Témy

Ministerstvo spravodlivosti zverejnilo minulý týždeň návrhy zmien viacerých zákonov týkajúcich sa súdnictva. Podľa ministerstva ide o „doteraz najväčšie otvorenie justície verejnosti a verejnej kontrole“. Navrhované zmeny okrem iného zavádzajú verejné výberové konania na miesta sudcov, zverejňovanie súdnych rozhodnutí na internete, chcú riešiť účelové presúvanie sudcov zo senátov, rušia možnosť predsedov súdov udeľovať sudcom odmeny, alebo zavádzajú pre sudcov možnosť zverejniť svoj odlišný názor, ak boli v senáte prehlasovaní inými sudcami.

Prístup verejnosti k súdnym rozhodnutiam je na Slovensku stále problémom. Aj nová vláda ohlásila zámer presadiť zverejňovanie všetkých súdnych rozhodnutí na internete. Vyjadrite názor na pracovnú verziu legislatívneho návrhu, ktorý by mohol zabezpečiť zverejňovanie súdnych rozhodnutí. Pracovnú verziu tohto návrhu vypracovalo združenie VIA IURIS.

Dnes vám prinášame druhú víťaznú esej Ceny otvoreného práva. Autorka sa v nej venuje otázke nezávislosti súdnictva a vychádza z premisy, že "medzi základné atribúty právneho štátu patrí inter alia nezávislosť súdov a sudcov".

V zmysle ustanovení občianskeho súdneho poriadku je odvolací súd vo vzťahu k preskúmavaným rozhodnutiam súdom s plnou jurisdikciou. To znamená, že je oprávnený rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť; a to bez ohľadu na to, čo navrhujú účastníci v nimi podanom odvolaní (§ 212 ods. 4 v spojení s § 219 až § 221 O.s.p.). Súdna prax však v súčasnosti civilné odvolacie súdy postupne, ale isto mení na súdy kasačné...

Aktuální číslo časopisu Přítomnost bilancuje 20 let české transformace. Do tohoto čísla jsem přispěl krátkou úvahou. Má stejný název, jako je titulek tohoto postu. Jejím zadáním bylo zamyslet se nad transformací české justice. Přetiskuji ji níže.

Takto nejako som si zapamätal vetu uja so štamperlíkom v ruke z najnovšieho dokumentárneho filmu Marka Škopa „Osadné“. K tomu niet čo dodať. Hamlet sa pýtal „byť či nebyť“, diskusia formou aperitívu Petra Wilflinga vyzýva na zodpovedanie otázky „zverejňovať, či nezverejňovať“ súdne rozhodnutia. Hamletova otázka možno má aj abstraktný a od konkrétnej situácie abstrahovateľný charakter, Wilflingovu otázku riešili vždy vo vzťahu k miestu, času a stavu vedomostí inak v starovekom Ríme, inak v stredoveku, inak v Sovietskom zväze, inak dnes.

Pretože by som sa rád v budúcnosti v nejakom príspevku venoval prístupu verejnosti k súdnych rozhodnutiam, na úvod by som rád predložil aspoň citát, ktorý sa mi zdá veľmi pôvabný a ktorý by mohol poslúžiť ako akýsi "aperitív" pred diskusiou na túto zaujímavú tému.