1) počet okresov o veľkosti 79 považujem pre tak malú krajinu, akou je Slovensko, navyše ešte v prípade, ak sú medzi okresmi tak obrovské rozdiely v počte obyvateľov (napr. Košice III = 29 682, avšak Košice-okolie =115 192, resp. Trnava = 128 647 a hneď vedľa ležiaci Hlohovec = 45 239), za nadštandardný luxus. obdobne počet obcí a tým aj funkcií starostov a obecných poslancov považujem za neprimerane vysoký, pokiaľ nejaká obec nemá dostatok obyvateľov, aby malo zmysel efektívne realizovať úlohy samosprávy a prenesenej štátnej správy, načo sú jej poslanci a starostovia, resp. iné funkcie a pracovné pozície? spodná hranica existencie obecných orgánov samosprávy by bola určená číselne na základe sociologických ukazovateľov obyvateľstva v SR tak, že terajšie menšie obce by sa museli zlúčiť aspoň tak, aby dosiahli túto minimálnu hranicu počtu obyvateľov. po obdobnej rozumnej reorganizácii verejnej správy má zmysel jej prispôsobovať volebné obvody.
2) neviem, koľko mandátov pre koľko volebných obvodov si predstavujete pri Vami uvádzanom počte 100 poslancov a 79 volebných obvodov, pričom na každé 4 volebné obvody pripadá zhruba 5 poslancov. to v každom volebnom obvode by volili iný počet poslancov podľa počtu obyvateľov okresu? to je viac chaosu než je dnes. ak má mať mandát reprezentatívnu funkciu, musí byť najmä jasné, koho reprezentuje. preto 100 poslancov, 50 volebných obvodov a 2 poslancov v každom volebnom obvode, to je príkladmo ľahšie čitateľný vzorec reprezentatívnosti. aby mohlo byť v 1 obvode reprezentovaných viac názorových prúdov, než bipolarita, mohol by byť počet obvodov pri 100 poslancoch 20 a na každý obvod po 5 poslancov, čiže 5 poslancov by zastupovalo približne 271 000 ľudí v parlamente, čo vychádza cca 54 200 ľudí na 1 poslanca (presnejšie 54 181 ľudí). dnes na 1 poslanca v SR pripadá asi 36 121 ľudí, v ČR pritom až 52 534 ľudí. Systém 20 obvodov po 5 poslancov skombinuje najmä výhody pomerného a väčšinového volebného systému, keďže nebude brať v 1 obvode víťaz všetko (first-past-the-post) a taktiež budú ľudia môcť poznať kandidátov a nebude musieť byť pod tlakom straníckej mašinérie, najmä v prípade, ak sa budú v obvodoch voliť konkrétni piati ľudia, a nie politické strany. Strany by vôbec nevystupovali ako politická inštitúcia, ale maximálne vo forme občianskych združení a v zátvorke za menom kandidáta by mohla byť uvedená jeho príslušnosť k občianskemu združeniu. Kandidát by sa mohol voľne prihlásiť a zložil by kauciu na volebné náklady. V prípade úspechu vo voľbách by sa mu táto vrátila. Politické strany by okrem 2 % asignačnej dane a iných príspevkov (ako je režim ostatných občianskych združení) nemali nárok na iné príspevky zo štátneho či iného verejného (napr. samosprávneho) rozpočtu.
3) S odsekom ohľadom zákazu imperatívneho mandátu a recallu súhlasím, pri jeho aplikácii na 5x20 obvodový volebný systém (recall by mohol postihnúť aj 1 poslanca z 5 volených v konkrétnom obvode, postupne by tak nemuseli byť volení vždy všetci 5 poslanci v obvode súčasne, ale iba tí, ktorým má uplynúť 4 ročné obdobie, pokiaľ neboli "recallnutí" alebo v prípade úspešného "recallu"). Obdobný mechanizmus aj pri voľbách poslancov do EP (2 obvody po 7 poslancov) a obecných a župných zastupiteľstiev (obvody podľa konkrétneho územnosprávneho členenia). Radšej náročnejšie územnosprávne členenie a členenie obvodov, ako nevýhody väčšinového a pomerného volebného systému. Ak by k recallu dochádzalo častejšie, o dôvod viac zaviesť autorizované volebné terminály, ktoré by nahradili zastarané ručné prepočítavanie hlasov. Pokiaľ by mali starší či menej vzdelaní ľudia problém porozumieť systému konzolového hlasovania (by nevedeli obsluhovať volebný automat vo volebnej miestnosti), tak obdobne ako dnes sa môžu voliči radiť spolu za plentou, by si taktiež na pomoc zavolal iného voliča. Volebná komisia by pozostávala z náhodne vybraných ľudí z obvodu (môžu byť vyberaní aj s použitím napr. vzdelanostného cenzu), ktorí by najmä kontrolovali tajnosť voľby (plenta pri automatoch môže ostať) a zákaz neautorizovaného zásahu do volebných automatov, ktoré by automaticky priebežne prepočítavali výsledky, avšak do centrály by ich odosielali až po okamihu časového uzamykacieho pokynu o 22.00 hod. pre všetky automaty rovnakého pre dané voľby. Atď., atď. Samozrejme, toto si vyžaduje aj príslušnú zmenu Ústavy a volebnej legislatívy.
4) Ohľadom menovania vlády. V parlamentnej demokracii je vláda menovaná prezidentom. Ústava SR nepozná pojmy "udelenie poverenia zostaviť vládu" a podobné obyčajové zvláštnosti našej partokracie. S navrhovaným riešením vôbec nesúhlasím, nakoľko stranícka knižka nemá byť podkladom pre zostavenie vlády. Vláda a exekutíva vôbec má byť predovšetkým odborná. Ak sa na zamestnanie v štátnej správe vyžadujú kritériá odbornosti, kde je problém požadovať odborníkov aj do riadenia štátu? Každá vláda by mala mať svoj program a predstavu o vládnutí. Fajn, takže odvinúc od tejto argumentácie navrhujem uvedené riešenie. Spolu s prihlasovaním kandidátov do volieb poslanca NR SR (okrem voľby náhradníkov za recallnutých, viď vyššie) by sa každé 4 roky "vyberala" vláda (túto by nemohli však odvolávať ľudia, tak, ako je to teraz). Funkčné obdobie vlády, narozdiel od f.o. poslancov, ktoré je max. 4 roky z dôvodu možného recallu, by bolo taktiež max. 4 roky, avšak z dôvodu možného vyslovenia nedôvery aktuálnym paarlamentom (spôsob a podmienky hlasovania o dôvere by zostali zachované). Za člena vlády by sa do "výberového konania" mohol prihlásiť každý, kto splní základné podmienky (vek, právna spôsobilosť, občianstvo ...). Podmienky výberového konania by prijal parlament čiastočne ako novelu Ústavy, čiastočne zákonom (podľa klasického legislatívneho "stromu" všeobecného a podrobnejšieho) a "skúškami" pre jednotlivé vládne posty by musel prejsť každý kandidát, podľa pozície, do ktorej by sa prihlásil. Skúšky by samozrejme boli tak náročné, aby existovalo viacero možných kandidátov a zároveň aby bol člen vlády schopný svoje úlohy plniť riadne (vyváženosť). 1 kandidát môže kandidovať len na 1 vládny post. Z úspešných uchádzačov (skúšky by sa pre lepší účinok mohli konať v 1 deň) vymenuje prezident podľa svojho uváženia vládu, ktorá je povinná do 30 dní po svojom vymenovaní predstúpiť pred Národnú .. (ďalej viď čl. 113 a súvisiace Ústavy SR). Takto by vláda bola odborná, potvrdená súhlasom parlamentu a nestranícka. Pri dobre nastavených verejných podmienkach výberového konania nevidím výrazný problém.
5) S poistkou v podobe rozpustenia parlamentu prezidentom pri treťom neúspešnom pokuse o dôveru vláde približne súhlasím, hoci s výhradami. Tu by som videl priestor na ďalšiu dlhšiu samostatnú úvahu o tejto "poistke".
6) ad referendum - taktiež zaujímavý nápad, avšak chcel by technické dopracovanie, túto otázku (čo s úspešným výsledkom referenda a parlamentnou reakciou) som myslím už na tomto fóre dávnejšie diskutoval s niekoľkými podľa môjho názoru šikovnými a právne rozhľadenými ľuďmi, tam som aj prejavil svoj názor.
7) ad volebná kaucia ... aj preto výhody síce členitejšieho, ale počtom obyvateľov približne totožného územnosprávneho členenia a na základe toho vybudovaných volebných obvodov sú zrejmé, refundácia výdavkov však nemusí byť závislá vôbec od počtu voličov či rozsiahlosti obvodu, keďže by sa refundovali len nutné náklady na voľby pri úspešných kandidátoch a tie nezahŕňajú kampaň - čo by nútilo kandidátov efektívne súťažiť, pri menších volebných obvodoch nie je nutné byť extra bohatým a financovať tak nákladnú "celoštátnu" kampaň. Možno však uvažovať aj o určitej sume určenej na refundáciu kampane, ale to je podľa mňa zbytočné, pretože tí bohatší si aj tak zaplatia kampaň nad rámec refundácie, len aby sa k fleku dostali, či?
8) konštitualizmus bez jednotnej občianskej výchovy k nemu (unifikovaného vzdelávania smerujúceho ku konštitualizmu) je ťažko aplikovateľný účinnou formou, nepomôžu ani sebelepšie právne úpravy, pokiaľ sa ich ľudia budú snažiť obísť. Rizikom však je, že ľudia vychovávaní jednotne ku konštitualizmu nebudú mať iný názor a teda nebude jednotnou výchovou ľahké zabezpečiť názorovú pluralitu. o jednotnom školstve a pluralite názorov však existuje mnoho odborných publikácii, preto kompromis je možno uvedený v 1 z nich.
Transformácia volebného systému v SR: Voľby do NR SR a perspektíva unifikácie volebného systému
Miroslav Ľuba | 03. 01. 2011 | komentárov: 21
Pre volebné zákonodarstvo je signifikantná pomerne výrazná nekonzistentnosť, čo sa prejavuje predovšetkým v diferenciálne upravených inštitútoch vzťahujúcich sa k jednotlivým druhom volieb. To nadväzne vyvoláva rozmanité komplikácie pri aplikačnej praxi a je priestorom pre vznik protiústavnosti; prejavov občianskej frustrácie a apatie, ktoré sa odzrkadľujú vo veľmi nízkej volebnej účasti; deformácií vo vnímaní volených zástupcov ako služobníkov ľudu a neraz dochádza i k popieraniu pravidiel formálnej logiky. Problematika unifikácie volebného zákonodarstva v SR je mimoriadne aktuálnou. Je však potrebné uvedomiť si, že unifikácia legislatívy nie je len mechanickou adíciou existujúcej úpravy do jednotného kódexu, je komplikovaným procesom, ktorý vyvoláva širokú škálu ďalších súvisiacich otázok.
Transformácia volebného systému, na podklade ktorého sú realizované voľby do NR SR, je podľa môjho názoru prvým z dvoch krokov podmieňujúcich unifikáciu volebného systému v SR.
Ako primárna sa pri skúmaní tejto problematiky javí potreba odstránenia jedného volebného obvodu a zavedenie 79 volebných obvodov. Vychádzame z koncepcie 79 okresov, ktorých existenciu fixuje súčasná právna úprava. Zotrvávame na platforme, že akékoľvek zmeny narušujúce územno-správnu štruktúru štátu by vzhľadom na citlivosť otázky územného členenia štátu vopred znemožnili takýto legislatívny zámer. Tvorba progresívnej legislatívy je totiž v prvom rade vždy umením kompromisu. Existencia súčasného jedného volebného obvodu je vývojom prekonaná a bola prijímaná za situácie, ktorá vyhovovala mocenským záujmom politických elít, ktoré konštituovaním slovenskej štátnosti v roku 1993 potrebovali vytvoriť taký volebný systém, ktorý síce bude vychádzať z demokratických tradícií, avšak primárne bude slúžiť na dosahovanie mocenských záujmov úzkej spoločenskej skupiny, teda nie potrebám demokracie ako takej.
Vytvorené obvody by mali byť obsadzované z hľadiska proporcionality, a to tak, že počet mandátov obsadzovaných v jednotlivých obvodoch sa zistí na základe dohodnutej matematickej závislosti. Domnievam sa, že pri tvorbe volebného systému je vždy žiaduce dosiahnutie najviac spravodlivého modelu, ktorý by spôsobil čo najmenšie diskrepancie vo vzťahu k reáliám teritória, na ktorom volebný výber prebieha. V týchto intenciách treba dosiahnuť aj uvedenú dohodu o matematickej závislosti pri proporcionálnom obsadzovaní mandátov.
Celkový počet mandátov v NR SR navrhujem znížiť na 100. Pokles počtu poslancov zo súčasných 150 má jednoznačne ekonomický dopad (úspora nákladov). V obvodoch budú kandidovať osobnosti, ktoré budú nominované jednotlivými stranami, resp. môžu kandidovať aj nezávislí kandidáti. Voľby budú prebiehať v jednotlivých obvodoch jednokolovo, a to ordinálnym hlasovaním, s toľkými fakultatívnymi preferenciami, koľko mandátov sa v obvode obsadzuje, pričom navrhujme, aby sa uplatnil systém jednoduchej väčšiny, t. j. že víťazmi v danom volebnom obvode budú kandidáti, ktorí zostupne získajú najväčší počet hlasov, pričom ich počet bude limitovaný počtom mandátov obsadzovaných v tomto volebnom obvode. Pri určovaní počtu hlasov sa bude prihliadať na počet hlasov v rámci jednotlivých preferencií, ak by nastala rovnosť hlasov pri prvých preferenciách, rozhodnú druhé, resp. až tretie preferencie. Súčasný stav, kedy stranícke centrály obsadzujú kandidátky je už neúnosný a ako potvrdzujú mnohé sociologické výskumy je dôvodom občianskej apatie a ľahostajnosti, pretože takúto formu demokracie mnohí (celkom oprávnene) považujú za sofistikovanejšiu podobu totalitarizmu.
Ďalej navrhujem, aby bol zachovaný inštitút zákazu imperatívneho mandátu. Zároveň je ale potrebné vytvoriť ústavnú poistku v podobe ľudového hlasovania o odvolaní poslanca (analógia s prezidentom), nakoľko súčasný stav, kedy o poslancovi rozhodujú voliči iba pri voľbách a aj to nepriamo (pokiaľ nevyužijú preferenčné hlasy), prehlbuje partokraciu v štáte. Toto hlasovanie môžu iniciovať voliči v danom obvode prostredníctvom petície, ktorú podpíše aspoň 30 % oprávnených voličov, hlasovanie vyhlási predseda NR SR a poslanec bude odvolaný, ak za jeho hlasovanie bude hlasovať nadpolovičná väčšina oprávnených voličov daného obvodu (absolútna väčšina). Tým sa zároveň zamedzí zneužívaniu tohto inštitútu. Dňom vyhlásenia výsledkov hlasovania, podľa ktorých bol poslanec odvolaný, stráca mandát a predseda NR SR do siedmich dní vyhlási nové voľby poslanca v danom volebnom obvode, pričom na uprázdnené miesto zatiaľ nastúpi kandidát, ktorý skončil ako ďalší v poradí pri voľbách (teda ak sa napr. volili v danom obvode dvaja poslanci, nastúpi ako náhradník za odvolaného ten kandidát, ktorí skončil ako tretí atď.).
Cieľom je totiž umožniť participáciu na rozhodovacej moci aj porazeným, keďže vo väčšinovom volebnom systéme sú nimi všetci tí, ktorí neskončia medzi prvými. A priori nevylučujem ani kandidatúru tejto osoby v novovyhlásených voľbách do NR SR, ak ju voliči zvolia ostane vykonávať mandát naďalej, a to až do skončenia riadneho volebného obdobia. Pokiaľ však voliči zvolia iného kandidáta, uvoľní miesto novozvolenému poslancovi. Ak by ďalší kandidát v poradí, ktorý by nahradil odvolaného poslanca v danom obvode nebol, vyhlásil by predseda NR SR v danom obvode nové voľby do troch dní odo dňa, kedy skončila platnosť mandátu odvolaného poslanca. Na prechodné obdobie (do zvolenia nového poslanca) by bol v tomto obvode (za uvedenej situácie) tou politickou stranou, ktorá v ňom získala najviac platných hlasov oprávnených voličov, kooptovaný na uprázdnené miesto jej kandidát (určený napr. lídrom strany a pod.), aby sa zachoval aj čiastočný vplyv straníckych centrál, pričom tým bude zachovaný aj demokratický princíp väčšiny (dikcia znie „strana, ktorá získala najviac platných hlasov oprávnených voličov“).
Nezodpovedanou zatiaľ zostáva otázka menovania vlády, t. j. kto bude povereným zostavením novej vlády, ak bude parlament obsadzovaný takýmto volebným systémom. Prikláňam sa k takémuto riešeniu: zostavením vlády by mal byť poverený líder tej politickej strany, ktorá získa v parlamente najviac mandátov. Tým totálne neeliminujeme vplyv straníckych centrál a nevytlačíme politické strany a hnutia na úplnú perifériu spoločenskej scény. Ak by nastala rovnosť, t.j. napr. prvá a druhá strana by mali zhodný počet mandátov, rozhodovala by veková štruktúra poslancov (vyhrá tá strana, ktorá má z hľadiska veku poslancov najvyšší priemer; v ďalších voľbách, pri ktorých nastane rovnosť mandátov, by mohla pre zmenu vyhrať tá strana, ktorá bude mať najnižší vekový priemer poslancov, aby sme takto vyvažovali extrémy a eliminovali vznik polemík o gerontokracii vo vedení štátu a náznaky diskriminácie na základe veku), prípadne by mohla rozhodnúť nie veková štruktúra, ale žreb, ktorý by mohol vykonať prezident (v priamom prenose pod prísnym kontrolným dohľadom). Tak by mohol síce nie zo svojej vôle, ale prostredníctvom ústavného aktu (iba jemu vyhradenému) zásadným spôsobom zasiahnuť do tvorby vnútornej politiky v štáte. Pri tejto príležitosti chcem poukázať na skutočnosť, že žreb nie je nášmu ústavnému poriadku neznámym inštitútom (pri voľbe prezidenta ho zakotvovala ako mimoriadny inštitút Ústavná listina z roku 1920, ale i Ústava SR z roku 1939, či Ústava 9. mája z roku 1948).
Pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády navrhujem, aby bol zachovaný doterajší postup a lehoty. Na schválenie programového vyhlásenia vlády bude potrebná nadpolovičná väčšina, ak ich strana poverená zostavením vlády nebude mať, bude musieť vytvoriť koalíciu. Podľa môjho názoru je však potrebné zapracovať ďalšiu ústavnú poistku, pretože sa obávam politických obštrukcií a parlament by mohol úmyselne blokovať konštituovanie novej vlády, a preto keď ani na tretí raz neschváli programové vyhlásenie vymenovanej vlády, prezident ho obligatórne rozpustí. Tým sa aj posilní nevýrazná pozícia prezidenta v štáte. V tomto smere bude potrebné vykonať viacero technických úprav súčasnej ústavy – predovšetkým upraviť kompetenčný rámec prezidenta.
Vo vzťahu k referendu navrhujem takúto úpravu: poslanci budú musieť prijať príslušný legislatívny akt, ktorým zrealizujú príkaz občanov vydaný v referende, ak tak neurobia do 6 mesiacov odo dňa vyhlásenia výsledkov platného referenda, prezident NR SR obligatórne rozpustí. Takto je možné presadzovať aj postupné okliešťovanie poslaneckej imunity a zvýšiť reputáciu volených orgánov v očiach elektorátu.
Pri tomto druhu volieb nepočítam s volebnými kauciami, ich prítomnosť považujem za irelevantnú (vzhľadom na väčšinový volebný systém ako ich esenciálny základ), avšak z hľadiska politickej priechodnosti našej koncepcie volebného systému a zákonodarstva bude potrebné uvažovať nad zachovaním úhrad výdavkov spojených s voľbami, ktoré sa stranám budú poskytovať. Preto navrhujem takéto riešenie: politické strany a hnutia, ktorých kandidáti získali za celú SR minimálne 500 000 hlasov by mohli mať nárok na 1 % z priemernej mesačnej nominálnej mzdy za každý hlas. Osobitne potom bude riešené poskytovanie úhrad nezávislým kandidátom. Navrhujem pevne stanovenú sumu (jej výška môže byť ešte predmetom diskusie) ako refundáciu výdavkov, keďže veľkosť jednotlivých volebných obvodov je z hľadiska počtu voličov variabilná a opäť by mohla vytvárať priestor pre diskrimináciu (víťazný kandidát z obvodu, kde je väčší počet oprávnených voličov by bol zvýhodnený pred víťazným kandidátom z volebného obvodu, kde je menší počet oprávnených voličov).
Realizáciou týchto návrhov je možné zabezpečiť pomerne výraznú transformáciu volebného systému uplatňovaného pri voľbách do NR SR a naplniť tak jeden zo základných predpokladov pre vytvorenie jednotného volebného kódexu, ktorý by mal byť finálnym produktom snáh súčasných zákonodarcov. Je nevyhnutné si uvedomiť, že výchovu k občianstvu nemožno demonštrovať len v teoretickej rovine a pre jej praktickú realizáciu neurobiť takmer žiadny krok vpred. Úprava volebných pravidiel smerujúca k ich unifikácii takýmto praktickým krokom nepochybne je, pričom jedine ona v homeostáze s kvalitnou generačnou obmenou zabezpečuje progres v budovaní konštitualizmu na Slovensku.
Transformácia volebného systému, na podklade ktorého sú realizované voľby do NR SR, je podľa môjho názoru prvým z dvoch krokov podmieňujúcich unifikáciu volebného systému v SR. Ako primárna sa pri skúmaní tejto problematiky javí potreba odstránenia jedného volebného obvodu a zavedenie 79 volebných obvodov. Vychádzame z koncepcie 79 okresov, ktorých existenciu fixuje súčasná právna úprava. Zotrvávame na platforme, že akékoľvek zmeny narušujúce územno-správnu štruktúru štátu by vzhľadom na citlivosť otázky územného členenia štátu vopred znemožnili takýto legislatívny zámer. Tvorba progresívnej legislatívy je totiž v prvom rade vždy umením kompromisu. Existencia súčasného jedného volebného obvodu je vývojom prekonaná a bola prijímaná za situácie, ktorá vyhovovala mocenským záujmom politických elít, ktoré konštituovaním slovenskej štátnosti v roku 1993 potrebovali vytvoriť taký volebný systém, ktorý síce bude vychádzať z demokratických tradícií, avšak primárne bude slúžiť na dosahovanie mocenských záujmov úzkej spoločenskej skupiny, teda nie potrebám demokracie ako takej.
Vytvorené obvody by mali byť obsadzované z hľadiska proporcionality, a to tak, že počet mandátov obsadzovaných v jednotlivých obvodoch sa zistí na základe dohodnutej matematickej závislosti. Domnievam sa, že pri tvorbe volebného systému je vždy žiaduce dosiahnutie najviac spravodlivého modelu, ktorý by spôsobil čo najmenšie diskrepancie vo vzťahu k reáliám teritória, na ktorom volebný výber prebieha. V týchto intenciách treba dosiahnuť aj uvedenú dohodu o matematickej závislosti pri proporcionálnom obsadzovaní mandátov.
Celkový počet mandátov v NR SR navrhujem znížiť na 100. Pokles počtu poslancov zo súčasných 150 má jednoznačne ekonomický dopad (úspora nákladov). V obvodoch budú kandidovať osobnosti, ktoré budú nominované jednotlivými stranami, resp. môžu kandidovať aj nezávislí kandidáti. Voľby budú prebiehať v jednotlivých obvodoch jednokolovo, a to ordinálnym hlasovaním, s toľkými fakultatívnymi preferenciami, koľko mandátov sa v obvode obsadzuje, pričom navrhujme, aby sa uplatnil systém jednoduchej väčšiny, t. j. že víťazmi v danom volebnom obvode budú kandidáti, ktorí zostupne získajú najväčší počet hlasov, pričom ich počet bude limitovaný počtom mandátov obsadzovaných v tomto volebnom obvode. Pri určovaní počtu hlasov sa bude prihliadať na počet hlasov v rámci jednotlivých preferencií, ak by nastala rovnosť hlasov pri prvých preferenciách, rozhodnú druhé, resp. až tretie preferencie. Súčasný stav, kedy stranícke centrály obsadzujú kandidátky je už neúnosný a ako potvrdzujú mnohé sociologické výskumy je dôvodom občianskej apatie a ľahostajnosti, pretože takúto formu demokracie mnohí (celkom oprávnene) považujú za sofistikovanejšiu podobu totalitarizmu.
Ďalej navrhujem, aby bol zachovaný inštitút zákazu imperatívneho mandátu. Zároveň je ale potrebné vytvoriť ústavnú poistku v podobe ľudového hlasovania o odvolaní poslanca (analógia s prezidentom), nakoľko súčasný stav, kedy o poslancovi rozhodujú voliči iba pri voľbách a aj to nepriamo (pokiaľ nevyužijú preferenčné hlasy), prehlbuje partokraciu v štáte. Toto hlasovanie môžu iniciovať voliči v danom obvode prostredníctvom petície, ktorú podpíše aspoň 30 % oprávnených voličov, hlasovanie vyhlási predseda NR SR a poslanec bude odvolaný, ak za jeho hlasovanie bude hlasovať nadpolovičná väčšina oprávnených voličov daného obvodu (absolútna väčšina). Tým sa zároveň zamedzí zneužívaniu tohto inštitútu. Dňom vyhlásenia výsledkov hlasovania, podľa ktorých bol poslanec odvolaný, stráca mandát a predseda NR SR do siedmich dní vyhlási nové voľby poslanca v danom volebnom obvode, pričom na uprázdnené miesto zatiaľ nastúpi kandidát, ktorý skončil ako ďalší v poradí pri voľbách (teda ak sa napr. volili v danom obvode dvaja poslanci, nastúpi ako náhradník za odvolaného ten kandidát, ktorí skončil ako tretí atď.).
Cieľom je totiž umožniť participáciu na rozhodovacej moci aj porazeným, keďže vo väčšinovom volebnom systéme sú nimi všetci tí, ktorí neskončia medzi prvými. A priori nevylučujem ani kandidatúru tejto osoby v novovyhlásených voľbách do NR SR, ak ju voliči zvolia ostane vykonávať mandát naďalej, a to až do skončenia riadneho volebného obdobia. Pokiaľ však voliči zvolia iného kandidáta, uvoľní miesto novozvolenému poslancovi. Ak by ďalší kandidát v poradí, ktorý by nahradil odvolaného poslanca v danom obvode nebol, vyhlásil by predseda NR SR v danom obvode nové voľby do troch dní odo dňa, kedy skončila platnosť mandátu odvolaného poslanca. Na prechodné obdobie (do zvolenia nového poslanca) by bol v tomto obvode (za uvedenej situácie) tou politickou stranou, ktorá v ňom získala najviac platných hlasov oprávnených voličov, kooptovaný na uprázdnené miesto jej kandidát (určený napr. lídrom strany a pod.), aby sa zachoval aj čiastočný vplyv straníckych centrál, pričom tým bude zachovaný aj demokratický princíp väčšiny (dikcia znie „strana, ktorá získala najviac platných hlasov oprávnených voličov“).
Nezodpovedanou zatiaľ zostáva otázka menovania vlády, t. j. kto bude povereným zostavením novej vlády, ak bude parlament obsadzovaný takýmto volebným systémom. Prikláňam sa k takémuto riešeniu: zostavením vlády by mal byť poverený líder tej politickej strany, ktorá získa v parlamente najviac mandátov. Tým totálne neeliminujeme vplyv straníckych centrál a nevytlačíme politické strany a hnutia na úplnú perifériu spoločenskej scény. Ak by nastala rovnosť, t.j. napr. prvá a druhá strana by mali zhodný počet mandátov, rozhodovala by veková štruktúra poslancov (vyhrá tá strana, ktorá má z hľadiska veku poslancov najvyšší priemer; v ďalších voľbách, pri ktorých nastane rovnosť mandátov, by mohla pre zmenu vyhrať tá strana, ktorá bude mať najnižší vekový priemer poslancov, aby sme takto vyvažovali extrémy a eliminovali vznik polemík o gerontokracii vo vedení štátu a náznaky diskriminácie na základe veku), prípadne by mohla rozhodnúť nie veková štruktúra, ale žreb, ktorý by mohol vykonať prezident (v priamom prenose pod prísnym kontrolným dohľadom). Tak by mohol síce nie zo svojej vôle, ale prostredníctvom ústavného aktu (iba jemu vyhradenému) zásadným spôsobom zasiahnuť do tvorby vnútornej politiky v štáte. Pri tejto príležitosti chcem poukázať na skutočnosť, že žreb nie je nášmu ústavnému poriadku neznámym inštitútom (pri voľbe prezidenta ho zakotvovala ako mimoriadny inštitút Ústavná listina z roku 1920, ale i Ústava SR z roku 1939, či Ústava 9. mája z roku 1948).
Pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády navrhujem, aby bol zachovaný doterajší postup a lehoty. Na schválenie programového vyhlásenia vlády bude potrebná nadpolovičná väčšina, ak ich strana poverená zostavením vlády nebude mať, bude musieť vytvoriť koalíciu. Podľa môjho názoru je však potrebné zapracovať ďalšiu ústavnú poistku, pretože sa obávam politických obštrukcií a parlament by mohol úmyselne blokovať konštituovanie novej vlády, a preto keď ani na tretí raz neschváli programové vyhlásenie vymenovanej vlády, prezident ho obligatórne rozpustí. Tým sa aj posilní nevýrazná pozícia prezidenta v štáte. V tomto smere bude potrebné vykonať viacero technických úprav súčasnej ústavy – predovšetkým upraviť kompetenčný rámec prezidenta.
Vo vzťahu k referendu navrhujem takúto úpravu: poslanci budú musieť prijať príslušný legislatívny akt, ktorým zrealizujú príkaz občanov vydaný v referende, ak tak neurobia do 6 mesiacov odo dňa vyhlásenia výsledkov platného referenda, prezident NR SR obligatórne rozpustí. Takto je možné presadzovať aj postupné okliešťovanie poslaneckej imunity a zvýšiť reputáciu volených orgánov v očiach elektorátu.
Pri tomto druhu volieb nepočítam s volebnými kauciami, ich prítomnosť považujem za irelevantnú (vzhľadom na väčšinový volebný systém ako ich esenciálny základ), avšak z hľadiska politickej priechodnosti našej koncepcie volebného systému a zákonodarstva bude potrebné uvažovať nad zachovaním úhrad výdavkov spojených s voľbami, ktoré sa stranám budú poskytovať. Preto navrhujem takéto riešenie: politické strany a hnutia, ktorých kandidáti získali za celú SR minimálne 500 000 hlasov by mohli mať nárok na 1 % z priemernej mesačnej nominálnej mzdy za každý hlas. Osobitne potom bude riešené poskytovanie úhrad nezávislým kandidátom. Navrhujem pevne stanovenú sumu (jej výška môže byť ešte predmetom diskusie) ako refundáciu výdavkov, keďže veľkosť jednotlivých volebných obvodov je z hľadiska počtu voličov variabilná a opäť by mohla vytvárať priestor pre diskrimináciu (víťazný kandidát z obvodu, kde je väčší počet oprávnených voličov by bol zvýhodnený pred víťazným kandidátom z volebného obvodu, kde je menší počet oprávnených voličov).
Realizáciou týchto návrhov je možné zabezpečiť pomerne výraznú transformáciu volebného systému uplatňovaného pri voľbách do NR SR a naplniť tak jeden zo základných predpokladov pre vytvorenie jednotného volebného kódexu, ktorý by mal byť finálnym produktom snáh súčasných zákonodarcov. Je nevyhnutné si uvedomiť, že výchovu k občianstvu nemožno demonštrovať len v teoretickej rovine a pre jej praktickú realizáciu neurobiť takmer žiadny krok vpred. Úprava volebných pravidiel smerujúca k ich unifikácii takýmto praktickým krokom nepochybne je, pričom jedine ona v homeostáze s kvalitnou generačnou obmenou zabezpečuje progres v budovaní konštitualizmu na Slovensku.
Ondrej Pivarči | 04. 01. 2011 17:05:01
// Reagovať
niekoľko postrehov
Miroslav Ľuba | 05. 01. 2011 11:30:09
// Reagovať
K diskusii
Ano, suhlasim s tym, ze sucasny model uzemneho a spravneho clenenia v nasom state je neuspokojivy, avsak na velke zmeny je treba ist evolucne, nie revolucne, pretoze plati, ze pri moci su jednotlivci, ktori tento system vytvarali a oni budu svoje konstrukcie vzdy obhajovat, aj ked je zjavne, ze v praxi zlyhali. Na Slovensku totiz stale plati (vo vsetkych oblastiach spolocenskeho, politickeho, ale i vedeckeho zivota), ze tu ma kazdy patent na rozum a ze len jeho napady su tie najlepsie. To zase suvisi s bezhranicnou ludskou tuzbou po uznani a dolezitosti, ktore "nadaja" potreba materialneho (ne)uspokojenia determinovana zivotnym (nad)standardom toho-ktoreho jednotlivca.
Ondrej Pivarči | 05. 01. 2011 12:18:19
// Reagovať
evolučne v revolučne
Neviem, čo máte na mysli Vašou prvou vetou, najmä antagonizmom evolúcia vs revolúcia. Revolúcia je predsa podmnožinou evolúcie, mnoho významných evolučných zmien sa realizovalo evolučnými skokmi a znamenali faktickú revolúciu z predošlého stavu (napr. všetky vymierania). Nemám predstavu, ako chcete evolučne meniť územnosprávne členenie, než iným jeho vymedzením (revolučne) legislatívou. Každý legislatívny proces je evolučný, pretože je to proces. Okamžitá zmena členenia nie je právne možná, pomalá je kvôli prudkému vývoju spoločnosti nežiadúca. Ako by povedal jeden nemenovaný evolučný biológ: "primerane rýchlo, avšak vždy rýchlejšie".
Miroslav Ľuba | 05. 01. 2011 12:28:22
// Reagovať
Mam na mysli, že ...
... musia najprv "vyhynúť" tvorcovia súčasného modelu, pretože dokiaľ budú existovať oni, nedosiahneme zmenu, vždy si totiž nájdu kanály, prostredníctvom ktorých progresívne zmeny potlačia, viem o čom hovorím, poznám štruktúru tohto štátu a poznám aj ako to chodí v "právnickom svete" na Slovensku.
Ondrej Pivarči | 05. 01. 2011 12:42:10
// Reagovať
značný nesúhlas
potrebná je zmena presvedčenia...generačná obmena nestačí, najmä nie, ak je ďalšia generácia "vychovávaná" sociokultúrnou metódou, ktorej základom je predávanie poznatkov od predošlej generácie formou imitovania a vzorov. pre zmenu je potrebný impulz, ktorý sa chaotickým a komplexným (fyzikálne oba pojmy) spôsobom (a lá vlnenie vody) rozšíri spoločnosťou. niečo charakteristikami podobné ako vyvolanie davovej psychózy (neberte to ale doslova).
tvorcovia tohto modelu sa pod tlakom faktov a iných presvedčení môžu prispôsobiť, najmä, ak sú v početnej menšine. potrebné je presvedčiť, najmä tých predtým menej presvedčených, o tom, že nový model je jednoducho lepší ... spôsobov možno navrhnúť x a práve to je to, čo by ma najviac zaujímalo, že ako na to (proces)...právnicky povedané, "hmotu už máme, hľadáme proces" a klasicky povedané "qualis actio" (ius praetorium / gentium / civile atď. mame).
tvorcovia tohto modelu sa pod tlakom faktov a iných presvedčení môžu prispôsobiť, najmä, ak sú v početnej menšine. potrebné je presvedčiť, najmä tých predtým menej presvedčených, o tom, že nový model je jednoducho lepší ... spôsobov možno navrhnúť x a práve to je to, čo by ma najviac zaujímalo, že ako na to (proces)...právnicky povedané, "hmotu už máme, hľadáme proces" a klasicky povedané "qualis actio" (ius praetorium / gentium / civile atď. mame).
Miroslav Ľuba | 05. 01. 2011 11:35:32
// Reagovať
Urcovanie mandatov
Mandaty navrhujem urcovat podla tejto matematickej zavislosti:
Q1..79 = POV . (Ob 1...79) / CPOV
POM (Ob 1...79) = Q 1...79 . CPM
Q – podiel počtu voličov daného obvodu na celkovom počte oprávnených voličov v SR (zaokrúhlený na desaťtisíciny)
POV(Ob) – počet oprávnených voličov v danom volebnom obvode
CPOV – celkový počet oprávnených voličov v SR
POM(Ob) – počet mandátov obsadzovaných v danom volebnom obvode
CPM – celkový počet mandátov v NR SR
Q1..79 = POV . (Ob 1...79) / CPOV
POM (Ob 1...79) = Q 1...79 . CPM
Q – podiel počtu voličov daného obvodu na celkovom počte oprávnených voličov v SR (zaokrúhlený na desaťtisíciny)
POV(Ob) – počet oprávnených voličov v danom volebnom obvode
CPOV – celkový počet oprávnených voličov v SR
POM(Ob) – počet mandátov obsadzovaných v danom volebnom obvode
CPM – celkový počet mandátov v NR SR
Ondrej Pivarči | 05. 01. 2011 12:35:42
// Reagovať
postrehy:
dosadím do Vášho vzorca, napr. obvod so 69 000 obyv. (x): (počty sa týkajú hlasujúcich, derivované z obvyklých počtov obyvateľstva okresov)
Qx = 54 000 / 4 190 000 = cca 0,012888
POM (x) = 0,012888 . 100 = 1,28 = po zaokrúhlení 1 mandát
iný obvod pre 48 000 obyv. (y)
Q(y) = 33 000 / 4 190 000 = cca 0,007875
POM (y) = 0,007875 . 100 = 0,7875 = po zaokrúhlení 1 mandát
koľko sú podľa Vás "skrutačné straty"? zdá sa Vám rovnosť hlasov v prípade hlasu 54 000 voličov a 33 000 voličov? váha hlasu 1 voliča z 33 000 je značne vyššia, dá sa to aj matematicky vypočítať (trojčlenkou, nekonečnými radmi atď.). to "trošku" odporuje Ústave podľa mňa.
ešte raz ... radšej prekresliť obvody a trvať na striktne jednoduchých počtoch, aj keby sa dnešné obce, okresy, VÚC a iné "fľaky" zmenili na nepoznanie čo do administratívneho členenia (vzdialenosť pri elektronickej verejnej správe i tak klesá na význame), ako trpieť partokratický vládny režim. Administratívne členenie má slúžiť občanom, nie oni jemu. a jedno z najvýznamnejších práv, viazaných na občianstvo a trvalý pobyt (druhy vzťahov podľa teritoriality), je právo volebné, právo podieľať sa reprezentatívnym mandatórnym spôsobom na správe vecí spoločných a teda verejných (res publica). Keď vytvoríte nerovnosť hlasov, zničíte reprezentatívnosť. Potom zastupiteľská demokracia nemá zmysel, to radšej všeobčianske plénum.
Qx = 54 000 / 4 190 000 = cca 0,012888
POM (x) = 0,012888 . 100 = 1,28 = po zaokrúhlení 1 mandát
iný obvod pre 48 000 obyv. (y)
Q(y) = 33 000 / 4 190 000 = cca 0,007875
POM (y) = 0,007875 . 100 = 0,7875 = po zaokrúhlení 1 mandát
koľko sú podľa Vás "skrutačné straty"? zdá sa Vám rovnosť hlasov v prípade hlasu 54 000 voličov a 33 000 voličov? váha hlasu 1 voliča z 33 000 je značne vyššia, dá sa to aj matematicky vypočítať (trojčlenkou, nekonečnými radmi atď.). to "trošku" odporuje Ústave podľa mňa.
ešte raz ... radšej prekresliť obvody a trvať na striktne jednoduchých počtoch, aj keby sa dnešné obce, okresy, VÚC a iné "fľaky" zmenili na nepoznanie čo do administratívneho členenia (vzdialenosť pri elektronickej verejnej správe i tak klesá na význame), ako trpieť partokratický vládny režim. Administratívne členenie má slúžiť občanom, nie oni jemu. a jedno z najvýznamnejších práv, viazaných na občianstvo a trvalý pobyt (druhy vzťahov podľa teritoriality), je právo volebné, právo podieľať sa reprezentatívnym mandatórnym spôsobom na správe vecí spoločných a teda verejných (res publica). Keď vytvoríte nerovnosť hlasov, zničíte reprezentatívnosť. Potom zastupiteľská demokracia nemá zmysel, to radšej všeobčianske plénum.
Miroslav Ľuba | 05. 01. 2011 13:03:44
// Reagovať
Mate pravdu ...
... Vas napad s prekreslenim nie je zly, ale postaveny na revolucii takeho druhu, ktory si v slovenskych podmienkach neviem predstavit. V state, kde je 6, ci 7 pravnickych skol, na ktorych si kazdy vychovava svojich "pochlebovacov", t. j. mari jednotnu cestu k vnimaniu konstitualizmu, ako ste Vy zaujimavo podotkli v inom prispevku, panuje tu individualne prospecharstvo, nemozno ocakavat nikdy zjednotenie na elementarnych principoch jeho organizacie. Zaujimave je vsak viete co? To, ze nase pravnicke fakulty, ktore produkuju tolko absolventov prava kolko produkuju a z ktorych ozajstnych pravnikov je sotva tretina, nesuperia myslienkami, ale osocovanim a odpornymi podpasovymi praktikami. Tato cesta nikdy nepovedie k takym spolocenskym prevratnym zmenam, ktorych vyustenim by bolo prekreslenie uzemnej a organizacnej struktury statu. Cela splet statnych organizacii a uradov v spojeni s prepletencom rodinkarskych mafii nikdy nedopusti, aby sa cokolvek reorganizovalo a to je velmi nebezpecne! Logicky to povedie k spolocenskym pnutiam, mozno i kriminalite, pretoze tolki absolventi sa nebudu mat kde uplatnit a az tie pravdepodobne povedu k tomu, co vy spominate, revolucnemu prekresleniu uzemnej a organizacnej struktury statu a mozno i k niecomu inemu, totiz rozvrateniu nasej modernej statnosti a zaniku narodneho principu v nasom state. Ale taki sme my, vecne rozhadani Slovaci. Asi aj preto sme nikdy nemali svoj poriadny stat a skoncili sme v podruci inych, hoci po stranke etnogenetickej sme starobyli.
Ondrej Pivarči | 05. 01. 2011 13:41:08
// Reagovať
:-) (pousmiatie)
Zaleží od toho, čo považujete za právnickú školu, aj akadémia PZ pozná titul JUDr. Ale tomu, aby si každý nevychovával svojich pochlebovačov, sa dá zabrániť akurát tak potlačením akademickej slobody. Existuje však jedna zaujímavá úvaha ... volá sa Tit for tat (http://en.wikipedia.org/wiki/Tit_for_tat). Je postavená na evolúcii Nashovho ekvilibria. Vďaka tejto stratégii prežila celá ľudská populácia v praveku / ranom staroveku. Je zaujímavé, že je iteráciou tzv. väzňovej dilemy (http://en.wikipedia.org/wiki/Prisoner's_dilemma), pretože väzeň sa v nej rozhoduje, akú má šancu na úspech. Najúspešnejšia a najvýnosnejšia z dlhodobého hľadiska (pri množstve interakcií v ľudskej spoločnosti za 1 deň však určite aj z krátkodobého hľadiska) je stratégia Tit for Tat. Keď to premietneme do právnej roviny, každý má oprávnenia aj povinnosti, každý je raz subjektom oprávnenia a raz povinnosti, preto najväčšie zisky dosahuje práve ten postup, keď má každý rovnovážny stav svojich práv a povinností. Táto stratégia má vážne trhliny pri malom počte subjektov (napr. "death spiral"), ale ako model riadenia spoločnosti je fajn.
A teraz jej implementácia. Jedna strana z mnohých, ktorá si dokáže túto stratégiu osvojiť, s ňou dokáže "nakaziť" aj ostatné strany (prípad "vojaci v 1.svet.vojne"). Podstatné je však, aby ponuka "Tat" bola pozitívna, potom aj reakcia "Tit" je pozitívna. Treba mať na pamäti, že "Tit for Tat" s negatívnou prvou reakciou vždy môže viesť k "death spiral", čo si najlepšie uvedomíme ako fenomén "oko za oko", resp. "reťaz krvnej pomsty". V princípe, každá negatívna reakcia vyvolá negatívnu reakciu. Čo je pozitívna a čo negatívna reakcia, na tom sa právnické školy a ich absolventi vedia zhodnúť, pokiaľ používajú jednotný jazyk, čo používajú.
Vrátim sa nazad, lebo som odbočil. Spor je presne to, čo nabúrava štruktúru spoločnosti. Právnici sú zväčša živí zo sporov. Spor je ale právne nežiadúci jav a žiadúce teda je, aby sporov bolo čo najmenej. To by však bralo prácu právnikom. Takže žiadúce je, aby právnikov bolo čo najmenej. Na tom sa môžu všetky právnické fakulty zhodnúť. Každý spor vnáša neistotu do spoločnosti a obmedzuje zdroj zisku (krádež napr. sa zdá byť vysokozisková, ale vyžaduje prostriedky na právnu obranu atď., čiže nie je). Preto najväčším zdrojom zisku je spolupráca. Elity dnešnej spoločnosti využívajú médiá, reklamu a iné nástroje k tomu, aby ľudí nalákali k "spolupráci" a ovládali na základe "dobrovoľnej" spolupráce a "nadšenia" (napr. pre ideológie). Tyrania sa im ekonomicky nevypláca. Preto aktuálne je vo väčšine štátov kapitalizmus. Lenže ten skrachuje, a to preto, že už mnoho ľudí vie, že spolupráca sa im vyplatí viac a je výnosnejšia a mnoho ľudí vďaka informačnému veku si je schopné uvedomiť zdroj manipulácie.
A čo sa týka javov ako "rozvrátenie našej modernej štátnosti" a to, čo ste za tým uviedli ... naozaj silne pochybujem, že terajší štátoprávny model vydrží viac než 20-30 rokov v budúcnosti. pojem "národ" je v kontexte dnešnej prepojenosti ľudí v globálnej spoločnosti archaizmom. pomaly aj pojem "štát", je to fakticky iba level správy vecí verejných. buď veľké štáty pohltia tie malé a potom bude niekoľko veľkých "štátov" (alebo skôr blokov), alebo sa veľké rozpadnú na malé a nebude existovať centrálne riadenie na viac než napr. 50 mil. obyvateľov. toto vedia predvídať evolučné modely. čo však nevedia predvídať, sú zvláštne atraktory vývoja, ktoré sa objavia vždy nečakane (napr. ničivá povodeň). Udalosť ako napr. výbuch Laki (http://en.wikipedia.org/wiki/Laki), ovplyvňujú globálny vývoj viac, ako kedykoľvek predtým. Čím existuje viac prenášačov (súhrnne média), tým účinnejšie a výraznejšie sú dopady vzruchov cez tieto média prenášané, a to sa týka ako nových vynálezov, katastrof, potravy, dopravy, populácie atď. Naša etnogenetická stránka pod vplyvom sociokultúrneho aj informačného vývoja sa mení a dopĺňa. Niet šance sa udržať v pôvodnom štáte, pretože nás prevalcuje globálny vývoj. Preto je dobrý model EÚ, ako jeden z blokov voči USA + Kanade, Rusku (a okoliu, býv. ZSSR), Číne, Lat. Amerike, Indii, Afrike ... pevnejšou integráciou by sme forsírovali práve variantu 1 (málo veľkých blokov) a nie 2. Čiže rozumným cieľom nášho štátu je mať menej právnikov, tesnejšiu EÚ integráciu (hodnotovú bázu už máme) a nové jednoduché územnosprávne členenie, ktoré sa skladá z rovnakých jednotiek, kooperujúcich na báze "Tit for Tat" v parlamente.
A teraz jej implementácia. Jedna strana z mnohých, ktorá si dokáže túto stratégiu osvojiť, s ňou dokáže "nakaziť" aj ostatné strany (prípad "vojaci v 1.svet.vojne"). Podstatné je však, aby ponuka "Tat" bola pozitívna, potom aj reakcia "Tit" je pozitívna. Treba mať na pamäti, že "Tit for Tat" s negatívnou prvou reakciou vždy môže viesť k "death spiral", čo si najlepšie uvedomíme ako fenomén "oko za oko", resp. "reťaz krvnej pomsty". V princípe, každá negatívna reakcia vyvolá negatívnu reakciu. Čo je pozitívna a čo negatívna reakcia, na tom sa právnické školy a ich absolventi vedia zhodnúť, pokiaľ používajú jednotný jazyk, čo používajú.
Vrátim sa nazad, lebo som odbočil. Spor je presne to, čo nabúrava štruktúru spoločnosti. Právnici sú zväčša živí zo sporov. Spor je ale právne nežiadúci jav a žiadúce teda je, aby sporov bolo čo najmenej. To by však bralo prácu právnikom. Takže žiadúce je, aby právnikov bolo čo najmenej. Na tom sa môžu všetky právnické fakulty zhodnúť. Každý spor vnáša neistotu do spoločnosti a obmedzuje zdroj zisku (krádež napr. sa zdá byť vysokozisková, ale vyžaduje prostriedky na právnu obranu atď., čiže nie je). Preto najväčším zdrojom zisku je spolupráca. Elity dnešnej spoločnosti využívajú médiá, reklamu a iné nástroje k tomu, aby ľudí nalákali k "spolupráci" a ovládali na základe "dobrovoľnej" spolupráce a "nadšenia" (napr. pre ideológie). Tyrania sa im ekonomicky nevypláca. Preto aktuálne je vo väčšine štátov kapitalizmus. Lenže ten skrachuje, a to preto, že už mnoho ľudí vie, že spolupráca sa im vyplatí viac a je výnosnejšia a mnoho ľudí vďaka informačnému veku si je schopné uvedomiť zdroj manipulácie.
A čo sa týka javov ako "rozvrátenie našej modernej štátnosti" a to, čo ste za tým uviedli ... naozaj silne pochybujem, že terajší štátoprávny model vydrží viac než 20-30 rokov v budúcnosti. pojem "národ" je v kontexte dnešnej prepojenosti ľudí v globálnej spoločnosti archaizmom. pomaly aj pojem "štát", je to fakticky iba level správy vecí verejných. buď veľké štáty pohltia tie malé a potom bude niekoľko veľkých "štátov" (alebo skôr blokov), alebo sa veľké rozpadnú na malé a nebude existovať centrálne riadenie na viac než napr. 50 mil. obyvateľov. toto vedia predvídať evolučné modely. čo však nevedia predvídať, sú zvláštne atraktory vývoja, ktoré sa objavia vždy nečakane (napr. ničivá povodeň). Udalosť ako napr. výbuch Laki (http://en.wikipedia.org/wiki/Laki), ovplyvňujú globálny vývoj viac, ako kedykoľvek predtým. Čím existuje viac prenášačov (súhrnne média), tým účinnejšie a výraznejšie sú dopady vzruchov cez tieto média prenášané, a to sa týka ako nových vynálezov, katastrof, potravy, dopravy, populácie atď. Naša etnogenetická stránka pod vplyvom sociokultúrneho aj informačného vývoja sa mení a dopĺňa. Niet šance sa udržať v pôvodnom štáte, pretože nás prevalcuje globálny vývoj. Preto je dobrý model EÚ, ako jeden z blokov voči USA + Kanade, Rusku (a okoliu, býv. ZSSR), Číne, Lat. Amerike, Indii, Afrike ... pevnejšou integráciou by sme forsírovali práve variantu 1 (málo veľkých blokov) a nie 2. Čiže rozumným cieľom nášho štátu je mať menej právnikov, tesnejšiu EÚ integráciu (hodnotovú bázu už máme) a nové jednoduché územnosprávne členenie, ktoré sa skladá z rovnakých jednotiek, kooperujúcich na báze "Tit for Tat" v parlamente.
Miroslav Ľuba | 05. 01. 2011 15:01:28
// Reagovať
Áno, menej právnikov ...
... aj to ostatné chápem, ale nezdá sa Vám, že toto všetko je len sterilný filozofický konštrukt? Myslím tým, že sa nám to nepodarí v SR aplikovať ani za 100 rokov, my, terajšia slovenská spoločnosť, nemáme na to mentalitu, aby sme si z tejto teórie vyabstrahovali to, čo nás posunie. Tých, čo to chápu je málo a radšej pôjdu s prúdom ako proti nemu. Dobrá konexia im zariadi teplé miestečko v spoločenskej hierarchii a zároveň im zaručí pocit duševnej nadradenosti nad hlúpymi masami. Tí, ktorí to chápu, ale konexiu nemajú, tí skončia na periférii spoločnosti, lebo tá ich označí za čudákov. Poviem to tak, filozofia je potrebná na to, aby sme sa posúvali, v súboji myšlienok sa rodí progres, ale naša spoločnosť to nevie oceniť a tí, čo majú potenciál túto záslužnú činnosť vykonávať sa musia nejako "upratať", ak chcú prežiť. A tak aj tit for tat podľa mňa naša spoločnosť nepochopí, to by sa musel nájsť niekto, kto by tomu obetoval celý život, aby ľudí natoľko osvietil, aby jadro teórie pochopili a potom na taktomto "podhubí" budoval zmeny, a túto obeť, priznajme si, nemá záujem podstúpiť nikto, alebo áno?
Miroslav Ľuba | 07. 01. 2011 10:52:45
// Reagovať
Pochlebovanim ...
... som mal na mysli tu skutocnost, ze ak uz teda su akademicke prava slobody, preco vacsina vedeckych aspirantov na nasich pravnickych skolach v ich intenciach dosledne vedecky a samostatne nepremysla a vzdy sa zaraduju pod ten alebo onen nazorovy prud, ktory razi ten alebo onen jednotlivec, ktory rozhoduje o ich "zivote a smrti" na danom vedeckom pracovisku. V tom lepsom pripade hraju mrtvych chrobakov, ani ryba, ani rak, v duchu tychto paremii radsej "nehasia co ich nepali" a spokojne si hoveju a pred tymi, co su hierarchicky nizsie ako oni sa tvaria ako najagilnejsi "prehlbovaci" pravnej doktriny na Slovensku. Ved to je pokracovanie z predosleho obdobia, len sat je tusim trosku modernejsi, v jadre je to obycajne ohybanie chrbata a servilnost ako dan za miesto na spolocenskom vyslni, ktore so sebou prinasa aj majetkove istoty a tie v dnesnej dobe sleduje kazdy a este dravejsie ako kedysi (tym myslim minuly rezim).
Miroslav Ľuba | 05. 01. 2011 12:07:49
// Reagovať
Určovanie mandátov - pokračovanie
Matematicky sa počet obsadzovaných mandátov bude zaokrúhľovať na stotiny, pričom sa uplatní takýto model prerozdeľovania:
A) ak POM(Ob) dosiahne hodnotu od 0,01 do 0,50 (vrátane), počet mandátov sa zaokrúhli nadol. Pokiaľ sa však hodnota ocitne v intervale 0,51 do 0,99 (vrátane), zaokrúhli sa počet mandátov nahor. Podľa mojich prepočtov (vychádzajúcich z najaktuálnejších podkladov Štatistického úradu SR) by žiaden z obvodov nemal mať počet mandátov väčší ako tri. Ak by vzhľadom na výsledky matematického zaokrúhľovania vznikla situácia, že v niektorých volebných obvodoch sa nepodarí obsadiť ani jeden mandát, tento stav sa bude korigovať v kroku B);
B) ak by súčet POM(Ob) bol menší ako CPM a zároveň by existovali volebné obvody, v ktorých by na základe výsledkov matematického zaokrúhľovania nedošlo k obsadeniu žiadneho mandátu, vytvorí sa poradie tých obvodov, v ktorých sa neobsadil ani jeden mandát, pričom sa chýbajúce mandáty pridelia prednostne tým obvodom, ktoré skončili v tomto poradí posledné, a to vzostupne, až sa dosiahne CPM. Ak by i napriek tomu zostal ešte nejaký volebný obvod bez mandátu, pristúpi sa ku kroku C);
C) ak by po naplnení CPM existoval ešte volebný obvod bez mandátu, odoberie sa mandát tomu volebnému obvodu, v ktorom sa obsadzuje viac ako jeden mandát a ktorého Q má najvyššiu hodnotu a pridelí sa volebnému obvodu bez mandátu. Takto sa bude postupovať zostupne, až sa dosiahne stav, kedy CPM bude rozdelený tak, že nebude existovať volebný obvod bez mandátu;
D) ak by bol súčet POM(Ob) väčší ako CPM a existoval by volebný obvod bez mandátu, odníme sa mandát tomu volebnému obvodu, ktorého Q dosahuje najvyššiu hodnotu a pridelí sa volebnému obvodu, v ktorom nie je obsadený žiaden mandát a takto zostupne, až sa dosiahne stav, že všetky volebné obvody budú mať pridelené mandáty. Pokiaľ by súčet POM(Ob) takto rozdelených bol väčší ako je CPM, mandát sa odoberie volebnému obvodu, v ktorom sa obsadzuje viac ako jeden mandát a ktorého hodnota Q je najmenšia a takto vzostupne až sa dosiahne CPM;
E) v prípade, ak by súčet POM(Ob) prevyšoval CPM a vznikla by situácia, že by mali všetky volebné obvody obsadený aspoň jeden mandát, odoberie sa mandát tomu volebnému obvodu, v ktorom sa obsadzuje viac ako jeden mandát a ktorého Q má najväčšiu hodnotu a takto zostupne, až kým sa nedosiahne hodnota na úrovni CPM.
A) ak POM(Ob) dosiahne hodnotu od 0,01 do 0,50 (vrátane), počet mandátov sa zaokrúhli nadol. Pokiaľ sa však hodnota ocitne v intervale 0,51 do 0,99 (vrátane), zaokrúhli sa počet mandátov nahor. Podľa mojich prepočtov (vychádzajúcich z najaktuálnejších podkladov Štatistického úradu SR) by žiaden z obvodov nemal mať počet mandátov väčší ako tri. Ak by vzhľadom na výsledky matematického zaokrúhľovania vznikla situácia, že v niektorých volebných obvodoch sa nepodarí obsadiť ani jeden mandát, tento stav sa bude korigovať v kroku B);
B) ak by súčet POM(Ob) bol menší ako CPM a zároveň by existovali volebné obvody, v ktorých by na základe výsledkov matematického zaokrúhľovania nedošlo k obsadeniu žiadneho mandátu, vytvorí sa poradie tých obvodov, v ktorých sa neobsadil ani jeden mandát, pričom sa chýbajúce mandáty pridelia prednostne tým obvodom, ktoré skončili v tomto poradí posledné, a to vzostupne, až sa dosiahne CPM. Ak by i napriek tomu zostal ešte nejaký volebný obvod bez mandátu, pristúpi sa ku kroku C);
C) ak by po naplnení CPM existoval ešte volebný obvod bez mandátu, odoberie sa mandát tomu volebnému obvodu, v ktorom sa obsadzuje viac ako jeden mandát a ktorého Q má najvyššiu hodnotu a pridelí sa volebnému obvodu bez mandátu. Takto sa bude postupovať zostupne, až sa dosiahne stav, kedy CPM bude rozdelený tak, že nebude existovať volebný obvod bez mandátu;
D) ak by bol súčet POM(Ob) väčší ako CPM a existoval by volebný obvod bez mandátu, odníme sa mandát tomu volebnému obvodu, ktorého Q dosahuje najvyššiu hodnotu a pridelí sa volebnému obvodu, v ktorom nie je obsadený žiaden mandát a takto zostupne, až sa dosiahne stav, že všetky volebné obvody budú mať pridelené mandáty. Pokiaľ by súčet POM(Ob) takto rozdelených bol väčší ako je CPM, mandát sa odoberie volebnému obvodu, v ktorom sa obsadzuje viac ako jeden mandát a ktorého hodnota Q je najmenšia a takto vzostupne až sa dosiahne CPM;
E) v prípade, ak by súčet POM(Ob) prevyšoval CPM a vznikla by situácia, že by mali všetky volebné obvody obsadený aspoň jeden mandát, odoberie sa mandát tomu volebnému obvodu, v ktorom sa obsadzuje viac ako jeden mandát a ktorého Q má najväčšiu hodnotu a takto zostupne, až kým sa nedosiahne hodnota na úrovni CPM.
Ondrej Pivarči | 05. 01. 2011 13:06:32
// Reagovať
postrehy:
POM nemôže dosiahnuť hranicu presne 0,50 (čo značne uľačuje situáciu, lebo 0,5 sa obvykle zaokrúhľuje nahor), pokiaľ by sa počty voličov pri prvotnom delení nezaokrúhľovali.
Celý tento výpočet je však tak komplikovaný, že ľudia by nevedeli, koho volia (niečo ako v USA, tam tiež nevedia, koho volia, kvôli voliteľom). Už vidím tú motiváciu občanov ísť voliť. A zaujímavo by tento model riešil samosprávne voľby (vidím tie prepočty z obvodov, na to by priemerné Intel CPU malo čo robiť, ak by v 1 deň boli voľby v celej SR). Ešte zaujímavejšie by to dopadlo pri voľbách do EP (14 poslancov a 79 okresov), kde by pri unifikovanom volebnom systéme (ako ste naznačili v článku) vyšlo snáď aj 1/1000 poslanca na najmenší okres, napr. ML či TR (neprepočítaval som to).
Celý tento výpočet je však tak komplikovaný, že ľudia by nevedeli, koho volia (niečo ako v USA, tam tiež nevedia, koho volia, kvôli voliteľom). Už vidím tú motiváciu občanov ísť voliť. A zaujímavo by tento model riešil samosprávne voľby (vidím tie prepočty z obvodov, na to by priemerné Intel CPU malo čo robiť, ak by v 1 deň boli voľby v celej SR). Ešte zaujímavejšie by to dopadlo pri voľbách do EP (14 poslancov a 79 okresov), kde by pri unifikovanom volebnom systéme (ako ste naznačili v článku) vyšlo snáď aj 1/1000 poslanca na najmenší okres, napr. ML či TR (neprepočítaval som to).
Miroslav Ľuba | 05. 01. 2011 13:22:24
// Reagovať
K voľbám do EP ...
... bude ešte jeden článok.
Miroslav Ľuba | 05. 01. 2011 12:22:59
// Reagovať
Model 5x20 nie je zlý, ale ...
.. závisí to od mocenských špičiek :-), či je priechodný, môj je preto taký komplikovaný, pretože sa snaží zachovať existujúcu štruktúru územného a správneho členenia štátu a tým vyráža súčasným vládnúcim jednotlivcom z rúk argument, že nebudeme predsa rozvracať ťažko zrodenú územnú a organizačnú štruktúru štátu, stavia vlastne na postavených základoch. Som totiž toho názoru, že donekonečna nemôžeme búrať to, čo predchodcovia vytvorili, ale musíme štátnosť začať upevňovať, keď budeme rozrušovať základy domu, nikdy sa nedostaneme k tomu, aby sme postavili strechu, čo samozrejme automaticky neznamená, že dom postavený na zlých základoch nemôže spadnúť. To sa však v duchu spoločenskovedných zákonitostí prejaví až o niekoľko desiatok rokov, osemnásť (od roku 1993) je zatiaľ málo, to už my budeme rátať roky do dôchodku, ak sa dovtedy neuzákoní, že budeme pracovať až do smrti.
Ondrej Pivarči | 05. 01. 2011 12:53:10
// Reagovať
ad model
Som toho názoru, použijúc Vašu pojmológiu, že v SR je dom postavený na zlých základoch, pretože členenie je odrazom záujmov mocenských špičiek (asi si pamätáte na spôsob "kreslenia" južných okresov SR a príčinu tohto javu z 1996, a teda prípady "prečo nie Dubnica n. V., ale Ilava, prečo nie Nová Baňa, ale Žarnovica, prečo nie Sereď, ale Galanta a pod., resp. kde je Handlová, keď môže byť Poltár atď. a prečo Štúrovo a Tornaľa (Šafárikovo) nie je okres).
A o tých niekoľkých desiatkách rokov ... pri dnešnom tempe vývoja globálnej spoločnosti, keď si v Číne niekto kýchne a celá V4 ľahne, máte pocit, že na nejakom územnosprávnom členení SR stojí a padá stabilita tunajšieho regiónu? Že to, čo určuje "pevnosť" domu, je mapa správy?
A o tých niekoľkých desiatkách rokov ... pri dnešnom tempe vývoja globálnej spoločnosti, keď si v Číne niekto kýchne a celá V4 ľahne, máte pocit, že na nejakom územnosprávnom členení SR stojí a padá stabilita tunajšieho regiónu? Že to, čo určuje "pevnosť" domu, je mapa správy?
Miroslav Ľuba | 05. 01. 2011 13:20:50
// Reagovať
Nic si nepamatam ...
... ja mam 24 rokov, ja sa len snazim aby sme si udrzali svoju statnost, ja nespochybnujem Vase nazory a myslim si, ze aj sucasna politika na Slovensku je tymto prilisne opantana a to vyvolava nezdravu polarizaciu. Musime sa pohnut vo vnimani vztahu Slovaci a Madari, pretoze z nich tu je najvacsia obava (vyvolavana urcitymi politikmi - slovenskymi i madarskymi - umelo) tak, aby sme na jednej strane zachovavali kurtoaziu medzi narodmi a na strane druhej zachovali svoju statnost. Aj v dosledku tejto umelo zivenej obavy sa uzemne clenenie statu kreovalo do takej podoby aku ju v sucasnosti pozname a ktora rozhodne nie je najstastnejsia. Ale viete si predstavit, ze by sme vsetko toto hned teraz rozbili, co by to vyvolalo? Musia sa najprv eliminovat politici, a to na oboch stranach Dunaja, ktori by tuto temu politicky zneuzili a rozduchavali by narodnostne vasne a az potom mozme prekreslovat. Druhou cestou je pokusit sa stavat na existujucej organizacnej strukture. :-)
Ondrej Pivarči | 05. 01. 2011 15:26:52
// Reagovať
pamatat si
nie je závislé od veku, ale od stylu vnimania ... ešte stále využívam zľavy pre mladých z dôvodu veku obdobne ako Vy, som totiz v blizko podobnom veku.
Eliminácia politikov ... tam platí stále to "čo si zvolíme ...", dôležité je takých politikov nevoliť.
Sledujúc, čo sa deje v Maďarsku ... nemyslím si, že sa tam riadia heslom predchádzajúcej vety.
Práve falošná ideológia "veľkomaďarského národa" tam kŕmi činy, ktoré by inak dávno patrili do múzea. Keby tam niekto túto ideológiu "paralyzoval", možno by kleslo národnostné trenie medzi Slovenskom a Maďarskom, pretože naši južní susedia sa vyznačujú len kvôli tomu nadmernou expanzivitou. Prial by som si, aby sa občania oboch krajín na seba pozerali predovšetkým ako ľudia, nie ako cudzinci, veď žijú v rovnakom regióne. Etnogenetický základ majú spoločný.
Eliminácia politikov ... tam platí stále to "čo si zvolíme ...", dôležité je takých politikov nevoliť.
Sledujúc, čo sa deje v Maďarsku ... nemyslím si, že sa tam riadia heslom predchádzajúcej vety.
Práve falošná ideológia "veľkomaďarského národa" tam kŕmi činy, ktoré by inak dávno patrili do múzea. Keby tam niekto túto ideológiu "paralyzoval", možno by kleslo národnostné trenie medzi Slovenskom a Maďarskom, pretože naši južní susedia sa vyznačujú len kvôli tomu nadmernou expanzivitou. Prial by som si, aby sa občania oboch krajín na seba pozerali predovšetkým ako ľudia, nie ako cudzinci, veď žijú v rovnakom regióne. Etnogenetický základ majú spoločný.
Miroslav Ľuba | 05. 01. 2011 16:14:07
// Reagovať
Ondrej Pivarči ...
... je Vaše meno alebo pseudonym?
Ondrej Pivarči | 05. 01. 2011 17:47:31
// Reagovať
meno, prečo?
Miroslav Ľuba | 05. 01. 2011 18:30:19
// Reagovať
Myslel som, že ...
... pseudonym
