Novinky
Chcete dostávať informácie o novinkách e-mailom?
Aktuality & udalosti
Aktuálne výzvy a perspektívy v mediácii. Mediácia v civilnom, obchodnom a trestnom práve
27. 02. 2014
Medzinárodná vedecká konferencia bude zameraná na aktuálne výzvy a perspektívy v mediácii. Mediácia v troch okruhoch: civilné, obchodné a trestné právo. Cieľom konferencie je prezentovanie aktuálnych vedeckých a odborných príspevkov v oblasti mediácie a diskusia o perspektívach v mediácii.

Diskusia s ombudsmankou na tému našich práv
12. 12. 2013
  • Kde sa končia naše práva a začínajú sa práva druhých?
  • Kto má právo určiť, čo je správne a ako máme žiť?
  • Prečo si tak veľmi nerozumieme a stále tvrdšie bojujeme?

Diskusia špičiek súdnictva a prokuratúry
25. 11. 2013
Na 29.11.2013 pripravilo Združenie za otvorenú justíciu uskutoční v Bratislave diskusiu „Odkiaľ kam slovenská a česká justícia?“. Hovoriť sa bude o úspechoch, zlyhaniach a problémoch fungovania súdov, prokuratúry a štátneho zastupiteľstva na Slovensku a v Čechách.

Všetky novinky

Mobbing, história a príčiny vzniku

Mária Ritomská  |  16. 12. 2010  |  komentárov: 14
Sú ešte pre demokratický svet dôležité ľudské práva a zákonnosť? Ako dnešný svet pristupuje k ochrane ľudského života? A ako je to v skutočnosti s ochranou práv pracujúcich? Nie sme čoraz viac svedkami, že dnešná doba sa nesie v znamení rôznych trendov, bohužiaľ častokrát negatívnych?
Jedným z nich sú predovšetkým komplikované medziľudské vzťahy, alebo boj medzi ľuďmi a skupinami, závisť, nenávisť a ohováranie. Všetky tieto skutočnosti môžeme stručne nazvať novým pojmom mobbing. Ten má svoje miesto všade a ako jedna z foriem nežiadúcej agresivity v medziľudských vzťahoch, ako závažná deformácia sociálnych vzťahov vyvoláva dlhodobejší až patologický jav, stupňujúce sa psychické zaťaženie a snahu uniknúť zo situácie akýmkoľvek spôsobom až samovraždou.

Ak sa pozrieme do histórie, slovo „mobbing“ ako prvý použil Konrad Lorenz, keď popisoval skupinové chovanie u zvierat. Označil ním útoky skupiny zvierat na jednotlivcov rovnakého druhu. Neskôr na tento termín upozornil švédsky detský lekár Peter Paul Heinemann, ktorý pomenoval takto veľmi deštruktívne chovanie u detí, keď skupina detí napadá iné, obyčajne osamotené dieťa. Vedecká diskusia o šikanovaní sa začala až v roku 1969 v Škandinávii zásluhou priekopníka v oblasti výskumu Nóra Dana Olweusa. Šikanovanie definoval ako opakovanú agresivitu jednotlivca alebo malej skupiny agresorov proti jednotlivcovi alebo malej skupine obetí. Už vtedy upozorňoval, že šikanovanie je asi najrozšírenejší z problémov, ktoré ohrozujú duševný a mravný vývin školopovinných detí. Možno uviesť, že o šikanovaní se začalo hovoriť najskôr v súvislosti s jeho zvýšeným výskytom na školách a zhruba o 15 rokov neskôr bola venována pozornosť i šikanovaniu na pracovisku. O ďalšie rozšírenie tohto výrazu sa tiež zaslúžil aj švédský sociológ práce a priekopník mobbingu profesor Heinz Leymann, keď si všimol určitý druh správania v pracovnom prostredí. Na základe intenzívnych výskumov vytvoril definíciu mobbingu.

O mobbingu možno hovoriť vtedy, keď na postihnutého útočí aspoň raz za týždeň aspoň pol roka jedna alebo viac osôb. Ide o zámerné ponižovanie ľudskej dôstojnosti, o poškodzovanie konkrétneho zamestnanca aktívnym trvalým psychickým tlakom. U nás prvý výskum šikanovania v 70. rokoch urobili psychológovia Miron Zelina a Michal Palovkin. Aj moje skúsenosti ukazujú, že keď sa isté skupiny ľudí v malom odbore, či útvare dajú dokopy proti niekomu tretiemu a snažia sa mu ponižovaním, osočovaním, klebetami alebo izoláciou znepríjemniť život, ba dokonca ho vyštvať z kolektívu – máme tu problém zvaný „mobbing“.

Pojem mobbing pochádza z anglického „to mob“, čo v preklade znamená niečo obliehať, obklopiť alebo na niečo naraziť, utlačovat, urážať, napádať, vrhať sa na niekoho. Možno ho charakterizovať ako trvalé, systematické a intenzívne útoky, intrigy a šikanovanie väčšieho počtu pracovníkov alebo nadriadeného (mobér) voči jednotlivcovi alebo menšej skupine (obeť). Ich podstatou je vôľa ublížiť, ponížiť, zničiť, sabotovať prácu obete, či znepríjemňovanie pracovných podmienok do tej miery, aby obeť nedokázala odviesť dobrú prácu. Všetko toto sa deje psychickým terorom. Ide o ťažkú poruchu komunikácie alebo vzťahov v kolektíve spolupracovníkov, o formu nežiaducej agresivity v medziľudských vzťahoch, o najzávažnejšie deformácie sociálnych vzťahov, rolí a noriem života. Mobbing spôsobuje obetiam obrovské psychické utrpenie, čím môže poškodiť psychické zdravie a často zanecháva aj trvalé následky. Ako príklady na prejavy mobbingu možno uviesť:

Vojdete do miestnosti. Vaši kolegovia okamžite zmĺknu. Vyhýbajú sa očnému aj fyzickému kontaktu. Tvária sa, že vás nevidia.

Zistíte, že niekto vás musí ohovárať. Vaši priatelia a známi sa začnú správať zvláštne. Nevyhľadávajú už vašu spoločnosť. Je pre nich nepríjemné, keď ich vidia vo vašej spoločnosti.

Dokončili ste projekt a papiere ste si uložili do zásuvky. Na druhý deň ráno prídete a zásuvka je prázdna. Nikto nič nevidel. Nikto vám nepomôže hľadať.

Šéf vás odstaví od komunikácie. Nedostávate informácie. Vaše úlohy sú len smiešne úložky v porovnaní s inými. Každú maličkosť po vás šéf kontroluje.


Takýchto a podobných príkladov by sa dalo uviesť ešte veľa.

Prečo sa však v takýchto prípadoch osoba, ktorá sa postupne stáva obeťou nebráni? Jednoducho preto, lebo si myslí, že na pracovisku je jediná osoba, ktorú šikanujú a že, ak to niekomu povie, všetci si budú myslieť, že je hlúpa a práci nerozumie a nedokáže ju zvládnuť. Alebo podľa informácií, ktoré prenikajú vo verejnosti, si obeť myslí, že s prejavmi mobbingu sa stretávajú iba ľudia, ktorí sú odlišní, napr. farbou pleti, náboženstvom alebo nejakým handicapom. Hlavným problémom mobbingu je, že každý jeho prejav izolovane pôsobí ako celkom normálna, dennodenná nezhoda. Len vy viete, že tieto nezhody sa dejú denne a že situácia trvá už dlho. Ak si začnete sťažovať, budú sa vám po chvíli ľudia vyhýbať, pretože nikomu sa nechce počúvať dookola tie isté náreky. Ako obeť mobbingu ste vo veľmi zlej situácii.

Ako charakterizovať mobéra, teda osobu, ktorá útočí? Mobéri majú určité typické osobnostné črty – mnoho z nich patrí do skupiny tzv. sociopatov, ľudí neuznávajúcich nič iné než svoje vlastné pravidlá a zákon silnejšieho resp.hlasnejšieho, ktorý má na pracovisku lepšie konexie. Mobér útočí z pocitu nedocenenosti až menejcennosti. Ďalšími potenciálnymi mobérmi sú tzv. karieristi. Takíto ľudia sa snažia presadiť sa na úkor druhých, nevynímajúc formu trefných úderov pod pás. Mobér nedokáže predvídať reakciu obete a má pocit ohrozenia z jeho strany, a preto ho chce zo svojho prostredia odstrániť, jedná pre studený, vypočítavý kariérizmus bez štipky emócií.

Prax nám ukazuje, ako málo závisí mobbing od osobnostných vlastností obete. Hocikto z nás sa môže stať obeťou mobbingu. Často ide o ľudskú nezhodu alebo vyvolanie snahy ovládnuť toho druhého. Obeť ako typ človeka je príliš „mäkký“ alebo príliš nízko postavený, vhodný objekt pre ľudí, ktorí si potrebujú dokazovať svoju nadradenosť, často je im konkurentom. Podľa odborníkov súvisí nárast mobbingu so stále tvrdším bojom o existenciu a o kariéru. Ste príliš dobrý a šéf sa bojí, že ho prerastiete, alebo ste nežiadúcou konkurenciou voči menej pracovitým kolegom. Mnohí sa stali obeťami mobbingu preto, že sa ich firma potrebovala zbaviť bez odstupného. Obeťami psychického teroru na pracovisku nebývajú neschopní a leniví jedinci. Práve naopak, obvykle sú to usilovní a svedomití ľudia. Majú však smolu, pretože sa nezaradili do sivého priemeru a nesplynuli s davom. Impulzom sa môžu stať tak nadpriemerné výsledky, ako aj prílišná skromnosť, či utiahnutosť. Rovnako aj nezapadnutie do kolektívu a jeho zvyklostí. Možno si kladiete otázku čo s tým možno v našej spoločnosti robiť ? Ak sa stanete obeť mobbingu, ako sa môžem brániť?

Žiaľ v našej spoločnosti je ešte stále veľmi nízke právne povedomie občanov a nie je tomu inak ani v pracovno-právnych vzťahoch. Potom sa niet čo diviť, že niektorí „tiež zamestnávatelia“ používajú praktiky, ktoré neraz hraničia s kapitalizmom najhrubšieho zrna v zmysle „vykorisťovania človeka človekom“.

Takéto protiprávne a možno konštatovať aj protiľudské konanie možno v súčasnosti pozorovať vo všetkých sférach pracovného prostredia, štátnu správu nevynímajúc. Slovenská legislatíva však tento pojem nepozná. V zákonoch nie sú konkrétne odkazy na riešenie problému mobbingu, psychického terorizovania, šikanovania alebo sexuálneho obťažovania na pracovisku. Zákonník práce síce ustanovuje vo svojich Základných zásadách právo na prácu bez obmedzení a hovorí, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovno-právnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a že nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého, ale skutočnosť je taká, že iba málo poškodených sa dovolá svojho práva. O tom, že v našej spoločnosti máme problém s výskytom veľmi nežiadúceho sociálneho javu svedčí aj nasledovný príklad: „Asi mesiac pred skončením zmluvy mi začali v práci dávať najavo, že nie sú so mnou spokojní,“ hovorí jedna z obetí mobbingu. „Prekvapilo ma to, pretože som dva roky viedla pobočku firmy a dosahovali sme dobré výsledky. Nakoniec vysvitlo, že šéfov priateľ prišiel o prácu a bolo treba nájsť mu miesto.“ Obeť sa bránila, ale v boji so zamestnávateľom neuspela a kvôli psychickému tlaku na pracovisku musela začať brať lieky a schudla 15 kíl.

Aj druhý príklad ukazuje na obeť mobbingu: „Zrazu som začala dostávať od vedúcej nezmyselné príkazy. Samozrejme medzi štyrmi očami. A keď som ich vykonala, vedúca poprela, že by mi niečo podobné prikázala. Kolegovia začali na mňa pomaly pozerať ako na nekompetentnú osobu. Potom mi prikázali zostať doma a chceli, aby som podpísala novú zmluvu. Bolo jasné, že sa ma chcú zbaviť, tak som to vzdala a chcela som sa dohodnúť na slušnej výpovedi. Skončilo to tým, že ma zažalovali za hrubé porušenie pracovnej disciplíny.

Alebo: „Už viac ako dva roky Vám hovorím, hľadajte si niečo. Aj sama som Vám dávala ponuky z internetu. Je ich tam dosť. Inak Vám budem dávať neuspokojivé úlohy.

Je veľa takýchto a podobných príkladov, ako sa u nás šíria prejavy mobbingu. V ten deň ma šéfka zavolala a dala mi služobné hodnotenie, kde bolo napísané: Úlohy neplnila kvalitne, včas a riadne. Na základe môjho predloženého nesúhlasu ma zavolal p. riaditeľ osobného úradu a oznámil, či viem, že šéfka napíše, ako som plnila, či neplnila úlohy a dozvie sa to osobný úrad aj pán predseda. Považovala som to za vyhrážanie voči mojej osobe, ale nakoľko by boli proti mne hneď traja, obávala som sa, že tu nepreukážem žiadnu spravodlivosť a rezignovala som. Postupne som si musela zvykať, že služobné úlohy vykonávam bez odmeny. A moja vedúca ma presviedčala svojím riadením, že moje odmeny potrebuje na to, aby sa odmenila ostatným zamestnancom, ktorí jej pomáhajú udržať si svoju stoličku v pozícii riaditeľky.

Zostáva otázkou, či je možné zvládnuť takéto útoky bez ujmy na zdraví? Určite nie, mobbing sa na nich podpíše vážnym ochorením a dlhou práceneschopnosťou. Zároveň odborníci upozorňujú, že mobbing znamená pre ekonomiku obrovské finančné straty, ktoré sa vyčísľujú až v miliardách eur.

Už ste si niečo našla? Vravela som Vám a stále Vám to hovorím. Už ste tu viac ako dva roky. Najprv sme čakali na Vašu päťdesiatku. A teraz už ju máte. Tak, ako ste sa rozhodli?

Podľa výskumov veľa obetí dlhotrvajúceho mobbingu trpelo takzvanou post-traumatickou stresovou poruchou. Obete sa dokonca často pokúšajú o samovraždu, až 15% samovrážd vo Švédsku boli dôsledkom mobbingu. Vo Francúzsku je mobbing od roku 2002 považovaný za trestný čin a vznikli tu poradne pre mobbing. Na základe skúseností zo Švédska, Nórska a Fínska odborníci zastávajú názor, že dôsledkom mobbingu je psychosociálny pracovný úraz, ktorý treba hodnotiť rovnako vážne ako iné poškodenia zdravia na pracovisku. A ako je to u nás? Čo na to zákon? Zákony by mali ochraňovať aj duševné zdravie zamestnancov.V našej legislatíve zatiaľ nenachádzame konkrétne odkazy na legislatívnu úpravu mobbingu. Ani žiadna inštitúcia nemá kompetenciu tento problém riešiť. Ale napriek tomu mobbing je na pracoviskách veľmi častý.

Možno aj jednotlivé ukážky nám pripomínajú akúsi podobnosť, s ktorou sme sa už niekedy niekde mohli stretúť, prípadne aj Vy ste sa stali obeťou mobbingu. Spoločnosť by to nemala tolerovať. Malo by sa to trestať podľa paragrafu, aby si ľudia dobre rozmysleli, či budú mobbing robiť. Nie je to fér, ničiť a znepríjemňovať druhému život človeka. Mal by to riešiť trestný zákon. Možno konštatovať, že vzhľadom na stále viac sa vyskytujúce problémy v medziľudských vzťahoch možno považovať tento článok za impulz na rozprúdenie spoločenskej debaty o závažnosti problému, akým je mobbing. Keďže takáto debata je v súčasnosti veľmi potrebná, možno vyvodiť záver, aby sa mobbing dostal do širšieho povedomia občanov a tým spustil proces, ktorý by viedol k jeho legislatívnej úprave.
Komentáre (14) 
  Ondrej Pivarči   |   21. 12. 2010 17:04:46
// Reagovať
ad mobbing
1. súhlasím s tým, že mobbing je socio-patologický jav a že je javom frekventovaným a nezávislým od konkrétnej osoby. avšak ak správanie chaotického systému (spoločnosti) je ovplyvňované zvláštnymi atraktormi, okrem iného motivátormi, je štrukturálnou vadou spoločnosti, ak motivátory vedú k rozkladu spoločnosť (sociopatický jav je jav smerujúci k jej rozkladu, in concreto mobbing pôsobí deštruktívne na spoločenské vzťahy ako základnú jednotku spoločnosti). v danom prípade najčastejšie motivátory sú bezškrupulný zisk, nenávisť a iná chorobná psychóza (napr. psychopatie). preto objektívne právo tieto motivátory musí potláčať, aby chránilo spoločnosť pred rozkladnou deštrukciou a to by mala byť zložka "verejného záujmu". kapitalizmus ako ekonomický základ spoločenských vzťahov, ktorý je postavený na "kapitalizácii" (teda raste zisku), je zhubná ideológia pre ďalší vývoj spoločnosti. obdobne socializmus, keďže ten predpokladá rovnostárstvo (fikciu) psychopatov, nenávidiacich a ziskuchtivých s ostatnými (zväčša nie sociopatmi). ľudstvo prežilo vo vývoji najmä vďaka solidarite a humánnosti. súťaž, ktorá posúva vývoj vpred, musí však tiež byť prítomná. právo preto má hľadať kompromis.

(pokračovanie snáď neskôr ...)
  Terka Lukáčová   |   30. 01. 2014 16:48:56
// Reagovať
Ďakujem za dobrý článok
Prajem Vám dobrý večer, pracujem ako manžer kvality v jednej firme, kde sme tri. Práve dnes som požiadala vedenie spoločnosti o stretutie ohľadom mobbingu mojej kolegyne. Jej neskutočná arogancia, nadradenosť a hrubosť , bránenie v práci na viacerých kolegov je hrozná. Prevažne nálady ako príde z domu, v tom duchu sa nesie celý deň. Psychicky som neskutočne vyčerpaná, a premýšľam ako adekvátne predniesť daný problém, aby som nezostala zlá ja. Mám 50 rokov ona tiež, neviem či trpí komplexom alebo je tak zlá. Nakoľko vedúci dávajú od všetkého ruky preč. Hlavne že sa to netýka jeho. Jej teror je od času, ako som sa dostala na post ako ona. Ja so strednou školou. Ale teraz už končím 5. ročník VŠ. Držte mi palce.
  Mária Ritomská   |   02. 02. 2014 01:10:37
// Reagovať
Pani Lukáčová, ďakujem Vám za Váš boj proti mobbingu, určite sa tomuto boju treba rázne postaviť, la otvorene povedať, že to čo sa voči Vám deje je mobbing. Aj Vám jej zlé riadenie spôsobuje zdravotné problémy, možno si ich neuvedomujete, zatiaľ....
Držte sa a nebojte sa. Vaše kvality sú ďaleko vyššie ako arogancia moci Vašej nadriadenej
  Mária Ritomská   |   22. 02. 2014 11:56:25
// Reagovať
mobbing
Milá Terka, podporujem Vás vo Vašom boji proti mobbingu. Postavte sa tomu hneď na odpor. Môžeme sa mi ozvať vstúpime do konania....mariaritomska@stonline.sk Dakujem
  Andrea Fojtíková   |   28. 04. 2011 00:02:27
// Reagovať
Mohli by ste mi prosím Vás poslať ročník, rok, číslo, strany tohto časopisu, a článku? Ďakujem.
  jarmila   |   06. 10. 2011 19:56:27
// Reagovať
prosím vás, zistili ste ročník časopisu, rok, číslo strany na ktorej sa článok nachádza? ak áno, prosím, pošlite mi ho. dakujem
  ketrina   |   09. 07. 2011 10:33:06
// Reagovať
Spoločenská ujma a ujma na zdraví
Zamestnávateľ mi dal nepravom výpoveď. Hrubé porušenie pracovnej disciplíny. To sa nezakladá na pravde. Chcem zamestnávateľa žalovať z neplatného skončenia pracovného pomeru. Utrpela som ujmu na zdraví, spoločenskú ujmu. Súd som v yhrala ale ja chcem bojovať ďalej. Kto mi poradí? ľudia ma poznajú ,utrpeli moje deti, rodina. Ako mám postrupovať, mám podať trestné oznámenie z neplatnej výpovede?
  Maria Ritomska   |   12. 07. 2011 14:01:27
// Reagovať
Odpoved pre ketrina
Pri neplatnom skonceni pracovneho pomeru je nevyhnutné, že v prípade, ak sa domnievate, že bol s vami neplatne skončený pracovný pomer, nároky voči zamestnávateľovi si musíte na súde uplatniť do dvoch mesiacov od skončenia pracovného pomeru.
Po márnom uplynutí tejto lehoty nie je možné domáhať sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súde. Predmetná lehota je lehotou určenou podľa mesiacov, ktorej začiatok je zhodný s uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca výpovednej doby.

  Ketrina   |   05. 12. 2011 21:43:49
// Reagovať
Spoločenská ujma, ujma na cti a zdraví
Ja som už spor vyhrala - neplatne skončený praacovný pomer. Ale utrpela moja čest, ujma na zdraví a cti, spoločenská ujma. Je možné podať trestné oznámenie a takto žiadať morálne zadostučinenie?
  kirsten   |   05. 04. 2012 14:46:24
// Reagovať
Mobbing na pracovisku
So šikanou na pracovisku som sa stretla. Aktérmi sa stali moji kolegovia s ktorými som trávila osem hodín denne na pracovisku.Už dopredu vedeli, že chcú na moje miesto prijať iného zamestnanca,tak "Hra" sa začala. Trvala denne a to vyše pol roka. Snád jediným štastím pre mňa bolo, že som si v tichosti zisťovala, čo sa za mojím chrbtom deje, hlavne to, o novom zamestnancovi. Bola som krátená o obedňajšie prestávky, lebo obaja kolegovia odchádzali v čase obedov služobným autom a vracali sa až okolo 15.00 hodiny naspäť,vedúci mi začal po skončení smeny vypisovať UPOMIENKY za porušenie pracovnej disciplíny,napríklad, za očerňovanie spolupracovníka,každodenné ohováranie mojej osoby, upadali do hlasitého výbuchu smiechu, no ked som sa objavila, stíchli. Intrigy vedúceho predajne, že som zle nahodila faktúru(ktorú som samozrejme nenahadzovala),v kuchynke som mala pomazánku, ktorú ked som otvorila, tak som ju mohla rovno vyhodiť, bola napustená vodou,za mojim chrbtom vypisovali nadriadenému na pc,o mojej osobe,že im nadávam na pracovisku,že som arogantná k zákazníkom...a ked nadriadený prišiel osobne na pracovisko,tak sa mobbérka rozplakala a zahrala pred ním divadielko,že ju urážam......Až jedného dňa prijali aj tú novú zamestnankyňu a boli zo mňa zúfalí,lebo som neodišla po ich šikane sama. Tak som si najala právnika a chcela dať výpoveď+s odstupným+s dvojmesačnou výpovednou lehotou, no im sa to zdalo byť veľa.Tak mi nadriadený volal na pracovisko so slovami: Zober na mieste 600 eur odíď a už sa viac na pracovisko nevráť, si nadbytočná a firma má finančné problémy.Ešte dobre, že som to nezobrala, mohli ma udať za krádež a ja som skončila doma práceneschopná. Počas pn, som išla na políciu podať trestné oznámenie z ohovárania a opísala celý moobing. No policajt už dopredu vedel, ako moje oznámenie skončí, skončilo zamietnutím. Nemáte dôkazy. Potom jedného krásneho dňa mi z firmy účtovníčka navrhla ptorislužbu-ked im podpíšem školenie BOZP(ktoré sme vôbec nemali,obchod fungoval necelé dva roky) tak mi dajú aj odstupné, no bez dvojmesačnej výp.lehoty, odmietla som podpísať, a inšpektor na základe môjho podnetu im udelil pokutu. Ostatný zamestnanci BOZP podpísali okrem môjho. Cez Pn mi poslali oznámenie o závažnom porušení pracovnej discípliny a mesiac potom, okamžité skončenie pracovného pomeru (s §68 ods.1.písm b).Vedúci predajne mu poslal totiž ďalší list, v ktorom písal na tri strany o mne (napr.koľko som sa zdržala na WC, čo som povedala dňa 21.04 2010 o 15.00 hodine.,...) Teraz čakám a onedlho budem mať štvrté pojednávanie na súde vo veci neplatného skončenia pracovného pomeru. Len toľko vo veci mobbingu, trestný zákon ho u nás nerieši. Podala som trestné oznámenie znovu, lebo vďaka ohováraniu som stratila zamestnanie, aj to zmietli zo stola. Ale ked si podávajú poslanci oznámenia na polícií za ohováranie, im to prejde vždy.
Rada na záver ked už ani kompromis neplatí : obeť moobingu si musí uvedomiť, že sa jej to na pracovisku naozaj deje a potom musí nájsť odpoved prečo sa jej to deje (aktéri neútočia bez príčiny) a vyhľadať právnika až potom zahájiť protiútok.
Ked dá obeť verejne aktérom najavo, či nadriadenému (ktorý je sám aktér)
že vie o príčine útoku, tak potom má aktér má tri možnosti, bud si bude musieť nájsť novú príčinu, alebo si vyhľadá novú obeť, alebo bude chcieť svoj útok ukončiť ende game.
Veľa obetí robí to, že dáva nechtiac zelenú aktérom a to vtedy, ked verejne prizná ,že sa mu moobing deje, potom to je poväčšina aktérov k obetiam ešte agresívnejšia, obeti sa zhorší situácia a aj vtedy ked nekoná nič.
Obeť musí zhodnotiť situáciu, kedy zaháji obranu, jej protiútok nesmie byť bezhlavý.
Fiaskom aktéra bude, ked odíde obeť s tým čo jej patrí.

  Radovan   |   22. 04. 2012 17:04:15
// Reagovať
potreboval by som pravnu pomoc na koho sa mam obratit?
po roku tyranie my zamestnavatel dal vypoved a to spetne o 1 mesiac paragraf 68 ktory som odmietol po porade z pravnikom podpísat,lebo som to považoval za podvod.Tato vypoved my bola zrusena a po 8 hodinach prace som dostal vypoved paragraf 63.z 3mesačnym odstupnym a preplatenie dovolenky.Pravnik my povedal že na moje miesto nesmie prijat ziadneho cloveka a firma by mala prepustat,ale tak sa to nedeje.Na mojom mieste pracuje iny clovek a firma nabrala na moju poziciu najmenej troch novych ludi a desiatky inych na ostatne pozicie.Chcel by som zalovat spolocnost a jednotlivcov ktory my mobbingom znicily povest,meno,reputaciu atd...Urcite sa jedna o mobbing,lebo pri precitani roznych textoch o mobingu som bol prekvapeny,ako by som to pisal ja a zhoda je asi v 80%. Bojim sa ze by som tento spor prehral i ked som v prave ja a myslim,ze my to ani nikdo nedosvecil z obavy o svoje miesto a aj z obavy o podobny osud v tejto spoločnosti.
  lena samová   |   05. 07. 2013 18:17:25
// Reagovať
mobbing nielen na pracovisku
s mobbingom som sa stretla nielen na pracovisku, ale aj v rámci susedských vzťahov v paneáku, kde som sa prisťahovala, tak tam mali systém ako býval na vojenčine - musíte si to tu odbývať aspoň tri roky potom vás zoberieme na vedomie, mayáci mali väčšie práva a bažanti museli strpieť všetko, akoby domový poriadok nemal právnu váhu. nezapojila som sa do pravidelného klebetenia, ktoré začínalo už od skorých ranných hodín, miekoľkých báb držiacich pospolu, kto sa to tam nasťahoval a čo to je zač, zato, že sa nestotožňujem s takým spôsobom komunikácie ako sú neustále lamentácie a robenie rozruchu zkaždej maličkosti
takmer od prvého dňa bývania začali sosočovaním mojej osoby čokoľvek bolo niekde hodené na trávnik pod oknami, vo vchode, ulomené steblo trávy tak to pripisovali na vrub "tej novej, čo tam býva a nič o nej nevieme", odmietla som sa totiž zástupkyni vlastníkov, nadmerne zvedavej isibe, sa zdôverovať so svojím súkromím a odpovedať na otázky osobného charakteru. zato, že som ju tak "urazila", spojili sa proti mne všetky jej zástankyne.
nemám záujem tú vec nabaľovať a byť taká ako ony postávať celé hodiny pred bránou a viesť postoreké reči, je to pod úroveň
nerozumiem tomu že sa nevidia aké sú odporné, bŕŕŕ keby sa videli museli by sa zhnusiť samy sebe tak že by so sebou už nedokázali žiť ani o deň ďalej
  monnika   |   05. 09. 2013 22:51:51
// Reagovať
po roku utokov pns
rok som odolavala utokom od priameho nadriadeneho, takmer kazdy den dochadzalo k nezmyselnym konfrontaciam, az to prerastlo za neskryvane vyhrazky od nadriadeho (bez svedkov), ze ma ma dost, ze sa mi bude o nom snivat, a ze bud budem stat pri nom v pozore, alebo koncim,

dnes som pns, a premyslam, ci mam dat vypoved, a ist na urad prace, alebo riskovat psychiatriu, ale mat splatene uvery

preco vlastne k tomu doslo?

bola som nadpriemerne vykonna, respektovana, bola som inovatorom, stale som bola o krok vpred ako ostatni, co sposobilo, ze moj nadriadeny sa citil byt zatienovany, on, ako nadriadeny nemal co robit, (jeho miesto bolo umelo vytvorene, dovtedy som vsetko robila ja), ked nastupil, ocakavala som odbremenenie, miesto toho som zacala robit dvojmo, vsetko co doteraz, a jedno zvlast pre neho, aby trochu porozumel praci,
to by este nevadilo, ale zacal mi organizovat moj styl prace, co som dovtedy si riadila vsetko sama, aby sa vsetko stihlo, pri jeho zadelovani priorit sposobil total chaos, popritom na mna utocil, a prikazoval, akej farby mam mat topanky, akej cizmy, ake farby mozu mat moje bluzky a topy, aku dlhu alebo kratku mam mat suknu, aky mam mat strih nnohavic a este ine, co sa neodvazim napisat, ja som reagovala s rozumom, ale dorazne, potom som presla do ironie, skoncilo to ostrymi konfrontaciami, a dnes som na pns, rocny pribeh, ktory skonci podanim mojej vypovede

  Mária Ritomská   |   11. 10. 2013 22:30:50
// Reagovať
workshop
Čas beží a na pracoviskách sa veselo mobbuje. Naša osveta a monitoring registruje prípady zneužívania zamestnancov. Niekedy to tu vyzerá, že sme si na mobbing zvykli. Život každého človeka je klrátky a mobéri si ho chcú poriadne užívať. Postavme sa im spoločne na odpor. ˇ
Zahlťme súdy množstvom žalôb, V Rakúsku majú ročne 21 000 pracovných sporov: Právo stojí na strane spravodlivosti. U nás je to zatiaľ možné iba vo sne.
Čo na to naši sudcovia. Boj za ľudskú dôstojnosť na pracovisku je cesta tŕnistá , ale inej cesty niet...Zdravie máme len jedno a na to musíme myslieť najviac. Mobér nám nepodá ani pohár vody.
Milá Monika, je ešte čas na riešenie???
 
Pridať komentár k článku
Meno a priezvisko: *
E-mail:
Titulok:
Komentár: *
* Pre úspešné odoslanie formulára vyplňte hviezdičkou označené položky