Suhlasim s nazorom prezentovanym v prispevku. Musim vsak povedat, ze napriek vsetkemu v pocinani statnych institucii vidim pokrok - na to aby nemuseli poskytovat informacie vobec (cim si zjednodusia pracu) si aspon dali schvalit zakon.
Z rokov minulych (polovica 90. rokov) mame briskne vyjadrenie vtedajsieho distributora elektriny (ZSE): Ako majitelia objektu sme dodavatela energie ziadali v zmysle zakona o energetike o zmenu zmluvy o dodavke enrgii - miesto jednotlivych odberatelov mali na zmluvach figurovat majitelia objektu. Odpoved dodavatela energie bola taka, ze vzhladom na administrativnu narocnost, ktora je spojena so zosuladenim odbernych zmluv zo zakonom, oni tento zakon nemusia dodrziavat. S tymto nazorom sa stotoznil, po nasej staznosti, aj vtedajsi urad zodpovedny za dozor nad dodrziavanim zakona o energetike.
Vzhladom na sucasnu tendenciu statnych organov upevnovat svoju moc na ukor slobody a prav obcanov ide este o postup "v sulade s pravom". Ale aj ked chcete uvarit zabu hodite ju najprv do vlaznej vody...
Vážený pán Bin Ládin, zasielame vám požadované informácie...
Peter Wilfling | 24. 03. 2010 | komentárov: 29
Približne takýto fascinujúci výjav vykreslil Úrad jadrového dozoru na svojej mimoriadnej tlačovej konferencii k schváleniu zákona, ktorý všetky informácie o povoľovaní jadrových elektrární a zariadení vyhlásil za tajné. Z vyjadrenia ÚJD sa verejnosť dozvedela, že ak by sa pánovi Usámovi, nudiacemu sa v jaskyniach afgansko-pakistanských hôr, zachcelo študovať podrobnú stavebnú dokumentáciu Jadrovej elektrárne Mochovce, a poslal by zo svojej mailovej adresy usama.binladin@alkaida.org žiadosť o sprístupnenie kópie tejto dokumentácie, tak by mu ÚJD musel vyhovieť.
Predstaviteľ ÚJD doslova povedal, že podľa doteraz platného zákona „oficiálne Bin Ládin požiada o informácie a v zásade mu musia byť dané". S novým zákonom, ktorý utajil celú dokumentáciu o povoľovaní jadrových elektrární a zariadení, teda ÚJD vyjadril spokojnosť. Podľa ÚJD na základe nového zákona už nebudú musieť Bin Ládinovi poskytnúť projekty našich jadrových elektrární, tak ako to údajne bolo doteraz, a Usáma si bude musieť krátiť dlhú chvíľu inak.
Všetky tieto tvrdenia o Bin Ládinovi a o povinnosti našich úradov poskytovať mu informácie o našich jadrových elektrárňach sú samozrejme nezmyslom. O tom, prečo je to nezmysel, si povieme nižšie.
Najprv sa však pristavme pri samotnom schvaľovaní tohto pozoruhodného zákona. Spôsob prijatia tohto zákona v parlamente bol naozaj veľmi podivuhodný. Pozmeňujúce návrhy, ktorými boli informácie utajené, boli navrhnuté parlamentným výborom pre životné prostredie. Tieto pozmeňujúce návrhy sa však stali verejne známymi iba deň pred samotným schválením zákona. Dôležitá zmena zákona, prijímaného mimochodom v skrátenom legislatívnom konaní, nebola vôbec predmetom verejnej diskusie. Dokonca po definitívnom odhlasovaní zákona ani mnohí poslanci vôbec nevedeli, že zákon obsahuje aj ustanovenia o utajení informácií. A predseda parlamentného výboru pre životné prostredie Jozef Ďuračka z SNS, ktorého výbor tieto pozmeňujúce návrhy navrhol a schválil, si zakrátko nepamätal ani to, ktorý z poslancov utajenie informácií o jadrových zariadeniach navrhol. Na otázku denníka SME poslanec Ďuračka odpovedal: „Veď už to je tri dni schválené. Ja už som na to dávno zabudol."
A teraz k podstate schváleného zákona. Podľa schváleného zákona úplne celá dokumentácia o povoľovaní jadrových zariadení, uvedená v prílohe č. 1 a 2 atómového zákona, sa považuje za informáciu, ktorej sprístupnenie by mohlo „nepriaznivo ovplyvniť bezpečnosť verejnosti“. Zároveň úrady účastníkom konania podľa atómového zákona a stavebného zákona musia odmietnuť sprístupniť informáciu, ktorej sprístupnenie by mohlo „nepriaznivo ovplyvniť bezpečnosť verejnosti“. Dôsledkom schválenia zákona je teda paušálne utajenie celej dokumentácie týkajúcej sa povoľovania jadrových zariadení, a to jednak pre žiadateľov o informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, tak aj pre samotných účastníkov konaní o povoľovaní jadrových zariadení a činností súvisiacich s prevádzkou jadrových zariadení.
Treba samozrejme uznať, že určité informácie týkajúce sa jadrových zariadení treba naozaj utajiť v záujme bezpečnosti. Ale tým, že zákon utajil paušálne celú dokumentáciu uvedenú v prílohe 1. a 2. atómového zákona, utajil aj informácie, ktorých zverejnenie nemôže ohroziť bezpečnosť a na ktorých sprístupnenie má verejnosť právo. To naozaj tie tisíce strán dokumentácie týkajúcej sa povoľovania, neobsahujú ani jednu jedinú informáciu, ktorá by mohla byť poskytnutá verejnosti?
Predpisy EÚ ani slovenská ústava však v žiadnom prípade neumožňujú kompletne utajiť úplne celú dokumentáciu. Možno utajiť iba konkrétne informácie, ktorých zverejnenie by naozaj mohlo ohroziť bezpečnosť. Predpisy EÚ jednoznačne stanovujú, že „citlivé“ informácie sa z dokumentácie vylúčia alebo sa začiernia, ale zvyšok sa verejnosti musí poskytnúť. To potvrdili aj rozsudky Európskeho súdneho dvora vo veci Hautala v. Council alebo JT Corporation v. Commission. To isté však vyplýva aj z ústavného princípu proporcionality, ktorý hovorí, že pri obmedzovaní práva na informácie sa musí zvoliť taký spôsob, ktorý síce dosahuje sledovaný cieľ (ochranu bezpečnosti štátu a verejnosti), ale ktorý právo na informácie obmedzuje čo najšetrnejšie. Začiernenie alebo vylúčenie citlivých informácií je voči právu na informácie jednoznačne riešením šetrnejším, ako paušálne utajenie kompletnej dokumentácie, bez ohľadu na to, že táto dokumentácia obsahuje aj informácie, ktoré nie sú „citlivé“.
Informácie, ktoré v žiadnom prípade nemôžu ohroziť bezpečnosť jadrových zariadení sú napríklad mnohé informácie nachádzajúce sa v pláne ochrany obyvateľstva krajov v oblasti ohrozenia, v dokumentoch týkajúcich sa veľkosti hraníc jadrového zariadenia a veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením, v koncepčných plánoch vyraďovania jadrových zariadení, v dokladoch o zabezpečení finančného krytia zodpovednosti za jadrovú škodu, ale aj niektoré informácie o bezpečnosti jadrových zariadení, o hlbinnom úložisku vysokorádioaktívnych materiálov, o jadrovom odpade a jeho transporte, vývoze a dovoze. Je neprípustné, aby úrady mali možnosť paušálne zamietnuť sprístupnenie informácií o bezpečnosti jadrových zariadení a činností, informácií o koncepčných plánoch a informácií finančného charakteru.
Ak by schválený zákon naozaj nadobudol účinnosť, tak jediné informácie, na ktoré by mala verejnosť nárok, by boli iba informácie z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Ide o samostatný proces, ktorý predchádza samotnému povoľovaniu projektu, a v ktorom by sa mali vyhodnotiť vplyvy navrhovaného projektu na životné prostredie. Počas procesu posudzovania vplyvov však zďaleka nie sú k dispozícii kompletné informácie o projekte navrhovanej činnosti (jadrového zariadenia). Dokumentácia z procesu povoľovania činností a zariadení je oveľa komplexnejšia ako dokumentácia, ktorá je k dispozícii v procese EIA. Informácie, ktoré sú k dispozícii v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie v žiadnom prípade nie sú svojou konkrétnosťou a rozpracovanosťou porovnateľné s informáciami dostupnými v procese povoľovania. Ďalším problémom je, že niektoré činnosti ako je transport, vývoz a dovoz rádioaktívnych materiálov, vôbec nepodliehajú posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. To znamená, že verejnosť by nemala prístup ku žiadnym informáciám o týchto činnostiach.
A teraz k Bin Ládinovi. Nie je jednoducho vôbec pravda, že by Bin Ládin mohol získať akékoľvek informácie o slovenských jadrových elektrárňach. Aj súčasná legislatíva predsa umožňuje utajiť konkrétne informácie, ktorých zverejnenie by mohlo ohroziť bezpečnosť verejnosti či jadrových zariadení. Toho si musia byť vedomí aj predstavitelia Úradu jadrového dozoru. Citlivé informácie možno utajiť ako tzv. utajované skutočnosti na základe zákona o ochrane utajovaných skutočností. Podľa § 1 nariadenia vlády č. 216/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností, utajovaná skutočnosť môže vzniknúť v oblasti „b) zabezpečenia vnútorného poriadku a bezpečnosti Slovenskej republiky, e) ochrany predmetov a objektov, ochrany určených objektov, ... h) ochrany jadrovej bezpečnosti, bezpečnosti jadrových zariadení, prepravy a ukladania jadrových materiálov...“. K utajovaným skutočnostiam nemajú prístup ani žiadatelia o informácie na základe zákona o slobode informácií, ani účastníci konania o povolení činnosti podľa správneho poriadku, stavebného zákona či atómového zákona. Takže strašenie Bin Ládinom je jednoznačne zavádzaním.
To, čím bolo schválenie návrhu motivované, čiastočne odhalili predstavitelia ÚJD, ktorí na mimoriadnej tlačovej konferencii uviedli, že nie sú ochotní sa venovať „kopírovaniu a zdôvodňovaniu sústavnému, čo sú citlivé a odkiaľ pokiaľ...“. Predsedníčka ÚJD Marta Žiaková povedala, že UJD tu nie je na to, „aby vyčierňoval v nejakých spisoch, že toto nie, odtiaľto... a znovu budeme v spore, nedali ste toho dosť...“. Skrátka, úradu sa nechce vybavovať žiadosti o informácie, lebo je to príliš komplikované? Človek neverí vlastným ušiam, keď počuje túto argumentáciu. Znamená to, že Úrad jadrového dozoru by najradšej úplne zrušil právo na informácie, lebo vybavovanie žiadostí o informácie je namáhavé a pracovníkov úradu obťažuje?
Paušálne utajenie dokumentácie o povoľovaní jadrových zariadení navyše úplne popiera zmysel prijatia celého zákona a robí účasť verejnosti pri povoľovaní jadrových zariadení úplne nezmyselnou a čisto formálnou. Zmyslom prijatia zákona totiž bolo zabezpečiť účinnú účasť verejnosti pri povoľovaní projektov – vrátane povoľovania jadrových zariadení. Presne to od slovenskej vlády žiadala aj Európska komisia. Komisia hrozila, že keď účasť verejnosti nebude zabezpečená, Slovensko môže prísť až o 8 miliárd Eur (240 miliárd slovenských korún) z eurofondov. Avšak ak bude celá dokumentácia týkajúca sa povoľovania jadrových zariadení utajená, bez možnosti oboznámiť sa s podkladmi rozhodovania nemá verejnosť vlastne k čomu ani uplatniť svoje pripomienky. Ako sa však môže verejnosť zmysluplne zapojiť do povoľovania a ako sa môže k niečomu vyjadriť, keď sú všetky dokumenty z povoľovania tajné?
Súvisiace články
Kto má záujem, nech sa prihlási (písomne, prosím)Protiústavný, nezákonný a nelogický rozsudok. Senát Najvyššieho súdu nabúrava právo občanov na informácieVedľajší účastník v konaní o sťažnosti fyzických a právnických osôb pred Ústavným súdom SRKto ustráži ochrancu ústavnosti?Dotknutá verejnosť pri ochrane životného prostredia podľa generálnej advokátky ESD Články autora
Návrhy ministerstva spravodlivosti na zmeny v súdnictvePripomienkujte návrh na zverejňovanie súdnych rozhodnutíProgramové tézy budúcej vlády v oblasti súdnictva a spravodlivostiProtiústavný, nezákonný a nelogický rozsudok. Senát Najvyššieho súdu nabúrava právo občanov na informácieÚstavný súd by mal racionálne argumentovať a občania racionálne uvažovať
zse | 26. 03. 2010 09:32:49
// Reagovať
martinak | 27. 03. 2010 19:22:47
// Reagovať
načo informácie?
myslím že nič netreba prehánať, ani právo na informácie. ide len o "pseudo" právo vytvorené na to, aby právnici nezmyselných mimovládnych inštitúcií mali čo žiadať a o čom písať. koho zaujímajú Mochovce alebo Bohunice? načo donekonečna žiadať informácie len pre informácie, ak ich vôbec nedokáže, ten čo ich žiada, spracovať a ani vyhodnotiť?len preto aby si dokázal že právo na informácie existuje? myslím že myšlienka o zrušení "práva" na informácie nie je vôbec zlá. ale čo potom budú robiť mimovládne inštitúcie?koho budú buzerovať?
Peter Wilfling | 28. 03. 2010 17:22:08
// Reagovať
Dúfam, že ide o žart, pán Martinák. Keď zrušíme právo na informácie, na základe čoho potom majú voliči rozhodovať vo voľbách, komu dajú svoj hlas? Na základe informácií, ktoré im o tom, ako spravovali krajinu, dajú sami politici alebo vláda? Tak potom rovno zrušme aj voľby, nie?
Štefan Grunák | 29. 03. 2010 20:23:52
// Reagovať
Dúfam, že ide o žart, pán Wilfling.
Bez podrobných informácií o atómovej elektrárni len retardovaný volič sa nevie rozhodnúť, že komu má dať svoj hlas.
V takej demokratickej krajine, ako je napríklad USA, požiadavku na podrobné informácie atómky by považovali sa časť silvestrovského zábavného programu.
Bez podrobných informácií o atómovej elektrárni len retardovaný volič sa nevie rozhodnúť, že komu má dať svoj hlas.
V takej demokratickej krajine, ako je napríklad USA, požiadavku na podrobné informácie atómky by považovali sa časť silvestrovského zábavného programu.
Peter Wilfling | 30. 03. 2010 09:59:15
// Reagovať
Môj komentár sa nápadu na celkové zrušenie práva na informácie. To som považoval za "žart". Čo sa týka inforácií o atómových elektrárňach, z článku nevyplýva, že by sa mali zverejniť aj informácie, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť. Práve naopak. Som presvedčený, že v USA by určite považovali za silvestrovský žart práve to, ak by boli utajené úplne všetky informácie o povoľovaní jadrových elektrární, ako sa to stalo u nás.
Štefan Grunák | 30. 03. 2010 11:10:43
// Reagovať
Pán Peter.
A kto by mal určiť, že ktoré informácie z Atómky by ohrozovali bezpečnosť?
Príživníci z Tretieho sektora, alebo Bin Ládin?
Napríklad vedomosti o technickom spôsobe zavážania paliva do reaktorov sú bezpečné informácie? Spôsob brzdenia jadrovej reakcie je bezpečná informácia? Spôsob chladenia reaktorov je bezpečná informácia? Prevoz paliva po železnici je aká informácia? Bezpečná, alebo nie? Doteraz prevoz paliva sa uskutočnil pri maximálnom utajení a pri maximálnych bezpečnostných opatreniach.
A ešte som ani nespomínal obchodné tajomstvá, patentované technické riešenia, alebo technické zabezpečenie ochrany zamestnancov a obyvateľstva.
Uvažujte.
Keby mali zverejniť informácie o atómovej elektrárni, bolo by potrebné aj skontrolovať, či tie informácie sú, alebo nie sú pravdivé.
A kto by to kontroloval? Bin Ládin priamo na mieste, alebo ľudia z Tretieho sektora za mastnú odmenu? Potom môžeme robiť aj náučné návštevy školákov priamo pri aktivovanom reaktore.
Pracoval som tak v Mochovciach, ako aj v Jaslovských Bohuniciach, viem, o čom píšem.
V Atómkach ťažšie sa dá zabezpečiť bezpečnosť, ako v sklade pre atómové bomby. Nebezpečenstvo z Atómiek je také vysoké, že len totálne utajenie a ochrana môže zabezpečiť bezpečnú prevádzku.
Požiadavky na podrobné informácie z Atómky môže žiadať len zlosyn, alebo chorý mozog.
V USA (ale aj inde), keby niekto sa priblížil k Atómke na pol kilometra, odstrelili by ho, ako zajaca. U nás obmedzenci z Tretieho sektora v priestoroch Atómky reťazami sa priviažu ku konštrukcii a vyvesujú svoje slabomyseľné transparenty na chladiacich vežiach.
To nie je demokracia, ale anarchia.
A kto by mal určiť, že ktoré informácie z Atómky by ohrozovali bezpečnosť?
Príživníci z Tretieho sektora, alebo Bin Ládin?
Napríklad vedomosti o technickom spôsobe zavážania paliva do reaktorov sú bezpečné informácie? Spôsob brzdenia jadrovej reakcie je bezpečná informácia? Spôsob chladenia reaktorov je bezpečná informácia? Prevoz paliva po železnici je aká informácia? Bezpečná, alebo nie? Doteraz prevoz paliva sa uskutočnil pri maximálnom utajení a pri maximálnych bezpečnostných opatreniach.
A ešte som ani nespomínal obchodné tajomstvá, patentované technické riešenia, alebo technické zabezpečenie ochrany zamestnancov a obyvateľstva.
Uvažujte.
Keby mali zverejniť informácie o atómovej elektrárni, bolo by potrebné aj skontrolovať, či tie informácie sú, alebo nie sú pravdivé.
A kto by to kontroloval? Bin Ládin priamo na mieste, alebo ľudia z Tretieho sektora za mastnú odmenu? Potom môžeme robiť aj náučné návštevy školákov priamo pri aktivovanom reaktore.
Pracoval som tak v Mochovciach, ako aj v Jaslovských Bohuniciach, viem, o čom píšem.
V Atómkach ťažšie sa dá zabezpečiť bezpečnosť, ako v sklade pre atómové bomby. Nebezpečenstvo z Atómiek je také vysoké, že len totálne utajenie a ochrana môže zabezpečiť bezpečnú prevádzku.
Požiadavky na podrobné informácie z Atómky môže žiadať len zlosyn, alebo chorý mozog.
V USA (ale aj inde), keby niekto sa priblížil k Atómke na pol kilometra, odstrelili by ho, ako zajaca. U nás obmedzenci z Tretieho sektora v priestoroch Atómky reťazami sa priviažu ku konštrukcii a vyvesujú svoje slabomyseľné transparenty na chladiacich vežiach.
To nie je demokracia, ale anarchia.
Peter Wilfling | 01. 04. 2010 18:50:57
// Reagovať
Pán Grunák,
najprv by som vás chcel požiadať, aby ste diskutovali slušne, bez zbytočných urážok.
Ďalšia vec - nikto nehovorí, že chce zverejnenie informácií, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť. Prečítajte si lepšie článok - z neho je jasné, o čo ide.
Keď už sa odvolávate na USA, tak si pozrite stránku americkej agentúry NRC (US Nuclear Regulatory Commision). Má aktívnu informačnú politiku vo vzťahu k verejnosti, na základe amerického infozákona poskytuje množstvo informácií o povoľovaní jadrových zariadení a nakladania s jadrovými materiálmi, a množstvo poskytnutých dokumentov priamo zverejňuje na svojej webstránke - tu:
http://www.nrc.gov/reading-rm/foia/closed-request.html
Určiť, ktoré informácie o atómových elektrárňach by mohli ohroziť bezpečnosť, musia samozrejme odborníci. Ale zároveň majú povinnosť dostatočne zdôvodniť, prečo musia byť určité informácie utajené. Ak štátny orgán voči Vám nejak postupuje, asi aj vy očakávate, že vám svoj postup nejak zdôvodní.
Ale jednoznačné je, že kompletné utajenie informácií o jadrových elektrárňach je v rozpore ako s ústavou, tak aj s medzinárodným právom a praxou v iných krajinách.
Zdá sa, pán Grunák, že máte bezvýhradnú dôveru vo vládu a úrady (teraz myslím akúkoľvek vládu) a nemáte potrebu ich nejkým spôsobom kontrolovať. Želám vám, aby ste sa v tejto svojej dôvere nikdy nesklamali - ako sa sklamali napr. ľudia z Ukrajiny počas havárie v jadrovej elektrárni v Černobyle.
najprv by som vás chcel požiadať, aby ste diskutovali slušne, bez zbytočných urážok.
Ďalšia vec - nikto nehovorí, že chce zverejnenie informácií, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť. Prečítajte si lepšie článok - z neho je jasné, o čo ide.
Keď už sa odvolávate na USA, tak si pozrite stránku americkej agentúry NRC (US Nuclear Regulatory Commision). Má aktívnu informačnú politiku vo vzťahu k verejnosti, na základe amerického infozákona poskytuje množstvo informácií o povoľovaní jadrových zariadení a nakladania s jadrovými materiálmi, a množstvo poskytnutých dokumentov priamo zverejňuje na svojej webstránke - tu:
http://www.nrc.gov/reading-rm/foia/closed-request.html
Určiť, ktoré informácie o atómových elektrárňach by mohli ohroziť bezpečnosť, musia samozrejme odborníci. Ale zároveň majú povinnosť dostatočne zdôvodniť, prečo musia byť určité informácie utajené. Ak štátny orgán voči Vám nejak postupuje, asi aj vy očakávate, že vám svoj postup nejak zdôvodní.
Ale jednoznačné je, že kompletné utajenie informácií o jadrových elektrárňach je v rozpore ako s ústavou, tak aj s medzinárodným právom a praxou v iných krajinách.
Zdá sa, pán Grunák, že máte bezvýhradnú dôveru vo vládu a úrady (teraz myslím akúkoľvek vládu) a nemáte potrebu ich nejkým spôsobom kontrolovať. Želám vám, aby ste sa v tejto svojej dôvere nikdy nesklamali - ako sa sklamali napr. ľudia z Ukrajiny počas havárie v jadrovej elektrárni v Černobyle.
Štefan Grunák | 03. 04. 2010 14:29:03
// Reagovať
Pán Wilfling
Nikoho som nechcel uraziť, len som povedal svoj názor. Možno, že niekedy pravda bolí, ale to už nie je môj problém.
Vraj verím vláde. Ani by som to nepovedal.
Na druhej strane neverím príživníkom z Tretieho sektora, ktorí ma otravovali pred daňovým úradom, aby som na ich nekalú činnosť poskytol časť mojich daní. Neverím príživníkom, ktorí žijú z toho, že iným škodia.
Slušná organizácia, ktorá koná v záujme občanov, chorých a inak na to odkázaných, nikdy nebude vyvíjať deštruktívnu činnosť.
Alebo chcete povedať, že náš Tretí sektor sa zachoval slušne, keď v Bratislave školili „protestujúcich“ na Ukrajine, alebo v Bielorusku? Kto platil tých „školiteľov“?
Alebo si myslíte, že ten cirkus pri návšteve čínskeho prezidenta v Bratislave v podaní Tretieho sektora bol záslužný čin?
Je možné konštatovať, že Čínu potrebuje celý svet. Ešte aj americký prezident Obama odriekol stretnutie s Dalajlámom len kvôli tomu, aby náhodou neurazil čínskeho prezidenta. Náš Tretí sektor (kto vie za aké peniaze?), sa rozhodol, že čínskeho prezidenta urazí, lebo záujmy Slovenska pre ľudí z Tretieho sektora neznamenajú absolútne nič.
Alebo chcete povedať, že za oného času, keď čelní predstavitelia Tretieho sektora za dobrú plácu nás verejne presviedčali, že Irak vlastní nesmierne množstvo ZHN a preto je nutné vraždiť Iracké deti, že to bolo v poriadku?
Spomínate ústavu.
Potom ako hodnotíte tu primitívnu a poburujúcu akciu Tretieho sektora proti interrupcii?
Podľa Ústavy každý občan, teda aj každá zdravá žena je svojprávna a sama sa rozhodne, či pôjde na interrupciu, alebo nie. Kto a od koho zobral peniaze za tie nevkusné, ba hnusné plagáty, ktoré boli prezentované po celom Slovensku?
Organizátori prehlásili, že vraj taká je skutočnosť. S prepáčením, ale nikto nezverejňuje podrobné obrázky z toho, ako robí svoju veľkú potrebu na WC, napriek tomu, že aj to je skutočnosť.
Jednoznačne je možné konštatovať, že ľudia z Tretieho sektora (česť výnimkám), za judášske grošíky by boli schopní predať aj svoje matky.
Tí ľudia len preto, aby mohli žiť, ako prasatá v žite, kde len môžu (ale aj kde nemôžu), primitívne a s klamstvami útočia na vládu, na rôzne štátne inštitúcie, na svoju vlasť.
Napríklad Tretí sektor vehementne bojuje proti korupcii. Aj by to bol záslužný čin, keby práve Tretí sektor nebol hniezdom korupcie.
Podľa zákonov každá organizácia, každý činný subjekt je povinný svoj finančný tok evidovať podľa predpisov. To bolo kriku, keď vláda chcela, aby aj Tretí sektor zverejnil svoju ročnú uzávierku. Tretí sektor nechce zverejniť svoje finančné toky napriek tomu, že žijú aj z verejných financií (2% z daní).
Samozrejme občania vidia a minimálne podvedome registrujú tú nekalú a špinavú činnosť Tretieho sektora a to je príčinou toho, že vládna koalícia, napriek tým nekalým kauzám, udržuje medzi občanmi veľmi vysoké preferencie. Občania cítia a vedia, že skutočné zlo pochádza od takých ľudí, ktorí sú špinaví a napriek tomu prstom ukazujú na iných.
Keby zákonom zrušili 80% z Tretieho sektora, nemal by ľuďom kto tlačiť kaleráb do hlavy a ľudia by boli oveľa kritickejší aj voči vláde, aj voči jej činnosti. Strana Smer by nemala také preferencie, ako má teraz.
Bez Tretieho sektora aj v prípade Atómky, občania rozumne by sa rozhodli, že ktoré informácie potrebujú a ktoré sú im zbytočné.
Nikoho som nechcel uraziť, len som povedal svoj názor. Možno, že niekedy pravda bolí, ale to už nie je môj problém.
Vraj verím vláde. Ani by som to nepovedal.
Na druhej strane neverím príživníkom z Tretieho sektora, ktorí ma otravovali pred daňovým úradom, aby som na ich nekalú činnosť poskytol časť mojich daní. Neverím príživníkom, ktorí žijú z toho, že iným škodia.
Slušná organizácia, ktorá koná v záujme občanov, chorých a inak na to odkázaných, nikdy nebude vyvíjať deštruktívnu činnosť.
Alebo chcete povedať, že náš Tretí sektor sa zachoval slušne, keď v Bratislave školili „protestujúcich“ na Ukrajine, alebo v Bielorusku? Kto platil tých „školiteľov“?
Alebo si myslíte, že ten cirkus pri návšteve čínskeho prezidenta v Bratislave v podaní Tretieho sektora bol záslužný čin?
Je možné konštatovať, že Čínu potrebuje celý svet. Ešte aj americký prezident Obama odriekol stretnutie s Dalajlámom len kvôli tomu, aby náhodou neurazil čínskeho prezidenta. Náš Tretí sektor (kto vie za aké peniaze?), sa rozhodol, že čínskeho prezidenta urazí, lebo záujmy Slovenska pre ľudí z Tretieho sektora neznamenajú absolútne nič.
Alebo chcete povedať, že za oného času, keď čelní predstavitelia Tretieho sektora za dobrú plácu nás verejne presviedčali, že Irak vlastní nesmierne množstvo ZHN a preto je nutné vraždiť Iracké deti, že to bolo v poriadku?
Spomínate ústavu.
Potom ako hodnotíte tu primitívnu a poburujúcu akciu Tretieho sektora proti interrupcii?
Podľa Ústavy každý občan, teda aj každá zdravá žena je svojprávna a sama sa rozhodne, či pôjde na interrupciu, alebo nie. Kto a od koho zobral peniaze za tie nevkusné, ba hnusné plagáty, ktoré boli prezentované po celom Slovensku?
Organizátori prehlásili, že vraj taká je skutočnosť. S prepáčením, ale nikto nezverejňuje podrobné obrázky z toho, ako robí svoju veľkú potrebu na WC, napriek tomu, že aj to je skutočnosť.
Jednoznačne je možné konštatovať, že ľudia z Tretieho sektora (česť výnimkám), za judášske grošíky by boli schopní predať aj svoje matky.
Tí ľudia len preto, aby mohli žiť, ako prasatá v žite, kde len môžu (ale aj kde nemôžu), primitívne a s klamstvami útočia na vládu, na rôzne štátne inštitúcie, na svoju vlasť.
Napríklad Tretí sektor vehementne bojuje proti korupcii. Aj by to bol záslužný čin, keby práve Tretí sektor nebol hniezdom korupcie.
Podľa zákonov každá organizácia, každý činný subjekt je povinný svoj finančný tok evidovať podľa predpisov. To bolo kriku, keď vláda chcela, aby aj Tretí sektor zverejnil svoju ročnú uzávierku. Tretí sektor nechce zverejniť svoje finančné toky napriek tomu, že žijú aj z verejných financií (2% z daní).
Samozrejme občania vidia a minimálne podvedome registrujú tú nekalú a špinavú činnosť Tretieho sektora a to je príčinou toho, že vládna koalícia, napriek tým nekalým kauzám, udržuje medzi občanmi veľmi vysoké preferencie. Občania cítia a vedia, že skutočné zlo pochádza od takých ľudí, ktorí sú špinaví a napriek tomu prstom ukazujú na iných.
Keby zákonom zrušili 80% z Tretieho sektora, nemal by ľuďom kto tlačiť kaleráb do hlavy a ľudia by boli oveľa kritickejší aj voči vláde, aj voči jej činnosti. Strana Smer by nemala také preferencie, ako má teraz.
Bez Tretieho sektora aj v prípade Atómky, občania rozumne by sa rozhodli, že ktoré informácie potrebujú a ktoré sú im zbytočné.
Peter Wilfling | 06. 04. 2010 21:39:48
// Reagovať
Pán Grunák,
myslím, že diskusia o tzv. treťom sektore sa už netýka témy článku, tak ak mi napíšete na e-mail wilfling@changenet.sk, môžeme o nej diskutovať.
Ešte moja posledná reakcia na tomto mieste - prepáčte, ale mám akýsi pocit, že ste si vykonštruovali nejakú mýtickú obludu, ktorú ste nazvali "Tretí sektor" a pripísali ste jej zodpovednosť za všetko možné zlo a "nekalosti". Nijaký jednotný tzv. tretí sektor však v skutočnosti neexistuje - sú len rozmanití ľudia so svojimi rozmanitými a často protichodnými záujmami, snahami, myšlienkami, ideálmi, a združenia, v ktorých sa títo ľudia dobrovoľne združili. Tzv. tretí sektor tvoria všetky spoločenské organizácie, ktoré nie sú súčasťou verejnej správy a ktoré nie sú súčasťou podnikateľského sektora. V tzv. treťom sektore sú aj včelári, záhradkári, modelári, športovci, ľudia so zdravotným postihnutím, v "treťom sektore" je dokonca aj Slovenská pospolitosť, a desaťtisíce rôznych ľudí s rôznymi záujmami, ktoré idú častokrát proti sebe. A to je práve znakom slobodnej spoločnosti. Pretože znakom totalitnej spoločnosti bolo, že mimo štátny aparát a mimo organizácie, ktoré boli pod dozorom štátu, bolo každé iné združovanie ľudí zakázané a nelegitímne. Takže keď spomínate "náš tretí sektor", tak asi myslíte zopár jednotlivcov alebo združení, s ktorých názormi a postojmi nesúhlasíte, ale ako môžete hovoriť o celom tzv. treťom sektore? To si neuvedomujete, že do jedného vreca hádžete desaťtisíce ľudí, ktorí spolu nemajú nič spoločné?
Čo sa týka kampani proti interrupciám - tak tu neviem prečo opomínate, že v tzv. treťom sektore je aj mnoho združení, ktoré bojujú za možnosť ženy slobodne si zvoliť, či pôjde na interrupciu alebo nie. A tieto združenia práve veľmi ostro nesúhlasia so združeniami, ktoré chcú interrupcie obmedziť. A na tieto združenia zasa nadávajú iní ľudia, ktorí to vidia podobne neobjektívne, že "šialený tretí sektor podporuje interrupcie". Tak vidíte, ako takéto nálepky nezodpovedajú skutočnosti. Aj z toho vyplýva, že nijaká chiméra s názvom "Tretí sektor" neexistuje.
A tie vaše výrazy ako "deštruktívna a špinavá činnosť", "judášske groše", "prasatá v žite", "útočenie na vlasť", "príživníci" - tie mi s prepáčením pripomínajú slovník, ktorým sa komunistický režim snažil v minulosti diskreditovať nekomunistickú opozíciu (a používal známe paragrafy trestného zákona ako "podvracanie republiky" alebo "hanobenie republiky a jej predstaviteľa").
myslím, že diskusia o tzv. treťom sektore sa už netýka témy článku, tak ak mi napíšete na e-mail wilfling@changenet.sk, môžeme o nej diskutovať.
Ešte moja posledná reakcia na tomto mieste - prepáčte, ale mám akýsi pocit, že ste si vykonštruovali nejakú mýtickú obludu, ktorú ste nazvali "Tretí sektor" a pripísali ste jej zodpovednosť za všetko možné zlo a "nekalosti". Nijaký jednotný tzv. tretí sektor však v skutočnosti neexistuje - sú len rozmanití ľudia so svojimi rozmanitými a často protichodnými záujmami, snahami, myšlienkami, ideálmi, a združenia, v ktorých sa títo ľudia dobrovoľne združili. Tzv. tretí sektor tvoria všetky spoločenské organizácie, ktoré nie sú súčasťou verejnej správy a ktoré nie sú súčasťou podnikateľského sektora. V tzv. treťom sektore sú aj včelári, záhradkári, modelári, športovci, ľudia so zdravotným postihnutím, v "treťom sektore" je dokonca aj Slovenská pospolitosť, a desaťtisíce rôznych ľudí s rôznymi záujmami, ktoré idú častokrát proti sebe. A to je práve znakom slobodnej spoločnosti. Pretože znakom totalitnej spoločnosti bolo, že mimo štátny aparát a mimo organizácie, ktoré boli pod dozorom štátu, bolo každé iné združovanie ľudí zakázané a nelegitímne. Takže keď spomínate "náš tretí sektor", tak asi myslíte zopár jednotlivcov alebo združení, s ktorých názormi a postojmi nesúhlasíte, ale ako môžete hovoriť o celom tzv. treťom sektore? To si neuvedomujete, že do jedného vreca hádžete desaťtisíce ľudí, ktorí spolu nemajú nič spoločné?
Čo sa týka kampani proti interrupciám - tak tu neviem prečo opomínate, že v tzv. treťom sektore je aj mnoho združení, ktoré bojujú za možnosť ženy slobodne si zvoliť, či pôjde na interrupciu alebo nie. A tieto združenia práve veľmi ostro nesúhlasia so združeniami, ktoré chcú interrupcie obmedziť. A na tieto združenia zasa nadávajú iní ľudia, ktorí to vidia podobne neobjektívne, že "šialený tretí sektor podporuje interrupcie". Tak vidíte, ako takéto nálepky nezodpovedajú skutočnosti. Aj z toho vyplýva, že nijaká chiméra s názvom "Tretí sektor" neexistuje.
A tie vaše výrazy ako "deštruktívna a špinavá činnosť", "judášske groše", "prasatá v žite", "útočenie na vlasť", "príživníci" - tie mi s prepáčením pripomínajú slovník, ktorým sa komunistický režim snažil v minulosti diskreditovať nekomunistickú opozíciu (a používal známe paragrafy trestného zákona ako "podvracanie republiky" alebo "hanobenie republiky a jej predstaviteľa").
kečup | 27. 03. 2010 20:37:37
// Reagovať
skôr predpokladám, že schválenie tohoto zákona má svoje "pozadie" a čoskoro sa to ukáže, o čo presne ide, tipujem ťažbu uránu a iných hornín, napr. zlato a kontaminácia okolitého prostredia jedovatými látkami, ktoré má problémy s povoleniami kvôli protestom enviromentálnych skupín a ľudí v blízkom okolí...
pH | 28. 03. 2010 11:56:19
// Reagovať
jasna sprava
idu s diat veci... a ti, ktori ich spiskali, nepotrbuju, aby im do toho kdekto kecal. ved to by zavanalo demokraciou, a demokracia je to posledne, co si dnesna kleptokracia fico/slota/meciar praje...
Informator | 29. 03. 2010 12:27:56
// Reagovať
Infromacie...
Problematika informacii a sposobenych skod je ovela zlozitejsia ako sa tu popisuje.
Pri zjednoduseni "zakon o informovanosti" hovori, ze sa poskytne vsetko co nie je zakazane poskytnut inym zakonom (osobne udaje, utajovane atd.), lenze vyhodnotit ake skody pre SR vzniknu pre akehokolvek zamestnanca je pri súčasnej legislative takmer nemožné. Potom sa stáva, že sú utajované veci, ktoré utajované nemusia byť a naopak. Škody, ktoré s tým vzniknú nemusia a spravidla nie sú očividné. Ako má zamestnanec vyhodnotiť riziká ak nie je analytikom a má zúžený uhol informácií obmedzený priestorom, v ktorom pracuje ak dopady presahujú tento priestor ??? Desaťročia mojich a storočia ľudských skúsenosti vraví, že množstvo zdánlivo nepodsatných vecí sú rovnako významné a teda nebezpečné ako informácia samotná, čo by mohli potvrdiť štatisti. Preto si myslím, že je rozumnejšie a pre celú spoločnosť efektívnejšie a bezpečnejšie ak nie sú informácie poskytované "hocikým" a "hocikomu", ale napríklad po vyžiadaní postúpené cez inštitúciu, ktorej úlohou bude hodnotiť riziká za SR. Tá nech je prevetrateľná ako funguje, ale zabezpečí sa, že informácie budú vyhodnotené a dostupné, bez tlaku na zamestnacov, ktorí vedia o rizikách prd, ale lahko sa dajú potrestať ak poskytnú čo nemali, alebo neposkytnú čo mali.
Pri zjednoduseni "zakon o informovanosti" hovori, ze sa poskytne vsetko co nie je zakazane poskytnut inym zakonom (osobne udaje, utajovane atd.), lenze vyhodnotit ake skody pre SR vzniknu pre akehokolvek zamestnanca je pri súčasnej legislative takmer nemožné. Potom sa stáva, že sú utajované veci, ktoré utajované nemusia byť a naopak. Škody, ktoré s tým vzniknú nemusia a spravidla nie sú očividné. Ako má zamestnanec vyhodnotiť riziká ak nie je analytikom a má zúžený uhol informácií obmedzený priestorom, v ktorom pracuje ak dopady presahujú tento priestor ??? Desaťročia mojich a storočia ľudských skúsenosti vraví, že množstvo zdánlivo nepodsatných vecí sú rovnako významné a teda nebezpečné ako informácia samotná, čo by mohli potvrdiť štatisti. Preto si myslím, že je rozumnejšie a pre celú spoločnosť efektívnejšie a bezpečnejšie ak nie sú informácie poskytované "hocikým" a "hocikomu", ale napríklad po vyžiadaní postúpené cez inštitúciu, ktorej úlohou bude hodnotiť riziká za SR. Tá nech je prevetrateľná ako funguje, ale zabezpečí sa, že informácie budú vyhodnotené a dostupné, bez tlaku na zamestnacov, ktorí vedia o rizikách prd, ale lahko sa dajú potrestať ak poskytnú čo nemali, alebo neposkytnú čo mali.
Peter Wilfling | 29. 03. 2010 14:33:21
// Reagovať
Súhlasím, ale tak ako píšete je to aj podľa súčasného zákona o slobode informácií. Inštitúciou povinnou poskytovať informácie je celý úrad (nie konkrétny zamestnanec) - a teda úrad musí zabezpečiť, aby bola žiadosť o informácie dôkladne a odborne posúdená a aby bolo dôkladne posúdené aj to, ktoré informácie by mohli ohroziť bezpečnosť a ktoré sa teda nezverejnia. Čiže samotný Úrad jadrového dozoru musí podľa súčasného zákona posúdiť, zverejnenie ktorej informácie by mohlo ohroziť bezpečnosť.
Informator | 29. 03. 2010 16:40:04
// Reagovať
Áno, ale reálna prax je taká, že to dostane vybaviť konkrétny zamestnanec s dôsledkami, ktoré som spomínal. Nie som si istý, ale predpokladam, že sú to úradníci alebo fyzici so základnými vedeomosťami o dôsledkoch informácií. Je postavený minimálne medzi dva zákony, pri ktorých je podľa mňa svojou jednoznačnosťou silnejší ten o slobode informácií. Ak on sám nevie vyhodnotiť hrozby a už vôbec nájsť nepriestrelný právny argument nemá inú možnosť ako informáciu zverejniť. Ak je vonku už sa nedá vrátiť späť a informácie hýbali a hýbu dejinami a v súčasnoti sa jednoznačne sila informácií mení s dostupnými technológiami. Možno by mohlo byť kompromisom, aby bolo povinné mať v takých inštitútoch odborníka, lebo to je ako operácia v nemocnici lekárnikom namiesto doktora, výsledok sa môže, ale aj nemusí podariť. Riskovali by ste takú operáciu na sebe?? Možno áno,ak by ste nevedeli, že operovať vie len lekár. Tak je to aj s informáciami, ľudia si myslia že im rozumejú, ale nie a preto riskujú. Riešenia sa nabádajú rôzne, avšak stále si myslím, že je predovšetkým nevyvážená legislatíva. To ostatné je len z núdze cnosť.
Peter Wilfling | 29. 03. 2010 17:47:30
// Reagovať
Tak ale potom nejde o chybu legislatívy, ale o to, že štát nevie zabezpečiť plnenie svojej základnej úlohy - aby boli žiadosti o informácie odborne posúdené a aby informácie, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť, neboli zverejnené. To, že to dostane vybaviť napr. jeden zamestnanec, ktorý na to nemá odborné predpoklady, je predsa závažnou chybou vedenia a manažmentu úradu, a nie chybou legislatívy. Neviem si predstaviť, aké zmeny v legislatíve by mohli pomôcť tomu, aby boli žiadosti o informácie posudzované odborne. Už zo súčasnej legislatívy predsa táto povinnosť jednoznačne vyplýva.
Zuzka | 03. 06. 2010 22:02:56
// Reagovať
asistentky podnikatelov
Dobry den, pan Wilfling.
Proti zakonu o slobodnom pristupe v jeho podstate nic nemam. Ucel zakona sa mi zda byt rozumny, ale to s cim nesuhlasim, je jeho neschopnost predvidat sikanu uradnikov.
Viete kolko nas niekedy stoji namahy, kym dame dokopy vsetko, co ziadatel chce?
Casto chcu od nas dokonca stavebne povolenia (lebo vraj ide o rozhodovaciu cinnost obce) a ak su ziadatelmi podnikatelia, vyuzivaju ich na oslovovanie potencialnych zakaznikov.
My ako uradnici tu nie sme na to, aby sme tymto podnikatelom robli asistentky. Sme plateni zo statnych penazi a mame robit pre stat a nie podnikatelov. Chapem, ked chce niekto vediet, ako sa hospodari so statnym majetkom, ale kopie stavebnych povoleni?
Vysvetlite mi na co je dobre fotenie toho mnozstva stavebnych povoleni okrem toho, ze si z nas niekto spravil asistentky?
Za odpoved dakujem.
Proti zakonu o slobodnom pristupe v jeho podstate nic nemam. Ucel zakona sa mi zda byt rozumny, ale to s cim nesuhlasim, je jeho neschopnost predvidat sikanu uradnikov.
Viete kolko nas niekedy stoji namahy, kym dame dokopy vsetko, co ziadatel chce?
Casto chcu od nas dokonca stavebne povolenia (lebo vraj ide o rozhodovaciu cinnost obce) a ak su ziadatelmi podnikatelia, vyuzivaju ich na oslovovanie potencialnych zakaznikov.
My ako uradnici tu nie sme na to, aby sme tymto podnikatelom robli asistentky. Sme plateni zo statnych penazi a mame robit pre stat a nie podnikatelov. Chapem, ked chce niekto vediet, ako sa hospodari so statnym majetkom, ale kopie stavebnych povoleni?
Vysvetlite mi na co je dobre fotenie toho mnozstva stavebnych povoleni okrem toho, ze si z nas niekto spravil asistentky?
Za odpoved dakujem.
Peter Wilfling | 04. 06. 2010 10:30:20
// Reagovať
Chápem, že niekedy môžete mať pocit, že tie informácie, ktoré pripravujete, žiadateľ až tak súrne nepotrebuje. Lenže bohužiaľ nie je dosť možné všeobecne formulovaným zákonom a všeobecným jazykom, ktorým sú zákony formulované, upraviť takéto situácie. Ustanovenie, ktoré by umožnilo odmietnuť sprístupnenie informácie z dôvodu, že úrad považuje žiadosť o informácie za "zaťažujúcu", by mohla viesť k veľkému subjektivizmu a k neodôvodnenému odmietaniu aj veľmi zmysluplných žiadostí o informácie.
Keď ste spomenuli stavebné povolenia, poznám napríklad prípady, kedy získanie kópií stavebných povolení bolo pre občanov "životne dôležité" - napr. aby sa mohli zapojiť do povoľovania veľkej továrne, ktorú úrad začal povoľovať bez ich vedomia v ich priamom susedstve. Inak, čo sa týka toho, či sú štátne orgány povinné robiť "servis pre podnikateľov" - aj predpisy Európskej únie považujú za legitímne, aby informácie v držbe orgánov verejnej správy využívali občania aj na komerčné účely - a to na základe zaplatenia úhrady materiálnych nákladov spojených so sprístupnením informácie. Vychádza sa z predpokladu, že informácie boli vytvorené za "peniaze daňových poplatníkov" a mali by im byť prístupné (ak by sprístupnením informácie neboli ohrozené iné práva)..
Ak sú žiadosti o informácie naozaj časovo veľmi náročné a musíte na základe žiadosti o informácie vyhľadávať a zhromažďovať veľa informácií, odporúčam využiť možnosť predĺžiť lehotu na vybavenie žiadosti - je možné lehotu predĺžiť až na 16 pracovných dní. A tiež je napríklad možné dôsledne trvať na úhrade nákladov za sprístupnenie informácií.
Keď ste spomenuli stavebné povolenia, poznám napríklad prípady, kedy získanie kópií stavebných povolení bolo pre občanov "životne dôležité" - napr. aby sa mohli zapojiť do povoľovania veľkej továrne, ktorú úrad začal povoľovať bez ich vedomia v ich priamom susedstve. Inak, čo sa týka toho, či sú štátne orgány povinné robiť "servis pre podnikateľov" - aj predpisy Európskej únie považujú za legitímne, aby informácie v držbe orgánov verejnej správy využívali občania aj na komerčné účely - a to na základe zaplatenia úhrady materiálnych nákladov spojených so sprístupnením informácie. Vychádza sa z predpokladu, že informácie boli vytvorené za "peniaze daňových poplatníkov" a mali by im byť prístupné (ak by sprístupnením informácie neboli ohrozené iné práva)..
Ak sú žiadosti o informácie naozaj časovo veľmi náročné a musíte na základe žiadosti o informácie vyhľadávať a zhromažďovať veľa informácií, odporúčam využiť možnosť predĺžiť lehotu na vybavenie žiadosti - je možné lehotu predĺžiť až na 16 pracovných dní. A tiež je napríklad možné dôsledne trvať na úhrade nákladov za sprístupnenie informácií.
Zuzka | 16. 06. 2010 14:18:02
// Reagovať
Dakujem za vysvetlenie.
Viete, my ked sa inak neda, predlzime lehotu na vybavenie ziadosti. Ale niekedy sa mi tie ziadosti zdaju scestne.
Mali sme raz ziadost, v ktorej nas ziadatel ziadal, aby sme mu predlozili vsetky potvrdenia o tom, kolko ceruziek sme v danom roku nakupili a kolko sme ich v danom roku spotrebovali / nespotrebovali.
No na co je komu takato informacia? Nech sa nikto nehneva, ale toto uz za sikanu povazujem.
A v zakone som nenasla ziaden dovod, alebo sposob, ako sa vybavovaniu tejto ziadosti vyhnut. Tak sme zhanali papiere a ratali ceruzky :-(
Neda mi sa neopytat, na Vas nazor na tento pripad.
Dakujem.
S pozdravom.
Viete, my ked sa inak neda, predlzime lehotu na vybavenie ziadosti. Ale niekedy sa mi tie ziadosti zdaju scestne.
Mali sme raz ziadost, v ktorej nas ziadatel ziadal, aby sme mu predlozili vsetky potvrdenia o tom, kolko ceruziek sme v danom roku nakupili a kolko sme ich v danom roku spotrebovali / nespotrebovali.
No na co je komu takato informacia? Nech sa nikto nehneva, ale toto uz za sikanu povazujem.
A v zakone som nenasla ziaden dovod, alebo sposob, ako sa vybavovaniu tejto ziadosti vyhnut. Tak sme zhanali papiere a ratali ceruzky :-(
Neda mi sa neopytat, na Vas nazor na tento pripad.
Dakujem.
S pozdravom.
Peter Wilfling | 17. 06. 2010 14:13:29
// Reagovať
Mne tiež nenapadá, na čo by mohla byť takáto informácia užitočná. Ale bohužiaľ zatiaľ nikto nevymyslel ustanovenie, na základe ktorého by mohol úrad rozhodnúť, že žiadosť o informácie je naozaj nezmyselná, a ktoré by zároveň nepredstavovalo riziko, že toto ustanovenie bude úrad zneužívať na odmietanie naozaj dôležitých informácií.
Zuzka | 30. 07. 2010 12:03:45
// Reagovať
Dobry den.
Spominali ste, ze "aj predpisy Európskej únie považujú za legitímne, aby informácie v držbe orgánov verejnej správy využívali občania aj na komerčné účely". Mozem sa opytat, ktore predpisy to konkretne su? Ja som totiz "snorila" na nete, ale nejako som sa k nim nedostala :-(
Zaroven by som sa chcela opytat:
V akom rozsahu su povinne mi spristupnovat informacie tie subjekty, v ktorych ma majetkovu ucast stat? napr. Slovenske elektrarne, Slovenska posta, Narodna dialnicna spolocnost, Postova banka atd.? Stat ma v niektorych pripadoch iba majetkovu ucast (napr. v postovej banke v zastúpení MDPT SR je akcionárom spoločnosti s 0,10 % majetkovou účasťou.)
Mam od tychto subjektov pravo na informacie? A ak ano, tak v akom rozsahu?
Dakujem za Vase odpovede.
Spominali ste, ze "aj predpisy Európskej únie považujú za legitímne, aby informácie v držbe orgánov verejnej správy využívali občania aj na komerčné účely". Mozem sa opytat, ktore predpisy to konkretne su? Ja som totiz "snorila" na nete, ale nejako som sa k nim nedostala :-(
Zaroven by som sa chcela opytat:
V akom rozsahu su povinne mi spristupnovat informacie tie subjekty, v ktorych ma majetkovu ucast stat? napr. Slovenske elektrarne, Slovenska posta, Narodna dialnicna spolocnost, Postova banka atd.? Stat ma v niektorych pripadoch iba majetkovu ucast (napr. v postovej banke v zastúpení MDPT SR je akcionárom spoločnosti s 0,10 % majetkovou účasťou.)
Mam od tychto subjektov pravo na informacie? A ak ano, tak v akom rozsahu?
Dakujem za Vase odpovede.
jobo | 29. 03. 2010 17:18:00
// Reagovať
súhlas
jednoznačný súhlas s informatorom.legislatíva je skutočne nevyvážená a niekedy hraničí až s možnosťou šikany úradníkov zo strany tých ktorí bezbreho využívajú právo na informácie. úradník si potom skutočne povie, že sa nenechá sekírovať neustálym využívaním tohto práva a aby mal pokoj, informáciu poskytne. menej starostí je s vyhoverním ako so zamietnutím. a aj autor článku určite uzná, že každé právo sa dá zneužiť a to aj právo na informácie
Peter Wilfling | 29. 03. 2010 17:53:45
// Reagovať
Tak ale skúste navrhnúť, ako by mala byť legislatíva upravená. Pred pár rokmi sa poslanci vládnej koalície pokúsili vsunúť do zákona o slobode informácií ustanovenie, že úrad môže žiadosť o informácie zamietnuť, ak posúdi, že "žiadosť o informácie je zjavne nerozumná". Ak by toto ustanovenie bolo naozaj uzákonené, tak v súčasných slovenských pomeroch si viem predstaviť, že pre niektoré úrady by bola skoro každá žiadosť o informácie "zjavne nerozumná". Ustanovenia umožňujúce úradom takéto bezbrehé a subjektívne posúdenie sú veľmi zneužiteľné.
A čo sa týka Úradu jadrového dozoru - vzhľadom na to, že ide o úrad, ktorý disponuje informáciami, ktoré sa závažným spôsobom týkajú života, zdravia a životného prostredia občanov, štát musí investovať do toho, aby úrad mal odborníkov, ktorí budú vedieť posúdiť, ktoré informácie možno sprístupniť a ktoré nie. Tak, aby bolo rešpektované právo občanov na informácie aj povinnosť štátu zabezpečiť ochranu bezpečnosti.
A čo sa týka Úradu jadrového dozoru - vzhľadom na to, že ide o úrad, ktorý disponuje informáciami, ktoré sa závažným spôsobom týkajú života, zdravia a životného prostredia občanov, štát musí investovať do toho, aby úrad mal odborníkov, ktorí budú vedieť posúdiť, ktoré informácie možno sprístupniť a ktoré nie. Tak, aby bolo rešpektované právo občanov na informácie aj povinnosť štátu zabezpečiť ochranu bezpečnosti.
Štefan Grunák | 29. 03. 2010 20:32:05
// Reagovať
Čo by bolo potrebné a prospešné navrhnúť?
Zákonom zakázať činnosť Tretieho sektora, kde najčastejšie sú zhromaždení príživníci, ktorí bez práce chcú žiť na vysokej nohe.
Okamžite by sa stratili takí, ktorí pod falošnou službou pre občanov, žiadajú nezmyselné informácie len preto, aby vypadali dôležití.
Samozrejme seriózne inštitúcie, ktoré sú v prospech občanov, by ostali. Také inštitúcie nikdy nemali a ani nemajú záujem o to, aby požadovali hlúpe a zbytočné informácie.
Zákonom zakázať činnosť Tretieho sektora, kde najčastejšie sú zhromaždení príživníci, ktorí bez práce chcú žiť na vysokej nohe.
Okamžite by sa stratili takí, ktorí pod falošnou službou pre občanov, žiadajú nezmyselné informácie len preto, aby vypadali dôležití.
Samozrejme seriózne inštitúcie, ktoré sú v prospech občanov, by ostali. Také inštitúcie nikdy nemali a ani nemajú záujem o to, aby požadovali hlúpe a zbytočné informácie.
Peter Wilfling | 29. 03. 2010 18:02:04
// Reagovať
Takže prezident tento zákon, ktorým sa utajujú informácie o povoľovaní jadrových zariadení, dnes podpísal:
http://www.prezident.sk/?spravy-tlacoveho-oddelenia&news_id=10887
Prezident SR podpisoval zákony, 29. marec 2010
Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič podľa čl. 102 ods. 1 písm. f) Ústavy Slovenskej republiky podpísal zákony:
...
Zákon z 9. marca 2010, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
http://www.prezident.sk/?spravy-tlacoveho-oddelenia&news_id=10887
Prezident SR podpisoval zákony, 29. marec 2010
Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič podľa čl. 102 ods. 1 písm. f) Ústavy Slovenskej republiky podpísal zákony:
...
Zákon z 9. marca 2010, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Juraj Alexander | 29. 03. 2010 19:38:15
// Reagovať
Suhlas s článkom
Celkom ma udivuje, že medzi čitateľmi otvoreného práva sa vyskytuje toľko odporcov práva na informácie. Najmä, s úplne šokujúcim argumentom - úradníci sú nekompetentní, tak im radšej zakážme poskytovať informácie, pretože ešte prezradia niečo, čo by nemali.
Tento argument je samozrejme neplatný. Ak je úradník kompetentný v ostatných otázkach, vie posúdiť aj to, či má informáciu sprístupniť. Ak ho sekýrujú, predá to právnemu oddeleniu úradu s vysvetlením, prečo nie, a tým sa to preňho končí. Ak je nekompetentný, nech len sprístupní, lebo je (a podľa mňa o veľmi veľa) väčšia pravdepodobnosť, že tree huggers z greenpeace odhalia nejaký vážny problém, ako že Usáma si prečíta, ako odpáliť polku Slovenska (tak zle na tom snáď nie sme).
Okrem toho, úplne jednoznačne, právo na slobodný prístup k informáciám patrí v súčasnosti k jednomu zo základných mechanizmov kontroly štátnej moci (ktorá je v SR zo dňa na deň slabšia), a to v každej civilizovanej krajine na svete. Ísť opačným smerom znamená potvrdzovať, že sa orientujeme opačným smerom.
Tento argument je samozrejme neplatný. Ak je úradník kompetentný v ostatných otázkach, vie posúdiť aj to, či má informáciu sprístupniť. Ak ho sekýrujú, predá to právnemu oddeleniu úradu s vysvetlením, prečo nie, a tým sa to preňho končí. Ak je nekompetentný, nech len sprístupní, lebo je (a podľa mňa o veľmi veľa) väčšia pravdepodobnosť, že tree huggers z greenpeace odhalia nejaký vážny problém, ako že Usáma si prečíta, ako odpáliť polku Slovenska (tak zle na tom snáď nie sme).
Okrem toho, úplne jednoznačne, právo na slobodný prístup k informáciám patrí v súčasnosti k jednomu zo základných mechanizmov kontroly štátnej moci (ktorá je v SR zo dňa na deň slabšia), a to v každej civilizovanej krajine na svete. Ísť opačným smerom znamená potvrdzovať, že sa orientujeme opačným smerom.
Informator | 30. 03. 2010 15:55:25
// Reagovať
Uf, uf....ani neviem kde začať, ale ja nespochybňujem právo na inforrmácie, avšak upozorňujem, že veci nie sú také jednoduché ako sa zdajú. Tak ako článok aj moje reakcie nedokážu v tak malom rozsahu definovať celú problematiku. Pozrite sa na to triezvo a skúste naozaj úprimne predpokladať, že nám vláda chce čosi zatajiť alebo "poškodiť naše záujmy". Ak sme schopní prijať tento predpoklad, musíme prijať aj predpoklad, že "poškodiť naše záujmy" chce aj iná vláda, organizácia, alebo jednotlivec. Ak druhý predpoklad neprijímame sme naivní, alebo zaujatí a ďaľšia diskusia nemá zmysel. Teraz sa dostávam k spomínanej nerovnováhe. Pre kontrolu vlády a štátu, ktorí jediní majú primárne určené chrániť "naše záujmy", máme zákon o "informovanosti", ktorý jednoznačne definuje, že dostupné je všetko čo nie je chránené, respektíve "utajované". Toto je jednoduché a nespochybniteľné, ale určiť čo je utajované vôbec jednoduché a nespochybniteľné nie je. Ak ste tu právnici a dali by vám zoznam čo utajovať, a hlavne prečo, založený zväčša na podobných predpokladoch "bez dôkazu" určite by ste to spochybnili. Nezaujímal by vás názor odborníka, ktorý je založený na empirii a teórií o rizikách a hrozbách, ktoré vôbec nemusia nastať. Prečítajte si všetky zákony o ochrane informácií a hlavne o utajovaní a skuste si sami pre seba napísať zoznam čo by ste utajovali a čo nie. Pri porovnaní medzi sebou by ste zistili, že len pri malom percente informácií by ste sa viacerí zhodli, ale čo tie čo ste sa nezhodli ? Treba informáciu utajovať ak sa jeden vyjdarí áno a druhý nie ??? Upozorňujem, že nik neporuší zákon len bude postupovať v jeho duchu. Svedčí to o nechopnosti jedného či druhého ??? Preto by mal existovať zákon, alebo mechanizmus (ja teraz naozaj neviem čo), ktorý by najsamprv vyriešil čo utajovať a všetko ostatné môže byť verejné, avšak jednotne a nespochybniteľne. Ak ja niečo chránim a druhý vám to vydá a ani jeden neporušime zákony, ale určite o kompetentnosti jedného z nás dvoch budete pochybovať ako doteraz. Možno preto vznikajú podobné zákony, aby to čiastočne riešili, ale ja tiež nie som presvedčený či je to správne riešenie. Tak isto sa mi zdá nepravdepodobné, že záver odborníka v organizácií by mal vyššiu váhu rešpektu ak nie sú rešpektovaní ani poslanci prijímajúci príslušný zákon. Tiež sa mi zdá zcestné vidieť väčšie riziko vo vlastnej vláde a štáte ako inde. Sme ako dôchodcovia čo neveria vlastnému vnukovi, ale otvoria dvere každému kto zazvoní a potom majú len oči pre plač.
Peter Wilfling | 01. 04. 2010 19:03:29
// Reagovať
Zákon o utajovaných skutočnostiach svojimi všeobecnými formuláciami práve umožňuje, aby rozhodnutie o utajení nejakej informácie bolo prijaté iba na základe posudkov odborníkov, založených na "empirii a teórií o rizikách a hrozbách". Čiže otázka, či informácia bola utajená v súlade so zákonom, je vo veľkej časti empirickou a odbornou otázkou. Ale s utajením informácie je zároveň spojená povinnosť úradu toto utajenie dostatočne a presvedčivo zdôvodniť - t.j. vysvetliť, prečo musela byť určirá informácia utajená. Takže celkom nerozumiem, kam ste smerovali.
Čo sa týka vášho názoru, že "sa mi zdá zcestné vidieť väčšie riziko vo vlastnej vláde a štáte ako inde. Sme ako dôchodcovia čo neveria vlastnému vnukovi, ale otvoria dvere každému kto zazvoní a potom majú len oči pre plač." - tak tomu naozaj nerozumiem. Veď predsa mnohé vlády sú tzv. lotrovské - a to im potom majú občania veriť iba na základe toho, že je to vláda ich krajiny? To mali aj Nemci za vojny veriť Hitlerovi iba preto, že bol vládcom ich krajiny? To majú v ľudia v Severnej Kórei veriť Kim-Čong-Ilovi, len preto, že je vládcom ich krajiny? Nie som samozrejme ani za to, aby sme verili hocikomu. Ale to, ktoré informácie budú zverejnené, sa musí riadiť určitými objektívnymi princípmi, a nie tým, že komu "veríme" a komu "neveríme".
Čo sa týka vášho názoru, že "sa mi zdá zcestné vidieť väčšie riziko vo vlastnej vláde a štáte ako inde. Sme ako dôchodcovia čo neveria vlastnému vnukovi, ale otvoria dvere každému kto zazvoní a potom majú len oči pre plač." - tak tomu naozaj nerozumiem. Veď predsa mnohé vlády sú tzv. lotrovské - a to im potom majú občania veriť iba na základe toho, že je to vláda ich krajiny? To mali aj Nemci za vojny veriť Hitlerovi iba preto, že bol vládcom ich krajiny? To majú v ľudia v Severnej Kórei veriť Kim-Čong-Ilovi, len preto, že je vládcom ich krajiny? Nie som samozrejme ani za to, aby sme verili hocikomu. Ale to, ktoré informácie budú zverejnené, sa musí riadiť určitými objektívnymi princípmi, a nie tým, že komu "veríme" a komu "neveríme".
Juraj Alexander | 01. 04. 2010 13:58:54
// Reagovať
Vážený pán Informátor...
porovnajte si Vaše tvrdenie, že "názor odborníka, ktorý je založený na empirii a teórií o rizikách a hrozbách, ktoré vôbec nemusia nastať" by bol nedostatočný a § 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z.z., o ochrane utajovaných skutočností: "utajovanou skutočnosťou informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením...".. stačí?
Vašej argumentácii vôbec nerozumiem: predpokladajme, že vláda nás chce poškodiť, a aj teroristi, a čo z toho vyplýva? Nie, predpokladajme, že štátna správa nemá dobré mechanizmy pre vyvodzovanie zodpovednosti jednotlivých úradníkov, a že jedným z kľúčových mechanizmov zodpovednosti (accountability) verejnej moci je práve právo na slobodný prístup k informáciám. Ak chcem toto právo vylúčiť, musím mať na to dôvod. Taký dôvod je nepochybne v zákone č. 215/2004 Z.z. a je dobre vymedzený. Ak by to bolo treba rozšíriť, treba na to konkrétne dôvody, a nie nejaké abstraktné úvahy.
porovnajte si Vaše tvrdenie, že "názor odborníka, ktorý je založený na empirii a teórií o rizikách a hrozbách, ktoré vôbec nemusia nastať" by bol nedostatočný a § 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z.z., o ochrane utajovaných skutočností: "utajovanou skutočnosťou informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením...".. stačí?
Vašej argumentácii vôbec nerozumiem: predpokladajme, že vláda nás chce poškodiť, a aj teroristi, a čo z toho vyplýva? Nie, predpokladajme, že štátna správa nemá dobré mechanizmy pre vyvodzovanie zodpovednosti jednotlivých úradníkov, a že jedným z kľúčových mechanizmov zodpovednosti (accountability) verejnej moci je práve právo na slobodný prístup k informáciám. Ak chcem toto právo vylúčiť, musím mať na to dôvod. Taký dôvod je nepochybne v zákone č. 215/2004 Z.z. a je dobre vymedzený. Ak by to bolo treba rozšíriť, treba na to konkrétne dôvody, a nie nejaké abstraktné úvahy.
Informator | 07. 04. 2010 09:49:47
// Reagovať
..no ako som vravel..malý rozmer na podrobnejšie vysvetlenie spôsobuje nedorozumenie....
Opakujem nie som proti informovanosti a nestotožňujem sa s podobnými "núdzovými" riešeniami zákonov, mojim cieľom však bolo upozorniť na nevyváženosť niektorých skutočností a názorov, ktorá tu evidentne je. Nemám vôbec žiadny záujem a chuť obhajovať túto, alebo akúkoľvek inú vládu, ale upozorňujem na fakt podceňovania hrozieb. Pán Wilfling samotné dôvody bývajú často utajované, ale súhlasím s tým, že utajovať sa nemá bezdôvodne a za každú cenu. Čo sa týka spomínaných vládcov krajín, čakal som podobnú reakciu a prepáčte je trošku detinská, pretože veci sa nedejú len v extrémoch a nesnažím sa obhajovať nerovnováhu na opačnú stranu a ak niekde niekto niekoho "oslobodzuje", "poľudšťuje", alebo "demokratizuje" tiež hľadí predovšetkým na svoje záujmy (viď história ľudstva). Suma sumáru vaše názory a dôvody a povedzme "moje" názory a dôvody by mali dať stred na rovnováhu. Mimochodom pán Alexander ak si uvedomíte kto môže byť pôvodca dostanete čo som písal vyššie, že pôvodcov pre informácie môže byť viac, nemusia o sebe vedieť a ani o tom čo utajujú. Ako sa zabezpečí, respektíve ako je zabezpečené, že jeden informáciu utajuje a druhý nie, alebo že sú utajované rôzne??? Aké právo bolo porušene a ako ??? Kto je väčší odborník a prečo ??? Mohol by som tu písať rôzne otazniky, ktoré mňa naozaj úprimne zaujímajú, ale myslím, že nie je dobré aby sme sa tu napádali.
Opakujem nie som proti informovanosti a nestotožňujem sa s podobnými "núdzovými" riešeniami zákonov, mojim cieľom však bolo upozorniť na nevyváženosť niektorých skutočností a názorov, ktorá tu evidentne je. Nemám vôbec žiadny záujem a chuť obhajovať túto, alebo akúkoľvek inú vládu, ale upozorňujem na fakt podceňovania hrozieb. Pán Wilfling samotné dôvody bývajú často utajované, ale súhlasím s tým, že utajovať sa nemá bezdôvodne a za každú cenu. Čo sa týka spomínaných vládcov krajín, čakal som podobnú reakciu a prepáčte je trošku detinská, pretože veci sa nedejú len v extrémoch a nesnažím sa obhajovať nerovnováhu na opačnú stranu a ak niekde niekto niekoho "oslobodzuje", "poľudšťuje", alebo "demokratizuje" tiež hľadí predovšetkým na svoje záujmy (viď história ľudstva). Suma sumáru vaše názory a dôvody a povedzme "moje" názory a dôvody by mali dať stred na rovnováhu. Mimochodom pán Alexander ak si uvedomíte kto môže byť pôvodca dostanete čo som písal vyššie, že pôvodcov pre informácie môže byť viac, nemusia o sebe vedieť a ani o tom čo utajujú. Ako sa zabezpečí, respektíve ako je zabezpečené, že jeden informáciu utajuje a druhý nie, alebo že sú utajované rôzne??? Aké právo bolo porušene a ako ??? Kto je väčší odborník a prečo ??? Mohol by som tu písať rôzne otazniky, ktoré mňa naozaj úprimne zaujímajú, ale myslím, že nie je dobré aby sme sa tu napádali.
