Témy

Prístup verejnosti k súdnym rozhodnutiam je na Slovensku stále problémom. Aj nová vláda ohlásila zámer presadiť zverejňovanie všetkých súdnych rozhodnutí na internete. Vyjadrite názor na pracovnú verziu legislatívneho návrhu, ktorý by mohol zabezpečiť zverejňovanie súdnych rozhodnutí. Pracovnú verziu tohto návrhu vypracovalo združenie VIA IURIS.

Verejnosť. Pre mnohých z nás slovo úplne jednoznačné. A predsa sa tento pojem v súčasnosti stáva predmetom manipulácie. V mnohých smeroch je jeho použitie limitované a obsah sa do značnej miery prispôsobuje aktuálnym potrebám.

Dnes vám prinášame druhú víťaznú esej Ceny otvoreného práva. Autorka sa v nej venuje otázke nezávislosti súdnictva a vychádza z premisy, že "medzi základné atribúty právneho štátu patrí inter alia nezávislosť súdov a sudcov".

Štyri strany, ktoré chcú vytvoriť budúcu slovenskú vládu, v stredu zverejnili programové tézy. Tieto tézy by mali byť základom vládneho programu. Sú medzi nimi aj ciele, ktoré chcú strany dosiahnuť v rezorte Ministerstva spravodlivosti SR.

Prinášame vám prvú zo série esejí prihlásených do Ceny otvoreného práva 2010. Práca Tomáša Vorčáka, ktorá sa stala celkovým víťazom ročníka 2010, sa venuje problematike nezávislosti ústavného sudcu. Základným východiskom práce je postulát, že „súdnictvo je nezávislé, ak je nezávislá samotná osoba sudcu“. Autor sa ho pokúša doplniť o morálny rozmer.

V zmysle ustanovení občianskeho súdneho poriadku je odvolací súd vo vzťahu k preskúmavaným rozhodnutiam súdom s plnou jurisdikciou. To znamená, že je oprávnený rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť; a to bez ohľadu na to, čo navrhujú účastníci v nimi podanom odvolaní (§ 212 ods. 4 v spojení s § 219 až § 221 O.s.p.). Súdna prax však v súčasnosti civilné odvolacie súdy postupne, ale isto mení na súdy kasačné...

Je dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi aj okolnosť, že hoci mal žalobca z hľadiska žalobného petitu plný úspech, vo vzťahu k žalobným dôvodom mal úspech iba čiastočný, resp. žiadny, keď na základe jeho správnej žaloby síce súd zrušil napadnuté rozhodnutie, ale len preto, že bolo nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené? Tento post sa zaoberá jedným rozsudkom krajského súdu a nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorí uvedenú otázku riešili.

Zomrel Otakar Motejl, český ombudsman. Zomrel náhle, nečakane a hlavne priskoro. Jeho odchod je stratou nielen pre celú českú právnickú a laickú verejnosť, ale aj pre slovenskú spoločnosť.

Od 1. mája tohto roku majú občania širšie možnosti ako sa zapojiť do povoľovania činností, ktoré sa týkajú (ich) životného prostredia. Už nie je nevyhnutné písať sťažnosti, alebo podávať petície a čakať, čo na to kompetentné úrady. Ak niekto prejaví záujem o povolenie činnosti a pretaví ho do písomného stanoviska, otvárajú sa mu tým úplne nové možnosti.

Jeden zo senátov Najvyššieho súdu pred niekoľkými dňami doslova šokoval slovenskú verejnosť rozsudkom, v ktorom konštatoval, že na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám nemôžu občania od úradov žiadať sprístupnenie žiadnych dokumentov, zmlúv alebo rozhodnutí. Podľa členiek senátu sudkýň Baricovej, Urbancovej a Krajčovičovej totiž „dokumenty a ich kópie“ nie sú vlastne vôbec „informáciami“. Tento článok uvádza 4 dôvody, prečo je tento rozsudok senátu Najvyššieho súdu jednoznačne protiústavný, nezákonný a nelogický. Ak by sa takýto výklad naozaj začal v praxi používať, občanom a novínárom by sa úplne znemožnil prístup k väčšine informácií, ktoré žiadajú od úradov.

Ústavný súd disponuje mocou rušiť zákony a stanovovať rozsah ústavných práv v konkrétnych prípadoch. V demokracii ale všetka moc pochádza iba od občanov. A ústavný súd občanmi volený nie je. Je vôbec existencia ústavného súdu zlučiteľná s demokraciou? Ako sa musí ústavný súd správať, aby mal demokratickú legitimitu?

Druhý senát Ústavného súdu SR rozhodol, že slovenské súdy porušili právo týždenníka Plus 7 dní na slobodu prejavu tým, že tento týždenník „odsúdili“ na zaplatenie odškodného 250 000 Sk sudcovi Pavlovi Polkovi za údajné zneváženie jeho osobnosti v spoločnosti. Toto rozhodnutie je tak pozoruhodné, že si zaslúži mať miesto v učebniciach ústavného práva.

Zákony a právo sú neustále a každodenne porušované. A to nielen súkromnými osobami, ale dokonca aj štátnymi orgánmi a súdmi, ktoré by mali byť strážcami práva. Ľudia sú z toho stále viac sklamaní a znechutení a pýtajú sa: „Toto je tá demokracia, toto je ten sľubovaný právny štát?“

Zdá sa, že nedávne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci opravného prostriedku v konaní o ustanovenie právneho zástupcu ex offo, v rámci žaloby o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu, zakladá protirečenie tak zásadného významu, že by sa s ním mali oboznámiť najmä subjekty, ktoré si z finančných dôvodov právneho zástupcu nemôžu dovoliť a sú odkázané na jeho ustanovenie súdom.

Chcel by som upozorniť na novú a pozoruhodnú knihu Filipa Melzera „Metodologie nalézání práva. Úvod do právní argumentace.“. Táto kniha môže byť považovaná za reakciu na potrebu, aby sa právnici intenzívne zaoberali interpretáciou a právnou argumentáciou, ktoré sú podstatou každej aplikácie práva. Kúpil som si ju hneď, ako som ju uvidel vo výklade.