Novinky
Chcete dostávať informácie o novinkách e-mailom?
Aktuality & udalosti
12. ročník Školy ľudských práv
28. 07. 2010
V dňoch od 27. októbra do 1. novembra 2010 sa v Brne uskutoční 12. ročník Školy ľudských práv. Ide o týždenný workshop otvorený pre študentov práva, ktorí sa zaujímajú o ochranu ľudských práv. Po prvý krát bude škola otvorená aj pre slovenských študentov. Viac informácií je možné nájsť na webovej stránke českej organizácie PILA, ktorá túto školu organizuje, alebo na webovej stránke VIA IURIS.

Justícia ako rovnosť šancí
24. 06. 2010
Predstavitelia sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu publikovali na svojej webovej stránke vyjadrenie Justícia ako rovnosť šancí. Autori pokladajú rovnosť šancí pre občanov, sudcov a ich odborný a pomocný personál za najdôležitejšiu prioritu v justícii.

Ceny otvoreného práva boli rozdané
15. 06. 2010
VIA IURIS – Centrum pre práva občana na slávnostnom podujatí 14. júna 2010 oficiálne vyhlásilo víťazov 1. ročníka CENY OTVORENÉHO PRÁVA - súťaže inovatívnych právnych myšlienok. Viac informácií na webových stránkach VIA IURIS.

Všetky novinky

Správy od susedov

Imrich Vozár  |  18. 02. 2010  |  komentárov: 11
Včerajšie média uverejnili celkom zaujímavé správy o súdnych rozhodnutiach Najvyšších súdov krajín bezprostredne susediacich so Slovenskom, ktoré majú, aspoň na prvý pohľad, vcelku veľký dopad na tamojšie aktuálne verejné dianie. Aspoň v skratke by som na ne rád upozornil.
V prvom prípade sa jednalo o rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu v Českej republike, ktorý rozhodol o rozpustení Dělníckej strany, a to najmä z dôvodu, že rozpustená strana mala vo svojom programe a vo svojich prejavoch rasistické, xenofóbne a šovinistické prvky. Na celom prípade je zaujímavých viacero skutočností, ako je napríklad to, že v Českej republike sa o tri mesiace konajú parlamentné voľby. Dělnícka strana si, na základe svojich aktivít a programu, v poslednom čase získala celkom výraznú podporu voličov a v neposlednej rade i to, že sa jednalo v poradí už o druhý pokus o jej rozpustenie zo strany Vlády ČR (ten prvý bol Najvyšším správnym súdom zamietnutý).

V druhom prípade sa jednalo o rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Ukrajiny, ktorý pozastavil platnosť nedávnych prezidentských volieb a to až do okamihu preskúmania sťažnosti, ktorú pre údajný nezákonný a podvodný priebeh volieb podala neúspešná kandidátka Júlia Tymošenková. Najvyšší súd Ukrajiny konal v tomto prípade veľmi rýchlo, keď platnosť volieb pozastavil len pár dní od zverejnenia oficiálnych výsledkov volieb.

Obe prípady sa vyznačujú spoločným prvkom – aktívnym súdnym zásahom do priebehu volieb. V prvom prípade tak došlo k „odstráneniu“ potenciálneho konkurenta ostatných politických strán pár mesiacov pred voľbami, v druhom prípade k „spochybneniu“ volebného víťazstva víťazného prezidentského kandidáta na základe oficiálnych výsledkov volieb a to pár dní po ich vyhlásení.

Bez ohľadu na obsah a pozadie týchto súdnych rozhodnutí je na nich zaujímavá odvaha, k akej sa dotknutí sudcovia odhodlali. Takéto aktívne zásahy v tak jasne politickej sfére sa nevidia v našom civilizačnom priestore až tak často a je zrejmé, že si svojim rozhodnutím vyslúžia množstvo kritiky za prílišný súdny aktivizmus a zasahovanie do oblasti, kam by súdy v normálnych situáciách zasahovať nemali, rovnako ako podozrení zo straty nestrannosti a rozhodnutia na politickú objednávku. Napriek tomuto riziku túto odvahu prejavili a mne, ako nestrannému a v danom prípade aj neznalému pozorovateľovi (avšak takými zrejme bude väčšina, ktorí tieto správy zachytili, keďže nepredpokladám, že je veľké percento tých, ktorí poznajú, či budú poznať obsah rozhodnutí a ich pozadie) neostáva nič iné, len vyriecť týmto sudcom poklonu. Ak bolo v oboch prípadoch skutočne rozhodnuté nezávisle a nestranne, je podľa môjho názoru dobrou správou, že u našich susedov existujú odvážne najvyššie súdy, schopné robiť odvážne rozhodnutia, aj za cenu politického tlaku, podozrení a neoprávnenej kritiky.

Odpoveď na to, či tomu tak skutočne bolo, je ale len v svedomí dotknutých sudcov.
Komentáre (11) 
  peter hutar   |   18. 02. 2010 15:15:04
// Reagovať
je zaujímavé, že ak takú odvahu nájde slovenský ústavný súd, napríklad ako to bolo v prípade špeciálneho súdu, tak náš ústavný súd kritizujete. zdá sa mi, že súdy buď chválite alebo zatracujete podľa toho, či rozhodujú v súlade s vašimi názormi alebo očakávaniami. súd pritom nemožno považovať za schopný len preto, že sa vám to páči, prípadne že rozhodne tak ako chcú mimovládne organizácie. nezávislosť súdu znamená jeho nezávislosť aj od názorov mimovládnych organizácií. takže odporúčam, najskôr byť aspoň trošku objektívny k domácim súdom a až potom velebiť súdy zahraničné.
  rebeca lukačová   |   18. 02. 2010 15:38:46
// Reagovať
súhlasím. myslim že via iuris je pomerne jednonázorová a otvorené právo znamená otvorené, ale len pre tých, ktorí s nami zdielajú rovnaké názory. je to dosť čitateľné, via iuris, ľudia, ktorí v talári nikdy nesedeli a nikdy nemuseli urobiť žiadne rozhodnutie, ktoré sa týkalo dôležitých otázok iných ľudí, si osobujú právo hodnotiť prácu tých ktorí to robia dennodenne a kritizovať ich podľa toho ako sa im to hodí a potom skladať poklony iným súdom len preto, že si robia svoju prácu a rozhodujú. napokon, stačí ak niekto podpísal päť viet a je určite dobrý sudca, ak tak neurobil, tak je určite pomerne neschopný. myslím, že jednonázorovosť a neprávnosť tohoto združenia sa prejavila aj v tom, že táto internetová stránka je viac o politike a kopíruje novinové články než o práve. ľudom potom stačí diskutovať na novinových stránkach a preto asi nediskutujú tu. treba zmeniť názov na otorená opozičná politka
  Imrich Vozár   |   19. 02. 2010 07:44:57
// Reagovať
ad peter hutar
Vážený pán Hutar,

súhlasím s vami - rovnako si myslím, že súd nie je možné považovať za schopný, alebo nie, podľa toho, či sa to páči mimovládnym organizáciám alebo, nie. Rovnako nie je možné poľa tohto kritéria posudzovať nezávislosť súdu. Nemám však dojem, žeby som to v článku nejakým spôsobom spochybňoval.

V článku som len chcel upozorniť na zaujímavé a odvážne rozhodnutia súdov zo susedných krajín. Nič viac ani menej. Tá odvaha sa mi páči, avšak žiaden iný aspekt týchto rozhodnutí som neposudzoval, keďže nepoznám ich obsah, ani pozadie.

K rozhodnutiu ÚS o špeciálnom súde je na otvorenom práve osobitný článok od bývalého sudcu ÚS Juraja Babjaka, môj článok sa mu nevenuje.
  Imrich Vozár   |   19. 02. 2010 07:51:25
// Reagovať
ad rebeca lukáčová
Vážená pani Lukáčová,

v článku sa nevenujem práci slovenských sudcov ani súdov. Ako som už písal v reakcii na pána Hutara, chcel som v ňom len upozorniť na zaujímavé rozhodnutia súdov zo susedných krajín.

Článok rovnako nie je článkom Via Iuris a rovnako sa netýka charakteru otvoreného práva ako takého. Tomu sa venuje úvodný článok tohto webového portálu.

  peter hutar   |   23. 02. 2010 08:50:38
// Reagovať
ja som chcel len poukázať na to, a to asi myslela aj R. Lukačova, že špecializovaná stránka ohľadne práva by nemala vyzerať tak akoby išlo o stránku nejakého denníka. tie údaje ktoré sú uvedené vo vašom článku prebehli v televízii (na čt ohľadne delnické strany veľmi podrobne) a následne boli rozoberané aj v denníkoch. možno len súhlasiť s tým, že čo si prečítam v novinách a pozriem v televízii, celkom určite nebudem hľadať na stránke o otvorenom práve, kvoli takýmto článkom (novinárskym) bolo zbytočné zakladať stránku o práve. okrem toho ešte stránka aj preberá články z novín (najmä sme) a najmä také ktoré možno označiť za opozičné
  Imrich Vozár   |   24. 02. 2010 09:02:56
// Reagovať
Ja si naopak myslím, že aj stránka o práve by mala reagovať aj na aktuálne udalosti týkajúce sa práva a minimálne na ne upozorniť a to napriek tomu, že na ne upozornili aj médiá. Vzhľadom k potenciálnym návštevníkom stránky je možné čakať, že následná diskusia by mohla mať iný charakter, než v diskusii pod článkom v nejakom denníku. Nevidím dôvod na to, aby sa špecializovaná stránka o práve nemohla venovať aj témam, ktoré zazneli v médiách a bezprostredne sa týkajú práva.
  Rudo Leška   |   04. 03. 2010 00:00:36
// Reagovať
??
Nerozumiem celkom výhradám k článku. Autor akurát upozornil na dva rozsudky, ktoré sú skutočne pomerne odvážne, pretože politicky nekonformné (čo sa o rozhodnutí ÚS o Špeciálnom súde podľa môjho názoru povedať nedá). Článku je potom vytknuté, že táto stránka preberá novinové články z "opozičných novín"? Asi mi uniká súvislosť...
  peter hutar   |   09. 03. 2010 09:08:40
// Reagovať
pre menej chápavých
ak vam uniká súvislosť tak ešte raz...písal som o tom, že stránka o práve má byť o práve a nie hlavne o politike, teda jej doménou by nemalo byť preberanie novinových článkov z jedného jednostranného denníka (takmer všetky články denníka sme sú preberané na túto stránku o práve), ale jej prioritou by malo byť právo a len právo. možno by nezaškodilo dať trochu dôvery aj slovenských súdom. prečo nemožno povedať o rozhodnutí slovenského ústavného súdu ohľadne špeciálneho súdu, že bolo odvážne?alebo, že bolo politicky nekonformné?veď "padlo" práve v situácii, keď každý oponent špeciálneho súdu bol považovaný médiami, mimovládnymi organizáciami a politikmi takmer za zradcu slovenska a za mafiána. v našej "demokracii" nikto nemohol mať názor že špeciálny súd je potrebné zrušiť bez toho, aby nebol označený za takmer zločinca. a inak, čo je odvážne na tom, že súd zruší delnickú stranu v situácii, keď to ad tohto súdu každý vyžaduje? myslím, že by bolo vhodné vyvolať na tejto stránke diskusiu o tom, čo vôbec právo je a či skutočne ten, ktorý za právo považuje niečo iné (v nehode s väčšinou) musí byť "nepriateľ ľudu".
  Imrich Vozár   |   11. 03. 2010 10:17:47
// Reagovať
ešte raz
Vážený pán Hutar, skúsim ešte raz.

tento článok sa nezaoberá preberaním článkov z médií na otvorené právo. Článok rovnako nehodnotí prácu slovenských súdov. Ak máte chuť diskutovať k rozhodnutiu o špeciálnom súde, môžte tak urobiť pod článkom k rozhodnutiu US o špeciálnom súde od Juraja Babjaka tu http://www.otvorenepravo.sk/m/clanok/2/trpiet-alebo-respektovat
Rovnako ak máte chuť diskutovať na nejakú tému o práve, ktorá tu zatiaľ nie je, nič Vám nebráni napísať o danej téme článok a vyvolať o nej diskusiu.

K zrušeniu Dělníckej strany - domnievam sa, že každé rozhodnutie o zrušení politickej strany, pri uvedomovaní si všetkých možných následkov a dôsledkov, je rozhodnutím odvážnym. Súd musí stanoviť hranicu prípustnosti ústavného a zákonného pôsobenia politickej strany, čím do veľkej miery zasahuje aj do rámca pôsobnosti iných strán. Nájsť túto hranicu a vedieť to kvalitne obhájiť pred odbornou i laickou verejnosťou, nie je podľa môjho názoru vôbec jednoduché. NSS ČR navyše prvému návrhu na zrušenie Dělníckej strany nevyhovel.
  Pavol Šuta   |   16. 05. 2010 20:35:59
// Reagovať
Niekolko poznamok k rozpusteniu DS
Autor clanku (Imrich Vozar) prebera informacie o rozpusteni DS z clanku na www.sme.sk. Tam su vsak informacie skreslene, co pre nepravnika nemusi byt problem, avsak pretoze sme na pravnickom portali, zahram sa na rypalka a dovolim si upresnit. Najvyssi spravny sud nerozpustil Delnicku stranu pre jej program. Presne naopak, program DS oznacil sud za xenofobny, rasisticky, sovinisticky, ale to podla neho este nie je dovod na rozpustenie politickej strany. Presne opacne vsak postupoval slovensky Najvyssi sud, ked rozpustil Slovensku pospolitost. Sudcovia sa pozreli na program a nic dalej nerozoberali. Rozhodnutie Najvyssieho sudu SR o rozpusteni ma rozsah 9 stran (!), rozhodnutie Najvyssieho spravneho sudu CR obsahuje 120 stran (!), pricom NSS robi skutocne detailny rozbor nalezov, cituje judikaturu Europskeho sudu pre ludske prava, atd. Takze zo zaverom clanku sa nestotoznujem, pretoze nie je dolezita odvaha, s akou rozhodnu sudcovia. Ovela dolezitejsia je pravna argumentacia. Kto si precita rozsudok rozsudky slovenskeho a ceskeho sudu v obdobnej veci, iba tazko uveri, ze takyto rozdielny pristup sudov by mohol fungovat v spolocnom federalnom state...
  Imrich Vozár   |   26. 05. 2010 17:02:37
// Reagovať
Ano, rozdiel v pristupe medzi slovenskym NS a ceskym NSS je zrejmy a to nielen z hladiska jeho rozsahu.

V tejto suvislosti by som vsak chcel upozornit este na jedno rozhodnutie NS SR z 2.2.2010 - sp. zn 5Sr/1/2009 - ktorym naopak zrusil rozhodnutie Ministerstva vnutra o rozpusteni obcianskeho zdruzenia (http://csefalvay-group.sk/harmonia/), ktoré podľa názoru MV SR podporovalo autonómiu maďarských častí SR.

V odôvodnení rozsudku sa okrem iného uvádzajú aj tieto názory

"V správnom súdnictve súd podrobuje prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho orgánu vo všetkých jeho častiach, tzn. že preveruje nielen zákonnosť jeho výrokovej časti rozhodnutia ale aj dôvody, na základe ktorých mal správny orgán právne
posúdiť vec. Potom tieto dôvody správneho orgánu vytvárajú pre správny súd minimálny právny základ na presvedčivé odôvodnenie, a s ich následným využitím správny orgán jasne a zrozumiteľne opíše a presvedčivo objasní, v čom sú závery napadnutého rozhodnutia riadne a v čom protikladné argumenty protistrany boli mylné.
Najvyšší súd by očakával dôslednú interpretáciu pojmu autonómia na právne a iné podmienky Slovenskej republiky ako aj dôkladné vyhodnotenie hore citovaných aktivít navrhovateľa, najmä s prihliadnutím na ich tvrdenú závažnú celospoločenskú nebezpečnosť (narušovanie územnej celistvosti štátu). Až potom mal odporca pristúpiť k aplikácii príslušných právnych noriem na takto zistený skutkový stav (skutkové závery). V tomto vidí Najvyšší súd nepreskúmateľnosť rozhodnutia mu predloženého na súdny prieskum.
Správne súdnictvo je založené na súdnom prieskume najmä zákonnosti napadnutého rozhodnutia a mu predchádzajúceho rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je základnou prekážkou, ktorá marí hore vymedzenú úlohu správneho súdu, pričom môže byť zapríčinená nedostatkom dôvodov alebo svojou nezrozumiteľnosťou.
Za nedostatok dôvodov, ktoré by inak mali byť riadne objasnené v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu, nie je možné považovať čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, ale iba nedostatok skutkových dôvodov. V prejednávanej veci odporca neobjasnil vôbec svoj právny záver, že „navrhovateľ ako občianske združenie svojim konaním spochybňuje jednotnosť a nedeliteľnosť územia Slovenskej republiky“. Takýto záver v kontexte odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa javí prinajmenej ako prekvapivý, čo je však v rozpore s citovaným právnym rámcom.".

Z hľadiska nazoru, co je dolezitejsie, ci odvaha, alebo dobra pravna argumentacia - v clanku som toto nehodnotil, ale netrufal by som si vyslovit tak jednoznacny nazor ako Vy...
 
Pridať komentár k článku
Meno a priezvisko: *
E-mail:
Titulok:
Komentár: *
* Pre úspešné odoslanie formulára vyplňte hviezdičkou označené položky