Nová kniha o tom, ako treba vykladať zákony a argumentovať – Filip Melzer: Metodologie nalézání práva
Kniha Filipa Melzera „Metodologie nalézání práva. Úvod do právní argumentace.“ nedávno vyšla vo vydavateľstve C. H. Beck a v týchto dňoch sa dostala aj do slovenských kníhkupectiev.
Pavel Holländer na to odpovedal nasledovne: „Je to nevyhnutné. Právo vytvára neúplný celok. Nemôžete apriórne v zákonoch vopred opísať všetky možné životné situácie. Pokiaľ sa v dobrej viere človek obráti na súd, je povinnosťou súdu mu dať odpoveď, rozhodnúť o spravodlivosti. A to aj v prípade, pokiaľ by zákon tento prípad bezprostredne neopísal. Ako to urobiť, aby to bolo transparentné systémové premýšľanie, aby to nebola ľubovôľa, ktorá je koncepčne mimo systému, ktorý tu vybudoval zákonodarca, na to existujú metodológie. Tie by sa mali učiť a trénovať v školách. Na západe sa učí právo menej reproduktívne a viac kreatívne. Teda učí sa interpretácia.“
Čo je teda vlastne právna metodológia a načo je dobrá? Autor knihy Filip Melzer hovorí, že právna metodológia „jednak stanoví, aké otázky si máme klásť pri hľadaní toho, čo je v súlade s právom, a jednak stanoví, aké skutočnosti máme pri hľadaní odpovedí na tieto otázky zohľadniť.“ (s. 11). Podľa Melzera „Právna metodológia má byť teda hrádzou, ktorá bráni sudcovi, aby rozhodoval čisto podľa svojej voľnej úvahy... a súčasne je mostom, ktorý má každého doviesť k poznaniu, čo je v jeho konkrétnom prípade v súlade s právom.“ (s. 10).
Aby sme to "rozmenili na drobné", Melzerova kniha sa zaoberá napríklad týmito zaujímavými otázkami:
Čo je to jazykový výklad právneho predpisu, aké sú pravidlá jazykového výkladu, čo znamená „neurčitosť“ bežného jazyka, čo je to historický výklad a aké sú pravidlá jeho použitia, čo je to logický výklad, čo je to systematický výklad a ako sa používa, aký je význam nadpisov a rubrík v právnom predpise, aký je význam poznámok pod čiarou v právnom predpise, čo je obsahom pravidla, že „výnimky sa majú interpretovať reštriktívne“, čo je to teleologický výklad, čo je to „účel“ ustanovenia právneho predpisu, akými metódami možno nájsť účel ustanovenia právneho predpisu, čo je to argument a fortiori, čo je to argument a simili, ako sa argumentuje pomocou právnych princípov, ako sa vykonáva tzv. eurokonformný výklad, čo je to argument ad absurdum a kedy sa používa, čo je to argumentácia povahou veci, akú úlohu majú v právnej argumentácii empirické fakty, aké je miesto komparatívneho výkladu, čo je to „medzera v zákone“, aké sú druhy medzier v zákone a aké sú možnosti ich prekonávania, ako sa používa analógia, ako sa používa argument a contrario, ako sa používa analogia legis a analogia iuris, čo je to teleologická redukcia a aké sú podmienky jej použitia, čo sú to právne princípy, ako sa používajú právne princípy pri výklade práva a právnej argumentácii, ako sa vykonáva vzájomné váženie ústavných práv alebo právnych princípov, ako sa aplikuje princíp proporcionality.
Tí, ktorí študovali právnické fakulty na Slovensku v 90-tych rokoch, si pamätajú, že o tom, ako vlastne treba právne predpisy vykladať, aby sa zistil skutočný význam ustanovenia, a aké pravidlá by sa mali pri právnej argumentácii dodržať, bolo vo vtedy dostupných učebniciach napísané dosť málo – nanajvýš zopár strán. A tak študenti počas štúdia, ale aj po príchode do praxe, vykladali zákony a argumentovali častokrát iba intuitívne. Len malá časť z nich sa dostala k zahraničnej literatúre, ktorá o právnej argumentácii existovala. To sa samozrejme muselo prejaviť aj na kvalite fungovania celého právneho systému či na kvalite aplikácie práva súdmi a inými orgánmi.
Až neskôr začali vychádzať knihy, ktoré sa venovali právnej argumentácii a metodológii výkladu práva a ktoré začali vyrovnávať existujúci deficit. Pozoruhodnou a výnimočnou je najmä kniha Zdeňka Kűhna „Aplikace práva ve složitých případech“ alebo kniha Pavla Holländera „Ústavněprávní argumentace“. Tieto knihy priniesli na územie Čiech a Slovenska myšlienky, ktorými žilo právo v Európe a vo svete, a boli veľkou inšpiráciou pre mnohých českých a slovenských právnikov. Výkladu práva a právnej argumentácii sa v tom čase začali intenzívne venovať právni teoretici na právnických fakultách a výsledkom bol zborník „Problémy interpretace a argumentace v soudobé právní teorii a právní praxi.“ Na Slovensku neskôr vyšla kniha Radoslava Procházku „Dobrá vôľa, spravodlivý rozum. Hodnoty a princípy v súdnej praxi.“, v ktorej sa autor venoval aj výkladu práva a argumentácii – a to najmä v praxi ústavných súdov. Spomenúť treba určite aj nedávno vydané knihy Tomáša Sobeka „Argumenty teorie práva“ a „Nemorální právo“, ktoré obsahujú hlboké a zasvätené state o argumentácii a výklade práva. A čo sa týka učebníc teórie práva, tak spomedzi doteraz vydaných učebníc podľa môjho názoru najlepšiu časť o výklade práva a právnej argumentácii obsahuje „Teória práva“ vydaná Bratislavskou vysokou školou práva (konkrétne ide o časť „Výklad v práve, aplikácia práva a sudcovská tvorba práva“ od rakúskeho profesora Hansa Schlossera).
Príklon ku koncepcii, že právo je „argumentatívny“ fenomén (teda ku koncepcii, že k tomu, čo je právom resp. významom právneho predpisu, sa dopracovávame procesom argumentácie, v ktorom súperia rôzne argumenty a rôzne spôsoby výkladu a najlepší a najpresvedčivejší z týchto argumentov nakoniec určí výsledok) naznačil aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn. I. ÚS 243/07: „Vo všeobecnej rovine nemožno presne vyjadriť hierarchiu jednotlivých interpretačných argumentov ani špecifikovať okolnosti, za ktorých má mať jednotlivý argument prednosť pred argumentom iným. ... Súd musí prihliadať k vzájomným vzťahom jednotlivých do úvahy pripadajúcich argumentov a ich úlohu v konkrétnom prípade vyvážiť s ohľadom na špecifikum danej kauzy, a nie tieto kritériá iba mechanicky aplikovať. Takýto prístup je zároveň prístupom modernej judikatúry, ktorá postupne nahrádza formálne legalistický pohľad na právo pohľadom, ktorým sa sudca usiluje poskytnúť najlepšie vyargumentovanú odpoveď na právne a skutkové otázky, ktoré pred neho strany sporu predložia.“
S potešením preto možno konštatovať, že sa nám do rúk dostáva kniha Filipa Melzera „Metodologie nalézání práva“, ktorá je prvou modernou a systematickou učebnicou výkladu práva a právnej argumentácie v Čechách aj na Slovensku.
A na záver slová, ktoré o novej knihe uvádza vydavateľ:
„Tato publikace je první moderní učebnicí právní metodologie (právní argumentace) v českém právním prostředí. Obsahuje rozbor jednotlivých v právní praxi užívaných argumentů a jejich místo v systému právní argumentace. Vysvětluje tak vzájemné vztahy i mezi argumenty, které běžně činí obtíže (např. vztah argumentu a contrario a argumentu per analogiam). Jednotlivé argumentační postupy ukazuje na konkrétních příkladech platného českého právního řádu, vybraných zejména z judikatorní činnosti soudů.
Učebnice se věnuje například těmto problémům z oblasti právní argumentace:
- Jak získávají jednotlivé právní argumenty legitimitu pro použití v právní praxi?
- K čemu směřuje výklad právních předpisů? Zde se učebnice podrobně zabývá naukou o výkladovém cíli.
- Praktický význam jazykového výkladu a nauka o třech oblastech pojmu.
- Jaký je vztah historického výkladu k ostatním výkladovým metodám a kdo je „zákonodárcem“, jehož vůli zkoumáme?
- Systematické argumenty a jejich povaha.
- Objektivně teleologický výklad jako základní metoda výkladu právních předpisů.
- Může soudce rozhodovat praeter legem či dokonce contra legem? Legitimita a meze soudcovského dotváření práva.
Učebnice Metodologie nalézání práva – úvod do právní argumentace představuje prakticky aplikovanou právní teorii. Má tak významnou praktickou relevanci, neboť ovládnutí této materie je nezbytným předpokladem správného odůvodnění řešení právních problémů.“
