Témy

Ministerstvo spravodlivosti zverejnilo minulý týždeň návrhy zmien viacerých zákonov týkajúcich sa súdnictva. Podľa ministerstva ide o „doteraz najväčšie otvorenie justície verejnosti a verejnej kontrole“. Navrhované zmeny okrem iného zavádzajú verejné výberové konania na miesta sudcov, zverejňovanie súdnych rozhodnutí na internete, chcú riešiť účelové presúvanie sudcov zo senátov, rušia možnosť predsedov súdov udeľovať sudcom odmeny, alebo zavádzajú pre sudcov možnosť zverejniť svoj odlišný názor, ak boli v senáte prehlasovaní inými sudcami.

Je na Slovensku voči verejným činiteľom dostatočne vyvodzovaná osobná zodpovednosť za nezákonný výkon ich právomoci? V tomto príspevku by som sa pristavila pri jednej zo skutkových podstát trestných činov verejných činiteľov a to najmä z hľadiska jej aplikácie a s tým súvisiacim rozhodnutím Nejvyššího soudu České republiky.

Je autoritatívny výklad ustanovenia zákona prísne viazaný jeho textom? Alebo je možné sa od neho v niektorých prípadoch odchýliť za účelom odstránenia medzery, či chyby v zákone?

Kvalitné a spravodlivé rozhodovanie súdov je jedným z hlavných prvkov právneho štátu. Tieto pojmy však nie sú synonymá. Ak si pod jedným z významov slova kvalitné predstavíme pojem zákonné, tak v právnom štáte vo formálnom zmysle môže byť konkrétne rozhodnutie zákonné z hľadiska pozitívneho práva, avšak nie je to záruka aj spravodlivého rozhodnutia z materiálneho pohľadu. História nám ponúka rôzne príklady takéhoto prístupu. Jedným z nich je účelová normotvorba v krajinách s totalitným režimom.

Po prečítaní rozhodnutia odvolacieho súdu som značne zneistel. Ukľudnil som sa až po nazretí do stavebnej dokumentácie domu v ktorom bývam – pri mene projektanta je titul „Ing.“. Aspoň v tomto mám teda šťastie.

V poslednom čase sa rozprúdila diskusia o tom, či platné výsledky referenda sú alebo nie sú záväzné pre Národnú radu Slovenskej republiky. Dvaja najvyšší ústavní činitelia sa vyjadrili k tejto otázke rozdielne, čo samozrejme v štáte, kde ústava predstavuje najvyšší zákon, nie je dobrou správou ani pre demokraciu ako takú a ani pre jeho občanov.

Prístup verejnosti k súdnym rozhodnutiam je na Slovensku stále problémom. Aj nová vláda ohlásila zámer presadiť zverejňovanie všetkých súdnych rozhodnutí na internete. Vyjadrite názor na pracovnú verziu legislatívneho návrhu, ktorý by mohol zabezpečiť zverejňovanie súdnych rozhodnutí. Pracovnú verziu tohto návrhu vypracovalo združenie VIA IURIS.

Verejnosť. Pre mnohých z nás slovo úplne jednoznačné. A predsa sa tento pojem v súčasnosti stáva predmetom manipulácie. V mnohých smeroch je jeho použitie limitované a obsah sa do značnej miery prispôsobuje aktuálnym potrebám.

Dnes vám prinášame druhú víťaznú esej Ceny otvoreného práva. Autorka sa v nej venuje otázke nezávislosti súdnictva a vychádza z premisy, že "medzi základné atribúty právneho štátu patrí inter alia nezávislosť súdov a sudcov".

Štyri strany, ktoré chcú vytvoriť budúcu slovenskú vládu, v stredu zverejnili programové tézy. Tieto tézy by mali byť základom vládneho programu. Sú medzi nimi aj ciele, ktoré chcú strany dosiahnuť v rezorte Ministerstva spravodlivosti SR.

Prinášame vám prvú zo série esejí prihlásených do Ceny otvoreného práva 2010. Práca Tomáša Vorčáka, ktorá sa stala celkovým víťazom ročníka 2010, sa venuje problematike nezávislosti ústavného sudcu. Základným východiskom práce je postulát, že „súdnictvo je nezávislé, ak je nezávislá samotná osoba sudcu“. Autor sa ho pokúša doplniť o morálny rozmer.

V zmysle ustanovení občianskeho súdneho poriadku je odvolací súd vo vzťahu k preskúmavaným rozhodnutiam súdom s plnou jurisdikciou. To znamená, že je oprávnený rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť; a to bez ohľadu na to, čo navrhujú účastníci v nimi podanom odvolaní (§ 212 ods. 4 v spojení s § 219 až § 221 O.s.p.). Súdna prax však v súčasnosti civilné odvolacie súdy postupne, ale isto mení na súdy kasačné...

Je dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi aj okolnosť, že hoci mal žalobca z hľadiska žalobného petitu plný úspech, vo vzťahu k žalobným dôvodom mal úspech iba čiastočný, resp. žiadny, keď na základe jeho správnej žaloby síce súd zrušil napadnuté rozhodnutie, ale len preto, že bolo nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené? Tento post sa zaoberá jedným rozsudkom krajského súdu a nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorí uvedenú otázku riešili.

Zomrel Otakar Motejl, český ombudsman. Zomrel náhle, nečakane a hlavne priskoro. Jeho odchod je stratou nielen pre celú českú právnickú a laickú verejnosť, ale aj pre slovenskú spoločnosť.

Od 1. mája tohto roku majú občania širšie možnosti ako sa zapojiť do povoľovania činností, ktoré sa týkajú (ich) životného prostredia. Už nie je nevyhnutné písať sťažnosti, alebo podávať petície a čakať, čo na to kompetentné úrady. Ak niekto prejaví záujem o povolenie činnosti a pretaví ho do písomného stanoviska, otvárajú sa mu tým úplne nové možnosti.