Témy

Je autoritatívny výklad ustanovenia zákona prísne viazaný jeho textom? Alebo je možné sa od neho v niektorých prípadoch odchýliť za účelom odstránenia medzery, či chyby v zákone?

Po prečítaní rozhodnutia odvolacieho súdu som značne zneistel. Ukľudnil som sa až po nazretí do stavebnej dokumentácie domu v ktorom bývam – pri mene projektanta je titul „Ing.“. Aspoň v tomto mám teda šťastie.

V zmysle ustanovení občianskeho súdneho poriadku je odvolací súd vo vzťahu k preskúmavaným rozhodnutiam súdom s plnou jurisdikciou. To znamená, že je oprávnený rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť; a to bez ohľadu na to, čo navrhujú účastníci v nimi podanom odvolaní (§ 212 ods. 4 v spojení s § 219 až § 221 O.s.p.). Súdna prax však v súčasnosti civilné odvolacie súdy postupne, ale isto mení na súdy kasačné...

Ústavný súd disponuje mocou rušiť zákony a stanovovať rozsah ústavných práv v konkrétnych prípadoch. V demokracii ale všetka moc pochádza iba od občanov. A ústavný súd občanmi volený nie je. Je vôbec existencia ústavného súdu zlučiteľná s demokraciou? Ako sa musí ústavný súd správať, aby mal demokratickú legitimitu?

Možno aj vzhľadom k postupu slovenských futbalistov na majstrovstvá sveta vo futbale, rezonoval chvíľu v našich médiách spôsob, akým na majstrovstvá sveta vo futbale postúpil reprezentačný tím Francúzska. V tejto súvislosti mi napadli nejaké paralely, týkajúce sa aplikácie a interpretácie právnych noriem (tento článok je zároveň možné chápať aj ako voľné pokračovanie článku Petra Wilflinga "Ústavný súd o výklade práva: impulzy pre zmenu právneho myslenia").

V poslednom čase ma ústavný súd viackrát nepríjemne prekvapil spôsobom ako rozhodol, či rozhodoval v niektorých prípadoch vo veciach, ktoré patria do jeho rozhodovacej právomoci. Rád by som na jednu z nich, aspoň v stručnosti, poukázal. K tomu aspoň krátky úvod.

Ústavný súd SR v posledných rokoch vyniesol viaceré rozhodnutia, v ktorých sa vyjadril k spôsobu výkladu právnych predpisov. Niektoré právne vety z týchto rozhodnutí sú pozoruhodné, pretože signalizujú odklon od v praxi často pretrvávajúceho mechanického jazykového výkladu, nezohľadňujúceho účel zákona, právne princípy alebo ústavné hodnoty. Tým prispievajú k zmene právneho myslenia.

Stovky majiteľov barov a kaviarní počas bezsenných nocí asi v súčasnosti dumajú, čo je to „pokrm“. Príčinou je novela zákona o ochrane nefajčiarov. Majitelia barov a kaviarní musia totiž určiť, či sa v ich podniku poskytujú „služby spojené s výrobou, prípravou a podávaním pokrmov“ a teda či musia aj oni zaviesť zákaz fajčenia alebo zriadiť stavebne oddelenú nefajčiarsku miestnosť (čo je však vo väčšine prípadov technicky nerealizovateľné). Sú však „pokrmom“ aj oriešky, slané tyčinky, čipsy alebo zákusky? Zákon o ochrane nefajčiarov nedefinuje, čo je to „pokrm“ a zdá sa, že na túto otázku nikto nevie jednoznačne odpovedať. Zdá sa, že ide o výkladový hlavolam.

Pretože by som sa rád v budúcnosti v nejakom príspevku venoval prístupu verejnosti k súdnych rozhodnutiam, na úvod by som rád predložil aspoň citát, ktorý sa mi zdá veľmi pôvabný a ktorý by mohol poslúžiť ako akýsi "aperitív" pred diskusiou na túto zaujímavú tému.