O spolupráci občianskej spoločnosti so súdnou mocou

len idealizmus od realizmu má ešte ďaleko ... a mňa by zaujímalo, že prečo.

Začnem reagovať na článok pekne postupne:
"Za niekedy nestarostlivú judikatúru však podľa mňa nemôžeme viniť len naše súdy. Sudcovia totiž nemajú k dispozícií poriadnu odbornú literatúru a nepomáha im ani občianska spoločnosť."

S týmto by som si dovolil mierne nesúhlasiť a príčiny by som videl trošku v iných sférach:

1.) za prvú príčinu nestarostlivej judikatúry považujem nekvalitnú tvorbu práva:

- novelizačný chaos bez systematickosti a racionalizácie právneho poriadku nemožno zázračnou paličkou súdnych rozhodnutí meniť na bezchybný aplikačný výstup; jednoducho ak normy sú inkonzistentné (napr. ZVB, OZ a Stavebný zákon), pojmológia nejednotná a vágna (napr. OZ či stavebný zákon), systém žiadny (OZ, OBZ, množstvo ad hoc zákonov), niektoré predpisy zbytočne komplikované (napr. dualita OZ a OBZ, úprava ochrany spotrebiteľa atď.), viacero obsolétnych ustanovení (napr. v OSP), viacero pochybných a nesystematických prvkov (OZ, OSP atď., napr. mimoriadne dovolanie, intervencia prokurátora ...), viacero chýbajúcich a pritom potrebných úprav (OZ, OSP - napr. hlavná intervencia, predzmluvná zodpovednosť, zásady, osobnostné práva atď.) a ďalšie chaotické prvky (verejnoprávne predpisy sú osobitná kapitola, azda ešte v horšom stave než súkromné právo), a navyše ak podliehajú častej a niekedy úplne zbytočnej "hasiacej" novelizácii ... čo si budeme nahovárať, aj tzv. "ekonomická transformácia" (najmä jej exponenty ako privatizácia, reštitúcie, nové vymedzenie nájomných a vlastníckych vzťahov ...) v spôsobe jej realizácie bola doslova katastrofa, a to aj pre právny poriadok, uspôsobený pôvodne pre iný ekonomický a spoločenský život, z ktorého zostalo torzo, ktoré je značne mimo záberu jednak európskej legislatívy a jednak mimo aktuálnej ekonomicko-spoločenskej reality. Častou chybou je tiež prijatie normy, ktorá nie je pripravená na riadnu aplikáciu (napr. vyžaduje sa určité technické zabezpečenie alebo projekt zavedenia), napriek tomu sa však stane súčasťou právneho poriadku.

2.) za druhú príčinu považujem vysokú zaťaženosť súdov nápadmi a s tým súvisiacu materiálnu a personálnu vybavenosť súdov (čiastočne súvisí aj s bodom 1):

- ak počet sudcov je približne 1200, počet VSÚ približne 800 a nápadov spolu na súdoch cez jeden milión (možno sa tie počty už zmenili, ja som zachytil tieto), vyžaduje si ich efektívne vybavenie dobrú organizáciu práce, dobrú technickú vybavenosť súdov, dobrú odbornú prípravu sudcov a VSÚ, a to po právno-odbornej, technickej a aj manažérskej stránke, právne bezvadnú, účinnú a rýchlu spoluprácu a komunikáciu s ostatnými štátnym orgánmi (napr. prístup k DB verejnej správy) ... toto sa dá, príkladom jest napr. rakúska justícia. Lenže kde začať (viď nižšie).

3.) za tretiu príčinu považujem neprehľadnosť judikatúry samotnej (štruktúrovanosť rozhodnutí - najmä nejasné, občas aj poslabšie označenie ratio decidendi /rozhodné skutočnosti/ či obiter dictum /vysvetľujúce skutočnosti/, v porovnaní s enunciátom tu existuje frapantná diskrepancia; ďalej nesystematickosť judikatúry - no schválne, skúste si vyhľadať všetky rozhodnutia krajských súdov, ktorých ratio decidendi sa týka náhrady škody - nedá sa potom realizovať žiadna štatistika [čím trebárs trpí sociologický náhľad na právny problém] ani iné žiadané operácie s rozhodnutiami), pričom súčasný vyhľadávací systém všetkých rozhodnutí na MS SR je v porovnaní s napr. NALUS-om či aj vyhľadávaním na stránke ÚS SR nedostatočný (resp. niektoré rozhodnutia ani nenájde, napriek tomu, že platné právo s takýmto zverejnením počíta)

4.) za štvrtú príčinu považujem Váš postoj na konci odseku: "Nechcime od sudcov, aby boli lepší ako je naša právna veda či občianska spoločnosť." Presne toto od sudcov chcem, aj vzhľadom na ich úlohu v spoločnosti (rozlúskať oriešky v spoločensko-právnych vzťahoch, ktoré bežní účastníci, častokrát aj s právnou pomocou, nevedia rozšifrovať, resp. mať autoritu a požívať úctu ako nositelia spravodlivosti). Chcem, aby boli spoločenskou elitou - a teda lepší ako je priemer danej society, a to aj v odbornej a inej zdatnosti. V technických vedách máte k tomu dobrý príklad - teória a základný výskum sú prepájané s aplikačnou praxou, z ekonomického pohľadu je táto potreba zrejmá. V právnych vedách je toto potrebné tiež, právna veda musí reagovať na aplikačné nuansy, na evolúciu vzťahov v spoločnosti (typicky dnes jej rýchla informatizácia, ekonomická implózia, interdependencia, atomizácia) a to môže robiť len vtedy, ak má kvalitné empirické vstupy (v prírodných vedách sú nimi experimenty).


Ďalej by som podotkol, že nikto nehovorí ani v prípade európskych súdov (ESĽP, SDEÚ, rôzne významné rozhodcovské súdy) o konkrétnych sudcoch, ale o súdoch ako "budovách". Osobný nexus sudcu a jeho výsledkov práce je pekná vec a môžeme sa stať európskym vzorom, ale dobré úmysly často vedú do pekla (napr. "hitparáda sudcov" podľa počtu "like" a "dislike" od verejnosti), najmä otázka hodnotenia sudcov verejnosťou by sa mohla stať nechutným nástrojom zasahovania do nezávislosti súdov od spoločenských tlakov (sudca má dávať parlamentnému predpisu ako výrazu vôle väčšiny v konkrétnom prípade racionálny a praktický rozmer, preto u nich nie je dôležitá legitimita, ale odbornosť, cit a praktickosť). Skôr by som sa zameral namiesto osobnej kritiky na vecnú kritiku (podľa mňa úplne stačí, že v rámci 1 súdu budú v hitparáde top 15 najvadnejších rozhodnutí figurovať dva z tohto súdu a vznikne tlak v kolektíve na konkrétnom súde, aby sa vyčistil od podobných absurdít).

Súhlasím, že sudcovia majú diskutovať (teda v rámci svojho rozvrhu času, dokonca by mohli mať nejaký čas na toto vyhradený, ak chcú) aj verejne, pokiaľ chcú. Kacírsky by som navrhol, aby oponentom súdnych rozhodnutí boli združenia logikov, matematikov a fyzikov. Nielen z toho dôvodu, že by rýchlo odhalili mnoho nezmyslov z obsahu rozhodnutí, ale aj preto, že tí, ktorí sa právnou vedou zaoberajú, sú príliš deformovaní svojím "právnickým vhľadom na vec" a v stave, keď nemáme práve najvhodnejší etalón rozhodnutia k dispozícii, potrebujeme katarziu v oblasti práva, ktoré, a to netreba zabúdať, resp. myslieť na to treba až v prvom rade, je podstatným regulátorom a kazajkou spoločenských vzťahov a síce je možné, aby pohyb v spoločnosti valcoval právne normy, je naopak možné a aj časté, že právna kazajka zviera spoločenské vzťahy v archaickom brnení, z ktorého sa nákladne a ťažko vyprosťuje.

Súhlasím, že netreba zabúdať na to, že sudcovia sú vykonávateľmi verejnej moci, významnej zložky verejnej moci. V tomto kontexte mi napr. § 343 trestného zákona príde nadbytočný, pretože bráni autoritu justície normou, čím najmä bráni, aby súd mohol nadobudnúť prirodzenú autoritu. Toto ustanovenie je však vadné aj z dôvodu, že ak trestná legislatíva má byť ultimou ratio, nemala by obsahovať normy, ktoré postihujú konanie, ktoré nie je spoločensky nebezpečné a je dostatočne účinné ho sankcionovať v oblasti správneho práva. Ak verejná moc má slúžiť občanom a má mať určitú legitimitu (súd ju nemajú mať na základe vôle zdroja moci, ale prirodzenej autority voči zdroju moci - čiže schopnosti určovať správanie zdroja moci), musí dbať najmä na svoju odbornú vážnosť u zdroja moci ("hoci rozhodol v môj neprospech, zaslúžil som si to ..."). Toto je v SR však fikcia, ale aj preto, že orgán verejnej moci, ktorý má slúžiť ľuďom, nejde "s kožou na trh" a chráni sa pred zdrojom moci presne obdobnými normami ako je aj spomenutá, hoci je to nadbytočné.

Ondrej Pivarči

Dúfam, že autor článku nevyužíva tento priestor na predvolebnú "kortešačku". Osobne si nemyslím, žeby zverejňovanie rozhodnutí súdov bolo niečim mimoriadnym. V susedných štátoch si myslím, že sú tiež pred nami. Iste, každý minister spravodlivosti sa niečim pýši, že zlepšil to alebo hento. Táto skutočnosť ešte neposúva slovenské súdnictvo do kvalitatívnejšej roviny. Považujem to za vyriešenie technických záležitostí ohľadom zverejňovania súdnych rozhodnutí, hoci k dokonalosti využívania tohto informačného systému je ešte veľmi ďaleko. Dúfam len, že judikatúru NS a ÚS budú okrem právnikov využívať a vo svojich rozhodnutiach ňou argumentovať aj sudcovia nižších súdov. V tom ja vidím zásadný význam zverejňovania judikatúry. Čas ukáže. Vidíme ako rešpektoval sudca Okresného súdu Bratislava I, judikatúru ESLP, keď predbežným opatrením zakázal vydanie knihy novinára Nicholsona o kauze GORILA. Rozhodnutia súdov, hlavne NS a ÚS majú apriori význam pre právnikov a sudcov a až potom pre verejnosť. Autor skôr hypoteticky sa snaží vykresliť čo by bolo keby bolo, ale fakty sú iné. Aj zafilozofovať si treba. Na pekné reči sú tu politici, ale ja by som sa držal radšej reality.

Dobrý deň, ďakujem za komentáre.

Moj článok nemá nič spoločné s voľbami, ja sám nie som aktívny v žiadnej politickej strane ani žiadnu aktívne nepodporujem. Verím, že celý článok je o úplne niečom inom ako kortešačkách, aspoň tak som ho písal.

Odpovedal by som prv pánovi Hrabčákovi.

- áno tiež si nemyslím, že vyhľadávanie je dokonalé.
- nieviem ako sa chcete pozerať do budúcnosti, keď budete súvisle odmietať akékoľvek nápady s poukazom na realitu a filozofovanie a pekné reči. Ja chcem premýšľať o tom čo môže občianska spoločnosť urobiť pre súdnu moc, a naopak. Myslím si totiž, že to môže niečo zmeniť. A nepríde mi to nereálne.
- rozhodnutia súdov čítajú aj novinári a ako ukazujú niektoré spory, napr. práve spomínaná GORILA aj občania.

ad Ondrej Pivarči

Ja s Vami súhlasím. Príčiny nespočívajú len odbornej literatúre a občianskej spoločnosti. Iste aj v organizácií, korupcii a pod. Tomu som sa však nechcel venovať. Nechcel som vykresliť celý komplex problémov. Zaujíma ma len jeden. Možnosť skvalitniť výskedky rozhodovacej činnosti cez zapojenie občianskej spoločnosti. Ako môže reálne občianska spoločnosť pomôcť súdnej moci?

- "Nechcime od sudcov, aby boli lepší ako je naša právna veda či občianska spoločnosť.". Samozrejme súhlasím i ja chcem aby sudcovia boli morálne a odborné autority. Ale asi sa zhodneme, že nato aby to bolo pravidlom musí byť i spoločnosť a právna veda inde. Nemôžem očakávať, že sudcovia budú osoby s spoločenským citom a odborným rozhladom a spôsobom dôvodenia nemeckého sudcu, keď žijú v slovenskej spoločnosti a prešli slovenským vzdelávacím systémom. Sudcovia sú taktiež len odrazom spoločnosti, nášho vzdelávacieho systému, hodnotového systému a pod.
- Spomínanie konkrétnych sudcov. Myslím, si že to nie je tak úplne pravda. V GB aj USA sa spomínajú bežne konkrétny sudcovia. Robí sa tak aj v iných európskych štátoch, pravda v inej miere. Ja som nechcel diskutovať hitparády sudcov. Rád by som len videl, napr. keď sa teraz kritizuje rozhodnutie OSBAI. aby sa hovorilo o osobe, nie o OSBAI. ako budove. Ostatní súdcovia sa môžu cítiť doktnutí, tým, že ich práca je znevažovaná kôli práci kolegu. Napr. prečo sme tu nediskutovali o konkrétnej osobe, ktorá vydala predmetné rozhodnutie (http://jinepravo.blogspot.com/2012/02/bananovy-judikat.html). Nezdá sa Vám, že zodpovednostné puto je pretrhnuté spomínaním budovy. Áno samozrejme zainteresovaní vedia kto vydal rozhodnutie, je to i na internete, ale stále sa rozprávame o súde nie sudcovi. Je to správne?

- "musí dbať najmä na svoju odbornú vážnosť u zdroja moci" súhlasím s Vami. Nič viac by som si neprial. To však vyžaduje zmeny, ktoré občianska spoločnosť asi nezaručí (budovy, a pod.).

Martin Husovec

1) reálne môže občianska spoločnosť pomôcť súdnej moci momentálne tlakom na uvedené problémy, aby justícia prešla katarziou ... v tej diskusii na jinom práve, ktorú ste nalinkovali, som tiež prispel svojím pohľadom na ten rozsudok, a príde mi celkom vhodné, pokiaľ by prvými občanmi, ktorí skritizujú verejne rozsudok svojho kolegu (úplne stačí vecne, ad hominem ani netreba, kritizovaný sa tam ocitne sám), boli práve ostatní sudcovia OS BA I, a to práve preto, lebo svoju nezávislosť si majú strážiť najmä sami v rámci povolania.

2) ja a Vy ako súčasť občianskej spoločnosti chceme, aby sudcovia boli morálnymi autoritami a preto sem publikujeme tieto názory. výsledok práce súdov = ich rozhodovacia činnosť, je výsledkom celého procesu fungovania súdu, preto myslím, že ak existuje na súdoch celý komplex problémov, je nutné z pozície občianskej spoločnosti tlačiť na ich riešenie. obaja chceme, aby sudcovia boli morálno-odbornými autoritami a práve vecnou a nie osobnou kritikou sa na to tlačí najviac. keby sa každý piaty občan ozval, že sa mu nepáči štruktúra súdneho rozhodnutia (neprehľadné) alebo že súdy konajú neuveriteľne dlho, myslím si, že by sa z tejto témy mohlo stať politikum.

3) v GB a USA je iný právny systém, preto som použil príklad z kontinentálneho právneho systému, kde sa aj SR nachádza. A že prečo sa nediskutuje o sudcovi, ale o súde? Jednoduchý príklad - odvolanie sa podáva proti rozhodnutiu OS, nie voči rozhodnutiu sudcu XY. Až sa bude odvolanie podávať proti rozhodnutiu sudcu XY ("... podávam týmto odvolanie proti rozhodnutiu JUDr. XY, sudcu OS, zo dňa ..."), nie proti rozhodnutiu OS, môžeme diskutovať o sudcoch namiesto súdov (snáď je zrozumiteľné, čo tým myslím, nerád by som tu napĺňal nejaké skutkové podstaty).

4) zmeny, ktoré má / nemá zaručiť občianska spoločnosť ... viete, toto je otázka, či bolo prv vajce alebo sliepka, a teda či zmeny môžu ísť zhora od regulátorov alebo zdola od regulovaných. keď si to tak vezmete, právny poriadok v SR je regulácia, ktorá spoločnosti veľmi nevyhovuje, čo poznať na pozvoľna rastúcom počte nápadov na súdy a na kritike, ktorú vidno vo verejných diskusiách. kto má byť pôvodca zmeny, regulátor, ktorý vie, aký má konkrétna norma účel, či regulovaný, ktorý vie, aký má konkrétna norma v jeho prípade dopad? je na zamyslenie teda, čo bolo skôr, či vajce alebo sliepka ... keďže vieme, že prvá bola sliepka, (http://tvnoviny.sk/spravy/zaujimavosti/bolo-prve-vajce-alebo-sliepka-britski-vedci-uz-poznaju-odpoved.html) vieme, odkiaľ musí prísť zmena ... regulovaný neabstrahuje, ale sleduje konkrétny záujem, úlohou normotvorcu je tvoriť normy, na to si ho ľudia zvolili ... takže prvá je sliepka = regulátor. a načim teda tlačiť regulátora, ideálne petíciou s následným referendom.

Myslím si, že občianska spoločnosť môže mať aj iné podoby ak ide o výkon súdnej moci. Dobrým príkladom je prípada pána Nicholsona. Za prejav občianskej spoločnosti považuje ak sa ľudia postavia proti názoru, či ho verejne začnú rozoberať a pýtať sa kto ho vydal. Znamená to diskusiu o rozhodnutiach, pričom takto sa vytvára aj spoločenský tlak a vyzlieka súdna moc z anonymity. Práve vyzlečenie súdnej moci z anonymity si myslím malo byť práve tým prvým krokom. Pri výkonnej moci hovoríme o konkrétnych politikoch, odborníkoch a pod. Pri zákonodárnej moci taktiež ľudia čoraz viac začínajú vnímať viac ako troch štyroch poslancov ale aj prácu väčšej časti zákonodárneho zboru. Prečo by súdna moc, ako tretia moc, mala byť výnimkou? Tým, že súdnu moc deanonymizuje môžeme začať diskutovať osobne jej výsledkoch a členoch.

Ako som vyššie naznačil spoluprácu súdnej moci si nepredstavujem ako "demonštráciu" proti štýlu písania rozhodnutia, ale ako spolupôsobenia na tvorbe obsahu samozrjeme pri zachovaní nezávislosti sudcu ako morálnej a odbornej autority. Myslím si, že by teda ľudia mali rozprávať a diskutovať čo a ako rozhodujú súdy a nie brať to ako niečo dané.

Verím, že právny systém a spôsob akým je napísaný zákon v tomto hraje malú rolu. Hlavnú hraje ako si výkon súdnej moci a svoju účasť na nej predstavuje spoločnosť.

Martin Husovec

Chcem vyjadriť podporu Martinovmu prístupu k diskusii o rozhodnutiach sudcov a nie rozhodnutiach súdov. Je pravda, že odvolanie sa podáva proti rozhodnutiu súdu, ale to podla mňa nie je argument - veď napr. rozsudky sa vyhlasujú v mene SR a neznamená to, že budeme za ne kritizovať priamo štát. Za každým rozhodnutím súdu je sudca a jedine od jeho osoby, odbornosti a kvality rozhodovania závisí, či prípadná kritika, zo strany občianskej spoločnosti napr., triafa do čierneho. Schovávať sa za anonymnú autoritu inštitúcie (budovy) súdu by sa sudca v otvorenej spoločnosti nemal a vecnú kritiku by ani nemal považovať za zásah do svojej nezávislosti. Jednoducho, musí ísť s kožou na trh...

Rad reagujem opat, len teraz nestiham, povazujem vsak za slusne oboznamit :) takze sa vratim trosku neskor so svojou reakciou ..

Ja by som už rada počula odpoveď, čo prinieslo občanovi zverejňovanie súdnych rozhodnutí ?

Občana - účastníka súdneho konania, zaujíma kvalita rozhodnutia a dĺžka súdneho konania.

Zverejňovanie súdnych rozhodnutí je síce prínosná vec, ale ani jedno ani druhé nijako neovplyvní a občanovi nepomôže, pochybujem o tom, že niekto vôbec bude čítať tie tisícky súdnych rozhodnutí.

Občana zaujíma aj to, aké kreatúry vedú pojednávanie a aké blbosti potom číta v rozsudku.

Pán Klinka, nikto sa za nič neschováva.

Naštudujte si Občiansky súdny poriadok a potom mi napíšte koľkokrát ste v ňom slovo sudca a koľkokrát súd.

ak dovolíte, budem reagovať na oba Vaše príspevky:

Ad 1) zverejňovanie súdnych rozhodnutí prinesie občanovi, ktorý chce (niektorí chcú) napríklad informáciu o tom, ako v podobných veciach, než s akou sa stretol on, rozhodujú súdy. Tiež môže pomôcť právnym zástupcom, aby mali prehľad o trendoch na jednotlivých súdoch. Obdobne môže vystaviť jednotlivých sudcov či senáty porovnaniu kvality (čo môže pomôcť sekundárne občanovi tlakom na prirodzenú selekciu podľa kvality).

A samozrejme, rozhodnutia jednotlivých súdov môžu byť podrobené vecnej a primeranej kritike.
Mám za to, že dosť dôvodov na to, aby súdne rozhodnutia boli verejné, už nevraviac o iných možných argumentoch, napr. tých, ktoré pomenúva § 1 O. s. p.

Ad 2) Pán Klinka mal zrejme na mysli stav de lege ferenda.

Pani Svediaková, vaše zadanie domácej úlohy 'naštudujte si OSP a napíšte mi' nepríjmam. Myslím, že sa skôr pozriem na Vaše rozhodnutia, teda pardon - rozhodnutia Okresného súdu Žilina, ktoré (mimochodom) nesú Vaše meno.

Súd vo všetkých tvaroch je v O.s.p. 1574 - x
Sudca vo všetkých tvaroch je v O.s.p. 87 - x.
Čo s tým ???

Podľa ústavy súdnictvo vykonávajú súdy.
Podľa zákona o súdoch súdnictvo vykonávajú sudcovia.
Podľa zákona o sudcoch sudca vykonáva právomoc súdu.
Tak si môžeme vybrať.

Pán Klinka, budem rada, keď sa pozriete na moje rozhodnutia a pozývam Vás osobne,aby ste sa prišli pozrieť aj na moje pojednávania, zoznam pojednávaní si nájdete, je verejne prístupný.

Som rada, že som dosiahla takúto Vašu reakciu, to bol môj cieľ, lebo nemám rada, keď sa paušálne vylievajú kýble špiny, keď sa kope, pľuje a chŕli síra na justíciu.

Justíciu tvoria totiž jednotliví sudcovia a ak by ste si pozreli moje príspevky na tomto webe tak možno spred roka alebo aj viac, toto tvrdím už dávno.

Vždy som aj na tomto webe volala po adresnej kritike, t.j. som volala po tom, aby neboli sudcovia ako stav nechutne hádzaní do jedného vreca a boli podbrobení verejnej kritike menovite tí kolegovia, ktorí si to "zaslúžia" a ktorí na výkon funkcie sudcu jednoducho nemajú buď pre absenciu odborných alebo morálnych predpokladov.


Ale, prepáčte, osočovať cca1.200 sudcov, že všetci sú takí a takí a to ešte skorumpovanými politkmi a písalkami, ktorí sa nevedia ničím iným živiť, tak to nemusím.

Áno, kritika súdnych rozhodnutí by mala byť adresná, smerujúca k osobe konkrétneho sudcu (senátu), ktorý rozhodnutie vydal (na čo poukazoval autor článku). Popri tom je však žiadúca aj kritika justície ako systému - vy sama otvorene kritizujete o pár komentov nižšie systém hodnotenia výkonnosti sudcov krajských súdov, ktorým niekedy na konci mesiaca príde vhod čiarka aj za neopodstatnené zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Toto je podľa mňa primárne dôsledkom chybného nastavenia systému hodnotenia sudcov a až v druhom rade zlyhanie konkrétneho sudcu, ktorý uprednostnil čiarku pred riadnym výkonom svojej funkcie. Oba druhy kritiky justície (adresná a systémová), ak sú podporené racionálnymi argumentami, môžu byť podľa môjho názoru užitočné a podstatnou mierou sa na nich môže podieľať práve občianska spoločnosť (mimovládky, občianske združenia a pod.). Pokiaľ ide "chŕlenie síry" a "kýble špiny" je to niekedy asi vec osobného vkusu a citlivosti rozlišovania, ale zatiaľ som nemal pocit, že by na tomto fóre niekto hádzal všetkých sudcov do jedného vreca.

A ďakujem za pozvanie na pojednávanie, zvážim. Spomedzi Vašich rozhodnutí ma zaujalo uznesenie sp. zn. 13C/171/2010 zo 6.9.2011 zverejnené na www.sudnerozhodnutia.sk. Nebudem sa podrobne rozpisovať, stručne: V konaní o ochranu osobnosti (petit: "aby súd zakázal odporcovi približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov") ste považovali za prekážku res iudicatae právoplatný rozsudok vydaný v trestnom konaní, ktorým bolo žalovanému zakázané priblížiť sa k žalobkyni (poškodenej) na vzdialenosť menšiu ako 5 mestrov s výnimkou súdnych a správnych konaní a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia. Nie som si istý, či ste správne posúdili rozsah a prísnosť uložených povinností, pretože podľa mňa v žalobe požadovaný zákaz priblížiť sa na 20 metrov je prísnejší, ako uložený zákaz priblížiť sa na 5 metrov. Z odôvodnenia predmetného uznesenia však vyplýva, že ste tento rozsah (prísnosť) posúdili naopak.

Podľa mňa je to síce naopak, ale zamietnuť žalobu pre res iudicata z takéhoto dôvodu je už naozaj ....., povezme že čudné.

Vážená pani sudkyňa,

verím, že spojením "písalkami, ktorí sa nevedia ničím iným živiť" ste nechceli poukázať na moju osobu.

nám v občianskom združení EISi zverejňovanie rozhodnutí prinieslo to, že nemusíme vždy vypisovať milióny žiadostí o sprístupnenie rozhodnutí a dostávať negatívne rozhodnutia, voči ktorým musíme podávať opravné prostriedky. To všetko robíme preto aby sme mohli súdom pomôcť vo výkone ich práce ak ide o spoločnesky či právne významné prípady v oblasti kde sú sudcovia na Slovensku z objektívnych dôvodov málo skúsení (duševné vlasníctvo, informačné technológie). Robíme tak aby sme prispeli ku kvalite spravodlivosti doručovanej občanom v tejto oblasti.

Niektoré podania: http://www.eisionline.org/index.php/projekty-m/sudy-a-obcianska-spolocnost-m

Navyše, aj pre právnu prax považujem za úplne eseciálne ak rada klientovi vie zohladniť to ako súdy podobné spory rozhodujú (tak sa to robí v mnohých jurisdikciách).

Napokon, okrem toho, že ide o spôsob spoločenskej kontroly súdnej moci, ide aj o spôsob ako sa mnoho zaujímavých judikátov a teda aj právnych názorov šikovných sudcov môže dostať na verejnosť. Spôsob ako súdy môžu komunikovať s akadémiou a formovať zákony do budúcna.

Martin Husovec

Aj pre Vás, pán Pivarči, môj drobný postreh:

Ja som bola 8 rokov komerčný právnik a nečkala som na " trendy". Mne zákon a sľub, ktorý som zložila ukladal hájiť záujmy svojho klienta a hájila som dobre, dovolím si povedať.

Advokát musí byť zdatný aspoň tak ako sudca a nie čkať na trendy.

A keď sme pri trendoch: Pán Pivarči:

Trendy sú asi také, že v identických veciach rozhodnú odvolacie senátu toho istého istého odvolacieho súdu rozdielne.

A to potom má v tom prvoligový "hokej" aj úbohý prvostupňový sudca, ten je zmätený a stráca sebavedomie a istoty. nie to chudák občan - laik.

Zverejňovanie súdnych rozhodnutí by malo význam iba vtedy, keby súčasne s prvostupňovým rozhodnutím bolo popri ňom zverejnené aj rozhodnutie odvolacieho súdu o opravnom prostriedku proti nemu, ak bol podaný. Inak, je to takmer o ničom.

To Vám poviem, to je niekedy zaujímavé čítanie, také poniektoré rozhodnutia odvolačky, najmä tie prapodivné zrušovačky posledného dňa v tom - ktorom mesiaci, aby bola čiarka do výkonov.

Toľko. Pekný večer,pán Pivarči.

žiadny "prvoligový hokej" sa nekoná ... existuje totiž 1 výstižná veta, ktorú som uviedol už do diskusie na jinom práve dnes: "Predsa buď si za tým rozhodnutím stojím alebo nie."

Nie je možné (a keď som to videl, tak som si pomyslel, že účastník musí mať v tom iný "hokej", keď si to len číta, pričom z toho rozumie "úplný nič"), aby vo veci rozhodol okres tak, kraj onak (zrušenie), potom okres zas inak, kraj opäť inak, okres zas úplne inak a kraj to už totálne zabil, takže to opäť išlo na okres, po ktorého inom rozhodnutí to kraj zabalil a nezrušil, ale zmenil ... a som zvedavý, čo s tým urobí dovolačka, keďže po x rokoch sa to tam konečne ocitlo a to je prosím pekne bežná civilná vec, ktorú má okres vyriešiť ľavou zadnou ... a garantujem Vám, že toto nie je úplne ojedinelý prípad, tie "lepšie" sú pre zmenu roky na okrese a potom 1,5-krát dlhšie na kraji ...

Čiže buď mám na vec právny názor a nemením ho ako hodinky alebo ho nemám. Navyše, máme neúplnú apeláciu a keď si "vševediaca odvolačka" myslí opak, treba ju presvedčiť, že zákon platí aj pre ňu. Takže kde je problém? To ustanovenie § 226 O. s. p. síce zaväzuje prvostupňový súd držať sa názoru odvolacieho, ale len čo sa týka chýb v rozhodnutí prvostupňového súdu, čiže rozsahom je odvolací súd obmedzený. A navyše, ak niečo považuje odvolací súd za chybu, pričom to chyba nie je, tým, že rozhodnete, že to chyba nie je, nemôžte porušiť procesný postup, pretože dôvody zrušenia rozhodnutia sú taxatívne v § 221 ods. 1 O. s. p. a hmotnoprávny názor tam nepatrí (okrem dôvodu v písm. h), ktorý však vyžaduje výslovne neúplné dokazovanie a úplne nesprávnu aplikáciu = "mimo misu"). A keď neporušíte procesný postup podľa § 221 ods. 1 O. s. p., a odvolací súd bude mať iný právny názor, dáte účastníkovi aspoň prípustnosť dovolania, kde Vám môže dať NS za pravdu. Porušenie § 226 O. s. p. per se totiž nie je zrušovacím dôvodom v § 221 ods. 1 O. s. p., či?

Beriem Váš argument o tom, že prvostupňové a všetky súvisiace prvostupňové + odvolacie + dovolacie rozhodnutia, ktoré sú v 1 spise, by mali byť zverejnené spolu. Vždy je však lepšie, ak sú zverejnené netriedené a všetky, ako netriedené a nie všetky, resp. nie sú zverejnené vôbec.

Ale keď sme pri zaujímavom čítaní, viem obstarať aj rozhodnutia prvostupňových súdov, za ktoré by som ruku do ohňa nedal, lebo sú nieže svojvoľné, ale mimo reality.

Vašu rozhodovaciu činnosť však konkrétne nepoznám, ale keď už ste pána Klinku vyzvali, nech si pozrie Vaše rozhodnutia, urobil som to aj ja (ak teda môžem :-) ) a zaujalo ma rozhodnutie vo veci 13C/273/2010 - s tou zmluvou podľa elektrozákona (doteraz neviem, prečo nie je v OZ ako zmluvný typ, ale v elektrozákone). Nie je napísané, kedy tá zmluva o pripojení bola uzatvorená, ale podľa obsahu toho rozhodnutia predpokladám, že odporkyňa je spotrebiteľkou, pričom žiadnu aplikáciu spotrebiteľskej legislatívy som v rozhodnutí nepostrehol, zaujalo ma najmú použitie Obchodného zákonníka voľbou, keďže toto je automaticky znevýhodňujúci režim pre spotrebiteľa (z toho dôvodu je judikatórny úzus, že takáto klauzula o voľbe je neprijateľnou podmienkou). Neprijateľné podmienky sa v čase vyhlásenia rozhodnutia stanovovali osobitným výrokom. Pozoruhodná veta je aj táto: "Navrhovateľ si uplatňuje len výšku úrokov
z omeškania podľa predpisov občianskeho práva v súlade s vyhláškou MS SR č. 87/1995 Z. z., a to aj napriek tomu, že si účastníci v zmluve dohodli režim obchodného práva v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a vyššie úroky z omeškania." Takéto konanie by malo automaticky navrhovateľa diskvalifikovať, nakoľko tak sám priznáva, že jeho štandardná klauzula o voľbe OBZ je nemravná. A čo je to "poplatok z omeškania vo výške 8,5 % ročne", ktorý uvádzate v danom rozhodnutí, resp. z akého zákona vyplýva (v elektrozákone som také nenašiel)?

Tak takto agresívne vystupujúcu ženu by som v pojednávačke nechcel zažiť ani ako advokátku protistrany... Sudca okresného súdu, ktkrý je zmetený a očakáva od odvolacieho súdu akúsi judikatúru, by asi mal zostať v advokácii.

Dorý deň, pán Pivarči,

nemám momentálne pri sebe predmetný spis, pozriem, odpíšem, ale napriek tomu dovolím si doplniť alebo uviesť nasledovné :

Nechcete mi snáď nahovoriť, že keď niekto nezaplatí za dodanú elektrickú energiu, ktorú spotreboval, že ho mám chrániť cez zákonné úpravu o ochrane spotrebiteľa. Takto to nejde, to snáď nemyslíte vážne, Vy ako rozumný človek.

Snáď mi nechcete tiež nahovoriť, že všetkých neplatičov za dodanú el. enegiu, vodu a plyn, ja mám chrániť ?????????????

Ja si platím všetko. Predpokladám, že aj Vy, či ?



Pozrite si aj tie rozsudky, je ich dosť, kde som ochránila spotrebiteľa proti nebankovým úžerníckym subjektom a iným podobným.

PS : Fungovanie podvodných nebankových subjektov, vyhovuje tomuto štátu, lebo na tých okrádačkách získava na daniach.

Uvediem príklad:
Zločincov z BMG Invest, predstavitelia Českej republiky vyhnali zo štátu "vidlami" a veľmi rýchlo. Našim " GORILÁM" to asi vyhovovalo, že ich nechali pôsobiť a asi poniektrí predstavitelia štátu aj dobre zarobili.

Len keď CD stále nie je odkódované, všakže, aby sme, my občania, konečne dozvedeli, ktorí to boli ?

Podľa Vášho tvrdenia niekde tu na OP ste boli komerčnou právničkou, či?
A viete, čo je úlohou právneho zástupcu? Chrániť všetky klientove práva, a nie popierať skutočnosť či spravodlivosť.

A viete aj, čo je úlohou sudcu? Chrániť právnosť štátu - rule of law, vládu práva a rozumu, aplikovanú s citom a spravodlivo.

Ešte stále máte pocit, že n e m á t e chrániť neplatičov? Spotrebiteľská legislatíva sa vzťahuje na všetkých neplatičov, ktorí spĺňajú potrebné vymedzenia. Áno, aj ten dlžník má zo spotrebiteľských zákonov nejaké práva, ktoré súd musí zohľadniť.

Nie, neznamená to, že nemusí uspokojiť legitímnu pohľadávku veriteľa. Znamená to však, že veriteľ si nabudúce dá pozor na zvrhlosti v spotrebiteľských vzťahoch, ako "fakultatívne" použitie Obchodného zákonníka, poplatok z omeškania a pod. Trestom pre veriteľa bude, že za rozpor jeho klauzúl so spotrebiteľskými normami utrpí jeho peňaženka, pretože na úrokoch napr. zarobí menej. A pritom veriteľ - dodávateľ je ten, ktorý lepšie pozná právo (nevyvrátiteľná domnienka zákonodarcu) a teda by sa mal primerane správať.

Čiže áno, je nevyhnutné proti Hydre špekulantov bojovať neustále. Aj tým, že ich nemravné klauzuly budete v k a ž d o m prípade podľa zákona osobitným výrokom klasifikovať za neplatné. Rule of law nepripúšťa tzv. "divine law" alebo "zjavený zmysel pre spravodlivosť", ktorý sudcovi napovie, že "tak teraz dlžník má platiť, prečo by som ho ja mal akokoľvek chrániť". No prečo - preto, aby veriteľ vedel, že má mať mravné adhézne zmluvy a že zákon pre neho platí v každom prípade, a to rovnako.

Čiže - máte chrániť ex offo všetkých neplatičov, ktorých sa spotrebiteľská legislatíva týka. Ak si sudca podľa svojho "zmyslu pre spravodlivosť" bude môcť vybrať, kedy spotrebiteľskú legislatívu aplikuje v prípadoch, keď je nutné ju aplikovať, na rule of law a teda právny štát ... môžeme zabudnúť. Čiže nielen v niektorých Vašich rozhodnutiach "brániacich chudáka spotrebiteľa", ale vo všetkých, kde je to potrebné.


Nebankové subjekty ... boli vždy nezákonné, ibaže niektoré orgány, ktoré majú konať ex offo - napr. prokuratúra v zmysle zásady legality podľa § 2 TPor, konajú presne ako je uvedené vyššie, podľa svojvôle - čiže mám začať 3x, ale začnem iba raz, lebo "to tak cítim / chcem / malo by to tak byť / niekto nechce" a pod.


A na Vašom príklade v 2.príspevku s domácim kinom je krásne vidieť, ako sú niektoré zbrane dvojsečné a ako sa generalizovať často nevypláca (ja viem, sudcovia radi "normatívne vety" v odôvodnení). Ono, nie je len "špekulant spotrebiteľ", ktorý si požičia, hoci vie, že nemá na to, ale je aj "špekulant poskytovateľ", ktorý požičia s vyšším ako bežným (v porovnaní s bankami napr.) úrokom a očakáva tučný výnos, ba dokonca sa na takejto srande postavil biznis model. No a obaja majú práva a pomerne hodne. Sudca má za úlohu nikoho neukrátiť na čo i len jednom a pritom nájsť zákonný balans. A teda ... spotrebiteľ dostal úver, musí požičané vrátiť, plus zaplatiť nejakú rozumnú odplatu. Veriteľ však bol chamtivý, chcel veľa, takže toľko mu nedáme, dostane len podľa predošlej vety. Keďže toto by mohol byť úmysel zákonodarcu, tak rule of law sa držíme. Keď máme problém, ako kvôli zlej legislatíve neukrátiť na právach, lebo vnútorná rozpornosť noriem, obrátime sa na strýčka Sama - konštitučný kurt (constitutional court), nech nám oriešky vylúska a normotvorcu scepuje.


Takže záverom ... nie, nepreháňame to s ochranou spotrebiteľa, iba ho chránime tak, ako treba.

Vážená pani sudkyňa,

to snáď nemyslíte vážne?? Zákon vám ukladá chrániť všetkých spotebiteľov bez rozdielu.
Ak odberateľ energíí - hoc aj notorický neplatič spĺňa definíciu spotrebiteľa v konkrétnom
právnom vzťahu je vašou povinnosťou aplikovať príslušné ustanovenia o neprijateľných podmienkach, ak sa nejaké v zmluve nachádzajú. Ako môžete takýmto spôsobom verejne dehonestovať nielen svoje odborné renomé ale tým, pádom že nevystupujete v diskusii anonymne a každý si je vedomý skutočnostiže ste sudkyňa, vyslovovaním podobných názorov nahlas a verejne zhadzujete celý sudcovský stav. Odporúčam vám do vašich príspevkov
vniesť viac diplomacie.

Iste uznáte že pomerne dlhá existencia nebankových subjektov v Slovenskej republike, porovnanie s Českou republikou ako aj príjmy štátu s tejto činnosti sú všetko otázky politické
a nie právne.

Ešte jedna úvaha, pán Pivarči, výlučne pre Vás:

Viete, keďže sudca je tiež človek, tak ste niekedy pri rozhodovacej činnosti, a možno aj dosť často, akoby rozpoltený.

Sudca však musí byť profesionál a nesmie vnášať do svojej rozhodovacej činnosti subjektívne pocity, ja sa tým riadim a za Okresný súd Žilina môžem povedať, že väčšina a to drvivá, mojich kolegov tiež. Čiže rozhodujem v súlade so sľubom, ktorý sme skladali do rúk prezidenta republiky. Jeho obsah iste poznáte, ak nie nájdete jeho obsah v príslušnom zákone.

Ale, na strane druhej : Vždy som túžila mať svoju malú chatu, keďže príroda je mi blízka. No nedovoľujú mi moje finančné a majetkové pomery si chatu čo i úplne maličkú zakúpiť. Tak si jednoducho nepožičiam na ňu, lebo som zodpovedná, dlhy nerobím a ni ich nechcem svoje dcére ako dedičstvo.

A idem k meritu, a teraz hovorím za seba ako človeka, nie ako za sudcu, to zdôrazňujem:

Ak sa dočítate, že chudáčik spotrebiteľ si zobral rýchly úver z nebankovky a kúpil si domáce kino, tak to je sila. Ale keďže sme profesionáli, chránime ho v rozhodnutí ako sa dá.

Ale opakujem, to je sila. Mala som pani odporkyňu, ktorá chúďa zobrala úver, aby si mohla kúpiť drevo na kúrenie, tak tú by som ochránila aj za takého legislatívneho stavu, že by žiadna úprava o ochrane spotrebiteľa prijatá nebola. To mi, verte.

Takže na záver poučenie:

Nepreháňajme to ani s ochranou spotrebiteľa, nie je spotrebiteľ ako spotrebiteľ. Žiadny extrém nie je dobrý, tento môj názor snáď už poznáte a ak nie, tak ste sa teraz dozvedeli.

S pozdravom, pán Pivarči.

Co som chcela povedat som povedala.

Ale kazdopadne dakujem zdvorilo za odpoved.

Uvidime maju sancu sa predviest ini

s uctou

Ponúkame pôžičku na súkromné ​​a verejné spoločnosti s nízkou úrokovou sadzbou.
Kontaktujte nás pre viac informácií.
E-mail: glcom5056@gmail.com
Z
Zlatá pôžička spoločnosti

1. apríla 2012 nadobudla účinnosť novela Spravovacieho a kancelárskeho poriadku pre súdy (vyhláška č. 94/2012 Z. z.), ktorá reaguje aj na túto legislatívnu zmenu v zákone o sudcoch (konkrétne § 30 ods. 11 zákona č. 385/2000 Z. z.) a zakotvuje možnosť styku samotných sudcov s médiami, a teda od 1. apríla styk s médiami zabezpečuje na súde hovorca súdu a v odôvodnených prípadoch predseda súdu alebo aj samotný sudca.

http://www.najpravo.sk/clanky/sudcovia-sa-uz-mozu-vyjadrovat-pre-media.html