Je mi zrejmé, že sa dostávam na šikmú plochu, ale zaujímalo by ma, čo by sa dialo, ak by rozhodnutia opisované v citáte boli zároveň objektívne spravodlivé - tzn. ak by daný sudca naozaj veril tomu (čo zrejme aj veril), že odôvodňovanie rozhodnutí a najmä ich sprístupnenie verejnosti by boli na škodu veci, avšak zároveň by bol natoľko výborný a zároveň morálne vysoko pozitívne hodnotový sudca, že všetky jeho rozhodnutia by boli aj objektívne spravodlivé a ako také by boli aj príjmané verejnosťou.
Sudca by bol všeobecne vážený človek, u ktorého by bola záruka, že rozhoduje objektívne, bez ohľadu na to, že by nikto nevedel, na základe akých dôvodov rozhoduje. Pre spoločnosť by bolo postačujúce, že rozhoduje naozaj spravodlivo.
Bola by v tomto prípade nutná a oprávnená požiadavka odôvodňovania a sprístupňovania rozhodnutí ? Bola by potrebná v prípade, ak by tu bola istota, že vždy bude rozhodnuté spravodlivo ?
Domnievam sa, najmä z hľadiska laickej verejnosti, že nie (resp. v omnoho menšej miere).
Týmto som chcel poukázať na jeden z dôvodov, prečo je odôvodnenie a sprístupňovanie súdnych rozhodnutí potrebné a nevyhnutné - zrejme nikdy sa nepodarí dosiahnuť stavu 100 % istoty, že rozhodovanie všetkých sudcov bude v každom jednom prípade vždy spravodlivé, avšak práve sprístupňovanie a zverejňovanie ich rozhodnutí môže byť cestou, ako sa k tomu priblížiť. Hlavný dôvod je zrejmý - sprístupňovanie, zverejnenie a následná kontrola rozhodnutí laickou a právnou verejnosťou, s dostatočnou mierou vyváženej kritiky, bude fungovať ako zrkadlo - ak sa pred ním nebude ten ktorý sudca cítiť dobre, bude musieť na sebe niečo zmeniť.
Tajomstvo súdov podľa stredovekého sudcu
Peter Wilfling | 24. 09. 2009 | komentárov: 9
Pretože by som sa rád v budúcnosti v nejakom príspevku venoval prístupu verejnosti k súdnych rozhodnutiam, na úvod by som rád predložil aspoň citát, ktorý sa mi zdá veľmi pôvabný a ktorý by mohol poslúžiť ako akýsi "aperitív" pred diskusiou na túto zaujímavú tému.
Ide o výrok istého stredovekého francúzskeho sudcu z 13. storočia, ktorý takto argumentoval, prečo súdne rozhodnutia nemajú byť zdôvodňované a prečo dôvody súdnych rozhodnutí nemôžu byť verejne prístupné:
„Nebolo by dobré, aby ktokoľvek mohol obsah súdnych rozhodnutí posudzovať alebo povedať „to je či nie je podobné inému rozhodnutiu“ urečnení ľudia musia byť ponechaní v tmách a ich ústa musia zostať uzavreté, aby tým nebola spôsobená škoda iným... Pretože nikto nesmie poznať tajomstvo najvyšších súdov, ktoré nemajú nad sebou nikoho okrem vôle Božej a ktoré niekedy rozhodujú proti slovám zákona alebo dokonca proti zákonu, a to z dôvodov, ktorým rozumejú len sudcovia a Boh... Tak sa tomu stane občas z dôvodov, ktoré nesmú byť formulované ani nikomu sprístupnené.“
(Citované podľa Kűhn, Z. – Baňouch, H.: O publikaci a citaci judikatury aneb proč je někdy judikatura jako císařovy nové šaty. Právní rozhledy, 2005, č. 13, s. 484), dostupné napr. na
http://is.muni.cz/el/1422/podzim2005/MVV01Zk/um/842935/KAP_-_sem_3.pdf?fakulta=1422;obdobi=3122;kod=MVV01Zk).
„Nebolo by dobré, aby ktokoľvek mohol obsah súdnych rozhodnutí posudzovať alebo povedať „to je či nie je podobné inému rozhodnutiu“ urečnení ľudia musia byť ponechaní v tmách a ich ústa musia zostať uzavreté, aby tým nebola spôsobená škoda iným... Pretože nikto nesmie poznať tajomstvo najvyšších súdov, ktoré nemajú nad sebou nikoho okrem vôle Božej a ktoré niekedy rozhodujú proti slovám zákona alebo dokonca proti zákonu, a to z dôvodov, ktorým rozumejú len sudcovia a Boh... Tak sa tomu stane občas z dôvodov, ktoré nesmú byť formulované ani nikomu sprístupnené.“
(Citované podľa Kűhn, Z. – Baňouch, H.: O publikaci a citaci judikatury aneb proč je někdy judikatura jako císařovy nové šaty. Právní rozhledy, 2005, č. 13, s. 484), dostupné napr. na
http://is.muni.cz/el/1422/podzim2005/MVV01Zk/um/842935/KAP_-_sem_3.pdf?fakulta=1422;obdobi=3122;kod=MVV01Zk).
Súvisiace články
Podnet na úpravu ustanovení OSP týkajúcich sa odôvodnenia súdneho rozhodnutiaM. Kolíková: Mala som záujem podieľať sa na zmenách v justícii Sudca v procese rozhodovaniaMonopol na sudcovskú nezávislosť neexistujeKto sa bojí hodnotenia sudcov? Články autora
Podnet na úpravu ustanovení OSP týkajúcich sa odôvodnenia súdneho rozhodnutiaŽaloby verejných činiteľov za poškodenie povesti – ako ďalej?Ako zvýšiť kvalitu súdnych rozhodnutí?Utajovanie procesných rozhodnutí súdov je protiústavné. Český Ústavný súd zasa inšpiráciou pre slovenské súdy.Návrhy ministerstva spravodlivosti na zmeny v súdnictve
Imrich Vozár | 25. 09. 2009 08:46:57
// Reagovať
Andrej Hrabčák | 01. 02. 2011 22:38:16
// Reagovať
Spravodlivé a objektívne rozsudky
Rozsudky by nemuseli byť odôvodňované ani zverejňované, KEBY boli objektívne a spravodlivé. Ja by som použil na to priliehavejší argument, keby rozsudky boli zákonné. Fakt je ten, že tomu tak nie je a na Slovensku ani tak skoro nebude. Preto, aby sme sa k tomu postupne dopracovali, je potrebné, aby rozsudky boli odôvodnené a aby sa zverejňovali. Právnici, hoci nie sú sudcovia, vedia často posúdiť zákonnosť rozhodnutí. Iste zo zákona je sudca ten kto vie právo. Neviem prečo toľko kriku zo strany sudcov ako nezverejňovať rozsudky, keď konajú - rozhodujú zákonne. Práve naopak, nech verejnosť vidí, že sa rozhoduje zákonne, že niet čo skrývať alebo je to inak ?
Vladimír Komár | 02. 02. 2011 10:47:30
// Reagovať
Ad spravodlivé a objektívne rozsudky
pán Andrej Hrabčák, úplne s Vami súhlasím, a k tomu skutočne niet čo dodať.
Milan Šagát | 25. 09. 2009 10:12:34
// Reagovať
Peter, veľmi chutný aperitív, ale podľa môjho názoru už trošku prestarnutý. Chápem, že je to skôr filozofický referenčný rámec pre tvoje ďalšie písanie a určite zaujímavý pohľad na sprístupňovanie súdnych rozhodnutí. Lenže toto je to citát sudcu z 13. storočia, kedy Francúzsko nebolo sekulárne (na margo tej Božej vôle), o deľbe moci a spoločenskej zmluve ešte niekoľko storočí ani slychu (na margo toho, od čoho je odvodená legitimita súdov dnes a vtedy), nehovoriac o tom, do akého politického rámca je tento príbeh zasadený (právna rovnosť vtedy neexistovala).
Čo sa snažím povedať je, že to čo cituješ je zaujímavý pohľad, ale dnes nepoužiteľný. A možno som voči tomuto citátu kritický aj preto, že mám problém s tým, aby dnes súdy nesprístupňovali svoje rozhodnutia - to čo hovorí Imrich, teda kontrola laickou a právnou verejnosťou je úplne zásadná.
Čo sa snažím povedať je, že to čo cituješ je zaujímavý pohľad, ale dnes nepoužiteľný. A možno som voči tomuto citátu kritický aj preto, že mám problém s tým, aby dnes súdy nesprístupňovali svoje rozhodnutia - to čo hovorí Imrich, teda kontrola laickou a právnou verejnosťou je úplne zásadná.
Marcel Jurko | 09. 10. 2009 21:13:05
// Reagovať
Ja som si z toho citátu vzal hlavne to, že "umenie súdiť" je o vyššej spravodlivosti, o potrebe prekonať silu a slová zákona pre dobrú vec, pre spravodlivosť. Dnes je to možné iba sofistikovaným spôsobom tak, aby navonok rozhodnutie vyzeralo ako zákonné a riadne odôvodnené, no v tieni tohto rozhodnutia sa nachádza hmatateľná, skutočná spravodlivosť ktorá "sa dá chytiť do ruky" a ktorej nik iný, než ten, kto je obdarený darom "umenia súdiť" nemôže porozumieť...
Viera Hajduková | 28. 10. 2009 16:58:50
// Reagovať
tajomstvo sˇudov podla stredovekeho sudcu
napriek technologickym vymozenostiam, ludska dusa je ovladatelna aj inymi, co neznizuje zodpovednost, ale neurcuje spravodlivost.
Ján Molnár | 07. 08. 2010 11:18:45
// Reagovať
Niet zodpovednosti bez vopred vymedzeného trestu
"Niet zodpovednosti bez vopred vymedzeného trestu" To je známy švajčiarsky výrok alebo "Svet nie je ohrozený ľuďmi, ktorí sú zlí,ale tými, ktorí zlo dovoľujú!
Albert Einstein
Neodvolateľnosť a nepostihnuteľnosť to sú hlavné príčiny korupcie a svojvôľe sudcov (celej výkonnej a zákonodárnej moci). Preto je dôležité aby každý bol odvolateľný a trestne stíhateľný, najmä ak poruší čo len princip Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd "Zachovanie rovnováhy medzi potrebami všeobecného záujmu a potrebami ochrany práv jednotlivca".
Ľudstvo sa nezmení ak sa nesprísnia tresty, ktoré budú ale navrhované a schvaľované občanmi v ľudovom referende a nie hrstkou intelektuálov, ktorí len vymýšľajú odborné zdôvodnenia ako trestať sociálne orientovaných ľudí a chrániť "mafiáncov", práve tých, ktorí prenasledujú slušných občanov za ich politicku príslušnosť.
Zatiaľ výkonná moc im slúži ako „ochranka“ na zakrývanie podvodov a tiež ako „mafia“ na odstraňovanie nepohodlných ľudí.
To je môj názor podložený empirickými dôkazmi www.koloseo.info/17november
Preto je skutočne jediným riešením rozšíriť občianský dohľad nad spravodlivosťou. Pozri a vypočuj si názory otvorené ale aj tvrdé od postihnutých občanov, ktorí sa spájajú do legálnej Občianskej komisie pre dohľad nad spravodlivosťou.
www.koloseo.info
Albert Einstein
Neodvolateľnosť a nepostihnuteľnosť to sú hlavné príčiny korupcie a svojvôľe sudcov (celej výkonnej a zákonodárnej moci). Preto je dôležité aby každý bol odvolateľný a trestne stíhateľný, najmä ak poruší čo len princip Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd "Zachovanie rovnováhy medzi potrebami všeobecného záujmu a potrebami ochrany práv jednotlivca".
Ľudstvo sa nezmení ak sa nesprísnia tresty, ktoré budú ale navrhované a schvaľované občanmi v ľudovom referende a nie hrstkou intelektuálov, ktorí len vymýšľajú odborné zdôvodnenia ako trestať sociálne orientovaných ľudí a chrániť "mafiáncov", práve tých, ktorí prenasledujú slušných občanov za ich politicku príslušnosť.
Zatiaľ výkonná moc im slúži ako „ochranka“ na zakrývanie podvodov a tiež ako „mafia“ na odstraňovanie nepohodlných ľudí.
To je môj názor podložený empirickými dôkazmi www.koloseo.info/17november
Preto je skutočne jediným riešením rozšíriť občianský dohľad nad spravodlivosťou. Pozri a vypočuj si názory otvorené ale aj tvrdé od postihnutých občanov, ktorí sa spájajú do legálnej Občianskej komisie pre dohľad nad spravodlivosťou.
www.koloseo.info
PeaceNwar | 23. 12. 2010 12:45:15
// Reagovať
Samokontrola
Mne z tohto krátkeho úryvku vyšlo asi toľko, že sa to veľmi nápadne podobá filozofii dnešného rozhodovania súdnictva. "My sme vševedúci, rozhodujeme aj keď v rozpore so všetkými princípmi, ale aj tak správne a podľa vôle... tentokrát už nie Božej ale podľa vôle lobbistických skupín, predsedov súdu, SIS, v preklade to znamená oligarchií, ktoré sú skryté za politickými stranami. Vtedy sa za tou vôlou Božou skrývala buď "Boia cirkev" alebo "náš vznešený panovník, z Božej vôle kráľ". Vždy to bol niekto za sudcom, ktorý tej bábke, sudcovi, prikazoval ako mal rozhodnúť. Alebo to bola skupina. Niečo podobné možno badať aj pri fenoméne Národnej rady, vždy jednoducho pokiaľ nad hociakým prefektne fungujúcim rozhodovacím orgánom nevisí občianska kontrola a hrozba trestu v prípade zneužitia právomocí, vždy sa taká inštitúcia zpervertuje do bábkohry oligarchie. To znamená, samokontrola nemôže správne fungovať, tak ako dnes nefunguje cez Súdnu radu a dozorujúce senáty, tá kontrola sa len zmení vo veľký stimulant o štít ochrany korupcie. Pokiaľ si budú naďalej sudcovia, tí privilegovaní udržovať svoju božskú hegemóniu, nikdy k spravodlivosti nedôjde ako v tomto článku uverejnený úryvok "Óda na sudcovskú neomylnosť"...
Vladimír Komár | 02. 02. 2011 12:41:13
// Reagovať
Ad Andrej Hrabčák a PeaceNwar
S Vašimi názormi a postomi nemožno ináč, len súhlasiť a ešte pán Kristián Čechmánek, ktorý tu poskytol cennú radu o odmene a treste.

