Témy

Medzi v praxi najrozšírenejšie prostriedky zabezpečovania záväzkov patrí záložné právo, ktoré v zmysle ustanovenia § 151a Občianskeho zákonníka slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. V tomto článku by som chcela zamerať pozornosť na otázku týkajúcu sa spôsobu vyporiadania vzťahu medzi záložcom a záložným dlžníkom (ak je tento osobou odlišnou od záložcu) v prípade, keď pohľadávka záložného veriteľa bola uspokojená zo zálohu.

Vláda SR si v programovom vyhlásení dala za cieľ zvýšiť dôveru občanov v právny štát a zvýšiť vymožiteľnosť práva. Iste je dosiahnutie takéhoto cieľa dlhodobou úlohou nielen výkonnej moci, ale i moci zákonodarnej a súdnej. A práve súdna moc je kľúčovou pri získavaní a zvyšovaní dôvery občanov. Pokiaľ totiž budú súdy rozhodovať v rozpore s ústavou a zákonmi, želaný stav dôvery v súdnictvo (v súčasnosti je táto dôvera nižšia ako 30%) nikdy nenastane, naopak negatívne dôsledky dlhodobo ovplyvnia celú našu spoločnosť.

Vlastnícke právo oprávňuje vlastníka veci držať ju, užívať a disponovať s ňou podľa vlastného uváženia v medziach zákona. Bežný jedinec má nepochybne odlíšené, ktorá hmotná vec je v koho vlastníctve a túto vec nepoužije bez súhlasu vlastníka. Čo však v prípade, že sa jedná o duševné vlastníctvo, dielo. K možnostiam legálneho použitia diel mnohí pristupujú veľmi benevolentne a ich hranice si často krát mylne interpretujú. Typickým príkladom je citácia diela.

V čase ekonomickej krízy sa mnohí zamestnávatelia snažili vyriešiť svoju finančnú situáciu rôznymi reštriktívnymi opatreniami a inštrumentmi. Jedným z takých nástrojov bolo obmedzovanie mzdových a personálnych nákladov, čo viedlo k znižovaniu miezd zamestnancov alebo priamo ku ukončovaniu pracovných pomerov. V niektorých prípadoch úkony zamestnávateľa smerujúce ku skončeniu pracovných pomerov so zamestnancami boli v rozpore so Zákonníkom práce. Ako má v takom prípade postupovať dotknutý zamestnanec, ktorý sa domnieva, že dostal neplatnú výpoveď alebo že s ním bol neplatne okamžite skončený pracovný pomer?

Pracovný pomer je zložitý inštitút založený nielen na ustanoveniach Zákonníka práce, ale aj na dôvere, vzdelaní, schopnostiach a ďalších ľudských atribútoch. Zamestnávateľ v tomto vzájomnom vzťahu profituje zo vzdelania a schopností zamestnanca, zamestnanec zvyšuje svoju kvalifikáciu získanými skúsenosťami a poznávaním trhu, v ktorom pôsobí. Nezriedka sú informácie, s ktorými sa zamestnanec dostane do kontaktu tak citlivé, že zamestnávateľ aktívne chráni súhrn týchto poznatkov pred konkurenciou. Čo však nasleduje v prípade, ak pracovný pomer zanikne? Ako môže zamestnávateľ zabrániť konkurenčnému konaniu bývalého zamestnanca? Do akej miery je zamestnávateľ oprávnený zasahovať do práv bývalého zamestnanca? Úprava konkurenčnej činnosti v pracovnom práve na Slovensku a Čechách odpovedá na tieto otázky odlišne.

Sú ešte pre demokratický svet dôležité ľudské práva a zákonnosť? Ako dnešný svet pristupuje k ochrane ľudského života? A ako je to v skutočnosti s ochranou práv pracujúcich? Nie sme čoraz viac svedkami, že dnešná doba sa nesie v znamení rôznych trendov, bohužiaľ častokrát negatívnych?

S účinnosťou od januára 2002 platí obmedzenie týkajúce sa zakladania spoločnosti s ručením obmedzeným a prevoditeľnosti obchodných podielov. Napriek tomu, že sa zákaz reťazenia javil byť zrozumiteľný, v právnej praxi sa prejavili významné aplikačné problémy.

Systém pomoci jednotlivcovi nachádzajúcemu sa v hmotnej núdzi, ktorý reglementuje zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“) možno, žiaľ (našťastie?), zneužívať rôznymi spôsobmi. Mojou ambíciou je kriticky poukázať na jeden z nich.

Po prečítaní rozhodnutia odvolacieho súdu som značne zneistel. Ukľudnil som sa až po nazretí do stavebnej dokumentácie domu v ktorom bývam – pri mene projektanta je titul „Ing.“. Aspoň v tomto mám teda šťastie.

V zmysle ustanovení občianskeho súdneho poriadku je odvolací súd vo vzťahu k preskúmavaným rozhodnutiam súdom s plnou jurisdikciou. To znamená, že je oprávnený rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť; a to bez ohľadu na to, čo navrhujú účastníci v nimi podanom odvolaní (§ 212 ods. 4 v spojení s § 219 až § 221 O.s.p.). Súdna prax však v súčasnosti civilné odvolacie súdy postupne, ale isto mení na súdy kasačné...