Ustanovenie právneho zástupcu ex-offo v správnom súdnictve
Vladimír Kramarič | 01. 04. 2010 | komentárov: 0
Zdá sa, že nedávne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci opravného prostriedku v konaní o ustanovenie právneho zástupcu ex offo, v rámci žaloby o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu, zakladá protirečenie tak zásadného významu, že by sa s ním mali oboznámiť najmä subjekty, ktoré si z finančných dôvodov právneho zástupcu nemôžu dovoliť a sú odkázané na jeho ustanovenie súdom.
Čo rozhodnutiu predchádzalo: Spoločnosť s r.o. sa obrátila na súd so žalobou o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu. Keďže v konaní nebola zastúpená advokátom, prekážku postupu v konaní podľa § 250a O.s.p. navrhla odstrániť postupom podľa § 30 O.s.p., žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu súdom a zároveň navrhla súdu priznanie oslobodenia od platenia súdneho poplatku za návrh, v súlade s ust. § 138 O.s.p. Prvostupňový súd žiadosti ani návrhu nevyhovel, voči čomu sa spoločnosť odvolala. Odvolací súd prvostupňové rozhodnutia potvrdil. Spoločnosť usúdila, že v odvolacom konaní došlo k naplneniu podmienky pre podanie dovolania podľa § 237 písm.f/ O.s.p., preto využila aj tento mimoriadny opravný prostriedok a obe odvolacie rozhodnutia napadla dovolaním s tým, že požiadala súd o ustanovenie právneho zástupcu ex offo v dovolacom konaní.
Najvyšší súd SR ako súd dovolací, obe dovolacie konania zastavil uzneseniami č. 1 Sdo 169/2009 a 1 Sdo 170/2009. Citujem z odôvodnenia:
„Žalobca (odvolacie) uznesenie najvyššieho súdu prevzal dňa 12. novembra 2009. Uvedeným dňom sa stalo uznesenie najvyššieho súdu právoplatným a bolo ním právoplatne ukončené súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu správnych orgánov podľa Piatej časti OSP - Správne súdnictvo vo veci žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu.
Podľa §246c ods.1 OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v Piatej časti OSP sa primerane použijú ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je v konaní podľa Piatej časti OSP prípustný len vtedy, ak je to v tejto časti ustanovené. Proti rozhodnutiu NS SR naviac opravný prostriedok nie je podľa tretej vety uvedeného ustanovenia zákona prípustný. Opravným prostriedkom je aj dovolanie. Keďže zo žiadnej časti ustanovenia Piatej časti OSP - Správne súdnictvo - nevyplýva prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu súdu v správnom súdnictve, čo znamená, že najvyšší súd v správnom súdnictve nie je ani dovolacím súdom, je neprípustnosť dovolania prekážkou ďalšieho konania v tejto veci pred najvyšším súdom a preto súd podľa §104 ods.1 vety prvej konanie o dovolaní zastavil.“
Podľa § 14 ods.1 Zákona č.71/1992 Zb., na konanie vo veciach poplatkov platí primerane Občiansky súdny poriadok § 138 O.s.p., ktorý upravuje konanie vo veci priznania oslobodenia od platenia súdneho poplatku, je obsiahnutý v Štvrtej časti O.s.p. §30 O.s.p., ktorý upravuje postup pri ustanovení právneho zástupcu žiadateľovi, je obsiahnutý v Prvej časti O.s.p. Tieto všeobecné procesné otázky nie sú upravené v Piatej časti O.s.p. a v súlade s ust. § 246c ods.1 O.s.p. sa pri ich riešení má postupovať podľa prvej, tretej a štvrtej časti O.s.p.
Z uvedeného vyplýva, že konanie vo veci odstránenia uvedených procesných prekážok, vrátane opravných prostriedkov, je upravené v prvej a štvrtej, a nie v piatej časti O.s.p. Nakoniec, aj zo zákona č. 71/1992 Zb. vyplýva, že konanie vo veci samej nemôže začať pred zaplatením súdneho poplatku za návrh. Rovnako, žalobný návrh nespĺňal náležitosti podľa § 250a O.s.p., takže vo veci samej, pred odstránením tejto vady, súd konať nemohol.
Zásadnou otázkou teda je, či konanie súdu vo veci odstránenia procesnej prekážky postupu konania vo veci žaloby podľa Piatej časti O.s.p., je už konaním vo veci samej podľa uvedenej časti O.s.p., alebo sa jedná o konanie podľa Prvej, resp. Štvrtej časti O.s.p., ktorého účelom je práve odstránenie prekážky, brániacej súdu, aby mohol pokračovať v konaní vo veci samej. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR totiž vyplýva, že konania podľa § 30 a § 138 O.s.p. nie sú univerzálne, nakoľko uplatniteľnosť opravných prostriedkov je buď úplná alebo limitovaná, v závislosti na druhu žaloby, čo vyvoláva otázniky aj v rovine ústavného princípu rovnosti účastníkov v konaní.
V rozhodnutí dovolacieho súdu vidím protirečenie, ktoré ostalo nevysvetlené. Súd uvádza, že konanie o ustanovenie právneho zástupcu a oslobodenie od súdneho poplatku je, keďže sa konalo na podklade žaloby v správnom súdnictve, konaním v správnom súdnictve samom. Nesporne to vyplýva z prvého odstavca vyššie uvedeného citátu z uznesenia o zastavení dovolacieho konania. Ak je tomu skutočne tak, ostáva nezodpovedaná otázka, ako mohol v takomto prípade vo veci ustanovenia právneho zástupcu konať odvolací súd, a nakoniec aj súd prvostupňový, ak bolo toto konanie konaním vo veci v správnom súdnictve a ak spoločnosť nebola zastúpená právnym zástupcom (prekážka podľa §250a O.s.p.) a v konaní existovala neodstránená prekážka nezaplateného súdneho poplatku. Vychádzajúc z logiky uvedeného rozhodnutia, žiadateľ by si v prípade takejto žaloby najprv mal ustanoviť právneho zástupcu, aby ho zastupoval vo veci ustanovenia právneho zástupcu ex offo a mal by zaplatiť súdny poplatok za konanie vo veci priznania oslobodenia od platenia súdneho poplatku. Tento záver, vyplývajúci z odôvodnenia najvyššieho súdu je tak trochu úsmevný, nakoľko riešenie tejto procesnej otázky sa takto presunulo do polohy „sliepky a vajca“.
Z tohto rozhodnutia potom vyplýva ešte jeden záver: subjekt podávajúci žalobu podľa Piatej časti O.s.p. a zároveň žiadajúci o ustanovenie právneho zástupcu ex offo, by mal byť v prípade nevyhovenia žiadosti prvostupňovým súdom, vždy úspešný s odvolacím dôvodom založeným na nezákonnom rozhodnutí súdu, súc vydanom v rozpore s ust. §250a O.s.p. a v prípade negatívneho rozhodnutia odvolacieho súdu by mal mať otvorenú cestu na podanie sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy SR, k ústavnému súdu. Je zrejmé, že prax je iná. Kde teda robím v úvahe chybu?
Najvyšší súd SR ako súd dovolací, obe dovolacie konania zastavil uzneseniami č. 1 Sdo 169/2009 a 1 Sdo 170/2009. Citujem z odôvodnenia:
„Žalobca (odvolacie) uznesenie najvyššieho súdu prevzal dňa 12. novembra 2009. Uvedeným dňom sa stalo uznesenie najvyššieho súdu právoplatným a bolo ním právoplatne ukončené súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu správnych orgánov podľa Piatej časti OSP - Správne súdnictvo vo veci žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu.
Podľa §246c ods.1 OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v Piatej časti OSP sa primerane použijú ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je v konaní podľa Piatej časti OSP prípustný len vtedy, ak je to v tejto časti ustanovené. Proti rozhodnutiu NS SR naviac opravný prostriedok nie je podľa tretej vety uvedeného ustanovenia zákona prípustný. Opravným prostriedkom je aj dovolanie. Keďže zo žiadnej časti ustanovenia Piatej časti OSP - Správne súdnictvo - nevyplýva prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu súdu v správnom súdnictve, čo znamená, že najvyšší súd v správnom súdnictve nie je ani dovolacím súdom, je neprípustnosť dovolania prekážkou ďalšieho konania v tejto veci pred najvyšším súdom a preto súd podľa §104 ods.1 vety prvej konanie o dovolaní zastavil.“
Podľa § 14 ods.1 Zákona č.71/1992 Zb., na konanie vo veciach poplatkov platí primerane Občiansky súdny poriadok § 138 O.s.p., ktorý upravuje konanie vo veci priznania oslobodenia od platenia súdneho poplatku, je obsiahnutý v Štvrtej časti O.s.p. §30 O.s.p., ktorý upravuje postup pri ustanovení právneho zástupcu žiadateľovi, je obsiahnutý v Prvej časti O.s.p. Tieto všeobecné procesné otázky nie sú upravené v Piatej časti O.s.p. a v súlade s ust. § 246c ods.1 O.s.p. sa pri ich riešení má postupovať podľa prvej, tretej a štvrtej časti O.s.p.
Z uvedeného vyplýva, že konanie vo veci odstránenia uvedených procesných prekážok, vrátane opravných prostriedkov, je upravené v prvej a štvrtej, a nie v piatej časti O.s.p. Nakoniec, aj zo zákona č. 71/1992 Zb. vyplýva, že konanie vo veci samej nemôže začať pred zaplatením súdneho poplatku za návrh. Rovnako, žalobný návrh nespĺňal náležitosti podľa § 250a O.s.p., takže vo veci samej, pred odstránením tejto vady, súd konať nemohol.
Zásadnou otázkou teda je, či konanie súdu vo veci odstránenia procesnej prekážky postupu konania vo veci žaloby podľa Piatej časti O.s.p., je už konaním vo veci samej podľa uvedenej časti O.s.p., alebo sa jedná o konanie podľa Prvej, resp. Štvrtej časti O.s.p., ktorého účelom je práve odstránenie prekážky, brániacej súdu, aby mohol pokračovať v konaní vo veci samej. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR totiž vyplýva, že konania podľa § 30 a § 138 O.s.p. nie sú univerzálne, nakoľko uplatniteľnosť opravných prostriedkov je buď úplná alebo limitovaná, v závislosti na druhu žaloby, čo vyvoláva otázniky aj v rovine ústavného princípu rovnosti účastníkov v konaní.
V rozhodnutí dovolacieho súdu vidím protirečenie, ktoré ostalo nevysvetlené. Súd uvádza, že konanie o ustanovenie právneho zástupcu a oslobodenie od súdneho poplatku je, keďže sa konalo na podklade žaloby v správnom súdnictve, konaním v správnom súdnictve samom. Nesporne to vyplýva z prvého odstavca vyššie uvedeného citátu z uznesenia o zastavení dovolacieho konania. Ak je tomu skutočne tak, ostáva nezodpovedaná otázka, ako mohol v takomto prípade vo veci ustanovenia právneho zástupcu konať odvolací súd, a nakoniec aj súd prvostupňový, ak bolo toto konanie konaním vo veci v správnom súdnictve a ak spoločnosť nebola zastúpená právnym zástupcom (prekážka podľa §250a O.s.p.) a v konaní existovala neodstránená prekážka nezaplateného súdneho poplatku. Vychádzajúc z logiky uvedeného rozhodnutia, žiadateľ by si v prípade takejto žaloby najprv mal ustanoviť právneho zástupcu, aby ho zastupoval vo veci ustanovenia právneho zástupcu ex offo a mal by zaplatiť súdny poplatok za konanie vo veci priznania oslobodenia od platenia súdneho poplatku. Tento záver, vyplývajúci z odôvodnenia najvyššieho súdu je tak trochu úsmevný, nakoľko riešenie tejto procesnej otázky sa takto presunulo do polohy „sliepky a vajca“.
Z tohto rozhodnutia potom vyplýva ešte jeden záver: subjekt podávajúci žalobu podľa Piatej časti O.s.p. a zároveň žiadajúci o ustanovenie právneho zástupcu ex offo, by mal byť v prípade nevyhovenia žiadosti prvostupňovým súdom, vždy úspešný s odvolacím dôvodom založeným na nezákonnom rozhodnutí súdu, súc vydanom v rozpore s ust. §250a O.s.p. a v prípade negatívneho rozhodnutia odvolacieho súdu by mal mať otvorenú cestu na podanie sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy SR, k ústavnému súdu. Je zrejmé, že prax je iná. Kde teda robím v úvahe chybu?
