Rád by som upozornil, že v súvislosti s ochranou verejného záujmu prostredníctvom nevládnych subjektov je potrebné rozlišovať, či sa takýmto tretím subjektom (tzv. zainteresovaná verejnosť) priznáva len právo vystupovať v správnom konaní ako zúčastnená osoba alebo dokonca ako účastník tohto správneho konania. Toto bez ďalšieho však neoprávňuje zainteresovanú verejnosť vyvolať aj následný súdny prieskum, ktorý je v podmienkach SR viazaný na zásah do subjektívneho práva žalobcu.
Najnižšiu úroveň možnosti vplývať na správne (a súdne prieskumné) konanie predstavuje taká úprava, ktorá priznáva zainteresovanej verejnosti postavenie zúčastnenej osoby v správnom konaní (§ 15a Správneho poriadku). Zúčastnená osoba nie je rovnoprávna s účastníkom konania, ale Správny poriadok jej priznáva určité práva (ktoré môžu osobitné predpisy ešte rozšíriť). Z pohľadu prieskumného konania zúčastnená osoba nemôže podať žalobu a ani sa zúčastniť tohto konania ako účastník; nanajvýš by mohla uplatňovať postavenie vedľajšieho účastníka (so všetkými z toho vyplývajúcimi nedostatkami).
Ako príklad možno uviesť konanie o povoľovaní úložísk podľa zákona č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V tomto prípade sa musí právnická osoba prihlásiť na základe zverejnenia informácie príslušným správnym orgánom na internetovej stránke alebo na jeho úradnej tabuli, ktoré tam ostávajú vyvesené iba počas 15 dní!
Medzistupeň predstavuje taká úprava, ktorá priznáva zainteresovanej verejnosti postavenie účastníka v správnom konaní, ale výslovne jej nepriznáva žiadne hmotné práva. Vo vzťahu k prieskumnému konaniu na správnom súde zainteresovaná verejnosť môže byť žalobcom, nemôže však svoju aktívnu procesnú legitimáciu odvádzať od svojho právom chráneného záujmu, pretože vo vzťahu k nemu nemohla byť skrátená na svojich právach v zmysle § 247 ods. 1 O. s. p.; môže však – a to z titulu svojej účasti v správnom konaní ako jeho účastník – tvrdiť skrátenie na svojich procesných právach, t. j. právach, ktoré jej ako účastníkovi správneho konania podľa zákona patria, a to takým spôsobom, že to mohlo mať za následok nezákonné rozhodnutie. Jej žalobnú legitimáciu teda zakladajú procesné práva v správnom konaní. V súlade s tým potom aj súdny prieskum sa obmedzuje iba na procesnú stránku veci.
Ak však zainteresovaná verejnosť nevyužije svoje žalobné právo, nestane sa účastníkom v prieskumnom konaní, pretože tu absentuje dotknutie na jej právach alebo povinnostiach rozhodnutím súdu – prípadná ujma na jeho procesných právach zo skončeného správneho konania je pre tieto účely nepostačujúca. Do konania môže vstúpiť už iba ako vedľajší účastník.
Zainteresovaná verejnosť má postavenie účastníka správneho konania bez priznaných hmotných práv napr. v niektorých prípadoch regulovaných zákonom č. 151/2002 Z. z.
Napokon najvýhodnejšiu úpravu pre ochranu verejného záujmu predstavuje taká úprava, ktorá priznáva zainteresovanej verejnosti postavenie účastníka správneho konania s tým, že takáto osoba sa zároveň považuje za subjekt, ktorého právo na priaznivé životné prostredie môže byť rozhodnutím dotknuté. Tým sa otvára takémuto subjektu cesta k prieskumnému konaniu nielen po stránke formálnej, ale aj vecnej.
No aj práve toto riešil zákonodarca, avšak tak, že rozšíril priznanie hmotných práv (oproti doterajšej úprave) iba občianskej iniciatíve (občianske združenie a mimovládna organizácia mali tento status aj prv). Fyzická osoba a právnická osoba budú musieť tvrdiť a preukázať v prípade, ak budú chcieť žalobou napádať správne rozhodnutia na súde aj po vecnej stránke, že sú nielen dotknuté na svojich právom chránených záujmoch, ale aj priamo na svojich hmotných právach (alebo povinnostiach). Vychádzkové miesto tak nemusí byť vždy celkom dostačujúce... Možnosť rozporovať nedodržanie procesných práv tým nie je dotknutá...
Kto má záujem, nech sa prihlási (písomne, prosím)
Imrich Vozár | 10. 05. 2010 | komentárov: 2
Od 1. mája tohto roku majú občania širšie možnosti ako sa zapojiť do povoľovania činností, ktoré sa týkajú (ich) životného prostredia. Už nie je nevyhnutné písať sťažnosti, alebo podávať petície a čakať, čo na to kompetentné úrady. Ak niekto prejaví záujem o povolenie činnosti a pretaví ho do písomného stanoviska, otvárajú sa mu tým úplne nové možnosti.
Jedná sa o novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorou bola rozšírená možnosť pre občanov byť účastníkmi povoľovacích konaní pre činnosti, ktorým predchádza proces posudzovania vplyvov na životné prostredie. Novela bola schválená v neuveriteľne rýchlom tempe. Mimoriadne kvôli tomu zasadala Vláda SR a v skrátenom legislatívnom konaní uzrela svetlo sveta novela, ktorá nadobudla účinnosť 1. mája 2010. Dôvodom na takýto rýchly proces schvaľovania bol zrejmý tlak Európskej komisie, kde okrem začatého procesu infringementu voči Slovenskej republike, bola vyslovená aj hrozba pozastavenia čerpania z eurofondov. Vytýkaným problémom bol nesúlad slovenskej právnej úpravy so smernicou Rady č. 85/337/EHS (smernica EIA), konkrétne nedostatočným zabezpečením práv verejnosti pri povoľovaní projektov, ktoré môžu mať vplyv na životné prostredie, z hľadiska jej efektívnej účasti na povoľovaní. Ukázalo sa, že táto hrozba bola účinná. Je však otázne, či rýchlosť, ktorou bola novela schválená, nebola zároveň na úkor kvality právnej úpravy, keďže nebol čas ani priestor na kvalitnú diskusiu o obsahu novely (ktorá by, podľa môjho názoru, mala prebiehať pred každým schvaľovaním zákona) so zainteresovanými subjektmi, ktorých sa novela týka a ktoré majú k novele čo povedať. Tým nemohlo dôjsť k vychytaniu niektorých problematických miest, ktoré novela obsahuje (či už z hľadiska implementácie smernice alebo z hľadiska aplikačnej praxe) a ktoré bude musieť riešiť až aplikačná prax, príp. pokračovanie infringementu zo strany Európskej komisie.
Zásadnou zmenou, ktorú novela prináša je rozšírenie okruhu tzv. zainteresovanej verejnosti (pojem zavedený medzinárodným Aarhuským dohovorom, publikovaným v Zbierke zákonov pod číslom 43/2006 Z.z. a zároveň smernicou EIA), ktorej členovia majú záujem na environmentálnom rozhodovaní. Z tohto titulu im je priznané postavenie účastníka konania v povoľovacích konaniach, ktorým predchádza proces posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.z (zákon EIA). Byť „zainteresovanou verejnosťou“ v podstate znamená možnosť občanov právnymi prostriedkami ovplyvniť činnosti, ktoré zasahujú do životného prostredia (napr. výstavba spaľovne odpadov, cestných komunikácií, hotelov v chránených územiach apod.), ak na tom majú občania z nejakého dôvodu záujem.
Najvýznamnejšou zmenou je rozšírenie okruhu zainteresovanej verejnosti o fyzické osoby. Ich práva ustanovuje nové ustanovenie § 24a, v zmysle ktorého fyzická osoba staršia ako 18 rokov, ktorá podá v rámci procesu EIA písomné stanovisko, „z ktorého vyplýva jej záujem na rozhodnutí, má v rámci následného povoľovacieho konania podľa osobitného predpisu postavenie účastníka konania“. Podmienkou na to, aby sa fyzická osoba stala účastníkom následného povoľovacieho konania (napr. územného konania na umiestnenie stavby) je teda podanie písomného stanoviska k navrhovanej činnosti v súlade so zákonom EIA. Z tohto stanoviska by mal vyplývať záujem fyzickej osoby na rozhodnutí (napr. územnom rozhodnutí). Domnievam sa, že už samotné podanie písomného stanoviska by malo byť dostatočným vyjadrením záujmu fyzickej osoby o následné rozhodnutie a preto by zrejme nemalo byť potrebné vypracovanie samostatnej state v podanom stanovisku, kde by bol tento záujem vysvetľovaný. Je dosť ťažké si predstaviť, že stanovisko podá niekto, kto o to nemá záujem, avšak skúsenosť s rôznorodou aplikačnou praxou správnych orgánov mi hovorí, že to nemusí byť takto jasné každému.
Druhou výraznou zmenou je zmena podmienok pre účastníctvo v povoľovacích konaniach pre tzv. občianske združenie, ktoré bolo založené na podporu tzv. občianskej iniciatívy. Podľa doterajšieho znenia zákona EIA musela mať občianska iniciatíva minimálne 500 podporovateľov, z toho aspoň 250 osôb s trvalým pobytom v dotknutej obci, ktorí podali spoločné stanovisko v priebehu procesu posudzovania vplyvov. Následne muselo byť na jej podporu založené občianske združenie, ktoré muselo mať minimálne 250 členov a z toho aspoň 150 osôb s trvalým pobytom v dotknutej obci. Účastníkom konaní, v ktorých sa rozhodovalo o povolení činnosti, sa mohlo stať až takéto občianske združenie. Tieto podmienky boli dosť limitujúce a v prípade, ak napr. dotknutá obec mala menej než 250 obyvateľov, boli dokonca nesplniteľné. Novela v tomto prináša výraznú zmenu, keď pre občiansku iniciatívu ani pre občianske združenie už nestanovuje podmienku minimálneho počtu podporovateľov či členov. Účastníkom povoľovacích konaní sa dokonca môže stať aj samotná občianska iniciatíva, bez nutnosti založenia podporného občianskeho združenia. V tejto súvislosti je možné očakávať praktické problémy v praxi, vzhľadom k tomu, že občianska iniciatíva nemá právnu subjektivitu (aj keď novela určuje, kto je jej splnomocnenec).
Naďalej ostáva zachované a v zásade aj nezmenené právo „mimovládnych organizácií podporujúcich ochranu životného prostredia“, mať postavenie účastníka povoľovacích konaní, ktorým predchádza proces EIA v prípade, ak v jeho priebehu podajú písomné stanovisko. To isté platí aj pre občianske združenie založené občianskou iniciatívou na jej podporu.
Zaujímavosťou a zároveň aj nedostatkom novely je to, že ako zainteresovanú verejnosť vymedzuje v ustanovení § 24 aj právnické osoby (iné ako sú uvedené vyššie), tak ako to požaduje smernica EIA. Právnickou osobou, ktorá môže mať záujem na environmentálnom rozhodovaní môže byť napr. dotknutá obec alebo firma, ktorá nejakým spôsobom má záujem na tom, či a akým spôsobom bude o povolení činnosti rozhodnuté (napr. poľnohospodárske družstvo hospodáriace v súlade s požiadavkami ekologického poľnohospodárstva bude určite mať záujem o povoľovanie chemickej továrne na susediacich pozemkoch). Avšak napriek deklarácii, že aj právnické osoby patria medzi zainteresovanú verejnosť, nie sú im priznané v následných ustanoveniach zákona EIA žiadne práva obdobné tým, ktoré novela priznáva ostatným členom zainteresovanej verejnosti. Je teda otázkou, či sa bude takáto právnická osoba môcť domáhať týchto práv, napr. s priamym odvolaním sa na práva plynúce zo smernice EIA a či jej budú aj priznané.
Novela zmenila aj vymedzenie následných povoľovacích konaní, v ktorých majú členovia zainteresovanej verejnosti postavenie účastníka konania. Pôvodný výpočet povoľovacích konaní uvedený priamo v texte zákona EIA (viď znenie zákona EIA v znení účinnom do 30. apríla 2010) sa zmenil na všeobecné vymedzenie týchto konaní pod pojmom „následné povoľovacie konania podľa osobitného predpisu“ a s odkazom na poznámku pod čiarou, kde sú uvedené niektoré povoľovacie konania, ktoré môžu po procese posudzovania vplyvov nasledovať. Je podľa môjho názoru zrejmé, že pod pojmom „následné povoľovacie konania podľa osobitného predpisu“ musia byť chápané všetky predstaviteľné povoľovacie konania, v ktorých sa o navrhovanej činnosti rozhoduje a nie je možné tieto obmedziť na ich nedostatočný výpočet uvedený v poznámke pod čiarou (ktorá podľa ustálenej judikatúry, nie je súčasťou normatívneho textu). V tejto súvislosti sa trochu nesystematicky javia ďalšie novelizačné články, ktoré novelizujú niektoré osobitné predpisy s tým, že v ich častiach o vymedzení účastníkov konania vkladajú ako účastníkov aj členov zainteresovanej verejnosti podľa zákona EIA. Nie je úplne zrejmé, podľa čoho boli tieto osobitné predpisy zákonodarcom vyberané, keďže zďaleka sa nejedná o všetky osobitné predpisy, podľa ktorých sa môže o povoľovaní činnosti rozhodovať. V predpisoch, kde takéto vymedzenie vložené nebolo, bude teda nevyhnutné odvodzovať právo byť účastníkom konania pre zainteresovanú verejnosť len zo zákona EIA.
Pozitívom a zároveň aj negatívom novely je neexistencia prechodných ustanovení. Noví členovia zainteresovanej verejnosti si tak budú môcť uplatňovať svoje práva aj v konaniach, ktoré začali už pred dátumom účinnosti zákona, v prípade ak spĺňajú stanovené podmienky (podali stanovisko v rámci procesu EIA) a stalo sa tak v čase od 1. septembra 2009 (na konania zahájené do tohto dátumu sa vzťahuje prechodné ustanovenie dané predchádzajúcou novelou zákona EIA). Na druhej strane, tieto práva už nemôžu byť uplatnené pri tých činnostiach, kde bol proces EIA ukončený. Tým dôjde (a v minulosti došlo) k tomu, že množstvo činností bude (bolo) povolených bez ich akéhokoľvek ovplyvnenia verejnosťou.
Napriek spomenutým nedostatkom (a iným - novela zároveň znemožnila sprístupňovanie informácií o atómových zariadeniach, o čom sa píše v inom článku) prináša novela posun v zákonnom vyjadrení ústavného práva na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 Ústavy SR a možnosti jeho uplatňovania. Ponecháva vymedzenie zainteresovanej verejnosti, ktorá je zároveň právnickou osobou, ako subjektu, ktorého právo na priaznivé životné prostredie môže byť rozhodnutím dotknuté a zároveň rozširuje možnosť jeho uplatňovania aj pre fyzické osoby. Účastníctvo v povoľovacích konaniach (a prípadné následné konania v rámci správneho súdnictva) tak zrejme dostane nový rozmer v porovnaní s klasickým dotknutím na právach (najmä vlastníckych), od ktorého sa účastníctvo odvodzuje. Príslušné správne orgány či súdy tak budú musieť brať v konaní do úvahy (a patrične sa s nimi vysporiadať) napr. aj záujmy nehmotného charakteru, akým môže byť citová väzba na obľúbené vychádzkové miesto pre starého človeka (zainteresovanej verejnosti), ktorý tam chodil celý život naberať energiu a tomuto miestu hrozí jeho zastavanie.
Zásadnou zmenou, ktorú novela prináša je rozšírenie okruhu tzv. zainteresovanej verejnosti (pojem zavedený medzinárodným Aarhuským dohovorom, publikovaným v Zbierke zákonov pod číslom 43/2006 Z.z. a zároveň smernicou EIA), ktorej členovia majú záujem na environmentálnom rozhodovaní. Z tohto titulu im je priznané postavenie účastníka konania v povoľovacích konaniach, ktorým predchádza proces posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.z (zákon EIA). Byť „zainteresovanou verejnosťou“ v podstate znamená možnosť občanov právnymi prostriedkami ovplyvniť činnosti, ktoré zasahujú do životného prostredia (napr. výstavba spaľovne odpadov, cestných komunikácií, hotelov v chránených územiach apod.), ak na tom majú občania z nejakého dôvodu záujem.
Najvýznamnejšou zmenou je rozšírenie okruhu zainteresovanej verejnosti o fyzické osoby. Ich práva ustanovuje nové ustanovenie § 24a, v zmysle ktorého fyzická osoba staršia ako 18 rokov, ktorá podá v rámci procesu EIA písomné stanovisko, „z ktorého vyplýva jej záujem na rozhodnutí, má v rámci následného povoľovacieho konania podľa osobitného predpisu postavenie účastníka konania“. Podmienkou na to, aby sa fyzická osoba stala účastníkom následného povoľovacieho konania (napr. územného konania na umiestnenie stavby) je teda podanie písomného stanoviska k navrhovanej činnosti v súlade so zákonom EIA. Z tohto stanoviska by mal vyplývať záujem fyzickej osoby na rozhodnutí (napr. územnom rozhodnutí). Domnievam sa, že už samotné podanie písomného stanoviska by malo byť dostatočným vyjadrením záujmu fyzickej osoby o následné rozhodnutie a preto by zrejme nemalo byť potrebné vypracovanie samostatnej state v podanom stanovisku, kde by bol tento záujem vysvetľovaný. Je dosť ťažké si predstaviť, že stanovisko podá niekto, kto o to nemá záujem, avšak skúsenosť s rôznorodou aplikačnou praxou správnych orgánov mi hovorí, že to nemusí byť takto jasné každému.
Druhou výraznou zmenou je zmena podmienok pre účastníctvo v povoľovacích konaniach pre tzv. občianske združenie, ktoré bolo založené na podporu tzv. občianskej iniciatívy. Podľa doterajšieho znenia zákona EIA musela mať občianska iniciatíva minimálne 500 podporovateľov, z toho aspoň 250 osôb s trvalým pobytom v dotknutej obci, ktorí podali spoločné stanovisko v priebehu procesu posudzovania vplyvov. Následne muselo byť na jej podporu založené občianske združenie, ktoré muselo mať minimálne 250 členov a z toho aspoň 150 osôb s trvalým pobytom v dotknutej obci. Účastníkom konaní, v ktorých sa rozhodovalo o povolení činnosti, sa mohlo stať až takéto občianske združenie. Tieto podmienky boli dosť limitujúce a v prípade, ak napr. dotknutá obec mala menej než 250 obyvateľov, boli dokonca nesplniteľné. Novela v tomto prináša výraznú zmenu, keď pre občiansku iniciatívu ani pre občianske združenie už nestanovuje podmienku minimálneho počtu podporovateľov či členov. Účastníkom povoľovacích konaní sa dokonca môže stať aj samotná občianska iniciatíva, bez nutnosti založenia podporného občianskeho združenia. V tejto súvislosti je možné očakávať praktické problémy v praxi, vzhľadom k tomu, že občianska iniciatíva nemá právnu subjektivitu (aj keď novela určuje, kto je jej splnomocnenec).
Naďalej ostáva zachované a v zásade aj nezmenené právo „mimovládnych organizácií podporujúcich ochranu životného prostredia“, mať postavenie účastníka povoľovacích konaní, ktorým predchádza proces EIA v prípade, ak v jeho priebehu podajú písomné stanovisko. To isté platí aj pre občianske združenie založené občianskou iniciatívou na jej podporu.
Zaujímavosťou a zároveň aj nedostatkom novely je to, že ako zainteresovanú verejnosť vymedzuje v ustanovení § 24 aj právnické osoby (iné ako sú uvedené vyššie), tak ako to požaduje smernica EIA. Právnickou osobou, ktorá môže mať záujem na environmentálnom rozhodovaní môže byť napr. dotknutá obec alebo firma, ktorá nejakým spôsobom má záujem na tom, či a akým spôsobom bude o povolení činnosti rozhodnuté (napr. poľnohospodárske družstvo hospodáriace v súlade s požiadavkami ekologického poľnohospodárstva bude určite mať záujem o povoľovanie chemickej továrne na susediacich pozemkoch). Avšak napriek deklarácii, že aj právnické osoby patria medzi zainteresovanú verejnosť, nie sú im priznané v následných ustanoveniach zákona EIA žiadne práva obdobné tým, ktoré novela priznáva ostatným členom zainteresovanej verejnosti. Je teda otázkou, či sa bude takáto právnická osoba môcť domáhať týchto práv, napr. s priamym odvolaním sa na práva plynúce zo smernice EIA a či jej budú aj priznané.
Novela zmenila aj vymedzenie následných povoľovacích konaní, v ktorých majú členovia zainteresovanej verejnosti postavenie účastníka konania. Pôvodný výpočet povoľovacích konaní uvedený priamo v texte zákona EIA (viď znenie zákona EIA v znení účinnom do 30. apríla 2010) sa zmenil na všeobecné vymedzenie týchto konaní pod pojmom „následné povoľovacie konania podľa osobitného predpisu“ a s odkazom na poznámku pod čiarou, kde sú uvedené niektoré povoľovacie konania, ktoré môžu po procese posudzovania vplyvov nasledovať. Je podľa môjho názoru zrejmé, že pod pojmom „následné povoľovacie konania podľa osobitného predpisu“ musia byť chápané všetky predstaviteľné povoľovacie konania, v ktorých sa o navrhovanej činnosti rozhoduje a nie je možné tieto obmedziť na ich nedostatočný výpočet uvedený v poznámke pod čiarou (ktorá podľa ustálenej judikatúry, nie je súčasťou normatívneho textu). V tejto súvislosti sa trochu nesystematicky javia ďalšie novelizačné články, ktoré novelizujú niektoré osobitné predpisy s tým, že v ich častiach o vymedzení účastníkov konania vkladajú ako účastníkov aj členov zainteresovanej verejnosti podľa zákona EIA. Nie je úplne zrejmé, podľa čoho boli tieto osobitné predpisy zákonodarcom vyberané, keďže zďaleka sa nejedná o všetky osobitné predpisy, podľa ktorých sa môže o povoľovaní činnosti rozhodovať. V predpisoch, kde takéto vymedzenie vložené nebolo, bude teda nevyhnutné odvodzovať právo byť účastníkom konania pre zainteresovanú verejnosť len zo zákona EIA.
Pozitívom a zároveň aj negatívom novely je neexistencia prechodných ustanovení. Noví členovia zainteresovanej verejnosti si tak budú môcť uplatňovať svoje práva aj v konaniach, ktoré začali už pred dátumom účinnosti zákona, v prípade ak spĺňajú stanovené podmienky (podali stanovisko v rámci procesu EIA) a stalo sa tak v čase od 1. septembra 2009 (na konania zahájené do tohto dátumu sa vzťahuje prechodné ustanovenie dané predchádzajúcou novelou zákona EIA). Na druhej strane, tieto práva už nemôžu byť uplatnené pri tých činnostiach, kde bol proces EIA ukončený. Tým dôjde (a v minulosti došlo) k tomu, že množstvo činností bude (bolo) povolených bez ich akéhokoľvek ovplyvnenia verejnosťou.
Napriek spomenutým nedostatkom (a iným - novela zároveň znemožnila sprístupňovanie informácií o atómových zariadeniach, o čom sa píše v inom článku) prináša novela posun v zákonnom vyjadrení ústavného práva na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 Ústavy SR a možnosti jeho uplatňovania. Ponecháva vymedzenie zainteresovanej verejnosti, ktorá je zároveň právnickou osobou, ako subjektu, ktorého právo na priaznivé životné prostredie môže byť rozhodnutím dotknuté a zároveň rozširuje možnosť jeho uplatňovania aj pre fyzické osoby. Účastníctvo v povoľovacích konaniach (a prípadné následné konania v rámci správneho súdnictva) tak zrejme dostane nový rozmer v porovnaní s klasickým dotknutím na právach (najmä vlastníckych), od ktorého sa účastníctvo odvodzuje. Príslušné správne orgány či súdy tak budú musieť brať v konaní do úvahy (a patrične sa s nimi vysporiadať) napr. aj záujmy nehmotného charakteru, akým môže byť citová väzba na obľúbené vychádzkové miesto pre starého človeka (zainteresovanej verejnosti), ktorý tam chodil celý život naberať energiu a tomuto miestu hrozí jeho zastavanie.
Súvisiace články
Protiústavný, nezákonný a nelogický rozsudok. Senát Najvyššieho súdu nabúrava právo občanov na informácieVážený pán Bin Ládin, zasielame vám požadované informácie...Vedľajší účastník v konaní o sťažnosti fyzických a právnických osôb pred Ústavným súdom SRKto ustráži ochrancu ústavnosti?Dotknutá verejnosť pri ochrane životného prostredia podľa generálnej advokátky ESD
Matej Kukura | 10. 05. 2010 12:55:59
// Reagovať
Imrich Vozár | 11. 05. 2010 17:29:53
// Reagovať
Ďakujem za komentár.
V súvislosti s napádaním správnych rozhodnutí na súde - súhlasím, že samotný prejavený záujem v procese EIA je dôvodom na priznanie statusu účastníka správneho konania, ale nepostačuje pre aktívnu legitimáciu na napadnutie správneho rozhodnutia na súde. Vtedy je potrebné, aby táto fyzická osoba, ako účastník správneho konania, zároveň tvrdila že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu.
Podľa môjho názoru však predmetom jej tvrdenia bude môcť byť aj porušenie práva na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 Ústavy SR ako hmotného práva, príp. jeho zákonného prevedenia (najmä vzhľadom k tomu, že účastník konania, ktorý sa ním stane na základe záujmu pre vychádzkové miesto, prejavenom v procese EIA, často nebude na iných svojich hmotných právách dotknutý). Bude následne zaujímavé sledovať súdnu interpretáciu šírky práva na priaznivé životné prostredie a možností jeho uplatňovania.
V súvislosti s napádaním správnych rozhodnutí na súde - súhlasím, že samotný prejavený záujem v procese EIA je dôvodom na priznanie statusu účastníka správneho konania, ale nepostačuje pre aktívnu legitimáciu na napadnutie správneho rozhodnutia na súde. Vtedy je potrebné, aby táto fyzická osoba, ako účastník správneho konania, zároveň tvrdila že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu.
Podľa môjho názoru však predmetom jej tvrdenia bude môcť byť aj porušenie práva na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 Ústavy SR ako hmotného práva, príp. jeho zákonného prevedenia (najmä vzhľadom k tomu, že účastník konania, ktorý sa ním stane na základe záujmu pre vychádzkové miesto, prejavenom v procese EIA, často nebude na iných svojich hmotných právách dotknutý). Bude následne zaujímavé sledovať súdnu interpretáciu šírky práva na priaznivé životné prostredie a možností jeho uplatňovania.
