Témy

Dávajú súdom ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku stanovujúce obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia dostatočný návod na to, s ktorými otázkami sa majú v rozhodnutí vyrovnať? Európsky súd pre ľudské práva aj Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach sformulovali viaceré zásady, ktoré zo znenia § 157 ods. 2 OSP priamo nevyplývajú. Združenie Via Iuris predkladá na verejnú diskusiu pracovný návrh, ako by mohli byť ustanovenia OSP prípadne doplnené, aby dávali súdom konkrétnejší návod na vypracovanie odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Mgr. Mária Kolíková vyštudovala právo na Univerzite Komenského v Bratislave. Ako advokátka sa pri poskytovaní právnej pomoci venovala hlavne oblasti práva vo verejnom záujme a ľudským právam a úzko spolupracovala s mimovládnymi organizáciami. V roku 2006 rozvíjala Centrum právnej pomoci ako jeho riaditeľka a v súčasnosti pôsobí na Ministerstve spravodlivosti SR ako štátna tajomníčka. V tomto rozhovore sme sa rozprávali o novom spôsobe hodnotenia sudcov.

„Za kľúčové považujem, aby úsilie o reformu justície nestroskotalo na nereformovateľnosti celej spoločnosti. Pretože účinnosť a rešpektovanie akýchkoľvek noriem je priamo úmerné vyspelosti spoločnosti a jej schopnosti uvedomovať si vlastné sebadeštrukčné sily.“ (Prof. Alexandra Krsková v rozhovore pre Otvorené právo.)

Sudcovská nezávislosť nemôže byť monopolom iba súdnej moci, ale podieľať sa na nej majú aj iné štátne moci, prípadne relevantné prvky občianskej spoločnosti.

Každá legislatívna iniciatíva ministerstva spravodlivosti vyvoláva vášnivé reakcie – zo strany opozície sú pochopiteľné, zo strany adresátov síce menej, ale neprekvapujú. Naposledy to bol balíček návrhov, ktorými sa majú meniť nielen sudcovské zákony, ale aj ústava.

V septembri 2011 sa Otvorené právo bude venovať aktuálnym zmenám v súdnictve. V auguste vláda schválila viaceré návrhy zákonov, ktoré predložila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, medzi inými aj zmeny v súdnictve týkajúce sa pravidelného hodnotenia sudcov. Čo si myslíte o tomto pravidelnom hodnotení ich práce a jeho naviazaní na disciplinárne konanie? Môže takýto nástroj zlepšiť fungovanie slovenských súdov? Je navrhované nastavenie hodnotiacich kritérií dostatočne objektívne a efektívne?

Autor sa umiestnil na druhom mieste v tohtoročnej súťaži Cena Otvoreného práva. Vo svojej eseji sa venuje aktuálnej reforme súdnictva.

Pôvodne som si myslela, že pracovať v štátnej službe je niečo výnimočné, niečo čo reprezentuje a má dôkladné etické a právne postavenie. Ale po rokoch praxe vo výkone štátnej služby som musela zmeniť názor.

Elena Berthotyová je sudkyňa Najvyššieho súdu SR a signatárkou iniciatívy Za otvorenú justíciu, ktorá sa venuje problematike etiky sudcov. Tento príspevok odznel na konferencii, ktorú organizovalo združenie VIA IURIS vo februári 2011 v Senci na tému: Etika a disciplinárna zodpovednosť sudcov. Príspevok bude publikovaný v zborníku z konferencie, ktorý bude dostupný aj na web-stránke VIA IURIS (www.viaiuris.sk).

Od roku 2004 je jedným zo sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva. JUDr. Ján Šikuta vyštudoval právo v Bratislave, pôsobil ako sudca na Slovensku a pracoval pre OSN ako právny poradca Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Absolvoval viacero zahraničných študijných pobytov a pôsobil ako lektor v oblasti ľudských práv a medzinárodného azylového práva. Je autorom a spoluautorom mnohých vedeckých článkov a publikácií. My sme sa ho pýtali na jeho pôsobenie na Európskom súde pre ľudské práva aj na kvalitu súdnych rozhodnutí.

Aké sú príčiny nedostatočnej kvality súdnych rozhodnutí? Ako zvýšiť kvalitu súdnych rozhodnutí? Týmto otázkam sa venovala aj časť konferencie „Presvedčivosť a transparentnosť rozhodovania súdov“, ktorá bola usporiadaná združením Via Iuris koncom roku 2009 a na ktorej sa zúčastnili aj sudcovia, vrátane sudcov Ústavného súdu SR. Myslím, že viaceré myšlienky a návrhy, ktoré zazneli na tejto konferencii, môžu byť predmetom diskusie aj na Otvorenom práve.

Je všeobecne známym faktom, že v právnickej i takpovediac laickej obci často zaznievajú ponosy na adresu sudcov a ich rozhodovacej činnosti. Ak by som mala za cieľ tohto zamyslenia vytýčiť identifikáciu prostriedkov, ktorými by mala byť nespokojnosť s rozhodovacou činnosťou súdov celkom odstránená prostredníctvom zlepšenia kvality súdnych rozhodnutí, nezaslúžila by som si nič iné, než oprávnené obvinenie zo snílkovstva a stavania vzdušných zámkov. Totiž sudca, ako každý arbiter, svojimi rozhodnutiami samozrejme vždy plne nevyhovie všetkým stranám v spore, pričom v prípade nesporových konaní to platí mutatis mutandis. Je hádam len prirodzené, že rozhodnutia arbitrov (napríklad aj tých hokejových) vždy vzbudzujú istú nevôľu.

Gracieuse Lacoste je francúzska sudkyňa na Odvolacom súde v Pau. Venuje sa problematike etiky sudcov a je bývalou členkou sudcovskej sekcie francúzskej Najvyššej súdnej rady. Tento preložený príspevok odznel na konferencii, ktorú organizovalo združenie VIA IURIS vo februári 2011 v Senci na tému: Etika a disciplinárna zodpovednosť sudcov. Príspevok bude publikovaný v zborníku z konferencie, ktorý bude dostupný aj na web-stránke VIA IURIS (www.viaiuris.sk).

V ostatnom čase sa výrazne prezentuje otázka výberových konaní v justícii, osobitne na funkčné miesta sudcov. Zákon č. 33/2011 Z. z., ktorým sa zmenila úprava výberového konania, nadobudol 1.5.2011 účinnosť. Témou diskusií je transparentnosť a otvorenosť výberového konania i zloženie výberovej komisie. Je známe, že uvedená zákonná úprava je predmetom podania na ústavný súd s návrhom na preskúmanie ústavnosti. Napriek tomu sa pokúsim zamyslieť nad funkciou a krátkou históriou výberového konania a nad otáznikmi, ktoré nová právna úprava kladie.

Je súčasnou ministerkou spravodlivosti SR. Vyštudovala právo na Univerzite Komenského a funkciu ministerky spravodlivosti zastáva druhýkrát. Justíciu krátko viedla v roku 2006 a predtým v nej pôsobila ako štátna tajomníčka. Rozprávali sme sa s Luciou Žitňanskou o najaktuálnejších zmenách v justícii, ako aj budúcich reformách. Taktiež sme sa spýtali na jej názor na tzv. antidiskriminačné žaloby sudcov a voľbu generálneho prokurátora.