Na Slovensku asi ťažko - nezávislí poslanci, podľa môjho názoru niet odpovede áno alebo nie, ale slovenská realita dnešným dní dáva za pravdu skôr odpovedi - NIE.
Aj poslanec Procházka sa vyjadril v jednej z diskusných relácií, že 150 neriadených striel v parlamente nie je tou pravou cestou.
Už dnes sa míňa parlament svoje ústavnej úlohe a rieši sám seba dookola a dookola a ako občana SR ma to dosť trápi, lebo pri znefunkčnení parlamentu, ani vláda nespravuje štát a veci verejné efektívne a nevládne, len udržiava svoje vládnutie a to ma ako občana dosť ťaží.
Stranícka príslušnosť vs. nezávislí
Jozef Caban | 25. 02. 2011 | komentárov: 5
V poslednej dobe v spoločnosti čoraz viac rezonuje otázka, či sa aj nezávislí kandidáti môžu uchádzať o status poslanca NR SR. Téma je mediálne atraktívna, avšak okrem revolty voči súčasnému systému absentuje konkrétna predstava realizácie tejto idey. Predstavujem preto jedno z možných východísk.
Ako prvé, je potrebné nájsť odpoveď na otázku, či sú vôbec nezávislí poslanci žiaduci v parlamente. Argument proti je jednoznačne funkčnosť a efektivita parlamentu. Inak povedané, skôr dospeje ku konsenzu desiatka ľudí, ako niekoľko desiatok ľudí, v otázkach určenia politického smeru krajiny. Tu sa vytvára priestor pre zníženie počtu poslancov v NR SR. Na druhej strane, čím viac ľudí musí hľadať kompromis, tým je nižšie riziko koncentrácie reálnej moci v rukách jednej osoby alebo úzkej skupiny osôb. Argumentom za je očakávanie príchodu nových tvárí do parlamentu, ktoré majú v súčasnosti averziu voči politickým stranám a bránia sa získaniu straníckej nálepky. Bohužiaľ, tento argument sa zakladá na reálnych prípadoch, v ktorých dochádzalo k obmene personálneho obsadenia na rôznych postoch v štátnej správe na základe straníckeho kritéria, namiesto odborného. Averzia vyplýva aj z antipatií k politickej strane, ktorá síce vyznáva rovnaké hodnoty, no neposkytla dostatočné vysvetlenie pre svoje kauzy, alebo nevyvodila dostatočnú zodpovednosť voči vinníkom, a takýto prístup rovnako narúša dôveru voči politickej strane. Vzhľadom na slovenské reálie si nemyslím, že by nastala niektorá situácia z uvedených argumentov v extrémnej forme.
Jednou z prezentovaných variant je vytvorenie novej politickej strany s cieľom nominácie nezávislých kandidátov. Podľa aktuálne platnej právnej úpravy by toto riešenie narazilo na jeden praktický problém. Tým problémom je samotné poradie na kandidátnej listine. Bola by potrebná dohoda medzi nezávislými kandidátmi o konečnej podobe kandidátnej listiny, avšak je naivné si myslieť, že toľko ľudí by dospelo k bezproblémovému konsenzu. Popredné miesta zabezpečujú vyššie šance na úspech a tým by boli zvýhodnení niektorí kandidáti na úkor ostatných. Nerovné postavenie nezávislých kandidátov je v rozpore s princípom rovnosti šancí. Zákon o voľbách do NR SR síce pozná inštitút preferenčných hlasov, no v tomto prípade by bol nedostačujúci, vzhľadom na svoju obmedzenú možnosť ovplyvniť poradie na kandidátnej listine. Ďalším problémom je nielen poradie, ale aj samotný vstup do politickej strany. Hrozí riziko, že vedenie strany bude selektovať nezávislých kandidátov pre hodnotové a ideové rozdiely. Ak by takáto selekcia nastala, nemôžeme ani v takomto prípade hovoriť o rovnosti šancí pre nezávislých kandidátov. Tieto prekážky treba mať na pamäti pri kreovaní novej právnej úpravy.
Ako by to v praxi mohlo celé vyzerať? Východiskovým bodom boli pre mňa antihlasy, ktorým som sa venoval v predchádzajúcim článku „O krok bližšie k demokracii“. Inštitút preferenčných hlasov a antihlasov je podľa môjho názoru kľúčový. Ich sila sa odvíja od ich možnosti ovplyvniť poradie kandidátov na kandidátnej listine. Ak by sme im priradili absolútnu váhu, popreli by sme tým stranícke primárne voľby (v prípade zachovania jedného volebného obvodu). Preto si myslím, že pre politické strany je vhodné ponechanie percentuálnej hranice pri aplikácií preferenčných hlasov, eventuálne antihlasov, a teda ponechať im len relatívnu silu. Naopak pre nezávislých kandidátov je priam žiaduca absolútna sila preferenčných hlasov a antihlasov. Zabezpečovala by im vzájomnú rovnosť a rovnakú štartovaciu pozíciu. Finálne poradie nezávislých kandidátov by výlučne záviselo od počtu získaných hlasov a tým by voliči mali absolútnu možnosť ovplyvniť ich poradie na kandidátnej listine. Otázkou ostáva, ako to bude vyzerať po príchode do volebnej miestnosti?
Navrhujem zaviesť samostatnú kandidátnu listinu, popri straníckych kandidátnych listinách, na ktorú by sa mohli zaradiť len nezávislí kandidáti. Navrhujem tiež stanoviť hranicu podpisov, ktoré musí nezávislý kandidát získať pre platnú registráciu, obdobne ako je to pri registrácii politickej strany, aby volič vo volebnej miestnosti nedostal do rúk kvantá papiera. Vzhľadom na možnosti nezávislého kandidáta oproti politickej strane by bolo vhodné stanoviť hranicu tak, aby nebránila nezávislým kandidátom vstúpiť do politickej súťaže a zároveň vytvorila bariéru pre kandidátov bez reálnej podpory spoluobčanov. Vychádzajúc z platnej úpravy, politická strana pre úspech potrebuje získať vo voľbách 5% hlasov, koalícia 7% a preto hranica pre nezávislého kandidáta by mohla byť stanovená na 3%. Analogicky ak strana potrebuje získať 5% hlasov a 10 tisíc podpisov pred registráciou, nezávislý kandidát pri hranici 3% by mal získať 6 tisíc podpisov pred svojou registráciou.
Kandidatúra nezávislých kandidátov prináša v teoretickej rovine tak pozitíva ako aj negatíva, ale až prijatie takejto právnej úpravy v podmienkach Slovenskej republiky by ukázalo, nakoľko by sa teoretické dôsledky premietli do praxe. Chcem však upozorniť, že načrtnutý model možno chápať ako medzistupeň pri transformácii volebného systému pomerného zastúpenia na väčšinový volebný systém. Ten by odstránil spomenuté nedostatky, avšak pokiaľ chýba politická vôľa na zásadné reformy volebného systému, navrhované zmeny by ponúkli aspoň čiastočné, prechodné riešenie.
Jednou z prezentovaných variant je vytvorenie novej politickej strany s cieľom nominácie nezávislých kandidátov. Podľa aktuálne platnej právnej úpravy by toto riešenie narazilo na jeden praktický problém. Tým problémom je samotné poradie na kandidátnej listine. Bola by potrebná dohoda medzi nezávislými kandidátmi o konečnej podobe kandidátnej listiny, avšak je naivné si myslieť, že toľko ľudí by dospelo k bezproblémovému konsenzu. Popredné miesta zabezpečujú vyššie šance na úspech a tým by boli zvýhodnení niektorí kandidáti na úkor ostatných. Nerovné postavenie nezávislých kandidátov je v rozpore s princípom rovnosti šancí. Zákon o voľbách do NR SR síce pozná inštitút preferenčných hlasov, no v tomto prípade by bol nedostačujúci, vzhľadom na svoju obmedzenú možnosť ovplyvniť poradie na kandidátnej listine. Ďalším problémom je nielen poradie, ale aj samotný vstup do politickej strany. Hrozí riziko, že vedenie strany bude selektovať nezávislých kandidátov pre hodnotové a ideové rozdiely. Ak by takáto selekcia nastala, nemôžeme ani v takomto prípade hovoriť o rovnosti šancí pre nezávislých kandidátov. Tieto prekážky treba mať na pamäti pri kreovaní novej právnej úpravy.
Ako by to v praxi mohlo celé vyzerať? Východiskovým bodom boli pre mňa antihlasy, ktorým som sa venoval v predchádzajúcim článku „O krok bližšie k demokracii“. Inštitút preferenčných hlasov a antihlasov je podľa môjho názoru kľúčový. Ich sila sa odvíja od ich možnosti ovplyvniť poradie kandidátov na kandidátnej listine. Ak by sme im priradili absolútnu váhu, popreli by sme tým stranícke primárne voľby (v prípade zachovania jedného volebného obvodu). Preto si myslím, že pre politické strany je vhodné ponechanie percentuálnej hranice pri aplikácií preferenčných hlasov, eventuálne antihlasov, a teda ponechať im len relatívnu silu. Naopak pre nezávislých kandidátov je priam žiaduca absolútna sila preferenčných hlasov a antihlasov. Zabezpečovala by im vzájomnú rovnosť a rovnakú štartovaciu pozíciu. Finálne poradie nezávislých kandidátov by výlučne záviselo od počtu získaných hlasov a tým by voliči mali absolútnu možnosť ovplyvniť ich poradie na kandidátnej listine. Otázkou ostáva, ako to bude vyzerať po príchode do volebnej miestnosti?
Navrhujem zaviesť samostatnú kandidátnu listinu, popri straníckych kandidátnych listinách, na ktorú by sa mohli zaradiť len nezávislí kandidáti. Navrhujem tiež stanoviť hranicu podpisov, ktoré musí nezávislý kandidát získať pre platnú registráciu, obdobne ako je to pri registrácii politickej strany, aby volič vo volebnej miestnosti nedostal do rúk kvantá papiera. Vzhľadom na možnosti nezávislého kandidáta oproti politickej strane by bolo vhodné stanoviť hranicu tak, aby nebránila nezávislým kandidátom vstúpiť do politickej súťaže a zároveň vytvorila bariéru pre kandidátov bez reálnej podpory spoluobčanov. Vychádzajúc z platnej úpravy, politická strana pre úspech potrebuje získať vo voľbách 5% hlasov, koalícia 7% a preto hranica pre nezávislého kandidáta by mohla byť stanovená na 3%. Analogicky ak strana potrebuje získať 5% hlasov a 10 tisíc podpisov pred registráciou, nezávislý kandidát pri hranici 3% by mal získať 6 tisíc podpisov pred svojou registráciou.
Kandidatúra nezávislých kandidátov prináša v teoretickej rovine tak pozitíva ako aj negatíva, ale až prijatie takejto právnej úpravy v podmienkach Slovenskej republiky by ukázalo, nakoľko by sa teoretické dôsledky premietli do praxe. Chcem však upozorniť, že načrtnutý model možno chápať ako medzistupeň pri transformácii volebného systému pomerného zastúpenia na väčšinový volebný systém. Ten by odstránil spomenuté nedostatky, avšak pokiaľ chýba politická vôľa na zásadné reformy volebného systému, navrhované zmeny by ponúkli aspoň čiastočné, prechodné riešenie.
beáta svediaková | 01. 03. 2011 19:04:29
// Reagovať
Ondrej Pivarči | 02. 03. 2011 09:40:07
// Reagovať
ja by som radšej tých nezávislých poslancov ... 150 riadených striel ma desí. dnes drvivá väčšina striel je riadených a ako tvrdíte, parlament sa míňa svojej ústavnej úlohe. keďže politické strany namiesto toho, aby diskutovali o otázkach verejného záujmu a prijímali kvalitnú legislatívu, tak sa vybíjajú v nekonečných straníckych vojnách ... myslíte, že novela OSP, OZ a ostatné potrebné novely budú prijaté skôr pri systéme politických strán než nezávislých poslancov?
preto by bolo lepších viac volebných obvodov, personálne, nie stranícke kandidátky, a reprezentatívny mandát, nie "imperatívny mandát Koaličnej rady či poslaneckého klubu". niekde som to tu už podrobnejšie rozpisoval.
kauza v ČR ohľadom sudcovských platov ukazuje, že tvrdohlavosť parlamentu ťažko prebije aj ústavný súd. táto tvrdohlavosť parlamentu však vyplýva z programového vyhlásenia vlády. nie je trochu podivuhodné, že hoci vláda dostáva od parlamentu dôveru a nie naopak, poslanci sú "povinní" hlasovať v súlade s "koaličnou dohodou" ("programovým vyhlásením") z vlády? to je reprezentatívnosť "ako vyšitá" (irónia).
preto by bolo lepších viac volebných obvodov, personálne, nie stranícke kandidátky, a reprezentatívny mandát, nie "imperatívny mandát Koaličnej rady či poslaneckého klubu". niekde som to tu už podrobnejšie rozpisoval.
kauza v ČR ohľadom sudcovských platov ukazuje, že tvrdohlavosť parlamentu ťažko prebije aj ústavný súd. táto tvrdohlavosť parlamentu však vyplýva z programového vyhlásenia vlády. nie je trochu podivuhodné, že hoci vláda dostáva od parlamentu dôveru a nie naopak, poslanci sú "povinní" hlasovať v súlade s "koaličnou dohodou" ("programovým vyhlásením") z vlády? to je reprezentatívnosť "ako vyšitá" (irónia).
beáta svediaková | 03. 03. 2011 19:16:40
// Reagovať
V mnohom s Vami súhlasím, vzhľadom na rozumný obsah Vašich príspevkov a argumentáciu, pán Pivarči, len práve sa mi zdá, že to nekonečné vybíjanie sa v nekonečných straníckych vojnách má svoj pôvod vo veľmi krehkej väčšine, ktorá sa stenšuje práve z dôvodu odchodu jednotlivých poslancov z poslaneckých klubov do pozície tzv. nezávislých poslancov, a to má podľa môjho názoru za následok spomínané vybíjanie sa.
Tiež nie som si istá, či tí tzv. "nezávislí" sú naozaj nezávislí, veď poslanec Matovič je vo vnútornom rozpore sám so sebou, na strane jednej hovorí o nezávislých poslancoch, a na strane druhej sa deň po parlamentných voľbách netajil tým, a ani sa netají, že mieni založiť vlastný politický subjekt. Tak neviem, či možno hovoriť o nezávislosti nezávislých. A neverím ani tomu, že by toto poriešilo viac volebných obvodov a personálne kandidátky. Asi by sa zmenil len druh závislosti.
Tiež nie som si istá, či tí tzv. "nezávislí" sú naozaj nezávislí, veď poslanec Matovič je vo vnútornom rozpore sám so sebou, na strane jednej hovorí o nezávislých poslancoch, a na strane druhej sa deň po parlamentných voľbách netajil tým, a ani sa netají, že mieni založiť vlastný politický subjekt. Tak neviem, či možno hovoriť o nezávislosti nezávislých. A neverím ani tomu, že by toto poriešilo viac volebných obvodov a personálne kandidátky. Asi by sa zmenil len druh závislosti.
Ondrej Pivarči | 11. 03. 2011 13:25:52
// Reagovať
ja by som skôr povedal, že to nekonečné vybíjanie sa v straníckych vojnách je následkom toho, že každý si chce z koláča uchmatnúť čo najviac. v jednom diskusnom príspevku na tomto fóre, tuším od Andrzeja Stewanského, som čítal pekný popis funkcie politických strán v prerozdeľovaní cudzieho majetku (= politike), ktorý by len obtiažne existoval, pokiaľ by neexistovali samotné politické strany v terajšej podobe. Čl. 29 ústavy SR totiž ustanovuje možnosť združovať sa v politických stranách, ale nikde v Ústave nie je uvedené (ani v rozhodnutiach ÚS typu PL. ÚS 3/01), že by politické strany boli v porovnaní s občianskymi združeniami nutne privilegovanými, alebo že by snáď mali podľa výsledku v politickej súťaži dostávať príspevky z rozpočtu, alebo že by mali mať právo na označenie na volebnom lístku atď. Slobodnú súťaž politických síl možno slobodne uplatniť aj tak, že sa ľudia budú organizovať v občianskych združeniach a tak postavia kandidujúce osoby. Právo slobodne sa združovať a slobodne súťažiť v politickej súťaži v sebe neobsahuje podmienku štruktúrovania parlamentu podľa politických strán, ani iné "doterajšie vymoženosti" politických strán, napr. právo na predvolebný vysielací čas.
Andrej Hrabčák | 12. 12. 2011 21:21:44
// Reagovať
Na Slovensku a nezávislý ?
Vážení, tu si musíme povedať, že žijeme na Slovensku, kde politická kultúra / celková slušnosť a poctivosť / je na samom dne. V súčasnej dobe by som o nezávislých poslancoch ani neuvažoval. Viem, hľadáme nejaké východisko zo súčasného politického marazmu. Súčasná finančná / ekonomická / kríza je kríza hodnôt s finančnými a ekonomickými dôsledkami. Píšem o týchto veciach vo svojich blogoch na sme.sk. Budeme si musieť počkať ešte hodnú chvíľu, pokiaľ bude vhodné také kroky realizovať. Uskutočnenie takých krokov v najbližšej budúcnosti, by znamenalo ešte väčšiu katastrofu ako je súčasná stranícka. Politik ako povedal / N. Machiavelli / je bez srdca a svedomia. Máme tento dôkaz denno-denne na očiach. Rozhodne nie som proti, aby existovala menšia alebo väčšia skupina nadšencov, ktorí by ťahali za jeden povraz.
