Téma mesiaca január: Etika v právnických povolaniach

Etika právnických povolaní je dôležitou a citlivou spoločenskou témou.
Ako sudkyňa a hovorkyňa sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu, považujem za dôležité, aby o nej verejne hovorili aj sudcovia samotní.
Práve etika bola základom formovania iniciatívy sudcov začiatkom roku 2009, ktorí neváhali transparentne a na verejnosti prejaviť svoje odborné a hlavne morálne názory na justíciu. K nie veľkému počtu najodvážnejších sudcov sa začali postupne pridávať aj ďalší, ktorí dokázali prelomiť strach a mali snahu pomenovať niektoré problematické javy v justícii. Tak vzniklo prehlásenie „Päť viet“, ktorého posolstvom bolo vyjadrenie myšlienky, že „mať slobodného ducha je nielen právom, ale aj povinnosťou sudcu a mať slobodného sudcu je právom občana“. Toto prehlásenie v krátkom čase podpísalo 116 sudcov, ktorí sa týmto spôsobom pokúsili slobodne, úprimne a verejne prejaviť svoje názory.
A reakcia kompetentných ?
Vtedajšia oficiálna justičná garnitúra znervóznela a začala útočiť v snahe umlčať týchto odvážlivcov. Spochybnila rodiace sa aktivity, nie však diskusiou, či argumentmi, ale arogantným, nedôstojným mocenským spôsobom, ako aj ohováraním signatárov, spochybňovaním ich morálneho a odborného kreditu. Namiesto diskusie, ktorá je charakteristická pre vyspelé demokracie, dali mocní najavo, že v našej republike nie sme naučení demokratickým návykom. Súdna rada SR (ako najvyšší orgán súdnictva) dokonca signatárov prehlásenia „Päť viet“ obvinila z politikárčenia namiesto toho, aby vecne reagovala a vyvrátila argumenty na ktoré poukázali.
Spoločnosť právom očakáva od súdnej moci, že predovšetkým ona bude garantom nielen zákonnosti, ale aj spravodlivosti a že sudcovia budú pre verejnosť odbornými i morálnymi autoritami. Koncom januára 2010 Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vydalo rezolúciu č. 1703, kde v bode 9. zdôrazňujúc úlohu prevencie , podnecuje všetky členské štáty k tomu, aby okrem iného viedli verejné kampane a programy smerujúce k nárastu všeobecného rešpektu súdnictva a k zlepšeniu občianskeho porozumenia pre dôležitosť vplyvu nezávislosti súdnictva .
V marci tohto roku aj s takýmto cieľom vznikla nezávislá sudcovská iniciatíva „Za otvorenú justíciu“ (ZOJ), ktorá má ambíciu predovšetkým ponúknuť novú alternatívu riešenia nepriaznivého stavu. Za nevyhnutné atribúty nového modelu súdnictva, ktorý mieni v súlade s medzinárodnými štandardami presadzovať, považuje otvorenosť a transparentnosť pre občanov, ktorí sú zdrojom moci v demokratickom a právnom štáte. Ako jeden z hlavných problémov vo svojom zameraní vymedzila aj nedostatočné presadzovanie etických hodnôt v súdnictve.
Návrhy na odstránenie a riešenie načrtnutých problémov je možné nájsť na stránke www.sudcovia.sk , ktorá bola vytvorená v snahe o transparentnosť činnosti ZOJ a vytvorenie priestoru na otvorenú diskusiu .
V júli 2010 ZOJ na tejto stránke predložila sudcom a verejnosti na diskusiu návrh Etického kódexu sudcov a súdnych funkcionárov.
V januári 2011 organizuje ZOJ spolu s Nadáciou otvorenej spoločnosti medzinárodnú konferenciu krajín V4 „Reformy súdnictva – minulosť a budúcnosť“, ktorej témou sú aj profesionálne a etické kritériá pre výkon funkcie sudcu.

Etika je veda o morálke a morálka je súbor pravidiel, ktoré sú legitímne mierou ich hodnotovosti, čiže vychádzajú z predstavy určitého spoločenstva o tom, čo je dobré a čo zlé. Etika sa snaží nájsť spoločné východiská v morálke jednotlivých spoločenstiev, jej axiómami sú napr. možnosť slobody vôle, existencia viac než 1 varianty a existencia základných deontologických a axiologických kategórií. Inak povedané, predpokladá sa, že človek pri každom jednotlivom akte správania má slobodnú vôľu, výber z viac ako 1 možnosti a spoločenský úzus o tom, ako by tento akt správania vyzeral mal a z akých hodnôt (potrebných či uznávaných skutočností) by mal vychádzať. Na to, aby sme sa zhodli na tom, že určité konanie je etické, musí vychádzať z etického postupu pri uplatňovaní aktuálnej spoločenskej morálky.

Preto sú 2 rozdielne dimenzie, ak skúmame etiku v práve per se, alebo v jednotlivých právnických profesiách. Právo (objektívne, subjektívne budem označovať len ako oprávnenie) má za cieľ byť všeobecné a ak má byť etické, musí vychádzať z celospoločenských hodnôt (morálky) s využitím etického postupu. Základná etická otázka v práve však je, či má právo byť len vyjadrením potrieb, akého rozsahu potrieb a či aj myšlienkového úzusu spoločnosti bez ohľadu na racionálne potreby tejto spoločnosti, resp. či je lepšie, aby právo reflektovalo aj vôľu a ak, tak koho vôľu a prečo. Táto otázka má veľa spoločné s funkciou práva a s autonómiou vôle v práve.

Etika v právnických povolaniach je špecifickejšia, prioritne sa kladie dôraz na to, aby morálne hodnoty v týchto profesiách boli v súlade s úlohou, ktorú tieto profesie majú v spoločnosti plniť. Ak sudca má nezávisle a nestranne rozhodovať, musí odložiť bokom svoju vôľu a voľu svojho profesného kruhu. Preto ak má sudca eticky postupovať, musí byť jeho správanie aj výsledkom morálneho súdu o hodnotách, ktoré sú základom jeho profesie, a ktoré musí vo svojom správaní zohľadniť. Z tohto hľadiska môže etickým konaním byť aj konanie protiprávne, pokiaľ sú základné hodnoty v súdnictve iné, ako mienka zákonodarcu. Avšak môžu byť?

V súvislosti s advokáciou by som spomenul prípad, ktorý bol v súvislosti s etikou advokáta spájaný často, a tým je prípad advokátky Mešencovej. Ktorá hodnota je pre povolanie advokáta rozhodujúca (mlčanlivosť alebo postih korupcie), resp. bol v tomto jej prípade naozaj konflikt 2 základných hodnôt výkonu advokácie, keďže mala vystupovať v danom prípade nie vo vzťahu ku klientovi? Aké sú bazálne hodnoty výkonu slobodného povolania advokáta?

Prokuratúra a jej etika - tam existujú zásady TK, ale aj iné hodnoty a pravidlá, ktoré by prokurátori mali (deontológia) uplatňovať. Nuž, nie je nejako veľmi vidno, žeby uplatňovali napr. zásadu legality v § 2 TP. Ale proti gustu žiaden dišputát.

Ktoré povolania majú ústavné právo na štrajk? a prečo? ktoré povolania majú chrániť potreby spoločnosti a ktoré záujmy jednotlivcov a ktoré oboje? ktoré povolania si vyžadujú konkurenčné prostredie a ktoré numerus clausus? ktoré povolania sú užitočné pre spoločnosť, v akej miere a prečo? a tu v odpovediach možno sú základné zdroje axióm, ktoré odpovedia na to, aká morálka je, ako aj aká má byť, základom etického správania v jednotlivých povolaniach.

K položeným otázkam :

K otázke prvej :

Drvivá väčšina sudcov, prokurátorov a advokátov sú podľa mojej mienky slušní a poctiví ľudia a skorumpovaných ako celok, z vymenovaných povolaní ich robí neadresná propaganda, ktorá pôsobí kontraproduktívne.

V každom povolaní sa nájdu nepoctiví, či už učitelia, lekári a podnikatelia etc.etc./ rozumej atď.atd. .

Vzájomný pomer je podstatný, čo buď nevedome alebo cielene nositeľom propagandy neustále uniká.


K otázke druhej :

Jednoduchá odpoveď.

Právo aj morálka - etika sú súčasťou spoločenskej nadstavby, v ktorej pôsobia normy právne a normy etické. Ich spoločným znakom je, že tak normy, ako i normy etické obsahujú v sebe pravidlo správania sa, rozdiel je v ich vynutiteľnosti štátom a prirodzene vo forme, nakoľko právne normy, na rozdiel od etických noriem, sú pravidlom správania sa, ktoré je vyjadrené v štátom uznanej a v štátom schválenej forme teda formou zákona a podzákonných všeobecne záväzných právnych predpisov.

Etika v práve sa prezumuje / rozumej predpokladá /, to na záver k otázke druhej.

A opakujem : to, že pár jednotlivcov nedbá na morálku, neoprávňuje NIKOHO na to, aby neustále špinil a osočoval PAUŠÁLNE akýkoľvek stav, či už už sudcovský, advokátsky, učiteľský, stav autodopravcov, stav lekárov, stav drobných živnostníkov, politikov atď, atď. ...

Občiansky zákonník vo svojom ust. § 3 hovorí o dobrých mravoch. Zákon na strane druhej, pojem dobré mravy nedefinuje. V demokratickej spoločnosti tento pojem nie je však neznámou a zahŕňa v sebe súbor pravidiel slušného správania, vzájomnej úcty a rešpektovania.
Stačí si pozrieť akýkoľvek komentár k § 3 Občianskeho zákonníka a je neznáma je odkrytá.

Bolo by teda na mieste, podľa mojej mienky, aby sa skoncovalo s neadresným osočovaním všetkých slovenských sudcov bez rozdielu, bez dôkazov, za účelom zviditeľniť sa alebo iným.

Len pridám malú poznámku.

Ľuďom, ktorí kritizujú sudcovský stav ako celok, hrá do karát aj neschopnosť tohto stavu vylúčiť jednotlivcov, ktorí takýto stav spôsobujú. Samozrejme aj tu sa dajú rozlišovať konkrétne osoby. Osoby, ktoré konali amorálne až nezákonne, osoby, ktoré majú oprávnenie podať návrh na disciplinárne stíhanie, osoby, ktoré tvoria disciplinárny senát a podobne, preto nechcem generalizovať. V neposlednom rade aj média môžu deformovať pozitívne/negatívne pohľad na sudcov ako celok.

Pokiaľ to nebude väčšina, ktorá bude upozorňovať na porušenie zákona a nebude následne vyvodená zodpovednosť, budú to čestní a pracovití sudcovia, ktorí budú trpieť kvôli týmto jednotlivcom v očiach verejnosti.

K otázke prvej:

Budem prezumovať, že máte pravdu. Keďže justícia má súdnu radu a iné samosprávne mechanizmy, advokácia advokátsku komoru a prokuratúra má generálnu prokuratúru, a postupujeme podľa Vášho predpokladu (slušní a poctiví ľudia sú väčšina), ako je možné, že do radov justície, prokuratúry a advokácie sa môžu dostať a môžu tam aj ostať neslušní a nepoctiví ľudia? A aké stanovisko by ste vo svetle tohto Vášho názoru zaujali k tejto kauze: http://korzar.sme.sk/c/5719853/syn-sefa-kosickeho-sudu-sa-stal-expresne-prokuratorom.html, vrátane ostatných rodinných väzieb v článku spomenutých?

Podľa mňa by na základe uvedeného mali byť príslušníci vlastného stavu prví, ktorí poukážu na čierne ovce vo vlastných radoch a budú ich nemilosrdne chcieť sankcionovať a domáhať sa penalizácii voči nim. Pretože čestní a poctiví napr. sudcovia doplácajú na tých nepoctivých, pretože sa nechtiac dostanú pod paľbu (použijúc Váš termín: neadresnej) kritiky .... ale naozaj nechtiac? Títo poctiví by mali prví vystúpiť s adresnou kritikou nepoctivých, nie čakať, čo vysnoria médiá. Poctiví by prví mali trvať na tom, aby miesto sudcu, prokurátora, advokáta, notára, exekútora, vyššieho súdneho úradníka a pod. nebolo obsadzované podľa priezviska, rodinnej väzby, finančných možností jednotlivca, ale na základe morálnej a odbornej zdatnosti. Azda je to tak? Viete uviesť aj konkrétne príklady, prečo áno (je to tak), či iba prečo nie (nie je to tak)? Mňa bez rozmýšľania totiž napadnú iba tie "prečo nie".

K otázke druhej:

Právo ani morálka nie sú "nadstavba" či nejaká iná "abstrakcia navrchu spoločnosti", ale jej esenciálne zložky. Istotne uznáte, že spoločnosť bez jedného či druhého systému je sotva predstaviteľná, takže žiadna nadstavba, ale súčasť kostry (dom spoločnosti by sa bez nich zrútil).

Etiku by som v práve neprezumoval, pretože také právne normy, ktoré by som mohol okamžite nazvať etickými, si dovolím tvrdiť, v tomto štáte neexistujú. Leví podiel má na tejto neutešenej situácii parlament. Ale prečo justícia mlčí a bojuje iba za svoju "nezávislosť"? Veď prvým a jedným z najdôležitejších vstupov do rozhodovacej činnosti sudcu sú ústava, zákony a iné predpisy, ktorých kvalita má určite výrazný vplyv na výsledok rozhodovacej činnosti súdov a tým aj na správanie adresátov rozhodnutí. S nekvalitnou, vnútorne rozpornou, nejasnou alebo nesystematickou legislatívou sa kvalitne rozhodovať nedá pri akejkoľvek nezávislosti sudcov. V informačnom veku spoločnosti nemôže legislatíva tak zúfalo zaostávať, ako zaostáva u nás. A trpí tým potom celá realizácia práva, dobrovoľná či nedobrovoľná.

Opakujem: ak pár jednotlivcov nedbá na morálku, je najmä na ostatných príslušníkoch daného stavu, aby nenechali haniť meno svojho stavu a tvrdo proti takýmto jednotlivcom vystupovali, či už je to stav lekárov, autodopravcov atď... alebo ... pomenujme veci iným menom, povedzme, že odmietame korporativizmus a akúkoľvek centrálnu zodpovednosť za kolektívne profesné renomé, a že každý reprezentuje iba seba ... v tom prípade potom je namieste znášať paušálnu kritiku.

Mám jednoduchú otázku - prečo nie sú dobré mravy aspoň rámcovo definované? Ako má postupovať adresát práva, keď natrafí na "dobré mravy"? Ak je pojem dobré mravy definovaný v komentári k § 3 OZ, prečo nemôže byť definovaný normatívne? Aby sa na komentároch zarábalo? Či z dôvodu obáv zo spoločenského posunu významu pojmu dobré mravy? Potom ale komentár k § 3 OZ nie je potrebný.

Áno, bolo by namieste nepreferovať kolektívnu vinu a kritizovať a priori všetkých sudcov bez rozdielu za amorálnosť. Čo však nečinnosť?

Môj prvý komentár bol skôr úvahový.

V tomto komentári by som chcela zdôrazniť, skôr reálne dopady paušálnych výrokov predstaviteľov súčasného Ministerstva spravodlivosti SR na myslenie ľudí.

Ak je problém v rezorte zdravotníctva, rezortný minister poukazuje predovšetkým pravdivo a reálne na zle nastavený systém či už financovania zdravotníckych výkonov, kategorizáciu liekov a iné vysoko odborné otázky ..., ale netrúfam si byť odborníčkou na všetko.

Minister financií vidí problém v prázdnej štátnej pokladnici,tento problém je notoricky známy, nie je potrebné byť ministrom financií, stačí žiť dlhodobo na Slovensku.

Minister školstva tiež sa odvoláva na prázdnu kasa a v podstate takmer všetci rezortní ministri pripúšťajú, že nespokojnosť v ich rezortoch môže mať aj iný pôvod, než v lekároch, zamestnancoch daňových úradov, učiteľoch .....

Nezachytila som tak ostré vyjadrenia na či už na lekárov, učiteľov, daňových úradníkov, aké sa objavujú zo strany ministerstva spravodlivosti na sudcov.

Zhrnúc teda, pokiaľ ide o vzdelanostnú úroveň slovenského občana tak tá klesá na dno európskeho priemeru a minister školstva neviní z tejto nelichotivej priečky len učiteľov, pokiaľ ide výber daní, o tom ani nehovoriac a minister financií neviní daňových úradníkov ako celok, zvyšuje dane....., a takto by som mohla pokračovať.


Ak je prioritou ministerstva spravodlivosti okrem iných priorít, aj zvýšenie dôveryhodnosti justície, tak si dovoľujem upriamiť pozornosť opakovane na to, že minister spravodlivosti je vnímaný občanmi ako autorita v rezorte, a ak autorita denno - denno v mienkotvorných médiách opakuje, že všetci sudcovia sú skorumpovaní úplatkári, ktorí nič nerobia a ak urobia tak, len vtedy keď ich niekto podplatí, tak to je cesta do pekla.

Občan si vypočul od predstaviteľov súčasného ministerstva, že sudcov korumpuje vonkajšie prostredie, ale čo je tragické, vypočul si aj to, že odmeny sudcom sú zrušené preto, že slúžili na vnútornú korupciu sudcov predsedami súdov. Bez konkrétneho, bez dôkazov. Tak, prosím, ako toto môže vnímať občan ? Negatívne, ako inak.

A na záver k prieťahom v konaní :

Ak bude civilný slovenský sudca pátrať po mieste, v ktorom sa zdržiava účastník konania jeden celá kalendárny rok, lebo tak mu to ukladá Občiansky súdny poriadok, tak nemôže vec skončiť do roka meritórne, osoby povinne zapísané v OR majú fikciu doručenia, ale predsa aj fyzická osoba má povinnosť podľa Zákona o evidencii obyvateľstva nahlasovať svoj trvalý alebo prechodný pobyt, resp. jeho miesto, a ak si túto povinnosť nesplní, tak musí niesť všetky riziká s tým spojené ako keď povinné subjekty nerealizujú zmenu povinných údajov zapisovaných v obchodnom registri. Tiež problém s veľkým počtom účastníkov konania, veď na to netreba byť akademik, že neskutočný problém je dostať vec na pojednávanie, ak na strane odporcov vystupuje 492 fyzických osôb, podielnikov v urbárskom spoločenstve bez právnej subjektivity, to sú veci " neskončiteľné " z dôvodu súčasnej procesnej úpravy, nie je že prejednateľné bez zbytočných prieťahov. A je množstvo takýchto objektívnych prekážok v súdnom konaní, ľahko odstrániteľných legislatívnou úpravou len by snáď bolo potrebné venovať sa týmto problémom, a nie glorifikovať jeden jediný i keď závažný, ale ja tvrdím, že OJEDINELÝ, a to problém : " podplatený, skorumpovaný sudca ".

Ministerstvá nekomentujem, nemá význam. Len toľko, že ústredná exekutíva je v katastrofálnom stave.

K poslednému odseku (prieťahy):

Koľko je podaní na ÚS SR z dôvodu prieťahov v konaní? Resp. aký podiel sťažností smerujúcich na Hlavnú ulicu v KE z celkového počtu podaní tvoria sťažnosti z dôvodu prieťahov v konaní? Poznamenávam, že v konaní je potrebné zastúpenie s právnickým vzdelaním.

Koľko porušení práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru z dôvodu prieťahov konštatoval ESĽP voči SR? Koľko sťažností k ESĽP bolo percentuálne z dôvodu prieťahov v pomere ku všetkým?

Poznám viacero konkrétnych prípadov prieťahov (nielen z dôvodu nečinnosti súdov, ale aj nezákonného postupu či rozhodovania) v konaniach, ale jeden za všetky ... čo je zložité na inštitúte BSM, keď môže jedno konanie trvať až dvadsať rokov?

Prieťahy, ktoré spôsobuje účastník konania, predsa nie sú "pravými" prieťahmi v konaní. A ten počet 492 FO, už som tuším v predošlom príspevku spomínal legislatívnu úpravu. A keď taká úprava sudcom neúmerne predlžuje konania, ako tvrdíte ... kto zo sudcov s tým vystúpil verejne? prejavil svoj odborný názor do médií? oboznámil laickú aj odbornú verejnosť so zdrojom problému? Vyvinul sa tlak na zmenu? Prospela by okrem občanov aj sudcom.

Joe,

prepáč, že Ti tykám, ale to len preto, že si využil svoje právo ostať v anonymite, to ja nerobím, nemám dôvod skrývať svoju identitu, ale v celom rozsahu rešpektujem Tvoje právo neodkryť sa, ani ma nezaujíma kto si, to len na vysvetlenie, prečo Ti tykám.

Vidím pokrok, začínaš uvažovať nad tým, že sa nedá generalizovať a špiniť paušálne, nič iné nebolo mojim cieľom. Len v tej prvej vete stále ideš zle a zase generalizuješ, čo a komu vyhovuje.

A Joe,
naozaj na záver, lebo sa blíži nočný kľud / rozumej 22.00 hod,/, prajem Ti príjemný zvyšok večera, prosím nechci od sudcov, aby išli " išli do ulíc a robili ďalšiu nežnú revolúciu ". Na tresty sú kompetentní ako píšeš sám/a/.



Dobrú noc Ti prajem.

Druhou vetou som chcel ten stav "rozdeliť" a negeneralizovať, čo dúfam vyplynulo aj zo zmyslu celého komentára.

Nečakám nežnú revolúciu a ani ju neočakávam. Jedny z mojich očakávaní sa dajú vyjadriť slovami pána Pivarčiho o Iniciatíve 5 viet. A v mojej predchádzajúcej reakcii som mal na mysli "páky" samotných sudcov viď § 120 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z.., nie OČTK a podobne.

Ďakujem.

Plný súhlas s Vašou prvou vetou, pán Pivarči, v ktorej súhlasíte so mnou.

Na Vaše štatistické otázky nepoznám odpoveď, viem len toľko, že ESĽP konštatoval prieťahy Ústavného súdu SR, keď nedokázal vybaviť sťažnosti účastníkov konania v minulosti, z dôvodu, že na súdoch prvého stupňa nebol program na o,aby sa mohli prijímať elektronické podania, bolo v súvislosti s tými stupídnymi žalobami o zaplatenie o zaplatenie miliónových pokút za nepreukázané neplatenie koncesionárskych poplatkov. V tej dobe, každému civilnému sudcovi u nás na Okresnom súde Žilina napadlo asi o 280 až 300 takýchto nezmyslov za mesiac, ale na našom súde sme zdatní, všetko je už právoplatne a najmä spravodlivo rozhodnuté, teda v archíve.

PS :Už Joemu, som napísala, nechcite od sudcov ďalšiu nežnú, snáď sú za legislatívu zodpovední a tiež dobre platení iní ústavní činitelia, ale najmä, my zo Žiliny pravidelne podávame podnety na výzvu ministerstva naše podnety, ktoré vychádzajú z praxe,
a nie od " zeleného stola " , ale nie je počuť, Preverte si na ministerstve, ak mi neveríte,

Ďakujem za reakciu. (úsmev). Trošku som mal skôr na mysli prieťahy v kauzách, z akých som uviedol konkrétny príklad a za ktoré sa prisudzujú mastné peňažné náhrady sťažovateľom. príkladmo: http://www.prestavka.sk/2-23275/ESLP:-SR-musi-zaplatit-za-prietahy-v-sudnom-konani-viac-ako-40-000-eur.xml a táto "znôška" príkladov nie je veľmi ojedinelým javom, čo vyplýva aj na základe tu uvedených informácií: http://www.sme.sk/c/4899820/za-prietahy-v-sudnom-konani-plati-stat-stale-viac.html.

Ad P.S.: nechcem od sudcov ďalšiu nežnú ... chcem od sudcov, aby si čistili svoj sudcovský stav od nepoctivých ľudí, aby v rámci iniciatív typu "5 viet" (keď už ich vyvíjajú) tlačili najmä na parlament ... atď.

ja Vám dôverujem, ale podnety z praxe od vás ministerstvo aj zohľadňuje? a ešte inak, nie je problém rozhodovať na základe nesystematického občianskeho zákonníka, nadbytočných trieštených legislatívnych úprav (napr. 116/1990 a 182/1993 mimo OZ)? máte pocit, že Vaša práca má zmysel v prípade, ak riešite otázku, či sa zmluva riadi občianskym alebo obchodným zákonníkom, či sa použije subjektívna alebo objektívna lehota náhrady škody, čo s neoprávnenou stavbou ...?

Iste, za legislatívu sú zodpovední iní ústavní činitelia ... ale ... Vám výstupy z ich činnosti vyhovujú? Uľahčujú Vám rozhodovanie? Myslím, že výsledky volieb čo to naznačujú o legitimite parlamentu ... ale ... sudca je napriek všetkým kritikám dostatočnou autoritou k tomu, aby jeho verejne prezentovaný názor k činnosti ostatných mocenských zložiek mal svoju váhu. Ministerstvo sa vyjadruje na adresu sudcov. Poslanci expresne menia (novelizujú) "tie dva hlavné" zákony o súdoch a sudcoch. Sudcovia sú vnútorne rozorvaní ako poézia Jána Bottu a ich reakcia? Či sudcovia per se sa nepovažujú za občanov SR?

Pán Pivarči,
ešte som pozabudla k Vašej otázke, že prečo nemôžu byť " dobré mravy " normatívne definované. No veď preto, čo som písala, v demokratickej spoločnosti predstavujú dobré mravy súbor pravidiel slušného správania, vzájomnej úcty a rešpektovania.

Toto sú otázky výchovy v rodine, v škole, morálka - etika sa nedá vynútiť štátnou mocou, resp. jej represívnymi zložkami.

To sme tu už mali , volalo sa : " Morálny kódex budovateľa komunizmu " a kto ho porušil, išiel do basy vo vykonštruovanom súdnom procese. Toto ja osobne nechcem, ja som síce 50 - te roky, ani normalizáciu nezažila, ale o v komunizme som žila, som ročník narodenia 1963 a v justícii pôsobím od roku 2003, to preto Vám píšem, že sa chystá ďalší pohon na čarodejnice, takže ja som za komunizmu nesúdila, od roku 1990 som pracovala v štátnej správe do roku 1996, od roku 1996 do roku 2003 som bola komerčný právnik / rozumej advokát/ a od 16. apríla 2003 pôsobím ako sudca na Okresnom súde Žilina.

Zhrnúc teda, morálka je nevynutiteľná represívnymi zložkami štátu, inak to musí štát zabezpečiť podporne popri rodine, musí investovať do vzdelania, do výskumu, venovať sa mládeži, aby športovala, vzdelávala sa, a nie aby ju vychovávala ulica, tam nič dobré nečaká, len drogy a úplný úpadok, nemôže štát povedať, ja nič, ja muzikant, doma si vychovávajte, ale môže, ale to stojí strašné peniaze - liečba drogovo závislých a podobne.....Aj tam sa strácajú peniaze ....


Dobrú noc.

Nuž ... dobré mravy. Dobré mravy sú spoločenský úzus správania sa. K tomu, aby mohli byť rešpektované, sa musí podstatná časť ľudí v spoločnosti aspoň približne zhodnúť na ich obsahu. Otázka výchovy je niečo trošku zas iné. Monopol na výchovu (občiansku) má štát. Osnovy v školách sú štátne. Výchova v rodine je individuálna, na pravidlách výchovy v jednotlivých rodinách spoločenský úzus, dovolím si tvrdiť, neexistuje. Existuje akurát normatívne ohraničenie rodinnej výchovy zákonom o rodine, medzinárodnými dohovormi (o právach dieťaťa), normami sociálnej starostlivosti (napr. 305/2005) a pod. Dobré mravy nemajú normatívne určené ani kritériá posudzovania, čiže akým spôsobom určiť obsah morálnej normy, či? Každý človek v závislosti od svojho vnímania spravodlivosti, od náboženskej, rodinnej výchovy, od postoja v škole má potom svoju predstavu o pojme "dobré mravy". A sudca, keď má použiť kritérium dobrých mravov, má podľa mňa potom priestor na príliš širokú úvahu, výrazne poznačenú jeho vlastným subjektívnym činiteľom. Prečo potom je rozpor s dobrými mravmi "poslednou obranou" v procese?

Inými slovami, štát, ak chce "vychovávať spoločnosť", niečo na spôsob účelu § 1 O. s. p., musí byť vzorom morálky a začať od svojich mocenských zložiek, ktoré musia ísť občanom príkladom. Inak nemožno "meniť výchovu zhora" ani "vychovávať zhora" s prístupom tzv "nezaujatého pozorovateľa" = experiment s výchovou a uvidím, aký to bude mať výsledok. Dnes je štát (SR) vrcholom rozkladu spoločenskej morálky, čiže najjasnejším odrazom neexistencie spoločného úzu o tom, čo je tu dobré a spravodlivé. Nijaký vyčerpávajúci "morálny kódex" ani "poučenie z krízového vývoja pre široké masy ľudové" ako normatívna "vložka" pod pojem dobré mravy štátu nepomôže, a už vôbec nie bez toho, aby ho sám dodržiaval vrátane všetkých ľudí tvoriacich jeho mocenské zložky. Bez aspoň úzu celej štátnej moci na tom, čo je morálne a čo bude zároveň blízke ľudskému zmýšľaniu (atribút humanity) vrátane prísneho dodržiavania štátom nepomôže ani rámcová definícia pojmu dobré mravy, ani kritériá určovania ich obsahu, proste nič.

Samozrejme, investície do vzdelania, výskumu, do amatérskeho športu, do kultúry ... sú vysoko návratné. Ale morálny vzor ... je najlepšou investíciou do regulácie spoločnosti.

Obdobne prajem dobrú noc.