Reťazenie spoločností s ručením obmedzeným v prípade zahraničného prvku

S účinnosťou od januára 2002 platí obmedzenie týkajúce sa zakladania spoločnosti s ručením obmedzeným a prevoditeľnosti obchodných podielov. Napriek tomu, že sa zákaz reťazenia javil byť zrozumiteľný, v právnej praxi sa prejavili významné aplikačné problémy. S účinnosťou od 1.januára 2002 platí v slovenskom právnom poriadku obmedzenie týkajúce sa zakladania spoločnosti s ručením obmedzeným a prevoditeľnosti obchodných podielov. Spoločnosť s jediným spoločníkom nemôže byť jediným zakladateľom alebo jediným spoločníkom inej spoločnosti. Spoločník, ktorým je jednoosobová spoločnosť nemôže za trvania spoločnosti nadobudnúť 100% obchodného podielu. Fyzická osoba môže byť jediným zakladateľom v najviac troch spoločnostiach. Uvedené sa vzťahuje na spoločnosti s ručeným obmedzeným po celú dobu ich existencie. V praxi hovoríme o zákaze reťazenia jednoosobových spoločností.

Predmetný zákaz je výsledkom transponovania dvanástej smernice Rady v oblasti práva spoločností z 21.decembra 1989 o obchodných spoločnostiach s ručením obmedzením s jediným spoločníkom (89/667/EHS).

Napriek tomu, že sa zákaz reťazenia javil byť zrozumiteľný, v právnej praxi sa prejavili významné aplikačné problémy. Doteraz sa prax jednoznačne nezhodla na odpovedi na otázku, či sa zákaz reťazenia vzťahuje aj na zahraničnú jednoosobovú spoločnosť. V súčasnosti je možné sa stretnúť s dvomi základnými líniami, ktoré tento problém riešia úplne odlišne.

Podľa prvej línie sa zákaz reťazenia vzťahuje aj na zahraničnú jednoosobovú spoločnosť. Základné argumenty spočívajú v oprávnení zahraničných osôb podnikať na území Slovenskej republiky a za týmto účelom zakladať slovenské právnické osoby, resp. byť ich spoločníkom, za podmienok rovnakých aké majú slovenské entity. Toto oprávnenie vyplýva ex lege z Obchodného zákonníka. Argumenty sa tiež opierajú aj o skutočnosť, že dvanásta obchodná smernica, na základe ktorej bol zákaz transponovaný, oprávňuje členské štáty prijať osobitné ustanovenia alebo sankcie pre existenciu jednoosobových spoločností.

Podľa druhej línie sa zákaz reťazenia nevzťahuje na zahraničné jednoosobé spoločnosti. Kľúčovým je fakt, že ustanovenia Obchodného zákonníka možno aplikovať len na subjekty pôsobiace na Slovensku, a takým by sa zahraničná jednoosobová spoločnosť stala až zápisom do obchodného registra, preto by sa na takúto entitu nemal zákaz vťahovať.

Aj keď postoje k tejto otázke nie sú jednoznačné, prax registrových súdov sa prikláňa k prvej línii.
Osobne som tiež zástancom názoru, že zákaz reťazenia sa vzťahuje aj na zahraničné jednoosobové spoločnosti. Okrem toho, že sa stotožňujem s argumentmi prvej línie, vychádzam aj z podstaty sekundárnej slobody usadzovania sa, t.j. oprávnenia podnikať na území iných členských štátov Európskej únie. Pre zefektívnenie slobody usádzania bolo potrebné čo najviac zjednotiť politiky členských štátov v oblasti práva obchodných spoločností, aby sa odstránili problémy, ktoré spôsobovali odlišné kolízne normy riešiace obchodné spoločnosti a za týmto účelom bola prijatá séria trinástich obchodných smerníc. Podstatou týchto legislatívnych krokov bolo určiť osobný status spoločnosti so zahraničným prvkom tak, aby bolo zrejmé, ktorý právny poriadok je rozhodným pri posudzovaní kľúčových otázok spoločnosti. Na území Slovenskej republiky sa osobný status spoločnosti opiera o teóriu sídla. To znamená, že právny poriadok, podľa ktorého budú riešené otázky ako štruktúra spoločnosti, náležitosti spoločnosti, zloženie orgánov spoločnosti a.i. sa budú posudzovať podľa právneho poriadku štátu na ktorom má/bude mať spoločnosť zapísané sídlo. Na základe tohto si myslím, že aj v prípade zahraničného prvku je potrebné dodržať všetky podmienky pre založenie a existenciu spoločnosti s ručením obmedzeným vrátane zákazu reťazenia.

Napriek snahe o zjednotenie aplikačnej praxe tohto ustanovenia, ukázalo sa, že najväčším problémom ostáva efektivita predmetného zákazu. Je faktom, že nie je zložité zákaz obísť. Postup je taký, že jediný spoločník síce založí dvojoosobovú spoločnosť s ručením obmedzeným, ale spolu s jednoosobovou spoločnosťou, v ktorej už je spoločníkom. Prakticky to znamená, že počet spoločníkov je formálne dodržaný, ale fakticky je činnosť spoločnosti sústredená do rúk jedného spoločníka. Tým nedochádza k naplneniu účelu zákazu reťazenia, ktorým je napr. obmedzenie ručenia jednotlivých podnikateľov alebo eliminácia rizík, že splatenie základného imania nebude zabezpečené.

Celkovo má podľa môjho názoru ustanovenie o zákaze reťazenia jednoosobových spoločností viacero nedostatkov, ktorých odstránenie je však v rukách zákonodarcu.