O krok bližšie k demokracii
Jozef Caban | 30. 12. 2010 | komentárov: 0
Jedným zo základných pilierov demokracie sú pravidelne opakujúce sa parlamentné voľby. Vo voľbách si my, občania, vyberáme svojich reprezentantov, od ktorých očakávame, že budú hájiť naše záujmy a budú presadzovať svoje predvolebné sľuby. Realita však býva odlišná.
Je dôležité rozlišovať dôvody, pre ktoré sľuby ostávajú nenaplnené. Ako prvé si musíme uvedomiť fakt, že aj keď sú sľuby akokoľvek reálne a sympatické, pokiaľ konkrétna strana nemá zákonodarnú, resp. ústavnú väčšinu, musí ustúpiť od svojich požiadaviek za účelom dosiahnutia kompromisu pri vytváraní koalície. Druhou príčinou nenaplnených sľubov sú subjektívne dôvody poslanca alebo skupiny poslancov. Poslanec buď nekoná spôsobom, akým sa prezentoval pred voľbami, alebo koná v rozpore s týmto spôsobom. Občania – voliči sú právom nespokojní a požadujú vyvodenie zodpovednosti. Na rozdiel od vyspelých demokratických krajín, kde väčšina politikov nemá problém so sebareflexiou a po svojom prešľape sa sami vzdávajú svojich funkcií, v podmienkach Slovenskej republiky je výnimkou odstúpenie politika z vlastného rozhodnutia. Ani vnútorná stranícka kontrola nebýva veľakrát efektívna a strana postaví na kandidátnu listinu opakovane zdiskreditovaných ľudí.
Vďaka tejto negatívnej tradícii sa na kandidátnych listinách politických strán objavujú osoby, o ktorých si volič myslí, že ich miesto už dávno nie je v politike. Volič sa dostáva do vnútornej dilemy. Je potešený rozšírením straníckeho aparátu o nových odborníkov s čerstvými nápadmi, ktorí sa stali súčasťou profesionálneho a skúseného tímu, avšak vďaka jeho hlasu sa do parlamentu dostanú aj ľudia, nehodní štatútu poslanca. Samozrejme, ani nové tváre v politike vždy neznamenajú posun dopredu. Aké má volič možnosti selektovať kandidátov na poslancov NR SR, respektíve ovplyvniť ich poradie na kandidátnej listine?
Súčasnú právnu úpravu volieb do Národnej rady Slovenskej republiky upravuje zákon č. 333/2004 Z.z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Zákon naviazal na tradíciu tzv. preferenčných hlasov, ktoré sú upravené v § 30 ods. 5 „V priestore na úpravu hlasovacích lístkov vloží volič do obálky jeden hlasovací lístok. Na hlasovacom lístku, ktorý vkladá do obálky, môže zakrúžkovaním poradového čísla najviac u štyroch kandidátov uvedených na jednom hlasovacom lístku vyznačiť, ktorému z kandidátov dáva prednosť.“ Inštitút preferenčných hlasov dáva možnosť voličovi posunúť jeho favoritov na vyššie miesto na kandidátke a tým zvýšiť ich šance dostať sa do parlamentu. Strana a poslanci tak dostávajú priamo spätnú väzbu od ich voličov. Tí ich môžu takýmto spôsobom prekrúžkovať do parlamentu z nezvoliteľného miesta a dať im najavo svoje sympatie, spokojnosť. Je to aj spôsob satisfakcie pre poslancov, že ich práca má zmysel a ľudia vidia výsledky a reagujú na ne. Spätná väzba zo strany voličov však môže byť len pozitívna.
Pri absencii sebareflexie a nečinnosti vnútorných straníckych mechanizmov, akým spôsobom môže dať volič kandidátom najavo jeho antipatie a nesúhlasný postoj k ich doterajšej činnosti, víziám? Prečo, ak môžeme kandidátov posunúť na vyššie miesto na kandidátnej listine, nemôžeme iných kandidátov posunúť nižšie, cez tzv. antihlasy? Volič má mať právo v rámci kandidátnej listiny jednej strany okrem práva zakrúžkovať štyroch kandidátov, ktorým dáva prednosť pred ostatnými, aj právo zakrúžkovať štyroch kandidátov, ktorých by posunul na nižšie miesto na kandidátnej listine. Toto právo a contrario vyplýva z preferenčných hlasov a volič má právo dať najavo tak svoj súhlas, ako aj nesúhlas a tým mať väčšiu možnosť ovplyvniť poradie na kandidátnej listine. Prakticky by to znamenalo, že volič, okrem zakrúžkovania štyroch kandidátov, môže určitým spôsobom označiť ďalších štyroch kandidátov (napríklad krížikom) na kandidátnej listine, ktorým dáva tzv. antihlasy. Pri sčítavaní hlasov by sa matematickým vzorcom vypočítal rozdiel preferenčných hlasov a tzv. antihlasov, a upravilo by sa tak konečné poradie kandidátov na poslancov na kandidátnej listine.
Aké by toto riešenie malo dôsledky pre kandidátov a samotné voľby? Z morálneho hľadiska sa kandidát dostane do parlamentu z nižšieho miesta, než z akého kandidoval a vďaka tlaku zo strany voličov musí spätne zhodnotiť svoje konanie, zamyslieť sa nad svojím správaním a vystupovaním. Praktické hľadisko je oveľa závažnejšie, pretože kandidát sa vôbec nemusí dostať do parlamentu, aj keď bol na kandidátnej listine na relatívne zvoliteľnom mieste. Kandidáti by boli povzbudení viac prezentovať seba a svoju prácu nám voličom počas celého volebného obdobia, nielen krátko pred voľbami. Je možné predpokladať aj zvýšenie volebnej účasti v niektorých prípadoch. V diskusiách sa neraz objavili názory voličov, že by volili konkrétnu stranu, keby tam nebol ten a ten, a tak sa radšej volieb nezúčastnia. Ak by mal volič možnosť krížikom označiť takéhoto kandidáta, motivovalo by ho to k účasti, pretože by mohol dať jasne najavo konkrétnemu kandidátovi jeho antipatie a tým aspoň sčasti vyriešiť vnútornú dilemu pri rozhodovaní. Politické strany by po tejto úprave získali reálnejší obraz od voličov, koho si v parlamente želajú a koho nie.
Je otázne, či by navrhovaná legislatívna úprava našla dostatočnú politickú vôľu na jej prijatie, pretože voliči by tým získali väčšiu možnosť kontroly politických strán a kandidáti strán by sa nemohli spoliehať na svoje isté miesta na kandidátnej listine, ktoré nie sú vždy výsledkom demokratických straníckych volieb.
Vďaka tejto negatívnej tradícii sa na kandidátnych listinách politických strán objavujú osoby, o ktorých si volič myslí, že ich miesto už dávno nie je v politike. Volič sa dostáva do vnútornej dilemy. Je potešený rozšírením straníckeho aparátu o nových odborníkov s čerstvými nápadmi, ktorí sa stali súčasťou profesionálneho a skúseného tímu, avšak vďaka jeho hlasu sa do parlamentu dostanú aj ľudia, nehodní štatútu poslanca. Samozrejme, ani nové tváre v politike vždy neznamenajú posun dopredu. Aké má volič možnosti selektovať kandidátov na poslancov NR SR, respektíve ovplyvniť ich poradie na kandidátnej listine?
Súčasnú právnu úpravu volieb do Národnej rady Slovenskej republiky upravuje zákon č. 333/2004 Z.z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Zákon naviazal na tradíciu tzv. preferenčných hlasov, ktoré sú upravené v § 30 ods. 5 „V priestore na úpravu hlasovacích lístkov vloží volič do obálky jeden hlasovací lístok. Na hlasovacom lístku, ktorý vkladá do obálky, môže zakrúžkovaním poradového čísla najviac u štyroch kandidátov uvedených na jednom hlasovacom lístku vyznačiť, ktorému z kandidátov dáva prednosť.“ Inštitút preferenčných hlasov dáva možnosť voličovi posunúť jeho favoritov na vyššie miesto na kandidátke a tým zvýšiť ich šance dostať sa do parlamentu. Strana a poslanci tak dostávajú priamo spätnú väzbu od ich voličov. Tí ich môžu takýmto spôsobom prekrúžkovať do parlamentu z nezvoliteľného miesta a dať im najavo svoje sympatie, spokojnosť. Je to aj spôsob satisfakcie pre poslancov, že ich práca má zmysel a ľudia vidia výsledky a reagujú na ne. Spätná väzba zo strany voličov však môže byť len pozitívna.
Pri absencii sebareflexie a nečinnosti vnútorných straníckych mechanizmov, akým spôsobom môže dať volič kandidátom najavo jeho antipatie a nesúhlasný postoj k ich doterajšej činnosti, víziám? Prečo, ak môžeme kandidátov posunúť na vyššie miesto na kandidátnej listine, nemôžeme iných kandidátov posunúť nižšie, cez tzv. antihlasy? Volič má mať právo v rámci kandidátnej listiny jednej strany okrem práva zakrúžkovať štyroch kandidátov, ktorým dáva prednosť pred ostatnými, aj právo zakrúžkovať štyroch kandidátov, ktorých by posunul na nižšie miesto na kandidátnej listine. Toto právo a contrario vyplýva z preferenčných hlasov a volič má právo dať najavo tak svoj súhlas, ako aj nesúhlas a tým mať väčšiu možnosť ovplyvniť poradie na kandidátnej listine. Prakticky by to znamenalo, že volič, okrem zakrúžkovania štyroch kandidátov, môže určitým spôsobom označiť ďalších štyroch kandidátov (napríklad krížikom) na kandidátnej listine, ktorým dáva tzv. antihlasy. Pri sčítavaní hlasov by sa matematickým vzorcom vypočítal rozdiel preferenčných hlasov a tzv. antihlasov, a upravilo by sa tak konečné poradie kandidátov na poslancov na kandidátnej listine.
Aké by toto riešenie malo dôsledky pre kandidátov a samotné voľby? Z morálneho hľadiska sa kandidát dostane do parlamentu z nižšieho miesta, než z akého kandidoval a vďaka tlaku zo strany voličov musí spätne zhodnotiť svoje konanie, zamyslieť sa nad svojím správaním a vystupovaním. Praktické hľadisko je oveľa závažnejšie, pretože kandidát sa vôbec nemusí dostať do parlamentu, aj keď bol na kandidátnej listine na relatívne zvoliteľnom mieste. Kandidáti by boli povzbudení viac prezentovať seba a svoju prácu nám voličom počas celého volebného obdobia, nielen krátko pred voľbami. Je možné predpokladať aj zvýšenie volebnej účasti v niektorých prípadoch. V diskusiách sa neraz objavili názory voličov, že by volili konkrétnu stranu, keby tam nebol ten a ten, a tak sa radšej volieb nezúčastnia. Ak by mal volič možnosť krížikom označiť takéhoto kandidáta, motivovalo by ho to k účasti, pretože by mohol dať jasne najavo konkrétnemu kandidátovi jeho antipatie a tým aspoň sčasti vyriešiť vnútornú dilemu pri rozhodovaní. Politické strany by po tejto úprave získali reálnejší obraz od voličov, koho si v parlamente želajú a koho nie.
Je otázne, či by navrhovaná legislatívna úprava našla dostatočnú politickú vôľu na jej prijatie, pretože voliči by tým získali väčšiu možnosť kontroly politických strán a kandidáti strán by sa nemohli spoliehať na svoje isté miesta na kandidátnej listine, ktoré nie sú vždy výsledkom demokratických straníckych volieb.
