Skúsim odpovedat na otazku v poznamke pod ciarou c. 6., preco sa neprevzala tradicia z prvej CSR o ustavnom sude. Totiz ustavne pomery prvej republiky boli vlastne dvojake. Tym prvym bolo pisane ustavne pravo, to vyzeralo dobre. Tym druhym boli realne pomery, ako ten ktory ustavny institut za prvej republiky fungoval. Casto sa v publikaciach hrdime tym, ze CSR mala ako prvy stat v Europe ustavny sud. To je ale pravda len zcasti. My sme skutocne mali prvy ustavny sud, ale len na papieri, v Ustavnej listine z roku 1920. Ale kym bol konstituovany v praxi, predbehli nas Rakusania. Ustavny sud CSR fungoval len v rokoch 1921-1931. V rokoch 1931-1938 ustavny sud nefungoval vobec, pretoze politicke reprezentacie neboli schopne sa dohodnut na jeho zlozeni. Kratku dobu este posobil ustavny sud v roku 1938, to bola vsak doba okliestenej pomnichovskej republiky, posledny nalez vysiel dokonca az za existencie Protektoratu, co je tragikomicke, pretoze v tej dobe doslo k totalnej destrukcii celeho ustavneho systemu a o nejakej ustavnosti za Druhej republiky alebo Protektoratu nemoze byt ani reci.
Co sa tyka posobenia byvalych politikov na ustavnom sude, nebol by som kategoricky proti. Nie je vylucene, ze aj politik moze byt odborne fundovany a vykonavat kvalitneho sudcu, to prave zalezi na charakterovych vlastnostiach. Napriklad na sucasnom Ustavnom sude SR posobi ako byvaly poslanec aj doc. Orosz a podla mna je to clovek odborne fundovany a moralne sposobily zastavat tuto funkciu. V Ceskej republike predseda ustavneho sudu P. rychetsky je byvaly senator a minister za socialnu demokraciu, sudkyna Lastovecka je byvala senatorka za ODS. Zvlast Dr. Rychetskeho povazujem za jedneho z najlepsich pravnikov v CR, po odbornej i moralnej stranke.(Druhym takym bol podla mojho nazoru nedavno zosnuly O. Motejl, tiez byvaly minister a ombudsman).
Je preto podla mna skor otazkou politickej kultury, akych sudcov nominuju politicke reprezentacie. Napriklad v Nemecku sa vobec netaja tym, ktori sudcovia su "cerveni" (ktorych nominovali socialni demokrati) a ktori "cierni" (ktorych nominovali CDU-CSU). Podobne sudcovia Najvyssieho sudu USA verejne prezentuju svoje hodnotovo-politicke orientacie (liberal, konzervativec,...). Na pisanom prave az tak podla mojho nazoru nezalezi. Ustavne sudnictvo pocas trvania Ceskoslovenska je toho myslim vyraznym prikladom, aj po druhej svetovej vojne.
Čo je nezávislé (ústavné) súdnictvo?
Tomáš Vorčák | 18. 06. 2010 | komentárov: 11
Prinášame vám prvú zo série esejí prihlásených do Ceny otvoreného práva 2010. Práca Tomáša Vorčáka, ktorá sa stala celkovým víťazom ročníka 2010, sa venuje problematike nezávislosti ústavného sudcu. Základným východiskom práce je postulát, že „súdnictvo je nezávislé, ak je nezávislá samotná osoba sudcu“. Autor sa ho pokúša doplniť o morálny rozmer.
Elementárnym predpokladom nezávislosti ústavného súdnictva je vytvorenie inštitucionálnych záruk jeho existencie predovšetkým v ústavných dokumentoch. Nezávislosť Ústavného súdu Slovenskej republiky (ÚS SR) je nutné skúmať ako z hľadiska kreácie tak i výkonu funkcie.
Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Ústavný súd SR je opodstatnené charakterizovať ako súdno-politický orgán, čoho dôkazom je spôsob jeho kreácie a charakter funkcie, ktorú ex constitutione vykonáva. Ústavným vyjadrením nezávislosti sudcov ÚS SR je okrem čl.124 Ústavy SR aj dĺžka funkčného obdobia, teda 12 rokov. V ČR je sudca ústavného súdu menovaný na 10 rokov. V Rakúsku nie je stanovené funkčné obdobie sudcov Ústavného súdneho dvora. Ohraničené je dovŕšením 70 rokov.
Ďalším podstatným momentom nezávislosti sudcu (i všeobecného) sú podmienky pre zánik jeho funkcie. V SR sú predpoklady stanovené taxatívne (čl.138 ods. 2 Ústavy SR). Teda pri zániku funkcie sudcu ÚS SR je zákaz uplatňovania svojvôle. Fakultatívnym vyjadrením zániku funkcie sudcu ÚS je čl.138 ods. 1 Ústavy SR. Zaujímavou je dikcia čl.159 ods. 5 ústavy Španielska: „členovia Ústavného súdu sú pri výkone svojho mandátu nezávislí a sú nezosaditeľní“. Naopak, rakúska ústava počíta so stratou členstva v tomto orgáne.
Existujú aj iné záruky nezávislosti sudcov. Nebolo by vhodné opomenúť čl. 144 ods.1 Ústavy SR garantujúci nezávislosť sudcov pri výkone funkcie. Osobitnú záruku nezávislosti a nestrannosti pri rozhodovaní obsahuje aj sľub sudcu Ústavného súdu SR . Sám sudca pri nástupe do funkcie dáva tieto záruky. Ako sa toto ustanovenie Ústavy SR aplikuje? Ako dosiahnuť, aby sa aplikovalo bez výhrad? Osoba sudcu Ústavného súdu SR by nám mala dať odpoveď na tieto otázky.
Ústavný súd v ktorejkoľvek krajine, v akomkoľvek čase bude „terčom“ mediálnych a politických útokov(1). Áno, ústavný súd je potrebné kritizovať. Preto je žiaduce, aby sudca ústavného súdu (aj sudca všeobecného súdu) bol nie len odborníkom ale aj morálnou autoritou. Osobou schopnou odolať nátlaku, stresu a veciam s tým spojeným. Otázkou je, ako tento vznešený cieľ dosiahnuť(2). Dovolil by som si citovať slová z rozhovoru s podpredsedom ústavného súdu ČR Pavlo Holländerom v odpovedi na otázku, čo je dôležitejšie, osobnosť sudcov alebo nastavenie systému, v ktorom pracujú? „Musí byť oboje. Pri sudcovi by mali dvadsať percent tvoriť znalosti a technika, ako rýchlo získať z kopy spisov relevantnú informáciu. Osemdesiat percent je charakter. Schopnosť zvládnuť stres a konflikt, nepodľahnúť tlaku. Na to, aby sa mohli uplatniť povahové vlastnosti, je potrebný obal systému, ktorý môže garantovať reálnu nezávislosť.“
Holländer mal zrejme na mysli všeobecné súdnictvo, ale tieto jeho slová je možné aplikovať aj na sudcov ústavného súdu, však sú to tiež sudcovia. Parlament by pri výbere kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR a následne prezident pri ich menovaní mali zohľadňovať aj tieto atribúty jednotlivých uchádzačov. Priblížme si dva prípady, ktoré by som de lege ferenda navrhol v SR. Článok 159 ods.2 ústavy Španielska definuje povolania z ktorých je možné vyberať kandidátov na sudcov španielskeho ústavného súdu.
Zaujímavá kategória sú univerzitní profesori, ktorí by mali byť zárukou kvality(3). Táto možnosť je samozrejme daná aj u nás(4). Nie je nevyhnutné ju upravovať v Ústave SR. Dôležité je zamyslieť sa, do akej miery je využívaná a následne akceptovaná parlamentom a prezidentom.
Ešte dôslednejšia je ústava Rakúska svojim čl.147 ods.4, kde negatívne vymedzuje oprávnené subjekty na funkciu sudcu Ústavného súdneho dvora. Členovia zemskej i spolkovej vlády, členovia Národnej i Spolkovej rady (a iní) nemôžu byť sudcami tohto orgánu počas výkonu mandátu na ktorý boli zvolení, a to aj v prípade, že sa tohto mandátu vzdajú(5). Odsek 5 tohto článku pojednáva o predsedovi a podpredsedovi Ústavného súdneho dvora. Nemôže ním byť osoba, ktorá v posledných 4 rokoch zastávala jednu z vyššie uvedených funkcií. V SR je čl. 137 ods.3 Ústavy SR nezlučiteľnosť upravená odlišne(6).
Je žiaduce, aby bola osoba poslancom Národnej rady SR, členom vlády SR, členom politickej strany a z tejto pozície bola navrhnutá na sudcu Ústavného súdu SR? Nenachádza sa z tohto statusu vo výhodnejšej pozícií ako ostatní kandidáti? Podľa ústavodarcu SR nie, podľa tvorcu ústavy našich susedov zrejme áno.
Personálny substrát ústavného súdu je faktická garancia nezávislosti, bez neho by ústavou nastavený systém (nezávislosti) nebol dostatočne efektívny. Bol by formou bez obsahu. Na sudcov ochrancu ústavnosti kladiem dve nevyhnutné podmienky. Aby boli morálnymi a odbornými autoritami, a to nie len doma, ale i v zahraničí. Nie sú to de iure právne podmienky, ale de facto ovplyvňujú rozhodovaciu činnosť samotného sudcu.
Tým, že je sudca ústavného súdu svetovo uznávaným odborníkom v danej oblasti, poskytuje nie len morálne (mal by) - ale načo netreba zabúdať - aj odborné napredovanie tejto inštitúcie. Tento sudca, keď navrhne určitý spôsob riešenia prípadu (napr. netradičný, pokrokový, nadčasový(7)), vie si ho (v mene súdu) v odôvodnení fundovane obhájiť aj pred verejnosťou, právnou vedou. To je nesmierne dôležité, pretože takýmto tlakom sa ústavný súd nevyhne.
Nie je zmyslom súdov v právnom štáte obhajovať svoje rozhodnutia. Je však žiaduce, aby boli rozhodnutia kvalitne (odborne) odôvodnené. Navyše ústavný súd nie je bežným súdom, je inštitúciou, ktorá tvorí ústavnú doktrínu štátu, zabezpečuje dodržiavanie ústavnosti(8). Ideálom personálneho zloženia pléna ústavného súdu je pomerné zastúpenie všetkých právnych oborov , vrátane právnej teórie a filozofie. Je správne, keď sú sudcami ústavného súdu „praktici“, ale to nestačí. Kto bude impulzom k tvorbe, dotváraniu spomínanej doktríny? Ak akceptujeme takéto chápanie nezávislosti ústavného súdu(9), tak pokračovanie v úvodnom postuláte o nezávislom (ústavnom) súdnictve vyzerá nasledovne:
Osoba sudcu je nezávislá, ak má odborné zdatnosti. Tie ústia v kvalitných rozhodnutiach a znižujú (až odbúravajú) tým prípadnú závislosť od vonkajšieho prostredia. Morálnu podmienku vykladám ako jednu zo záruk nestrannosti rozhodovania. Hodnotový systém daného sudcu mu bráni alebo naopak napomáha v akceptovaní iných ako skutkových a právnych okolností prípadu. Ak mu napomáha, rozhodovanie je zaujaté. Čo je z právneho pohľadu v právnom štáte neprípustné. Ak mu bráni, tak je rozhodnutie nestranné - v právnom štáte vyžadované.
Pokračujúc v definovaní nezávislosti osoby sudcu z úvodu práce. Táto osoba je nezávislá, ak napĺňa morálne kvality na ňu kladené, odoláva nástrahám korupcie a politického či iného nátlaku. Táto osoba je zákonite nestranná v danej veci a teda rozhoduje nezávisle. Ak predložené kritéria spĺňa každý sudca ústavného súdu, tak tento orgán je možné pokladať za nezávislý.
Nezávislé súdnictvo je stav, keď je nezávislý jeho personálny substrát. A to je vtedy, keď je nestranný a produkuje kvalitné rozhodnutia.
Esej bola redakčne upravená.
(1) Poukážem na rozhodovanie českého ústavného súdu o tzv. Melčákovej sťažnosti. Bol tu vyvíjaný najmä časový nátlak a veľká kritika ústavného súdu ešte pred samotným rozhodnutím v merite veci.
(2) V Bulharsku je požiadavka morálnej bezúhonnosti sudcu ústavného súdu zakotvená v čl. 147 ods. 3 ústavy. U nás sú podmienky na sudcu ÚS SR taxatívne (čl. 134 ods. 3 ústavy SR) bez tejto podmienky (zaujímavé, že u sudcov všeobecného súdu je táto podmienka daná § 5 ods. 1 d) zákona o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov. Článok 145 ods. 2 ústavy SR totiž odkazuje na zákonnú úpravu ďalších podmienok u sudcov všeobecných súdov. Prečo tak nie je aj u ústavných sudcov?)
(3) Na tomto ustanovení španielskej ústavy je však podstatnejší iný definičný znak sudcu ústavného súdu. Je ním požiadavka, aby „všetci boli uznávanými kompetentnými právnikmi.“ Je to síce vágny pojem, ale v Ústave SR nie je expressis verbis ani ten.
(4) Podľa § 11 zákona 38/1993 Z.z. môžu navrhovať kandidátov aj vedecké inštitúcie, teda univerzity. A tie zvyčajne navrhujú osoby „zo svojich radov“ Napr.: Návrh na voľbu prof. Alexandra Bröstla. (prof. Petra Vojčíka, doc. Ladislava Orosza, JUDr. Jozefa Kravca, prof. Jozefa Madliaka, JUDr. Marianny Mochnáčovej, doc. Gabriely Dobrovičovej) za kandidáta/ku na sudcu/sudkyňu ÚS SR - navrhovateľ Právnická fakulta UPJŠ Košice. Návrh na voľbu doc. Františka Poredoša (doc. Jána Cupera) za kandidáta na sudcu ÚS SR - navrhovateľ Právnická fakulta UK v Bratislave. Návrh na voľbu JUDr. Želmíry Šebovej za kandidátku na sudkyňu ÚS SR - navrhovateľ Fakulta práva Janka Jesenského, Vysoká škola v Sládkovičove. Návrh na voľbu JUDr. Márie Trubanovej za kandidátku na sudkyňu ÚS SR - navrhovateľ Univerzita Mateja Bela v BB. Údaje z Uznesenia č. 28 Ústavnoprávneho výboru NRSR z 12. októbra 2006, 5. schôdza (tlač 110)
(5) „Pokiaľ ide o členov takýchto reprezentatívnych zborov, volených na určité zákonodarne alebo funkčné obdobie, trvá nezlučiteľnosť, i keď sa predčasne vzdajú mandátu, až do uplynutia zákonodárneho alebo funkčného obdobia.“ (KLOKOČKA, V. – WAGNEROVÁ, E., cit. dielo, s. 503).
(6) V prvej ČSR mohla byť sudcom ÚS len osoba, ktorá nebola členom zákonodarného orgánu (§ 1 zákona č. 162/1920 Sb.) Tradícia teda u nás existuje, prečo sa v nej nepokračovalo pri tvorbe platnej ústavy?
(7) Samozrejme v súlade s ústavou a inými relevantnými právnymi predpismi. Mám na mysli napr. rozhodnutie ÚS ČR- PL ÚS 27/09, PL ÚS 77/06.
(8) Právny predpis v právnom štáte musí spĺňať podmienky vyžadované právnym poriadkom. Viac „prílepková“ judikatúra a kauza Melčák v Českej republike.
(9) Teda axiómu, že kvalita rozhodnutí je jednou z podmienok nezávislosti ústavného súdu. Ad absurdum: súd nerozhodne tak, ako si to želá verejná mienka (v duchu hesla „len nech nás nekritizujú, nech máme pokoj“), ale rozhodne tak, ako to vyžaduje právny poriadok. Predsa kvalitne (po odbornej stránke) odôvodnené rozhodnutia sa akceptujú ľahšie ako tie, čo sú zdôvodnené slabšie.
Elementárnym predpokladom nezávislosti ústavného súdnictva je vytvorenie inštitucionálnych záruk jeho existencie predovšetkým v ústavných dokumentoch. Nezávislosť Ústavného súdu Slovenskej republiky (ÚS SR) je nutné skúmať ako z hľadiska kreácie tak i výkonu funkcie.Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Ústavný súd SR je opodstatnené charakterizovať ako súdno-politický orgán, čoho dôkazom je spôsob jeho kreácie a charakter funkcie, ktorú ex constitutione vykonáva. Ústavným vyjadrením nezávislosti sudcov ÚS SR je okrem čl.124 Ústavy SR aj dĺžka funkčného obdobia, teda 12 rokov. V ČR je sudca ústavného súdu menovaný na 10 rokov. V Rakúsku nie je stanovené funkčné obdobie sudcov Ústavného súdneho dvora. Ohraničené je dovŕšením 70 rokov.
Ďalším podstatným momentom nezávislosti sudcu (i všeobecného) sú podmienky pre zánik jeho funkcie. V SR sú predpoklady stanovené taxatívne (čl.138 ods. 2 Ústavy SR). Teda pri zániku funkcie sudcu ÚS SR je zákaz uplatňovania svojvôle. Fakultatívnym vyjadrením zániku funkcie sudcu ÚS je čl.138 ods. 1 Ústavy SR. Zaujímavou je dikcia čl.159 ods. 5 ústavy Španielska: „členovia Ústavného súdu sú pri výkone svojho mandátu nezávislí a sú nezosaditeľní“. Naopak, rakúska ústava počíta so stratou členstva v tomto orgáne.
Existujú aj iné záruky nezávislosti sudcov. Nebolo by vhodné opomenúť čl. 144 ods.1 Ústavy SR garantujúci nezávislosť sudcov pri výkone funkcie. Osobitnú záruku nezávislosti a nestrannosti pri rozhodovaní obsahuje aj sľub sudcu Ústavného súdu SR . Sám sudca pri nástupe do funkcie dáva tieto záruky. Ako sa toto ustanovenie Ústavy SR aplikuje? Ako dosiahnuť, aby sa aplikovalo bez výhrad? Osoba sudcu Ústavného súdu SR by nám mala dať odpoveď na tieto otázky.
Ústavný súd v ktorejkoľvek krajine, v akomkoľvek čase bude „terčom“ mediálnych a politických útokov(1). Áno, ústavný súd je potrebné kritizovať. Preto je žiaduce, aby sudca ústavného súdu (aj sudca všeobecného súdu) bol nie len odborníkom ale aj morálnou autoritou. Osobou schopnou odolať nátlaku, stresu a veciam s tým spojeným. Otázkou je, ako tento vznešený cieľ dosiahnuť(2). Dovolil by som si citovať slová z rozhovoru s podpredsedom ústavného súdu ČR Pavlo Holländerom v odpovedi na otázku, čo je dôležitejšie, osobnosť sudcov alebo nastavenie systému, v ktorom pracujú? „Musí byť oboje. Pri sudcovi by mali dvadsať percent tvoriť znalosti a technika, ako rýchlo získať z kopy spisov relevantnú informáciu. Osemdesiat percent je charakter. Schopnosť zvládnuť stres a konflikt, nepodľahnúť tlaku. Na to, aby sa mohli uplatniť povahové vlastnosti, je potrebný obal systému, ktorý môže garantovať reálnu nezávislosť.“
Holländer mal zrejme na mysli všeobecné súdnictvo, ale tieto jeho slová je možné aplikovať aj na sudcov ústavného súdu, však sú to tiež sudcovia. Parlament by pri výbere kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR a následne prezident pri ich menovaní mali zohľadňovať aj tieto atribúty jednotlivých uchádzačov. Priblížme si dva prípady, ktoré by som de lege ferenda navrhol v SR. Článok 159 ods.2 ústavy Španielska definuje povolania z ktorých je možné vyberať kandidátov na sudcov španielskeho ústavného súdu.
Zaujímavá kategória sú univerzitní profesori, ktorí by mali byť zárukou kvality(3). Táto možnosť je samozrejme daná aj u nás(4). Nie je nevyhnutné ju upravovať v Ústave SR. Dôležité je zamyslieť sa, do akej miery je využívaná a následne akceptovaná parlamentom a prezidentom.
Ešte dôslednejšia je ústava Rakúska svojim čl.147 ods.4, kde negatívne vymedzuje oprávnené subjekty na funkciu sudcu Ústavného súdneho dvora. Členovia zemskej i spolkovej vlády, členovia Národnej i Spolkovej rady (a iní) nemôžu byť sudcami tohto orgánu počas výkonu mandátu na ktorý boli zvolení, a to aj v prípade, že sa tohto mandátu vzdajú(5). Odsek 5 tohto článku pojednáva o predsedovi a podpredsedovi Ústavného súdneho dvora. Nemôže ním byť osoba, ktorá v posledných 4 rokoch zastávala jednu z vyššie uvedených funkcií. V SR je čl. 137 ods.3 Ústavy SR nezlučiteľnosť upravená odlišne(6).
Je žiaduce, aby bola osoba poslancom Národnej rady SR, členom vlády SR, členom politickej strany a z tejto pozície bola navrhnutá na sudcu Ústavného súdu SR? Nenachádza sa z tohto statusu vo výhodnejšej pozícií ako ostatní kandidáti? Podľa ústavodarcu SR nie, podľa tvorcu ústavy našich susedov zrejme áno.
Personálny substrát ústavného súdu je faktická garancia nezávislosti, bez neho by ústavou nastavený systém (nezávislosti) nebol dostatočne efektívny. Bol by formou bez obsahu. Na sudcov ochrancu ústavnosti kladiem dve nevyhnutné podmienky. Aby boli morálnymi a odbornými autoritami, a to nie len doma, ale i v zahraničí. Nie sú to de iure právne podmienky, ale de facto ovplyvňujú rozhodovaciu činnosť samotného sudcu.
Tým, že je sudca ústavného súdu svetovo uznávaným odborníkom v danej oblasti, poskytuje nie len morálne (mal by) - ale načo netreba zabúdať - aj odborné napredovanie tejto inštitúcie. Tento sudca, keď navrhne určitý spôsob riešenia prípadu (napr. netradičný, pokrokový, nadčasový(7)), vie si ho (v mene súdu) v odôvodnení fundovane obhájiť aj pred verejnosťou, právnou vedou. To je nesmierne dôležité, pretože takýmto tlakom sa ústavný súd nevyhne.
Nie je zmyslom súdov v právnom štáte obhajovať svoje rozhodnutia. Je však žiaduce, aby boli rozhodnutia kvalitne (odborne) odôvodnené. Navyše ústavný súd nie je bežným súdom, je inštitúciou, ktorá tvorí ústavnú doktrínu štátu, zabezpečuje dodržiavanie ústavnosti(8). Ideálom personálneho zloženia pléna ústavného súdu je pomerné zastúpenie všetkých právnych oborov , vrátane právnej teórie a filozofie. Je správne, keď sú sudcami ústavného súdu „praktici“, ale to nestačí. Kto bude impulzom k tvorbe, dotváraniu spomínanej doktríny? Ak akceptujeme takéto chápanie nezávislosti ústavného súdu(9), tak pokračovanie v úvodnom postuláte o nezávislom (ústavnom) súdnictve vyzerá nasledovne:
Osoba sudcu je nezávislá, ak má odborné zdatnosti. Tie ústia v kvalitných rozhodnutiach a znižujú (až odbúravajú) tým prípadnú závislosť od vonkajšieho prostredia. Morálnu podmienku vykladám ako jednu zo záruk nestrannosti rozhodovania. Hodnotový systém daného sudcu mu bráni alebo naopak napomáha v akceptovaní iných ako skutkových a právnych okolností prípadu. Ak mu napomáha, rozhodovanie je zaujaté. Čo je z právneho pohľadu v právnom štáte neprípustné. Ak mu bráni, tak je rozhodnutie nestranné - v právnom štáte vyžadované.
Pokračujúc v definovaní nezávislosti osoby sudcu z úvodu práce. Táto osoba je nezávislá, ak napĺňa morálne kvality na ňu kladené, odoláva nástrahám korupcie a politického či iného nátlaku. Táto osoba je zákonite nestranná v danej veci a teda rozhoduje nezávisle. Ak predložené kritéria spĺňa každý sudca ústavného súdu, tak tento orgán je možné pokladať za nezávislý.
Nezávislé súdnictvo je stav, keď je nezávislý jeho personálny substrát. A to je vtedy, keď je nestranný a produkuje kvalitné rozhodnutia.
Esej bola redakčne upravená.
(1) Poukážem na rozhodovanie českého ústavného súdu o tzv. Melčákovej sťažnosti. Bol tu vyvíjaný najmä časový nátlak a veľká kritika ústavného súdu ešte pred samotným rozhodnutím v merite veci.
(2) V Bulharsku je požiadavka morálnej bezúhonnosti sudcu ústavného súdu zakotvená v čl. 147 ods. 3 ústavy. U nás sú podmienky na sudcu ÚS SR taxatívne (čl. 134 ods. 3 ústavy SR) bez tejto podmienky (zaujímavé, že u sudcov všeobecného súdu je táto podmienka daná § 5 ods. 1 d) zákona o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov. Článok 145 ods. 2 ústavy SR totiž odkazuje na zákonnú úpravu ďalších podmienok u sudcov všeobecných súdov. Prečo tak nie je aj u ústavných sudcov?)
(3) Na tomto ustanovení španielskej ústavy je však podstatnejší iný definičný znak sudcu ústavného súdu. Je ním požiadavka, aby „všetci boli uznávanými kompetentnými právnikmi.“ Je to síce vágny pojem, ale v Ústave SR nie je expressis verbis ani ten.
(4) Podľa § 11 zákona 38/1993 Z.z. môžu navrhovať kandidátov aj vedecké inštitúcie, teda univerzity. A tie zvyčajne navrhujú osoby „zo svojich radov“ Napr.: Návrh na voľbu prof. Alexandra Bröstla. (prof. Petra Vojčíka, doc. Ladislava Orosza, JUDr. Jozefa Kravca, prof. Jozefa Madliaka, JUDr. Marianny Mochnáčovej, doc. Gabriely Dobrovičovej) za kandidáta/ku na sudcu/sudkyňu ÚS SR - navrhovateľ Právnická fakulta UPJŠ Košice. Návrh na voľbu doc. Františka Poredoša (doc. Jána Cupera) za kandidáta na sudcu ÚS SR - navrhovateľ Právnická fakulta UK v Bratislave. Návrh na voľbu JUDr. Želmíry Šebovej za kandidátku na sudkyňu ÚS SR - navrhovateľ Fakulta práva Janka Jesenského, Vysoká škola v Sládkovičove. Návrh na voľbu JUDr. Márie Trubanovej za kandidátku na sudkyňu ÚS SR - navrhovateľ Univerzita Mateja Bela v BB. Údaje z Uznesenia č. 28 Ústavnoprávneho výboru NRSR z 12. októbra 2006, 5. schôdza (tlač 110)
(5) „Pokiaľ ide o členov takýchto reprezentatívnych zborov, volených na určité zákonodarne alebo funkčné obdobie, trvá nezlučiteľnosť, i keď sa predčasne vzdajú mandátu, až do uplynutia zákonodárneho alebo funkčného obdobia.“ (KLOKOČKA, V. – WAGNEROVÁ, E., cit. dielo, s. 503).
(6) V prvej ČSR mohla byť sudcom ÚS len osoba, ktorá nebola členom zákonodarného orgánu (§ 1 zákona č. 162/1920 Sb.) Tradícia teda u nás existuje, prečo sa v nej nepokračovalo pri tvorbe platnej ústavy?
(7) Samozrejme v súlade s ústavou a inými relevantnými právnymi predpismi. Mám na mysli napr. rozhodnutie ÚS ČR- PL ÚS 27/09, PL ÚS 77/06.
(8) Právny predpis v právnom štáte musí spĺňať podmienky vyžadované právnym poriadkom. Viac „prílepková“ judikatúra a kauza Melčák v Českej republike.
(9) Teda axiómu, že kvalita rozhodnutí je jednou z podmienok nezávislosti ústavného súdu. Ad absurdum: súd nerozhodne tak, ako si to želá verejná mienka (v duchu hesla „len nech nás nekritizujú, nech máme pokoj“), ale rozhodne tak, ako to vyžaduje právny poriadok. Predsa kvalitne (po odbornej stránke) odôvodnené rozhodnutia sa akceptujú ľahšie ako tie, čo sú zdôvodnené slabšie.
Súvisiace články
Špecializácia ako inštitút pre kvalitné rozhodovanieSú platné výsledky referenda pre NR SR záväzné?Pripomienkujte návrh na zverejňovanie súdnych rozhodnutíSúdnictvo vs. verejnosť. Dopĺňajú sa či vylučujú?Čo je nezávislé súdnictvo? Články autora
Pavol Šuta | 18. 06. 2010 15:34:51
// Reagovať
Tomáš Vorčák | 18. 06. 2010 21:07:37
// Reagovať
Jasné, že aj politik môže byť kvalitným sudcom US. Záleží od konkrétnej osoby a uviedli ste príklady, ktoré dokumentujú, že bývalý politik môže kvalitne vykonávať aj funkciu sudcu US.
Ak správne chápem dikciu rakúskej ústavy, tak bývalý politik (verejný funkcionár) môže byť menovaný za sudcu US. Vylúčené je to len počas výkonu mandátu resp verejnej funkcie (u predsedu a podpredsedu aj 4 roky po zániku mandátu). V tom je "krása" rakúskej ústavy. Neviem akú funkciu vykonávali Vami uvedení sudcovia, keď boli vymenovaní za sudcov US.
Predstavme si situáciu, že poslanec NRSR je navrhnutý na sudcu US, NRSR hlasuje (hlasuje aj on?) a ak hlasuje aj on a je zvolený na kandidáta na sudcu US jedným hlasom, čo teraz? Samozrejme "konečné slovo" má prezident.
Tomáš Vorčák
študent PF TU, Trnava
Ak správne chápem dikciu rakúskej ústavy, tak bývalý politik (verejný funkcionár) môže byť menovaný za sudcu US. Vylúčené je to len počas výkonu mandátu resp verejnej funkcie (u predsedu a podpredsedu aj 4 roky po zániku mandátu). V tom je "krása" rakúskej ústavy. Neviem akú funkciu vykonávali Vami uvedení sudcovia, keď boli vymenovaní za sudcov US.
Predstavme si situáciu, že poslanec NRSR je navrhnutý na sudcu US, NRSR hlasuje (hlasuje aj on?) a ak hlasuje aj on a je zvolený na kandidáta na sudcu US jedným hlasom, čo teraz? Samozrejme "konečné slovo" má prezident.
Tomáš Vorčák
študent PF TU, Trnava
Pavol Šuta | 18. 06. 2010 23:09:11
// Reagovať
K tomu, ake funkcie vykonavali neiktori cesky sudcovia ustavneho sudu:
Sucasny predseda Pavel Rychetsky bol zaroven senatorom, ministrom spravodlivostia podpredsedom vlady pre legislativu (ceska ustava nevylucuje kombinaciu poslaneckeho mandatu a clenstva vo vlade)
Sudkyna Dagmar Lastovecka bola senatorka a predsednicka ustavnopravneho vyboru Senatu.
Sudca Miloslav Vyborny bol poslanec, predseda ustavnopravneho vyboru Poslaneckej snemovne a starosta (primator) mesta Hermanuv Mestec (tu vsak nie je az taka kolizia funkcii, pretoze o sudcoch ustavneho sudu hlasuje Senat ako horna komora a nie dolna komora - Poslanecka snemovna.
Senat o kandidatoch, ktorych predklada prezident, rozhoduje v tajnom hlasovani. Ako som zistil zo stenozaznamu schodze, P. Rychetsky si nevyzdvihol listok, pretoze nepovazoval za spravne, aby hlasoval sam o sebe.
Dostupne tu: http://www.senat.cz/xqw/xervlet/pssenat/htmlhled?action=doc&value=21195
Zaujimave je vyjadrenie P. Rychetskeho, ako on vnimal konflikt zaujmov (zdroj stenozaznamu uvadzam vyssie):
"Musím říci, že nebylo jednoduché odpovědět na tuto otázku, ale tato odpověď je nakonec spojena se dvěma fakty, alespoň u mé osoby.
Prvním faktem je, že jediné, co jsem ve svém životě považoval skutečně za to, čemu se chci věnovat, je právo, a nebyla jiná možnost než to spojit s politikou, protože jinak se člověk nemůže stát v normální pluralitní demokracii, v jejíž ústavě je napsáno, že je založena na volné soutěži politických stran, členem vlády, který se podílí na legislativě. To, že chce-li člověk v demokracii v této oblasti mít možnost působit, musí se též stát součástí politického spektra, jsem nikdy nepovažoval za výsadu a ze svých osobních důvodů se přiznávám, že spíše jsem to považoval za jistou formu, a říkám to otevřeně, jakéhosi nutného zla s tím spojeného.
Pak mě k tomu, abych tuto kandidaturu přijal, přiměl druhý faktor, kterým je faktor, který uvádím velmi nerad, že totiž od zítřka za měsíc mně bude šedesát let. Jak víte, funkční období Ústavního soudu je na deset let a za dalších deset let buď nebudu živ, nebo bych nebyl způsobilý, to otevřeně přiznávám, se o takovou nominaci ucházet.
Byl bych velmi rád, kdybyste to, co jsem vám teď sdělil, brali jako jakousi upřímnou zpověď, protože si opravdu vážím nabídky pana prezidenta a stejnou měrou si vážím toho, jak vy rozhodnete. Děkuji."
V rozprave zazneli i nazory opacne (senator Mejstrik).
Z rozpravy sa mi ale nepodarilo zistit, ci sa "svojej" volby zucastnila senatorka Lastovecka. Kedze volba prebehla tajne, nedao sa zistit, ci sa volby zdrzala (odovzdala neplatny hlasovaci listok).
Zaznam z rozpravy: http://www.senat.cz/xqw/xervlet/pssenat/htmlhled?action=doc&value=21429
Lastovecka k svojej kandidature uviedla toto:
"Vím, že v souvislosti s kandidáty jako jsem já, kteří jsou členy politické strany, se nejvíce diskutuje o naplnění principu nezávislosti a nestrannosti při rozhodování. My jsme tady několikrát i na půdě Stálé komise Senátu pro Ústavu České republiky a parlamentní procedury diskutovali o tom, zda a jaké prvky případně vložit do Ústavy, aby i tento princip byl právně posílen. Jsem přesvědčena, že jakékoli právní posílení nestačí k tomu, aby tento princip byl garantován a že vždy záleží na konkrétním člověku. Chtěla bych vás proto ujistit, že jsem o tom velmi přemýšlela. Pokud mi vyslovíte svou důvěru, jsem odhodlána, připravena a vnitřně přesvědčena o tom, že jsem schopna i tento ústavní princip naplňovat."
Trocha nizsie v tomto zazname mozno zistit, ze Senat naopak neschvalil ustavneho pravnika prof. Vaclava Pavlicka a to z politickych dovodov, kvoli jeho niekdajsiemu clenstvu v KSC pred rokom 1968 (!). Je zaujimave, ze Senatu nevadilo clenstvo v stranach sucasnych (ODS, CSSD, KDU-CSL), ale v clenstvo v komunistickej strane a to dokonca pred rokom 1968.
Sucasny predseda Pavel Rychetsky bol zaroven senatorom, ministrom spravodlivostia podpredsedom vlady pre legislativu (ceska ustava nevylucuje kombinaciu poslaneckeho mandatu a clenstva vo vlade)
Sudkyna Dagmar Lastovecka bola senatorka a predsednicka ustavnopravneho vyboru Senatu.
Sudca Miloslav Vyborny bol poslanec, predseda ustavnopravneho vyboru Poslaneckej snemovne a starosta (primator) mesta Hermanuv Mestec (tu vsak nie je az taka kolizia funkcii, pretoze o sudcoch ustavneho sudu hlasuje Senat ako horna komora a nie dolna komora - Poslanecka snemovna.
Senat o kandidatoch, ktorych predklada prezident, rozhoduje v tajnom hlasovani. Ako som zistil zo stenozaznamu schodze, P. Rychetsky si nevyzdvihol listok, pretoze nepovazoval za spravne, aby hlasoval sam o sebe.
Dostupne tu: http://www.senat.cz/xqw/xervlet/pssenat/htmlhled?action=doc&value=21195
Zaujimave je vyjadrenie P. Rychetskeho, ako on vnimal konflikt zaujmov (zdroj stenozaznamu uvadzam vyssie):
"Musím říci, že nebylo jednoduché odpovědět na tuto otázku, ale tato odpověď je nakonec spojena se dvěma fakty, alespoň u mé osoby.
Prvním faktem je, že jediné, co jsem ve svém životě považoval skutečně za to, čemu se chci věnovat, je právo, a nebyla jiná možnost než to spojit s politikou, protože jinak se člověk nemůže stát v normální pluralitní demokracii, v jejíž ústavě je napsáno, že je založena na volné soutěži politických stran, členem vlády, který se podílí na legislativě. To, že chce-li člověk v demokracii v této oblasti mít možnost působit, musí se též stát součástí politického spektra, jsem nikdy nepovažoval za výsadu a ze svých osobních důvodů se přiznávám, že spíše jsem to považoval za jistou formu, a říkám to otevřeně, jakéhosi nutného zla s tím spojeného.
Pak mě k tomu, abych tuto kandidaturu přijal, přiměl druhý faktor, kterým je faktor, který uvádím velmi nerad, že totiž od zítřka za měsíc mně bude šedesát let. Jak víte, funkční období Ústavního soudu je na deset let a za dalších deset let buď nebudu živ, nebo bych nebyl způsobilý, to otevřeně přiznávám, se o takovou nominaci ucházet.
Byl bych velmi rád, kdybyste to, co jsem vám teď sdělil, brali jako jakousi upřímnou zpověď, protože si opravdu vážím nabídky pana prezidenta a stejnou měrou si vážím toho, jak vy rozhodnete. Děkuji."
V rozprave zazneli i nazory opacne (senator Mejstrik).
Z rozpravy sa mi ale nepodarilo zistit, ci sa "svojej" volby zucastnila senatorka Lastovecka. Kedze volba prebehla tajne, nedao sa zistit, ci sa volby zdrzala (odovzdala neplatny hlasovaci listok).
Zaznam z rozpravy: http://www.senat.cz/xqw/xervlet/pssenat/htmlhled?action=doc&value=21429
Lastovecka k svojej kandidature uviedla toto:
"Vím, že v souvislosti s kandidáty jako jsem já, kteří jsou členy politické strany, se nejvíce diskutuje o naplnění principu nezávislosti a nestrannosti při rozhodování. My jsme tady několikrát i na půdě Stálé komise Senátu pro Ústavu České republiky a parlamentní procedury diskutovali o tom, zda a jaké prvky případně vložit do Ústavy, aby i tento princip byl právně posílen. Jsem přesvědčena, že jakékoli právní posílení nestačí k tomu, aby tento princip byl garantován a že vždy záleží na konkrétním člověku. Chtěla bych vás proto ujistit, že jsem o tom velmi přemýšlela. Pokud mi vyslovíte svou důvěru, jsem odhodlána, připravena a vnitřně přesvědčena o tom, že jsem schopna i tento ústavní princip naplňovat."
Trocha nizsie v tomto zazname mozno zistit, ze Senat naopak neschvalil ustavneho pravnika prof. Vaclava Pavlicka a to z politickych dovodov, kvoli jeho niekdajsiemu clenstvu v KSC pred rokom 1968 (!). Je zaujimave, ze Senatu nevadilo clenstvo v stranach sucasnych (ODS, CSSD, KDU-CSL), ale v clenstvo v komunistickej strane a to dokonca pred rokom 1968.
Tomáš Vorčák | 19. 06. 2010 00:12:19
// Reagovať
ďakujem Vám za objasnenie.
Aj vo Vami citovanom vyjadreni sudkyne Lastoveckej sa uvádza, že hľadali isté prvky, ktoré by nezávislosť a nestrannosť sudcu US posilnili. Cesta je možno aj rakúsky model (samozrejme môžu byť aj iné). Tento rakúsky model je podľa mňa vhodný už len z toho titulu, že nevzniknú pochybnosti a špekulácie ohľadom nominácií kandidátov na sudcov US.
Ak sa nad týmto problémom hlbšie zamyslíme, tak reprezentant zákonodárnej moci (ktorý by mal 4 roky pôsobiť v parlamente) zrazu bude pôsobiť v moci súdnej. Voliči ho na najbližšie 4 roky zvolili do orgánu zákonodárnej moci nie do inej zložky moci. Ak sa vzdá mandátu tak by mohol rešpektovať názor voličov a neprijať funkciu v inej zložke moci (vzhľadom na deľbu moci). V dnešnej dobe však striktné delenie mocí nie je realizovateľné, no zamyslieť sa nad tým môžme :)
Možno aj model menovania sudcov US je sám o sebe "nešťastný", no funguje v iných demokraciách tak je samozrejmé, že sme si ho osvojili. No ide o súdno politický orgán, tak to tak asi má byť.
Taká možno naivná otázka. Prečo nebol pri poslednom doplnení US SR vymenovaný za sudcu US prof. Alexander Brostl?
Aj vo Vami citovanom vyjadreni sudkyne Lastoveckej sa uvádza, že hľadali isté prvky, ktoré by nezávislosť a nestrannosť sudcu US posilnili. Cesta je možno aj rakúsky model (samozrejme môžu byť aj iné). Tento rakúsky model je podľa mňa vhodný už len z toho titulu, že nevzniknú pochybnosti a špekulácie ohľadom nominácií kandidátov na sudcov US.
Ak sa nad týmto problémom hlbšie zamyslíme, tak reprezentant zákonodárnej moci (ktorý by mal 4 roky pôsobiť v parlamente) zrazu bude pôsobiť v moci súdnej. Voliči ho na najbližšie 4 roky zvolili do orgánu zákonodárnej moci nie do inej zložky moci. Ak sa vzdá mandátu tak by mohol rešpektovať názor voličov a neprijať funkciu v inej zložke moci (vzhľadom na deľbu moci). V dnešnej dobe však striktné delenie mocí nie je realizovateľné, no zamyslieť sa nad tým môžme :)
Možno aj model menovania sudcov US je sám o sebe "nešťastný", no funguje v iných demokraciách tak je samozrejmé, že sme si ho osvojili. No ide o súdno politický orgán, tak to tak asi má byť.
Taká možno naivná otázka. Prečo nebol pri poslednom doplnení US SR vymenovaný za sudcu US prof. Alexander Brostl?
Pavol Šuta | 19. 06. 2010 11:42:11
// Reagovať
V citovanom vyjadreni sudkyne Lastoveckej sa uvadza aj jedna ina, pre mna ovela dolezitejsia veta, ze ziadna pisana norma to nezaruci, vzdy zalezi na osobnosti jednotlivca. Ta veta je pre mna klucova. Otazka volby ustavnych sudcov je podla mna otazka viac politickej kultury, nez otazka mechanizmov. Ale to sa tyka celeho sposobu menovania nielen ustavnych, ale aj vseobecnych sudcov. Myslim si, ze zmena pravidiel tomu velmi nepomoze, skor ide o problem generacny, kedy dojde k vymene politikov i sudcov. Na pisanom pravidle az tak velmi nezalezi podla mojho nazoru. Skor zalezi na tom, ako bude uplatnovane v praxi. Moze byt dobre pravidlo, ale ked nedojde k jeho naplneniu, stava sa zbytocnym (pripad prvej republiky). A v tomto je ceskoslovenska tradicia az symptomaticka, ze v ustavach boli rozne instituty, ktore v praxi vobec nefungovali, alebo fungovali upln inak, nez s ajavilo na papieri.
To, ze volici volili niekoho do organu zakonodarneho by potom aj vylucovalo, ze by zastaval clenstvo vo vlade? Kedze vlada je organ nevoleny, ale menovany prezidentom republiky.
O prof. Brostlovi netusim naozaj, preco nebol menovany.
To, ze volici volili niekoho do organu zakonodarneho by potom aj vylucovalo, ze by zastaval clenstvo vo vlade? Kedze vlada je organ nevoleny, ale menovany prezidentom republiky.
O prof. Brostlovi netusim naozaj, preco nebol menovany.
Tomáš Vorčák | 19. 06. 2010 12:37:20
// Reagovať
S prvou časťou súhlasím. Písané pravidlá, ktoré sa nedodržiavajú sú nám zbytočné. Avšak tento rakúsky model by podľa mňa bol efektívny (najmä ak vravíme, že u nás existuje deficit politickej kultúry). Proste odbúrali by sa rôzne pochybnosti. A neverím, že by niekto až takto ignoroval ústavu. Prirodzene sa môže stať, že poslanec je vhodnejším (po všetkých stránkach) kandidátom na sudcu US ako niekto iný zo všeobecného súdu. No je to pravidlo alebo skôr výnimka.
Stále uvažujeme nad poslancom, ale je tu ešte minister resp. iný verejný funkcionár. Tu by nešlo o konflikt pri voľbe (ne/hlasuje sám o sebe), no môžu nastať iné negatíva.
Proste rakúska formulácia sa mi páči. V ústave je priamo zabudovaný mechanizmus (pri kreácii), ktorý proklamuje budúcu nezávislosť a deľbu moci.
Ako je to upravené u nás. Ak je poslanec navrhovaný na sudcu US, hlasuje v NRSR? Upravuje to nejaký predpis?
Ak by sme trvali na striktnom oddelení mocí, tak by to vylučovalo. To je však len úvaha, keďže vieme, že de lege lata to je dovolené.
Prof. Brostlom som narážal na skutočnosť ako NRSR a prezident akceptujú návrhy odborných inštitúcii (univerzít). Neskúmal som históriu, no pri poslednom doplnení US SR bol akceptovaný len vami uvedený doc. Orosz a Judr. Mochnáčová.
Ste písali, že niektoré inštitúty ústavného súdnictva sa počas CSR nedodržiavali. Bol to aj prípad § 1 zákona č. 162/1920 Sb.? Bolo by zaujímavé to zistiť.
Stále uvažujeme nad poslancom, ale je tu ešte minister resp. iný verejný funkcionár. Tu by nešlo o konflikt pri voľbe (ne/hlasuje sám o sebe), no môžu nastať iné negatíva.
Proste rakúska formulácia sa mi páči. V ústave je priamo zabudovaný mechanizmus (pri kreácii), ktorý proklamuje budúcu nezávislosť a deľbu moci.
Ako je to upravené u nás. Ak je poslanec navrhovaný na sudcu US, hlasuje v NRSR? Upravuje to nejaký predpis?
Ak by sme trvali na striktnom oddelení mocí, tak by to vylučovalo. To je však len úvaha, keďže vieme, že de lege lata to je dovolené.
Prof. Brostlom som narážal na skutočnosť ako NRSR a prezident akceptujú návrhy odborných inštitúcii (univerzít). Neskúmal som históriu, no pri poslednom doplnení US SR bol akceptovaný len vami uvedený doc. Orosz a Judr. Mochnáčová.
Ste písali, že niektoré inštitúty ústavného súdnictva sa počas CSR nedodržiavali. Bol to aj prípad § 1 zákona č. 162/1920 Sb.? Bolo by zaujímavé to zistiť.
Pavol Šuta | 19. 06. 2010 14:20:50
// Reagovať
No, uvadzal som, ze Rychetsky bol v case volby nie len senatorom, ale zaroven aj ministrom a podpredsedom vlady. Z tychto funkcii isiel do funkcie predsedu Ustavneho sudu. A nemyslim si, ze je to na skodu veci.
Uznavam, ze rakuska formulacia je pekna, aj mne sa paci. Len si myslim, ze problemom slovenskeho ustavneho sudu nie su ani tak byvali politici, ako skor to, ze sa tam dostanu sudcovia okresnych sudov, podnikovi pravnici a podobne. Podla mna by mali byt sudcovia ustavneho sudu osobnosti zname v pravnickom svete, s urcitou autoritou. A to neriesi ani slovenska, ani rakuska ustava. Kazdy na to moze mat svoj nazor, niekto mozno uprednostni notara z okresneho mesta pred byvalym politikom. Ale mne to skor pripomina, ked rimsky cisar Caligula menoval za senatora svojho oblubeneho kona.
Co sa tyka toho, ci poslanec hlasuje o sebe ako o kandidatovi na ustavneho sudcu, to asi moze, kedze mu to nezakazuje zakon. A ten rozmer moralny je podla mna sirsi, poslanec by nikdy nemal hlasovat sam o sebe, ani ked je voleny za funkcionara parlamentu. Ale nemyslim si, ze to treba hned upravovat zakonom, politicka kultura sa podla mna neda nanormovat.
Co sa tyka prvej republiky, kedze v rokoch 1931-1938 vobec ustavny sud neexistoval, nie len ze nebol dodrzany § 1, ale nebol dodrzany cely zakon. V dobe, ked ustavny sud fungoval, asi § 1 dodrzany bol.
Uznavam, ze rakuska formulacia je pekna, aj mne sa paci. Len si myslim, ze problemom slovenskeho ustavneho sudu nie su ani tak byvali politici, ako skor to, ze sa tam dostanu sudcovia okresnych sudov, podnikovi pravnici a podobne. Podla mna by mali byt sudcovia ustavneho sudu osobnosti zname v pravnickom svete, s urcitou autoritou. A to neriesi ani slovenska, ani rakuska ustava. Kazdy na to moze mat svoj nazor, niekto mozno uprednostni notara z okresneho mesta pred byvalym politikom. Ale mne to skor pripomina, ked rimsky cisar Caligula menoval za senatora svojho oblubeneho kona.
Co sa tyka toho, ci poslanec hlasuje o sebe ako o kandidatovi na ustavneho sudcu, to asi moze, kedze mu to nezakazuje zakon. A ten rozmer moralny je podla mna sirsi, poslanec by nikdy nemal hlasovat sam o sebe, ani ked je voleny za funkcionara parlamentu. Ale nemyslim si, ze to treba hned upravovat zakonom, politicka kultura sa podla mna neda nanormovat.
Co sa tyka prvej republiky, kedze v rokoch 1931-1938 vobec ustavny sud neexistoval, nie len ze nebol dodrzany § 1, ale nebol dodrzany cely zakon. V dobe, ked ustavny sud fungoval, asi § 1 dodrzany bol.
Tomáš Vorčák | 19. 06. 2010 15:06:20
// Reagovať
Súhlasím čo ste napísali o predsedovi US CR.
Nepoznám podrobne profesijnú históriu sudcov US SR. Súhlasím s vetou "Podla mna by mali byt sudcovia ustavneho sudu osobnosti zname v pravnickom svete, s urcitou autoritou." V podobnom duchu píšem aj v práci. A aj preto som sa pýtal na prof. Brostla.
Ten rakúsky model vyjadruje oddelenie zložiek moci, obzvlášť pri tak citlivom a dôležitom súdnom orgáne ako je ústavný súd. Pokiaľ viem, tak ústavné súdnictvo vzniklo v Európe práve v Rakúsku (ak nerátame nás).
V práve by mal byť priestor pre existenciu aj nepísaných pravidiel, zvykov, ústavných tradícií (hoci sme súčasťou kontinentálneho písaného práva). To si však vyžaduje vyzretosť spoločnosti a jedinca ako takého. Sám píšete, že politická kultúra sa nedá nanormovať, prikázať.
Pýtal som sa na to obdobie, keď ústavný súd CSR fungoval. Kde sa dá nájsť zloženie vtedajšieho US?
Nepoznám podrobne profesijnú históriu sudcov US SR. Súhlasím s vetou "Podla mna by mali byt sudcovia ustavneho sudu osobnosti zname v pravnickom svete, s urcitou autoritou." V podobnom duchu píšem aj v práci. A aj preto som sa pýtal na prof. Brostla.
Ten rakúsky model vyjadruje oddelenie zložiek moci, obzvlášť pri tak citlivom a dôležitom súdnom orgáne ako je ústavný súd. Pokiaľ viem, tak ústavné súdnictvo vzniklo v Európe práve v Rakúsku (ak nerátame nás).
V práve by mal byť priestor pre existenciu aj nepísaných pravidiel, zvykov, ústavných tradícií (hoci sme súčasťou kontinentálneho písaného práva). To si však vyžaduje vyzretosť spoločnosti a jedinca ako takého. Sám píšete, že politická kultúra sa nedá nanormovať, prikázať.
Pýtal som sa na to obdobie, keď ústavný súd CSR fungoval. Kde sa dá nájsť zloženie vtedajšieho US?
Tomáš Vorčák | 19. 06. 2010 18:50:11
// Reagovať
O ústavnom súde CSR sa mi podarilo zistiť len toto:
Sdělení, že pan president republiky jmenoval dr. Karla Baxu členem ústavního soudu a zároveň jeho předsedou; náhradníkem za dr. Baxu jmenován dr. Mořic Eckstein. (http://www.nrsr.sk/nrdk/Download.aspx?MasterID=24638)
Sdělení, že pan president republiky jmenoval dr. Karla Baxu členem ústavního soudu a zároveň jeho předsedou; náhradníkem za dr. Baxu jmenován dr. Mořic Eckstein. (http://www.nrsr.sk/nrdk/Download.aspx?MasterID=24638)
Pavol Šuta | 19. 06. 2010 23:05:23
// Reagovať
Technická pripomienka
čl. 147 ods. 5 rakúskej ústavy bol v roku 2008 novelizovaný tak, že číslovka 4 bola nahradená číslovkou 5. Teda platí, že funkcionári ústavného súdu nemôžu pred svojím menovaním zastávať iné vysoké ústavné funckie 5 rokov, nie 4, ako sa píše v článku.
Zdroj: http://www.verfassungen.de/at/verfassungheute.htm
Zdroj: http://www.verfassungen.de/at/verfassungheute.htm
Slavo Trnkocy | 23. 06. 2010 07:41:45
// Reagovať
Tomáš, gratulujem k oceneniu.
Co sa tyka politickej nezavislosti sudcov, tak je to naozaj zlozite a velmi, velmi zalezi na ich moralnych vlastnostiach, co sa v nasej spoločnosti zatial velmi nevyzaduje.
Co sa tyka politickej nezavislosti sudcov, tak je to naozaj zlozite a velmi, velmi zalezi na ich moralnych vlastnostiach, co sa v nasej spoločnosti zatial velmi nevyzaduje.
