 27. 01. 2012 15:11:19
// Reagovať
acta :-(
dnes tá generálny nezmysel (mám 100 chutí použiť vulgarizmus hrubého zrna) bol podpísaný až 22 členskými krajinami EÚ:
http://www.dsl.sk/article.php?article=12036
Text toho (autocenzúrované) v slovenčine tu:
http://register.consilium.europa.eu/pdf/sk/11/st12/st12196.sk11.pdf
Len krátko z toho, čo škoda menovať:
"Každá zmluvná strana ustanoví, že v občianskoprávnom súdnom konaní týkajúcom sa
presadzovania práv duševného vlastníctva sú jej súdne orgány oprávnené nariadiť strane, aby
upustila od porušovania práva a okrem iného nariadiť tejto strane alebo v opodstatnených prípadoch
tretej strane, voči ktorej má príslušný orgán súdnu právomoc, aby zabránila vstupu tovaru
porušujúceho práva duševného vlastníctva do obchodných kanálov."
"Každá zmluvná strana ustanoví, že v občianskoprávnom súdnom konaní týkajúcom sa
presadzovania práv duševného vlastníctva sú jej súdne orgány oprávnené nariadiť porušovateľovi,
ktorý vedel, alebo mal dostatočné dôvody vedieť, že sa podieľa na porušovaní, aby zaplatil
držiteľovi práva škody primerané náhrade ujmy, ktorú utrpel držiteľ práva následkom porušenia. Pri
určení výšky škôd za porušenie práv duševného vlastníctva sú súdne orgány strany oprávnené
zvážiť, okrem iného, akúkoľvek legitímnu mieru hodnoty predloženú držiteľom práva, ktorá môže
zahŕňať stratený zisk, hodnotu porušovaného tovaru alebo služieb meranú trhovou cenou alebo navrhovanou maloobchodnou cenou."
"Každá zmluvná strana ustanoví prinajmenšom v prípade porušenia autorského práva alebo
súvisiacich práv a falšovania ochrannej známky, že v občianskoprávnom súdnom konaní sú jej
súdne orgány oprávnené nariadiť porušovateľovi, aby zaplatil držiteľovi práva zisky porušovateľa, ktoré vyplynuli z porušenia. Zmluvná strana môže predpokladať, že tieto zisky predstavujú výšku škôd uvedených v odseku 1."
"Každá zmluvná strana minimálne v súvislosti s pirátskymi kópiami tovaru chráneného
autorským právom a s tovarom s falšovanou ochrannou známkou ustanoví, že jej súdne orgány sú v občianskoprávnom súdnom konaní oprávnené nariadiť na žiadosť držiteľa práva, aby s výnimkou mimoriadnych okolností bol takýto tovar porušujúci práva zničený bez akejkoľvek náhrady."
"Každá zmluvná strana ďalej ustanoví, že jej súdne orgány sú oprávnené nariadiť, aby
materiály a nástroje, ktoré sa používali hlavne pri výrobe alebo tvorbe takéhoto tovaru porušujúceho práva boli zničené alebo odstránené mimo obchodných kanálov bez zbytočného odkladu a bez akejkoľvek náhrady takým spôsobom, aby sa minimalizovalo riziko ďalšieho porušovania."
"Bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne právne predpisy upravujúce výsady, ochranu dôvernosti zdrojov informácií alebo spracovanie osobných údajov, každá zmluvná strana ustanoví, že v občianskoprávnom súdnom konaní týkajúcom sa dodržiavania práv duševného vlastníctva sú jej súdne orgány oprávnené na základe odôvodnenej žiadosti držiteľa práva nariadiť porušovateľovi, alebo alternatívne údajnému porušovateľovi, aby v zmysle jej platných zákonov a predpisov poskytol držiteľovi práva alebo súdnym orgánom prinajmenej na účely zhromažďovania dôkazov relevantné informácie, ktoré porušovateľ alebo údajný porušovateľ vlastní alebo spravuje. Takéto informácie môžu obsahovať informácie týkajúce sa akejkoľvek osoby, ktorá sa zúčastňuje na akomkoľvek aspekte porušenia alebo údajného porušenia, a v súvislosti s výrobnými prostriedkami alebo distribučnými kanálmi porušujúceho alebo údajne porušujúceho tovaru či služieb vrátane identifikácie tretích osôb údajne zapojených do výroby a distribúcie takéhoto tovaru či služieb a ich distribučných kanálov."
"Každá zmluvná strana ustanoví prinajmenšom v prípade porušenia autorských práv alebo
súvisiacich práv a falšovania ochrannej známky, že v občianskoprávnom súdnom konaní sú jej
súdne orgány oprávnené nariadiť zabavenie alebo iné zaistenie podozrivého tovaru a materiálov, a nástrojov relevantných pre porušenie a v prípade falšovania ochrannej známky prinajmenšom listinných dôkazov, a to buď originálov, alebo ich kópií relevantných pre porušenie práva."
Ďalej tieto bludy nemá zmysel kopírovať ... že autori a spol. budú v civilnom konaní automaticky zvýhodnení (ak už aj nie sú) nielen v porovnaní s protistranou, ale aj v porovnaní s inými žalobcami v iných majetkovoprávnych sporoch, o tom niet pochýb. Aby v občianskoprávnom konaní bolo nariaďované zabavenie tovaru, zničenie hmotných vecí bez náhrady, výpočet náhrad podľa navrhovaných cien autora (aj distribútora!, ak je držiteľom výhradnej licencie) atď. ... fuj!
Platí autor hudby autorom MP3 kodeku za to, že v ich formáte môže šíriť hudbu? Platí aj predajcom DVD, Blu-ray a pod.? (lebo náklady na obstaranie nosičov platí i tak koncový užívateľ a keďže ceny nosičov sú napriek všetkému nízke, ľuďom sa fakt vyplatí na ne napaľovať pirátske kópie skôr, než čo i len stiahnuť legálnu verziu z internetového portálu) Pretože mp3 formát, s ktorým pracuje mnoho open-source softwaru, je patentovaný: http://en.wikipedia.org/wiki/MP3
Ale ani to nie je najpodstatnejšie. Podstatné je, že hypermarket tiež nemôže s minimálnymi, ba žiadnymi nákladmi replikovať jeden unikátny banán či jablko na viac banánov či jabĺk.
Tak autor, ako aj užívateľ môžu reprodukovať dielo autora bez významných nákladov (len náklady na storage), vďaka tomu, že existuje kopírovateľnosť. Ibaže de lege lata autor toto môže robiť legálne, kým užívateľ nie, čiže autor môže využívať vlastnosť, o ktorú sa sám nijako nepričinil (formáty napr. jpeg, tiff, avi, mpg, mp3, ogg a spol. vyvinul niekto iný, postupy digitálnej reprodukcie tiež) a ktorá pritom výrazne minimalizuje jeho náklady (a maximalizuje zisky s každou kópiou), kdežto užívateľ je postihovaný pomaly aj za záložné kópie. Ešteže sa môžem brániť ochranou súkromia ... (ten nezmysel to ale obmedzuje, hoci sa navonok tvári opačne). A tá blbosť si dovolí údajného porušovateľa za také tvrdé opatrenia odbiť takýmto akože kompenzačným ustanovením:
"Ak sa dočasné opatrenia zrušili, alebo ak zanikla ich platnosť v dôsledku konania alebo
zanedbania zo strany navrhovateľa, alebo keď sa následne zistí, že nedošlo k žiadnemu porušeniu práva duševného vlastníctva, súdne orgány sú oprávnené na požiadanie odporcu nariadiť navrhovateľovi, aby poskytol odporcovi primeranú náhradu za akúkoľvek ujmu spôsobenú týmito opatreniami."
Tento nepomer medzi autorom a užívateľom potom zneužívajú najmä distribútori, pričom bez pirátskych kópii by niektorých autorov nepoznal nikto. A právo (rozumej: ten nezmysel, o ktorom tu v príspevku píšem) by ešte dokonca malo stanovovať, aby colné orgány šikanovali ("na základe vlastnej iniciatívy" !!) cestujúcich na letiskách (nie dosť, že ak si niekto z príručnej batožiny zabudne vyložiť 200 ml gélu, resp. nožničky na nechty, tak mu ho zahodia bez akejkoľvek náhrady, čo na to zdrap Ústavy SR o vlastníckom práve k hnuteľným veciam???) podľa čl. 16 toho nezmyslu. A my z daní budeme ešte tieto praštené colné opatrenia financovať.
Tento nezmysel je v prípade schválenia v SR zrelý na odvetný akt občianskej neposlušnosti, nakoľko si s rovnosťou pred zákonom, nedotknuteľnosťou vlastníctva a inými princípmi civilného procesu a civilu-hmoty doslova vytiera čosi.
Žalobca-autor (distribútor) len skladá kaucie a zábezpeky, zatiaľ čo odporcovi sa veselo zhabávajú veci, ničia veci, zasahuje do informačného súkromia, obchodného tajomstva atď. a potom, ak náhodou sa nepreukáže porušenie ... tak odporcovi láskavo NAHRADIA UJMU zo zábezpeky, resp. nejakou platbou navyše. Náhrada za šikanu nikde, že čo ak tie hnuteľné veci používal aj na niečo iné ... nič, že si ich musí znovu nakúpiť ... načo ...
... no nič, asi si obstarám kevlarovú ochranu pred informáciami, pretože v dnešnom "pregorilovanom" svete najprv navnadia užívateľov, aby nazdieľali o sebe všetky možné informácie (štátom riadená výchova, ktorá vlastne urobila z novorodenca zoon politikon nijako významne nereagovala na existenciu sociálnych sietí) a potom sa láskavo dohodnú, že nejakou trápnou smernicou budú požadovať od providerov nemožné (tzv. "právo na zabúdanie") ... a ešte asi navštívim sociálne zariadenie.
http://www.dsl.sk/article.php?article=12036
Text toho (autocenzúrované) v slovenčine tu:
http://register.consilium.europa.eu/pdf/sk/11/st12/st12196.sk11.pdf
Len krátko z toho, čo škoda menovať:
"Každá zmluvná strana ustanoví, že v občianskoprávnom súdnom konaní týkajúcom sa
presadzovania práv duševného vlastníctva sú jej súdne orgány oprávnené nariadiť strane, aby
upustila od porušovania práva a okrem iného nariadiť tejto strane alebo v opodstatnených prípadoch
tretej strane, voči ktorej má príslušný orgán súdnu právomoc, aby zabránila vstupu tovaru
porušujúceho práva duševného vlastníctva do obchodných kanálov."
"Každá zmluvná strana ustanoví, že v občianskoprávnom súdnom konaní týkajúcom sa
presadzovania práv duševného vlastníctva sú jej súdne orgány oprávnené nariadiť porušovateľovi,
ktorý vedel, alebo mal dostatočné dôvody vedieť, že sa podieľa na porušovaní, aby zaplatil
držiteľovi práva škody primerané náhrade ujmy, ktorú utrpel držiteľ práva následkom porušenia. Pri
určení výšky škôd za porušenie práv duševného vlastníctva sú súdne orgány strany oprávnené
zvážiť, okrem iného, akúkoľvek legitímnu mieru hodnoty predloženú držiteľom práva, ktorá môže
zahŕňať stratený zisk, hodnotu porušovaného tovaru alebo služieb meranú trhovou cenou alebo navrhovanou maloobchodnou cenou."
"Každá zmluvná strana ustanoví prinajmenšom v prípade porušenia autorského práva alebo
súvisiacich práv a falšovania ochrannej známky, že v občianskoprávnom súdnom konaní sú jej
súdne orgány oprávnené nariadiť porušovateľovi, aby zaplatil držiteľovi práva zisky porušovateľa, ktoré vyplynuli z porušenia. Zmluvná strana môže predpokladať, že tieto zisky predstavujú výšku škôd uvedených v odseku 1."
"Každá zmluvná strana minimálne v súvislosti s pirátskymi kópiami tovaru chráneného
autorským právom a s tovarom s falšovanou ochrannou známkou ustanoví, že jej súdne orgány sú v občianskoprávnom súdnom konaní oprávnené nariadiť na žiadosť držiteľa práva, aby s výnimkou mimoriadnych okolností bol takýto tovar porušujúci práva zničený bez akejkoľvek náhrady."
"Každá zmluvná strana ďalej ustanoví, že jej súdne orgány sú oprávnené nariadiť, aby
materiály a nástroje, ktoré sa používali hlavne pri výrobe alebo tvorbe takéhoto tovaru porušujúceho práva boli zničené alebo odstránené mimo obchodných kanálov bez zbytočného odkladu a bez akejkoľvek náhrady takým spôsobom, aby sa minimalizovalo riziko ďalšieho porušovania."
"Bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne právne predpisy upravujúce výsady, ochranu dôvernosti zdrojov informácií alebo spracovanie osobných údajov, každá zmluvná strana ustanoví, že v občianskoprávnom súdnom konaní týkajúcom sa dodržiavania práv duševného vlastníctva sú jej súdne orgány oprávnené na základe odôvodnenej žiadosti držiteľa práva nariadiť porušovateľovi, alebo alternatívne údajnému porušovateľovi, aby v zmysle jej platných zákonov a predpisov poskytol držiteľovi práva alebo súdnym orgánom prinajmenej na účely zhromažďovania dôkazov relevantné informácie, ktoré porušovateľ alebo údajný porušovateľ vlastní alebo spravuje. Takéto informácie môžu obsahovať informácie týkajúce sa akejkoľvek osoby, ktorá sa zúčastňuje na akomkoľvek aspekte porušenia alebo údajného porušenia, a v súvislosti s výrobnými prostriedkami alebo distribučnými kanálmi porušujúceho alebo údajne porušujúceho tovaru či služieb vrátane identifikácie tretích osôb údajne zapojených do výroby a distribúcie takéhoto tovaru či služieb a ich distribučných kanálov."
"Každá zmluvná strana ustanoví prinajmenšom v prípade porušenia autorských práv alebo
súvisiacich práv a falšovania ochrannej známky, že v občianskoprávnom súdnom konaní sú jej
súdne orgány oprávnené nariadiť zabavenie alebo iné zaistenie podozrivého tovaru a materiálov, a nástrojov relevantných pre porušenie a v prípade falšovania ochrannej známky prinajmenšom listinných dôkazov, a to buď originálov, alebo ich kópií relevantných pre porušenie práva."
Ďalej tieto bludy nemá zmysel kopírovať ... že autori a spol. budú v civilnom konaní automaticky zvýhodnení (ak už aj nie sú) nielen v porovnaní s protistranou, ale aj v porovnaní s inými žalobcami v iných majetkovoprávnych sporoch, o tom niet pochýb. Aby v občianskoprávnom konaní bolo nariaďované zabavenie tovaru, zničenie hmotných vecí bez náhrady, výpočet náhrad podľa navrhovaných cien autora (aj distribútora!, ak je držiteľom výhradnej licencie) atď. ... fuj!
Platí autor hudby autorom MP3 kodeku za to, že v ich formáte môže šíriť hudbu? Platí aj predajcom DVD, Blu-ray a pod.? (lebo náklady na obstaranie nosičov platí i tak koncový užívateľ a keďže ceny nosičov sú napriek všetkému nízke, ľuďom sa fakt vyplatí na ne napaľovať pirátske kópie skôr, než čo i len stiahnuť legálnu verziu z internetového portálu) Pretože mp3 formát, s ktorým pracuje mnoho open-source softwaru, je patentovaný: http://en.wikipedia.org/wiki/MP3
Ale ani to nie je najpodstatnejšie. Podstatné je, že hypermarket tiež nemôže s minimálnymi, ba žiadnymi nákladmi replikovať jeden unikátny banán či jablko na viac banánov či jabĺk.
Tak autor, ako aj užívateľ môžu reprodukovať dielo autora bez významných nákladov (len náklady na storage), vďaka tomu, že existuje kopírovateľnosť. Ibaže de lege lata autor toto môže robiť legálne, kým užívateľ nie, čiže autor môže využívať vlastnosť, o ktorú sa sám nijako nepričinil (formáty napr. jpeg, tiff, avi, mpg, mp3, ogg a spol. vyvinul niekto iný, postupy digitálnej reprodukcie tiež) a ktorá pritom výrazne minimalizuje jeho náklady (a maximalizuje zisky s každou kópiou), kdežto užívateľ je postihovaný pomaly aj za záložné kópie. Ešteže sa môžem brániť ochranou súkromia ... (ten nezmysel to ale obmedzuje, hoci sa navonok tvári opačne). A tá blbosť si dovolí údajného porušovateľa za také tvrdé opatrenia odbiť takýmto akože kompenzačným ustanovením:
"Ak sa dočasné opatrenia zrušili, alebo ak zanikla ich platnosť v dôsledku konania alebo
zanedbania zo strany navrhovateľa, alebo keď sa následne zistí, že nedošlo k žiadnemu porušeniu práva duševného vlastníctva, súdne orgány sú oprávnené na požiadanie odporcu nariadiť navrhovateľovi, aby poskytol odporcovi primeranú náhradu za akúkoľvek ujmu spôsobenú týmito opatreniami."
Tento nepomer medzi autorom a užívateľom potom zneužívajú najmä distribútori, pričom bez pirátskych kópii by niektorých autorov nepoznal nikto. A právo (rozumej: ten nezmysel, o ktorom tu v príspevku píšem) by ešte dokonca malo stanovovať, aby colné orgány šikanovali ("na základe vlastnej iniciatívy" !!) cestujúcich na letiskách (nie dosť, že ak si niekto z príručnej batožiny zabudne vyložiť 200 ml gélu, resp. nožničky na nechty, tak mu ho zahodia bez akejkoľvek náhrady, čo na to zdrap Ústavy SR o vlastníckom práve k hnuteľným veciam???) podľa čl. 16 toho nezmyslu. A my z daní budeme ešte tieto praštené colné opatrenia financovať.
Tento nezmysel je v prípade schválenia v SR zrelý na odvetný akt občianskej neposlušnosti, nakoľko si s rovnosťou pred zákonom, nedotknuteľnosťou vlastníctva a inými princípmi civilného procesu a civilu-hmoty doslova vytiera čosi.
Žalobca-autor (distribútor) len skladá kaucie a zábezpeky, zatiaľ čo odporcovi sa veselo zhabávajú veci, ničia veci, zasahuje do informačného súkromia, obchodného tajomstva atď. a potom, ak náhodou sa nepreukáže porušenie ... tak odporcovi láskavo NAHRADIA UJMU zo zábezpeky, resp. nejakou platbou navyše. Náhrada za šikanu nikde, že čo ak tie hnuteľné veci používal aj na niečo iné ... nič, že si ich musí znovu nakúpiť ... načo ...
... no nič, asi si obstarám kevlarovú ochranu pred informáciami, pretože v dnešnom "pregorilovanom" svete najprv navnadia užívateľov, aby nazdieľali o sebe všetky možné informácie (štátom riadená výchova, ktorá vlastne urobila z novorodenca zoon politikon nijako významne nereagovala na existenciu sociálnych sietí) a potom sa láskavo dohodnú, že nejakou trápnou smernicou budú požadovať od providerov nemožné (tzv. "právo na zabúdanie") ... a ešte asi navštívim sociálne zariadenie.
Ondrej Pivarči | 03. 02. 2012 11:34:29
// Reagovať
doplnenie predošlého
vynikajúca séria článkov o acta, doporučujem:
http://pctuning.tyden.cz/hardware/multimedia-zvuk-tv/23165-50-stran-pravnictiny-lidsky-rozebirame-smlouvu-acta?start=3
http://pctuning.tyden.cz/hardware/multimedia-zvuk-tv/23165-50-stran-pravnictiny-lidsky-rozebirame-smlouvu-acta?start=5
...
(a preklikávať si v menu hore medzi podstránkami)
http://pctuning.tyden.cz/hardware/multimedia-zvuk-tv/23165-50-stran-pravnictiny-lidsky-rozebirame-smlouvu-acta?start=3
http://pctuning.tyden.cz/hardware/multimedia-zvuk-tv/23165-50-stran-pravnictiny-lidsky-rozebirame-smlouvu-acta?start=5
...
(a preklikávať si v menu hore medzi podstránkami)
Ondrej Pivarči | 17. 02. 2012 12:47:49
// Reagovať
vediem si tu asi blog :-)
no ale včera ma ESD potešil, pretože vydal rozhodnutie na báze smernice o el. obchode (2000/31/ES), podľa ktorej všeobecné aktívne vyhľadavánie protiprávneho obsahu vo virtuálnom priestore poskytovateľa služieb nie je nutné a nútiť k takej činnosti je zakázané.
Pekná pasáž je najmä toto (český preklad):
"42 Jak totiž vyplývá z bodů 62 až 68 rozsudku ze dne 29. ledna 2008, Promusicae (C‑275/06, Sb. rozh. s. I‑271), ochranu základního práva na vlastnictví, jehož součástí jsou práva související s duševním vlastnictvím, je třeba poměřovat s ochranou jiných základních práv.
43 Z bodu 68 uvedeného rozsudku konkrétně vyplývá, že vnitrostátní orgány a soudy mají v rámci opatření přijímaných za účelem ochrany nositelů autorských práv povinnost zajistit spravedlivou rovnováhu mezi ochranou tohoto práva a ochranou základních práv osob, které jsou takovými opatřeními dotčeny.
44 Za takových okolností, jako jsou okolnosti ve věci v původním řízení, musí tudíž vnitrostátní orgány a soudy zajistit spravedlivou rovnováhu zejména mezi ochranou práva duševního vlastnictví, jíž požívají nositelé autorských práv, a ochranou svobody podnikání, jíž na základě článku 16 Listiny požívají takové hospodářské subjekty, jako jsou poskytovatelé hostingových služeb (viz výše uvedený rozsudek Scarlet Extended, bod 46).
45 Soudní příkaz zavést sporný systém filtrování přitom ve věci v původním řízení obnáší dohled – v zájmu těchto nositelů práv – nad veškerými informacemi nebo většinou informací uložených u dotčeného poskytovatele hostingových služeb, přičemž tento dohled je navíc časově neomezený, vztahuje se na veškeré budoucí porušování práv a předpokládá povinnost chránit nejen existující díla, ale i díla, která v okamžiku zavedení uvedeného systému ještě nebyla vytvořena.
46 Takový soudní příkaz by tudíž vedl k závažnému zásahu do svobody podnikání poskytovatele hostingových služeb, neboť by mu ukládal povinnost zavést výlučně na vlastní náklady a natrvalo složitý a nákladný počítačový systém, což by ostatně bylo v rozporu s podmínkami stanovenými v čl. 3 odst. 1 směrnice 2004/48, který vyžaduje, aby opatření potřebná k zajištění dodržování práv duševního vlastnictví nebyla nadměrně složitá nebo nákladná (viz obdobně výše uvedený rozsudek Scarlet Extended, bod 48).
47 Za těchto podmínek je třeba mít za to, že soudní příkaz zavést sporný systém filtrování není v souladu s požadavkem zajištění spravedlivé rovnováhy mezi ochranou práva duševního vlastnictví, jíž požívají nositelé autorských práv, a ochranou svobody podnikání, jíž požívají takové hospodářské subjekty, jako jsou poskytovatelé hostingových služeb (viz obdobně výše uvedený rozsudek Scarlet Extended, bod 49).
48 Kromě toho by se účinky takového soudního příkazu neprojevily jen u poskytovatele hostingových služeb, neboť sporný systém filtrování může porušovat i základní práva uživatelů služeb tohoto poskytovatele, totiž jejich právo na ochranu osobních údajů chráněné článkem 8 Listiny a jejich svobodu přijímat a rozšiřovat informace chráněnou článkem 11 Listiny."
A je to veľmi zaujímavé aj ďalej, ale tu by som skončil. No a teraz nech sa legislatívna zložka EÚ zamyslí a opýta sa sama seba, čo znamená toto rozhodnutie vo vzťahu k napr. navrhovanej ACTA dohode.
Hoci sú aj hudobné vydavateľstvá podnikateľskými subjektmi, vzhľadom na možnosti v občianskoprávnom konaní, ktoré im ACTA ponúka, by som tvrdil, že by jej prijatím došlo jednak k pravidelnému porušovaniu ústavného práva na slobodu podnikania, keďže žalobcovia-vydavatelia by boli zvýhodnení vo vzťahu k ostatným podnikateľom, ktorí majú dôkazné bremeno výlučne na svojich pleciach a súd nemôže donútiť druhú stranu, aby mu poskytovala rozhodné informácie (viď v príspevku vyššie citát z ACTA), jednak k pravidelnému porušovaniu práv na spravodlivý proces, jednak k masívnemu narušovaniu súkromia vrátane ochrany osobných dát a taktiež k zásahom do obchodného tajomstva ... tie ustanovenia ACTA citované vyššie sú vágne, a sú v nich zakomponované neurčité odkazy na "predpisy" (akože chrániace druhú stranu, pričom jej povinnosti a práva vydavateľov sú v nej pomenované presnejšie) a iba dodávajú zbytočnú drzosť subjektom, ako je aj žalobca v spomenutej veci, ktorú ESD rozhodol včera.
Nezdá sa právne mysliacim ľuďom takéto niečo ako bezočivosť? (cit z rozhodnutia ESD):
18 SABAM měla nicméně za to, že sociální síť společnosti Netlog rovněž všem uživatelům poskytuje možnost, aby užívali prostřednictvím svého profilu hudební a audiovizuální díla z repertoáru SABAM a zpřístupňovali je veřejnosti takovým způsobem, že další uživatelé uvedené sítě k nim mohou mít přístup, aniž k tomu společnost SABAM udělila svolení a aniž společnost Netlog z tohoto důvodu odvedla jakýkoli poplatek.
SABAM sa snaží o kontrolu sociálnych sietí totalitným spôsobom? Ale toto tu už niekoľkokrát bolo. Takýto amorálny prístup by si zaslúžil nepriznanie právnej ochrany už len z toho dôvodu, že SABAM si implicitne "vyhradzuje právo udeľovať súhlas k prístupu" a že v súkromnoprávnych vzťahoch chce nejaké "poplatky" (áno, aj v iných jazykoch textu rozhodnutia sa používajú ekvivalenty pojmu poplatok).
Tento bod rozhodnutia som však tiež čítal s úžasom:
21 Dne 23. června 2009 podala SABAM proti společnosti Netlog k předsedovi rechtbank van eerste aanleg te Brussel návrh na zahájení řízení o ukončení protiprávního jednání podle čl. 87 odst. l zákona ze dne 30. června 1994 o právu autorském a právech s ním souvisejících, jímž se zejména domáhala, aby předseda uvedeného soudu vydal ve vztahu ke společnosti Netlog příkaz okamžitě ukončit jakékoli protiprávní zpřístupňování hudebních a audiovizuálních děl z repertoáru SABAM pod hrozbou denních pokut ve výši 1 000 eur za každý den prodlení."
"Pod hrozbou denných pokút vo výške 1000 eur???" No to sú mi veci. Pre istotu som kukol anglický text: "to pay a penalty of EUR 1000 for each day of delay in complying with that order" takže preklad chybný nie je. A na základe čoho drahé vydavateľstvo vyčíslilo výšku tejto pokuty? Na základe toho, že sa domnievalo, akú cenu si môže vystreliť z brucha? Či nebodaj má drahé vydavateľstvo štatistiku prevádzky danej sociálnej siete, kde je nebodaj aj uvedené, koľko konkrétneho obsahu presne je nelegálnym sprístupnením práve nimi licencovaných diel a koľko takýchto prístupov rozličných užívateľov presne k tomuto obsahu bolo? No to snáď si robia žarty. A na základe čoho sa drahocenné vydavateľstvo domáha pokút v civilnom spore a počas konania?
Áno, lebo drahocenné vydavateľstvá sú natoľko dôležitými subjektmi v čase internetu, že bez nich sa lístok nepohne, lebo určite si vedú presné štatistiky, ktorému držiteľovi patentu ktorého formátu, v ktorom sa šíria diela, ku ktorým držia licenciu, majú koľko zaplatiť poplatkov za to, že cudzie diela (diela autorov, nie vydavateľov) im umožňujú mať určitý zárobok. Keď si predstavím, že jedna licencovaná skladba sa v danej sociálnej sieti šírila v patentovanom formáte MP3 v počte 450 unikátnych prístupov (ešte by sa žiadalo doplniť iné data, ale chcel som to zjednodušiť), tak pokiaľ autor previedol licenciu na vydavateľstvo tak, že odplata nie je podielová, mal by držiteľovi patentu MP3 odviesť 450 poplatkov (resp. ich súčet do 1) za použitie jeho formátu pri "predaji" licencovanej skladby? No tak to by som si pozrel.
Pekná pasáž je najmä toto (český preklad):
"42 Jak totiž vyplývá z bodů 62 až 68 rozsudku ze dne 29. ledna 2008, Promusicae (C‑275/06, Sb. rozh. s. I‑271), ochranu základního práva na vlastnictví, jehož součástí jsou práva související s duševním vlastnictvím, je třeba poměřovat s ochranou jiných základních práv.
43 Z bodu 68 uvedeného rozsudku konkrétně vyplývá, že vnitrostátní orgány a soudy mají v rámci opatření přijímaných za účelem ochrany nositelů autorských práv povinnost zajistit spravedlivou rovnováhu mezi ochranou tohoto práva a ochranou základních práv osob, které jsou takovými opatřeními dotčeny.
44 Za takových okolností, jako jsou okolnosti ve věci v původním řízení, musí tudíž vnitrostátní orgány a soudy zajistit spravedlivou rovnováhu zejména mezi ochranou práva duševního vlastnictví, jíž požívají nositelé autorských práv, a ochranou svobody podnikání, jíž na základě článku 16 Listiny požívají takové hospodářské subjekty, jako jsou poskytovatelé hostingových služeb (viz výše uvedený rozsudek Scarlet Extended, bod 46).
45 Soudní příkaz zavést sporný systém filtrování přitom ve věci v původním řízení obnáší dohled – v zájmu těchto nositelů práv – nad veškerými informacemi nebo většinou informací uložených u dotčeného poskytovatele hostingových služeb, přičemž tento dohled je navíc časově neomezený, vztahuje se na veškeré budoucí porušování práv a předpokládá povinnost chránit nejen existující díla, ale i díla, která v okamžiku zavedení uvedeného systému ještě nebyla vytvořena.
46 Takový soudní příkaz by tudíž vedl k závažnému zásahu do svobody podnikání poskytovatele hostingových služeb, neboť by mu ukládal povinnost zavést výlučně na vlastní náklady a natrvalo složitý a nákladný počítačový systém, což by ostatně bylo v rozporu s podmínkami stanovenými v čl. 3 odst. 1 směrnice 2004/48, který vyžaduje, aby opatření potřebná k zajištění dodržování práv duševního vlastnictví nebyla nadměrně složitá nebo nákladná (viz obdobně výše uvedený rozsudek Scarlet Extended, bod 48).
47 Za těchto podmínek je třeba mít za to, že soudní příkaz zavést sporný systém filtrování není v souladu s požadavkem zajištění spravedlivé rovnováhy mezi ochranou práva duševního vlastnictví, jíž požívají nositelé autorských práv, a ochranou svobody podnikání, jíž požívají takové hospodářské subjekty, jako jsou poskytovatelé hostingových služeb (viz obdobně výše uvedený rozsudek Scarlet Extended, bod 49).
48 Kromě toho by se účinky takového soudního příkazu neprojevily jen u poskytovatele hostingových služeb, neboť sporný systém filtrování může porušovat i základní práva uživatelů služeb tohoto poskytovatele, totiž jejich právo na ochranu osobních údajů chráněné článkem 8 Listiny a jejich svobodu přijímat a rozšiřovat informace chráněnou článkem 11 Listiny."
A je to veľmi zaujímavé aj ďalej, ale tu by som skončil. No a teraz nech sa legislatívna zložka EÚ zamyslí a opýta sa sama seba, čo znamená toto rozhodnutie vo vzťahu k napr. navrhovanej ACTA dohode.
Hoci sú aj hudobné vydavateľstvá podnikateľskými subjektmi, vzhľadom na možnosti v občianskoprávnom konaní, ktoré im ACTA ponúka, by som tvrdil, že by jej prijatím došlo jednak k pravidelnému porušovaniu ústavného práva na slobodu podnikania, keďže žalobcovia-vydavatelia by boli zvýhodnení vo vzťahu k ostatným podnikateľom, ktorí majú dôkazné bremeno výlučne na svojich pleciach a súd nemôže donútiť druhú stranu, aby mu poskytovala rozhodné informácie (viď v príspevku vyššie citát z ACTA), jednak k pravidelnému porušovaniu práv na spravodlivý proces, jednak k masívnemu narušovaniu súkromia vrátane ochrany osobných dát a taktiež k zásahom do obchodného tajomstva ... tie ustanovenia ACTA citované vyššie sú vágne, a sú v nich zakomponované neurčité odkazy na "predpisy" (akože chrániace druhú stranu, pričom jej povinnosti a práva vydavateľov sú v nej pomenované presnejšie) a iba dodávajú zbytočnú drzosť subjektom, ako je aj žalobca v spomenutej veci, ktorú ESD rozhodol včera.
Nezdá sa právne mysliacim ľuďom takéto niečo ako bezočivosť? (cit z rozhodnutia ESD):
18 SABAM měla nicméně za to, že sociální síť společnosti Netlog rovněž všem uživatelům poskytuje možnost, aby užívali prostřednictvím svého profilu hudební a audiovizuální díla z repertoáru SABAM a zpřístupňovali je veřejnosti takovým způsobem, že další uživatelé uvedené sítě k nim mohou mít přístup, aniž k tomu společnost SABAM udělila svolení a aniž společnost Netlog z tohoto důvodu odvedla jakýkoli poplatek.
SABAM sa snaží o kontrolu sociálnych sietí totalitným spôsobom? Ale toto tu už niekoľkokrát bolo. Takýto amorálny prístup by si zaslúžil nepriznanie právnej ochrany už len z toho dôvodu, že SABAM si implicitne "vyhradzuje právo udeľovať súhlas k prístupu" a že v súkromnoprávnych vzťahoch chce nejaké "poplatky" (áno, aj v iných jazykoch textu rozhodnutia sa používajú ekvivalenty pojmu poplatok).
Tento bod rozhodnutia som však tiež čítal s úžasom:
21 Dne 23. června 2009 podala SABAM proti společnosti Netlog k předsedovi rechtbank van eerste aanleg te Brussel návrh na zahájení řízení o ukončení protiprávního jednání podle čl. 87 odst. l zákona ze dne 30. června 1994 o právu autorském a právech s ním souvisejících, jímž se zejména domáhala, aby předseda uvedeného soudu vydal ve vztahu ke společnosti Netlog příkaz okamžitě ukončit jakékoli protiprávní zpřístupňování hudebních a audiovizuálních děl z repertoáru SABAM pod hrozbou denních pokut ve výši 1 000 eur za každý den prodlení."
"Pod hrozbou denných pokút vo výške 1000 eur???" No to sú mi veci. Pre istotu som kukol anglický text: "to pay a penalty of EUR 1000 for each day of delay in complying with that order" takže preklad chybný nie je. A na základe čoho drahé vydavateľstvo vyčíslilo výšku tejto pokuty? Na základe toho, že sa domnievalo, akú cenu si môže vystreliť z brucha? Či nebodaj má drahé vydavateľstvo štatistiku prevádzky danej sociálnej siete, kde je nebodaj aj uvedené, koľko konkrétneho obsahu presne je nelegálnym sprístupnením práve nimi licencovaných diel a koľko takýchto prístupov rozličných užívateľov presne k tomuto obsahu bolo? No to snáď si robia žarty. A na základe čoho sa drahocenné vydavateľstvo domáha pokút v civilnom spore a počas konania?
Áno, lebo drahocenné vydavateľstvá sú natoľko dôležitými subjektmi v čase internetu, že bez nich sa lístok nepohne, lebo určite si vedú presné štatistiky, ktorému držiteľovi patentu ktorého formátu, v ktorom sa šíria diela, ku ktorým držia licenciu, majú koľko zaplatiť poplatkov za to, že cudzie diela (diela autorov, nie vydavateľov) im umožňujú mať určitý zárobok. Keď si predstavím, že jedna licencovaná skladba sa v danej sociálnej sieti šírila v patentovanom formáte MP3 v počte 450 unikátnych prístupov (ešte by sa žiadalo doplniť iné data, ale chcel som to zjednodušiť), tak pokiaľ autor previedol licenciu na vydavateľstvo tak, že odplata nie je podielová, mal by držiteľovi patentu MP3 odviesť 450 poplatkov (resp. ich súčet do 1) za použitie jeho formátu pri "predaji" licencovanej skladby? No tak to by som si pozrel.
