Témy

Milí priatelia, právnici i laici, vitajte! Ak máte záujem o slobodnú, otvorenú a živú diskusiu o práve, spravodlivosti a justícii - ste tu správne. Máte názor na nejaký právny problém a nechce sa Vám hneď písať článok do odborného právnického periodika? Čítali ste skvelý rozsudok a chcete o ňom dať vedieť aj iným? Nerozumiete niektorému zákonu? Stretli ste sa v pojednávačke so situáciou, ktorá stojí za zmienku? Chcete prispieť k reforme súdnictva? Alebo Vás jednoducho zaujímajú debaty o práve - aktívne či pasívne? Tak pridajte svoj názor.

Pretože by som sa rád v budúcnosti v nejakom príspevku venoval prístupu verejnosti k súdnych rozhodnutiam, na úvod by som rád predložil aspoň citát, ktorý sa mi zdá veľmi pôvabný a ktorý by mohol poslúžiť ako akýsi "aperitív" pred diskusiou na túto zaujímavú tému.

Zákonom č. 304/2009 Z. z. došlo k novelizácii notárskeho poriadku, zákona o advokácii a katastrálneho zákona*. Okrem základného cieľa vytvoriť možnosť vybrať si bezpečný, jednoduchý a rýchly prevod nehnuteľnosti z jedného miesta cez poisteného právnika, priniesla táto novela pomerne zásadné zmeny v označených právnych predpisoch. Ambíciou nasledujúcich riadkov je upozorniť na niektoré z nich, poukázať na interpretačné riziká a ponúknuť možné riešenia, resp. východiská. V prvej časti sa venujem osobitne zmenám v zákone o advokácii, ktoré súvisia s odmenou advokátov za poskytnuté právne služby.

Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky („ústavný súd“) sp. zn. PL.ÚS 17/08 z 20. mája 2009 („nález“), o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky („navrhovateľ“; “národná rada“), bol vyslovený predovšetkým nesúlad - zákonnej úpravy, týkajúcej sa ako niektorých prvkov, tak aj samotnej existencie Špeciálneho súdu – najmä s viacerými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky(„ústava“). Pretože tento nález je a bude kontroverznou súčasťou nášho ústavného vývoja, pripájam k nemu týmto aj niekoľko svojich postrehov.

Rozoberaná novela (zák. č. 304/2009 Z. z.) výrazne zasiahla do problematiky zodpovednosti notárov a advokátov za škodu a tiež do ich disciplinárnej zodpovednosti. Zatiaľ čo právne úpravy zodpovednosti za škodu viac-menej priamo nadväzujú na hlavný cieľ novely – vytvoriť bezpečné miesta pre prevody nehnuteľností – úprava, znamenajúca sprísnenie disciplinárnej zodpovednosti, ide v značnej miere nad bezprostredný zámer novely.

Dva príspevky JUDr. R. Urbana „Veľké dopady malej novely katastrálneho zákona“, osobitne 2. časť so zameraním na zodpovednosť notárov a advokátov, ma prinútili k tomu, aby som aj ja napísal pár riadkov k otázkam, ktoré si v súvislosti so zákonom č. 304/2009 Z. z. (ďalej len „novela“) kladiem sám a spolu so mnou aj iní advokáti. Tých otázok je veľa, oveľa viac, ako si trúfnem v tomto skromnom príspevku položiť. Kto je klientom advokáta autorizujúceho zmluvu? Aká je zodpovednosť advokáta autorizujúceho zmluvu a vo vzťahu ku komu? (Ako overiť totožnosť účastníkov, aké prostriedky použiť tak, aby si bol advokát istý, že zistil ich totožnosť, ako pritom postupovať hospodárne, sú otázky, ktoré tu zámerne prehliadam, nakoľko si zaslúžia oveľa väčší priestor a verím, že ja alebo niekto iní ich na stránkach otvoreného práva ešte otvorí).

Takto nejako som si zapamätal vetu uja so štamperlíkom v ruke z najnovšieho dokumentárneho filmu Marka Škopa „Osadné“. K tomu niet čo dodať. Hamlet sa pýtal „byť či nebyť“, diskusia formou aperitívu Petra Wilflinga vyzýva na zodpovedanie otázky „zverejňovať, či nezverejňovať“ súdne rozhodnutia. Hamletova otázka možno má aj abstraktný a od konkrétnej situácie abstrahovateľný charakter, Wilflingovu otázku riešili vždy vo vzťahu k miestu, času a stavu vedomostí inak v starovekom Ríme, inak v stredoveku, inak v Sovietskom zväze, inak dnes.

V týždenníku Trend vyšiel veľmi zaujímavý rozhovor s podpredsedom českého ústavného súdu Pavlom Holländerom.

Chcel by som upozorniť na veľmi zaujímavý rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý sa týka javu, s ktorým sa stretávame aj na Slovensku – a to rozpornosti a protirečivosti rozhodovacej činnosti súdov. Inými slovami situácie, kedy súd v dvoch obdobných veciach rozhodne odlišne – v jednom prípade žalobe vyhovie a v druhom, skutkovo rovnakom prípade, žalobu zamietne. Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku vo veci Beian v. Rumunsko (č. 1) zo dňa 6. decembra 2007 rozhodol, že vzájomne si odporujúca judikatúra vnútroštátneho najvyššieho súdu predstavuje porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv.

Konečne sa ústavný súd zaoberal Aarhuským dohovorom, napriek tomu sme sa však nepohli ďalej, čo sa týka jeho interpretácie a aplikácie v našich pomeroch.

V mene VIA IURIS sa chcem veľmi pekne poďakovať Jurajovi Gyarfášovi za propagáciu na portále Lexfórum.

Stovky majiteľov barov a kaviarní počas bezsenných nocí asi v súčasnosti dumajú, čo je to „pokrm“. Príčinou je novela zákona o ochrane nefajčiarov. Majitelia barov a kaviarní musia totiž určiť, či sa v ich podniku poskytujú „služby spojené s výrobou, prípravou a podávaním pokrmov“ a teda či musia aj oni zaviesť zákaz fajčenia alebo zriadiť stavebne oddelenú nefajčiarsku miestnosť (čo je však vo väčšine prípadov technicky nerealizovateľné). Sú však „pokrmom“ aj oriešky, slané tyčinky, čipsy alebo zákusky? Zákon o ochrane nefajčiarov nedefinuje, čo je to „pokrm“ a zdá sa, že na túto otázku nikto nevie jednoznačne odpovedať. Zdá sa, že ide o výkladový hlavolam.

Ústavný súd SR v posledných rokoch vyniesol viaceré rozhodnutia, v ktorých sa vyjadril k spôsobu výkladu právnych predpisov. Niektoré právne vety z týchto rozhodnutí sú pozoruhodné, pretože signalizujú odklon od v praxi často pretrvávajúceho mechanického jazykového výkladu, nezohľadňujúceho účel zákona, právne princípy alebo ústavné hodnoty. Tým prispievajú k zmene právneho myslenia.

Aktuální číslo časopisu Přítomnost bilancuje 20 let české transformace. Do tohoto čísla jsem přispěl krátkou úvahou. Má stejný název, jako je titulek tohoto postu. Jejím zadáním bylo zamyslet se nad transformací české justice. Přetiskuji ji níže.

18. mája 2005 podal Generálny prokurátor SR na Ústavný súd SR podanie, v ktorom navrhol, aby Ústavný súd SR konštatoval vo svojom náleze, že niektoré ustanovenia zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny nie sú v súlade s Ústavou SR.

Chcel by som dať do pozornosti prípad č. C-263/08, ktorý riešil Európsky súdny dvor a to najmä pre stanovisko generálnej advokátky Eleanor Sharpston.

Asociácia mediátorov Slovenska organizuje diskusiu na tému Smernica Európskeho parlamentu a Rady o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach.

V poslednom čase ma ústavný súd viackrát nepríjemne prekvapil spôsobom ako rozhodol, či rozhodoval v niektorých prípadoch vo veciach, ktoré patria do jeho rozhodovacej právomoci. Rád by som na jednu z nich, aspoň v stručnosti, poukázal. K tomu aspoň krátky úvod.

Možno aj vzhľadom k postupu slovenských futbalistov na majstrovstvá sveta vo futbale, rezonoval chvíľu v našich médiách spôsob, akým na majstrovstvá sveta vo futbale postúpil reprezentačný tím Francúzska. V tejto súvislosti mi napadli nejaké paralely, týkajúce sa aplikácie a interpretácie právnych noriem (tento článok je zároveň možné chápať aj ako voľné pokračovanie článku Petra Wilflinga "Ústavný súd o výklade práva: impulzy pre zmenu právneho myslenia").

Od Johna Grishama som prečítal skoro všetko. Pri väčšine jeho kníh, v ktorých sa zvádza zápas o „odškodné“ (najmä The King of Torts alebo posledne The Appeal), som sa pýtal, prečo je to tam tak a u nás inak.

VIA IURIS zaslalo 26. januára predsedovi vlády SR otvorený list. Žiada v ňom premiéra, aby prijal zodpovednosť za stav slovenského súdnictva. Takisto poukazuje na to, prečo si myslíme, že disciplinárne stíhanie sudcu Gavalca je urážkou demokracie, slušnosti i právneho štátu.

Reforma správneho konania a správneho súdnictva na Slovensku zamestnáva múdre hlavy už dlhé roky, zatiaľ však štátna správa stále funguje podľa (čiastočne novelizovaného) zákona z roku 1967 a súdy postupujú podľa násilne vloženej piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Vážení slovenskí sudcovia, my, ľudia združení vo VIA IURIS – Centre pre práva občana, ktorým nie sú ľahostajné hodnoty právneho štátu, vyjadrujeme svoje rozhorčenie nad vašimi žalobami podanými vo veci vašej údajnej diskriminácie ako sudcov bežných súdov, oproti sudcom bývalého Špeciálneho súdu.

Zmenou zákona 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej aj „zákon o konaní pred ústavným súdom“) došlo s účinnosťou od 20.3.2003 aj k zmene ustanovení týkajúcich sa vedľajších účastníkov v konaní o ústavnej sťažnosti fyzických osôb a právnických osôb. Podľa dovtedy platnej právnej úpravy mohol Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj ústavný súd) priznať postavenie vedľajšieho účastníka konania o sťažnosti osobám, ktoré preukázali právny záujem na výsledku konania. (§51 ods. 2 zákona o konaní pred ústavným súdom v znení do 20.3.2003). Novelou č. 124/2002 sa tento právny stav zmenil.

Tí pozornejší si možno v záplave iných informácií všimli, že od 1. februára 2010 nadobudol účinnosť nový zákon o sťažnostiach č. 9/2010 Z.z. ktorý nahradil predošlý zákon o sťažnostiach č. 152/1998 Z.z.

Včerajšie média uverejnili celkom zaujímavé správy o súdnych rozhodnutiach Najvyšších súdov krajín bezprostredne susediacich so Slovenskom, ktoré majú, aspoň na prvý pohľad, vcelku veľký dopad na tamojšie aktuálne verejné dianie. Aspoň v skratke by som na ne rád upozornil.

Na úvod sa ospravedlňujem všetkým právnikom za prípadné terminologické nepresnosti. Chcem sa podeliť so zážitkom zo súdneho pojednávania v USA očami laika, ktorý občas prichádza do kontaktu so slovenským systémom spravodlivosti. Verím, že aj napriek rozdielnosti právnych systémov je o čom rozmýšľať, keď sa porovnáme s „inou planétou“.

Približne takýto fascinujúci výjav vykreslil Úrad jadrového dozoru na svojej mimoriadnej tlačovej konferencii k schváleniu zákona, ktorý všetky informácie o povoľovaní jadrových elektrární a zariadení vyhlásil za tajné. Z vyjadrenia ÚJD sa verejnosť dozvedela, že ak by sa pánovi Usámovi, nudiacemu sa v jaskyniach afgansko-pakistanských hôr, zachcelo študovať podrobnú stavebnú dokumentáciu Jadrovej elektrárne Mochovce, a poslal by zo svojej mailovej adresy usama.binladin@alkaida.org žiadosť o sprístupnenie kópie tejto dokumentácie, tak by mu ÚJD musel vyhovieť.

Chcel by som upozorniť na novú a pozoruhodnú knihu Filipa Melzera „Metodologie nalézání práva. Úvod do právní argumentace.“. Táto kniha môže byť považovaná za reakciu na potrebu, aby sa právnici intenzívne zaoberali interpretáciou a právnou argumentáciou, ktoré sú podstatou každej aplikácie práva. Kúpil som si ju hneď, ako som ju uvidel vo výklade.

Zdá sa, že nedávne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci opravného prostriedku v konaní o ustanovenie právneho zástupcu ex offo, v rámci žaloby o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu, zakladá protirečenie tak zásadného významu, že by sa s ním mali oboznámiť najmä subjekty, ktoré si z finančných dôvodov právneho zástupcu nemôžu dovoliť a sú odkázané na jeho ustanovenie súdom.

Zákony a právo sú neustále a každodenne porušované. A to nielen súkromnými osobami, ale dokonca aj štátnymi orgánmi a súdmi, ktoré by mali byť strážcami práva. Ľudia sú z toho stále viac sklamaní a znechutení a pýtajú sa: „Toto je tá demokracia, toto je ten sľubovaný právny štát?“

Druhý senát Ústavného súdu SR rozhodol, že slovenské súdy porušili právo týždenníka Plus 7 dní na slobodu prejavu tým, že tento týždenník „odsúdili“ na zaplatenie odškodného 250 000 Sk sudcovi Pavlovi Polkovi za údajné zneváženie jeho osobnosti v spoločnosti. Toto rozhodnutie je tak pozoruhodné, že si zaslúži mať miesto v učebniciach ústavného práva.

Ústavný súd disponuje mocou rušiť zákony a stanovovať rozsah ústavných práv v konkrétnych prípadoch. V demokracii ale všetka moc pochádza iba od občanov. A ústavný súd občanmi volený nie je. Je vôbec existencia ústavného súdu zlučiteľná s demokraciou? Ako sa musí ústavný súd správať, aby mal demokratickú legitimitu?

Jeden zo senátov Najvyššieho súdu pred niekoľkými dňami doslova šokoval slovenskú verejnosť rozsudkom, v ktorom konštatoval, že na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám nemôžu občania od úradov žiadať sprístupnenie žiadnych dokumentov, zmlúv alebo rozhodnutí. Podľa členiek senátu sudkýň Baricovej, Urbancovej a Krajčovičovej totiž „dokumenty a ich kópie“ nie sú vlastne vôbec „informáciami“. Tento článok uvádza 4 dôvody, prečo je tento rozsudok senátu Najvyššieho súdu jednoznačne protiústavný, nezákonný a nelogický. Ak by sa takýto výklad naozaj začal v praxi používať, občanom a novínárom by sa úplne znemožnil prístup k väčšine informácií, ktoré žiadajú od úradov.

Od 1. mája tohto roku majú občania širšie možnosti ako sa zapojiť do povoľovania činností, ktoré sa týkajú (ich) životného prostredia. Už nie je nevyhnutné písať sťažnosti, alebo podávať petície a čakať, čo na to kompetentné úrady. Ak niekto prejaví záujem o povolenie činnosti a pretaví ho do písomného stanoviska, otvárajú sa mu tým úplne nové možnosti.

Zomrel Otakar Motejl, český ombudsman. Zomrel náhle, nečakane a hlavne priskoro. Jeho odchod je stratou nielen pre celú českú právnickú a laickú verejnosť, ale aj pre slovenskú spoločnosť.

Je dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi aj okolnosť, že hoci mal žalobca z hľadiska žalobného petitu plný úspech, vo vzťahu k žalobným dôvodom mal úspech iba čiastočný, resp. žiadny, keď na základe jeho správnej žaloby síce súd zrušil napadnuté rozhodnutie, ale len preto, že bolo nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené? Tento post sa zaoberá jedným rozsudkom krajského súdu a nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorí uvedenú otázku riešili.

V zmysle ustanovení občianskeho súdneho poriadku je odvolací súd vo vzťahu k preskúmavaným rozhodnutiam súdom s plnou jurisdikciou. To znamená, že je oprávnený rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť; a to bez ohľadu na to, čo navrhujú účastníci v nimi podanom odvolaní (§ 212 ods. 4 v spojení s § 219 až § 221 O.s.p.). Súdna prax však v súčasnosti civilné odvolacie súdy postupne, ale isto mení na súdy kasačné...

Prinášame vám prvú zo série esejí prihlásených do Ceny otvoreného práva 2010. Práca Tomáša Vorčáka, ktorá sa stala celkovým víťazom ročníka 2010, sa venuje problematike nezávislosti ústavného sudcu. Základným východiskom práce je postulát, že „súdnictvo je nezávislé, ak je nezávislá samotná osoba sudcu“. Autor sa ho pokúša doplniť o morálny rozmer.

Štyri strany, ktoré chcú vytvoriť budúcu slovenskú vládu, v stredu zverejnili programové tézy. Tieto tézy by mali byť základom vládneho programu. Sú medzi nimi aj ciele, ktoré chcú strany dosiahnuť v rezorte Ministerstva spravodlivosti SR.

Dnes vám prinášame druhú víťaznú esej Ceny otvoreného práva. Autorka sa v nej venuje otázke nezávislosti súdnictva a vychádza z premisy, že "medzi základné atribúty právneho štátu patrí inter alia nezávislosť súdov a sudcov".

Verejnosť. Pre mnohých z nás slovo úplne jednoznačné. A predsa sa tento pojem v súčasnosti stáva predmetom manipulácie. V mnohých smeroch je jeho použitie limitované a obsah sa do značnej miery prispôsobuje aktuálnym potrebám.

Prístup verejnosti k súdnym rozhodnutiam je na Slovensku stále problémom. Aj nová vláda ohlásila zámer presadiť zverejňovanie všetkých súdnych rozhodnutí na internete. Vyjadrite názor na pracovnú verziu legislatívneho návrhu, ktorý by mohol zabezpečiť zverejňovanie súdnych rozhodnutí. Pracovnú verziu tohto návrhu vypracovalo združenie VIA IURIS.

V poslednom čase sa rozprúdila diskusia o tom, či platné výsledky referenda sú alebo nie sú záväzné pre Národnú radu Slovenskej republiky. Dvaja najvyšší ústavní činitelia sa vyjadrili k tejto otázke rozdielne, čo samozrejme v štáte, kde ústava predstavuje najvyšší zákon, nie je dobrou správou ani pre demokraciu ako takú a ani pre jeho občanov.

Po prečítaní rozhodnutia odvolacieho súdu som značne zneistel. Ukľudnil som sa až po nazretí do stavebnej dokumentácie domu v ktorom bývam – pri mene projektanta je titul „Ing.“. Aspoň v tomto mám teda šťastie.

Kvalitné a spravodlivé rozhodovanie súdov je jedným z hlavných prvkov právneho štátu. Tieto pojmy však nie sú synonymá. Ak si pod jedným z významov slova kvalitné predstavíme pojem zákonné, tak v právnom štáte vo formálnom zmysle môže byť konkrétne rozhodnutie zákonné z hľadiska pozitívneho práva, avšak nie je to záruka aj spravodlivého rozhodnutia z materiálneho pohľadu. História nám ponúka rôzne príklady takéhoto prístupu. Jedným z nich je účelová normotvorba v krajinách s totalitným režimom.

Je autoritatívny výklad ustanovenia zákona prísne viazaný jeho textom? Alebo je možné sa od neho v niektorých prípadoch odchýliť za účelom odstránenia medzery, či chyby v zákone?

Je na Slovensku voči verejným činiteľom dostatočne vyvodzovaná osobná zodpovednosť za nezákonný výkon ich právomoci? V tomto príspevku by som sa pristavila pri jednej zo skutkových podstát trestných činov verejných činiteľov a to najmä z hľadiska jej aplikácie a s tým súvisiacim rozhodnutím Nejvyššího soudu České republiky.

Ministerstvo spravodlivosti zverejnilo minulý týždeň návrhy zmien viacerých zákonov týkajúcich sa súdnictva. Podľa ministerstva ide o „doteraz najväčšie otvorenie justície verejnosti a verejnej kontrole“. Navrhované zmeny okrem iného zavádzajú verejné výberové konania na miesta sudcov, zverejňovanie súdnych rozhodnutí na internete, chcú riešiť účelové presúvanie sudcov zo senátov, rušia možnosť predsedov súdov udeľovať sudcom odmeny, alebo zavádzajú pre sudcov možnosť zverejniť svoj odlišný názor, ak boli v senáte prehlasovaní inými sudcami.

Vláda SR schválila návrh legislatívneho zámeru zákona o elektronickej verejnej správe, ktorý predložil na jej rokovanie minister financií. Samotný materiál je zaujímavý nielen svojim obsahom, ale aj zvoleným postupom a formou, ktorou chce ministerstvo financií uviesť zákon o elektronickej verejnej správe do života.

Predsedníčka Ústavného súdu SR odmieta verejnosti sprístupniť viaceré dôležité procesné rozhodnutia ústavného súdu. Utajovanie procesných rozhodnutí súdov je však protiústavné. Možno to vyvodiť aj z nedávneho rozhodnutia českého Ústavného súdu. Český Ústavný súd je teda znovu príkladom pre slovenské súdy. Tie by sa mali jeho rozhodnutím inšpirovať.

Systém pomoci jednotlivcovi nachádzajúcemu sa v hmotnej núdzi, ktorý reglementuje zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“) možno, žiaľ (našťastie?), zneužívať rôznymi spôsobmi. Mojou ambíciou je kriticky poukázať na jeden z nich.

10. decembra si pripomíname Medzinárodný deň ľudských práv. Preto sme sa im rozhodli venovať decembrovú Tému mesiaca. Ak je vám táto oblasť práva blízka a máte chuť sa k nej vyjadriť, zašlite nám váš príspevok.

Sudca, ako služobník spravodlivosti, má vo svojich rukách pozemskú formu spravodlivosti. Jeho úloha sa stáva o to vážnejšou, o čo naliehavejšia je nutnosť korigovať spoločenský vývoj a proporcionálne rozhodovať. Obdobie partokracie, ktorá na Slovensku vládne, robí tento postup omnoho zložitejším. Nehovoriac o tom, že sudca má zároveň udržiavať equilibrium v diverzifikovanej spoločnosti akou tá demokratická rozhodne je tak, aby sa nezvrhla vo vládu, pred ktorou nás vystríhali antickí grécki filozofi – pred ochlokraciou, t.j. vládou lúzy.

Dnes je presne mesiac od 8. výročia Medzinárodného dňa boja proti trestu smrti, ktorý si každoročne pripomínajú svetové medzivládne a mimovládne organizácie, ako aj stovky aktivistov a sympatizantov nesúhlasiacich s takýmto druhom trestu.

Správy o tom, že nejaký politik prehrá spor s médiami, sú na slovenskom politickom nebi pomerne zriedkavé. Rovnako zriedkavé sú správy o tom, že novinár či médium zažalovali politika. Novinárka Marcela Vošková však zažalovala bývalého ministra hospodárstva a žiadala od neho ospravedlnenie. Po mnohých pojednávaniach súd napokon novinárke vyhovel. Z rozsudkov vyplýva, že politik nemôže ako reakciu na nepohodlný príspevok novinára používať akékoľvek prostriedky.

Patrím k sudcom, ktorí v prostredí justície zažili zmenu politických režimov. K tým, ktorí boli najskôr „zhora“ usmerňovaní oslavovať Veľkú októbrovú socialistickú revolúciu, a ktorí sa dnes môžu sami rozhodnúť, či cítia potrebu osláviť aj 17. november 1989.

Parlament schválil novelu zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky. Keď odhliadneme od faktu, že zo 150 poslancov ju podporila 78 hlasmi iba súčasná koalícia, ide o veľkú vec. Prečo? Pretože táto rozsahom pomerne krátka, no obsahom významná novela prináša viacero dôležitých zmien, ktoré v podmienkach nášho štátu nie sú, či neboli vždy samozrejmé.

S účinnosťou od januára 2002 platí obmedzenie týkajúce sa zakladania spoločnosti s ručením obmedzeným a prevoditeľnosti obchodných podielov. Napriek tomu, že sa zákaz reťazenia javil byť zrozumiteľný, v právnej praxi sa prejavili významné aplikačné problémy.

Sudca, ako člen elity národa, ktorý nežije na planéte X, ale dennodenne sa stretáva s realitou človeka milión potrebuje pre svoju prácu a najmä pre rozhodovanie piliere, ktoré mu pomôžu a najmä zabezpečia nerušený výkon poslania. Nie je, ako uviedol barón Montesquieau vo svojom O duchu zákonov iba ústami, ktoré slová zákona iba vyslovujú, sú iba bezduchými bytosťami, ktoré nemôžu zmierniť ani silu ani prísnosť zákona.

Predstavme si dedinu, v ktorej pred voľbami miestni poslanci odvolajú starostu, ktorý nerešpektuje zákon, má na krku exekútora a miestnu zastupiteľskú demokraciu pretvoril na frašku. Ten istý starosta sa však veľkolepo hlasmi voličov vráti o pár dní naspäť do úradu. Našťastie nemusíme mať až tak bujnú fantáziu, pretože aj takéto (cez slzy) zábavné výsledky priniesli víkendové voľby do miestnych samospráv. Tak napríklad, boli ste už niekedy v Zemianskej Olči?

Keď už vieme, kto je sudca, čím disponuje a aké základné atribúty tvoria jeho postavenie, začína sa nám vkrádať do slovníka ďalšia stránka sudcovského povolania. Nezávislosť a nestrannosť načrtnutá v prvej časti tohto seriálu má aj svoju druhú stranu mince. Pre niektorých je to odvrátená strana, pre iných posledná bariéra, či nebodaj prirodzená súčasť svojho poslania. Je ňou etika sudcovského povolania presnejšie vyjadrená ako deontológia a profesijná zodpovednosť. V tejto časti si načrtneme opatrný chválospev na povinnosť.

Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi je považovaný za jeden z najdôležitejších úspechov Rady Európy za 60 rokov svojej existencie. Je jedným z najdôležitejších ľudsko-právnych zmlúv posledných desiatich rokov. Ako vôbec prvý medzinárodne záväzný dohovor v tejto oblasti predstavuje komplexný nástroj, so zameraním predovšetkým na ochranu obetí obchodovania s ľuďmi a ochrany ich ľudských práv.

Pred viac ako pol storočím bol prijatý jeden z najvýznamnejších ľudskoprávnych dokumentov na medzinárodnej úrovni. Aby sa na tento dôležitý počin nezabudlo, každoročne si ho pripomíname 10. decembra, ktorý bol ustanovený za Medzinárodný deň ľudských práv. Práve v tento deň bola v roku 1948 prijatá Všeobecná deklarácia ľudských práv, ktorú v tom čase odhlasovalo 48 krajín na Valnom zhromaždení OSN. Vtedajšie Československo sa hlasovania zdržalo.

Pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudských práv sme sa rozprávali so spisovateľom, diplomatom a súčasným podpredsedom vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, Rudolfom Chmelom. Zhovárali sme sa o ľudských právach, zákone o používaní jazykov národnostných menšín, o prioritách Vlády SR v oblasti ľudských práv a tom, prečo na Slovensku nemáme ministerstvo pre ľudské práva.

Problematika doručovania písomností súdu je upravená v ustanoveniach § 45 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Právna úprava doručovania prešla od účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v pôvodnom znení od 1.4.1964 viacerými významnými zmenami v dôsledku početných novelizácií. Genéza právnej úpravy doručovania korešponduje predovšetkým s potrebou odstraňovania a eliminovania nedostatkov pôvodnej právnej úpravy, ktoré vyplávali na povrch až v rámci aplikačnej praxe. Aj naďalej však ostali otvorené mnohé interpretačné otázky spôsobujúce nejednotný postup pri doručovaní súdnych písomností, čo v konečnom dôsledku predstavuje ohrozenie ústavou a medzinárodnými dokumentmi garantovaného práva na súdnu ochranu, vrátane práva na spravodlivý súdny proces.

V januári 2011 sa Otvorené právo bude venovať etike v rôznych právnických povolaniach a práve ako takom. Aký máte názor na etiku sudcov, prokurátorov alebo advokátov? Má byť etika súčasťou práva? Ak sa máte chuť vyjadriť, pošlite nám váš príspevok.

Sú ešte pre demokratický svet dôležité ľudské práva a zákonnosť? Ako dnešný svet pristupuje k ochrane ľudského života? A ako je to v skutočnosti s ochranou práv pracujúcich? Nie sme čoraz viac svedkami, že dnešná doba sa nesie v znamení rôznych trendov, bohužiaľ častokrát negatívnych?

V súvislosti s voľbou generálneho prokurátora sa rozvírila debata o tom, akým spôsobom by mal byť generálny prokurátor volený, či tajným, alebo verejným hlasovaním. Debata sa následne posunula do relatívne všeobecnejšej roviny o samotnom zmysle tajnej voľby v Národnej rade SR. Pokúsim sa v článku zhrnúť doterajšiu právnu úpravu a argumenty v prospech tajného i v prospech navrhovaného verejného hlasovania o verejných funkcionároch, o ktorých hlasuje Národná rada SR.

Jedna z vecí, ktorú verejnosť (laická i odborná) právom očakáva od aktuálnej vlády, je náprava pomerov v súdnictve. Táto tretia moc štátu totiž v posledných rokoch oprávnene vzbudzuje dojem pevnosti, ktorá je nedotknuteľná – najmä však morálkou a zákonmi. Z úst ministerky spravodlivosti sa z času na čas ozývajú prvé slová o snahe o nápravu pomerov, na svete je už i prvý zákon snažiaci sa rekonštruovať súdnu radu.

Samospráva a verejnosť justície je ďalším nadväzujúcim pilierom samostatnej, nezávislej a nestrannej súdnej moci. Samospráva patrí k justícii snáď tak ako k ničomu inému. Slovenská justícia dlho bojovala za svoju samostatnosť a tento boj evidentne ešte neutíchol, ostatne sa skôr zvýraznil.

Jedným zo základných pilierov demokracie sú pravidelne opakujúce sa parlamentné voľby. Vo voľbách si my, občania, vyberáme svojich reprezentantov, od ktorých očakávame, že budú hájiť naše záujmy a budú presadzovať svoje predvolebné sľuby. Realita však býva odlišná.

Pýtali sme sa vybraných osobností, čo si prajú v roku 2011. Príspevok priebežne dopĺňame.

Pre volebné zákonodarstvo je signifikantná pomerne výrazná nekonzistentnosť, čo sa prejavuje predovšetkým v diferenciálne upravených inštitútoch vzťahujúcich sa k jednotlivým druhom volieb. To nadväzne vyvoláva rozmanité komplikácie pri aplikačnej praxi a je priestorom pre vznik protiústavnosti; prejavov občianskej frustrácie a apatie, ktoré sa odzrkadľujú vo veľmi nízkej volebnej účasti; deformácií vo vnímaní volených zástupcov ako služobníkov ľudu a neraz dochádza i k popieraniu pravidiel formálnej logiky. Problematika unifikácie volebného zákonodarstva v SR je mimoriadne aktuálnou. Je však potrebné uvedomiť si, že unifikácia legislatívy nie je len mechanickou adíciou existujúcej úpravy do jednotného kódexu, je komplikovaným procesom, ktorý vyvoláva širokú škálu ďalších súvisiacich otázok.

Diskriminácia je známy pojem. Dotýka sa všetkých základných ľudských práv a slobôd a prakticky zasahuje do každej sféry ľudského života. V súčasnosti je zákaz diskriminácie súčasťou právnych poriadkov štátov po celom svete a tak ako na národnej úrovni, ani na medzinárodnej sa štáty nevyhli záväzkom v tejto oblasti v rámci rozličných dohovorov a záväzných dokumentov. V Európskej únii však členovia ani po rokoch práce nenašli spoločnú reč a EÚ stále nemá spoločnú komplexnú smernicu, ktorá by sa týkala diskriminácie.

Pre volebné zákonodarstvo v podmienkach SR je signifikantná pomerne výrazná nekonzistentnosť, čo sa prejavuje predovšetkým v diferenciálne upravených inštitútoch vzťahujúcich sa k jednotlivým druhom volieb a problematika unifikácie volebného zákonodarstva v SR je mimoriadne aktuálnou. Je však potrebné uvedomiť si, že unifikácia legislatívy nie je len mechanickou adíciou existujúcej úpravy do jednotného kódexu, je komplikovaným procesom, ktorý vyvoláva širokú škálu ďalších súvisiacich otázok. Transformácia volebného systému, na podklade ktorého sú realizované voľby do Európskeho parlamentu, je podľa môjho názoru druhým z dvoch krokov podmieňujúcich unifikáciu volebného systému v SR.

Na Slovensku v súčasnosti niet väčšieho problému akým je korupcia a s ňou spojený klientelizmus. Pozostatky minulosti, kedy korupcia bola národným folklórom, keďže sa jednalo o ekonomiku nedostatku, sa nám dnes vrátila ako bumerang s ešte väčšou intenzitou pri nezvládnutej transformácii a zostala opäť národným folklórom.

Každému bez rozdielu sa priznáva sloboda myslenia, prejavu a vedeckého bádania. Alebo aspoň by sa priznávať mala. Možno povedať, že vo všeobecnosti to platí, ale... v momente intelektuálneho rozbehu narážame na kontroverznú tému Holokaustu. Celý superústavný domček z karát sa rozsypáva, práva a slobody prameniace z jusnaturalistickej koncepcie sa stávajú dôvodom mastnej pokuty, v horšom prípade trestu odňatia slobody a dosiaľ slobodný a sebavedomý subjekt práv a povinností žijúci v rozkvitajúcej demokracii naráža na doteraz neviditeľné mreže svojej klietky, klietky postmoderného totalitarizmu. Totalitarizmu s ľudskou tvárou, samozrejme.

Holokaust bol systematickým, štátom organizovaným, masovým vraždením, ktoré realizovali nacisti v koncentračných táboroch počas druhej svetovej vojny. Najpočetnejšou zavraždenou skupinou boli židia, a v tejto súvislosti sa používa hebrejský pojem HaShoah, teda Šoa. Presadzovať názor, že holokaust sa týka iba židov je rovnako nepresné, ako bagatelizovať fakt, že od začiatku prevzatia moci nacistami sa stali práve židia „predmetom“ systematického ponižovania, ktoré vyústilo v konečný zámer vyvraždiť všetkých židov.

Vo februári 2011 sa Otvorené právo bude venovať disciplinárnej zodpovednosti sudcov. Aký máte názor na aktuálne disciplinárne konania voči sudcom? Aké sú nedostatky disciplinárneho súdnictva? Mali by byť sudcovia disciplinárne stíhaní? Ak sa máte chuť vyjadriť, pošlite nám váš príspevok.

Akú perspektívu má slovenská prokuratúra? Mal by byť generálny prokurátor volený verejne alebo tajnou voľbou? Má byť prokuratúra etická? Aj na tieto otázky nám v exkluzívnom interview odpovedal Ján Hrivnák, špeciálny prokurátor, ktorý v tejto profesii pôsobí už takmer 30 rokov, a ktorý sa nedávno uchádzal o post generálneho prokurátora.

Pracovný pomer je zložitý inštitút založený nielen na ustanoveniach Zákonníka práce, ale aj na dôvere, vzdelaní, schopnostiach a ďalších ľudských atribútoch. Zamestnávateľ v tomto vzájomnom vzťahu profituje zo vzdelania a schopností zamestnanca, zamestnanec zvyšuje svoju kvalifikáciu získanými skúsenosťami a poznávaním trhu, v ktorom pôsobí. Nezriedka sú informácie, s ktorými sa zamestnanec dostane do kontaktu tak citlivé, že zamestnávateľ aktívne chráni súhrn týchto poznatkov pred konkurenciou. Čo však nasleduje v prípade, ak pracovný pomer zanikne? Ako môže zamestnávateľ zabrániť konkurenčnému konaniu bývalého zamestnanca? Do akej miery je zamestnávateľ oprávnený zasahovať do práv bývalého zamestnanca? Úprava konkurenčnej činnosti v pracovnom práve na Slovensku a Čechách odpovedá na tieto otázky odlišne.

S významnou osobnosťou slovenskej právnickej obce sme sa mali možnosť rozprávať o úlohe etiky v právnických povolaniach. Je etika cnosťou, ktorá môže byť u právnikov vynútená? Týka sa len sudcov, alebo aj advokátov či prokurátorov? Ako a kto by mal kontrolovať dodržiavanie etických pravidiel? Rozhovor o tom, ako profesorka Alexandra Krsková vidí budúcnosť profesijnej etiky v právnických povolaniach.

V dnešnej dobe sa mnoho píše a hovorí o sudcoch a justícii, no najmä o ich výkone a etike. Málokomu však napadne, že justícia nie je len o sudcoch, justícia je o tom, čo sme sa kedysi učili v škole – je to trojčlenka sudca, prokurátor a advokát. A práve advokácii sa budem venovať.

V mimoriadne sledovanom a diskutovanom prípade rozhodovania Ústavného súdu SR o súlade zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá s Ústavou SR (Pl. ÚS 19/09) rozhodol Ústavný súd SR v prospech navrhovateľov a vyhlásil niektoré časti tohto zákona za protiústavné.

Pre budúcnosť ostáva výzva posilňovať ústavnosť a to vo všetkých jej aspektoch, ktoré sú pre disciplinárnu zodpovednosť sudcu relevantné.

Súdnictvu a prokuratúre sa v posledných týždňoch dostáva nebývalej publicity. Vláda Ivety Radičovej prišla s viacerými zaujímavými riešeniami, z ktorých mnohé boli predstavené aj na tomto portále. Popri reformnom nadšení si však treba udržať aj zdravú mieru skepticizmu a snahu o konsenzuálny prístup. Návrh OKS zverejňovať komunistickú minulosť sudcov vnáša do diskusie o stave súdnictva a prokuratúry ideologický rozmer, ktorý právna diskusia na Slovensku nepotrebuje. O tom prečo je to tak, bude môj príspevok.

V marci 2011 sa Otvorené právo tematicky venuje najmä korupcii medzi advokátmi, prokurátormi, sudcami a ďalšími právnickými povolaniami. Čo si myslíte o korupcii medzi sudcami či advokátmi? Je tento fenomén častý a dá sa riešiť?

Disciplinárne konania vedené proti sudcom sú v súčasnosti vďaka viacerým kontroverzným konaniam všeobecne známe nielen odbornej ale i laickej verejnosti. Je všeobecne známe, že navrhovateľom v disciplinárnom konaní môže byť súdna rada, minister spravodlivosti, či predseda súdu, rozhoduje viacčlenný senát zložený zo sudcov a iných právnikov, že konanie pred disciplinárnym súdom je verejné (a verejnosťou aj často navštevované) a že medzi sankciami sú okrem finančných postihov aj ďaleko fatálnejšie následky – napr. preloženie na súd nižšieho stupňa alebo rovno odvolanie z funkcie sudcu. Trošku menej známe sú skutkové podstaty, za ktoré môže byť sudca disciplinárne stíhaný. Hoci ich zákon o sudcoch a prísediacich pomerne podrobne určuje, ich interpretácia rozhodne nie je jednoznačná. Zdá sa však, že veľká neznáma je úplne na začiatku – čo je to vlastne ten disciplinárny súd a najmä – aké je jeho postavenie v systéme všeobecných súdov?

Ministerstvo spravodlivosti zverejnilo na svojej internetovej stránke návrh zákona, ktorého cieľom je realizovať zmeny v organizácii prokuratúry. Jeho hlavným cieľom je – zdá sa – najmä posilnenie toho, čo sa nazýva nezávislosťou prokurátorov, a to najmä odbúraním tzv. negatívnych pokynov. Je toto však reálny problém prokuratúry a bude jeho odstránenie znamenať vyriešenie problému? Obávam sa, že nie, a pokúsim sa načrtnúť, prečo.

V poslednej dobe v spoločnosti čoraz viac rezonuje otázka, či sa aj nezávislí kandidáti môžu uchádzať o status poslanca NR SR. Téma je mediálne atraktívna, avšak okrem revolty voči súčasnému systému absentuje konkrétna predstava realizácie tejto idey. Predstavujem preto jedno z možných východísk.

Vyštudovala právo a politológiu. Už viac ako 17 rokov je sudkyňou, okrem iného je aj členkou Poradnej komisie pre sudcovskú etiku. Publikuje, venuje sa vzdelávaniu sudcov, nedávno sa v Senci zúčastnila na medzinárodnej konferencii Prístup k spravodlivosti: Bariéry a východiská. S kanadskou sudkyňou Adéle Kent sme sa zhovárali o tom, ako funguje kanadské súdnictvo, o sudcoch, etike a disciplinárnych konaniach, a o tom, čo si sudca môže a nemôže dovoliť.

Tradícia nesnímať tváre sudcov a neukazovať ich v médiách je v čase dominantne verejných pojednávaní záhadným zvykom. Tvár sudcu vidia na pojednávaní žalobca aj žalovaný, ich príbuzní či priaznivci a aj prítomné médiá, ale širšej verejnosti ju tajíme. Práve odkrývanie tvárí, osobností sudcov by mohlo byť novým symbolom zmien. Verejnosť potrebuje vedieť o individuálnych sudcoch ďaleko viac, ak má chrániť seba i sudcov pred korupciou.

Zaujala ma táto aktuálna téma, ktorá rezonuje stále viac v našej spoločnosti. Korupcia a klientelizmus je "chlieb náš každodenný". Smutné konštatovanie, ale to je realita. Začnem súdmi...

V čase ekonomickej krízy sa mnohí zamestnávatelia snažili vyriešiť svoju finančnú situáciu rôznymi reštriktívnymi opatreniami a inštrumentmi. Jedným z takých nástrojov bolo obmedzovanie mzdových a personálnych nákladov, čo viedlo k znižovaniu miezd zamestnancov alebo priamo ku ukončovaniu pracovných pomerov. V niektorých prípadoch úkony zamestnávateľa smerujúce ku skončeniu pracovných pomerov so zamestnancami boli v rozpore so Zákonníkom práce. Ako má v takom prípade postupovať dotknutý zamestnanec, ktorý sa domnieva, že dostal neplatnú výpoveď alebo že s ním bol neplatne okamžite skončený pracovný pomer?

V apríli 2011 sa Otvorené právo tematicky venuje najmä aktuálnym reformám v súdnictve, medzi iným aj novému systému výberových konaní na sudcov. Je nový systém, ktorý je otvorený pre všetkých, podľa vás dobrý? Čo si myslíte o iných pripravovaných zmenách? Je možné zlepšovať justíciu "zásahmi zvonku" alebo musí vychádzať táto zmena od samotných sudcov?

Článok pojednáva o niektorých aspektoch vyporiadavania bezpodielového spoluvlastníctva manželov v podmienkach slovenského právneho poriadku. Konkrétne reflektuje vyporiadavanie členského podielu v bytovom družstve a poukazuje na rozporuplnosť posudzovania tejto právnej situácie súdnou praxou, ako i problematikou podnikania, vrátane situácie kedy jeden z exmanželov podnikal (napr. mal obchodný podiel v obchodnej spoločnosti) a z tejto činnosti dosahoval zisky, prípadne straty.

JUDr. Jan Vyklický je predseda obvodného súdu v Prahe a čestný predseda Soudcovské unie v Českej republike. Dlhodobo sa venuje problematike etiky sudcov a disciplinárnemu súdnictvu. Tento príspevok odznel na konferencii, ktorú organizovalo združenie VIA IURIS vo februári 2011 v Senci na tému: Etika a disciplinárna zodpovednosť sudcov. Príspevok bude publikovaný v zborníku z konferencie, ktorý bude dostupný aj na web-stránke VIA IURIS (www.viaiuris.sk).

Sudcovia, reprezentujúc nezávislú súdnu moc, musia byť veľmi citlivým seizmografom zaznamenávajúcim škodlivé vplyvy a dopyty spoločnosti. Svojimi nekompromisnými a zásadovými postojmi pri výkone súdnej moci musia vysielať do spoločnosti kréda novodobých morálnych hodnôt. Aby mohli byť tvorcami a poslami novodobých morálnych hodnôt, vo vnútri sudcovského stavu musia byť schopní filtrovať, rozlíšiť, neetické správanie (svoje, kolegove) a nepodľahnúť alibizmu svedomia.

Sudcovia si už pomaly začínajú zvykať (snáď) na to, že vystúpili z tieňa a dostali sa (takmer) na výslnie pozornosti verejnosti. Začínajú si pomaly zvykať (snáď), že verejnosť občas príde do pojednávačiek a sleduje priebeh konania. Tiež si začínajú zvykať (snáď), že sa o konaniach a postupoch sudcov píše v médiách a hovorí nielen medzi právnikmi ale i na tržnici. Stále si však nezvykli na to, že verejnosť v pojednávačkách nie je nepriateľom, ale zrkadlom ich správania, a že je vítanou spätnou väzbou.

Postavenie menšín a ich právna ochrana na medzinárodnej a európskej úrovni prešla podstatne dlhším vývojovým procesom, než všeobecná ochrana ľudských práv. Prakticky až donedávna bola ochrana menšín spojená len s dohovormi a dokumentmi, ktoré upravovali ľudské práva vo všeobecnosti, nakoľko štáty necítili potrebu konkrétnejšej a hlavne samostatnej právnej úpravy pre postavenie a práva menšín. Európa, ako oblasť rôznych jazykov, kultúr a národností, až koncom 20. storočia pristúpila k špecifickej úprave postavenia a práv menšín, ktorej sa chcem v tomto príspevku venovať.

To, či je lepší model výchovy sudcov od justičných čakateľov, či cez vyšších súdnych úradníkov, alebo výber sudcov z okruhu „hotových“ právnikov z tých právnických profesií, ktoré spĺňajú zákonom určené podmienky, je na širšiu diskusiu. Zrejme každý z týchto modelov má svoje výhody aj nevýhody. Osobne poznám mnoho dobrých ale i slabých sudcov z oboch kategórií, ale v tomto príspevku ich nemienim porovnávať.

Účelom zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní je okrem transparentného využitia verejných zdrojov aj skutočnosť, aby subjekt povinný postupovať podľa tohto zákona uzavrel zmluvu v súlade s princípmi a postupmi tohto zákona. V aplikačnej praxi sa vyskytujú prípady, kedy je potrebné zmeniť obsah zmluvy. Tento príspevok rozoberá prípustnosť zmeny zmluvy, ktorej účastníkom je subjekt povinný postupovať podľa zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní (ďalej len „povinný subjekt“).

Barbara Krix je nemecká sudkyňa na dôchodku v Landgericht Itzehoe. Venuje sa problematike etiky sudcov a je členkou pracovnej skupiny pre sudcovskú etiku. Tento preložený príspevok odznel na konferencii, ktorú organizovalo združenie VIA IURIS vo februári 2011 v Senci na tému: Etika a disciplinárna zodpovednosť sudcov. Príspevok bude publikovaný v zborníku z konferencie, ktorý bude dostupný aj na web-stránke VIA IURIS (www.viaiuris.sk).

Je súčasnou ministerkou spravodlivosti SR. Vyštudovala právo na Univerzite Komenského a funkciu ministerky spravodlivosti zastáva druhýkrát. Justíciu krátko viedla v roku 2006 a predtým v nej pôsobila ako štátna tajomníčka. Rozprávali sme sa s Luciou Žitňanskou o najaktuálnejších zmenách v justícii, ako aj budúcich reformách. Taktiež sme sa spýtali na jej názor na tzv. antidiskriminačné žaloby sudcov a voľbu generálneho prokurátora.

Vlastnícke právo oprávňuje vlastníka veci držať ju, užívať a disponovať s ňou podľa vlastného uváženia v medziach zákona. Bežný jedinec má nepochybne odlíšené, ktorá hmotná vec je v koho vlastníctve a túto vec nepoužije bez súhlasu vlastníka. Čo však v prípade, že sa jedná o duševné vlastníctvo, dielo. K možnostiam legálneho použitia diel mnohí pristupujú veľmi benevolentne a ich hranice si často krát mylne interpretujú. Typickým príkladom je citácia diela.

Obchodovanie s ľuďmi je jedným z najzávažnejších porušení základných ľudských práv a slobôd. Zasahuje všetky krajiny sveta, vrátane Slovenska, a veľmi obtiažne sa s ním bojuje. Aj preto medzinárodná komunita a viaceré regionálne inštitúcie na ochranu ľudských práv vytvorili rôzne mechanizmy a nástroje na boj s týmto problémom. Slovensko je členskou krajinou týchto inštitúcií a prijalo viacero nástrojov proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorým sa budem v tomto príspevku venovať.

V ostatnom čase sa výrazne prezentuje otázka výberových konaní v justícii, osobitne na funkčné miesta sudcov. Zákon č. 33/2011 Z. z., ktorým sa zmenila úprava výberového konania, nadobudol 1.5.2011 účinnosť. Témou diskusií je transparentnosť a otvorenosť výberového konania i zloženie výberovej komisie. Je známe, že uvedená zákonná úprava je predmetom podania na ústavný súd s návrhom na preskúmanie ústavnosti. Napriek tomu sa pokúsim zamyslieť nad funkciou a krátkou históriou výberového konania a nad otáznikmi, ktoré nová právna úprava kladie.

V máji 2011 sa Otvorené právo tematicky venuje kvalite súdnych rozhodnutí. Kvalitné, dostatočné, presvedčivé a racionálne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným zo základných predpokladov zodpovednosti súdov voči verejnosti. Ak súd takto nedokáže odôvodniť svoje rozhodnutie, jeho rozhodnutie sa javí ako svojvoľné – teda neobhájiteľné, prijaté bez akejkoľvek opory v práve a nelegitímne.

Gracieuse Lacoste je francúzska sudkyňa na Odvolacom súde v Pau. Venuje sa problematike etiky sudcov a je bývalou členkou sudcovskej sekcie francúzskej Najvyššej súdnej rady. Tento preložený príspevok odznel na konferencii, ktorú organizovalo združenie VIA IURIS vo februári 2011 v Senci na tému: Etika a disciplinárna zodpovednosť sudcov. Príspevok bude publikovaný v zborníku z konferencie, ktorý bude dostupný aj na web-stránke VIA IURIS (www.viaiuris.sk).

Je všeobecne známym faktom, že v právnickej i takpovediac laickej obci často zaznievajú ponosy na adresu sudcov a ich rozhodovacej činnosti. Ak by som mala za cieľ tohto zamyslenia vytýčiť identifikáciu prostriedkov, ktorými by mala byť nespokojnosť s rozhodovacou činnosťou súdov celkom odstránená prostredníctvom zlepšenia kvality súdnych rozhodnutí, nezaslúžila by som si nič iné, než oprávnené obvinenie zo snílkovstva a stavania vzdušných zámkov. Totiž sudca, ako každý arbiter, svojimi rozhodnutiami samozrejme vždy plne nevyhovie všetkým stranám v spore, pričom v prípade nesporových konaní to platí mutatis mutandis. Je hádam len prirodzené, že rozhodnutia arbitrov (napríklad aj tých hokejových) vždy vzbudzujú istú nevôľu.

Aké sú príčiny nedostatočnej kvality súdnych rozhodnutí? Ako zvýšiť kvalitu súdnych rozhodnutí? Týmto otázkam sa venovala aj časť konferencie „Presvedčivosť a transparentnosť rozhodovania súdov“, ktorá bola usporiadaná združením Via Iuris koncom roku 2009 a na ktorej sa zúčastnili aj sudcovia, vrátane sudcov Ústavného súdu SR. Myslím, že viaceré myšlienky a návrhy, ktoré zazneli na tejto konferencii, môžu byť predmetom diskusie aj na Otvorenom práve.

V júni 2011 sa Otvorené právo tematicky venuje slovenskej prokuratúre. V diskusii a tématických článkoch by sme sa chceli zamerať na súčasný stav prokuratúry na Slovensku. Funguje naša prokuratúra dobre? Myslíte si, že prokuratúra potrebuje zmeny? Ak áno, tak aké? Ako vnímate navrhovanú reformu prokuratúry od Ministerstva spravodlivosti? Čo si myslíte o tajnej alebo verejnej voľbe generálneho prokurátora?

Od roku 2004 je jedným zo sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva. JUDr. Ján Šikuta vyštudoval právo v Bratislave, pôsobil ako sudca na Slovensku a pracoval pre OSN ako právny poradca Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Absolvoval viacero zahraničných študijných pobytov a pôsobil ako lektor v oblasti ľudských práv a medzinárodného azylového práva. Je autorom a spoluautorom mnohých vedeckých článkov a publikácií. My sme sa ho pýtali na jeho pôsobenie na Európskom súde pre ľudské práva aj na kvalitu súdnych rozhodnutí.

Vláda SR si v programovom vyhlásení dala za cieľ zvýšiť dôveru občanov v právny štát a zvýšiť vymožiteľnosť práva. Iste je dosiahnutie takéhoto cieľa dlhodobou úlohou nielen výkonnej moci, ale i moci zákonodarnej a súdnej. A práve súdna moc je kľúčovou pri získavaní a zvyšovaní dôvery občanov. Pokiaľ totiž budú súdy rozhodovať v rozpore s ústavou a zákonmi, želaný stav dôvery v súdnictvo (v súčasnosti je táto dôvera nižšia ako 30%) nikdy nenastane, naopak negatívne dôsledky dlhodobo ovplyvnia celú našu spoločnosť.

Medzi v praxi najrozšírenejšie prostriedky zabezpečovania záväzkov patrí záložné právo, ktoré v zmysle ustanovenia § 151a Občianskeho zákonníka slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. V tomto článku by som chcela zamerať pozornosť na otázku týkajúcu sa spôsobu vyporiadania vzťahu medzi záložcom a záložným dlžníkom (ak je tento osobou odlišnou od záložcu) v prípade, keď pohľadávka záložného veriteľa bola uspokojená zo zálohu.

Sudcovia a právnici na Floride nemôžu byť viac priateľmi na Facebooku. Rozhodla o tom Sudcovská etická poradná komisia na Floride vo svojom stanovisku, v ktorom uviedla, že je čas stanoviť hranice správaniu sa sudcov na internete. Ak sa sudcovia „priatelia“ s právnikmi, ktorí môžu pred nimi stáť na súde, vytvára to dojem konfliktu záujmov. „Oprávnene to pred ostatnými vytvára dojem, že títo právnici „priatelia“ sú v zvýhodnenej pozícii a môžu ovplyvňovať sudcu,“ povedala komisia.

Elena Berthotyová je sudkyňa Najvyššieho súdu SR a signatárkou iniciatívy Za otvorenú justíciu, ktorá sa venuje problematike etiky sudcov. Tento príspevok odznel na konferencii, ktorú organizovalo združenie VIA IURIS vo februári 2011 v Senci na tému: Etika a disciplinárna zodpovednosť sudcov. Príspevok bude publikovaný v zborníku z konferencie, ktorý bude dostupný aj na web-stránke VIA IURIS (www.viaiuris.sk).

Autorka je víťazkou tohtoročnej Ceny Otvoreného práva, ktorú vyhrala s esejou na tému "Sloboda prejavu a jej hranice". V tejto eseji rozoberá aktuálny problém týkajúci sa karikatúr v novinách.

Jaroslav Spišiak pôsobí v Policajnom zbore od roku 1995 a od minulého roka je prezidentom Policajného zboru SR. V minulosti zastával funkciu prvého viceprezidenta PZ. My Vám prinášame prvú časť rozhovoru s ním, v ktorej sme sa ho pýtali na súčasný stav v Policajnom zbore, prebiehajúcu reformu polície a nový spôsob hodnotenia policajtov.

Jaroslav Spišiak pôsobí v Policajnom zbore od roku 1995 a od minulého roka je prezidentom Policajného zboru SR. V minulosti zastával funkciu prvého viceprezidenta PZ. My Vám prinášame druhú časť rozhovoru s ním, v ktorej sme sa ho pýtali na stanovené ciele v PZ, korupciu, ale aj trestnoprávnu imunitu.

Pôvodne som si myslela, že pracovať v štátnej službe je niečo výnimočné, niečo čo reprezentuje a má dôkladné etické a právne postavenie. Ale po rokoch praxe vo výkone štátnej služby som musela zmeniť názor.

Autor sa umiestnil na druhom mieste v tohtoročnej súťaži Cena Otvoreného práva. Vo svojej eseji sa venuje aktuálnej reforme súdnictva.

Dňa 8. marca 2011 vydal Súdny dvor EÚ rozsudok vo veci C-240/09 Lesoochranárske zoskupenie VLK proti Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky. Prostredníctvom neho otvoril priestor občianskym združeniam, ktorých cieľom je chrániť životné prostredie, aby mohli pred vnútroštátnym súdom napadnúť rozhodnutie správneho orgánu, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom Únie v oblasti životného prostredia. V danom prípade sa jednalo o rozhodnutie udeliť výnimku z ochrany medveďa hnedého poľovníckym združeniam za účelom ich odstrelu.

Autor sa umiestnil na treťom mieste v tohtoročnej súťaži Cena Otvoreného práva. Vo svojej práci sa zaoberá Slobodou prejavu a jej hranicami.

Fyzické osoby sú v zmysle ustanovenia § 24 Autorského zákona oprávnené vyhotoviť bez súhlasu autora kópiu zverejneného diela pre svoju osobnú potrebu a za účelom, ktorý nie je priamo ani nepriamo obchodný, pričom za takéto použitie diel nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu. To však neznamená, že autorovi neprináleží odmena za takéto použitie.

Urputné vzopretie nášho najvyššieho ústavného, kladúc závory cez priechod plnohodnotnej funkčnosti generálnej prokuratúry. Zbrzdená nominácia zavesená za subjektívny výklad do prievanu ústavnosti, všetkými možnými silami držiacia v hrsti kľúčik od dverí generálneho na Štúrovej. Či sa opäť zrazilo presvedčenie so straníckym tričkom, tichou dohodou, alebo prostou nevedomosťou je témou lákavou, avšak vo vzťahu k relevantnej faktografii pravdepodobne bezvýznamnou. Pár úvah a výpočet opomenutého.

V súčasnosti je na Slovensku skloňovaná téma novely Zákonníka práce, ktorá prináša zmeny tak pre zamestnancov, ako aj zamestnávateľov. Avšak toto nie je jediná zmena z oblasti pracovného práva, ktorá sa v nedávnom čase udiala. Na medzinárodnej úrovni bol prijatý prelomový dohovor, ktorý po rokoch usilovnej a vytrvalej práce prináša ochranu a uznáva práva aj tzv. domácich pracovníkov.

E-justícia, používanie internetovej technológie pri práci s rozličnými administratívnymi procesmi pred, počas a po výkone spravodlivosti, poskytuje celý rad možností v rámci právneho procesu, od lobovania až po poskytnutie právnych informácií a dokumentov. Mnohými ľuďmi je to vnímané ako kľúč k zjednodušeniu a urýchleniu spravodlivosti.

Na Slovensku sa možno stretnúť s tým, že verejní činitelia, napríklad politici alebo sudcovia, často podávajú žaloby na médiá za poškodeniu povesti. A súdy veľmi často rozhodujú v prospech verejných činiteľov a prikazujú médiám zaplatiť vysoké finančné odškodnenie. Často ide aj o niekoľkomiliónové sumy. Vysoké sumy vysúdili napríklad predseda vlády, predseda Najvyššieho súdu SR alebo viacerí politici a sudcovia.

V septembri 2011 sa Otvorené právo bude venovať aktuálnym zmenám v súdnictve. V auguste vláda schválila viaceré návrhy zákonov, ktoré predložila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, medzi inými aj zmeny v súdnictve týkajúce sa pravidelného hodnotenia sudcov. Čo si myslíte o tomto pravidelnom hodnotení ich práce a jeho naviazaní na disciplinárne konanie? Môže takýto nástroj zlepšiť fungovanie slovenských súdov? Je navrhované nastavenie hodnotiacich kritérií dostatočne objektívne a efektívne?

Zákonom číslo 257/2011 Z.z. bola vykonaná rozsiahla zmena zákona č. 311/2001 Z.z., Zákonník práce. Táto novela, okrem často spomínaných zmien, ako dĺžka skúšobnej doby atď., zaviedla do zákonníka práce niečo, čo zákonník práce nepoznal. Ide o tzv. konkurenčnú doložku.

V nedávnom čase (dňa 26.07.2011, t.j. presne pol roka od dňa 26.01.2011, kedy došlo k vyhláseniu nálezu !!!) vyšiel v Zbierke zákonov č. 236/2011 Z.z. nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/2009, ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že niektoré ustanovenia zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, nie sú v súlade s čl. 12 ods. 1 v spojení s čl. 20 ods. 1, s čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 20 ods. 1 a s čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Každá legislatívna iniciatíva ministerstva spravodlivosti vyvoláva vášnivé reakcie – zo strany opozície sú pochopiteľné, zo strany adresátov síce menej, ale neprekvapujú. Naposledy to bol balíček návrhov, ktorými sa majú meniť nielen sudcovské zákony, ale aj ústava.

Zamietnutie dovolania a zastavenie dovolacieho konania v správnom súdnictve je zvlášť nepríjemné za situácie, kedy v predchádzajúcom konaní bolo žalobcovi znemožnené konať pred súdom. Zdá sa, že Občiansky súdny poriadok je v tejto otázke nekompromisný. Je to však naozaj tak?

Sudcovská nezávislosť nemôže byť monopolom iba súdnej moci, ale podieľať sa na nej majú aj iné štátne moci, prípadne relevantné prvky občianskej spoločnosti.

Podľa Súdneho dvora EÚ sú právne úpravy členských štátov, ktoré viažu prístup k povolaniu notára na podmienku štátnej príslušnosti v rozpore s právom EÚ, pretože predstavujú diskrimináciu založenú na štátnej príslušnosti. Súdny dvor svoj záver založil na podrobnej analýze právnych úprav notárskych činností v dotknutých členských štátoch, keď uviedol, že notárska činnosť nespadá pod výnimku zo slobody usadiť sa, keďže nesúvisí s výkonom verejnej moci, tak ako to vyžaduje právo EÚ.

„Za kľúčové považujem, aby úsilie o reformu justície nestroskotalo na nereformovateľnosti celej spoločnosti. Pretože účinnosť a rešpektovanie akýchkoľvek noriem je priamo úmerné vyspelosti spoločnosti a jej schopnosti uvedomovať si vlastné sebadeštrukčné sily.“ (Prof. Alexandra Krsková v rozhovore pre Otvorené právo.)

V mesiaci november sa na Otvorenom práve budeme venovať právu na informácie. Čo prinesie najnovšia novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám? Je slovenský zákon o slobodnom prístupe k informáciám dostatočný, alebo by potreboval ešte nejaké ďalšie zmeny? Aké sú reálne skúsenosti verejnosti s používaním infozákona a s poskytovaním informácií zo strany úradov? Aké sú skúsenosti so súdnymi konaniami, v ktorých súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí úradov o neposkytnutí informácií? Čo prinesie novela Občianskeho súdneho poriadku, ktorá namiesto zrušenia rozhodnutia o neposkytnutí informácie a vrátenia celej veci úradu na opätovné posúdenie umožňuje súdom, aby priamo nariadili úradom poskytnúť požadované informácie?

Slovenský parlament už tretí raz schválil predčasné voľby a aj tentoraz ich uzákonil tak, že pri tom prelomil ústavu

Niektorí právni teoretici hovoria o zákone č. 257/2011 Z. z. (ďalej len „Novela“) ako o veľkej novele zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v účinnom znení (ďalej len „ZP“). Je to z dôvodu viacerých zmien, ktoré táto Novela prináša. Možno skonštatovať, že tie najvýraznejšie sa týkajú aj úpravy pracovného času. K najzásadnejším zmenám v tejto oblasti by sme mohli zaradiť úpravu tzv. konta pracovného času (§87a ZP), pružného pracovného času (§88 a §89 ZP) a práce nadčas. Pre obsiahlosť daných zmien sa budeme v tomto príspevku venovať iba prvej menovanej.

Mgr. Mária Kolíková vyštudovala právo na Univerzite Komenského v Bratislave. Ako advokátka sa pri poskytovaní právnej pomoci venovala hlavne oblasti práva vo verejnom záujme a ľudským právam a úzko spolupracovala s mimovládnymi organizáciami. V roku 2006 rozvíjala Centrum právnej pomoci ako jeho riaditeľka a v súčasnosti pôsobí na Ministerstve spravodlivosti SR ako štátna tajomníčka. V tomto rozhovore sme sa rozprávali o novom spôsobe hodnotenia sudcov.

Dávajú súdom ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku stanovujúce obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia dostatočný návod na to, s ktorými otázkami sa majú v rozhodnutí vyrovnať? Európsky súd pre ľudské práva aj Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach sformulovali viaceré zásady, ktoré zo znenia § 157 ods. 2 OSP priamo nevyplývajú. Združenie Via Iuris predkladá na verejnú diskusiu pracovný návrh, ako by mohli byť ustanovenia OSP prípadne doplnené, aby dávali súdom konkrétnejší návod na vypracovanie odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Charakteristiku právnych princípov, ich postavenie v právnom poriadku či stanovenie podmienok ich použitia pri aplikácii práva možno zaradiť medzi základné otázky, ktorými sa zaoberá právna teória. Avšak každý právny poriadok (a teda aj európske právo) vzniká za účelom regulácie spoločenských vzťahov a preto má predovšetkým odrážať potreby spoločenskej reality, nie akejkoľvek právnej teórie.