Témy

Jeden zo senátov Najvyššieho súdu pred niekoľkými dňami doslova šokoval slovenskú verejnosť rozsudkom, v ktorom konštatoval, že na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám nemôžu občania od úradov žiadať sprístupnenie žiadnych dokumentov, zmlúv alebo rozhodnutí. Podľa členiek senátu sudkýň Baricovej, Urbancovej a Krajčovičovej totiž „dokumenty a ich kópie“ nie sú vlastne vôbec „informáciami“. Tento článok uvádza 4 dôvody, prečo je tento rozsudok senátu Najvyššieho súdu jednoznačne protiústavný, nezákonný a nelogický. Ak by sa takýto výklad naozaj začal v praxi používať, občanom a novínárom by sa úplne znemožnil prístup k väčšine informácií, ktoré žiadajú od úradov.

Ústavný súd disponuje mocou rušiť zákony a stanovovať rozsah ústavných práv v konkrétnych prípadoch. V demokracii ale všetka moc pochádza iba od občanov. A ústavný súd občanmi volený nie je. Je vôbec existencia ústavného súdu zlučiteľná s demokraciou? Ako sa musí ústavný súd správať, aby mal demokratickú legitimitu?

Druhý senát Ústavného súdu SR rozhodol, že slovenské súdy porušili právo týždenníka Plus 7 dní na slobodu prejavu tým, že tento týždenník „odsúdili“ na zaplatenie odškodného 250 000 Sk sudcovi Pavlovi Polkovi za údajné zneváženie jeho osobnosti v spoločnosti. Toto rozhodnutie je tak pozoruhodné, že si zaslúži mať miesto v učebniciach ústavného práva.

Zákony a právo sú neustále a každodenne porušované. A to nielen súkromnými osobami, ale dokonca aj štátnymi orgánmi a súdmi, ktoré by mali byť strážcami práva. Ľudia sú z toho stále viac sklamaní a znechutení a pýtajú sa: „Toto je tá demokracia, toto je ten sľubovaný právny štát?“

Zdá sa, že nedávne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci opravného prostriedku v konaní o ustanovenie právneho zástupcu ex offo, v rámci žaloby o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu, zakladá protirečenie tak zásadného významu, že by sa s ním mali oboznámiť najmä subjekty, ktoré si z finančných dôvodov právneho zástupcu nemôžu dovoliť a sú odkázané na jeho ustanovenie súdom.

Chcel by som upozorniť na novú a pozoruhodnú knihu Filipa Melzera „Metodologie nalézání práva. Úvod do právní argumentace.“. Táto kniha môže byť považovaná za reakciu na potrebu, aby sa právnici intenzívne zaoberali interpretáciou a právnou argumentáciou, ktoré sú podstatou každej aplikácie práva. Kúpil som si ju hneď, ako som ju uvidel vo výklade.

Približne takýto fascinujúci výjav vykreslil Úrad jadrového dozoru na svojej mimoriadnej tlačovej konferencii k schváleniu zákona, ktorý všetky informácie o povoľovaní jadrových elektrární a zariadení vyhlásil za tajné. Z vyjadrenia ÚJD sa verejnosť dozvedela, že ak by sa pánovi Usámovi, nudiacemu sa v jaskyniach afgansko-pakistanských hôr, zachcelo študovať podrobnú stavebnú dokumentáciu Jadrovej elektrárne Mochovce, a poslal by zo svojej mailovej adresy usama.binladin@alkaida.org žiadosť o sprístupnenie kópie tejto dokumentácie, tak by mu ÚJD musel vyhovieť.

Na úvod sa ospravedlňujem všetkým právnikom za prípadné terminologické nepresnosti. Chcem sa podeliť so zážitkom zo súdneho pojednávania v USA očami laika, ktorý občas prichádza do kontaktu so slovenským systémom spravodlivosti. Verím, že aj napriek rozdielnosti právnych systémov je o čom rozmýšľať, keď sa porovnáme s „inou planétou“.

Včerajšie média uverejnili celkom zaujímavé správy o súdnych rozhodnutiach Najvyšších súdov krajín bezprostredne susediacich so Slovenskom, ktoré majú, aspoň na prvý pohľad, vcelku veľký dopad na tamojšie aktuálne verejné dianie. Aspoň v skratke by som na ne rád upozornil.

Tí pozornejší si možno v záplave iných informácií všimli, že od 1. februára 2010 nadobudol účinnosť nový zákon o sťažnostiach č. 9/2010 Z.z. ktorý nahradil predošlý zákon o sťažnostiach č. 152/1998 Z.z.

Zmenou zákona 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej aj „zákon o konaní pred ústavným súdom“) došlo s účinnosťou od 20.3.2003 aj k zmene ustanovení týkajúcich sa vedľajších účastníkov v konaní o ústavnej sťažnosti fyzických osôb a právnických osôb. Podľa dovtedy platnej právnej úpravy mohol Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj ústavný súd) priznať postavenie vedľajšieho účastníka konania o sťažnosti osobám, ktoré preukázali právny záujem na výsledku konania. (§51 ods. 2 zákona o konaní pred ústavným súdom v znení do 20.3.2003). Novelou č. 124/2002 sa tento právny stav zmenil.

Vážení slovenskí sudcovia, my, ľudia združení vo VIA IURIS – Centre pre práva občana, ktorým nie sú ľahostajné hodnoty právneho štátu, vyjadrujeme svoje rozhorčenie nad vašimi žalobami podanými vo veci vašej údajnej diskriminácie ako sudcov bežných súdov, oproti sudcom bývalého Špeciálneho súdu.

Reforma správneho konania a správneho súdnictva na Slovensku zamestnáva múdre hlavy už dlhé roky, zatiaľ však štátna správa stále funguje podľa (čiastočne novelizovaného) zákona z roku 1967 a súdy postupujú podľa násilne vloženej piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

VIA IURIS zaslalo 26. januára predsedovi vlády SR otvorený list. Žiada v ňom premiéra, aby prijal zodpovednosť za stav slovenského súdnictva. Takisto poukazuje na to, prečo si myslíme, že disciplinárne stíhanie sudcu Gavalca je urážkou demokracie, slušnosti i právneho štátu.

Od Johna Grishama som prečítal skoro všetko. Pri väčšine jeho kníh, v ktorých sa zvádza zápas o „odškodné“ (najmä The King of Torts alebo posledne The Appeal), som sa pýtal, prečo je to tam tak a u nás inak.