Peter tu nadviazal na svoj predchádzajúci príspevok týkajúci sa prístupov ústavného súdu k výkladu práva a na čerstvom predpise jedným dychom ukazuje na úskalia výkladu a vyzýva nás súťažiť o jeho výklad – nech teda súperia rôzne argumenty a najlepší a najpresvedčivejší z týchto argumentov nakoniec určí výsledok (citujem z príspevku P. Wilflinga: Ústavný súd o výklade práva: impulzy pre zmenu právneho myslenia ... ). Ako napísal Peter, pokiaľ ide o samotný pojem „pokrm“, problém tkvie vo vágnom okraji významového pola slova „pokrm“, lebo o tom, čo je v jadre tohto poľa nie je pochýb (ja tam mám rezeň so zemiakovým šalátom a sviečková je tesne vedľa), ale pochybnosti sú o tom, čo tam ešte patrí (napr. tie (pražené = upravované) oriešky alebo čipsy). V danom prípade si však nemyslím, že ide prvotne o výklad slova „pokrm“, je skôr potrebné sústrediť sa na celý pojem „zariadenie spoločného stravovania“ a normu vyložiť vo vzťahu ku konkrétnym barom a kaviarniam, kde zákazníci predovšetkým popíjajú a nestravujú sa tam.
Teraz nemám ambície zdvihnúť rukavicu a ponúknuť prvú sadu argumentov, prečo oriešky skôr nie sú pokrmom ako sú, alebo lepšie, prečo bary (v ktorých sa oriešky špeciálne nepripravujú, len podávajú) skôr nie sú zariadením spoločného stravovania ako takýmito zariadeniami sú. Spomínam si však, že jednou z možností jazykového výkladu je zistiť význam určitého pojmu tak, že sa zistí jeho význam v súhrne právnych predpisov, teda tak, že sa. „buchne“ tento pojem do právneho informačného systému a potom sa analyzuje a analyzuje..(skúsil som to, a vyšlo mi veľa zaujímavých relácii slova „pokrm“ alebo „zariadenie spoločného stravovania“.) Následne pristúpiť k ďalším metódam vrátane toho teleologického ...
To, čo sa pre právnikov môže zdať pekný hlavolam, je však pre drobného živnostníka prevádzkujúceho pohostinstvo zas jednou z ďalších otázok, na ktorú potrebuje jasnú, rýchlu a lacnú „binomickú“ odpoveď (som takýmto zariadením, alebo nie som). Zlá odpoveď znamená pokutu. Zákonodarca to zasa adresátovi právnej normy neuľahčil (však v končenom dôsledku to súd nejako vyloží a (možno) súd nájde ten správny výklad). Do určitej miery ťažkosti pri hľadaní významu určitého výrazu pomáha prekonávať dobrá legálna definícia. Tá , ktorá vymedzuje zariadenie spoločného stravovania, sa príliš nevydarila. Pritom stačilo málo. Popri nej aspoň definovať, čo pokrmom nie je.
Výkladový hlavolam: Čo je „pokrm“? Môžu sa vo fajčiarskych baroch podávať oriešky, slané tyčinky, čipsy alebo zákusky ?
Peter Wilfling | 17. 10. 2009 | komentárov: 4
Stovky majiteľov barov a kaviarní počas bezsenných nocí asi v súčasnosti dumajú, čo je to „pokrm“. Príčinou je novela zákona o ochrane nefajčiarov. Majitelia barov a kaviarní musia totiž určiť, či sa v ich podniku poskytujú „služby spojené s výrobou, prípravou a podávaním pokrmov“ a teda či musia aj oni zaviesť zákaz fajčenia alebo zriadiť stavebne oddelenú nefajčiarsku miestnosť (čo je však vo väčšine prípadov technicky nerealizovateľné). Sú však „pokrmom“ aj oriešky, slané tyčinky, čipsy alebo zákusky? Zákon o ochrane nefajčiarov nedefinuje, čo je to „pokrm“ a zdá sa, že na túto otázku nikto nevie jednoznačne odpovedať. Zdá sa, že ide o výkladový hlavolam.
Hneď po prijatí dlho očakávaného zákona teda vlastne vôbec nie je jasné, na ktoré podniky a bary sa tento zákon vzťahuje. Predkladatelia zákona a štátne orgány sa teraz dohadujú, čo to je „pokrm“. Tomuto problému sa venovala aj tlač: „Majitelia podnikov však netušia, či pod pokrmami zákonodarca myslel aj nevarené jedlá ako utopenec, nakladaný syr či marlenka. Viacerí to konzultovali s regionálnymi hygienikmi, ich odpovede sa však rozchádzali.“ (http://www.sme.sk/c/5000897/krcmari-vyhadzuju-popolniky.html).
Autor pozmeňujúceho návrhu, ktorým bolo do zákona vložené predmetné ustanovenie a pojem „pokrm“, je poslanec Peter Pelegrini. Tlač uviedla: „Pelegrini, ktorý zmenu presadil, priznáva, že nevie, čo patrí medzi pokrmy. „Nie je to otázka na mňa, nič nebráni, aby ministerstvo zdravotníctva vydalo predpis, čo sú pokrmy,“ tvrdí. „Čo sa týka orieškov, čipsov, tyčiniek, to sú pochutiny. Jedlo je všetko ostatné, ktoré sa nejakým spôsobom pripravuje, napríklad utopence, párky, toasty či polievka,“ tvrdí hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Čižmáriková. Pri definícii sa odvoláva na takzvaný potravinový kódex Slovenskej republiky. „Podľa potravinového kódexu sú pochutiny požívatiny, ktorých úlohou nie je zasýtiť alebo uhasiť smäd, ale ako ochucujúce zložky podporujú chutnosť jedla, napomáhajú trávenie alebo vyvolávajú pozitívne vnemy na jedenie,“ vysvetľuje Stanislav Háber z ministerstva pôdohospodárstva. Medzi typické pochutiny podľa neho patria káva, čaj, kakao, korenie, aromatizujúce a chuťové látky a prípravky a aj vysokoalkoholické nápoje. Či medzi ne patria napríklad aj oriešky, jasne nepovedal.“ (http://www.sme.sk/c/4312171/fajciarov-zakon-z-krciem-nevyhnal.html)
Čo teda doslovne hovorí Potravinový kódex? (ide o výnos Ministerstva pôdohospodárstva a Ministerstva zdravotníctva č. 981/1996-100 z 20. mája 1996, ktorým sa vydáva prvá časť a prvá, druhá a tretia hlava druhej časti Potravinového kódexu Slovenskej republiky).
Podľa § 4 ods. 4 Potravinového kódexu „Pokrm je upravená potravina na bezprostredné požívanie.“
Definície súvisiacich pojmov „potravina“ a „pochutina“ sú v nasledujúcich ustanoveniach Potravinového kódexu:
Podľa § 3 ods. 1 Potravinového kódexu „Potraviny sú látky určené na to, aby ich ľudia požívali v nezmenenom, upravenom alebo spracovanom stave na výživové účely; sú hlavnou skupinou požívatín.“
Podľa § 3 ods. 2 Potravinového kódexu „Potraviny, pochutiny a nápoje, okrem liekov, sú požívatiny, ktoré slúžia priamo alebo nepriamo, v prirodzenom stave alebo po vhodnej úprave na výživu ľudí.“
Podľa § 3 ods. 3 Potravinového kódexu „Pochutiny sú potraviny obsahujúce látky, ktoré pôsobia na sústavu nervovú, sekretorickú a aj na oblasť duševnú. Medzi typické pochutiny patria káva, čaj, kakao, korenie, aromatizujúce a chuťové látky a prípravky a aj vysokoalkoholické nápoje.“
Pojem „pokrm“ sa spomínal aj v texte prílohe k zákonu č. 152/1995 Z. z. o potravinách, ktorý bol súčasťou tohto zákona do 30. 4. 2007 (v súčasnosti už text prílohy v tomto znení neplatí). Každý prevádzkovateľ musí podľa tohto zákona oznámiť orgánu úradnej kontroly potravín prevádzkareň, ktorá vykonáva činnosť výroby, spracúvania a distribúcie potravín. Oznámenie o registrácii výroby potravín muselo obsahovať aj určenie kategórií výrobkov. Jednou z kategórií bola aj kategória „hotové jedlá (pokrmy)“. V súčasnosti však už táto kategória znie „hotové jedlá a rýchle občerstvenie“.
Aby sme to uzavreli: Predkladateľ zákona nevie, aký je význam pojmu „pokrm“, ktorý do zákona presadil. S istotou to nevie ani Ministerstvo zdravotníctva, ani úrady verejného zdravotníctva.
Zdá sa, že tu ide o prípad, ktorý mal na mysli právny filozof Gustav Radbruch, keď napísal: "Vůle zákonodárce není metodou výkladu, nýbrž cílem výkladu a výsledkem výkladu, výrazem pro apriorní nezbytnost systémově-nerozporného výkladu celého právního řádu. Je proto možné konstatovat jako vůli zákonodárce to, co nikdy jako vědomá vůle autora zákona nebylo přítomno. Interpret může rozumět zákonu lépe, než mu rozuměl jeho tvůrce, zákon může být moudřejší než jeho autor - on právě musí být moudřejší než jeho autor." (G. Radbruch, Rechtsphilosophie. Studienausgabe. Hrsg. R. Dreier, S. Paulson, Heidelberg 1999, s. 107.)"
Pripomína to zároveň aj známy príklad uvádzaný Herbertom Hartom v jeho knihe „Pojem práva“. Hart uvádza príklad právnej normy, ktorá znie: „Zákaz vstupu vozidiel do parku.“ Uvádza, že pojem „vozidlo“ je neurčitý (vágny), pretože jeho rozsah nie je jasný. Je síce jasné, že vozidlom je automobil, ale nie je jasné, či vozidlom sú napr. aj kolieskové korčule alebo invalidný vozík. Hart hovorí, že preto treba rozlišovať na jednej strane tzv. jadro právnej normy (ide o konkrétne prípady, na ktoré možno právnu normu s určitosťou aplikovať) a na druhej strane tzv. polotieň právnej normy (ide o konkrétne prípady, pri ktorých nie je jasné, či na ne možno právnu normu aplikovať).
V našom prípade je asi zrejmé, že napr. sviečková na smotane s knedľami pod pojem „pokrm“ spadá. Tento prípad teda spadá do jadra právnej normy. Ale čo hranolky? A čo utopenec alebo nakladaný hermelín? A čo zákusky ? A čo horalky a iné keksy? A čo oriešky alebo čipsy?
Mám preto návrh:
Pomôžme Ministerstvu zdravotníctva a Úradu verejného zdravotníctva určiť význam nového ustanovenia zákona o ochrane nefajčiarov.
Pomôžme im vyložiť pojem „pokrm“ a vyriešiť tento výkladový hlavolam.
Teším sa na zaujímavú diskusiu.
Súvisiace články
Prípustnosť zmeny zmluvy, ktorej účastníkom je subjekt povinný postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaníLegislatívny zámer zákona o elektronickej verejnej správeSpojka „a“: „Volajte ma „alebo“. Alebo?Za skvalitnenie výučby práva na technických univerzitáchPripomienkujte návrh na zverejňovanie súdnych rozhodnutí Články autora
Podnet na úpravu ustanovení OSP týkajúcich sa odôvodnenia súdneho rozhodnutiaŽaloby verejných činiteľov za poškodenie povesti – ako ďalej?Ako zvýšiť kvalitu súdnych rozhodnutí?Utajovanie procesných rozhodnutí súdov je protiústavné. Český Ústavný súd zasa inšpiráciou pre slovenské súdy.Návrhy ministerstva spravodlivosti na zmeny v súdnictve
Andrej Majerník | 21. 10. 2009 17:00:40
// Reagovať
Peter Wilfling | 21. 10. 2009 20:38:11
// Reagovať
Tu je definícia "zariadenia spoločného stravovania" a formulácia zákazu fajčiť v týchto zariadeniach, ako to obsahuje zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov :
§ 2
Základné pojmy
(4) Na účely tohto zákona
i) zariadenie spoločného stravovania je zariadenie, ktoré poskytuje služby spojené s výrobou, prípravou a podávaním pokrmov a nápojov,
§ 7
Zákaz fajčenia
(1) Zakazuje sa fajčiť
h) v zariadeniach spoločného stravovania, okrem zariadení, ktoré majú pre nefajčiarov vyhradených minimálne 50 % z plochy, ktorá je stavebne oddelená od časti pre fajčiarov, pričom priestor pre nefajčiarov musí byť umiestnený pri vstupe do zariadenia,
§ 2
Základné pojmy
(4) Na účely tohto zákona
i) zariadenie spoločného stravovania je zariadenie, ktoré poskytuje služby spojené s výrobou, prípravou a podávaním pokrmov a nápojov,
§ 7
Zákaz fajčenia
(1) Zakazuje sa fajčiť
h) v zariadeniach spoločného stravovania, okrem zariadení, ktoré majú pre nefajčiarov vyhradených minimálne 50 % z plochy, ktorá je stavebne oddelená od časti pre fajčiarov, pričom priestor pre nefajčiarov musí byť umiestnený pri vstupe do zariadenia,
Peter Kováč | 09. 12. 2009 09:54:50
// Reagovať
Pokrmy
Z katalógu pracovných činností remeselných, manuálnych alebo manipulačných s prevahou fyzickej práce pri výkone práce vo verejnom záujme (príloha č. 2 nariadenei vlady č. 341/2004 Z.z. ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme a o ich zmenách a dopĺňaní) možno odvodiť, že pokrmy sú teplá a studené.
Pri platovej triede 07 sa uvádzajú nasledovné pracovné činnosti z oblasti stranovania: ".... organizovanie práce zamestnancov pri .....výrobe teplých a studených pokrmov "
Takže pokrmy sú studené alebo teplé a zrejme sa vyrábajú.
Na dalšie ohraničenie pojmu pokrm by som vytiahol síce už zrušenú vyhlášku 121/1994 Z.z. o zriaďovaní, činnosti a prevádzke zariadení školského stravovania, kde v § 11 písm. a) bola vymedzená podnikateľská činnosť zariadenia školského stravovania takto:
"zabezpečovanie ďalších stravovacích služieb, výroby a predaja jedál a pokrmov rýchleho občerstvenia, predaj polotovarov, cukrárenských výrobkov, nápojov, jemného trvanlivého desiatového pečiva a podobne v hygienickom a zdravotne vyhovujúcom balení,"
Z toho je jasné až aj fast food, teda aj už uvedené hranolky spadajú pod pojem "pokrm" (bohužiaľ).
Pri platovej triede 07 sa uvádzajú nasledovné pracovné činnosti z oblasti stranovania: ".... organizovanie práce zamestnancov pri .....výrobe teplých a studených pokrmov "
Takže pokrmy sú studené alebo teplé a zrejme sa vyrábajú.
Na dalšie ohraničenie pojmu pokrm by som vytiahol síce už zrušenú vyhlášku 121/1994 Z.z. o zriaďovaní, činnosti a prevádzke zariadení školského stravovania, kde v § 11 písm. a) bola vymedzená podnikateľská činnosť zariadenia školského stravovania takto:
"zabezpečovanie ďalších stravovacích služieb, výroby a predaja jedál a pokrmov rýchleho občerstvenia, predaj polotovarov, cukrárenských výrobkov, nápojov, jemného trvanlivého desiatového pečiva a podobne v hygienickom a zdravotne vyhovujúcom balení,"
Z toho je jasné až aj fast food, teda aj už uvedené hranolky spadajú pod pojem "pokrm" (bohužiaľ).
Matej Kukura | 27. 09. 2010 20:56:34
// Reagovať
Pre pojem pokrm navrhujem okrem právnych textov prihliadnuť aj na obvyklý význam tohto slova podľa slovenských slovníkov. Napr. tu: http://slovnik.juls.savba.sk/. Pokrm sa nám teda v bežnej reči stotožňuje s jedlom, potravou. No a za potravu považujeme všetky látky, ktoré prijímajú živé organizmy na svoju výživu. A za také považujem nielen stravu tuhú, ale aj tekutú. A dokonca aj alkohol. Mnohí sa ním predsa výdatne vyživujú ;-)
V každom prípade priznávam, že som apriórne proti fajčeniu vo verejných uzatvorených priestranstvách (vrátane barov), a teda pri výklade pojmu pokrm som ochotný vychádzať z jeho širokého poňatia. Je predsa v záujme ochrany verejného zdravia, a to jednak spotrebiteľov - konzumentov pokrmov a jednak personálu - zamestnancov. A BOZP je stálou a neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov...
V každom prípade priznávam, že som apriórne proti fajčeniu vo verejných uzatvorených priestranstvách (vrátane barov), a teda pri výklade pojmu pokrm som ochotný vychádzať z jeho širokého poňatia. Je predsa v záujme ochrany verejného zdravia, a to jednak spotrebiteľov - konzumentov pokrmov a jednak personálu - zamestnancov. A BOZP je stálou a neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov...
