Témy

Samotní sudcovia by mali dbať o to, aby sa zvýšila dôveryhodnosť súdnictva v očiach verejnosti. Nedosiahnu to len tým, že sa budú schovávať za štít trestnoprávnej imunity, ale okrem iného aj tým, že budú starostlivo dbať o to, aby aj disciplinárne súdnictvo fungovalo tak, aby rozhodujúcim spôsobom ovplyvňovalo kvalitu súdnictva.

Najvyšší súd SR nedávno vydal rozsudok v ktorom jednomyseľne rozhodol, že banské úrady pochybili v tom, keď nepriznali občianskemu združeniu Podpoľanie nad Zlato postavenie účastníka konania v konaní o určení dobývacieho priestoru pre ťažbu zlata.

O tom, ako sa dá pojednávať a cítiť na pojednávaní. O tom, že aj za 15 minút sa dá niečo vyriešiť. O tom, že všeličo je možné, ak nástroje v súdnictve spolu ladia. A o tom, že dirigent je mocný pán (prípadne pani).

Pred pár mesiacmi rozhodol okresný súd, že Generálna prokuratúra SR musí zaplatiť Štefanovi Harabinovi ako odškodnenie sumu 150 000,- Eur, a to najmä za to, že generálny prokurátor Dobroslav Trnka na tlačovej konferencii verejne potvrdil informácie, že v spise na Generálnej prokuratúre SR sa nachádza prepis odposluchu rozhovoru medzi Štefanom Harabinom (v tom čase ministrom spravodlivosti) a albánskym drogovým dílerom Bakim Sadikim.

Správny poriadok - postačuje ešte v súčasnosti alebo je potrebný nový? Na túto tému sa viedli a vedú diskusie. Tak či onak, súčasný zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní sa aplikuje už dlhé roky. Táto dlhoročná aplikačná prax potvrdzuje „životaschopnosť“ tohto zákona. Problém však nastáva ak prichádza do úvahy len subsidiárne použitie správneho poriadku alebo v prípade ak osobitný predpis vylučuje použitie niektorých jeho ustanovení.

Zákon o sudcoch hovorí, že bez súhlasu sudcu nemožno zverejňovať jeho tvár. Znamená to úplný zákaz zverejňovať tváre sudcov bez ohľadu na okolnosti? Možno filmovať sudcu, ktorý sa ako verejný činiteľ vyjadruje k dianiu v súdnictve, bez jeho súhlasu? Je vyhotovením a zverejnením takéhoto záznamu porušené osobnostné právo sudcu? Alebo môže ísť dokonca o trestný čin porušenia dôvernosti ústneho prejavu?

Ako vznikla kauza "diskriminačné žaloby sudcov", ktorá traumatizuje slovenskú spoločnosť a znižuje dôveryhodnosť súdnictva? Kto prispel k tomu, že vývoj kauzy dospel až do terajšieho štádia? Má celá komplikovaná situácia nejaké riešenie?

Zverejňujeme analýzu rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu vo veci Harabin v. Slovenská republika, ktorá bola spracovaná organizáciou VIA IURIS. Z rozhodnutia vyplývajú viaceré závažné požiadavky, ktoré bude musieť Ústavný súd SR rešpektovať nielen v tomto, ale aj v ďalších disciplinárnych konaniach voči Štefanovi Harabinovi. Tieto požiadavky môžu všetky prebiehajúce disciplinárne konania skomplikovať, pretože ÚS SR bude musieť napraviť chyby nielen v jednom disciplinárnom konaní, ale aj v ďalších prebiehajúcich konaniach. Požiadavky vyplývajúce z rozhodnutia ESĽP môžu zároveň viesť až k tomu, že Ústavný súd nebude schopný prijať rozhodnutie o vine alebo nevine Štefana Harabina a bude musieť disciplinárne návrhy zamietnuť z formálneho dôvodu - pre nedosiahnutie väčšiny siedmich hlasov sudcov, ktorá je potrebná na uznanie viny alebo neviny.

Autor v predkladanom príspevku analyzuje akty aplikácie práva, ktoré sú spojené so zámerom Toma Nicholsona publikovať analytický rozbor spravodajského spisu Gorila. Na podklade rozboru práva na ochranu osobnosti a slobody prejavu autor hľadá medzi nimi ich vzájomné väzby a limity. Prinášame druhú časť textu Marka Deáka.

Autor v predkladanom príspevku analyzuje akty aplikácie práva, ktoré sú spojené so zámerom Toma Nicholsona publikovať analytický rozbor spravodajského spisu Gorila. Na podklade rozboru práva na ochranu osobnosti a slobody prejavu autor hľadá medzi nimi ich vzájomné väzby a limity.

Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“) ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti.

Rovnako ako iné orgány štátu, aj Ústavný súd je pri výkone svojich právomocí viazaný ústavou a zákonmi.

Môžu titulky článkov v novinách zjednodušovať a používať expresívne a zveličujúce slová? Účelom titulku článku v novinách a časopisoch je zaujať čitateľa. Cieľom každých novín nepochybne je mať také titulky, ktoré pritiahnu čitateľovu pozornosť. To, ako môžu byť titulky článkov formulované, či titulky môžu zjednodušovať, či môžu používať aj expresívnejšie a zveličujúce výrazy, či môžu aj provokovať a do akej miery a za akých podmienok to môžu robiť - to je otázka, ktorá pravdepodobne zaujíma každého novinára a vydavateľa. V nedávnej minulosti sa k tejto otázke vyjadril vo svojom rozhodnutí aj slovenský Ústavný súd a v roku 2010 o podobnej otázke rozhodol v precedentnom rozhodnutí aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.

Keď vzniká nový štát, je s tým veľa práce. Keď vznikala k 1.1.1993 Slovenská republika, nemala vlastnú hlavu štátu. Vybrať a zvoliť prvého prezidenta nie je ľahké.

Kolektívna monografia takmer dvadsiatich autorov ponúka rôzne pohľady na sudcu ako rozhodovateľa právnych sporov aj politického aktéra – a to tak na národnej, ako aj na medzinárodnej či európskej úrovni, na metódy a limity sudcovského rozhodovania v rôznych typoch politických systémov a najmä na reflexiu sudcov v masmédiách.