Monopol na sudcovskú nezávislosť neexistuje

a ako zapadá do tejto idylky snaha Žitňanskej o presadenie aby predseda NS nebol súčasne aj predsedom súdnej rady ? Nezaváňa to trošku politickým zasahovaním ? Nejak mi to nekorešpoduje ani s textom dôvodovej správy pri zavádzaní sucovskej samosprávy ... Alebo vôbec veriť týmto rečiam o snahe o nezávislosť, keď sú tu mediálne útoky Žitňanskej na konkrétne osoby za to ako a kde sa zabávajú ? To už je čo, to už je osobná nenávisť Žtňanskej voči konkrétnym ľuďom. Nehovoriac o nehoráznej drzej arogantnej novele zákona o prokuratúre, ktorá ako sa zdá je v rozpore s Ústavou, na čo bola Žitňanská viackrát upozorňovaná... Celý ten kabaret sa na začiatku tváril aký je principiálny, ale taký bordel aký zavádza by si ani Fico ani Mečiar nedovolili, ... naopak, to čo sa deje presne vystihol Fico, keď to prirovnal k tzv. husákovskej normalizácii v 70-80 rokoch a som hlboko presvedčený, že presne Žitňanská, Lipšic, Zajac, sú tými, ktorí majú toto v krvi

a prečo by predseda NS mal zároveň zastávať post predsedu súdnej rady, a to bez ohľadu na to, kto touto osobou je? Mal by som výhrady k čl. 141a ods. 1 veta 1 Ústavy SR, pretože na postavenie tejto osoby má vplyv aj čl. 145 ods. 3 Ústavy SR a aj iné (napr. čl. 141a ods. 4 Ústavy SR) a mierne veľký vplyv na chod justície táto osoba môže vďaka týmto oprávneniam mať. Takéto rozmery potom musel riešiť súdny orgán ochrany ústavnosti napr. v II. ÚS 5/03, iný problém s tým spojený je napr. v Drgoncovom komentári na s. 742.

Aké mediálne útoky? Pokiaľ viem, disciplinárne návrhy zatiaľ neboli podané z jej strany, takže asi bola mierna, pretože § 30 ods. 1 zákona o sudcoch (385/2000) by si to priam vyžadoval.

Novela zákona o prokuratúre ... to je diskutabilné ... ÚS SR pozastavil jej účinnosť, ale ešte nerozhodol. Argumentoval najmä oslabením pozície prokuratúry v rovnováhe mocí. V ČR je však prokuratúra štátnym zastupiteľstvom, čiže priamo riadená exekutívou a nikto nevraví o narušení deľby mocí. Počkal by som však na verdikt ÚS a potom sa prípadne obracal na ministerstvo, ak by bol rozpor s Ústavou SR daný.

K tomu o normalizácii sa škoda širšie vyjadrovať, pretože to nie je argumentácia právneho či iného racionálneho charakteru, ale jednostranný útok.

Citát z dnešných Hospodárskych novín :


.... Ďalší člen iniciatívy Peter Paluda je presvedčený, že vo výberových konaniach uspeli prevažne Žitňanskej ľudia. "Minimálne do tej miery, že ich má preverených a dokáže cez nich súdy účinne riadiť." Sudca Najvyššieho súdu sa sám neúspešne uchádzal o post predsedu druhého okresného bratislavského súdu. "Podľa toho, ako prebehlo výberové konanie, mám dojem, že výberová komisia bola dopredu veľmi silne ovplyvnená. Je zrejmé, že asi z koho strany," hovorí Paluda. V dvoch konaniach uspeli priamo Žitňanskej bývalí podriadení. Nová predsedníčka Krajského súdu v Bratislave Darina Kuchtová bola v rokoch 2003 a 2004 na ministerstve spravodlivosti riaditeľkou odboru obchodného a exekučného práva. Víťazka výberového konania na predsedu druhého bratislavského okresného súdu Gabriela Sobolovská bola zase od roku 2000 do roku 2006 generálnou riaditeľkou sekcie civilného práva. Sobolovskú Žitňanská zatiaľ do funkcie nevymenovala. Ministerka včera odkázala, že nemá zákonnú možnosť zasahovať do priebehu výberových konaní a ani tak nerobila. "Možno sa tomu ťažko začína po uplynulých rokoch veriť, ale je to tak."

ja si myslim ze toto vsetko su len kvazi problemy. ludi trapia ine veci. napriklad na stranke www.pravnelisty.sk pise sudca o tom ako nefunguje syystem ochrannych lieceni a ake su chyby v trestnom zakone - napriklad ze v niektorych pripadoch nie je mozne vôbec ulozit psychopatom v trestnom konani ochranne liecenie. myslim ze toto su zavazne temy, teda neexistencia diskusie o legislative statu a jej "kvalitach". to je len moj subjektivny pohlad o dolezitych veciach, tak dufam ze tym nikoho neurazim nakolko na tejto stranke sa nejako vsetko berie v diskusiach osobne..

aj v hokeji alebo futbale sa najprv debatuje o rozhodcoch a až potom o pravidlách hry ...

fakt je však ten, že ak je vada v pravidlách hry, rozhodca rozhodne vždy vadne, pretože ak rozhodne v súlade s vadou a proti logike veci, rozhodne síce podľa pravidiel, ale vadne a ak proti vade a v súlade s logikou veci, poruší pravidlá a teda tiež vadne. Koho by teda najviac malo zaujímať, či sú vady v pravidlách?

O diskusiu o legislatíve štátu som sa tu pokúšal viackrát ... ono sa takáto diskusia obvykle končí u "lobby", "záujmov", "v SR je to tak", resp. "ad hominem".

suhlasim s vami. ak sú pravidlá hry nepresné, chybné, ak majú ustanovenia ktoré si protirečia, či ustanovenie ktoré sa dá vykladať dvomi odlišnými (a protichodnými) spôsobmi, tak potom sú také aj rozhodnutia rozhodcu. znamená to ale že je na vine rozhodca? mám nadávať jemu? nie je náhodou na chybe tvorca pravidiel hry? ze nedokáže spravit dobry manuál? a nemal by tvorca pravidiel hry pri ich zmenách zistovat aj názor rozhodcu? co moze spravit rozhodca aby tvorca pravidiel hry zobral aspon do uvahy jeho názor z praxe?

Nie je všetko čierne alebo biele, medzery v pravnej uprave tu vzdy boli a aj budu, zakonodarca bohuzial pri tvorbe pravneho predpisu a jeho jednotlivych noriem nemoze predpokladat vsetky zivotne situacie vyjadrene v hypoteze, ktore mozu vzniknut. To je, ale myslim uz k inej teme preahujucej tento ramec. Ano, iste je potrebne hladat chybu v legislativu tvoriacom subjekte, ale tym nie je len zakonodarca, ale aj subjekty, ktore aplikuju dane pravidla hry v beznom zivote a nasledne tieto poznatky z aplikacnej praxe prenasaju (mali by) formou pripomienok a legislativnych navrhov vyssie zakonodarcovi. A tym sa opat dostavame k sudcom a ich odbornym a moralnym sposobilostiam. Su to prave oni ktori by mali poskytovat dostatocnu spatnu vazbu zakonodarcovi, ale pokial toho nie su schopni, rozumej pokial sa prostrednictvom vyberovych konani nedostavaju do funkcii ludia, ktori by tam na zaklade objektivne danych pravidiel, ktore splnia, mali byt, tak potom sa nemozeme divit tomu v akom stave sa nachadza legislativa. To je uz len dosledok toho na co sa potom laik stazuje v praxi a dostane to pocitit, lenze nie pricina toho preco sa tak deje. Je to samozrejme iba jeden kusok z celej mozaiky celeho procesu, ale ti, ktori ho maju moznost ovplyvnit by to mali vyuzit najlepsie ako vedia, tzn. aj vyberove konania, vychova a posobenie sudcov bym ali byt na tej najlepsej moznej urovni.

nezda sa mi celkom korektne davat sudcov do suvisu s nekvalitnou legislativou. myslim ze chybna legislativa nemoze byt v pricinnej suvislosti so zle nastavenými vyberovými konaniami na sudcov. to sa mi zda uz trocha moc prehnane. ja si myslim ze chybou je mozno to, na co poukazuje ten sudca na pravnych listoch, ze legislativu robia na ministerstvach mladucki pracovnici bez akzchkolvek praktickych skusenosti, ktorí plnia len politicke zadania a pripomienkove konania su je formalizmom, t. j. pripomienky sudcov idu do koša. ale mozno to tak nie je a mozno za vsetko na svete mozu sudcovia

Netvrdím, že za všetky chyby v legislatíve můžu len sudcovia, túto vetu som nikdy vo svojom príspevku neuviedol, ale téma tohoto článku as diskusie sa uberá smerom ich výberových konaní atd.. Samozrejme, že celý legislatívny proces ma viac prvkov a zúčastnených osůb, ak ale hovoríme o konrétnom prvku tohoto procesu, ktorým je sudca, tak je samozrejmé, že na týchto postoch by sa mali objavovať len ľudia istých objektívne nastavených kvalít. Kvalita legislatívnych zamestnancov na ministerstvách a všeobecne v celej štátnej správe je už iná pesnička, všetci vieme aká.

No v prípde, že diskusia o legislatíve a jej kvalitách na Slovensku predpokladá účasť dostatočne odborne a morálne spůsobilých ľudí, ktorí ju aplikujú v praxi a podieľajú sa tak na jej skutočnom uvedení do života považujem práve tento problém za kľúčový, pretože "zlá" alebo "nepresná" legislatíva je iba důsledkom celkového stavu odbornej verejnosti. Preto nemôžem súhlasiť s uvedeným príspevkom.

nechcem byť vulgárny, ale čítajú si v EAJ, ku čomu sa vyjadrujú?

EAJ: "Výber, menovanie a kariérny postup sudcov - väčšina členov výberových komisií (t. j. 3 z 5 sú menovaní ministrom spravodlivosti a iba dvaja sudcami samotnými (jeden súdnou radou, jeden predsedom príslušného súdu)"

§ 29 ods. 1 zákona o sudcoch de lege lata (385/2000 - ZOS): "Členov výberovej komisie vymenuje predseda súdu z databázy kandidátov na členov výberovej komisie vždy po vyhlásení výberového konania, a to tak, aby jeden člen bol z kandidátov zvolených národnou radou, jeden člen z kandidátov zvolených súdnou radou a dvaja členovia z kandidátov vymenovaných ministrom. Jedného člena výberovej komisie zvolí na žiadosť predsedu súdu sudcovská rada súdu, na ktorom sa voľné miesto obsadzuje."

EAJ: "Disciplinárne konania – právo podať návrh na začatie disciplinárnych konaní proti sudcom prešlo (zo súdnej rady) výlučne na ministra spravodlivosti."

§ 120 ods. 2 ZOS: "(2) Návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať
a) minister,
b) verejný ochranca práv,
c) predseda krajského súdu aj proti sudcovi okresného súdu v jeho obvode,
d) predseda súdu proti sudcovi príslušného súdu,
e) sudcovská rada proti sudcovi príslušného súdu vrátane predsedu tohto súdu."

EAJ: "Neoprávnená kritika súdnej moci – nemiestne kritizovanie súdnych rozhodnutí, špecifické
komentáre vyjadrujúce nepodložené pochybnosti o správnosti súdnych rozhodnutí rovnako ako
urážlivé výroky predstaviteľov výkonnej a zákonodarnej moci na adresu sudcov a súdnej moci ako takej."

... prečo niekto plače na nesprávnom hrobe? Resp. čo EAJ na to, že najčastejší adresát tých vládnych a parlamentných výrokov - sudca (snáď nemusím menovať), ktoré má EAJ pravdepodobne na mysli, bol tiež ministrom spravodlivosti a mal tiež "niečo do činenia" s návrhmi na disciplinárky proti "nepohodlným sudcom"? A inak ... nech pekne konkretizujú. To čo je za správa bez autentických podkladov? To je ako rozhodnutie bez skutkového stavu v ňom (= preskúmateľnosť nulová) ... tým sa EAJ podľa mňa dehonestuje sama.

EAJ: "Európska asociácia sudcov napomína všetky sféry výkonnej moci, aby sa stránili všetkých nebezpečných prejavov narúšajúcich nezávislosť súdnej moci neprimeranou kritikou súdnych rozhodnutí."

Ako sa dá slovným prejavom vládneho predstaviteľa narušiť nezávislosť súdnej moci? To by ma veľmi zaujímalo. Nerobím si ilúzie o "cnostiach" výkonnej moci, vieme, aký starý a "kvalitný" máme civilnohmotný a civilnoprocesný kódex a vôbec celý právny poriadok, pričom na tom svoj výrazný podiel má aj exekutíva, ale toto od EAJ sa mi zdá paľbou mimo misu.
Aká je to neprimeraná kritika súdnych rozhodnutí? Inak to ešte skúsim...kto viac kritizuje sudcov, verejnosť či exekutíva? Okrem toho, kritizovať sudcu a súdne rozhodnutie je rozdiel, v prvom prípade je to ad hominem a v druhom k veci.

ad Rezolúcia o platoch sudcov z Krakova:
"sudcovia vykonávajúci súdnu funkciu ako svoje profesionálne povolanie, sú oprávnení mať také odmeňovanie, stupeň ktorého je garantovaný vo výške, ktorá ich chráni pred tlakom namiereným na ovplyvňovanie ich rozhodnutí a všeobecne na ich správanie pri výkone ich funkcie, sledujúce oslabenie nezávislosti a nestrannosti."

to je zase taká všeobecná floskula ... koľko je také odmeňovanie v primeranom prípade? Veď napíšte do tej rezolúcie vzorec výpočtu odmeňovania s využitím funkcie parity kúpnej sily a potom sa môžeme o niečom baviť. Inak, platy sudcov sú tiež rozpočtové prostriedky, spoločné, zákonom stanovené ... ako sa počíta a ohodnocuje "tlak na sudcu"?

EAJ: "Avšak, žiadna z ostatných mocí v štáte sa nemôže pod zámienkou zodpovednosti snažiť o získanie neprimeraného vplyvu na súdnu moc."

... ja som bol vždy v tom, že môže, a to pod akoukoľvek zámienkou ... len je podľa mňa vecou ostatných zložiek moci, aby jej v tom cez checks a balances zabránili a navyše tým u verejnosti má takto nemorálne snažiaca sa moc strácať dôveryhodnosť. A keď to nedokážu, niekde je chyba, a tú treba nájsť a zoperovať. A keď nestráca dôveryhodnosť, tiež je niekde chyba. Moc je preto moc, že je v jej povahe sa rozpínať. To je prirodzené a nemôže si súdna moc (EAJ in concreto) myslieť, že je jediná, ktorá má na takúto schopnosť privilégium a že ostatným mociam túto črtu moci "zakáže".

V časoch, keď prírodné a humanitné vedy ešte neboli oddelené, keď Veda bola Umením, bolo zaznamenaných veľa právd o podstate a povahe Bytia a postavení človeka v ňom. Odrazím sa od nasledovných myšlienok:

- Človeku nebolo dané tvoriť, len plodiť. (S)tvorenie je skončené a je fixované sústavou Zákonov. Mudrc spoznáva a buduje Umenie (know-how) poznaním podstaty a povahy Vecí a daných Zákonov (Rosarium Philosophorum sive pretiosissimum donum Dei, N.N., Frankfurt, 1550).
- Všetci, ktorí pracujú poza chrbát prírody sú podvodníci a podvedení a pracujú nezákonným spôsobom. Z človeka sa nemôže zrodiť nič iné než človek a z brutálneho hoväda nič iné než brutálne hovädo a žiadna forma ďalej neodovzdá nič iné, než svoju formu...(tamtiež).
- Niet pravého plodenia, iba veci zhodujúce sa vo svojej podstate, pretože veci nie sú urobené ináč, než podľa svojej podstaty, pretože vŕba nikdy nezrodí hrušku, ani krovina granátové jablko, ani diablov strom nesplodí dobré ovocie (Aristotel).
- Ako hore, tak aj dole (Smaragdová doska).
- Hlupáci rozumejúci reči Filozofov podľa písmen, nenájdu žiadnu pravdu a hovoria, že je to falošná veda, pretože oni to vyskúšali a nič neobjavili, a potom sa stávajú zúfalcami, zavrhujúcimi túto vedu a haniacimi knihy a preto im táto veda priniesla len malý úžitok, pretože naša veda tajomstiev prírody nemá žiadneho nepriateľa okrem nevedomca (Arnoldus).
- Ten, kto veriac, že dosiahne cieľ bez tamtých vecí (zákonov bytia, pozn.) postupuje v praxi slepo ako zadok do jeho večere, pretože telo nevstupuje do tela ani duch do ducha, pretože tvar nezískava dojem tvaru ani hmotu z hmoty, pretože podobná vec nemá aktivitu ani vášeň vo svojej podobe, kedy žiadna z nich nie je horšia než tá druhá, pretože podobné veci nemajú nad sebou moc a vládu (Tomáš Akvinský).

Poodstúpim od súdnej moci, dostatočne ďaleko, aby som prestal rozoznávať detaily a vnímal ju len ako systém. Lenže súdnu moc ako Systém nevidím. V diaľke vidím množstvo subsytémov, navzájom poprepájaných, v horizontálnej rovnocennosti aj vertikálej podriadenosti, kde výstup z jedného je zároveň vstupom do iného. A vidím, že súdna moc je len jeden z nich avšak, značne špecifický - absentujú externé regulačné vstupy. K ľubovoľnému zo subsytémov sa priblížim a badám, že sám sa skladá z menších, podobne usporiadaných subsytémov. Tak sa vzdialim ešte viac než predtým a konečne vidím celok. Lenže, aj z neho trčia vstupy a výstupy, miznúce v nedohľadne. Kúpim si ten najsilnejší ďalekohľad a na samej hranici rozoznateľnosti vidím šošovku mikroskopu a za ňou vlastné, žmurkajúce oko.

V systematike správneho riešenia problémov niet rozdielu medzi prírodnými a humanitnými vedami. Veľmi zjednodušene, nemôže byť vytvorené nič správne fungujúce, čo by nemalo svoj predobraz v Bytí („tu“, „hore“ alebo „dole“), v tom čo bolo, takto predstavujúc „semeno“ toho, čo raz úspešne bude.

Môžeme „plodiť“ nové systémy, avšak ich konštrukciu musíme vybudovať zo „stavebných kameňov“ už sa na „stavenisku“ nachádzajúcich, rešpektujúc zákony Bytia a to ako tie poznané, tak aj tie, ktoré sa za daným účelom snažíme ešte len spoznať. Nikdy však nesmieme pracovať „poza chrbát Prírody“, pretože čas nám skôr či neskôr neomylne ukáže, že ak sme postupovali „nezákonne“, plod nášho úsilia je jedovatý, poškodzuje subsystém do ktorého sme ho vložili, ako aj všetky subsytémy, s ktorými je „otrávený“ subsystém spojený. Ukáže nám, že sme podviedli všetkých okolo nás a vo vlastnej hlúposti a nevedomosti aj sami seba.

Nepoznám jeden jediný správne fungujúci subsytém, ktorého výstupy predstavujú regulačné vstupy do iných subsystémov, pričom sám by bol od externých regulačných vstupov izolovaný. Ak v takomto systéme dôjde k poruche, samoregulačne ju nemusí byť schopný napraviť, pretože z hľadiska jeho poloizolovanej existencie nemusí byť daná porucha vnímaná negatívne, naopak, môže ju vyhodnotiť ako vývoj k jeho prospechu. Jeho výstupy však budú v ďalšom touto poruchou ovplyvnené a teda dôjde ku kvalitatívnej zmene regulátorov činností nadradeného systému, ku škode systému ako takého. Sám poškodený subsytém však objektívny stav existencie ním spôsobovaných škôd systému neregistruje, pretože, vzhľadom na absenciu vlastných regulačných vstupov sa správa ako pasívne inertný. Že niečo nie je v poriadku, zaregistruje až v momente svojho zániku, spolu so zrúteným systémom, ktorého bol chtiac-nechtiac integrálnou súčasťou.

Vlastne, jeden takto sa správajúci subsytém poznám - imunitný systém napadnutý infekciou HIV. Pred pár desaťročiami som sa o tomto probléme rozprával pri káve s MUDr. Rajko Dolečkom. A ako čistému ignorantovi mi to vysvetlil nezabudnuteľným spôsobom: hlavnou postavou drámy sú T-lymfocity, ktoré bežné vírusy identifikujú, analyzujú a zodvihnú vlajočku, ktorou silovým zložkám oznámia silu a druh nepriateľa, odporučia vhodnú výzbroj a taktiku boja. HIV vírus ich neusmrtí, len sa priblíži zozadu, a pridrží im ruky pripažené k telu. Ak následne organizmus napadne napr. chrípkový vírus, silové zložky sú v stave pokoja, pretože strážcovia a analytici nič nesignalizujú, je stav mieru. Pritom organizmus je na ceste k zániku, v blaženej nevedomosti, bez odporu nájazdníkom.

Odpor proti kritike súdnictva, boj za jeho temer až absolútnu nezávislosť (okrem energetických a materiálnych vstupov) mi až nápadne pripomína HIV aktivitu. Budeme hľadať liek, budeme sa snažiť o vytvorenie chýbajúcich regulačných vstupov do súdneho subsytému, alebo akceptujeme jeho obrannú reakciu založenú na logike „zadku postupujúceho do večere“ a ďalej sa budeme tešiť zo zdanlivého mierové stavu pokoja, kedy je tým najdôležitejším nezávislosť a vnútorná spokojnosť súdnictva? Koľko sekúnd nám ostáva do kolapsu Systému?

Všetko je to o kultúre národa. Slovensko je niekde na chvoste vyspelých krajín. Samotné texty zákonov, hoci by boli ako dobré, neznamenajú ešte zákonnosť, právny štát a právne istoty. Nezávislosť súdov a nezávislosť aj ostatných orgánov verejnej moci, ktoré rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb je priamo úmerná politickej kultúre toho ktorého štátu. Politická kultúra na Slovensku sa pohybuje okolo dna. Do všetkých sfér spoločenského života zasahujú politici, často priamo, ale aj nepriamo. Dôkazom je fakt, že do všetkých funkcii verejnej správy nominujú svojich poskokov, aby im oddane slúžili bez ohľadu na odbornosť a profesionalitu. Rovnako sa to týka aj súdov. Odôvodňujú to tým, že len tým figúram veria a nikomu inému. Hlúposť ako vyšitá, ale čo s tým urobíme ?! Pokiaľ sa politika neodosobní od verejnej správy, vrátane súdov, nebudeme nikdy hovoriť o nezávislosť rozhodovaní vo verejnej správe ani v súdnictve.

"Po nezávislosti justície najviac volajú sudcovia čo si ju najmenej zaslúžia."

,,Nezávislosť justície je potrebné vnímať akosi skromnejšie.Nezávislosť nie je hodnotou samou o sebe,ktorú by bolo potrebné budovať a chrániť.Nezávislosť je hodnotou sprostredkujúcou,ktorá má zaručiť práve nestrannosť rozhodovania v konkrétnej veci."...,,Bokom však zostáva iný typ nezávislosti,ktorú môžeme nazvať nezávislosťou mentálnou čo osobnou.Zahŕňa osobnú odvahu a zodpovednosť sudcu,teda odvahu nebáť sa rozhodnúť podľa svojho presvedčenia a odvahu niesť za svoje rozhodnutie zodpovednosť.Nesením zodpovednosti sa nemá na mysli,že by bol niekto stíhaný za rozhodnutie,ale schopnosť verejne uniesť a obhajovať svoje rozhodnutie."Michal Bobek (R)Evoluce,která se nekonala-justice dvacet let poté.

Ja osobne po nezávislosti sudcu MEDIÁLNE nevolám, v tomto som konzistentná aj na tomto webe.

Nemám dôvod, som nezávislý sudca, nepotrebujem sa prezentovať v médiách, netúžim po funkciách, svoje povolanie vnímam ako poslanie, skladala som sľub do rúk prezidenta, a v neposlednom rade za mňa hovoria moje rozhodnutia, a preto som rada, že konečne je tu anonymizácia.

Projekt je fajn, ale kto to bude robiť a na úkor čoho, to ukáže čas. Totiž, ak asistent, tak fajn, len aby anonymizácia nešla na úkor výkonu súdnictva, inými slovami : ak asistent sudcu bude 4 hodiny z jeho pracovnej doby anonymizovať, tak uvidíme koľko času mu ostane na výkon.

Neviem čo je obsahom slovného spojenia "nezávislosť justície".

Týmto nezmyselným pojmom sa šermuje a šermuje .

Toto slovné spojenie nemá obsah.

Súdnu moc ako zložku štátnej moci tvoria jednotliví sudcovia.

Žiadna imaginárna "justícia" neexistuje.

Na REČI typu, keď už nechcem byť naozaj neslušná a napísať, že KECY, o osobnej odvahe som už alergická.

Aj ZOJ neustále podsúva nejaké REČI, ak nie KECY, o ustráchaných sudcoch, ja neviem čoho sa to vlastne mám báť, ja sa nebojím nikoho a ničoho.


Že by vyzvať " na férovku " všetkých tých, ktorých neustále hovoria o nejakom strachu ?


Mám si vyprosiť si od kohokoľvek urážlivé reči, paušálne obviňovania, podprahovo podsúvané nepravdy ?

Alebo bude lepšie , vnútorne nespokojných, emočne labilných , ambiciózne neuspokojených jednotlivcov nechať na pokoji ?

Príklady:
I.Odporúčanie CM/Rec (2010) 12
Výboru ministrov členským štátom
o sudcoch: nezávislosť, efektívnosť a zodpovednosť
Kapitola I. Všeobecné princípy
4. Nezávislosť jednotlivých sudcov je zabezpečená nezávislosťou súdnictva ako celku. To je
základným atribútom právneho štátu.
7. Nezávislosť sudcu a súdnictva musia byť zakotvené v ústave alebo na najvyššej možnej
právnej úrovni v členských štátoch, s odvolaním sa na podrobnejšiu úpravu právnymi
normami nižšej právnej sily.
II.Ústava Slovenskej republiky
Čl.141

(1) V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy

S posledným odsekom Vášho príspevku zo dňa 07.10.2011 sa nedá nesúhlasiť.

Brilantné, Vážený pán doktor.


S úctou

K vášmu príspevku zo dňa 07.10.2011 :

Politika a kultúra ? To sa vylučuje.

Takže slovné spojenie "politická kultúra" je taký istý nezmysel, ako " nezávislá justícia"

O akých poskochoch v súdnictve, hovoríte, pán Hrabčák ?

Menujte, prosím, uveďte konkrétne mená a priezviská.

Inak, si s prepáčením a zároveň prepitujem, kladiete ľudské exkrementy do vlastných úst.

S pozdravom.

Čítajú si v EAJ. A to pozorne. Buďte kľudný.

Len Vám to nesedí do karát, pán Pivarči.

Za chvíľu bude tých revolucionárov v rezorte tak akurát na mariáš, prípadne na pauzovaný :-)

Ak by ste nevedeli :

Na mariáš traja :-)

Na pauzovaný, štyria :-)

Ale v pohode, ja som priaznivcom slobodnej diskusie.

Do akých karát? Toto nie je politický, ale právny portál, o politike môžeme diskutovať inde. Ale keď už ste to načali, len stručne toľko, že mám dojem z Vašich posledných príspevkov, akoby Vás tešilo, ak by sa nič v justícii nerobilo ("žiadna revolúcia"). Keďže viem a vidím najmä na rozhodnutiach v jednotlivých konaniach a na ich priebehu (vyhlásenia ZOJ a spol. nečítam), že justícia je v silnom neporiadku, konzerváciu súčasného stavu si neprajem.

Namietol som konkrétne rozpory rezolúcie EAJ s platným právom aj s základnými pravidlami štátoprávneho usporiadania (brzdy a protiváhy). Ak teda EAJ sleduje náš právny poriadok, pozná štátoprávne pravidlá, pozná našu situáciu v justícii, aj postoj verejnosti, aj jednotlivé prípady, je smutné, keď zverejní takýto obsah rezolúcie, ktorý tomu nenasvedčuje.

Môžte ma presvedčiť aj konkrétnou argumentáciou a odkazmi na konkrétne ich názory a výsledky o opaku, pretože zatiaľ tieto nemám.

Mariáš hrať viem, lenže viem aj to, že tam o hre rozhodujú tromfy ... a žiadne vo Vašom príspevku nevidím v prospech cieľa, kam mierite Vašu argumentáciu.
Píšete okrem iného vyššie, že anonymizácia by mohla zaťažiť súdy tak, že by nemuseli mať čas na výkon ostatnej práce na súde (konkrétne asistenti sudcov). Ja sa pýtam prečo, keď by sa anonymizácia dala automatizovať? Jednoducho polia s údajmi, ktoré sa majú anonymizovať, by boli interaktívne (a možno 10 iných riešení, v princípe s rovnakým výsledkom).
Ďalej vyššie píšete, že súdnu moc tvoria ako zložku štátnej moci jednotliví sudcovia. V poriadku, potom nech existujú rozhodnutia senátov podpísané všetkými sudcami, nielen predsedom senátu, disenty k rozhodnutiam, individuálna majetková zodpovednosť sudcu za porušenie procesných pravidiel a mnoho iného. Inak súdnu moc z pohľadu verejnosti tvorí blok sudcov, nie sudcovia samotní.

Tiež píšete, že "samé paušálne obvinenia". Je v tomto štáte prípustná konkrétna adresná kritika sudcov na meno zo strany verejnosti? Či radšej skôr platí: "nepohnevaj si svojho sudcu"? Môžem prísť a otvorene povedať konkrétnemu sudcovi: "Tak pardon, ale Váš rozsudok je neuveriteľná hlúposť, lebo toto a toto"? Lebo pochvalu nie je problém adresovať, lenže kritiku ... či?

Vážená pani sudkyňa, touto cestou, keď ešte poloospalý čítam ráno v práci tieto Vaše príspevky (už po niekoľký krát nemôžem veriť tomu čo čítam), nechcel som, ale musím, nedá mi, musím zareagovať. Úroveň Vašich argumentačných schopností akou sa prezentujete v tejto diskusii a na celom tomto fóre je zúfalá. Iste môžete namietať, že Vy si predsa moôžete, kamkoľvek písať čo chcete, je to predsa slobodný prejav Vašich myšlienok a názorov. Ale práve takýmito vyjadreniami a prípsevkami všetkých, ktorí si ich prečítajú len utvrdíte v tom, že práve hromadne prevládajúci názor odbornej, ale aj laickej verejnosti o nelichotivom stave sudcovského cechu, je vlastne pravdivý. Táto Vaša posledná perla je toho priamim dôkazom. To čo Vy nazývate sebavedomým správaním a nebojácnosťou, je len arogancia zakrývajuca neochotu/povahovú neschopnosť viesť normálny a dôstojný dialóg/komunikaciu/diskusiu na témy, ktore Vám očividne "dvíhajú tlak" a Vy sa s tym neviete vnútorne vysporiadat. Toto je asi všetko čo k tomu chem povedať.

... ufff... alebo ...ooops... zrejme citoslovcia sú najvýstižnejšie po prečítaní tejto debaty. Ale aj pre toto má tento portál zmysel a držím mu palce. Ostanem len pri tom EAJ. Pán Pivarči neurobil nič iné, len faktograficky upozornil na (inak naozaj závažné) dezinterpretácie faktov zo strany EAJ. Skúste prekonať Vašu averziu k ZOJ a kliknite si na www.sudcovia.sk. V článku "Zámer, neschopnosť, polovičatosť?" sú aj anglické "originály" dokazujúce to, čo pán Pivarči tvrdí. A tiež preklady zrejme zabezpečené Združením sudcov Slovenska dokazujúce ďalšie fakty... FAKTY a podľa nás LOGICKÉ ÚSUDKY z nich vyvodené. Možno sa mýlime, možno po anglicky nevieme my, ale fakt úprimne - my sudcom škodiť nechceme, naopak. Skúšame zbierať fakty, konať a hodnotiť na základe nich. Ak nám to nejde (prípadne nejde to Otvorenému právu...), kľudne o tom píšte, ale... Inak tiež v pohode, ja som tiež za slobodnú diskusiu

Ťažko by som uveril tomu, že Žitňanská je práve tá osoba, ktorej ide o nestrannosť a nezávislosť. Moje postrehy mi hovoria o niečom inom. Doposiaľ sa ministri spravodlivosti nevedeli vyzliecť z politického trička. Verbálne prejavy je jedna vec, ale skutky sú dôležité. Kultúra národa, hlavne politikov je ešte v plienkach, preto ich rozhodnutia sú také aké sú, ale určite sú vzdialené právnemu princípu nestrannosti a nezávislosti súdov. Pokiaľ sa začne v tejto spoločnosti čestne žiť a pracovať, potom bude možné presadiť a realizovať v praxi vyššie uvedený princíp. Inak je to sen, túžba, ktorá je u vyspelých národov samozrejmosťou. Počkajme si...........