Témy

Slovenský parlament už tretí raz schválil predčasné voľby a aj tentoraz ich uzákonil tak, že pri tom prelomil ústavu

Je súčasnou ministerkou spravodlivosti SR. Vyštudovala právo na Univerzite Komenského a funkciu ministerky spravodlivosti zastáva druhýkrát. Justíciu krátko viedla v roku 2006 a predtým v nej pôsobila ako štátna tajomníčka. Rozprávali sme sa s Luciou Žitňanskou o najaktuálnejších zmenách v justícii, ako aj budúcich reformách. Taktiež sme sa spýtali na jej názor na tzv. antidiskriminačné žaloby sudcov a voľbu generálneho prokurátora.

V poslednej dobe v spoločnosti čoraz viac rezonuje otázka, či sa aj nezávislí kandidáti môžu uchádzať o status poslanca NR SR. Téma je mediálne atraktívna, avšak okrem revolty voči súčasnému systému absentuje konkrétna predstava realizácie tejto idey. Predstavujem preto jedno z možných východísk.

Ministerstvo spravodlivosti zverejnilo na svojej internetovej stránke návrh zákona, ktorého cieľom je realizovať zmeny v organizácii prokuratúry. Jeho hlavným cieľom je – zdá sa – najmä posilnenie toho, čo sa nazýva nezávislosťou prokurátorov, a to najmä odbúraním tzv. negatívnych pokynov. Je toto však reálny problém prokuratúry a bude jeho odstránenie znamenať vyriešenie problému? Obávam sa, že nie, a pokúsim sa načrtnúť, prečo.

Na Slovensku v súčasnosti niet väčšieho problému akým je korupcia a s ňou spojený klientelizmus. Pozostatky minulosti, kedy korupcia bola národným folklórom, keďže sa jednalo o ekonomiku nedostatku, sa nám dnes vrátila ako bumerang s ešte väčšou intenzitou pri nezvládnutej transformácii a zostala opäť národným folklórom.

Pre volebné zákonodarstvo v podmienkach SR je signifikantná pomerne výrazná nekonzistentnosť, čo sa prejavuje predovšetkým v diferenciálne upravených inštitútoch vzťahujúcich sa k jednotlivým druhom volieb a problematika unifikácie volebného zákonodarstva v SR je mimoriadne aktuálnou. Je však potrebné uvedomiť si, že unifikácia legislatívy nie je len mechanickou adíciou existujúcej úpravy do jednotného kódexu, je komplikovaným procesom, ktorý vyvoláva širokú škálu ďalších súvisiacich otázok. Transformácia volebného systému, na podklade ktorého sú realizované voľby do Európskeho parlamentu, je podľa môjho názoru druhým z dvoch krokov podmieňujúcich unifikáciu volebného systému v SR.

Pre volebné zákonodarstvo je signifikantná pomerne výrazná nekonzistentnosť, čo sa prejavuje predovšetkým v diferenciálne upravených inštitútoch vzťahujúcich sa k jednotlivým druhom volieb. To nadväzne vyvoláva rozmanité komplikácie pri aplikačnej praxi a je priestorom pre vznik protiústavnosti; prejavov občianskej frustrácie a apatie, ktoré sa odzrkadľujú vo veľmi nízkej volebnej účasti; deformácií vo vnímaní volených zástupcov ako služobníkov ľudu a neraz dochádza i k popieraniu pravidiel formálnej logiky. Problematika unifikácie volebného zákonodarstva v SR je mimoriadne aktuálnou. Je však potrebné uvedomiť si, že unifikácia legislatívy nie je len mechanickou adíciou existujúcej úpravy do jednotného kódexu, je komplikovaným procesom, ktorý vyvoláva širokú škálu ďalších súvisiacich otázok.

Jedným zo základných pilierov demokracie sú pravidelne opakujúce sa parlamentné voľby. Vo voľbách si my, občania, vyberáme svojich reprezentantov, od ktorých očakávame, že budú hájiť naše záujmy a budú presadzovať svoje predvolebné sľuby. Realita však býva odlišná.

Samospráva a verejnosť justície je ďalším nadväzujúcim pilierom samostatnej, nezávislej a nestrannej súdnej moci. Samospráva patrí k justícii snáď tak ako k ničomu inému. Slovenská justícia dlho bojovala za svoju samostatnosť a tento boj evidentne ešte neutíchol, ostatne sa skôr zvýraznil.

V súvislosti s voľbou generálneho prokurátora sa rozvírila debata o tom, akým spôsobom by mal byť generálny prokurátor volený, či tajným, alebo verejným hlasovaním. Debata sa následne posunula do relatívne všeobecnejšej roviny o samotnom zmysle tajnej voľby v Národnej rade SR. Pokúsim sa v článku zhrnúť doterajšiu právnu úpravu a argumenty v prospech tajného i v prospech navrhovaného verejného hlasovania o verejných funkcionároch, o ktorých hlasuje Národná rada SR.

Predstavme si dedinu, v ktorej pred voľbami miestni poslanci odvolajú starostu, ktorý nerešpektuje zákon, má na krku exekútora a miestnu zastupiteľskú demokraciu pretvoril na frašku. Ten istý starosta sa však veľkolepo hlasmi voličov vráti o pár dní naspäť do úradu. Našťastie nemusíme mať až tak bujnú fantáziu, pretože aj takéto (cez slzy) zábavné výsledky priniesli víkendové voľby do miestnych samospráv. Tak napríklad, boli ste už niekedy v Zemianskej Olči?

Parlament schválil novelu zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky. Keď odhliadneme od faktu, že zo 150 poslancov ju podporila 78 hlasmi iba súčasná koalícia, ide o veľkú vec. Prečo? Pretože táto rozsahom pomerne krátka, no obsahom významná novela prináša viacero dôležitých zmien, ktoré v podmienkach nášho štátu nie sú, či neboli vždy samozrejmé.

Patrím k sudcom, ktorí v prostredí justície zažili zmenu politických režimov. K tým, ktorí boli najskôr „zhora“ usmerňovaní oslavovať Veľkú októbrovú socialistickú revolúciu, a ktorí sa dnes môžu sami rozhodnúť, či cítia potrebu osláviť aj 17. november 1989.

Správy o tom, že nejaký politik prehrá spor s médiami, sú na slovenskom politickom nebi pomerne zriedkavé. Rovnako zriedkavé sú správy o tom, že novinár či médium zažalovali politika. Novinárka Marcela Vošková však zažalovala bývalého ministra hospodárstva a žiadala od neho ospravedlnenie. Po mnohých pojednávaniach súd napokon novinárke vyhovel. Z rozsudkov vyplýva, že politik nemôže ako reakciu na nepohodlný príspevok novinára používať akékoľvek prostriedky.

Je na Slovensku voči verejným činiteľom dostatočne vyvodzovaná osobná zodpovednosť za nezákonný výkon ich právomoci? V tomto príspevku by som sa pristavila pri jednej zo skutkových podstát trestných činov verejných činiteľov a to najmä z hľadiska jej aplikácie a s tým súvisiacim rozhodnutím Nejvyššího soudu České republiky.