Návrhy ministerstva spravodlivosti na zmeny v súdnictve

K návrhom ministerstva sa už vyjadrila sudcovská iniciatíva "Za otvorenú justíciu", ktorá vydala toto vyhlásenie:

"Sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu vníma predloženú novelu statusových zákonov sudcov ako dobrý základ pre otvorenie a zlepšenie verejnej kontroly výkonu súdnej moci.

Pozitívne hodnotíme najmä ustanovenia o ochrane špecializácie sudcov, sprísnení podmienok a kontroly náhodného prideľovania vecí na súdoch, o verejných výberových konaniach, o úprave disciplinárnych konaní proti sudcom, ktorá umožňuje odvolať sudcu z funkcie len za taxatívne presne vymedzené disciplinárne previnenia, čo výrazne obmedzí svojvôľu pri navrhovaní a ukladaní toho najprísnejšieho disciplinárneho trestu.

Výhrady máme najmä proti vylúčeniu orgánov sudcovskej samosprávy z výberových komisií vo výberových konaniach na voľné miesta sudcov, ich kariérny postup a voľné miesta predsedov súdov, a proti zrušeniu možnosti dočasného pridelenia sudcov na súd vyššieho stupňa za účelom zvyšovania ich odbornosti.

Sme toho názoru, že ak sudca skončí svoje pôsobenie vo vysokej funkcii vo výkonnej alebo zákonodarnej moci, postačí ak nebude môcť po dobu 5 rokov vykonávať riadiacu funkciu v správe súdov, a bude môcť ďalej vykonávať funkciu radového sudcu. Za vhodnú považujeme takú úpravu dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu, aby rozhodovanie o ňom bolo vyňaté z kompetencie ministra spravodlivosti a súdnej rady, a aby táto kompetencia bola prenesená disciplinárny súd."

Vyhlásenie je zverejnené tu:
http://www.sudcovia.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=324:vyhl-novela-stat-zak&catid=46:dokumenty-zoj&Itemid=38

V USA sa na internete zverejňujú fotografie osôb, ktorá boli odsúdené. Tiež sa tam napíše za čo boli odsúdené a na ako dlho.

Napr: http://www.naplesnews.com/photos/galleries/2010/sep/01/collier-county-arrests-09-01-10/

Myslite, že by na Slovensku mohlo tiež niečo také fungovať?

keby tam bol prilepený celý kondemnačný rozsudok vedľa okrem tých 2 informácii, bol by som za.
takto som proti, keďže za čo a na ako dlho ako informácia nestačí a je to na hrane s ochranou súkromia. otázka je tiež, čo s osobami, ktoré si trest už odpykali. atď. bez riešenia týchto otázok je to podľa mňa protiprávne.

škoda hodnotiť. nič to pre ľudí neprinesie...súdne konania sa nezrýchlia a neklesne ani súdivosť ľudí...vlada by mala najmä zrýchliť súdne konania, teda novelizovať OSP a TP...kde sú novely týchto zákonov? sú to len zmeny ktoré sa robia voči konkrétnym ľudom (konkrétne zakázať preloženie Hudákovi a Petríkovej, skrátiť právomoc nepohodlným sudcom ktorí su členmi súdnej rady a podobne) a nie pre zlepšenie stavu justície...a zverejnovanie rozhodnutí (hádam jediná dobrá navrhovaná zmena) má byť až od roku 2012. to si vážne myslia že im uveríme že sa to nedá spustiť rýchlejšie? (technicky ide o primitívnu operáciu)...inak v návrhoch je aj to, že sa predsedom súdov zakáže vykonávať súdnictvo. predsedovia súdov, aj napriek tomu, že sú v prvom rade sudcovia nebudú môcť zo zákona súdiť a budú len akousi predĺženiou rukou ministra, je vôbec možné, že niekto mohol vymyslieť takýto nezmysel? prečo by predseda súdu nemohol pojednávať ak pojednávať chce, respektíve ak je na konkrétnom súde málo sudcov? to je návrh na skvalitnenie súdnictva?aby napríklad kvalitný sudca ktorý je predsedom sa staral len o WC papiere, respektíve o to, aby sa neznepáčil ministerstvu?...vážne škoda hodnotiť...je to nezmysel...

Sudcovsku stolicku podla predlozeneho navrhu budu moct obsadit nielen ti, ktori na sudoch pracovali, ale aj napr. advokati. Tomuto hovorime otvorenie justicie? Otvorena sice bude, ale dakujem pekne za take otvorenie. Advokati (z mojej skusenosti) casto niektore veci beru na lahku vahu (napr. naco mam spravne vyratat trovy, ved ma sud vyzve, aby som to opravil a pod.). Ak je advokat dobry a vie si na seba zarobit, predsa nebude riesit, ze bude sudcom.
Takto sa nam do sudnictva dostane "advokatsky odpad", takze si vieme predstavit tu kvalitu rozhodovania.
Viac som za zachovanie institutu justicnych cakatelov, ktori okrem toho, ze si urobia kolecko po vsetkych oddeleniach na sude, sa aj vzdelavaju (mam taky pocit, ze 1 za stvrtrok maju tyzdenne skolenia). Naproti tomu - vyssi sudny uradnici casto zotrvavaju na jednom oddeleni (napr. exekucie), spravia si justicnu skusku a ked dovrsia vek, prejdu vyberovym konanim, tak su sudcovia (napr. aj trestni). Tak si porovnajme vzdelanie a prax justicneho cakatela a vyssieho sudneho uradnika.
Cele toto "ozdravovanie" justicie vnimam iba ako vymenu nepohodlnych za pohodlnych pre tuto vladu. Ved aky to ma zmysel, ked niekto chce vyrazit justicnych cakatelov, ale pritom chce dosadit svojich vyssich sudnych uradnikov.
Aspon raz by som ocakavala, aby sa nezacalo vsetko prerabat odznova, ale aby sa zobralo, to co je dobre a na jeho zakladoch stavalo dalej.

Advokáti berú vec na ľahkú váhu, zato sudcovia sú vzorom pilnosti, pracovitosti a svedomitosti, všakže.

Prestaňme sa konečne tváriť, že tá naša (predpokladám, že ste čakateľka) profesija je tá najlepšia a všetci ostatní sú horší. Môžem Vám (ako som na tomto fóre už napísal) spakruky menovať desiatich zlých advokátov i desiatich zlých sudcov, ale aj desiatich dobrých advokátov a sudcov. Jednoducho, generalizácia neplatí.ˇ

Taktiež je asi rozdiel v regióne - mesačný príjem 2000€ v hrubom u sudcu je vo Svidníku, Lučenci, Čadci alebo Komárne kráľovský, dosiahnuť ho ako advokát tam môže byť ťažké, takže i do justície tam možno idú schopnejší. V Bratislave, kde Vám takýto plat vie dať mnoho advokátskych kancelárií, sa potom lepší hrnú práve tam.

Bohužiaľ, z tých justičných čakateľov, ktorých ja poznám, Vám môžem povedať, že sa každý deň modlím, aby sa sudcami nestali, pretože to je (jedným slovom) hrôza.

A tiež nerobte fetiš z toho "kolečka" po oddeleniach. Myslíte si, že práca advokáta a sudcu je taká strašne rozdielna, že advokát nemôže ihneď robiť sudcu? Pardón máte pravdu - advokát je za svoju prácu zodpovedný svojmu klientovi, sudca nie. Ale nemyslím, že by toto bol kľúč.

Bežný advokát v živote videl všetky druhy agendy, rovnako ako sudca, a keď bol čo len trochu lepší, tak videl aj agendu, o akej sa sudcovi ani nesnívalo. Prečo myslíte, že vo všetkých väčších zmluvách (prevody akcií, podnikov atď.) sa dávajú rozhodcovské doložky? Veď napr. taký RS SOPK vôbec nie je lacnejší a často ani extra rýchlejší než normálne súdy. Ale je to preto, lebo šanca, že nájdete sudcu, ktorý v živote videl napr. serióznu zmluvu o predaji akcií so 100 stranami, x odkladacími podmienkami, desiatkami vyhlásení a záruk, escrowom a pod. je asi rovnaká, ako že v Podolínci zajtra pristanú mimozemštania.

A verte mi, žurnalizovanie spisov a písanie "Kanc! doruč DVR N, O (adresy podľa čl. 1), kal. na doruč+15d, predlož VSÚ" sa dá naučiť za týždeň.

Kolega to celé vyjadril správne hneď v prvej vete.

Nie, nie som justicna cakatelka. Vobec som sa nesnazila obhajovat justicnych cakatelov ako takych, iba som vyjadrila svoj nazor na plusy a minusy tak ako VSU, tak aj justicnych cakatelov. Pocas svojej praxe som videla schopnych advokatov, aj sudcov, ale samozrejme aj tych neschopnych.
Podla mojho nazoru "kazde povolanie za sebou taha vlecku hnoja", tak sa netvarme, ze advokati su lepsi ako sudcovia a naopak. Ale samozrejme, ze nikto z nas si do vlastnych radov "s.at" nebude :-)
Okrem toho co sa tyka regionov je samozrejme, ze v niektorych regionoch je ta ista praca lepsie platena, ale zas si treba uvedomit, ze hoci v BA moze advokat dostat 2000 eur, jeho rezia (napr. naklady na najom, cestovanie za klientami...) je vyssia ako v nejakej Hornej, ci Dolnej. Vsetko ma svoje plusy a minusy, len si treba nastavit priority a podla nich robit rozhodnutia.

Nebudem sa s Vami sporiť, podľa mňa ste (najmä slovami o "advokátskom odpade") dosť jasne vyjadrila svoje priority.

Ja si nepotrebujem "nesrať" do vlastných radov, ja môžem pokojne povedať, a povedal som to, že advokáti sú aj zlí a je ich dosť. Len kľúčový rozdiel advokáta oproti sudcovi je, že advokáta odsúdeného na náhradu škody som už videl (aj keď ich nebolo a nie je mnoho), sudcu ešte nie.

Inak, to o tých nákladoch je také príjemné klišé. Nájom je v BA vyšší, ale zavisí od lokality (iste, Staré Mesto a business centrá je aj iná prestíž než nejaká zapadnutá ulica v Trnávke). Cestovanie je naopak menej náročné, pretože napr. u advokáta v Lučenci alebo Čadci je omnoho väčšia šanca, že bude mať klientov minimálne v okolitých mestách (napr. Poltár a Rimavská Sobota, resp. Žilina), kdežto bratislavský advokát si väčšinou vystačí s bratislavskými klientmi. Ale samozrejme, je to individuálne.

Dobrý deň Michal,

Váš príspevok porušil pravidlá diskusie, keďže podľa nich nie sú prípustné "príspevky obsahujúce vulgarizmy". Hoci Váš príspevok nebol ako celok vulgárny, museli sme ho skryť, pretože obsahoval vulgarizmus.

Dúfame, že pochopíte náš postoj. Budeme radi ak budete diskutovať aj naďalej ale bez použitia vulgárnych slov.

Dobrý deň Zuzana,

Váš príspevok porušil pravidlá diskusie, keďže podľa nich nie sú prípustné "príspevky obsahujúce vulgarizmy". Hoci Váš príspevok nebol ako celok vulgárny, museli sme ho skryť, pretože obsahoval vulgarizmus.

Dúfame, že pochopíte náš postoj. Budeme radi ak budete diskutovať aj naďalej ale bez použitia vulgárnych slov.

:-) :-) :-)

Zmeny vítam, ale jedna vec ma veľmi zarazila, ba až šokovala - prečo má minister spravodlivosti 3 miesta vo výberovej komisii a Súdna rada len 2 ???? toto mi nie je úplne jasné a podľa mňa ide o zasahovanie, ako inak neprípustné, do procesu výberu budúcich sudcov !!!! Pomer by mal byť opačný, ak by sa mal naplniť čl. 141a) ods. 4 písm a) ústavy - predkladať prezidentovi SR návrhy kandidátov na vymenovanie sudcov ... predkladá Súdna rada. Súdna rada tak, ak prejde súčasné znenie novely, môže byť (v praxi bude) prehlasovaná ľuďmi, ktorých určí minister. A následne bude musieť Súdna rada navrhnúť tých kandidátov, s ktorými nesúhlasí.
Ďalej neviem, ako ľudia z neziskového sektora, môžu objektívne posudzovať kandidátov na sudcov, keď navyše nebudú musieť byť ani právnikmi. Na základe čoho budú hodnotiť, kto ako vyzerá, či pekne rozpráva, či akých kritérií..
Je to schizofrénia a výberové konania idú od 10 k 5....

Zloženie a vytvorenie výberovej komisie bolo nakoniec v návrhu zákona upravené takto:

§ 29
(1) Výberové konanie podľa § 28 ods. 1 uskutočňuje päťčlenná výberová komisia. Členov výberovej komisie vymenuje predseda súdu z databázy kandidátov na členov výberovej komisie vždy po vyhlásení výberového konania, a to tak, aby jeden člen bol z kandidátov zvolených národnou radou, jeden člen z kandidátov zvolených súdnou radou a dvaja členovia z kandidátov vymenovaných ministrom. Jedného člena výberovej komisie zvolí na žiadosť predsedu súdu sudcovská rada súdu, na ktorom sa voľné miest obsadzuje.

(2) Na účely vytvorenia databázy kandidátov na členov výberovej komisie národná rada a súdna rada volia aspoň po dvoch kandidátoch a minister vymenúva aspoň štyroch kandidátov; databáza sa zverejňuje na webovom sídle národnej rady, súdnej rady a ministerstva.

http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-123631?prefixFile=m_

opäť ide len o akési "prekrytie" vplyvu ministerky... keď zoberieme do úvahy dominantné postavenie vlády, pokiaľ má väčšinu v parlamente, tak ten jeden kandidát menovaný NRSR bude v podstate kandidátom momentálnej väčšiny - vlády... stále je to 3:2 pre exekutívu... väčšinu by mali mať samotní sudcovia buď cez Súdnu radu, alebo cez sudcovské rady...SKLAMANIE a snaha o získanie sudcovskej moci momentálnou väčšinou !!!!!!

je nezmysel ze vo výberových komisiách majú sedieť aj neprávnici, to že tam majú byť aj ľudia ktorí nie sú sudcami je v poriadku (a to bolo aj doteraz), ale prečo neprávnici?neskutočný nezmysel...ak ho vezmeme do dôsledkov, tak potom pri atestáciách lekára môže lekára skúšať aj ten čo vôbec nemá medicínske vzdelanie a podobne...a najmä, aké zmeny sú navrhnuté?ide o tzv. zľudovenie súdnictva, kde sa podporujú zásahy tzv. laikov do justície, to tu už bolo v 50 rokoch a vieme ako to dopadlo. ďalším krokom bude asi to, že sudcom sa bude tiež môcť stať neprávnik, právo nebude podmienkou, postačí len správne uvedomelý postoj k politickej moci...celé návrhy sú len polictickým krokom, ktorý má posilniť postavenie ministra...

No, tesim sa na zverejnovanie rozhodnuti a prevzdusnenie justicie. A tiez dissenty.

prevzdušnenie justície?to má byť zas čo?!žiadne prevzdušnenie justície nenastane...alebo je vážne niekto tak naivný, že si myslí, že niečo zmení to, že budú inak zostavované výberové komisie? miniserstvo malo ako prvé zmeniť procesné kódexy, aj trestný a aj civilný, to zaujíma ľudí, ktorí chcú aby sa ich prípady končili... žiadne smiiešne mimovládne organizácie v tom nič neurobia a ani to, že minister bude do všetkého zasahovať...a disenty...mňa zaujúma ako si to ministerstvo predstavuje ked nevrhuje ze pomer hlasovania má byť uvedený v rozhodnutí. to ako kde? v záhlaví, vo výroku, v odôvodnení, za poučením, samostatne ako príloha?to budú rozhodnutia ako vo futbale, že tam bude napríklad 2:1, alebo 3:0? a vôbec môžu to rozhodnutia obsahovať ak sa nezmenili procesné kódexy, ktroé stanovujú jednoznačne čo má rozhodnutie obsahovať?toto má niečo prevzdušniť?

No, keď najväčší problém vidíte v tom, že kde bude pomer hlasovania uvedený, a že rozhodnutia "budú ako vo futbale", tak to je myslím naozaj nepodstatné. V zahraničí sú disenty úplne bežné. Možnosť zverejniť disent posilňuje osobnú zodpovednosť sudcu za rozsudok - ak nebude súhlasiť s väčšinovým názorom, môže zverejniť svoj nesúhlasný názor - a nebude sa môcť "schovávať", že on za zlé rozhodnutie nemôže, lebo že ho prehlasovali v senáte.
Inak, podľa pravidiel diskusie je potrebné sa podpísať menom a priezviskom, nie nickom.

disent je v poriadku, avšak ide o právo sudcu, ktorý nesúhlasí, pripojiť svoje nesúhlasné stanovisko (argumentáciu) k rozhodnutiu.v žiadnom prípade nejde o povinnosť, teda ak sudca nesúhlasí, neznamená to, že aj musí pripojiť nesúhlasné stanovisko (aj v prípade nesúhlasu sa teda sudca môže "schovávať"). inak bero načrtol zaujímavú problematiku (aj keď zrejme len okrajovú) v tom, že skutočne napríklad Trestný poriadok stanovuje presné náležitosti rozsudku (či uznesenia) a pomer pri hlasovaní tam uvedený nie je (alebo povedané inak, to že k rozsudku možno pripojiť nesúhlasné stanovisko prehlasovaného sudcu je v poriadku, avšak to neznamená, že sa musela zaviesť aj povinnosť uviesť v rozhodnutí aj pomer hlasovania). V tomto smere nie je celkom legislatívne šťastné ak iný zákon (zákon o súdoch) dopĺňa náležitosti rozhodnutí aj o ďalší prvok bez toho, aby bol menený aj priamo Trestný poriadok a to dokonca tak, že neuvádza, kde má byť výsledok hlasovania v rozhodnutí uvedený (vychádza to skutočne tak, že výsledky budú vyzerať ako v športe 2:1 a ako sudcu ma bude zaujímať, kde tento výsledok v rozsudku umiestnim. a ešte niečo (aj keď znova asi len okrajové), v trestnom procese sa hlasuje o viecerých čiastkových otázkach (napríklad o vine samostatne, potom o treste a podbne). ak senát hlasuje jednohlasne o vine, ale rozdiele o treste, aký pomer sa uvedie? (3:0 vina, 2:1 NEPO trest) myslím, že by stačilo len zavedenie práva disentu, bez toho aby sa nejako matematicky v rozhodnutiach vyjadroval pomer hlasovania, ktorý sa môže v čiastkových otázkach aj meniť. a napokon, zavedenie disentu aj na okresných súdoch je zrejme nadbytočné, nakoľko senáty sú len v trestných veciach, pričom prísediaci (sudcovia z ľudu) zrejme toto oprávnenie využívať nebudú...

také odlišné stanovisko (vulgo "disent") penzionovanej pani učiteľky v trestnej veci sexuálneho zneužívania (ona 14, on 15, ale obaja chceli...) môže byť zaujímavé pojednanie o stave morálky mládeže a úlohe trestného súdnictva pri jej vynucovaní...

Ale nie: naozaj mi príde smiešne, že sa tu týmto zaoberáme, ako keby na pomere hlasov a tom, kde ich uvádzať, stálo a padalo naše súdnictvo. Celkom jednoducho, napíše sa tesne pred slová "takto r o z h o d o l :" text: "väčšinou dvoch členov senátu" alebo "jednomyseľne", prípadne aj rozvitejšie "o vine jednomyseľne, o treste/ochrannom opatrení väčšinou dvoch členov senátu" alebo pre fajnšmekrov "o výrokoch I. a III. jednomyseľne, o výroku II. väčšinou dvoch členov senátu" apod. Pojem "pomer hlasov" netreba vykladať futbalovo, všakže.

Ale naozaj máme všetky iné problémy trestného/občianskeho konania vyriešené, že sa tu zaoberáme týmto?

súhlasím, že je to smiešne a že trestný proces má ďaľeko väčšie problémy, ale práve na takejto drobnosti možno často vidieť "kvalitu" legislatívneho procesu. ak teda legislatívec dôjde k záveru, že je potrebné nejakú drobnosť upraviť až cestou zákona, mal by tak urobiť spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti. takže k veci...právo sudcu uviesť odlišný názor od mienky väčšiny ako aj uvedenie výsledku hlasovania pozná Trestný poriadok už roky (§ 61 ods. 1 písm. b) Tr. por. a pred ním aj obdobné ustanovenie Trestného poriadku účinného do 31.12.2005), pričom disent ako aj výsledok hlasovania o všetkých otázkach je možné uviesť len v zápisnici o hlasovaní s tým, že táto zápisnica je neverejná a otvoriť ju môže len predseda senátu na nadriadenom súde, pričom po porade senátu musia všetci zúčastnení zachovávať mlčanlivosť (§ 170 ods. 2 Tr. por.). navrhované ustanovenie zákona o súdoch "prelamuje" túto neverejnosť a povinnosť mlčanlivosti ohľadne disentu a výsledku hlasovania. Návrh je teda taký, že ak bude sudca postupovať podľa zákona o súdoch a zverejní disent aj výsledok hlasovania, bude tak postupovať v rozpore s Trestným poriadkom a stanovenou povinnosťou mlčanslivosti a naopak. legislatívny proces tak vyprodukoval zaujímavú kolíziu dvoch ustanovení v dvoch samostatných zákonoch. ako teda postupovať? zrejme nebude sporné, že v pomere špeciality je práve Trestný poriadok...myslím, že legislatívec, ak už chce niečo upravovať, mal by tak urobiť tak, aby nevytváral zbytočné kolízie ustanovení a zbytočnú "dilemu" pre prax. V opačnom prípade nebude výsledkom legislatívneho procesu tvorba práva, ale ničenie práva.

jasne, je to hlupost davat dva zakony do konfliktu, nezmysel a cudne ze si to pri tvorbe zakona nevšimli, to svedči o ich ôodbornosti"

Peter,pozorujuc vase clanky a prispevky na tejto stranke nadobudam pocit, ze robite druhe tlacove oddelenie MS SR ... ale dobre, budem to brat tak, ze sa snazite vytvorit diskusiu k pripravovanym navrhom .....
Mam na vas preto jeden podnet: nemohli by ste tu "hodit" do plena aj novelu OZ,ObZ a info zakona? Celkom by ma zaujimal postoj sirsej pravnickej obce k tomu, akym sposobom sa zakon bude vykladat a uplatnovat v praxi ... pripadne ake vyhody a nevyhody prinasa vrtane moznych rizik pri jeho uplatnovani ....

Myslím, že pridanie článku nie je až taký problém (viď hore červeným "pridanie príspevku"), takže smelo do toho.

inak škoda, že sa nikto z pánov ktorí tak vehementne obhajujú tie "zmeny" (napríklad páni Wilfing alebo Vozár) nevyjadrujú k tomu (čo padlo v diskusii), že by mal byť Trestný poriadok v rozpore so zákonom o sudoch pokiaľ ide o ten disent a výsledok hlasovania...pozeral som si tie ustanovenia a vážne právo disentu pozná Trestný poriadok už pomerne dlho (je preto vážne smiešne ak MS tvrdí, že "zavádza sa právo disentu"...že by skutočne nepoznali zákony? a ani pán Wilfling?) a niečo podstatnejšie...Trestný poriadok vážne obsahuje povinnosť mlčanlivosti pokiaľ ide o disent, výsledok hlasovania a podobne (o všetkom čo obsahuje zápisnica o hlasovaní), musí byť preto aj laikovi zrejmé, že ak sa scháli navrhovaná zmena, zákon o súdoch bude v tomto jasne v rozpore s Trestným poriadok (je možné že MS robí cielene normy, ktoré si odporujú? to hádam nie.) ale je to jedno, nakoľko v trestnom procese má Trestný poriadok (jeho aplikácia) evidentne prednosť pred zákonom o súdoch a teda minimálne v trestnom konaní bude neaplikovateľná navrhovaná zmena o súdoch a trestné súdy by mali postupovať pri disentoch a výsledkoch hlasovania rovnako ako doposiaľ.važne ma trochu mrzí, že sa vyvolá diskusia nejak´ým článkom a potom sa nereaguje na evidentné "hrubky" v navrhovaných zmenách

Hoci ste ma nemenovali, rád by som sa vyjadril.

Pán Šamko hovorí o Trestnom poriadku ako o "lex specialis", z čoho mi vyplýva, že evidentne uznáva zásadu lex specialis derogat generali. Popritom však máme ešte aj inú zásadu, totiž, že lex posterior derogat priori.

Potom sú samozrejme teórie, či lex posterior generalis derogat priori speciali, ale... Navrhovaná novela je lex posterior, pričom z nej zjavne plynie vôľa zákonodarcu disenty zverejniť (dať disent je mimochodom právo zverejniť disent je to podstatné, nie napísať niečo do zápisnice o hlasovaní, preto aj MS hovorí o práve disentu, keďže sa zavádza právo zverejniť ho).

Materiálna derogácia je v civilizovanom svete považovaná za rovnocennú formu derogácie s derogáciou formálnou, hoci (a to je pravda) je menej prehľadná. A v tomto prípade vzhľadom na jednoznačnú vôľu zákonodarcu upraviť právo disentu vo všetkých konaniach rovnako a slobodnejšie musí mať neskorší zákon, i keď všeobecný, prednosť pred skoršími, i keď špeciálnymi.

A vo všeobecnosti si myslím, že človek by mal viac písať k veci než urážať spoludiskutujúcich/prispievajúcich obvineniami z neznalosti zákonov.

samozrejme nechcel som sa nikoho dotknúť, ak to tak vyznelo tak sa ospravedlňujem.celkom tomu nerozumien a preto by som privítal aby mi to niekto, ak bude mať chuť a čas, bližšie vysvetlil...ak si dva zákony odporujú ide o údajný rozpor? nejde o rozpor skutočný? vážne má vždy a za každých okolností prednosť zásada že neskoršie ustanovenie ruší ustanovenie skoršie pred zásadou špeciality? a to aj v prípade ak špeciálny zákon upravuje povinnosť mlčanlivosti? ak áno, tak prečo sa bežne v zákonoch používajú zrušovacie ustanovenia (že sa zrušuje ten a ten zákon), na čo sa to robí, ak stačí použiť zásadu, že neskorčí zákon ruší skorší? to znamená, že tá povinnosť mlčanlivosti uvedená v Trestnom poriadku už nebude účinná, či priamo bude to ustanovenie zrušené tou zmenou zákona o súdoch? ak zákonodarca ponechal povinnosť mlčanlivosti nedotknutú, nezmenil ju a ani formálne nezrušil, možno z toho vyvodzovať že už nemá úmysel trvať na jej zachovávaní? možno tieto otázky budú znieť pre niekoho smiešne ale otrvoré právo je dúfam aj pre menej vzdelanych ako som ja. tak dúfam ze ma niekto uviedie do obrazu

V komentári vyššie ste ma menovali ako „vehementného obhajovača" navrhovaných zmien, ale keďže som sa doteraz k článku vôbec nevyjadril k veci, tak neviem, z čoho ste vychádzali...

Ale dobre, skúsim.

Najprv aby bolo jasné, o čom je debata:

Navrhované ustanovenia zákona o súdoch znie

§ 3 sa dopĺňa odsekmi 9 a 10, ktoré znejú:
„(9) Člen senátu, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím senátu alebo s jeho odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu. Odlišné stanovisko sudcu sa doručuje a uverejňuje rovnako ako ostatné časti rozhodnutia. V každom rozhodnutí senátu musí byť uvedený výsledok hlasovania, a to uvedením pomeru hlasov.“.

§ 3 zákona o súdoch je nazvaný ako „Základné zásady činnosti súdov.“. Právo zverejniť disent, rovnako ako povinnosť uviesť v rozhodnutí pomer hlasov a výsledok hlasovania, sa tak navrhujú, aby sa stali jedny zo základných zásad činnosti súdov.

Predmetné ustanovenia trestného poriadku znejú:

§ 61 ods. 1 až 3 trestného poriadku znejú

„(1) V zápisnici o hlasovaní sa uvedie okrem všeobecných náležitostí
a) postup pri jednotlivých hlasovaniach, ich výsledok a výrok rozhodnutia,
b) mienka odlišná od názoru väčšiny, a to v celom znení i so stručným odôvodnením.

(2) Zápisnicu o hlasovaní podpisujú všetci členovia senátu a zapisovateľ.

(3) Zápisnica o hlasovaní sa zalepí a pripojí k zápisnici o pojednávaní. Otvoriť ju smie len predseda senátu na nadriadenom súde pri rozhodovaní o opravnom prostriedku a predseda senátu najvyššieho súdu pri rozhodovaní o dovolaní alebo mimoriadnom dovolaní, ako aj sudca poverený vyhotovením rozsudku; po nazretí ju opäť zalepí a otvorenie potvrdí svojím podpisom.“.

§ 170 ods. 1 a 2 trestného poriadku znejú:

„(1) Na porade o hlasovaní nesmie byť okrem predsedu senátu, sudcov, prísediacich a zapisovateľa, ktorí sa zúčastnili na hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí, ktoré rozsudku bezprostredne predchádzalo, prítomný nikto iný. So súhlasom predsedu senátu sa na porade o hlasovaní môže zúčastniť aj náhradný sudca, náhradný prísediaci a vyšší súdny úradník, ktorí však nehlasujú.

(2) O obsahu porady sú účastníci povinní zachovať mlčanlivosť.“.

Rozpor je možné vidieť len z povinnosti zachovávať mlčanlivosť o obsahu porady podľa trestného poriadku, s právom zverejniť disent podľa návrhu zákona o súdoch. Zverejnenie výsledku hlasovania a pomer hlasov sa zrejme za zverejnenie obsahu porady považovať nedá.

Je teda obsahom porady o hlasovaní aj disent, ktorý sa zverejní? Domnievam sa, že sám o sebe nie. Bez súvislostí s ostatným obsahom zápisnice, predsa nič nevypovedá o tom, akým spôsobom porada prebiehala a ako tento odlišný názor vplýval na hlasovanie ostatných členov senátu. Disent ako taký má svoju kvalitu a zmysel bez ohľadu na obsah porady a v súvislosti s ostatným obsahom porady sa dostáva do inej roviny a rovnako inak je aj vnímaný. Existuje sám o sebe, zrejme vznikol už pred poradou, resp. možno vznikne až v priebehu jej uskutočnenia, avšak jeho zverejnenie nijakým spôsobom „neohrozuje“ účel, pre ktorý bola zavedená povinnosť zachovávať mlčanlivosť o obsahu porady.

Súhlasím s Michalom Novotným, že právo zverejniť disent je niečo úplne odlišné ako povinnosť uviesť odlišnú mienku do zápisnice o hlasovaní. Odlišná mienka sa v zápisnici vyjadriť musí, je jedna z jej povinných náležitostí, avšak zverejnenie disentu je len a len na vôli toho ktorého sudcu, a je len na ňom či a z akých pohnútok toto právo využije. Disent sa zároveň nemusí úplne zhodovať s odlišnou mienkou.

Rovnako súhlasím s Michalom Novotným ohľadom použitia zásady lex posterior derogat priori, k čomu dodávam, že podľa môjho názoru je otázkou, či skutočne v tomto prípade je zákon o súdoch všeobecným predpisom k trestnému poriadku. Vo všeobecnosti určite, ale ak si vezmeme, že navrhované ustanovenie je pravidlom týkajúcim sa procesu a trestný poriadok je všeobecným procesným predpisom, tak si nie som až taký istý, či v prípade aplikácie týchto ustanovení nedochádza k opačnej situácii: a totiž, že tieto procesné pravidlá sú špeciálnymi k všeobecnému trestnému poriadku a umožňujú prelomenie mlčanlivosti.

Na záver, možno trochu kontraproduktívne k predchádzajúcemu textu: uznávam, že toto riešenie nie je úplne najčistejším a najšťastnejším a môže spôsobiť aplikačné problémy. Navrhovateľ mohol tento problém vyriešiť jednoznačnejším spôsobom (napr. zmenou aj uvedených ustanovení trestného poriadku). Keďže však návrh zákona je ešte len v prvom čítaní v NR SR, stále je na to čas a verím, že k dočisteniu týchto nedostatkov dôjde.

chcem len uviesť niektoré protiargumenty. v prvom rade, zápisnica o hlasovaní (§ 61 Tr. por.) je len odrazom obsahu porady senátu (len zachytáva to čo sa odohralo na porade senátu) a preto povinnosť mlčanlivosti, ktorá sa týka obsahu porady sa týka samozrejme aj zápisnice o hlasovaní (to v konečnom dôsledku vyplýva aj z toho, kto a za akých podmienok môže do zápisnice o hlasovaní nahliadnuť, obsah porady ako aj jej zachytenie v zápisnici je teda tajný a neverejný, pričom povinnosť mlčanlivosti tu ide ešte ďalej, nakoľko zaväzuje prítomných pri porade, aby mlčanlivosť o obsahu porady zachovávali aj v budúcnosti). To, čo je obsahom porady senátu pomerne striktne stanovuje ustanovenie § 169 a § 170 Tr. por., z ktorých znenia je evidentné, že výsledok hlasovania ako aj pomer hlasov (§ 170 ods. 3 až 5 Tr. por.) je nielen súčasťou porady senátu, ale musí ho zachytávať aj zápisnica o hlasovaní (§ 61 ods. 1 písm. a) Tr. por., napokon, práve hlasovanie a jeho výsleok je podstatou porady senátu).

ak teda pán Vozár tvrdí, že zverejnenie výsledku hlasovania a pomeru hlasov sa nedá považovať za zverejnenie obsahu porady, ide o nesprávny názor, nakoľko práve výsledok hlasovania ako aj to ako kto hlasoval je najdôležitejšou časťou každej porady senátu a každej zápisnice o hlasovaní (spoločne s výrokom rozhodnutia). Zverejnenie výsledku hlasovania a pomeru hlasov je preto porušenie tajnosti obsahu zápisnice o hlasovaní a je v rozpore s § 61 ods. 3 Tr. por. ako aj v rozpore s povinnosťou mlčanlivosti (§ 170 ods. 2 Tr. por., povinnosť mlčanlivosti sa tradične chápe nielen ako povinnosť nehovoriť ale aj ako ako povinnosť nevyzradiť inak to na čo sa mlčanlivosť vzťahuje - napríklad ani písomne, či zverejneným obsahu zápisnice o hlasovaní a podobne).

taktiež nemožno súhlasiť s pánom Vozárom, že disent nie je obsahom porady. Trestný poriadok stanovuje pomerne jasné pravidlá aj na disent a dokonca aj na to, dokedy a ako ho možno podať. To, že je disent (písomné nesúhlasné stanovisko) súčasťou zápisnice o hlasovaní stanoví priamo § 170 ods. 6 Tr. por. ako aj § 61 ods. 1 písm. b) Tr. por., pričom z § 170 ods. 7 Tr. por. je zrejmé, že zápisnica o hlasovaní musí byť po podpísaní bezprostredne vložená do obálky a zalepená (následne ju už môže otvoriť len sudca nadriadeného súdu v zmysle § 61 ods. 3 Tr. por.). Je bez významu, či disent ohrozuje alebo neohrozuje zákonom stanovenú povinnosť mlčanlivosti, respektíve kedy vznikol (tak ako to popisuje pán Vozár) nakoľko Trestný poriadok ho jednoznačne včleňuje do porady senátu a do zápisnice o ohlasovaní (teraz ponechávam bokom či je to správne, ale také je znenie Trestného poriadku ktorý má zostať nedotknutý navrhovanou zmenou).

taktiež sa nemožno stotožniť s (pomerne účelovým) výkladom, že mienka odlišná od väčšiny, ktorá sa stáva súčasťou zápisnice o hlasovaní je niečo iné ako disent. je zrejmé, že navrhované znenie zákona o súdoch hovorí o odlišnej mienke a nesúhlase, rovnako ako Trestný poriadok (ak má zákonodarca na mysli odlišné stanovisko, ktoré aj pomenuje ako odlišné stanovisko, môže ním myslieť len odlišné stanovisko a nie aj niečo iné), pričom, ako už bolo povedané, Trestný poriadok stanovuje pomerne prísneformálne obsahové náležitosti porady senátu, zápisnice o hlasovaní ako aj času, dokedy možno odlišnú mienku pripojiť (teda nielen odlišný názor v hlasovaní ale aj argumenty ohľadne odlišného názoru - § 170 ods. 6 Tr. por.). to že disent sa nemusí zhodovať s odlišnou mienkou (ako o tom píše pán Vozár) je v poriadku, avšak z hľadiska Trestného poriadku to nemení nič na to, že aj tak ide o odlišnú mienku, ktorá je odlišná od inej odlišnej mienky.

a napokon, pravidlom týkajúcim sa procesu je v trestnom konaní Trestný poriadok, pričom suspendovať povinnosť mlčanlivosti stanovenú špeciálnym predpisom len poukazom na vôľu zákonodarcu, je nepresvedčivé. Napokon výklad vôle zákonodarcu môže byť aj taký, že ak nezmenil zároveň aj Trestný poriadok (a ak možno vychádzať z toho, že zákonodarca by mal poznať tam stanovenú povinnosť mlčanlivosti) bolo možno vôlou zákonodarcu trvať aj naďalej na zachovávaní tejto povinnosti mlčanlivosti, teda z navrhovanej zmeny zákona o súdoch vynechať Trestný poriadok, ktorý sa vyznačuje (aj pokiaľ ide o hlasovanie o rôznych výrokoch) určitými osobitosťami oproti civilnému procesu. zrejme zásada špeciality by tu mohla a mala mať prednosť

na záver predsa len súhlasím s pánom Vozárom v tom, že navrhovaná zmena nie je najšťastnejším a najčistejším riešením a možno len dúfať že si to niekto v NR SR všime a hlavne že takýto postup zákonodarcu nebude bežnou súčasťou jeho tvorby zákonov.

Hm, takže ak postupujem podľa Vašej logiky, tak potom čo môže byť obsahom rozhodnutia (rozsudku, alebo uznesenia) v trestných veciach ?

Podľa § 61 ods.1 písm. a) trestného poriadku sa v zápisnici o hlasovaní uvádza aj "postup pri jednotlivých hlasovaniach, ich výsledok a výrok rozhodnutia,". Tzn. aj výrok rozhodnutia by teda mal podliehať povinnosti mlčanlivosti. Rovnako zrejme aj časť odôvodnenia rozhodnutia sa bude prekrývať s obsahom porady a obsahom zápisnice o hlasovaní, takže ani to by sa v tejto časti nemalo zverejniť. Ak uplatníme prísne formálne kritéria, tak rozsudok/uznesenie by tieto časti nemal obsahovať a toto ustanovenie je, podľa Vašej logiky, v rozpore s inými ustanoveniami trestného poriadku, ktoré ustanovujú náležitosti rozhodnutia (§ 163 ods. 1 a § 176 ods. 1).

Čo sa týka vôle zákonodarcu, tak tá vyplýva z odôvodnenia k tomuto bodu novely: "Nakoľko obe zmeny predstavujú výrazný posun v ponímaní publicity súdnych rozhodnutí, ako aj postup predchádzajúceho ich vydaniu, je namieste zaradiť tieto ustanovenie medzi základné zásady činnosti súdov, vďaka čomu pôjde o všeobecné zásady aplikovateľné ako na občianske súdne konanie, tak aj na trestné konanie bez nutnosti novelizácie procesných kódexov.".