Kto sa bojí hodnotenia sudcov?

Zdieľam toto stanovisko, určite je to nástroj na kontrolu sudcov. Osobne som sa taktiež stretol s prípadom, kedy NS SR protichodne rozhodol v tej istej veci, za nezmenenej skutkovej a argumentačne situácie. Dokonca ani US SR sa nezaoberal adekvátne podnetom, t.j., že týmito rozhodnutiami, ktoré boli protichodné, mi obmedzil právo na slobodné súdne konanie, určenie príslušného súdu, vyjadril sa len v zmysle, že druhé rozhodnutie nie je v rozpore s Ústavou SR (čo nebola otázka na ÚS SR). Alebo administrtívny zásah pracovníka súdu, ktorý sa mi ani po roku nepodarilo zmeniť (vymazanie spoločnosti ex offo z registra, pričom spoločnosť bola bonitná nad rámec svojich záväzkov, čím som osobne prišiel o značnú sumu financií, ktoré mi táto spoločnosť dlhovala. Tých skúseností je veľmi veľa a žiaľ, ani jena nie je rýdzo pozitívna. Taktiež subjektívne komentáre sudcu na OS NR k prerokovávanej problematike, či zatykanie účastníkovi konania považujem za neprofesionalitu. Preto vítam aktivity na verejnejšiu a širšiu kontrolu sudcov, ktorí momentálne majú, podľa môjho názoru, veľa právomocí, veľa slobody a málo povinností. Príkladom mnohých výsledkov sú medializované súdne pochybenia (procesné, technické, či účelové). Držím palce a hádam sa aj ja dožijem spravodlivých súdov.

poslanec Beblavý k tomu tiež napísal blog:
http://blog.etrend.sk/miroslav-beblavy/2011/09/13/vasa-ctihodnost-dostavate-trojku/

"Nie preto, že by naši sudcovia boli en bloc zlí, ale preto, že sú rôznorodí a práve to je skutočným dôvodom zavedenia tohto systému hodnotenia. Ak by sudcovia boli zlí, nezavádzal by sa systém hodnotenia, pretože by nepomohol z jednoduchého dôvodu – tento systém je založený na tzv. peer review, teda na hodnotení blízkymi ľuďmi v tom zmysle, že sudcov v tomto systéme budú hodnotiť iní sudcovia."

Mylná premisa, zlý výsledok. Sudcovia sú en bloc zlí, roky rodinkárských výberových konaní, plné žien, ktorým sa sudcovská funkcia zdá ako dobrá zašívareň k výchove detí urobili svoje. Dnes by som teda byť sudcom nechcel, byť závislý na názore pusiniek a korupčníkov v talároch...

treba poukázať aj na klasickú okrídlenú vetu "kto bude strážiť strážcov?" alebo kto bude hodnotiť tých, ktorí chcú hodnotiť sudcov. kto zarucí ze práve tí čo chcú hodnotit su na tom odborne aspon na výške tých ktorých chcú hodnotiť? ako dokáže nejaký úradník z MS SR skutočne posúdiť odbornosť sudcu a jeho prácu, ked ani nevie ako súd funguje pretože na súde nikdy nepracoval? bude nejaká komisia, ktorá bude skúmať odbornosť tých čo majú hodnotiť?

palec hore

Hodnoternie sudcov má jednu obrovskú chybu - budú ho vykonávať kolegovia, čo môže fungovať iba vtedy, ak je drvivá väčšina sudcov na úrovni. Realita je však taká, že drvivá väčšina sudcov je pod úroveň a budú vytesňovať kolegov, ktorí nepôjdu v ich korupčných krážoch alebo ich budú o hlavu prevyšovať. Takže Žitňaňa týmto nedomysleným a naivným pseudoreformným nezmyslom uštedrí smrteľnú radu justícii, z ktorej sa už nikdy nevylíže.

Jediný recept sú prísne disicplinárne konania a dôsledne uplatňovať regres za finančné náhrady priznané Ústavným súdom za subjektívne zavinené prieťahy. Teda dôsledné vymáhanie plnenia povinností a trestanie za ich porušenie. Ale to zrejme neznie dosť reformne, hlavne keď sme vytrieskali politický kapitál na Harabinových disciplinárnych návrhoch.

Re Robert Jez: Predkladaný návrh predpokladá, že sudcov budú hodnotiť kolegovia sudcovia, predsedovia grémií / kolégií, ktorí by mali najlepšie poznať prácu ostatných sudcov pracujúcich na rovnakom úseku. Ak takí neexistujú, budú to funkčne najstarší sudcovia, resp. sudcovia zvolení plénom. Pri striktnom oddelení súdnej moci od výkonnej a pri zachovaní nezávislosti súdnej moci by bolo neakceptovateľné (a riskantné), keby hodnotenie sudcov vykonávali nejakí úradníci z MS SR. Navyše - ako ste podotkli vo Vašom príspevku - sudcovia kolegovia najlepšie poznajú podmienky fungovania konkrétneho súdu. Hoci - takéto peer hodnotenie má svoje slabiny, samozrejme.

Re Václav Havel:
Snáď až na pár výnimiek, dnes už zrejme nikto nemá ilúzie o slovenskej justícii. Navrhované hodnotenie sudcov je len jedným zo spôsobov, ako možno kontrolovať výkon ich funkcie. Disciplinárne konania stále zostávajú súčasťou právneho systému a dokonca sa doplňujú o nové skutkové podstaty. Žiaľ, v súčasnosti neexistuje zázračná pilulka, po požití ktorej sa slovenská justícia vylieči. Liečenie je a bude dlhodobé a musí pozostávať z mnohých čiastkových zákrokov a liečebných postupov. A každý jeden z nich, ktorý má čo i len nejakú šancu, treba privítať a následne efektívne využívať.

nič proti hodnoteniu ale zrejme len ťažko bude udržateľné to aby sa to nezneužilo...kolegiálne vzťahy na pracovisku nie su nikde ružové a to ani na súdoch a to duplom v tejto dobe rozpoltenosti sudcov na sudoch takže mozno ocakávať šikanu sudcov aj cez taketo hodnotiena od svojich kolegov a skutočne si niekto myslí že najstarčí sudca ma aj najviac alebo najlepsie vedomosti na to aby mohol hodnotit?

myslím že hodnotenie by nemalo zostat na "pol ceste" a mali by byt rovnako hodnotení aj napríklad sudni exekutori, notrári a hlavne advokáti...niekedy je az na zaplakanie vidieť advokátov v pojednávacej miestnosti tu neschopnost, nezmyselnost argumentov, zmeskanie lehoty na podanie opravneho prostriedku, ci 87 rocneho advokata, ktoru uz skutocne nestaci...kto bude hodnotit ich? a ak budu mat zle vysledky hodnotienia vyšktrne ich niekto zo zoznamu advokatov? a bude niekto hodnotit aj napriklad prokuratorov? učiteľov vysokých škôl, či na to majú?

zda sa mi to zase len cele akoze na ukážku, zavedieme to na sudcov a všetci nam budu tlieskat lebo to je teraz moderne

ale o hodnotení sudcov sa tu debatuje preto, že sú súdnou mocou, súčasťou štátneho orgánu, ústavnými činiteľmi atď. a platení sú z verejných prostriedkov, teda z peňazí všetkých. Mali by teda spĺňať určité legitímne kritériá.

Ešte o hodnotení prokurátorov sa tiež možno obdobne baviť, tiež sú súčasťou orgánov verejnej moci. Notár - tam možno v súvislosti so záležitosťami, kde si ich ľudia nenavyberajú, ale v nich sú súdnymi komisármi, takže tam má na nich tlačiť súd. Ale prečo by exekútor či dokonca advokát mali byť verejne hodnotení? Veď exekútora si vyberá oprávnený. Advokáta si vyberá klient. Ak advokát nemá argumenty, zmešká lehotu či vo svojom veku na svoju prácu nestačí, má to trápiť jeho klienta, ktorý má potom uplatniť jeho zodpovednosť, a nie celú republiku.

Dobre, môžeme sa baviť o tom, či je na trhu poskytovania právnych služieb voľná súťaž, či sú dobre nastavené pravidlá (lebo tam podľa mňa achilovka tlačí omnoho viac) ... ale škrtať podľa hodnotenia zo zoznamu advokátov? Škrtá niekto aj lekárov, stavbárov, kaderníkov, špeditérov, manažérov, programátorov, maliarov, učiteľov či policajtov podľa hodnotenia? (U tých posledných by to mohlo ale mať nejakú pointu, obdobne ako táto diskusia, keďže tiež sú "verejnoprostriedkoví"). Špeciálne artes liberales (http://sk.wikipedia.org/wiki/Slobodn%C3%A9_povolanie) sa hodnotia inak.

Ja by som sa šikany až tak neobával ako kolegiálnej solidarity, resp. "ty dobre ohodnotíš mňa a ja teba". Túto je aj ťažšie rozpoznať oproti šikane.

Rezolúcia Európskej asociácie sudcov, prijatá v Istanbule 4. septembra 2011

Európska asociácia sudcov na rokovaní v Istanbule 4. septembra 2011 jednohlasne schválila
nasledujúcu
Rezolúciu
O súlade noviel zákonov a navrhovaných noviel zákonov týkajúcich sa právnej úpravy postavenia sudcov v Slovenskej republike s medzinárodnými štandardami o sudcovskej nezávislosti

1. Združenie sudcov Slovenska (ďalej len „ZSS“) požiadalo Európsku asociáciu sudcov o posúdenie súčasného vývoja legislatívy týkajúcej sa súdnej moci a vládnych návrhov na ďalšiu novelizáciu príslušných zákonov. ZSS vyjadrilo vážne obavy, že nezávislosť súdnej moci je uvedenými legislatívnymi opatreniami ohrozená.
2. Európska asociácia sudcov sa skontaktovala s príslušnými orgánmi Slovenskej republiky. Ministerka spravodlivosti poskytla vysvetlenie v ktorom argumentuje, že všetky uvedené novely zákonov sú nevyhnutné na obnovenie dôvery verejnosti v súdnu moc; zvýšená kontrola a transparentnosť je preto nevyhnutná.

3. Európska asociácia sudcov analyzovala zmeny právnych predpisov ktoré už nadobudli účinnosť, ako aj ďalšie vládou navrhované zmeny týkajúce sa:
- výberu, menovania a kariérneho postupu sudcov
- zloženia Súdnej Rady
- disciplinárnych konaní
- neoprávnená kritika súdnej moci.

4. Európska asociácia sudcov pripomína, že európske inštitúcie zo mnohé roky vytvorili základné pravidlá za účelom ochrany nezávislosti a nestrannosti súdnej moci.

5 . V tejto súvislosti Európska asociácia sudcov odkazuje na:
- Odporúčanie CM/Rec (2010) 12 Výboru ministrov členským štátom o sudcoch: nezávislosť efektivita a zodpovednosť,
- CCJE stanovisko číslo 1 (2001 ) o štandardoch týkajúcich sa nezávislosti súdnej moci a nepreložiteľnosti sudcov,
- CCJE stanovisko číslo 3 ( 2002)o princípoch a pravidlách ovládajúcich profesionálne správanie sudcov najmä etiku, nezlučiteľné správanie a nestrannosť,
- CCJE stanovisko číslo 10 (2007) „Súdna rada v službách spoločnosti“ ako aj ostatné medzinárodné dokumenty,
- CCJE (2010) 3 Magna Carta sudcov ( základné princípy),
- Európsku chartu o štatúte sudcov
- Rezolúciu ENCJ prijatú v Budapešti v máji 2008 o samospráve súdnej moci: Vyvážená nezávislosť a zodpovednosť.

6. Európska asociácia sudcov tiež zdôrazňuje, že tieto štandardy nemôžu byť chápané ako výhoda pre sudcov alebo ich korporatívne záujmy, ale ako hlavné prostriedky na zabezpečenie nevyhnutnej nezávislosti súdnej moci v demokratickej spoločnosti .

7. Európska asociácia sudcov opätovne podčiarkuje, že nezávislosť musí byť sprevádzaná zodpovednosťou. Avšak, žiadna z ostatných mocí v štáte sa nemôže pod zámienkou zodpovednosti snažiť o získanie neprimeraného vplyvu na súdnu moc. Transparentnosť konaní a riadne odôvodnenie súdnych rozhodnutí sú prostriedky garantujúce zvýšenie dôvery v súdnu moc.

8. Európska asociácia sudcov vyjadruje vážne obavy že viacero z predmetných noviel vedie k zvýšeniu celkového vplyvu vlády na súdnu moc:
i. Výber, menovanie a kariérny postup sudcov - väčšina členov výberových komisií , t. j. 3 z 5 sú menovaní ministrom spravodlivosti a iba dvaja sudcami samotnými (jeden súdnou radou, a jeden predsedom príslušného súdu).
Napriek tomu že konečné rozhodnutie o výbere kandidáta na menovanie (za sudcu) je v kompetencii súdnej rady, výberová komisia stále zohráva rozhodujúcu úlohu, čo znamená, že relevantné ustanovenia medzinárodných dokumentov týkajúcich sa zloženia súdnej rady sú rovnako aplikovateľné na tieto komisie. V tejto súvislosti je evidentné, že navrhované zmeny v zložení súdnej rady (výberovej komisie), ktorej polovicu členov menuje minister je krok nesprávnym smerom a proti súčasným tendenciám všetkých medzinárodných štandardov. Európska asociácia sudcov odkazuje na § 18 a 42 Stanoviska CCJE No 10 (2007) a čl. 5 a 13 Magna Carta sudcov (základné princípy), podľa ktorých tieto rady majú pozostávať z podstatnej väčšiny sudcov, ktorí sú volení ich kolegami. Čl. 46 Odporúčania CM/Rec (2010) 12 taktiež požaduje aby najmenej polovica členov bola tvorená sudcami vybranými spomedzi kolegov.
ii. Disciplinárne konania – právo podať návrh na začatie disciplinárnych konaní proti sudcom prešlo (zo súdnej rady) výlučne na ministra spravodlivosti.
Disciplinárne konania, lepšie povedané vedenie takýchto konaní nesmie niesť riziko zneužitia na vyvíjanie neprimeraného tlaku na sudcu, ktorého sa týka. Preto medzinárodné dokumenty nielenže ponechávajú právomoc rozhodovať v disciplinárnych konaniach súdom resp. iným nezávislým orgánom, ale tiež presadzujú ustanovenie nezávislého orgánu resp. osoby, ktorá môže iniciovať takéto konania (čl. 69 Odporúčania CM/Rec (2010) 12 § 68, 69, 77 ii, a iii, CCJE Stanovisko 3 (2002) a čl. 6 Magny Carty sudcov (základné princípy)). Prenesenie právomoci iniciovať konanie na člena vlády porušuje rovnováhu mocí. Takéto opatrenie nemôže priniesť zvýšenie dôvery v súdnu moc a môže zvýšiť podozrenie z politického zásahu. Čo je nevyhnutné, je rýchly a spravodlivý proces pred disciplinárnym súdom.
iii. Neoprávnená kritika súdnej moci – nemiestne kritizovanie súdnych rozhodnutí, špecifické komentáre vyjadrujúce nepodložené pochybnosti o správnosti súdnych rozhodnutí rovnako ako urážlivé výroky predstaviteľov výkonnej a zákonodarnej moci na adresu sudcov a súdnej moci ako takej.
Zdržanie sa týchto praktík je najefektívnejším spôsobom ako zvýšiť dôveru v súdnu moc. Európska asociácia sudcov pripomína čl. 18 Odporúčania CM/Rec (2010) 12, ktorý uvádza: „Pri komentovaní rozhodnutí sudcov, sa výkonná a zákonodarná moc musia vyhnúť kritike, ktorá by podkopala nezávislosť a dôveru verejnosti v súdnictvo.“ Inak takáto kritika nielen formuje prostriedky na vytváranie neprimeraného nátlaku na predstaviteľov súdnej moci ale môže podkopať dôveru a rešpekt ktorý obyvatelia majú k ich právny systém. Európska asociácia sudcov napomína všetky sféry výkonnej moci, aby sa stránili všetkých nebezpečných prejavov narúšajúcich nezávislosť súdnej moci neprimeranou kritikou súdnych rozhodnutí.

9. Podrobne skúmajúc vývoj na Slovensku počas dlhšieho obdobia Európska asociácia sudcov zaznamenala pozitívny vývoj minimálne pokiaľ ide o inštitucionálny rámec nezávislosti súdnej moci. Európska asociácia sudcov upozorňuje príslušné štátne orgány Slovenskej republiky, aby zabezpečili svetovo uznávané štandardy nezávislosti súdnej moci, tieto vždy dodržiavali a neprijímali žiadne opatrenia ktoré by ich mohli kompromitovať. Európska asociácia sudcov je ochotná poskytnúť svoju pomoc pri hľadaní vyrovnaného spôsobu zvýšenia dôvery verejnosti v súdnu moc bez narúšania jej nezávislosti.

10. Združenie sudcov Slovenska požadovalo tiež preskúmanie oblasti platov sudcov, benefícií a iných práv. V tomto ohľade Európska asociácia sudcov upriamuje pozornosť na rezolúciu, ktorá sa týka odmeňovania sudcov, ktorá bola prijatá 16. mája 2009 na rokovaní v Krakowe, kópia ktorej je pripojená k tejto rezolúcii.




REZOLÚCIA EAJ prijatá v Krakowe 15. – 16. mája 2009

Valné zhromaždenie Európskej asociácie sudcov na stretnutí v Krakowe v Poľsku 16. mája 2009:
(1) Sleduje vážne ekonomické problémy, ktorým čelia všetky krajiny, ktoré sú členmi Rady Európy; a
(2) Berie na zreteľ Odporúčanie (R) 94/12 Výboru ministrov Rady Európy o nezávislosti, efektivite a úlohe sudcov, najmä ustanovenie tretieho princípu (1) (b), podľa ktorého všetky štáty zabezpečia odmeňovanie sudcov zodpovedajúce vážnosti ich profesie a zodpovedajúce stupňu ich zodpovednosti; a
(3) Pripomína tiež ustanovenia Európskej charty o štatúte sudcov z roku 1998 kapitolu 6 čl. 6.1, ktoré stanovujú, že sudcovia vykonávajúci súdnu funkciu ako svoje profesionálne povolanie, sú oprávnení mať také odmeňovanie, stupeň ktorého je garantovaný vo výške, ktorá ich chráni pred tlakom namiereným na ovplyvňovanie ich rozhodnutí a všeobecne na ich správanie pri výkone ich funkcie, sledujúce oslabenie nezávislosti a nestrannosti; a
(4) Pripomína tiež Stanovisko č. 1 (2001) Konzultatívnej rady európskych sudcov (CCJE), ktoré upriamuje pozornosť Výboru ministrov Rady Európy na štandardy týkajúce sa nezávislosti súdnej moci a nepreložiteľnosti sudcov, ktoré hovorí, že CCJE považuje za všeobecne dôležité (zvlášť vo vzťahu k novým demokraciám) prijímať špeciálne právne úpravy garantujúce nezávislosť platov sudcov proti ich znižovaniu a zabezpečujúce minimálne zvyšovanie platov v súvislosti so zvyšovaním životných nákladov; a
(5) So záujmom sleduje, že vlády v rôznych členských štátoch Rady Európy, zvlášť v Rumunsku, Poľsku, Ukrajine, Chorvátsku, Islande, Maďarsku, Slovinsku a Bulharsku už uskutočnili resp. zvažujú uskutočniť kroky, ktoré môžu (resp. by mohli) znížiť odmeňovanie predstaviteľov súdnej moci (vrátane ich práva na dôchodkové zabezpečenie) spôsobom, ktorý môže byť nekonzistentný s vyššie uvedenými medzinárodne uznávanými princípmi týkajúcimi sa nezávislosti sudcov v demokraciách ovládaných právnym štátom:

PRETO UPOZORŇUJE všetky tieto vlády, aby neprijímali žiadne opatrenia, ktoré by mohli ohroziť vyššie uvedené princípy, ktoré sú základnými pre zachovanie demokracie a právneho štátu.

čítajúc tieto stanoviská Európskej asociácie sudcov mi to pripadá tak, že v Nemecku a v Rakúsku to musí byť úplná totalita, sudcovia žijúci v absolútnom strachu, terorizovaní výkonnou mocou, pretože nemajú ani sudcovskú radu, kariérny postup závisí v zásade od ministerstva spravodlivosti, ba dokonca sú v niektorých veciach priamo viazaní príkazmi ministra spravodlivosti!

Ale čuduj sa svete, práve v týchto štátoch sa súdy a sudcovia tešia jedným z najvyšších dôveryhodností... Niekde je chyba, nie?

Ono by asi najlepšie bolo prestať si tu klamať a naliať si čistého vína - tieto asociácie a im podobné štruktúry nie sú nič iné než sofistikovanejšie sudcovské odbory a podľa toho vyzerajú aj ich vyjadrenia, takže ťažko možno očakávať, že by snáď povedali niečo proti sudcom.

Nezávislosť súdnictva nemá nič spoločné s inštitucionálnou nezávislosťou súdnej moci, práve naopak - inštitucionálne oddeľovanie súdnej moci a "sudcovská samospráva" robí zo sudcovského stavu v skutočnosti "aristokraciu", ktorá bola kedysi zastúpená v nikým nevolenej Hornej snemovni (či už v UK, alebo aj u nás v Uhorsku) a ktorá sama rozhodovala o tom, koho medzi seba pustí. Náš štát je demokratický, nie aristokratický, a preto jedinú legitimitu môže čerpať z ľudu (priamo či nepriamo).

Sudcovská nezávislosť je otázkou osobnostnej výbavy každého sudcu. Ako kedysi napísal buď M. Bobek, alebo Z. Kuehn, je paradoxom, že sudca v Rakúsku z konca 19. storočia, alebo z 1. ČSR, alebo dokonca z prvej Slovenskej republiky (stačí si prečítať zbierku vtedajších rozhodnutí) bol nezávislejší než dnešný sudca, hoci nemal žiadnu súdnu radu ani sudcovskú samosprávu ani nič podobné. Bolo to preto, lebo do svojej funkcie išiel s vedomím, že nezávislým chce byť a bude. Ak ide niekto do funkcie so snahou dožiť sa v tichu, teple a materiálnej pohode slušného dôchodku, nebude nezávislý nikdy.

Verím, že raz sa aj slovenská justícia bude môcť niečím takým pochváliť.

http://www.justiz.gv.at/internet/html/default/2c94848525f84a630130fe48a3e14a88.de.html

tieto prejavy EAJ trošku postrádajú racionalitu ...
takže tak mierne súhlas s kolegom Novotným.

Nezávislosť sa najlepšie definuje tak, že "najnezávislejší sú presne tí, od ktorých nič nezávisí".
Kuk mierne do ČR ... krásne ilustrované, čo sa stane, ak si Ústavný súd postaví hlavu ... postaví si ju aj parlament. 5x zrušené, 5x prijaté.

Súdna moc je predovšetkým moc, no nie predovšetkým súdna. Pretože nemá súdnosť, pokiaľ si myslí, že môže byť nezávislá. Ak by výkonná moc bola nezávislá, nazývali by ste to "diktatúrou". Lenže jestvuje systém bŕzd a protiváh. Otázne je, či povaha súdnej moci nie je teraz tak trošku "korporátna", keď sa všetci cítia ako jeden stav moci, ktorý chce byť nielen autonómny, ale aj nezávislý / suverénny (skúste si tieto pojmy preložiť do reči štátneho práva, potom bude jasnejšie, čo za vzťahy sa pod nimi skrývajú).

Systém bŕzd a protiváh je presne o tom, aby ani jedna moc nemohla vyskakovať. Zdanlivo parlament môže. Avšak súdna moc sa snaží skrývať pred brzdami exekutívy a parlamentu, čo nie je dobré. Keby skutočne chcela posilniť svoju nezávislosť, tak netlačí na štrukturálne reformy justície, ale práve exekutívy a parlamentu, pretože keď tieto budú viac pod verejnou kontrolou, ani do justičnej moci nebudú nezdravo "vyskakovať" (napr. reprezentatívnosť mandátu a pod.).

Nedôvera justícii sa môže rovnako ako nedôvera k parlamentu prejavovať veľmi jednoducho .... rastúcim množstvom rozhodcovských súdov a iných mimosúdnych riešení sporov (aj protiprávnych). Nedôvera k parlamentu sa prejaví neúčasťou vo voľbách a nedôvera k exekutíve sabotážou ich činnosti (nerešpektovanie rozhodnutí správy, o.i. polície či daňových úradov). Zvýšený výskyt javov nedôvery znamená nelegitimitu (nereprezentatívnosť) moci, čím sa dá jednoducho odpovedať na otázku, čo si ľudia o dnešnej moci v SR myslia.

Ako kolega píše, v Nemecku a Rakúsku majú sudcovia dôveru verejnosti ... pretože tam fungujú brzdy a protiváhy. Neexistuje, aby sa parlament protivil spolkovému ústavnému súdu, alebo predseda najvyššieho súdu ministrovi spravodlivosti, alebo minister spravodlivosti parlamentu. Rešpekt k vyvažovaniu moci spôsobí, že aj ľudia dôverujú tejto moci viac.

Ešte raz ... súdy majú nástroje bŕzd a protiváh, a nepotrebujú si tvoriť svoje ... sudcovia sú tiež občania, môžu byť aj občiansky iniciatívni, ak sa im nepáči postup ostatných zložiek moci ... ale, musia sa podrobiť zákonným nástrojom ostatných mocí ... veď kto, ak nie sudca, bude najlepšie rešpektovať zákon?

Pre pani Kováčechovú jeden odkaz :

Vážená pani, keďže som súčasťou slovenskej justície, nakoľko ju o.i. tvoria najmä konkrétni sudcvia, vyprosím si od Vás, aby ste nepriamo, ale za to dostatočne jasne označovali za chorú a posielali ma na liečenie.

Skúste sa, prosím, zamyslieť nad tým, či nie je choré v tomto štáte dánskom niečo iné alebo niekto iný prípadne iní, nakoľko mnohé názory prezentované na tomto webe tomu nasvedčujú.

Pán Novotný ďakujem Vám, práve ste mi zachránili život, keby ste totiž nespochybnili ešte aj Európsku asociáciu sudcov, tak by som to neprežila.

Metóda všetko spochybniť, je typická metóda tých, ktorým chýbajú racionálne argumenty.

Dosť lacné.

P. Michal Novotný odkazoval na myšlienky Michala Bobeka publikované aj na tomto fóre:

http://www.otvorenepravo.sk/m/clanok/19/r-evoluce-ktera-se-nekonala-justice-dvacet-let-pote

Racionálne argumenty to podľa môjho názoru má.

áno, presne tento príspevok som mal namysli.

Dlho som váhal, či p. Svediakovej niečo napísať. Predsa ale krátko: myslím, že spochybňovať EAJ nie je o nič lacnejšie ako prezentovať jej vyhlásenie ako sväté písmo. A argument typu "pozrite, čo hovorí EAJ" tiež nepovažujem práve za kvintesenciu racionality.

Kedysi som aktívne športoval. Nevyhrať bolo síce smutné, ale úplne frustrujúce bolo vidieť svoje meno na chvoste zverejnenej výsledkovej listiny. Moja účasť bola regulérna, výsledok platný, len slabý. Špor ma bavil aj keď som si uvedomil, že nikdy nebudem patriť k vrcholovej špičke. Od tej chvíle bolo cieľom môjho snaženia nie čo najmenej kolegov predo mnou, ale za maximálneho výkonu akého som bol schopný, ich nechať čo najviac za sebou. Aby som sa po zverejnení výsledkovej listiny nemusel príliš hanbiť. Takže som za zverejňovanie pravidelných hodnotení sudcov.

Monopolným poskytovateľom ochrany práva je štát. Ten svoju povinnosť delegoval na súdy, pričom ich vybavil nezávislosťou, sudcov zbavil zodpovednosti za škody vzniknuté v súvislosti s ich rozhodovacou činnosťou (tieto platí sám, teda skladáme sa na ne všetci daňoví poplatníci), garantuje sudcom istú životnú úroveň. Tým sú dané podmienky, aby sudcovia mohli rozhodovať nie v strese z vlastných životných pomerov, nie pod tlakom hrozby osobnej zodpovednosti za spôsobenú škodu, nie pod nátlakom. Niečo veľmi zhruba podobné sme tu už mali a volalo sa to socialistická ekonomika. "Push past limits" sa stalo heslom až po zmene pomerov. Niečo veľmi zhruba podobné tu máme aj dnes a volá sa to "minimálna úroveň sociálnych istôt". Prečo teda v súčasnosti tak úporne dumáme, ako skupinu nezamestnateľných popchnúť k vyšším osobným "výkonom" a to práve prostredníctvom zmien v tomto mechanizme?
Mierny tlak objektívne stanovených podmienok a primeraná hrozba straty osobných istôt boli a vždy budú tým najefektívnejším stimulom pre kvalitu aj kvantitu dosahovaných výkonov.

Faktom však ostáva, že kritika súdov nie je vždy správna a častokrát je založená na dezinformáciách publikovaných aj na oficiálnych stránkach rôznych úradov. Len ako príklad uvediem citáciu z internetových stránok Najvyššieho kontrolného úradu, ku kontrole na colných úradoch: "Účelom kontroly bolo overiť postup colných orgánov pri vymáhaní pohľadávok po lehote splatnosti so zreteľom na ustanovenie § 6 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. „Správca pohľadávky štátu je povinný starať sa o to, aby všetky povinnosti dlžníka boli včas a riadne splnené, aby pohľadávka štátu bola včas uplatnená na príslušných orgánoch..."

Aj laikovi je zrejmé, že ak colný dlh vymeriava colný úrad, jedná sa o jeho vlastnú pohľadávku a nie pohľadávku štátu a už rozhodne nie je možné hovoriť o tom, že by colný úrad bol správcom pohľadávky štátu. Takáto oficiálne zverejnená dezinformácia môže občana natoľko popliesť (ak jej uverí), že v prípadnom súdnom konaní nebude schopný priznať súdnemu rozhodnutiu nárok na správnosť a aj keď bude súdne rozhodnutie správne a vadný je text na stránke NKÚ, bude súd obviňovať z nespravodlivého rozhodnutia. Preto len kritika súdov nepostačuje ale je potrebné pričiniť sa aj o to, aby právne vadné informácie (dezinformácie) vymizli aj zo stránok štátnych orgánov, úradov,...

Ja som zase hovorila o tom, že mňa zaujíma najmä aké mám podmienky pre výkon práce na súde na ktorom pôsobím, vždy som otvorene kritizovala a aj budem kritizovať, ak taká situácia nastane, nesprávne rozhodnutia vedenia súdu.

Nikdy od roku 2003 som nepocítila zo strany vedenia súdu, nech už bol predsedom súdu či pán JUDr. Hrnčiar, alebo pán JUDr. Béreš žiadne tlaky, za vyslovenú kritiku som nebola nikdy postihovaná, nikdy som nemala pocit, že nemôžem slobodne a demokraticky vyjadriť svoje kritické názory.

Verím, že tomu bude tak i v súčasnosti, nakoľko poznám osobnostnú výbavu pána JUDr. Maceka.

Odmietam sa však zapájať a podporovať revolučné aktivity samozvaneckých telies, ktoré sú v súčasnosti sformované a ktoré nikoho, okrem samých seba nereprezentujú, na rozdiel napr. od Združenia sudcov Slovenska alebo Európskej asociácie sudcov.

Pán Michal Bobek má pravdepodobne viac priaznivcov, podporovateľov, resp. ľudí, ktorých názory reprezentuje, ako ich má napr. ZSS. To ale nemôže znamenať, že len preto by mal mať automaticky "pravdu".
Argumentácia EAJ používa argumenty, ktoré M. Bobek spochybňuje. Totiž, že len samotné inštitucionálne nástroje nezávislosť nezabezpečia, dokonca v určitých prípadoch (nezdravé prostredie) môžu pôsobiť až kontraprodiktívne. Tento rozpor je, myslím, veľkou výzvou súčasnosti (a myslím, že aj témou diskusie).

"Ja som zase hovorila o tom, že mňa zaujíma najmä aké mám podmienky pre výkon práce na súde na ktorom pôsobím, vždy som otvorene kritizovala a aj budem kritizovať, ak taká situácia nastane, nesprávne rozhodnutia vedenia súdu."
Kde v tejto diskusii?

Pán Novotný

ja som nič nevyhlasovala za písmo sväté, to po prvé.

Po druhé, skutočne od Vás si nebudem pýtať povolenie na to, čím prispejem do diskusie, mám pocit, že ste asi museli byť členom nejakej divnej organizácie, ktorá rada cenzurovala, ale ti časy sú našťastie nenávratne preč.

Vy jednoducho ako aj mnohí iní, dokážete "diskutovať" bez prekrúcania a manipulácie s názormi iných asi len vtedy, ak spoludiskutujúci má rovnaký názor ako Vy.

Ale po dlhej dobe ma opäť potešilo, že moje reakcie naďalej vyvolávajú ďalšie reakcie.

To je fajn, lebo ja napr. nereagujem na nezmysly, to nemá význam. Preto som už dlhšiu dobu neprispievala.

A opäť ako vidím, bude rozumnejšie sa na dlhšiu dobu odmlčať, nakoľko nič nové, stále síra a čierno - biele videnie sveta.

Už som raz písala, že čierno - biele videnie je príznačné pre adolescentov, a to už žiaľ alebo chvalabohu dávno nie som.

Pani Svediaková, nedostatok sebavedomia je naozaj asi to posledné, čo by sa Vám dalo vytýkať. Zároveň však, z vecnej stránky, nie je možné nájsť nič čo by nebolo osobné. Dovoľte zopár poznámok:

A) Vo svojich viacerých komentároch namietate voči paušalizovaniu pri kritike súdov, dožadujete sa konkrétnej a vecnej kritiky, pretože paušálnu, nič nehovoriacu kritiku predkladajú len "takí" a "onakí" a Vás osobne sa to dotýka, pretože Vy ste iná. V tomto Vašom komentári to však zrazu už akosi neplatí - "Vy jednoducho ako aj mnohí iní, dokážete "diskutovať" bez prekrúcania a manipulácie s názormi iných asi len vtedy, ak spoludiskutujúci má rovnaký názor ako Vy".

B) Uvádzate, že dlhú dobu ste neprispievala, lebo nereagujete na nezmysly. Nevadí, že ste na žiaden Vami vnímaný nezmysel nepoukázala, jednoducho, všetky príspevky od Vášho posledného vstupu, sú jednoducho nezmysly. A bodka. Tomu sa skutočne hovorí sebavedomie. Alebo, žeby už tak trošičku závan aj arogancie?

C) Potešilo Vás, že Vaše reakcie vyvolávajú ďalšie reakcie, lebo Vy napr. na nezmysly nereagujete. Aspoň že ste aj sebakritická. V tomto sa zhodneme až na to, že ja občas reagujem aj na nezmysel, pretože niekedy sa nedá vylúčiť, že "krivá huba" na ktorú sa pozerám, nie je len videním cez moje vlastné zafúľané okuliare.

D) Viete, pani Svediaková, adolescent z toho jedného dňa vyrastie. Avšak u toho, kto je už na opačnej strane životného intervalu, sa to časom už iba zhoršuje. Prognóza ďalšieho vývoja je bohužiaľ, negatívna.

,,Pravdou je,že prieťahy v konaní spôsobili svojou nečinnosťou predovšetkým okresné súdy,otázka ,čo spôsobuje prieťahy v konaní,má isto viac odpovedí.Avšak nedostatok odborných zručností je určite jednou z nich.".

Bolo by dobre,keby sme sa pokúsili špecifikovať ďalšie dôvody prieťahov v konaní na súdoch.

Chcela by som sa pokúsiť rozšíriť dôvody spôsobujúce prieťahy v konaní na súdoch.

-Sudca môže čo najdôslednejšie naštudovať vec ,vytýčiť termín pojednávania, /predsa úmysel sudcu je a mal by byť,vec prejednať,rozhodnúť a skočiť/, keď z akýchkoľvek príčin sa účastník konania, alebo advokát sa ospravedlnia a žiadajú pojednávanie odročiť,napr. že advokát vec prevzal len pred dvomi dňami a musí vec sám naštudovať....advokát žalobcu,keď sa vec rozhodol prevziať na zastupovanie už s vedomím ,že vo veci je vytýčený termín......

-Sudca musí aj vo veciach kde je právne zastúpenie niekoľko krát vyzývať na doplnenie žaloby..
.
-Sudca má senát s počtom vecí,v ktorých,vo všetkých, to zdôrazňujem vo všetkých , nie je objektívne schopný konať bez prieťahov.Je vec sebeúcty sudcu a má k tomu právny prostriedok,tento stav oznamovať predsedovi súdu.Ten je povinný situáciu riešiť.Je to veľmi zložitý problém,ale nie je to už potom problém sudcu. Sudca v takomto prípade by mal mať stavovskú hrdosť,česť, keď objektívne vie,že nie je schopný vo všetkých veciach konať bez prieťahov, splniť si svoju oznamovaciu povinnosť.V konečnom dôsledku je to signál aj pre výkonnú moc, situáciu na súde riešiť.A keď si sudca túto povinnosť neplní,nikto za neho nepomenuje príčinu prieťahov v jeho senáte.

Hodnotenie sudcov špecifikované v príspevku môže v konečnom dôsledku slúžiť na hľadanie subjektívnych príčin spôsobujúcich prieťahy v konaní na súdoch.Pokiaľ budú odhalené,zistené a pomenované aj aj objektívne príčiny ,ktoré považujem za rovnako dôležité ,mali by byť tieto zistenia základom riešenia naznačeného problému.

Poctivou analýzou príčin prieťahov konaní na súdoch,by sme možno dospeli k zaujímavému poznaniu, napr.,že nie je to celkom tak,že sú spôsobené predovšetkým nečinnosťou okresných súdov.

Možno ústretová diskusia by mohla mnohé bližšie ozrejmiť a pomenovať.

oceňujem, že sa snažíte špecifikovať ďalšie príčiny prieťahov na súdoch, avšak:

a) prečo musí sudca niekoľkokrát vyzývať na doplnenie žaloby aj vo veciach, kde je účastník právne zastúpený, keď predsa súd pri výzve na opravu či doplnenie návrhu raz uvedie, ako treba opravu či doplnenie urobiť (§ 43 O. s. p.)? To už aby si potom účastník vymáhal škodu na právnom zástupcovi, ak ten to na prvýkrát nie je schopný opraviť / doplniť. Pokiaľ by za výnimočných okolností bol na doplnenie potrebný dlhší čas, môže ho predsa súd určiť. Ak je takýto čas dôvodný, nemožno ho považovať za prieťah.

b) pokiaľ existujú senáty, kde všetky veci nemôžu byť vybavované bez prieťahov, čo znamená, že je nedostatok sudcov tam, kde je to potrebné, toto je otázka výkonnej moci, na ktorej riešenie musia súdy tlačiť, či? Veď ak revízie (v prípade potreby aj mimoriadne, vždy podľa tretej hlavy zákona č.757/2004 Z.z. o súdoch) ukážu nedostatky, potom čo na to Súdna rada či ministerstvo, ktorým revízne správy prídu na stôl? Sú súmárne údaje z revíznych správ, ktoré neodhaľujú konkrétne údaje spisov ani účastníkov (v rozsahu, v akom sa napr. rozsudky publikujú v JASPI) verejne dostupné? (napr. by sa z nich dalo zistiť, kde sú prieťahy, v ktorých oddeleniach najčastejšie, v akých starých veciach, na akých úrovniach súdov a iné podobné kritériá). Analýzou údajov z revíznych správ by možno verejnosť sama mohla dospieť k tomu, kto a prečo je nečinný v súdnej moci, resp. prispieť aj k utvoreniu zodpovednosti za prieťahy (pretože to nie je o nezávislosti súdu v hmotnoprávnych otázkach a v prípustnej procesnej rovine, ale o porušovaní ústavných požiadaviek na rýchlosť konania a zodpovednosti za toto porušenie).

c) odkedy je prevzatie veci advokátom dva dni pred pojednávaním dôvod na odročenie pojednávania? A čo tak "Vigilantibus iura scripta sunt"? Pokiaľ sa účastník nezaujíma o svoje právne zastúpenie skôr (napr. pri doručení žaloby protistrany, resp. priamo pri podaní žaloby samotnej), prečo by mal dostávať kvôli tomu dodatočné lehoty odročením pojednávania? (možno uvažovať aj výnimky, napr. že u právneho zástupcu by vznikla prekážka, ktorá by mu znemožnila zastupovať účastníka a ten by si musel zvoliť nového, a pod.) Inak je to so súhlasom oboch strán, ale to už nemôžu byť prieťahy.

Tak som sa snažil odštartovať diskusiu o ozrejmení a pomenovaní. Snáď bude pokračovať.

Ad a),c)- poznatky z vlastnej súdnej praxe,síce dávnejšej....Len,nezaťažuje v prípade právneho zastúpenia stráženie práva klienta právneho zástupcu?

Ad b)-to je skutočne, po splnení si oznamovacej povinnosti sudcu ,prípadne výsledkov Vami uvedených skúmaní, otázka výkonnej moci. Inak to všetko nemá význam.Hľadať čo najoptimálnejšie riešenie v danej konkrétnej situácii,vypísať nové miesto sudcu,zvýšiť počet vyšších súdnych úradníkov,alebo hľadať cestu prostredníctvom prípadného nového riešenia,sudcu s prerušeným výkonom funkcie z dôvodu odchodu do dôchodku...
Inak som si dnes znovu prečítala rozhovor s pani prof. Krskovou,zamyslela som sa nad jednou z jej odpovedí,ako vníma reformu justície: ,,Za kľúčové považujem,aby úsilie o reformu justície nestroskotalo na nereformovanosti celej spoločnosti.Pretože účinnosť a rešpektovanie akýchkoľvek noriem je priamo úmerné vyspelosti spoločnosti a jej schopnosti uvedomovať si vlastné sebadeštrukčné sily.".....

Ja by som tento výrok pani profesorky, pani sudkyňa, otočil do inej roviny takto:
"Ktorí sú tí, ktorí môžu posunúť vyspelosť spoločnosti k lepšiemu?"

Pokiaľ viem, pani prof. Krsková je toho názoru, že hlavnými nositeľmi hodnôt v spoločnosti má byť jej elita a od nej závisí, kam spoločnosť smeruje. Taktiež mám pocit, že je aj toho názoru, že právnici medzi elitu patria, tým skôr sudcovia. A teda ak za kľúčové považuje, aby "úsilie o reformu justície nestroskotalo na nereformovanosti celej spoločnosti", musí existovať elita, ktorá reformy v spoločnosti potiahne. Môj dodatok by znel, že ak elita sú tí, ktorí sa najlepšie dokážu prispôsobiť prostrediu v systéme, kam bude môcť smerovať spoločnosť, ak elita upadne, resp. ak jej mravné hodnoty upadnú? V evolučnom ponímaní ak najadaptabilnejšia zložka systému nie je schopná účinne pomôcť systému sa adaptovať do ďalšieho vývoja, systém sa rúti. Ak sa spoločnosť zrúti, prináša to vždy spojené straty.

Účinnosť a rešpektovanie noriem je predovšetkým podmienené tým, ako ich dodržiava elita. Pokiaľ elita na ne zvysoka kašle, potom si neelita povie toto: "Keď sa niekto 'z tých hore' môže správať takto, prečo by som sa ja nemohol takto?" (myslí sa samozrejme správanie protiprávne, ak morálne normy = približne normy právne, čo je základný predpoklad morálnosti rozhodovania v justícii, keďže tá tieto normy musí dodržiavať). Vyspelosť spoločnosti v otázke dodržiavania noriem je preto závislá najmä na správaní sa mocí, vrátane štátnej.

A aj "uvedomovanie si vlastných sebadeštrukčných síl" je správny postreh prof. Krskovej, pretože práve takto je postavená teória spoločenskej zmluvy. Riešením stavu "vojny všetkých proti všetkým" (= sebadeštrukčná sila pri dnešných vojenských postupoch a technológiách) má byť teoreticky spoločenská zmluva. Zmluva je v tomto prípade x-stranný právny úkon, ktorým ľudia delegujú moc tak, že tejto reprezentácii dávajú moc tvoriť a aplikovať spoločenské normy.

Myslím si, že ak elita prestane byť reprezentáciou (špicom spoločenského správania a hodnôt v kladnom zmysle) a začne "autarkizovať" (čiže sa obmedzí na seba samu), potom teória spoločenskej zmluvy nefunguje a schopnosť uvedomovať si sebadeštrukčné sily klesá. Priamym následkom tohto stavu môže byť uplatnenie práva na odpor či faktická rebélia, výmena reprezentácie (elity?), straty v spoločnosti, nový vývoj.

Ak bude novou kladnou hodnotou napr. schopnosť zdieľať svoje myšlienky, potom elita vrátane justície musí ísť príkladom. A preto na záver vyvstáva otázka: "Ktorí sú tí, čo určia hodnoty a tým aj smerovanie elít spoločnosti?"

Samozrejme, že som ZDRAVO sebavedomá, nemám dôvod sa sama seba podceňovať, to by bolo nezdravé.

Zdravé je, že som ZDRAVO sebavedomá.

Hádam ani Vy by ste nechceli Vážený pán Kramarič, aby Vašu vec prejednával sudca, ktorý si neváži sám seba, nakoľko, ten kto si neváži sám seba, si nemôže vážiť iných.

Podstatné však je, či sebavedomie je zdravé, alebo začína prerastať do kultu osobnosti.

A kult osobnosti mne nehrozí, na to tu máme na súčasnej politickej scéne iných a je ich požehnane.

Bolo napr. v sobotňajšom jednom printovom médiu uverejnené o.i. aj to, že náš súd patrí medzi súdy, ktoré patria medzi súdy s najkratšou dĺžkou konania.

Mne ako sudcovi OS ŽA to nemusia hovoriť médiá, mňa ich názor vôbec nezaujíma, myslím tým, že žiadny názor, ani pozitívny ani negatívny.

Viete, pán Kramarič,

za mňa hovoria výsledky mojej práce, a tie sú hmatateľné, ale najmä verifikovateľné, napr. :Archív Okresného súdu Žilina je plný vecí, ktoré som ja rozhodla a bez prieťahov, na to som totiž na funkcii, ja si myslím, že musí robiť. a robiť a ešte raz robiť, za to berie plat, a nie robiť revolúcie alebo kolomdokola nariekať aký je zaťažený a nerobiť.

A mám okolo seba kolegov, ktorí to vidia rovnako, si ja myslím,ale nemôžem za nich na tomto fóre hovoriť, takže ide výlučne o môj osobný názor, to podčiarkujem.

Na strane druhej odkazujem na príspevok pani Márie Laufovej, kde hovorí, že je vec sebaúcty sudcu a má k tomu právny prostriedok,tento stav oznamovať predsedovi súdu.Ten je povinný situáciu riešiť. atď.

Ja si dovolím pre zrozumiteľnosť a v záujme predchádzania sporom vložiť do môjho prísveku paragrafované znenie zákona, ktoré mala na mysli pani Laufová, ide o ust. § 30 ods.4 zákona č. 385/2000 Z.z., v zmysle ktorého citjem :

Sudca je povinný vykonávať svoje povinnosti svedomito, v pridelených veciach konať plynulo bez zbytočných prieťahov; vždy upozorniť predsedu súdu na neprimeraný počet pridelených vecí, ak zjavne hrozí, že ich nemôže vybaviť bez zbytočných prieťahov.

Uvedenú povinnosť si ja osobne plním priebežne, ako všetky ostatné, zákonom uložené.

Ja sa ničoho a nikoho nebojím, to opakujem aj na tomto webe neustále, nemám sa čoho báť, som nezávislý sudca a urážlivé reči beriem ako povinné jazdy politikov a ich predĺžených rúk, povinné jazdy novinárov.

Je to ich živnosť, je každom človeku čím sa živí .............


























A to, že nevykríkam do médií aká som nezávislá a pod. .... ja to nepotrebujem.

Ďakujem ešte raz za reakciu.

S Vami, Vážený pán Kramarič, má význam diskutovať, nakoľko netrepete nezmysly.

Teším sa na prípadnú ďalšiu diskusiu.

Dobrú noc.