Programové tézy budúcej vlády v oblasti súdnictva a spravodlivosti

ZMLUVA S OBCANMI SLOVENSKA

Ak obcania Slovenska
svojim hlasovanim v septembrovych volbach do NR SR zabezpecia vitazstvo Slovenskej demokratickej koalicie,
potom Slovenska demokraticka koalicia

zabezpeci zvysenie priemerneho platu v narodnom hospodarstve na dvojnasobok sucasneho stavu .................


Schvalene kongresom
Slovenskej demokratickej koalicie
4. jula 1998 v Trnave
Mikulas Dzurinda
lider Slovenskej demokratickej koalicie

Naozaj to znie až príliš dobre. Bude ale teraz na nás, občanoch a odborníkoch, aby sme im to stále pripomínali a vyžadovali od nich splnenie toho, čo sľubujú. Keďže som realistka, ak sa podarí splniť polovica tohto programu za 4 roky, bude to úžasné.

sú to všetko len slová a sľuby, rovanako ako sľuby jednej strany o odluke cirkvi od štátu, o dekriminalizácii marihuany a registrovanom partnerstve a podobne...ktoré zotali len sľubmi

a hlavne:
1/ veľká časť tých téz potrebuje ústavnú väčšinu (zmeny ohľadne Najvyššieho súdu, Súdnej rady, ústavného súdu a podobne, budú zväčša potrebovať zmenu ústavy na čo nemajú väčšinu, to platí aj o ústavnom zákone ohľadne špeciálneho súdu, takže je podivné sľubovať niečo čo zrejme nepresadím nakoľko na to nemám dost poslancov),
2/ ďalšia časť téz už je aj v súčastnosti (napríklad elektronická komunikácia so súdmi - moznost podať tzv. ezaloby uz existuje aj teraz a napríklad trestné pojednávania sa na niektorých súdoch už dávno nahrávajú, tzv. nepravá trestná zodpovednosť právnických osôb už tiež v našom právnom priadku je a bude účinná od 01.09.2010, právna pomoc nemajetným je u nás tiež)
3/ veľká časť téz je napokon pomerne nezmyselná, napríklad možnosť ministra podať dovolanie v trestných veciach aj o skutkové otázky je vyslovene spiatočnícka, ide o zavádzanie tzv. trojstupňoého konania v trestnom práve, je to absurdné a napríklad češi to už dávno odmietli ako zbytočné posilňovanie postavenia ministra vo veciach v ktorých nemá postavenie strany, inak nezmyselné posilňovanie postavenia ministra bude zrejme doménou novej vlády, nakoľko sa v podstate navrhuje podradenie prokuratúry ministrovi (čo asi tažko nazvať posilnením nezávislosti prokurátora) a posilnenie ministra vyplýva aj z podradenia rozpočtov prokuratúry a NS SR pod ministerstvo čo už úplne zaváňa diktatúrou ministra (je to v podstate to isté ako ked šéf NS SR chcel dať všetky kompetencie v justícii pod seba, teraz sa navrhuje to isté ale pre ministra). Posilnenie pozície ministra aj o možnosť vydávať záväzné stanoviská pre prokuratúru je už úplne scestným, minister tak bude neobmedzeným pánom ktorý bude môcť zasahovať tak do prípravného koania (prostredníctvom stanovísk a disciplinárnych konaní) ako aj do rozhodovania súdov (jeho tretí stupeň a možnosť podať dovolanie aj pri skutkových otázkach)čo je absolútne pomýlené a ide o jednoznačné neadekvátne zasahovanie výkonnej (vládnej) moci do justície (v širšom zmysle aj do prokuratúry).
potom sa zas strany novej koalície budú diviť, keď po nich príde dalšia vláda a keď jeden človek (minister) bude mať po palcom všetko. Len pripomínam, že vláda dzurindu nastavila pravidlá pre fungovanie súdnej rady , NS SR, disciplinárne konania pre sudcov, obštrukcie obžalovaných a podobne, teda nastavila v podstate všetko čo teraz chce meniť a potom sa čudovala ako sa to využívalo v praxi ...teraz, po prečítaní téz, je jasné, že opatovne pripravuje podobný scenár do budúcna a celkom evidentne ignoruje trojdelenie štátnej moci
tak len toľko...

vyzerá to ze skutočne bude minister na úrovni pána boha...bude môcť všetko a veštko bude pod ním...nechápen to neskutočné posiľňovanie postavenia ministra...veď ked to chcel harabin ako minister tak to vsetci kritizovali... napokon v treste sa práve možnosť podávať tzv. sťažnosti pre porušenie zákona zo strany ministra zrušila preto, že nie nie je strana v konaní a má sa to nechať (t. j. mimoriadne opravné prostriedky) hlavne na prokurátora a obžalovaného ako na strany (toto zrušenie sa napokon skutočne realizovalo za druhej dzurindovej vlády) a teraz v podstate tí istí ľudia to navrhujú opät, minister bude môcť nepokryto zasahovať do vecí, do ktorých ho vážne nič nie je lebo nie je strana...hrôza
a čo znamená pravidelné komplexné hodonotenie sudcov?...kto ich bude hodnotiť? a kto bude hodnotiť tých čo budú mať právo hodnotiť? to akoze príde nejaký ministerský úradník, ktorý je pár rokov po škole alebo nejaký úradník z mimovládnej organizácie, ktorý nikdy poriadne nevidel pojednávanie a bude kádrovať sudcu? ak bude spoločnosť vedieť, že tá osoba ktorá hodnotí je skutočne na "výške" a vie posúdiť odbornosť?
podľa mna tie tézy vyzerajú ako "blafy" pre verejnosť, avšak právnik musí vidieť že sú to zväčša len hlúposti (ešte raz, to navrhované posiľňovanie postavenia ministra je hrozivé a nezmyselné a je jedno ktorá vláda je pri moci, vážne netreba zabúdať že vlády sa striedajú)

davam do pozornosti ze komentator v sme dnes upozornuje tiez na to, aby to nova vlada "neprepiskla" s ocistou sudov a previerkami a upozornuje aj na evidentne omyly v tézach (napriklad teza otvorit sudnu radu aj nesudcom, co je mozne uz teraz a aj v nej nesudcovia sedia)...

Milan, na rozdiel od sľubov z 98ho, ktoré boli očividne nesplniteľné, nepovažujem túto časť o súdnictve a spravodlivosti z aktuálnych programových téz za populizmus. Ani ich nepovažujem za veci z rozprávky, ale za niečo úplne normálne, čo tu už malo byť dávno zavedené. Pri tom sa mi zdá, že navrhované tézy sú "jednoduché" veci, ktoré by sa dali zaviesť do praxe rýchlo.

Mimochodom, VIA IURIS publikovala pred voľbami krátku analýzu témy súdnictva a spravodlivosti v predvolebných programoch politických strán. Všetky 4 strany budúcej koalície mali túto tému (na rozdiel napríklad od SMERu) pomerne dobre spracovanú, venovali jej aj dostatok priestoru a v hlavných bodoch sa úplne zhodovali.

Programovo teda majú jasno, uvidíme ako budú efektívni pri presadzovaní týchto potrebných zmien.

Články z dnešnej tlače o plánoch budúcej vlády v oblasti súdnictva:
http://www.sme.sk/c/5436953/pravicove-strany-bez-fica-sudy-neopravia.html
http://komentare.sme.sk/c/5436689/radicovej-sudnictvo.html
http://hnonline.sk/slovensko/c1-44440890-slabsi-harabin-potrebuju-aj-fica

- Navrhneme posilnenie postavenia Špecializovaného trestného súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry formou ústavného zákona
- Navrhneme zavedenie povinných bezpečnostných previerok pre sudcov a zavedieme ich aj pre kandidátov na sudcov

Takze ked tieto veci oznacil Ustavny sud za protiustavne, tak jednoducho vadu protiustavnosti nahradime tym, ze to dame do ustavneho zakona. Ked nam ustavny sud zrusil parlamentny vybor, ktory rozhodoval o previerkach NBU, tak sme to tiez vyriesili tak, ze sme parlamentny vybor zriadili ustavnym (!) zakonom. Takze do ustavy mozme tymto sposobom pretlacit uplne hocico, co nam ustavny sud zhodi zo stola. Kde nestacia argumenty, pouzijeme hrubu silu! Pravny stat na Slovensku vybudujeme taktikou buldozera! Co na tom, ze sa zasiahne do ludskych prav a do delby moci. Ked sa rube les, lietaju triesky.

Podľa názoru sudkyne Javorčíkovej by bezpečnostné previerky iba pred nástupom do funkcie sudcu neboli problémom. Ústavný súd myslím videl riziko v tom, ak by sudca mohol počas výkonu funkcie prísť o "bezpečnostnú previerku", ktorá závisí od Národného bezpečnostného úradu, čím by mohlo byť jeho rozhodovanie ovplyvňované výkonnou mocou.
"Problémom by mohli byť aj bezpečnostné previerky pre všetkých sudcov. Ústavný súd už raz v prípade špeciálnych sudcov konštatoval, že sú neprípustné. Mocenské zložky štátu totiž zasahujú do justície. Javorčíková hovorí, že pred nástupom do funkcie sudcu by s previerkami súhlasila. ,,Ale už nie počas výkonu funkcie. Sudcovia by sa mohli stať vydierateľní.“"
http://www.sme.sk/c/5436953/pravicove-strany-bez-fica-sudy-neopravia.html

citované z odovodnenia:
"Podľa názoru ústavného súdu právna úprava podmieňujúca výkon funkcie sudcu Špeciálneho súdu bezpečnostnou previerkou realizovanou v právnom režime zákona č. 215/2004 Z. z. vytvára stav, keď sa sudcom Špeciálneho súdu môže stať iba osoba, o ktorej Národný bezpečnostný úrad získava informácie špecifickej osobnej povahy, a to aj utajeným spôsobom, pričom takto získané informácie môže vyhodnocovať v rámci veľmi širokej správnej úvahy..."

"Právna úprava... podriaďujúca výkon funkcie sudcu Špeciálneho súdu bezpečnostnej previerke realizovanej v právnom režime zákona č. 215/2004 Z. z. tak neustanovuje primerané a spoľahlivé záruky vylučujúce možnosť ovplyvňovania výkonu právomoci tohto súdu na presadzovanie prípadných nezákonných, nelegitímnych či politických záujmov. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že Slovensko už má zlú historickú skúsenosť so zneužitím súdnictva na vykonštruované, politicky motivované súdne procesy z 50. rokov 20. storočia."
Tieto vety vyznievaju obzvlast nebezpecne s tym, ako chce nova vlada posilnit pravomoci ministra.

"Takto kreovaný „hybridný“ charakter Špeciálneho súdu... nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy, pretože:
...
- kreuje Špeciálny súd spôsobom, ktorý narúša deľbu moci medzi súdnou mocou a výkonnou mocou v prospech moci výkonnej, čím porušuje aj zásady demokratického štátu, osobitne garancie sudcovskej nezávislosti...".

"Zákonná úprava postavenia Špeciálneho súdu nezaručuje inštitucionálnu nezávislosť tohto orgánu ani individuálnu nezávislosť jeho sudcov. Výkonná moc prostredníctvom Národného bezpečnostného úradu má možnosť zasahovať do obsadzovania inštitúcie Špeciálneho súdu udelením osvedčenia o bezpečnostnej previerke stupňa „Prísne tajné“ ALEBO rozhodnutím o zániku platnosti tohto osvedčenia, prípadne neudelením nového osvedčenia po uplynutí doby platnosti, čo je v rozpore s čl. 141 ods. 1 ústavy."
Aj samotne udelenie bezpecnostnej previerky teda povazuje ustavny sud za protiustavne, nie len jej mozne obnovovanie, pripadne odobratie.

Pri citácií uvedeného nálezu ma napadol jeden problém. Zdôrazňujem, že ide o môj subjektívny názor.

Čo v prípade, ak je nález ÚS SR nesprávny? Potom sa môže stať, že nález blokuje normotvorbu v ďalšom vývoji. Mám na mysli citovaný PL. ÚS 17/08.
- Išlo o kontroverzný návrh, ktorý bol rozhodnutý tesnou väčšinou 7:6. Už to je znak, že plénum ÚS nie je názorovo jednotné (väčšinovo).
- Za pozornosť stojí prečítanie odlišného stanoviska 6 sudcov. Kvalitou svojho spracovania predčí samotný nález 7 sudcov a pre mňa je presvedčivejší.
- Netvárme sa, že sudcovia žijú v nejakej bubline a nie sú ovplyvniteľní (Individuálne záleží na morálnych hodnotách a charaktere každého sudcu). V čase rozhodovania sa dostala na povrch aj aféra okolo vyhrážania sa jednému sudcovi ÚS SR. Netvrdím, že 7 sudcovia boli ovplyvnení, ale to podozrenie existovalo a už to je negatívne.
Toto sú všetko faktory, ktoré mne narúšajú dojem správnosti rozhodnutia.

Ale k samotným dôsledkom:
- V diskusii o bezpečnostných previerkach sa nález používa ako prekážka pre ich opätovné zavedenie. Súhlasím s nálezom, že počas výkonu funkcie pôjde o zásah exekutívy do súdnej moci. No s odvolaním sa na odlišné stanovisko, bezpečnostné previerky pred nastúpením do funkcie sú v inom režime, pretože ešte nejde o reálny výkon funkcie sudcu a prelínanie mocí nie je tak jednoznačné a jasné. Treba mať ale na pamäti, prečo boli zavedené. Dôvod bol, aby sa zistilo, či je konkrétny uchádzač vydierateľný a tiež, či sa nestýka s osobami "s pochybným pozadím". Nešlo vôbec o oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, pretože sudcovia majú túto právomoc priamo podľa § 34 ods. 1 písm. f) zákona č. 215/2004 Z.z. Ako bolo v diskusii spomenuté, tiež som zvedavý na dôvod zavedenia bezpečnostných previerok.
Dovolím si upozorniť na niektoré riziká: Kto bude vykonávať bezpečnostné previerky? NBÚ je podľa mňa nešťastným riešením vzhľadom na jeho postavenie a celkový proces preverovania. Bude to úrad v rámci súdnej moci? Kto bude menovať ľudí do tohto úradu? Súdna rada, minister spravodlivosti..? Aké budú kompetencie? Prenesieme určité kompetencie charakteristické pre policajný zbor a tajnú službu na úrad v rámci súdnej moci?
- Výkladom nálezu PL. ÚS 17/08 ad absurdum aj Špecializovaný trestný súd je v rozpore s ústavou, pretože nález zrušil Špeciálny súd ako inštitúciu, pričom podľa môjho názoru na to dôvod nebol. Môže to byť brzda pre vytváranie špecializovaných súdov? Prečo ÚS SR nepozastavil účinnosť len ustanoveniam, ktoré podľa súdu tvorili "hybridný"/"mimoriadny" charakter súdu?
- Personálna pôsobnosť bola tiež spochybnená. Na druhej strane personálna pôsobnosť pri vojenských súdoch a ani ich samotná existencia spochybnená nikdy nebola. Môže zákonodarca opäť vymedziť personálnu pôsobnosť niektorému (budúcemu) súdu?

Navrhované východiská:
- Nález je podľa mňa možné zmeniť neskorším nálezom, ale odôvodnenie musí byť veľmi kvalitné, prečo súd rozhodol za podobnej situácie inak, ako predtým. Mám tým na mysli princíp obdobný ako pri zmene precedensov (porušenie zásady stare decisis) v anglo-americkom právnom systéme
- Plénum ÚS SR by malo rozhodovať nie väčšinou, ale kvalifikovanou väčšinou. Tým by sa zabránilo nejednoznačným nálezom (typu 7:6). Absolútna väčšina je podľa mňa nereálna, pretože dospieť k úplnej zhode, a hlavne medzi právnikmi, je často krát nemožné. Tým by sa aj poprel význam odlišného stanoviska. Číselne by som kvalifikovanú väčšinu vyjadril ako 8:5 alebo 9:4.

Kto bude posudzovat, ci je nalez US spravny alebo nespravny?
Nalezy, ktore su rozhodnute tesnou vacsinou (7:6) nebudeme respektovat? Budeme respektovat len nalezy, ktore su rozhodnute 8:5? Alebo len tie, ktore su rozhodnute 13:0?

MnMne sa ten nalez o Specialnom sude tiez nepaci. Ale pokial chceme zostat v pravnom state, nezostava nic ine, len nalezy US respektovat, ci sa nam pacia, alebo nepacia.

Je smutnou realitou, ze na Slovensku sa ale nerespektuju ani tie nalezy US, kde pomer prihlasovani vyznieva pomerne jednoznacne. Napriklad prave parlamentny vybor, ktore preskumava vydania bezpecnostnych previerok, zakon o preukazovani povodu majetku, atd. Toto je velmi nebezpecna prax na Slovensku, ktora nema s pravnym statom naozaj nic spolocne.

Pri bezpecnostnych previerkach je ten problem, ze ich vydava NBU, ktory ma tiez svoje kauzy ( kauza "skupinka"). Kto zaruci, ze urad s takouto kauzou nebude vydavat bezpecnostne previerky na zaklade politickych rozhodnuti?
Rozhodnutia NBU su v podstate nepreskumatelne. NBU nemusi svoje rozhodnutie o previerke nijako odovodnovat.

Co sa tyka specializovanych vojenskych sudov, v tomto si nie som isty, ale zda sa mi, ze US neposudzoval ich ustavnost, pretoze pravdepodobne nikto taky navrh nepodal. Ale mozno sa mylim. Kedze su vojenske sudy uz zrusene, ani sa nedozvieme, ci takyto specialny sud je v sulade s ustavou alebo nie. Ak som dobre porozumel nalezu o zruseni Specialneho sudu, vyzera to ze skor nie.

Pri hlasovani v plene US je mozne uplatnit dva principy. Jednym je princip demokraticky, ktory zvolil pre US slovensky zakonodarca, princip jednoduchej vacsiny. Druhym principom je princip, ktory viac preferuje odbornu stranku a tym je princip kvalifikovanej vacsiny, napriklad v CR. Oba pristupy su mozne, oba maju svoje vyhody a nevyhody. Nevyhodou kvalifikovanej vacsiny je to, ze moze dojst k pripadu, ze vacsina sudcov bude zakon povazovat za protiustavny, ale nebude ho moct zrusit, kedze nedosiahne kvalifikovanej vacsiny.

Možno ten výraz "správny" som nie vhodne použil. Narážam na situáciu, kedy argumenty proti výroku nálezu prevažujú nad argumentami v prospech výroku. Výrok ako taký nie je až taký dôležitý, resp. je len výsledok spôsobu ako k nemu plénum dospelo, odôvodnenia. Odôvodnenie musí byť kvalitné, aby malo svoju hodnotu a obzvlášť pri ÚS SR. V tomto prípade je podľa môjho názoru nedostatočné. Mám pocit, akoby ÚS SR v tomto prípade ani v pléne nerozhodoval. Priznám sa, že reálne neviem ako to funguje, no očakával som, že sa všetci stretnú a dohodnú sa na nejakom stanovisku. Tu mám pocit akoby tí 7 ani nepočuli o argumentoch z odlišného stanoviska a teda sa s nimi ani v náleze nevysporiadali a tým stráca odôvodnenie na hodnote. Akoby to prebiehalo v dvoch skupinách a až zverejnením zistila prvá skupina, čo tá druhá napísala. Tým, že je to odôvodnenie nedostatočné to vyvoláva dojem, že bol najprv stanovený cieľ /výrok/ a tomu sa prispôsobilo odôvodnenie. Ja tiež súhlasím, aby sme rešpektovali každý nález ústavného súdu. No v tomto prípade všetky vyššie menované faktory narúšajú moju dôveru ako občana voči ÚS SR a tým je ťažšie plne rešpektovať tento nález.
Ak by som zašiel do extrému, nebudem rešpektovať zjavne nezákonné a nehumánne rozhodnutie len preto, že ho vydal niektorý z vrcholných orgánov verejnej moci alebo súdnej moci. Teda tolerovať formálnu spravodlivosť na úkor materiálnej. To je len príklad a nesubsumujem pod to spomínaný nález.

Nálezy prijaté tesnou väčšinou nemusia byť "nesprávne". Len verejnosť to môže vnímať tak, že samotní sudcovia nie sú názorovo jednotní a to môže vyvolávať pochybnosti. Možno mám naivnú predstavu, že to funguje tak, že každý argument prejde dôkladnej analýze medzi všetkými a sudca nakoniec uzná aha toto je inak. Inak povedané, že si sudca nestojí za svojím názorom len z princípu, ale má preň aj podporné argumenty. Z tohto dôvodu mi nepripadalo dosiahnutie kvalifikovanej väčšiny ako problém.

Situácia s parlamentným výborom mi pripadá trochu odlišná od tejto. Tam jednoznačný nález nerešpektoval orgán zákonodarnej moci, pričom tu išlo o nejednotnosť stanoviska "orgánu" v rámci súdnej moci. Ten výbor otvára otázku čo v prípade rozporu v samotnej ústave ale to je už na inú diskusiu.

Práve pre tieto dôvody sa ani mne nepozdáva opätovné vykonávanie previerok NBÚ.

Na vojenské súdy sa dá pozrieť aj iným pohľadom (nemusí byť 100% správny). Vojenské súdy v SR fungovali od 1993-2009 a ja tiež neviem o žiadnom návrhu aby sa posudzoval ich súlad s Ústavou SR. Za dlhé obdobie ich existencie je pre mňa nepredstaviteľné, že žiadnemu z právnych zástupcov osôb odsúdených vojenskými súdmi nenapadlo, že môžu byť v rozpore s Ústavou SR a pokračovať s touto myšlienkou ďalej. Odlišné stanovisko PL. ÚS 17/08 je tiež v prospech vojenských súdov. Mne to tak pripadá, že ich nikto nespochybnil lebo nebol na to daný právny dôvod a Špeciálny súd nebol spochybnený pre predpokladaný rozpor, ale preto, že ľudia, ktorí stáli za podaním, sa jednoducho báli ŠS a nemali ani možnosť ovplyvniť jeho činnosť a preto ho chceli eliminovať.

"Len verejnosť to môže vnímať tak, že samotní sudcovia nie sú názorovo jednotní a to môže vyvolávať pochybnosti."

Podľa mňa by to takto u týchto súdov malo byť, viac názorov na problém. Asi by nebolo správne ak by každý sudca mal rovnaký názor na každú vec. Samozrejme je nutné sa vysporiadať s argumentami opačnej strany. Nemožno ich prehliadať. Teraz nepíšem ku konkrétnej veci ale že takto by to malo fungovať všeobecne.

Posudzovanie presvedcivosti argumentov je stale subjektivne. Niekto sa moze viac stotoznit s argumentami nalezu, niekto s mensinovymi. Podstatne je, ze subjektivne pocity nemozu ospravedlnit ignorovanie nalezu. Isteze, judikatura ustavneho sudu nemusi byt konstantna, moze sa casom menit. Ale na zmenu judikatury je treba urcite dlhsi cas, nez jedno volebne obdobie. Ak v roku 2009 rozhodol US SR o protiustavnosti Specialneho sudu, mozna zmena judikatury sa da ocakavat najskor po 10-20 rokoch. V opacnom pripade posobi judikatura chaoticky a zaklada neistotu pre subjekty pravnych vztahov.

Co sa tyka vacsinoveho rozhodovania v senate alebo plene, pokial citam judikaturu, je uplne bezne, ze ta vacsina v plene nie je jednomyselna. Naopak, vacsina nalezov obsahuje mensinove stanoviska. Ani rozhodovanie tesnou vacsinou nie je vynimkou (ani na Slovensku, ani inde). Napriklad rozhodnutia ESLP v senatoch koncia bezne s vysledkom 4:3 a plati to, co rozhodnu ti 4 sudcovia (pokial nedojde k revizii vo Velkom senate).

Co sa tyka subjektivnych dovodov, ktore vedu navrhovatela k podaniu navrhu na protiustavnost nejakeho zakona, nema zmysel ich skumat. Jednoducho su to ustavou privilegovane subjekty, ktore toto pravo maju. V pripade navrhu skupiny poslancov je to pravo opozicie (mensinovej skupiny v parlamente), aby nebola valcovana parlamentnou vacsinou. Rovnako nikto neskuma dovody, pre ktore sa obhajca v trestnom konani rozhodne zastupovat klienta. Tieto pohnutky su totiz irelevantne, podstatne su argumenty, ktore navrhovatelia ustavnemu sudu predlozia.

"Takze do ustavy mozme tymto sposobom pretlacit uplne hocico, co nam ustavny sud zhodi zo stola."

Podľa mňa matériou ústavného zákona nemôže byť čokoľvek. Tento pohľad dlhodobo presadzuje aj prof. Hollander, a tuším aj prof. Brostl (quasi-ústavné zákony) a isto by som našiel viac odborníkov s podobným názorom. Včera sa na pôde PF TU uskutočnila vedecká konferencia, kde sa diskutovalo najmä o materiálnom jadre ústav (odporúčam zborník).

A k slovenskému US. NIe som presvedčený, že by to US zhodil zo stola, teda zrušil UZ. Možno istý precedent by sme mohli nájsť v roku 2001(novela ústavy a zrušenie podnetu a súčasne ešte neboli účinné ustanovenia o ústavnej sťažnosti, teda isté vákuum), kedy US aj keď de lege lata nemal právomoc tak v danej veci konal (napr. II. US 72/01). Taktiež u zrušenia UZ nemá US explicitne právomoc konať, no mal ju pri vzniku republiky (čl. 152 Ústavy) voči predpisom CSFR (zrejme aj UZ), teda istá podobnosť tu je (ústavné medzery). Samozrejme jedná sa o rozdielne prípady. Navyše u UZ vzniká problém s legitimitou zásahu US, deľbou moci. Takýto krok by možno vyvolal u nás väčší odpor ako v CR v prípade Melčáka (ústava SR nemá obdobný článok tomu českému čl. 9 ods. 2).
Ja by som však aktivistický zásah US uvítal, pretože u nás tých "zvláštnych" je viac...

Tomas, ja som tu vetu (a cely prispevok) myslel ironicky. Ja dufam, ze to by nenapadlo ziadneho pravnika, ze do ustavneho zakona je mozne dat hocico. Ale vyzera to tak, ze si to myslia poslanci, kedze prijmaju take ustavny zakony, ktore su rovnake ako obycajne zakony, ktore im US zrusil.

Ja som nepisal, ze by ustavny sud SR zhodil ustavny zakon zo stola. Ale pisal som, ze zhodil zo stola ine zakony, a parlament to vyriesil tak, ze prijal ustavny zakony. Aby mu Ustavny sud do toho nemohol "kecat". To je akoze co za pristup k pravnemu statu?? Vyssia berie???

V poriadku. Ja som ťa nepochopil zrejme. A narážal som na ten body o prijatí UZ čo sú v tézach.

K poslancom a ich predstavám o podobe UZ. Budem citovať dôvodovú správu k UZ č. 332/1998 Z. z.:
„Predĺženie volebného obdobia ale znamená nesúlad s ústavným stavom podľa č. 30 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Preto je nutné predĺženie volebného obdobia orgánov samosprávy obcí vykonať formou ústavného zákona." (http://www.nrsr.sk/nrdk/Download.aspx?MasterID=162048 (28.2. 2010))

Navyse v situacii, ked parlament reaguje na rozhodnutie US ktorym sa zrusil zakon tym ze rovnaku materiu prijme formou UZ, obchádza cl. 125 ods. 3 ustavy, ale to vieme.

je vazne podivne ze navrhuju totalnu dominanciu ministra...to si vazne uz nikto nepamata ze prave vlada pred ficom konstituovala sudnu radu prave s cielom oslabit postavenie ministra?
takymto pristupom sa vsetko v sudnictve bude menit kazde styri roky vzdy s nastupom novej vlady...najskor ministra posilnime (ked sme pri moci), potom silne postavenie ministra budeme kritizovat (ked sme v opozicii) a pripadne zase velebit (ked sa k moci dostanome opat)...to ma byt reforma sudnictva ked vsetko v podstate spociva len v posilneni pozicie ministra?
a k previerkam...cela bezpecnostna previerka nbu na vyhradené a dôverne (to su stupne utajenia ktore sa bezne robia, napríklad prokuratorom) spocivaju len vo vyplneni dotaznika ktory sa zasle na nbu a potom vam poslu osvedcenie...to vyplzva zo zakona a taka je aj prax...
suhlasim s nazormi, ze pravnici z praxe musia vidiet, ze tezy su len smiesne bláboly, kde vsetko co sa zaviedlo v rokoch 1998 az 2006 sa ide akoze menit a reformovat (to si vazne nikto nespomenie kedy sa kreovala sudna rada, kto jej daval kompetecie a kto zaviedol systém teraz platnych dis. konani?).

Vyzera to tak, ze v tejto republike sa prijimaju zakony kvoli jednemu cloveku. Harabin si ucelovo posilnil pravomoci este ako minister, ked sa chystal na Najvyssi sud. Z tohto vyhlasenia vyplyva, ze buduca vlada sa bude snazit obmedzit pravomoci predsedu NS SR opat kvoli jednemu cloveku. Myslel som si, ze zakony maju byt vseobecne zavazne pre neurcity okruh adresatov.
Tymto predkladanym navrhom podla mna chyba koncepcnost a akasi vizia do buducna. Ked skonci funkcne obdobie sucasneho predsedu NS SR, opat sa bude posilnovat jeho postavenie?
Cele to vyzera ako ping pong s pravomocami, ktore sa prehadzuju z ministerstva na Najvyssi sud, podla toho, kto je momentalne pri moci.

Vychádza sa asi z prístupu, ktorý naznačil napr. Peter Javůrek vo svojom komentári "Súdnictvo môže odpolitizovať politika":
http://nazory.pravda.sk/sudnictvo-moze-odpolitizovat-politika-fcq-/sk-nkom.asp?c=A100608_075833_sk-nkom_p23
"Tí, čo hovoria, že súdnictvo treba odpolitizovať, majú aj nemajú pravdu. Pravdu majú v tom, že politické väzby členov Súdnej rady a ich vďačnosť danému tútorovi za to, že ich dostal do funkcie, nesmú mať miesto v každodennom fungovaní spravodlivosti. No v istom zmysle pravdu nemajú: na to, aby sa mohlo súdnictvo zbaviť nežiaducich politických väzieb a nekalých praktík, bude sa musieť najprv stať výsostne politickou témou. Justícia nemá inú šancu domôcť sa nápravy ako prostredníctvom politiky. Nech už budúcu vládu zostaví hocikto, nesmie pri tom urobiť takú chybu ako Fico v roku 2006 ani si nesmie tak pokrytecky umývať ruky ako Fico v roku 2010."

Ak bude nova vlada postupovat podla tohto komentara, mozme rovno vyhlasit, ze nezavislost sudnictva musi ustupit politickym zaujmom. A je jedno zaujmom ktorej politickej strany.
Mozme sa vykaslat na nejaku nezavislost, delbu moci, pravny stat. Rozhodovanie o pravach a povinnostiach mozeme rovno zverit parlamentu a politickym stranam a cele sudnictvo zrusit.

A máte nejakú alternatívnu predstavu o riešeni problémov súdnictva?
Nie je inou alternatívou iba spoliehanie sa na to, že sa súdnictvo snáď nejak časom obrodí samo?

velmi dufam ze to co pise pan wilifling nemysli vazne. to co tu navrhuje tu uz predsa bolo...bolo to v 50. rokoch minuleho storocia ked nastupujuca moc sprivatizovala aj justiciu prave s odkazom na to, ze ju treba ocistit od neziaducich vplyvov...je nespravne ak sa uzurpuje moc v rukach jedneho cloveka (teraz navrhovaneho ministra)...a je jedno z ktorej je strany...sudnictvo sa urcite neobrodi len preto, ze dame vsetky pravomoci do ruk ministrovi...alebo len preto ze odstavime jedneho predsedu NS SR...

To, ze sudnictvo sa obrodi, ak dame vsetky pravomoci do ruk ministrovi, som nikde nepovedal. V niektorych veciach je posilnenie pravomoci ministra otazne.
Určite ale suhlasim s tym, ze na zmenu sucasnych pomerov v sudnictve je potrebna zmena viacerych zakonov. Napr. co sa tyka verejnej kontroly vyberovych konani na funkcie sudcov (zabranenie rodinkarstvu a manipulaciam, aby sa zo sudnictva nestal "klan" vzajomne spriaznenych ludi), zabranenia manipulacii s pripadmi a preradovaniu sudcov "za trest" na inu agendu, ucelovych disciplinarnych stihani sluziacich na vybavovanie si uctov s nazorovymi oponentmi, spristupnovania sudnych rozhodnuti atd. Toto je zmysel výroku, že "súdnictvo môže odpolitizovať politika" - iba politická moc môže zabezpečiť zmenu zákonov resp. lepšie nastavenie pravidiel. Ako možno tieto ciele dosiahnuť, ak nie zmenou zákonov? Máte nejaký iný návrh? O tom, či sú všetky konkrétne navrhované zmeny potrebné alebo dobré, sa samozrejme dá diskutovať. Napr. zámer bezpečnostných previerok je otázny a zámer komplexného hodnotenia sudcov by si vyžadoval bližšiu konkretizáciu, čo sa tým vlastne myslí.

len jedna poznamka.nazyvat navrhovane posilnovanie pravomoci ministra "otaznym" sa mi zda silna kava.je to predsa az totalitný návrh na posilnovanie pozicie ministra.vsetko do ruk len jedneho cloveka pod plaštikou akoze obrody sudnictva.zda sa mi ze nie ste celkom objektivny.ak by to navrhovala vlada ktora konci urcite by ste to nepresli len lakonickym konstatovanim ze je to "otazne".ak tie tezy ohladne ministra naozaj prejdu tak to bude tragedia do buducna.via iuris je mozno aj na to aby upozornovala verejnost ze moze prist k absolutnemu prevzatiu kompetencií ministrom ako predstavitelom vykonnej moci co je zaciatok konca praveho statu. je neuveritelne ze tlieskate politickym a nezmyselnym navrhom len preto ze si myslite ze to je akurat obroda sudnicvta.to tu skutocne uz bolo.za socializmu a aj za nacizmu,tiez to bola ocista nielen celej spolocnosti ale aj sudnictva pod vselijakymi pekne znejucimi zamienkami.napokon, mozme dat na ministra vsetky kompetencie sudov a sudy zrusit, tiez pod plastikom obrody sudnictva.

Tento systém komentárov je spätne trochu neprehľadný a neviem presne kde začala vaša diskusia, ktorá končí vyhroteným príspevkom p. Voronima, ktorý obsahuje: "všetko do rúk jedného človeka pod plaštikou akože obrody súdnictva" alebo "..prejdú tak to bude tragédia do budúcna".

Pozorne som si prečítal tie tézy a ministerstvo/minister je spomenutý v týchto:
- Transparentne budeme rozdeľovať zdroje na jednotlivé súdy podľa vopred stanovených kritérií ako nástroj na odstránenie vnútornej korupcie na súdoch.
- Presunieme rozpočtové kapitoly Najvyššieho súdu SR a Generálnej prokuratúry SR pod rezort spravodlivosti.
- Rozšírime oprávnenie ministra spravodlivosti podávať dovolanie v trestných veciach aj o skutkové otázky.
- Posilníme procesnú nezávislosť prokurátora. Zavedieme zmenu postavenia ministerstva spravodlivosti voči prokuratúre ohľadom vydávania všeobecne záväzných stanovísk ministerstva spravodlivosti a úpravu disciplinárneho konania analogicky ako u sudcov.
A možno tu, ale vyslovene to tam nie je: "Zavedieme otvorené výberové konania na predsedov súdov, sudcov, vedúcich prokurátorov, prokurátorov a čakateľov. - Väčšina členov výberových komisií nebude kreovaná justičnými inštitúciami."

Mne osobne tieto body nepripadajú ako masívny presun kompetencií "z rúk jednej osoby" do "rúk druhej osoby - ministra". Prvé dva body sa týkajú financovania, čo nemá zásadný vplyv na kompetencie v zmysle - menovať, odvolávať, iniciovať DK a podobne. Keďže súdy sú financované zo štátneho rozpočtu inak ako cez ministerstvo to momentálne nejde. Je potom na inú diskusiu teoreticky celú túto právomoc preniesť na orgán súdnej moci a potom ten aby rozhodoval o následnom prerozdeľovaní medzi jednotlivé súdy. Zvyšné dve za tragickú spätnú koncentráciu moci nepovažujem.

Ja mám z toho programu pocit, že idea je oslabiť silné postavenie predsedu NS SR a tieto právomoci len "rozložiť" rovnomerne medzi Súdnu radu, NS SR a ostatné súdy, teda všetko v rámci súdnej moci. Tak jednoducho povedané.

Ak to zle chápem, budem vďačný za vysvetlenie.

Veľmi dobre napísané, ja osobne by som zaviedol revíziu do oblasti súdnictva, čo by mala za cieľ prekontrolovať najmä súdne rozhodnutia, priebehy súdnych procesov radšej nespomínam. Bolo by to síce náročné na čas a prostriedky, ale vrátilo by to nejakú dôverihodnosť v tejto oblasti. Myslím si, že je tam mnoho dvojakosti a účelovosti v rozporných so zákonom a morálkou.

ak hovoríme o obrode sudnictva, mali by sme myslieť hlavne na to ako zjednodušiť trestný či civilný proces, ktoré su príliš ťažkopádne a ktoré sú jedným z hlavných dôvodov prieťahoch v súdnom konaní. ak sudca dostane pri nástupe do funkcie 800 starých nevybavených vecí (má prieťah už pri nástupe) a každý mesiac mu napadne tak 25 ďalších nových vecí, má len dva pojednávacie dni, jednu vyššiu súdnu úradníčku, ktorá zároveň pracuje ešte pre ďalších dvoch sudcov, má starý počítač a ešte aj príliš formalizovaný proces, ktorý strany využívajú na rôzne obštrukcie a predlžovanie konania (tu treba upozorniť že obštrukcie nie sú nič nezákonné) asi ťažko možno hovoriť o obrode súdnictva len v tom, že rozhodnutia sudcu dáme na internet. prieťahy sú najväčším problémom súdnictva, a preto treba najmä odstrániť prieťahy a nie účelovo posiľňovať postavenie ministra a sekať kompetecie súdnej rady či predsedu NS SR (tým sa rozhodovanie súdov nezrýchli)...treba si uvedomiť, že problém súdnictva nie sú sudcovia (alebo aspoň podstatou problému súdnictva nie sú sudcovia) ale štát, ktorý neumožňuje svojou legislatívnou činnosťou a vybavením súdov to, aby veci mohli byť prejednané v akceptovateľnej lehote...zistené prieťahy sú totiž takmer vždy objektívne a nie subjektíve...a s laickou kontrolou súdnictva (t. j. kontrolou ľudí ktorý dokonca ani nie sú právnici, či síce právnici sú ale nikdy nepracovali v súdnictve či na prokuratúre) treba byť veľmi opatrný...stačí si pozrieť proces s miladou horákou a pripomenúť, že prokurátora dokonca ani nebola právnička a prísediaci v senáte sudcu boli tiež tzv. sudcovia z ľudu, pričom za sudcu mohol byť zvolený len ten, kto prešiel "sitom ľudu", teda ten kto bol správne stranícky uvedomelý...tak dufam ze to tam nesmeruje ale tie tézy vyzerajú skutočne hrozivo...akody celým liekom súdnictva bolo len posilnovanie postavenia ministra (účelové na dobu štyroch rokov) a včlenenie laického prvku do akýchsi výberových konaní...to je reforma?...asi ťažko...a napokon, problém slovenska je aj vysoká súdivosť ľudí...v sr sa súdi každý s každým a o hocičo, nikto nevyužíva mimosúdne možnosti, málo sa o nich vie a podobne...možno treba robiť aj trochu prevenciu a to už v školách, že napríklad najskôr treba zmluvy čítať a až potom podpisovať, či k tomu, že je donré poradiť sa dopredu s advokátom a tým sa vyhnúť prípadnému súdnemu konaniu do budúcna...myslím že úlohou mimovládnych organizácii by malo byť aj to vytvoriť určité projekty ohľadne prevencie a vzdelávania ľudí aby predchádzali sporom (najlepšie naozaj už v zárodkoch na školách)...tým by sa možno do budúcna znížila aj zaťaženosť súdov, pretože by bolo menej sporov..

Pane,

len niekoľko drobností (a maličké porovnanie):

1. Nie formalizovanosť, ale naopak, totálna neformálnosť dnešného (najmä občianskeho) procesu vedie k prieťahom, pretože umožňuje široký výklad každému sudcovi, pričom sudca si buď vyberie výklad, ktorý je preňho výhodnejší (napr. odročenie pojednávania) alebo si vyberie výklad vhodne "motivovaný", čo zasa zvyšuje zaťaženosť opravných (odvolacích) súdov, pretože účastník samozrejme žiada preskúmanie takého výkladu. Takže nie "odformalizovanie", ale prísnejšia formalizácia (stačí si porovnať - dnešný Osp má cca 250 paragrafov k sporovým a nesporovým veciam, Osp 1950 ich malo tuším okolo 500, Osp. 1911 ich malo len k sporovým veciam okolo 700, k tomu boli zákony k nesporovým konania s celkovo cca 300 - 400 paragrafmi). Rakúsky alebo nemecký Osp majú rádovo 500 - 700 paragrafov dodnes a problémy s prieťahmi sú tam omnoho menšie.

2. Vybavenie súdov a sudcov - tak neviem, ale také vybavenie, aké majú sudcovia v SR, je myslím štandardom vo väčšine Európy. V Nemecku alebo v Rakúsku VSÚ (v tej podobe, ako ich máme my) nepoznajú, sudca je tam na väčšinu vecí sám, napriek tomu také prieťahy nemajú. Zato ale ich sudcovia nepoznajú takú vymoženosť, ako "práca na doma"...

Práve naopak, problémom slovenského súdnictva sú primárne sudcovia. To si treba povedať na plné ústa a neskrývať sa za vzletné frázy o "kvalitnej mlčiacej väčšine". Nie je to tak a prejavuje sa to v mnohých veciach: Choďte sa napríklad postaviť pred ktorýkoľvek súd na Slovensku (počnúc tým Najvyšším) a všimnite si, kedy sudcovia prichádzajú do práce a kedy z nej odchádzajú - pred ôsmou tak nájdete málokoho, takisto ako po druhej. To je šesť hodín práce, ak dobre rátam. Porozprávajte sa s VSÚ, akí sú sudcovia nadšení keď môžu odročiž pojednávanie, zastaviť konanie, apod., pretože im ubúda práca. Spýtajte sa VSÚ, ako ich sudcovia nútia písať rozsudky v už rozhodnutých veciach, hoci to VSÚ vôbec nemajú robiť. Opýtajte sa advokátov na ich skúsenosti so sudcami z pojednávaní, kde prevažuje znudený, neochotný prístup k veciam, nezáujem. Pozrite sa na internet a porovnajte si počet pojednávaní jednotlivých sudcov s ich prieťahmi - a zistíte paradox, že najmenej pojednávajú práve tí, ktorí toho majú najviac nevybaveného.

Takáto je väčšina slovenského sudcovského stavu, to je fakt. A takémuto sudcovskému stavu vyhovuje viac Harabin ako ktokoľvek iný, pretože im dáva pokoj a ak sú poslušní, nič sa im nestane. Preto mlčia - nie zo strachu, ale preto, že vedia, že keby sa ktokoľvek začal poriadne pozerať na ich výkony a podávať disciplinárne návrhy, tak väčšina z nich by musela odísť.

Preto je čokoľvek, čo tento stav zmení, lepšie, než plány na zvýšenie počtu VSÚ či dodanie počítača každému sudcovi.

všetko je uhol pohľadu...ja mám zas skusenosti ze casto (a v trestnych veciach az prilis casto) su nepripraveni na pojednavaniach advokati, poriadne ani nevedia co sa prejednava a casto az na pojednavani uvadzaju koho este chcu vypocut lebo ide o svedkov zarucene dolezitych a podobne...pojednavania su pomerne casto odrocovane prave preto ze je nutne doplnit dokazovanie...dalsimi stale castejsie sa vykytujucimi dovodmi odrocenia pojednavani su rozne pn úcastnikov konania a hlavne ich právnych zástupcov, ktoré su nezriedka doručené na súd faxom niekolko hodin pred pojednávaním...dalším pomerne castým dôvodom odročenia pojednávaní je neúčasť svedkov, ked v mnohých prípadoch nevie nájsť svedkov ani polícia a nedokaze ich predviest k vysluchu na sud...a to ani nespominam velké odrocovanie pojednavani z dôvodov kolizií právnych zástupcov s inými pojednávaniami...velmi casto preto sudca musí odrocit pojednávanie nie preto ze chce ale preto ze musi...
a k tomu nemecku...videl som prehľad rozhodovacej cinnosti europskeho sudu pre ludske prava a na poprednom mieste, z hľadiska prejednávania prieťahov na sudoch, bolo práve nemecko, ide o krajinu ktorá, podobne ako slovensko ma velke problemy s prietahmi v sudnom konani a to maju mensiu zalovatelnost na pocet obyvatelov nez slovensko...no a pokial ide o tom kolko maju sudcovia vytycenych pojednavani...skutocne by ste sa mali ist na nejake piojednavanie pozriet...napriklad v takych trestnych veciach sa nezriedka pojednava jedna vec aj niekolko dni do mesiaca (cele dni) v kuse a sud vypocuje mnozsvo svdkov a znalcov, avsak v kolonke pojednavani ma uvedene ze pojednaval len jednu vec (bez ohladnu na to, ze ju pojednával napríklad 6 celych dni a vypočul 40 ludi)...statisticky ma v kolonke len jednu vec a vyzera ako flakac...
takze jednu radu...nic nie je len cierne alebo biele...a nic netreba zovseobecnovat...stavim sa ze ani vy nedokazete stat naraz rano pred vsetkymi sudmi v SR, takze ani nemozete vediet, ci vsetci sudcovia chodia po osmej a odchádzaju pred druhou a ci vsetci sudcovia zneuzivaju VSU a pracu na doma...tak ako v kazdej profesii (a nie len v právnickej), aj medzi sudcami (advokatmi, prokuratormi, notármi, znalcami, maliarmi, bankarmi a podobne), sa najdu flakaci, priemerni, obstojni ale aj genialni

suhlasim s hutarom. pracujem ako prokurator a mozem povedat ze v sudnej sieni som zazil daleko viac nepripravenych advokatov ako sudcov. uz som zazil advokata ktory spal, ktory bol evidentne pod vplyvom alkoholu, ktorý si v skupinovej trestnej veci pomylil svojho klienta (teda evidentne za nim v base nebol ani raz), dalej advokata, ktory pri zaverecnej reci prestal hovorit s tym ze stratil "suvis" a sadol si, dalej advokata, ktory pouzival tolko latinskych vyrazov, ze mu dotoh skocil jeho klient s tym ze nevie o com sa hovri a podobne...a este viac je situacií, ze advokat az na pojednavani predlozi napriklad kontra znalecky posudok k posudku ktory je uz v spise, pricom podla datumu je zrejme, ze nim disponoval uz niekolko mesiacov (samozrejme ze sa musi pojednavanie odrocit nakolko ho musi nastudovat sud aj prokuratura), to sa tyka aj práve (tesne pred pojednavanim) zistenych svedkov, ktori maju vypovedat atd, vsetko dovody, ktore v treste spravidla musia znamenat odrocenie.
a este nieco.zvacsa pojednavam v treste so sudcami ktory maju okolo 35 az 40 rokov, ide o mladych a musim povedat, vzdelanych ludi, ktori takmer vzdy cast vikendu pisu rozsudky (rovnako ako ja cast vikendom pisem obzaloby, lebo inak sa to ani neda stíhnut), naviac, ti sudcovia casto chodia na rozne prednasky (aj napriklad do ciech) zhanaju si judikaturu, literaturu a podbne.len tazko ich (tych z ktorymi pojedavam ja na roznych stupňoch sudov)mozno oznacit za nekvalifikovanych, za ludi ktori by sa nevzdelavali a uz vobec za ludi ktori by chodili na pojednavania nepripraveni.
suhlasim absolutne s tym, ze nic sa neda zovseobecnovat (a uz vobec nie ludia v profesiach) a preto kto to robi je bud velmi naivny (bez urazky) alebo zatrpknuty lebo mal nejaku subjektivne zlu skusenost so sudcami (co sa samozerejme moze, tak ako vsade, stat). radim aj ja panovi novotnemu, nech skutocne pride niekedy do pojednavacky a pozrie si kto je nepripraveny a co je dovodom odrocovania pojednavani (inak ospravedlnenia objacov ci obzalovanych su v treste najpocetnejsie dovody odrocovania pojednavani - teda aspon co sme si robili na prokuratire statistiku) a uvidite aj to ako je trestny proces tazkopady a ako je az prilis formalny (teda nie neformalny, pocet paragrafov nehovori nic o tom, ci je proces formalny alebo neformalny, to je velky omyl)

Tito mladi, vzdelani a pracoviti sudcovia nemali najmensej hanby podat diskriminacne zaloby na stat. Z 1400 sudcov podalo podla agenturnych sprav zaloby 80% tychto sudcov. To nie je vobec ziadne zovseobecnovanie, ale hola skutocnost. Dovodom podavania diskriminacnych zalob bola vidina rychleho zisku spojena so zavistou voci platom (funkcnym priplatkom) sudcov byvaleho Specialneho sudu. Ani jeden zo sudcov, ktori podali diskriminacne zaloby, nema pravo dalej nosit talar a rozhodovat o tom, co je spravodlive a co nie. Na zaklade toho ma nikto nepresvedci o tom, ze slovenski sudcovia su demokraticki sudcovia, ze su to moralne ikony, do ruk ktorych mozem ako obcan zverit svoj osud. Minimalne 80% sudcov zlyhalo a su dalej podla mojho nazoru nekompetentni vykonavat svoje funkcie.

Páni,

na úvod: v pojednávačke som bol ikskrát, som z profesie, takže Vaše odporúčania sa míňajú účinkom,

Obidvaja argumentujete trestnými vecami. To je síce fajn, ale 80% súdnej agendy tvoria občianske a obchodné (a správne) veci. A (pritom nechcem znižovať význam trestných vecí) práve v občianskych, obchodných a správnych veciach ide o skutočnú "ochranu" jednotlivých subjektov práva. V trestnom konaní (ob)žaluje prokurátor, občan sa len bráni, čo je navonok drobná, v skutočnosti však neuveriteľne podstatná odlišnosť. Navyše, trestný proces je nastavený tak, že na súd sa v skutočnosti dostávajú veci, ktoré sú na 60-80% jasné (teda v tom zmysle, že oslobodzujúci rozsudok je skôr zhodou okolností, než nevyhnutnosťou), pretože obrovskú časť nepodložených vecí odfiltruje prokuratúra, navyše, sudca dostane prípad omnoho kvalitnejšie spracovaný od prokurátora než v civilnej veci od žalobcu. Konečne, v trestných veciach je činných koľko - 10-20% sudcov, takže trestné veci nie sú etalónom pre posudzovanie ich kvality.

Ja som sa ku kvalite advokátov nevyjadroval - to, že kritizujem sudcov, neznamená, že vyzdvihujem advokátov, to je myslím jasné. Na druhej strane, ako som už písal, keďže v trestnom konaní sa pred súd dostávajú veci, v ktorých je šanca na odsúdenie omnoho väčšia než v civile, zodpovedá tomu aj aktivita advokátov. Čo je samozrejme zlé, ale je to odrazom reality.

Ale konečne je to aj jedno - advokát a sudca si totiž nie sú rovní. Advokát si preto môže dovoliť to, čo si sudca dovoliť nemôže, pretože voči advokátovi má jeho mandant vždy regresné prostriedky (náhrada škody, disciplinárka), voči rozhodnutiu sudcu však len opravný prostriedok na iných (no rovnakých) sudcov. To je realita a porovnávať tieto dva stavy prosto nie je ospravedlnením ani odôvodnením pre nekvalitnú prácu sudcu. To si treba uvedomiť.

K jednotlivým bodom:

Práve ospravedlnenia advokátov a účastníkov (obžalovaných) sú typickou ukážkou sudcovskej neochoty - napr. Osp vyžaduje ospravedlnenie "riadne a včas". Je zrejmé, že fax doručený na súd niekoľko hodín pred pojednávaním, nie je ospravedlnením včas. Napriek tomu však máloktorý sudca pojednáva a následne si v rozsudku odôvodní, prečo nepovažoval ospravedlnenie za včasné - väčšina z nich prosto pojednávanie odročí a hotovo. To platí (s väčšou či menšou obmenou) aj v treste. Detto platí o dôkazných návrhoch, kde sa sudcovia často uspokojujú s advokátskou formuláciou "ďalšie dôkazy navrhneme písomne do ďalšieho pojednávania" namiesto toho, aby advokáta "vyzvŕtali", aké dôkazy chce, čo prinesú, prečo ich nenavrhol skôr apod. a podľa toho buď dôkazný návrh zamietli alebo mu síce vyhoveli, pojednávanie odročili, ale advokáta potrestali aspoň poriadkovou pokutou. Pretože (a to nemáte pravdu, p. Hutár) obštrukcie sú nezákonné, len samozrejme nemajú za následok "nulitu" úkonu (t.j. napr. toho dôkazného návrhu), len za ne možno uložiť trestné/poriadkové sankcie.

Konečne to isté platí aj o znaleckých posudkoch. Osp dodnes (a Tp myslím do 2006) poznal ako primárnu formu z.p. ústnu, výnimočne písomnú. Napriek tomu je dnes prax taká, že v 99% prípadov sa necháva znalecký posudok pripraviť písomne. Samozrejme, že sa tým advokátom necháva priestor na to, aby si priniesli vlastné z.p. až na pojednávanie a sťažovali tým konanie. Ak by súd nariadil podanie z.p. ústne na pojednávaní, advokát by musel reagovať priamo a nemohol by si "tromfy" nechávať na neskôr.

Ale napokon, o čom sa chceme presviedčať? Koľko poriadkových pokút uložili súdy advokátom, znalcom, účastníkom, svedkom či iným osobám za zdržovanie konania, keď sa tak sťažujú? Málo, pretože ako mi raz povedala jedna sudkyňa "no viete, to by som musela uložiť uznesením, to by som musela odôvodniť a to je strašne veľa roboty", takže odročenie je ľahšie...

Neviem, p. Hutár, odkiaľ čerpáte Vaše štatistiky, podľa ročenky ESĽP za rok 2009 pripadlo na Nemecko 1515 sťažností, t.j. 0,18 sťažnosti na 10.000 obyv., na Slovensko 569, t.j. 1,05 na 10.000 obyv. Takže pomer SK/D je asi 1:5,5. Navyše, z dostupných štatistík na Bundesministerium fuer Justiz a MS SR je zjavné, že v r. 2008 v Nemecku vybavili súdy celkovo okolo 2,63 mil. vecí (v civilnej, obchodnej, rodinnej a pracovnej agende), na Slovensku (aj po zaratání dedičskej agendy) cca 262 tis. vecí, teda 10x menej, hoci počet sťažností v absolútnych číslach je cca 1:3. Teda, inak povedané, kým v Nemecku je podaná sťažnosť v každej 1.736. veci, na Slovensku v každej 461. veci. Takže čo píšete nie je pravda.

Takže toľko. Moje názory, p. Voronim, nie sú prejavom ani naivity (taký som bol, keď som išiel na právo, nie teraz), ani zatrpknutosti. Je za tým viacero osobných skúseností, stovky rozhovorov s kolegami, kamarátmi, spolužiakmi apod., ktorým (vzhľadom na to, ako ich poznám, a na okolnosti) nemám dôvod neveriť. Je ťažké si pripustiť, že to tak je, osobitne ak ste súčasťou toho systému (z čoho u Vás i u p. Hutára vychádzam). Ale je to prvý krok k úspešnej a trvalej obrode.

Typické huirá riešenia. Takže problémom je ospravedlnenie niekoľko hodín pred pojednávaním (čo je mimochodom včas). Hm. Pánovi sa podarilo nájsť niečo, čo narúša jeho predstavu poriadku. Prieťahy však skôr spôsobujú neustále choroby a výmeny obhajcov v trestných veciach. Tam totiž nejde iba o akúsi predstavu poriadku, ale je to predovšetkým výsmech trestajúcemu štátu.

A ústne znalecké posudky, aby sa náhodou na ne nemohli advokáti pripraviť? Čo tak ich rovno utajiť. A len pre informáciu dodávam, že prednesenie čookoľvek zásadného na pojendávbní, na čo sa druhá strana nemohla pripraviť, je podľa judikatúry dôvodom na odročenie.

Vážený pán kolega, a čo vravíte na odfláknuté prokurátorske uznesenie a upovedomenia o vybavení podnetu, o prokurátroch, ktorí rozhodujú ako keby zákon ani nečítali, čo vravíte na výhovorku lenivých alebo úplatných prokurátorov zvanú "ultima ratio"??? Myslím, že prokurátori sú ti poslední, ktorí by si mali otvárať ústa a ukazovať na niekoho prstom!

pan wilfling, koho zaujímajú bezpečnostné previerky? mňa ako účastníka konania zaujíma aby sa už konečne skončil (rozhodol) spor, ktorý súdy prejednávajú už 5 rokov...mne je jedno či sudca vyplní nejaký dotazník a následne obdrzí od nbu nejake osvedčenie...čo ma je dotoho, či sudca ma na sudce aj svoje dieťa,ktore tam pracuje, ci ho tam ma alebo nie, moj pripad to neurychli, preto suhlasim s hutarom v tom ze podstatou problemu je stat, ktory nedokáže urobit ucinne kroky k tomu aby sa konanie na sudoch zrychlilo...a inak pan Wilfling...v praxi je pomerne bežne, ze sudca ma pridelenych niekolko druhov sudnej agendy, ked napriklad musi mat pridelene aj trestne a aj civilne veci a vsteko dokopy pojednava...ako moze stat vyzadovat od sudcov odbornost, ked da napriklad aj trestne veci robit sudcovi ktory robí 10 rokov len civil?je jasne ze v trestnych veciach to bude trapas...obroda sudnictva teda spociva aj v jeho prisnej specializacii, tak ako je to v niektorych statoch europy, kde je absolutne nepripustne aby sa miesali napriklad civilne a trestne agendy lebo nikto nemoze vediet vsetko a to ani sudca...to je tiez uloha statu aby zabezpecil personalne sudy tak aby sa kazdy sudca mohol specializovat na svoju oblast a potom ho z tejto specializacie aj mozme hodnotit...

Máte veľmi naivný pohľad. V praxi by sa Vám mohlo stať, že budete rýchlo rozhodnutý, ale plakať budete celý život. Nepodceňovať dotazníky. A nzaoja mudrujete o veciach, o ktorých nič netušíte a motáte piate cez deviate.

nepodceňovať dotazníky?preboha, o čom to píšte?dotazník je nezmysel, ktorý nič nepreverí.asi ste nikdy žiadny nevypĺňali. a inak, je najlahšie nesúhlasiť s iným názorom a zároveň nemať žiadny vlastný a len poukázať akože na nejaké motanie piateho cez deviateho.to je slovník politika, ktorý nemá argument a tak sa aspoň snaží toho druhého "odpáliť" tým, že ten druhý nič nevie.zrejme ste nikdy neboli na súde a ani v pojednavacej miestnosti a uz vôbec neviete ako to funaguje, ci skor nefunguje pri previerkách.

Takže milý Slavo, ak niekto píše o miešaní trestnej a civilnej agendy, tak bľaboce, nevie kde je sever a škoda s ním debatovať. Jasné že nič neviem, nikde som nebol, dotazník som nevidel, neviem o čom je bezpečnostná previerka

Moja téza je, že s hlupákom sa neoddá diskutovať,m treba si z neho robiť posmech. Dobrú noc a dobrú chuť.

tak vazeny...možno som hlupák, ale v praxi súdov je úplne bežné, že, z rôznych dôvodov, majú trestní sudcovia aj civilné agendy (napríklad exekučnú agendu) a naopak (a už úplne je bežné, že civilní sudcovia majú aj trestné služby)...práve o tom som písal a práve preto sa stále viac volá o tom, aby sa agendy nemiešali a aby bola jasná špecializácia na súdoch, ale asi skutočne o tom nič neviete a je zbytočné vám to písať...prax mieša civilnú a trestnu agendu a nie ja...tak dufam ze ma teraz zase len úžasne pourážate a vybijete si svoju frustráciu...držím palce, nech sú tie urážky čo najlepšie, lebo to je jediné čo ste zatiaľ v debate použili ako argument

Áno, služby a tým to končí. Ešte nejaké výmysli?

Ak budú niektoré tézy „politicky priechodné“ a v zákonodarnom procese prijaté, a po prijatí tieto a spolu s ostatnými navrhovanými tézami uskutočnené - realizované.
Aký bude mať ich prijatie a uskutočňovanie skutočný efekt ? Komu a z akého dôvodu to prospeje ? Koľko to bude „štát“, teda daňových poplatníkov, stáť ?
Tak, ako mnohé iné otázky, aj uvádzané súdne prieťahy na súdoch, spôsob a dôvod doplňovania dôkazných návrhov v konaní a tým zámerné „zdržovanie či odďaľovanie“ konania zo strany advokátov a v takýchto prípadoch „neadekvátne, či neefektívne rozhodovanie“ sudcov, kedy by mohli a mali inak rozhodnúť a z týchto dôvodov odročovanie pojednanávaní, nie riadne a nie včas doručené ospravedlňovanie sa k nedostaveniu na súdne pojednávanie, niektoré konečné rozhodnutia sudcov, ktoré dávajú možnosť a dôvod na odvolania, i keď by k nim, v konečnom dôsledku, nemuselo dôjsť a pod.
Základná otázka - koľko to všetko stojí ? Koľko finačných prostriedkov stojí, spravidla štát, rozhodovanie "jedného sudcu" za jeden mesiac ? Teda koľko finančných prostriedkov stojí daňových poplatníkov jeden „sudca“ za jeden mesiac ? Koľko práceschopných ľudí musí pracovať celý mesiac v inej oblasti (zvlášť vo „výrobnej činnosti alebo vo sfére s ňou súvisiacou“) a odvádzať dane, aby pokrylo náklady na činnosť jedného sudcu za mesiac ?
Nebolo by vhodné posudzovať otázku „spravodlivosti“ aj z tohto pohľadu. Nebolo by vhodné zaoberať sa a posúdzovať tzv. „ekonómiou uskutočňovania práva“ ?
Určite by bolo vhodné použiť, vo vyššie naznačenom kontexte, tzv. „ekonómiu práva“ aj pri samotnom posudzovaní a prijímaní návrhov príslušných právnych noriem už vo vláde a obzvlášť pri ich samotnom prijímaní v národnej rade ? Nielen napísať ku zákonu v doložke finančných vplyvov, že návrhovaná právna úprava nebude/bude vyžadovať toľko a toľko finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ale reálne, už pri samotnej tvorbe právnych predpisov alebo návrhu ich noviel, zohľadňovať, v prípadoch kde to je možné, „ekonómiu práva“. A s tým napríklad, prijatie takých súvisiacich, konštruktívnych, vzájomne sa doplňujúcich a vyvážených ustanovení v príslušných právnych predpisoch, ktoré by „pomáhali“ sudcom jednoznačne a tým rýchlejšie rozhodovať. Čo by na jednej strane prinášalo úsporu finančných prostriedkov a na strane druhej spokojnosť príslušných strán. Ťažšie uskutočniteľné v praxi, ale výsledok by pravdepodobne stál za to.
Na okraj úplne hypotetická otázka. Pri všetkej úcte a zohľadnení otázky citlivosti pri „posudzovaní spravodlivosti“, mohol by byť pri takomto „finančnom konaní“ jeden okresný súd „súkromným súdom“ ? Kto by chod takéhoto súdu, v dobrej viere, financoval ? Kto by na takomto súde financoval „nadbytočné“ úkony ? Ak by sa mohlo, úplne teoreticky, jednať napríklad o „súd jedného sudcu“, ktorý sudca by vykonával (vyrábal) a platil si „nadbytočné“ úkony ? V prípade možnosti, prijal by „takýto súd“ rýchle a adekvátne opatrenia, aby takémuto konaniu čo najskôr predchádzal ? Ale súd získava finančné prostriedky „od štátu“.