Témy

Sudcovia nesmú riešiť ústavné otázky alebo problémy bez ohľadu na princípy viazanosti sudcu ústavou (jej zásadami) a zákonom. V takom prípade sa totiž stavajú nad ústavu a zákon, čo je však v právnom štáte neprijateľné.

O tom, že sudcovia by mali mať farebné ponožky, o výbere sudcov a ich vzdelávaní, hodnotení sudcov a nezávislosti súdnictva. Jednoducho, vybrané denníkové záznamy z konferencie v Rumunsku.

Komisia hodnotiaca uchádzačov vo výberovom konaní na funkciu sudcu je zložená z piatich členov. Ako však riešiť situáciu, keď sa výberového konania zúčastnia len štyria členovia komisie?

Téme súdnictvo sa venoval takmer každý z volebných programov politických strán, avšak v rôznej miere. Spomedzi strán, ktoré sa dostali do parlamentu, relatívne veľký rozsah téme súdnictvo venovali SaS a KDH. Najkomplexnejší súbor opatrení v tejto oblasti v poslednom období pripravil a realizoval tím, ktorý viedla odchádzajúca ministerka spravodlivosti, ktorá sa netají tým, ako ju nedokončenie reforiem v tejto oblasti mrzí.

Koľko stojí politikova česť – 10.000, 50,000, 100.000 eur? Je to veľa alebo málo? A ako vieme, že v konkrétnom prípade je to adekvátna suma? Znovu sa vraciame k téme náhrady nemajetkovej ujmy verejných činiteľov v žalobách na ochranu osobnosti. Tentoraz chceme diskutovať o návrhu legislatívnej zmeny, ktorý by mohol prispieť k tomu, že súdy budú priznávať reálne, a nie premrštené sumy náhrad nemajetkovej ujmy.

Prístup občanov k informáciám má najväčší význam vtedy, keď vznikne podozrenie z porušenia zákona alebo z nehospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami. Aby bola umožnená verejná kontrola, občania by mali mať možnosť urýchlene získať o celej veci pravdivé informácie. V takýchto prípadoch však využívajú svoje kompetencie aj rôzne kontrolné alebo dozorné orgány, ako napríklad Najvyšší kontrolný úrad, a začínajú prípad preverovať. V praxi sa však objavil názor, že zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám vyplýva, že ak sú nejaké dokumenty predmetom kontroly zo strany kontrolných orgánov, tak občania už nemajú právo sa oboznámiť s týmito dokumentmi. Je takýto výklad zákona udržateľný, správny a v súlade s Ústavou SR?

Novela Občianskeho súdneho poriadku účinná od 1. januára 2012 zakotvila pre súdy právomoc prikázať orgánom verejnej moci, aby občanom sprístupnili informácie požadované na základe zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Doteraz mali súdy možnosť iba zrušiť nezákonné rozhodnutie orgánov verejnej moci o nesprístupnení informácií a vec vrátiť úradu na nové konanie. Môže táto zmena priniesť prelom v doterajšej praxi príliš pomalého súdneho prieskumu a pomalého prístupu občanov k informáciám?

Aktuálna iniciatíva jedného 24-ročného rakúskeho študenta práva spôsobila, že svetový gigant v oblasti sociálnych sietí Facebook sa zaviazal zmeniť politiku poskytovaných služieb a vylepšiť ochranu dát pre milióny európskych užívateľov.

V januári 2012 poskočilo slovenské súdnictvo dopredu. Vďačíme za to Lucii Žitňanskej a všetkým zamestnancom štátnej správy, ktorí sa na technickej realizácií projektu zverejňovania súdnych rozhodnutí podieľali. Zverejňovanie súdnych rozhodnutí však nie je konečná. Naopak, práca začína teraz. Obligatórne publikovanie rozhodnutí, bez nadmernej anonymizácie ako kedysi, nám dáva veľkú príležitosť zapojiť do výkonu súdnej moci konečne aj občiansku spoločnosť. Či túto šancu využijeme je na nás všetkých.

Charakteristiku právnych princípov, ich postavenie v právnom poriadku či stanovenie podmienok ich použitia pri aplikácii práva možno zaradiť medzi základné otázky, ktorými sa zaoberá právna teória. Avšak každý právny poriadok (a teda aj európske právo) vzniká za účelom regulácie spoločenských vzťahov a preto má predovšetkým odrážať potreby spoločenskej reality, nie akejkoľvek právnej teórie.

Dávajú súdom ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku stanovujúce obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia dostatočný návod na to, s ktorými otázkami sa majú v rozhodnutí vyrovnať? Európsky súd pre ľudské práva aj Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach sformulovali viaceré zásady, ktoré zo znenia § 157 ods. 2 OSP priamo nevyplývajú. Združenie Via Iuris predkladá na verejnú diskusiu pracovný návrh, ako by mohli byť ustanovenia OSP prípadne doplnené, aby dávali súdom konkrétnejší návod na vypracovanie odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Mgr. Mária Kolíková vyštudovala právo na Univerzite Komenského v Bratislave. Ako advokátka sa pri poskytovaní právnej pomoci venovala hlavne oblasti práva vo verejnom záujme a ľudským právam a úzko spolupracovala s mimovládnymi organizáciami. V roku 2006 rozvíjala Centrum právnej pomoci ako jeho riaditeľka a v súčasnosti pôsobí na Ministerstve spravodlivosti SR ako štátna tajomníčka. V tomto rozhovore sme sa rozprávali o novom spôsobe hodnotenia sudcov.

Niektorí právni teoretici hovoria o zákone č. 257/2011 Z. z. (ďalej len „Novela“) ako o veľkej novele zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v účinnom znení (ďalej len „ZP“). Je to z dôvodu viacerých zmien, ktoré táto Novela prináša. Možno skonštatovať, že tie najvýraznejšie sa týkajú aj úpravy pracovného času. K najzásadnejším zmenám v tejto oblasti by sme mohli zaradiť úpravu tzv. konta pracovného času (§87a ZP), pružného pracovného času (§88 a §89 ZP) a práce nadčas. Pre obsiahlosť daných zmien sa budeme v tomto príspevku venovať iba prvej menovanej.

Slovenský parlament už tretí raz schválil predčasné voľby a aj tentoraz ich uzákonil tak, že pri tom prelomil ústavu

V mesiaci november sa na Otvorenom práve budeme venovať právu na informácie. Čo prinesie najnovšia novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám? Je slovenský zákon o slobodnom prístupe k informáciám dostatočný, alebo by potreboval ešte nejaké ďalšie zmeny? Aké sú reálne skúsenosti verejnosti s používaním infozákona a s poskytovaním informácií zo strany úradov? Aké sú skúsenosti so súdnymi konaniami, v ktorých súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí úradov o neposkytnutí informácií? Čo prinesie novela Občianskeho súdneho poriadku, ktorá namiesto zrušenia rozhodnutia o neposkytnutí informácie a vrátenia celej veci úradu na opätovné posúdenie umožňuje súdom, aby priamo nariadili úradom poskytnúť požadované informácie?