Ako Európa bojuje proti obchodovaniu s ľuďmi
Alexandra Malangone | 08. 12. 2010 | komentárov: 2
Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi je považovaný za jeden z najdôležitejších úspechov Rady Európy za 60 rokov svojej existencie. Je jedným z najdôležitejších ľudsko-právnych zmlúv posledných desiatich rokov. Ako vôbec prvý medzinárodne záväzný dohovor v tejto oblasti predstavuje komplexný nástroj, so zameraním predovšetkým na ochranu obetí obchodovania s ľuďmi a ochrany ich ľudských práv.
Podľa Dohovoru obchodovanie s ľuďmi predstavuje porušenie ľudských práv a je zločinom proti dôstojnosti a integrite ľudskej osoby. Vzťahuje sa na všetky obchodované osoby: ženy, mužov a deti – teda osoby, ktoré ešte nedosiahli 18 rokov.
Žiaden iný medzinárodný text nedefinuje obeť obchodovania s ľuďmi, ako „akúkoľvek osobu, ktorá bola predmetom obchodovania“ a preto si od štátu zaslúži poskytnutie ochrany a pomoci. Súhlas obete s vykorisťovaním je irelevantný, ak boli k jeho získaniu použité prostriedky ako násilie, hrozba násilia, lož, lesť, podvod, zneužitie zraniteľnej pozície, v ktorej sa daná osoba nachádzala, a podobne, za účelom vykorisťovania. V prípade detí sa použitie uvedených prostriedkov nepreukazuje, a akékoľvek zlákanie, preprava, prechovávanie, alebo odovzdanie dieťaťa za účelom vykorisťovania predstavuje obchodovanie s ľuďmi.
Dohovor sa vzťahuje na všetky formy vykorisťovania: sexuálne vykorisťovanie, nútenú prácu alebo služby, otroctvo alebo praktiky podobné otroctvu, nevoľníctvo a odber orgánov, a zahŕňa všetky formy obchodovania s ľuďmi: národné a nadnárodné, napojené na, ako aj neprepojené s organizovaným zločinom.
Cieľom Dohovoru je taktiež zabrániť obchodovaniu s ľuďmi a zaručiť trestné stíhanie obchodníkov s ľuďmi. Okrem toho Dohovor ustanovuje vytvorenie účinného a nezávislého mechanizmu pre monitorovanie dodržiavania povinností stanovených v dohovore, ktorým je monitorovací orgán GRETA.
Monitorovací mechanizmus dohovoru sa skladá z dvoch pilierov: Skupiny expertov pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi (GRETA), ktorá je technickým orgánom dohovoru vykonávajúcim monitorovacie misie za účelom vyhodnotenia napĺňania záväzkov plynúcich z Dohovoru. GRETA sa skladá z nezávislých a vysokokvalifikovaných odborníkov z 15-tich členských štátov Rady Európy, a z politického orgánu Výboru ministrov Rady Európy, zloženého zo zástupcov Výboru ministrov zmluvných strán Dohovoru a zo zástupcov zmluvných strán, ktoré nie sú členmi Rady Európy. Výbor ministrov na základe správ GRETA vypracováva odporúčania pre zmluvné strany dohovoru o opatreniach, ktoré majú prijať v nadväznosti na závery hodnotení GRETA.
Dohovor vstúpil do platnosti 1. februára 2008, kedy začala pracovať aj skupina expertov GRETA. Dohovor doteraz ratifikovalo 33 štátov, vrátane Slovenskej republiky. Ďalších 13 štátov je jeho signatárom. Do dnešného dňa GRETA vykonala monitorovaciu misiu v troch štátoch – na Cypre, v Rakúsku a na Slovensku a závery GRETA týkajúce sa týchto troch krajín budú k dispozícii v prvej polovice roku 2011.
Podľa Dohovoru obchodovanie s ľuďmi predstavuje porušenie ľudských práv a je zločinom proti dôstojnosti a integrite ľudskej osoby. Vzťahuje sa na všetky obchodované osoby: ženy, mužov a deti – teda osoby, ktoré ešte nedosiahli 18 rokov. Žiaden iný medzinárodný text nedefinuje obeť obchodovania s ľuďmi, ako „akúkoľvek osobu, ktorá bola predmetom obchodovania“ a preto si od štátu zaslúži poskytnutie ochrany a pomoci. Súhlas obete s vykorisťovaním je irelevantný, ak boli k jeho získaniu použité prostriedky ako násilie, hrozba násilia, lož, lesť, podvod, zneužitie zraniteľnej pozície, v ktorej sa daná osoba nachádzala, a podobne, za účelom vykorisťovania. V prípade detí sa použitie uvedených prostriedkov nepreukazuje, a akékoľvek zlákanie, preprava, prechovávanie, alebo odovzdanie dieťaťa za účelom vykorisťovania predstavuje obchodovanie s ľuďmi.
Dohovor sa vzťahuje na všetky formy vykorisťovania: sexuálne vykorisťovanie, nútenú prácu alebo služby, otroctvo alebo praktiky podobné otroctvu, nevoľníctvo a odber orgánov, a zahŕňa všetky formy obchodovania s ľuďmi: národné a nadnárodné, napojené na, ako aj neprepojené s organizovaným zločinom.
Cieľom Dohovoru je taktiež zabrániť obchodovaniu s ľuďmi a zaručiť trestné stíhanie obchodníkov s ľuďmi. Okrem toho Dohovor ustanovuje vytvorenie účinného a nezávislého mechanizmu pre monitorovanie dodržiavania povinností stanovených v dohovore, ktorým je monitorovací orgán GRETA.
Monitorovací mechanizmus dohovoru sa skladá z dvoch pilierov: Skupiny expertov pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi (GRETA), ktorá je technickým orgánom dohovoru vykonávajúcim monitorovacie misie za účelom vyhodnotenia napĺňania záväzkov plynúcich z Dohovoru. GRETA sa skladá z nezávislých a vysokokvalifikovaných odborníkov z 15-tich členských štátov Rady Európy, a z politického orgánu Výboru ministrov Rady Európy, zloženého zo zástupcov Výboru ministrov zmluvných strán Dohovoru a zo zástupcov zmluvných strán, ktoré nie sú členmi Rady Európy. Výbor ministrov na základe správ GRETA vypracováva odporúčania pre zmluvné strany dohovoru o opatreniach, ktoré majú prijať v nadväznosti na závery hodnotení GRETA.
Dohovor vstúpil do platnosti 1. februára 2008, kedy začala pracovať aj skupina expertov GRETA. Dohovor doteraz ratifikovalo 33 štátov, vrátane Slovenskej republiky. Ďalších 13 štátov je jeho signatárom. Do dnešného dňa GRETA vykonala monitorovaciu misiu v troch štátoch – na Cypre, v Rakúsku a na Slovensku a závery GRETA týkajúce sa týchto troch krajín budú k dispozícii v prvej polovice roku 2011.
Súvisiace články
Náhrada nemajetkovej ujmy: ako určiť jej výšku?Téma mesiaca: Právo na informácie a zmeny v jeho právnej úpraveDiaľnice vs. záhradkári (pokračovanie)Dohovor o domácich pracovníkochPrezidentský vzdor a nominačné mantinely Články autora
Peter Wilfling | 09. 12. 2010 11:43:04
// Reagovať
Myslím, že by bolo v článku potrebné uvesť informácie o tom, ako Dohovor ovplyvňuje vnútroštátnu prax, aký má dopad na život občanov Slovenskej republiky, ako sa premieta do našej legislatívy príp. či je potrebné legislatívu upraviť, či sa môžu občania domáhať aplikácie Dohovoru pred vnútroštátnymi úradmi atď. Lebo inak je článok len dosť všeobecnou informáciou o existencii medzinárodného dohovoru.
Zuzana Kusa | 09. 12. 2010 17:25:25
// Reagovať
Obcania sa mozu domahat aplikacie Dohovoru pred vnutrostatnymi uradmi v sulade s judikaturou Europskeho sudu pre ludske prava. (vid napr Ranstev case vs Cyprus and Russian Federation, 2010). Je tiez specificky potrebne upravit narodnu legislativu a uviest ju do suladu s Dohovorom.