Aarhuský dohovor na ústavnom súde

Na uvedenom rozhodnutí ÚS ma zaujalo, ako ÚS pristúpil k 2 mesačnej lehote na podanie sťažnosti (pričom jej nedodržanie sťažovateľmi bolo hlavným dôvodom odmietnutia sťažnosti). V odôvodnení rozhodnutia sa k tomuto uvádza

"Informácia o vyhodnotení pripomienkového konania bola uverejnená a verejne prístupná na internete už od 21. novembra 2008 (pozri II. ÚS 175/09). Znamená to, že už 21. novembra 2008 sa sťažovatelia mohli reálne dozvedieť o "inom zásahu" do ich práv spočívajúcom v namietanom postupe ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva životného prostredia.

Preto odvíjanie splnenia lehoty na podanie sťažnosti (vyplýva to z dokumentácie sťažovateľov, ktorú predložili ústavnému súdu), že sa o tejto skutočnosti dozvedeli až 2. decembra 2008, nemôže mať žiadny vplyv na začatie plynutia dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde na podanie sťažnosti ústavnému súdu.

Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti, s prihliadnutím na deň zverejnenia informácie na internete (21. november 2008), ktorou mali byť porušené základné práva sťažovateľov, a deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu (2. február 2009) je možné konštatovať, že lehota stanovená na tento druh konania pred ústavným súdom sťažovateľom bez akýchkoľvek pochybností uplynula skôr, než podali túto sťažnosť.".

Z toho vyplýva, že ústavný súd nepokladal za začiatok lehoty 2. december 2008, kedy sa podľa tvrdenia sťažovateľov o tomto inom zásahu sťažovatelia dozvedeli, ale za relevantný dátum začatia lehoty (aj keď to nie je napísané výslovne) ústavný súd vzal 21. november 2008, teda deň keď došlo k zverejneniu informácie na internete. Ústavný súd však už v odôvodnení nevysvetlil prečo tento dátum považoval za začatie plynutia 2-mesačnej lehoty na podanie sťažnosti a prečo napr. nevykonal dokazovanie, aby si ozrejmil, či je tvrdenie sťažovateľov o tom, kedy sa o informácii dozvedeli, pravdivé.

V zmysle § 53 ods. 3 zákona o organizácii ústavného súdu a konaní pred ním "Sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.". Je otázne, či deň zverejnenia na informácie na internete je zároveň aj dńom, keď sa sťažovateľ mohol o informácii reálne dozvedieť. Napr. v teoretickom prípade, ak by sa preukázalo, že ani jeden zo sťažovateľov nemá každodenný prístup na internet, tak by sa, podľa môjho názoru, lehota na podanie sťažnosti nemohla odvíjať od dňa zverejnenia na informácie na internete.

V analogickej situácii pri doručovaní verejnou vyhláškou podľa správneho poriadku, zákon počíta s 15 dňami na oboznámenie sa s obsahom verejnej vyhlášky a až po ich uplynutí sa má za to, že došlo k doručeniu. Tzn. správny poriadok počíta s tým, že pri doručovaní verejnou vyhláškou môže istý čas trvať, kým sa o nej účastníci dozvedia a nepovažuje teda za deň doručenia deň kedy došlo k uverejneniu verejnej vyhlášky.

Aj keď, pri sťažnosti podanej oneskorene, nemusí ústavný súd uznesenie o odmietnutí z tohto dôvodu odôvodňovať, je škoda, že tak neurobil (alebo urobil len nedostatočne). Bolo by zaujímavé vedieť, aké úvahy ho k tomuto viedli.

To je naozaj veľmi zaujímavé. Hlavne keď si uvedomíme, ako ľahko sa dá k webovému dokumentu dopísať ľubovolný dátum zverejnenia.

Ústavný súd SR keď nevie "kam z konopy" a chce pomôcť niekomu protiústavne , už neraz sa pohral s nedodržaním dvojmesačnej lehoty na podanie sťažnosti. V jednom prípade dokonca zašiel tak ďaleko, že odmietol sťažnosť z dôvodu zmeškania lehoty pozoruhodným spôsobom .Jednalo sa o vec, kde Krajský súd nevydal procesné uznesenie v zmysle zákona a spustil konkurzné konanie, čím nakladanie s majetkom podstaty prešlo na správcu. To bol hlavný dôvod nevydania uznesenia ani úpadcovi!!!. Sťažovateľ (úpadca) sa s touto otázkou obrátil na ÚS SR, kde sa sťažoval že mu nebol umožnený prístup k súdu tým, že mu nevydal uznesenie voči ktorému by sa mohol odvolať na NS SR. ÚS na tlak tzv. konkurznej mafie vyslovil škandalózny právny záver, že sťažovateľ nedodržal dvojmesačnú lehotu. Podľa ustálenej judikatúry ESĽP v prípade pretrvávajúcej situácie nie je možné rešpektovanie dvojmesačnej lehoty , pretože chýba konkrétny individuálny právny akt - uznesenie súdu , rozhodnutie administratívneho orgánu , od ktorého by ju bolo možné počítať.A takýchto závažných, alibistických uznesení US SR má viac než dosť, hlavne v novom zložení.