Správy od susedov

Včerajšie média uverejnili celkom zaujímavé správy o súdnych rozhodnutiach Najvyšších súdov krajín bezprostredne susediacich so Slovenskom, ktoré majú, aspoň na prvý pohľad, vcelku veľký dopad na tamojšie aktuálne verejné dianie. Aspoň v skratke by som na ne rád upozornil. V prvom prípade sa jednalo o rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu v Českej republike, ktorý rozhodol o rozpustení Dělníckej strany, a to najmä z dôvodu, že rozpustená strana mala vo svojom programe a vo svojich prejavoch rasistické, xenofóbne a šovinistické prvky. Na celom prípade je zaujímavých viacero skutočností, ako je napríklad to, že v Českej republike sa o tri mesiace konajú parlamentné voľby. Dělnícka strana si, na základe svojich aktivít a programu, v poslednom čase získala celkom výraznú podporu voličov a v neposlednej rade i to, že sa jednalo v poradí už o druhý pokus o jej rozpustenie zo strany Vlády ČR (ten prvý bol Najvyšším správnym súdom zamietnutý).

V druhom prípade sa jednalo o rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Ukrajiny, ktorý pozastavil platnosť nedávnych prezidentských volieb a to až do okamihu preskúmania sťažnosti, ktorú pre údajný nezákonný a podvodný priebeh volieb podala neúspešná kandidátka Júlia Tymošenková. Najvyšší súd Ukrajiny konal v tomto prípade veľmi rýchlo, keď platnosť volieb pozastavil len pár dní od zverejnenia oficiálnych výsledkov volieb.

Obe prípady sa vyznačujú spoločným prvkom – aktívnym súdnym zásahom do priebehu volieb. V prvom prípade tak došlo k „odstráneniu“ potenciálneho konkurenta ostatných politických strán pár mesiacov pred voľbami, v druhom prípade k „spochybneniu“ volebného víťazstva víťazného prezidentského kandidáta na základe oficiálnych výsledkov volieb a to pár dní po ich vyhlásení.

Bez ohľadu na obsah a pozadie týchto súdnych rozhodnutí je na nich zaujímavá odvaha, k akej sa dotknutí sudcovia odhodlali. Takéto aktívne zásahy v tak jasne politickej sfére sa nevidia v našom civilizačnom priestore až tak často a je zrejmé, že si svojim rozhodnutím vyslúžia množstvo kritiky za prílišný súdny aktivizmus a zasahovanie do oblasti, kam by súdy v normálnych situáciách zasahovať nemali, rovnako ako podozrení zo straty nestrannosti a rozhodnutia na politickú objednávku. Napriek tomuto riziku túto odvahu prejavili a mne, ako nestrannému a v danom prípade aj neznalému pozorovateľovi (avšak takými zrejme bude väčšina, ktorí tieto správy zachytili, keďže nepredpokladám, že je veľké percento tých, ktorí poznajú, či budú poznať obsah rozhodnutí a ich pozadie) neostáva nič iné, len vyriecť týmto sudcom poklonu. Ak bolo v oboch prípadoch skutočne rozhodnuté nezávisle a nestranne, je podľa môjho názoru dobrou správou, že u našich susedov existujú odvážne najvyššie súdy, schopné robiť odvážne rozhodnutia, aj za cenu politického tlaku, podozrení a neoprávnenej kritiky.

Odpoveď na to, či tomu tak skutočne bolo, je ale len v svedomí dotknutých sudcov.