Miesto pre verejnosť

Sudcovia si už pomaly začínajú zvykať (snáď) na to, že vystúpili z tieňa a dostali sa (takmer) na výslnie pozornosti verejnosti. Začínajú si pomaly zvykať (snáď), že verejnosť občas príde do pojednávačiek a sleduje priebeh konania. Tiež si začínajú zvykať (snáď), že sa o konaniach a postupoch sudcov píše v médiách a hovorí nielen medzi právnikmi ale i na tržnici. Stále si však nezvykli na to, že verejnosť v pojednávačkách nie je nepriateľom, ale zrkadlom ich správania, a že je vítanou spätnou väzbou. Osobitne atraktívne sú pre verejnosť disciplinárne konania proti sudcom, ktoré začali ešte za čias bývalého ministra a súčasného predsedu NSSR Harabina. Disciplinárny súd je zriadený na Najvyššom súde a tu aj prebiehali pojednávania. Pojednávačky na najvyššom súde sú vrcholom socialistického nevkusu a hoci sú dosť veľké, pôsobia ako kobky, kde sa o dôstojnosti nedá ani snívať. Na chodbách, ktoré boli donedávna ešte zapratané vyradeným starým nábytkom, chladničkami a počítačmi, kvapká zo stropu voda, ktorú správa súdu umne zachytáva do voľne pohodených vedier. No, niekedy im ujde, a tak je na zemi mláka, treba teda dávať pozor, aby sa človek v takejto bezprostrednej interakcii so spravodlivosťou nepokĺzol. Ale o tom som vlastne vôbec nechcela – od začiatku tohto roku sa totiž disciplinárky presunuli z priestorov Najvyššieho súdu do bývalej budovy Ústavu pamäti národa na nám. SNP v Bratislave. Nové priestory sú svetlejšie, vkusnejšie, dôstojnejšie, a teda jednoznačne vhodnejšie. Až na tú pojednávačku.

Na disciplinárky so sudcami chodí na slovenské pomery skutočne masa ľudí – novinári, mimovládkari, kolegovia-sudcovia, zástupcovia ambasád. Všetci to vedia, len disciplinárne senáty to z nepochopiteľných dôvodov ignorujú. V novej pojednávačke sú dve lavice pre verejnosť, na jednu sa pohodlne zmestia štyria ľudia, nepohodlne a natlačene jeden na druhom až šesť. Očakáva sa teda prítomnosť maximálne 12 ľudí – verejnosti. (Viem, že sú aj podstatne horšie a menšie pojednávačky, napr. na OS Bratislava IV sú pojednávacie miestnosti veľkosti malej panelákovej kuchyne s jednou lavičkou pre verejnosť, nezriedka dokonca len s 1 (slovom jedna!) stoličkou.)

Procesným predpisom pre disciplinárky je jednak zákon o sudcoch a prísediacich (č. 385/2000 Z.z.) a subsidiárne aj Trestný poriadok. Podľa trestného poriadku je pojednávanie zásadne verejné a verejnosť možno vylúčiť len vo výnimočných prípadoch. To je všeobecne známe. Menej známe je však to, že je na senáte, aby urobil potrebné opatrenia na zabezpečenie takej pojednávacej miestnosti, ktorá bude zodpovedať aj záujmu verejnosti. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy „Ak možno očakávať, že verejnosť prejaví o prejednanie niektorej veci väčší záujem, urobí predseda senátu v súčinnosti so správou súdu opatrenia na dôstojný priebeh súdneho pojednávania. Nariadi najmä prejednávanie veci do vhodnej pojednávacej miestnosti s prihliadnutím na rozsah predpokladaného záujmu i možnosti súdu.“

V praxi sa to deje tak, že na pojednávania chodí 20 – 25 ľudí zo strany verejnosti (niekedy aj viac), tí, ktorí sa zmestia, sedia telo na telo na dvoch laviciach, zvyšní stoja a opierajú sa aj pár hodín o stenu. Senát to toleruje, hoci podľa vyhlášky je účasť verejnosti možná len v rozsahu kapacity pojednávacej miestnosti, ktorá je daná počtom miest na sedenie. Pravdepodobne si však uvedomuje, že neurobili absolútne nič pre zabezpečenie dostatočného priestoru pre účasť verejnosti. Nepokúsili sa napr. o nariadenie pojednávania vo väčšej miestnosti, ani o zvýšenie počtu miest na sedenie v pojednávačke (neverím, že doplniť miesta na sedenie by bol taký neprekonateľný problém...). Dúfam teda, že raz naozaj súdy budú vítať verejnosť na konaniach a umožnia účasť všetkým, ktorí o to prejavia záujem. Očakávam, že súdy (aj tie disciplinárne) raz skutočne dospejú do štádia, kedy budú verejnosť na pojednávaniach nielen trpieť, ale si ju budú aj vážiť a umožnia jej aj takú banalitu, akou je stolička.