Ján Hrivnák: Prokurátor musí vystupovať eticky
Interview | 21. 01. 2011 | komentárov: 1
Akú perspektívu má slovenská prokuratúra? Mal by byť generálny prokurátor volený verejne alebo tajnou voľbou? Má byť prokuratúra etická? Aj na tieto otázky nám v exkluzívnom interview odpovedal Ján Hrivnák, špeciálny prokurátor, ktorý v tejto profesii pôsobí už takmer 30 rokov, a ktorý sa nedávno uchádzal o post generálneho prokurátora.
Ako dlho pracujete na prokuratúre? Kde všade ste pôsobili?
Na prokuratúre pôsobím 27 rokov. Bol som na rôznych prokuratúrach. Dvadsať rokov som pracoval na vojenskej prokuratúre, potom som prestúpil na generálnu prokuratúru. Následne som nastúpil na úrad špeciálnej prokuratúry, kde pôsobím dodnes.
Prečo ste sa rozhodli prejsť z vojenskej prokuratúry na generálnu prokuratúru a následne na úrad špeciálnej prokuratúry?
Dozrel čas na ukončenie pôsobenia v jednej zložke prokuratúry a prechod na druhú zložku s tým, že keď som odchádzal z vojenskej prokuratúry, vytváral sa úrad špeciálnej prokuratúry. Myšlienka pôsobenia na novozriadenom úrade ma oslovila, pretože bol dopredu známy rozsah činnosti a zameranie. Nosnými problémami spoločnosti sú korupcia, organizovaná kriminalita a závažná majetková trestná činnosť. Na riešení takých káuz sa osobne podieľam.
Ako hodnotíte súčasný stav prokuratúry na Slovensku? Kde vidíte priestor na zmenu a zlepšenie?
Prokuratúru Slovenskej republiky hodnotím ako funkčný celok, avšak, ako v každej inej oblasti, aj v prokuratúre je čo zlepšovať. Mám pocit, že existuje disproporcia v zaťaženosti jednotlivých prokuratúr, a to najmä medzi okresnými prokuratúrami vo väčších mestách, hlavne v sídle kraja, a tzv. vidieckymi prokuratúrami, ktoré sú menej vyťažené. Správnou personálnou politikou by sa zabezpečili presuny prokurátorov, čím by bolo možné dosiahnuť vyvážený stav. Zároveň vidím problém v tom, že samotná generálna prokuratúra je kolos, ktorý má svoje rezervy . Myšlienka, ktorú som vyslovil v súvislosti s mojou nomináciou na generálneho prokurátora, bola, že sa zoštíhli generálna prokuratúra , zoštíhlia sa krajské prokuratúry a posilnia sa práve tie najzaťaženejšie okresné prokuratúry, má svoje opodstatnenie. Pomohol by aj inštitút asistenta prokurátora na spracovávanie jednoduchých vecí . Na zváženie dávam, či je nutné riešenie netrestnej agendy a či by túto problematiku nemalo riešiť výlučne správne súdnictvo .
Je súčasná štruktúra prokuratúry dostačujúca?
Myslím si, že súčasná štruktúra prokuratúry je dobrá, pretože má zastúpenie na centrálnej úrovni, aj v jednotlivých krajských a okresných mestách a kopíruje štruktúru súdov. Na tomto by som nemenil nič. Je potrebné využiť potenciál všetkých prokurátorov na plnenie úloh prokuratúry , pretože mám poznatok , že po určitých rokoch niektorí prokurátori už nepracujú s takým nasadením ako v úvode pracovnej kariéry a vzniká problém v produktivite. Toto je podnet na zamyslenie pre vedúcich prokurátorov ako motivovať podriadených k maximálnym výkonom.
Ako by ste charakterizovali pojem profesijná etika. Je tento pojem relevantný aj pre prokuratúru?
Osobne si myslím, že profesijná etika, ako aplikovaná etika, napríklad v rezorte prokuratúry, je prelínanie viacerých pojmov – etika, morálka, právo, spravodlivosť. Nechcem zachádzať do definícií týchto pojmov, pretože nie som zástancom čítania článkov plných definícií . Etiku by som jednoducho pomenoval ako slušnosť . Prokurátor pri výkone svojej práce, ale aj v súkromí sa musí správať slušne , teda eticky. Statusový zákon prokurátorov má ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na etiku činnosti, alebo správania, prokurátora. Konkrétne sú to základné povinnosti prokurátora, kde je pomerne široký diapazón týchto povinností a myslím si, že sú celkom výstižne spracované. Neformálne sa tomuto ustanoveniu zákona hovorí aj etický kódex prokurátora. Prokuratúra nemá samostatný etický kódex a je na zváženie, či je potrebné ho dávať do samostatného dokumentu alebo budeme jednoducho požadovať len to, čo je v zákone upravené.
Viete si vy predstaviť, že by bol samostatný etický kódex na prokuratúre alebo postačuje súčasná úprava?
Ja sa prikláňam k tomu, aby sa vytvoril samostatný etický kódex, ktorý by mohol byť vypuklejší vo vnímaní prokurátorov. Zároveň by sa sprísnili štandardy správania prokurátorov . Ak by došlo k jeho porušeniu , prokurátor musí presne vedieť aké sankcie môže očakávať. V statusovom zákone je okrem iného uvedené že prokurátor je povinný dodržiavať pravidlá prokurátorskej etiky. Je tu otázka, čo sú to tie pravidlá prokurátorskej etiky. Ak budem vychádzať z opaku, teda čo je neetické, tak prídem na to, že pokiaľ sa prokurátor správa neeticky, dopúšťa sa disciplinárneho previnenia. Disciplinárnym previnením sa rozumie to, že je to správanie prokurátora, ktoré vzbudzuje oprávnené pochybnosti o jeho svedomitosti a nestrannosti pri rozhodovaní a zároveň, že je to správanie prokurátora na verejnosti, ktoré znižuje vážnosť prokuratúry. Opäť sa vraciam k tomu, čo som spomenul v úvode, že etickosť sa rovná slušnosť. Možno netreba prokurátorovi, ktorý má univerzitné vzdelanie vysvetľovať, čo je etické a čo nie je etické. Prirodzenou inteligenciou by mal na to prísť sám. Prokurátor by mal byť určitým vzorom pre ostatných občanov. To isté by malo platiť aj pre výkon povolania sudcu. Ak ľudia vidia, že sa prokurátor správa eticky, možno si ho vezmú za vzor. Ak však vidia, že sa správa neeticky, tak ho budú považovať za negatívny vzor. Takýto prokurátor nebude mať rešpekt a nebude autoritou na riešenie trestných vecí.
Mal by mať etický kódex písomnú formu, alebo by stačil len súbor nepísaných etických pravidiel?
V zahraničí má etický kódex spravidla písomnú formu. Ak by to bol samostatný dokument, tak by bol možno viac vnímaný a rešpektovaný prokurátormi. Možno by bol nižší výskyt neetického správania prokurátorov.
Kto by mal byť zodpovedný za vytvorenie etického kódexu pre prokurátorov?
Každopádne by to vyšlo z prostredia prokuratúry a myslím si, že hlavnú myšlienku etického kódexu by mohol dať sám generálny prokurátor.
Je profesijná etika dôležitá pre výkon právnického povolania?
Vývojom spoločnosti sa vzťahy niekde zlepšujú, niekde zhoršujú. Mali by sme však dbať na to, aby sa stále zlepšovali. Prokurátor, okrem toho, že má pri svojej práci dodržiavať základné zákony, akými sú Ústava , trestný zákon a trestný poriadok, kde aj v základných zásadách sú naznačené povinnosti prokurátora, musí vystupovať eticky , pretože rozhoduje o ľuďoch a narába s ľudskými právami. Mal by byť vo svojom myslení nezávislý a voľný. Ak sa prokurátor správa neeticky, čo môže prerásť až do trestnej protiprávnosti (napríklad má sklony ku korupcii), tak jeho rozhodovanie nie je nestranné, čestné a zákonné. Preto je dôležité, aby pri ktoromkoľvek procesnom postupe dbal o etiku, aby nebol v budúcnosti vydierateľný a mohol postupovať v každom úkone slobodne a s plnou vážnosťou. Myslím, že to platí pre všetky právnické povolania.
Mal by sa klásť väčší dôraz na právnu etiku už pri vzdelávaní budúcich právnikov? Bola právna etika súčasťou učebných osnov, keď ste vy študovali právo?
Pripúšťam, že edukácia aj z oblasti etiky, ako súčasť celkového vzdelania prokurátora alebo budúceho právnika je pozitívum. Keď som ja študoval, tak takýto predmet sa nevyučoval, ani povinne, ani dobrovoľne. Nemyslím si, že len preto, že som nemal etiku na univerzite, by som sa nevedel zorientovať, čo je a čo nie je etické a podľa toho viesť svoj súkromný a profesijný život. Základom celej etiky pre každého občana je výchova v rodine, v škole a neskôr hľadanie vzorov. Od prvého dňa, čo som nastúpil do zamestnania, som sa stretával s rôznymi ľuďmi - kolegami. Stretol som takých, o ktorých som si povedal, že by mohli byť mojím vzorom, na základe toho, ako vykonávali prokurátorskú prácu a ako žili. Ale žiaľ, spoznal som aj takých, o ktorých som si povedal, že takto sa správať nechcem a nebudem.
Máte nejaký vzor?
Áno mal som aj mám svoje vzory z právnického prostredia. K takýmto ľuďom, ktorých si vysoko vážim patrí slovenskí zástupca – sudca na Medzinárodnom súdnom dvore v Haagu JUDr. Peter Tomka CSc., bývalý sudca na Európskom súdnom dvore v Luxemburgu Prof. JUDr. Ján Klučka CSc., bývalý sudca Ústavného súdu SR prof. JUDr. Alexander Bröstl CSc., ale aj ďalší. Som optimista a tvrdím, keď hľadáte vzor, časom ho nájdete a môže vás pozitívne ovplyvniť.
Je v našom právnom prostredí na Slovensku dostatočne veľa vzorov, ktoré by mohli pozitívne formovať a ovplyvniť budúce, ale aj súčasné generácie právnikov?
Áno, určite sú. Najmä právnici, ktorí sa podieľajú na riešení zložitých právnych prípadov, ktorí sa podieľajú na pozitívnych legislatívnych zmenách. K nim patria aj tí, ktorí zabezpečujú vzdelávanie a výchovu nových generácií právnikov. Sú ale aj takí, ktorí svojim konaním vrhajú tieň na všetkých slušných právnikov a tým spochybňujú právnickú obec v očiach verejnosti. Uvediem aktuálny medializovaný prípad, kedy sa syn nemenovaného predsedu súdu stal prokurátorom bez výberového konania. Kladiem otázku: „Bude správanie takéhoto prokurátora etické, ak už na začiatku svojej kariéry porušil pravidlá, ktoré ostatní záujemcovia o prácu v prokuratúre musia dodržať?“ Ťažko je v takejto situácii hľadať možnosť ako zabrániť takýmto javom keď zlyhávajú tí, ktorí majú dohliadať na dodržiavanie pravidiel.
V súčasnosti je aktuálnou témou voľba generálneho prokurátora. Ako vnímate fakt, že ani po viacerých pokusoch nedošlo k jeho zvoleniu? Môže to mať negatívny vplyv na fungovanie prokuratúry?
To, že sa končí funkčné obdobie generálneho prokurátora a my nemáme meno jeho nástupcu, hodnotím ako zlú správu pre rezort prokuratúry a pre Slovensko. Možno by sa to dalo hodnotiť ako katastrofa, pretože rezort prokuratúry je rezortom, ktorý prispieva k stabilizácii spoločnosti. Prokuratúra musí byť konzistentná, a teda musí mať svojho vedúceho predstaviteľa, ktorým je generálny prokurátor. Generálny prokurátor má byť autorita, ktorú všetci prokurátori rešpektujú. Má byť autorita, ktorú aj občania Slovenskej republiky, vrátane politikov rešpektujú. To, čo sa stalo na Slovensku a stále sa deje, nemá obdobu v histórii Slovenska, ani vo svete. Plnú zodpovednosť za tento stav preberajú politici. Ak si politici myslia, že nám generálneho prokurátora netreba, a netreba ho včas na svojom mieste, tak sa veľmi mýlia. Ak nebude generálny prokurátor, môže sa destabilizovať rezort prokuratúry a môže dochádzať aj k destabilizácii celej spoločnosti. Myslím si, že vyžadovanie zákonnosti v spoločnosti je jedna z prioritných vecí, ktorú má štát zabezpečovať aj cez rezort prokuratúry. Ak nebudeme dbať o to, aby sa v spoločnosti dodržiavala zákonnosť, nastane anarchia a anarchia môže viesť k silným sociálnym a politickým nepokojom. Myslím si, že takýto stav si na Slovensku nikto neželá, a preto apelujem na politikov, aby nepodceňovali túto situáciu a aby bol tento problém, čo najrýchlejšie vyriešený.
Hovorili ste o autorite. Vnímate Dobroslava Trnku ako silnú autoritu pre rezort prokuratúry?
Nepochybne autoritou je, pretože 7 rokov viedol rezort prokuratúry. Pod jeho vedením za uplynulých sedem rokov prokuratúra urobila aj veľmi veľa dobrých vecí. Podalo sa množstvo obžalôb, bez ktorých by trestní sudcovia nemohli robiť. Dennodenne sa na Slovensku na okresných, krajských súdoch, aj na najvyššom a špeciálnom súde prejednávajú trestné kauzy, ktoré sú výsledkom činnosti prokurátorov, lebo oni podávajú obžalobu. Bez aktívnej činnosti prokurátora by ani trestnoprávny sudca nemal čo robiť. Takže netreba hádzať cez plece výsledky, ktoré sa dosiahli. Sú však aj veci, na ktoré spoločnosť oprávnene poukazuje.
V čom vidíte pozitíva a v čom negatíva verejnej voľby generálneho prokurátora?
Vzhľadom na to, že som bol zainteresovaný do priebehu volieb nového generálneho prokurátora a proces, ktorého som sa ja zúčastnil sa nazýva neverejná, alebo tajná, voľba generálneho prokurátora. A až po nevydarených pokusoch o zvolenie generálneho prokurátora tajnou voľbou sa prišlo na to, že by mohla byť táto voľba verejná, čiže je tu nový prvok, teda zmena zákona. Keď porovnávam tajnú voľbu s verejnou, myslím si, že tajná voľba je demokratickejšia. Keďže sa voľba deje v priestoroch parlamentu a všetci poslanci, ktorí sa jej zúčastňujú, sú istým spôsobom politici. Mohli by sme touto analýzou viesť myšlienku, že aj voľba generálneho prokurátora je politická záležitosť. Prokurátor je osoba apolitická, nesmie byť členom žiadnej strany. Ani ja som nevnímal svoju kandidatúru ako politickú nomináciu, pretože nie som členom žiadnej strany. Napriek tomu sa nedá z tejto voľby generálneho prokurátora stiahnuť akýsi pláštik politickosti. Keď voľba generálneho prokurátora, či už verejná alebo neverejná, prebiehala v parlamente vyzeralo to skoro ako rozhodnutie štyroch predsedov koaličných strán, ktorá má v parlamente nepatrnú väčšinu. Boli sme svedkami toho, že ako sa dohodli predsedovia strán, tak museli zahlasovať ich poslanci. V tomto sa mi to zdá nedemokratické a neprejavuje sa tu slobodný mandát poslanca. Táto voľba ukázala, aké nedostatky a slabiny má tento systém. Preto som uvažoval nad tým, či voľba generálneho prokurátora v priestoroch parlamentu je správna. Možno by sa to malo v budúcnosti zmeniť napríklad tak, že by generálneho prokurátora volili všetci prokurátori na Slovensku. Kandidátov by nominovali samotní prokurátori, ktorí by ich dobre poznali. Keď som kandidoval, politici ma nepoznali. Priestor na prezentáciu budúcich zámerov bol veľmi malý. Poslanci nemohli objektívne zhodnotiť kvalitu jednotlivých nominantov. Nedošlo k žiadnemu súboju kandidátov, k presviedčaniu politikov o tom kto je správny kandidát. Keby bol generálny prokurátor volený v prostredí prokuratúry, kandidát by bol známy pre všetkých prokurátorov a voľba by bola objektívnejšia. Inou alternatívou by mohla byť voľba generálneho prokurátora občanmi Slovenskej republiky, napríklad v spojení s voľbou prezidenta. Prezentácia kandidátov by prebiehala pomocou médií, na mítingoch kde by mali dostatočný priestor na vysvetlenie svojich zámerov.
Je vhodné v strede voľby generálneho prokurátora meniť pravidlá?
Viackrát bolo povedané, že počas hry sa pravidlá nemenia. Všetko sa mení a vyvíja. Tak je to aj v prípade nastavenia pravidiel. Ak sa ukážu nedostatky aj pravidlá je možné zmeniť, ale nie uprostred procesu.
Viete si predstaviť, že by ste boli opäť kandidátom na generálneho prokurátora?
Nevylučujem opätovnú kandidatúru na post generálneho prokurátora.
Ako dlho pracujete na prokuratúre? Kde všade ste pôsobili?Na prokuratúre pôsobím 27 rokov. Bol som na rôznych prokuratúrach. Dvadsať rokov som pracoval na vojenskej prokuratúre, potom som prestúpil na generálnu prokuratúru. Následne som nastúpil na úrad špeciálnej prokuratúry, kde pôsobím dodnes.
Prečo ste sa rozhodli prejsť z vojenskej prokuratúry na generálnu prokuratúru a následne na úrad špeciálnej prokuratúry?
Dozrel čas na ukončenie pôsobenia v jednej zložke prokuratúry a prechod na druhú zložku s tým, že keď som odchádzal z vojenskej prokuratúry, vytváral sa úrad špeciálnej prokuratúry. Myšlienka pôsobenia na novozriadenom úrade ma oslovila, pretože bol dopredu známy rozsah činnosti a zameranie. Nosnými problémami spoločnosti sú korupcia, organizovaná kriminalita a závažná majetková trestná činnosť. Na riešení takých káuz sa osobne podieľam.
Ako hodnotíte súčasný stav prokuratúry na Slovensku? Kde vidíte priestor na zmenu a zlepšenie?
Prokuratúru Slovenskej republiky hodnotím ako funkčný celok, avšak, ako v každej inej oblasti, aj v prokuratúre je čo zlepšovať. Mám pocit, že existuje disproporcia v zaťaženosti jednotlivých prokuratúr, a to najmä medzi okresnými prokuratúrami vo väčších mestách, hlavne v sídle kraja, a tzv. vidieckymi prokuratúrami, ktoré sú menej vyťažené. Správnou personálnou politikou by sa zabezpečili presuny prokurátorov, čím by bolo možné dosiahnuť vyvážený stav. Zároveň vidím problém v tom, že samotná generálna prokuratúra je kolos, ktorý má svoje rezervy . Myšlienka, ktorú som vyslovil v súvislosti s mojou nomináciou na generálneho prokurátora, bola, že sa zoštíhli generálna prokuratúra , zoštíhlia sa krajské prokuratúry a posilnia sa práve tie najzaťaženejšie okresné prokuratúry, má svoje opodstatnenie. Pomohol by aj inštitút asistenta prokurátora na spracovávanie jednoduchých vecí . Na zváženie dávam, či je nutné riešenie netrestnej agendy a či by túto problematiku nemalo riešiť výlučne správne súdnictvo .
Je súčasná štruktúra prokuratúry dostačujúca?
Myslím si, že súčasná štruktúra prokuratúry je dobrá, pretože má zastúpenie na centrálnej úrovni, aj v jednotlivých krajských a okresných mestách a kopíruje štruktúru súdov. Na tomto by som nemenil nič. Je potrebné využiť potenciál všetkých prokurátorov na plnenie úloh prokuratúry , pretože mám poznatok , že po určitých rokoch niektorí prokurátori už nepracujú s takým nasadením ako v úvode pracovnej kariéry a vzniká problém v produktivite. Toto je podnet na zamyslenie pre vedúcich prokurátorov ako motivovať podriadených k maximálnym výkonom.
Ako by ste charakterizovali pojem profesijná etika. Je tento pojem relevantný aj pre prokuratúru?
Osobne si myslím, že profesijná etika, ako aplikovaná etika, napríklad v rezorte prokuratúry, je prelínanie viacerých pojmov – etika, morálka, právo, spravodlivosť. Nechcem zachádzať do definícií týchto pojmov, pretože nie som zástancom čítania článkov plných definícií . Etiku by som jednoducho pomenoval ako slušnosť . Prokurátor pri výkone svojej práce, ale aj v súkromí sa musí správať slušne , teda eticky. Statusový zákon prokurátorov má ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na etiku činnosti, alebo správania, prokurátora. Konkrétne sú to základné povinnosti prokurátora, kde je pomerne široký diapazón týchto povinností a myslím si, že sú celkom výstižne spracované. Neformálne sa tomuto ustanoveniu zákona hovorí aj etický kódex prokurátora. Prokuratúra nemá samostatný etický kódex a je na zváženie, či je potrebné ho dávať do samostatného dokumentu alebo budeme jednoducho požadovať len to, čo je v zákone upravené.
Viete si vy predstaviť, že by bol samostatný etický kódex na prokuratúre alebo postačuje súčasná úprava?
Ja sa prikláňam k tomu, aby sa vytvoril samostatný etický kódex, ktorý by mohol byť vypuklejší vo vnímaní prokurátorov. Zároveň by sa sprísnili štandardy správania prokurátorov . Ak by došlo k jeho porušeniu , prokurátor musí presne vedieť aké sankcie môže očakávať. V statusovom zákone je okrem iného uvedené že prokurátor je povinný dodržiavať pravidlá prokurátorskej etiky. Je tu otázka, čo sú to tie pravidlá prokurátorskej etiky. Ak budem vychádzať z opaku, teda čo je neetické, tak prídem na to, že pokiaľ sa prokurátor správa neeticky, dopúšťa sa disciplinárneho previnenia. Disciplinárnym previnením sa rozumie to, že je to správanie prokurátora, ktoré vzbudzuje oprávnené pochybnosti o jeho svedomitosti a nestrannosti pri rozhodovaní a zároveň, že je to správanie prokurátora na verejnosti, ktoré znižuje vážnosť prokuratúry. Opäť sa vraciam k tomu, čo som spomenul v úvode, že etickosť sa rovná slušnosť. Možno netreba prokurátorovi, ktorý má univerzitné vzdelanie vysvetľovať, čo je etické a čo nie je etické. Prirodzenou inteligenciou by mal na to prísť sám. Prokurátor by mal byť určitým vzorom pre ostatných občanov. To isté by malo platiť aj pre výkon povolania sudcu. Ak ľudia vidia, že sa prokurátor správa eticky, možno si ho vezmú za vzor. Ak však vidia, že sa správa neeticky, tak ho budú považovať za negatívny vzor. Takýto prokurátor nebude mať rešpekt a nebude autoritou na riešenie trestných vecí.
Mal by mať etický kódex písomnú formu, alebo by stačil len súbor nepísaných etických pravidiel?
V zahraničí má etický kódex spravidla písomnú formu. Ak by to bol samostatný dokument, tak by bol možno viac vnímaný a rešpektovaný prokurátormi. Možno by bol nižší výskyt neetického správania prokurátorov.
Kto by mal byť zodpovedný za vytvorenie etického kódexu pre prokurátorov?
Každopádne by to vyšlo z prostredia prokuratúry a myslím si, že hlavnú myšlienku etického kódexu by mohol dať sám generálny prokurátor.
Je profesijná etika dôležitá pre výkon právnického povolania?
Vývojom spoločnosti sa vzťahy niekde zlepšujú, niekde zhoršujú. Mali by sme však dbať na to, aby sa stále zlepšovali. Prokurátor, okrem toho, že má pri svojej práci dodržiavať základné zákony, akými sú Ústava , trestný zákon a trestný poriadok, kde aj v základných zásadách sú naznačené povinnosti prokurátora, musí vystupovať eticky , pretože rozhoduje o ľuďoch a narába s ľudskými právami. Mal by byť vo svojom myslení nezávislý a voľný. Ak sa prokurátor správa neeticky, čo môže prerásť až do trestnej protiprávnosti (napríklad má sklony ku korupcii), tak jeho rozhodovanie nie je nestranné, čestné a zákonné. Preto je dôležité, aby pri ktoromkoľvek procesnom postupe dbal o etiku, aby nebol v budúcnosti vydierateľný a mohol postupovať v každom úkone slobodne a s plnou vážnosťou. Myslím, že to platí pre všetky právnické povolania.
Mal by sa klásť väčší dôraz na právnu etiku už pri vzdelávaní budúcich právnikov? Bola právna etika súčasťou učebných osnov, keď ste vy študovali právo?
Pripúšťam, že edukácia aj z oblasti etiky, ako súčasť celkového vzdelania prokurátora alebo budúceho právnika je pozitívum. Keď som ja študoval, tak takýto predmet sa nevyučoval, ani povinne, ani dobrovoľne. Nemyslím si, že len preto, že som nemal etiku na univerzite, by som sa nevedel zorientovať, čo je a čo nie je etické a podľa toho viesť svoj súkromný a profesijný život. Základom celej etiky pre každého občana je výchova v rodine, v škole a neskôr hľadanie vzorov. Od prvého dňa, čo som nastúpil do zamestnania, som sa stretával s rôznymi ľuďmi - kolegami. Stretol som takých, o ktorých som si povedal, že by mohli byť mojím vzorom, na základe toho, ako vykonávali prokurátorskú prácu a ako žili. Ale žiaľ, spoznal som aj takých, o ktorých som si povedal, že takto sa správať nechcem a nebudem.
Máte nejaký vzor?
Áno mal som aj mám svoje vzory z právnického prostredia. K takýmto ľuďom, ktorých si vysoko vážim patrí slovenskí zástupca – sudca na Medzinárodnom súdnom dvore v Haagu JUDr. Peter Tomka CSc., bývalý sudca na Európskom súdnom dvore v Luxemburgu Prof. JUDr. Ján Klučka CSc., bývalý sudca Ústavného súdu SR prof. JUDr. Alexander Bröstl CSc., ale aj ďalší. Som optimista a tvrdím, keď hľadáte vzor, časom ho nájdete a môže vás pozitívne ovplyvniť.
Je v našom právnom prostredí na Slovensku dostatočne veľa vzorov, ktoré by mohli pozitívne formovať a ovplyvniť budúce, ale aj súčasné generácie právnikov?
Áno, určite sú. Najmä právnici, ktorí sa podieľajú na riešení zložitých právnych prípadov, ktorí sa podieľajú na pozitívnych legislatívnych zmenách. K nim patria aj tí, ktorí zabezpečujú vzdelávanie a výchovu nových generácií právnikov. Sú ale aj takí, ktorí svojim konaním vrhajú tieň na všetkých slušných právnikov a tým spochybňujú právnickú obec v očiach verejnosti. Uvediem aktuálny medializovaný prípad, kedy sa syn nemenovaného predsedu súdu stal prokurátorom bez výberového konania. Kladiem otázku: „Bude správanie takéhoto prokurátora etické, ak už na začiatku svojej kariéry porušil pravidlá, ktoré ostatní záujemcovia o prácu v prokuratúre musia dodržať?“ Ťažko je v takejto situácii hľadať možnosť ako zabrániť takýmto javom keď zlyhávajú tí, ktorí majú dohliadať na dodržiavanie pravidiel.
V súčasnosti je aktuálnou témou voľba generálneho prokurátora. Ako vnímate fakt, že ani po viacerých pokusoch nedošlo k jeho zvoleniu? Môže to mať negatívny vplyv na fungovanie prokuratúry?
To, že sa končí funkčné obdobie generálneho prokurátora a my nemáme meno jeho nástupcu, hodnotím ako zlú správu pre rezort prokuratúry a pre Slovensko. Možno by sa to dalo hodnotiť ako katastrofa, pretože rezort prokuratúry je rezortom, ktorý prispieva k stabilizácii spoločnosti. Prokuratúra musí byť konzistentná, a teda musí mať svojho vedúceho predstaviteľa, ktorým je generálny prokurátor. Generálny prokurátor má byť autorita, ktorú všetci prokurátori rešpektujú. Má byť autorita, ktorú aj občania Slovenskej republiky, vrátane politikov rešpektujú. To, čo sa stalo na Slovensku a stále sa deje, nemá obdobu v histórii Slovenska, ani vo svete. Plnú zodpovednosť za tento stav preberajú politici. Ak si politici myslia, že nám generálneho prokurátora netreba, a netreba ho včas na svojom mieste, tak sa veľmi mýlia. Ak nebude generálny prokurátor, môže sa destabilizovať rezort prokuratúry a môže dochádzať aj k destabilizácii celej spoločnosti. Myslím si, že vyžadovanie zákonnosti v spoločnosti je jedna z prioritných vecí, ktorú má štát zabezpečovať aj cez rezort prokuratúry. Ak nebudeme dbať o to, aby sa v spoločnosti dodržiavala zákonnosť, nastane anarchia a anarchia môže viesť k silným sociálnym a politickým nepokojom. Myslím si, že takýto stav si na Slovensku nikto neželá, a preto apelujem na politikov, aby nepodceňovali túto situáciu a aby bol tento problém, čo najrýchlejšie vyriešený.
Hovorili ste o autorite. Vnímate Dobroslava Trnku ako silnú autoritu pre rezort prokuratúry?
Nepochybne autoritou je, pretože 7 rokov viedol rezort prokuratúry. Pod jeho vedením za uplynulých sedem rokov prokuratúra urobila aj veľmi veľa dobrých vecí. Podalo sa množstvo obžalôb, bez ktorých by trestní sudcovia nemohli robiť. Dennodenne sa na Slovensku na okresných, krajských súdoch, aj na najvyššom a špeciálnom súde prejednávajú trestné kauzy, ktoré sú výsledkom činnosti prokurátorov, lebo oni podávajú obžalobu. Bez aktívnej činnosti prokurátora by ani trestnoprávny sudca nemal čo robiť. Takže netreba hádzať cez plece výsledky, ktoré sa dosiahli. Sú však aj veci, na ktoré spoločnosť oprávnene poukazuje.
V čom vidíte pozitíva a v čom negatíva verejnej voľby generálneho prokurátora?
Vzhľadom na to, že som bol zainteresovaný do priebehu volieb nového generálneho prokurátora a proces, ktorého som sa ja zúčastnil sa nazýva neverejná, alebo tajná, voľba generálneho prokurátora. A až po nevydarených pokusoch o zvolenie generálneho prokurátora tajnou voľbou sa prišlo na to, že by mohla byť táto voľba verejná, čiže je tu nový prvok, teda zmena zákona. Keď porovnávam tajnú voľbu s verejnou, myslím si, že tajná voľba je demokratickejšia. Keďže sa voľba deje v priestoroch parlamentu a všetci poslanci, ktorí sa jej zúčastňujú, sú istým spôsobom politici. Mohli by sme touto analýzou viesť myšlienku, že aj voľba generálneho prokurátora je politická záležitosť. Prokurátor je osoba apolitická, nesmie byť členom žiadnej strany. Ani ja som nevnímal svoju kandidatúru ako politickú nomináciu, pretože nie som členom žiadnej strany. Napriek tomu sa nedá z tejto voľby generálneho prokurátora stiahnuť akýsi pláštik politickosti. Keď voľba generálneho prokurátora, či už verejná alebo neverejná, prebiehala v parlamente vyzeralo to skoro ako rozhodnutie štyroch predsedov koaličných strán, ktorá má v parlamente nepatrnú väčšinu. Boli sme svedkami toho, že ako sa dohodli predsedovia strán, tak museli zahlasovať ich poslanci. V tomto sa mi to zdá nedemokratické a neprejavuje sa tu slobodný mandát poslanca. Táto voľba ukázala, aké nedostatky a slabiny má tento systém. Preto som uvažoval nad tým, či voľba generálneho prokurátora v priestoroch parlamentu je správna. Možno by sa to malo v budúcnosti zmeniť napríklad tak, že by generálneho prokurátora volili všetci prokurátori na Slovensku. Kandidátov by nominovali samotní prokurátori, ktorí by ich dobre poznali. Keď som kandidoval, politici ma nepoznali. Priestor na prezentáciu budúcich zámerov bol veľmi malý. Poslanci nemohli objektívne zhodnotiť kvalitu jednotlivých nominantov. Nedošlo k žiadnemu súboju kandidátov, k presviedčaniu politikov o tom kto je správny kandidát. Keby bol generálny prokurátor volený v prostredí prokuratúry, kandidát by bol známy pre všetkých prokurátorov a voľba by bola objektívnejšia. Inou alternatívou by mohla byť voľba generálneho prokurátora občanmi Slovenskej republiky, napríklad v spojení s voľbou prezidenta. Prezentácia kandidátov by prebiehala pomocou médií, na mítingoch kde by mali dostatočný priestor na vysvetlenie svojich zámerov.
Je vhodné v strede voľby generálneho prokurátora meniť pravidlá?
Viackrát bolo povedané, že počas hry sa pravidlá nemenia. Všetko sa mení a vyvíja. Tak je to aj v prípade nastavenia pravidiel. Ak sa ukážu nedostatky aj pravidlá je možné zmeniť, ale nie uprostred procesu.
Viete si predstaviť, že by ste boli opäť kandidátom na generálneho prokurátora?
Nevylučujem opätovnú kandidatúru na post generálneho prokurátora.
Súvisiace články
Ide o kanibalizmus, keď upír uhryzne právnika?Téma mesiaca: Právo na informácie a zmeny v jeho právnej úpraveTéma mesiaca jún: Potrebuje slovenská prokuratúra zmeny?Téma mesiaca máj: Kvalita súdnych rozhodnutíTéma mesiaca apríl: Výberové konania v justícii a reforma súdnictva Články autora
M. Kolíková: Mala som záujem podieľať sa na zmenách v justícii Jaroslav Spišiak: Ak si chce policajt vytvoriť dôveru, mal by byť pre spoločnosť vzorom (II. časť)Jaroslav Spišiak: Našim cieľom je dostať kriminalitu do určitých únosných mantinelov (I. časť)Ján Šikuta: Nedostatočne zdôvodnené rozhodnutie vytvára priestor pre rôzne špekulácieLucia Žitňanská: Zamerali sme sa na otvorenie súdov verejnej kontrole
Andrej Hrabčák | 01. 07. 2011 22:46:54
// Reagovať
prokurátor a etika
Autor článku logicky a malo kriticky poukazuje resp. prakticky nepoukazuje na problémy v práci prokuratúry. Na začiatok musím povedať jedno zásadné : aj prokuratúra je presiaknutá politikou ako ostatné apolitické inštitúcie. Pán Hrivnák z vojenskej prokuratúry na civilnú Ste prešli aj z toho dôvodu, že beriete veľmi slušnú výsluhu vojaka a zároveň beriete aj dobrý plat prokurátora. Môžem povedať, že to sú dva dobré platy. Nie je žiadnym tajomstvom, že spravidla po 20 rokoch z vojenskej prokuratúry sa odchádza do civilnej, sú v tom spomínané výhody. Keď Ste už spomínali, že výkon starších prokurátorov časom klesá, tak na to Vám poviem len to, že v súčasnej dobe z dôvodu vysokých platov a vcelku zaujímavej práce sa na dôchodok odchádza z prokuratúry až vo vysokom veku. Prokurátori neodchádzajú do dôchodku v 62 rokoch, ale pracujú aj po 65. Nebude ničím výnimočným, že budeme mať čoskoro aj 70 ročných prokurátorov. Nechcem byť ironicky, ale budú ich skôr "vynášať" ako keby mali dobrovoľne odísť. Jednoducho zaberajú miesto mladým ľuďom, hoci by mohli byť na dôchodku a poberať okolo 1500 eur mesačne. Do práce prokuratúry tak trochu vidím, pretože som z pozície svojho zamestnania bol s prokurátormi takmer v dennodennom kontakte. Mám medzi nimi aj veľa priateľov. Od vás som očakával, že budete hovoriť o určitých zmenách vo fungovaní prokuratúry, napr. aj o takom niečom ako sú súkromné žaloby a pod.. Prokuratúra nekopíruje pokrok. Vyhovujú jej staré vychodené koľaje. Ste bývalý vojak a toto asi nie je pre Vás prijateľné. Dnes na každom kroku hovoríme o etike. Táto by mal byť pre všetkých štátnych zamestnancov samozrejmosťou. Problém prokuratúry ja osobne vidím niekde inde ako Vy pán Hrivnák. Prokuratúra stagnuje, chýba jej iskra, svet modernej prokuratúry jej ušiel. Aj Česko sa nám stále viac vzďaľuje, je o hodne vpredu. Rovnako je to aj so súdmi v Česku a na Slovensku.