Súdna etika: Globálny pohľad a diskusia v Nemecku

Barbara Krix je nemecká sudkyňa na dôchodku v Landgericht Itzehoe. Venuje sa problematike etiky sudcov a je členkou pracovnej skupiny pre sudcovskú etiku. Tento preložený príspevok odznel na konferencii, ktorú organizovalo združenie VIA IURIS vo februári 2011 v Senci na tému: Etika a disciplinárna zodpovednosť sudcov. Príspevok bude publikovaný v zborníku z konferencie, ktorý bude dostupný aj na web-stránke VIA IURIS (www.viaiuris.sk). Komparatívny pohľad

Federálni sudcovia v Spojených štátoch amerických už od roku 1924 žijú podľa kódexu etických zásad, ktoré vyšli z dielne Americkej komory advokátov. Tento kódex pozostáva zo zásad opisujúcich podrobnosti zo života sudcov vrátane súkromného života a to, aké chovanie sa vyžaduje od sudcov.
Z iniciatívy sudcov OSN z celého sveta vyšli v roku 2000 Bangalorské zásady (v súčasnosti platné vo verzii 2007). Vyžadovalo sa od nich zadefinovanie komplexných štandardov správania sudcov. Aj keď sudcovia v krajinách s kontinentálnou tradíciou práva boli tiež členmi pracovnej komisie, Bangalorské zásady sa skôr viažu na etiku anglo-amerického práva v USA.

Pod pojmami nezávislosť, nestrannosť, integrita, kompetencia a pracovitosť nájdeme množstvo zásad, podľa ktorých „sudca by mal, sudca by nemal …“ Ako reakciu na Bangalorské zásady, Rada európskych sudcov (CJJE) vypracovala odporúčania týkajúce sa správania sudcov. Sudcovia v kontinentálnej Európe sa im môžu podrobiť. Podľa mojej mienky to nerobia. Pristupujúce krajiny v Európe, napr. Poľsko, Baltické krajiny a Rumunsko viac-menej prevzali americké etické zásady. Chcela by som poukázať na to, že mám veľký rešpekt pred spôsobom, akým Američania zaručujú spravodlivosť. Na druhej strane si myslím, že potreby Európanov sú odlišné, máme inú kultúru a hlavne iný spôsob vzdelávania sudcov. Profesionálna kariéra európskych sudcov začína na sklonku ich dvadsatín, mohla by som povedať, že „vyrastajú na súde”, učiac sa od svojich kolegov. Americkí sudcovia sa vyberajú z radov advokátov po rokoch odbornej praxe. Je zrejmé, že problémy sa líšia.

Medzičasom Rumunsko zistilo, že americká etika sa nezhoduje s ich národnými požiadavkami. Rumunskí sudcovia sa vzdelávajú s podporou univerzitných profesorov v odbore právna filozofia so svojou vlastnou etikou. Takisto to urobili aj maďarskí a rakúski sudcovia za pomoci ich asociácie sudcov. Na rozdiel od kódexov amerického pôvodu, ich etické deklarácie vyjadrujú úmysel byť pre nich záväzné a neukladať disciplinárne sankcie. To je ten zásadný bod, ktorý chcem vyzdvihnúť. Etika, podľa definície, vychádza od sudcov, nikdy sa neukladá zvonka, a ak áno, nejde o etiku, ale o pravidlá alebo právo. Neskôr sa k tomu vrátim.

Diskusia v Nemecku

Na univerzitách v Nemecku sa súdna ani právna etika nikdy nevyučovala ako predmet a ani neexistovala povinnosť pre sudcov z praxe, aby študovali tento predmet dopodrobna. Školenie týkajúce sa predmetu súdnej etiky pre sudcov neexistovalo. Ako dôsledok nikto nepociťoval potrebu zaoberať sa predmetom Súdna etika v profesionálnom ani v súkromnom živote. Zneužitie úradnej moci sudcom bola disciplinárna vec, respektíve problém predpojatosti (Befangenheit).

Už niekoľko rokov v niekoľkých štátoch v Nemecku čoraz viac rezonuje diskusia o súdnej etike, najmä na severe v spolkovej krajine Schleswig-Holstein. Diskusia vyvstala na podnet Súdneho Inštitútu (Akadémia sudcov) v Trieri, kde sa od roku 2002 každý rok organizuje seminár s tematikou etického správania sa sudcov. Rád by som sa k tomu neskôr vrátila.

Z diskusie o etických zásadách pre sudcov vyplynuli dva názory:
Na jednej strane diskusia o etických otázkach viedla k požiadavke vypracovania etických zásad pre sudcov v podobe, v akej existujú v niekoľkých krajinách sveta. Na druhej strane, tento úmysel vyvolal vlnu protestov medzi sudcami. Títo sudcovia súhlasili s diskusiou, ale nepozdávala sa im myšlienka vypracovania etických zásad alebo kódexu.

Odkiaľ pochádzalo to odmietnutie?
Hovorilo sa, že nemeckí sudcovia nepotrebujú súpis etických zásad, pretože etické zásady pre sudcov, ako napríklad nezávislosť a spravodlivý proces, nestrannosť, vymedzenie primeranej lehoty na rozhodovanie nám už zaručuje naša ústava a rôzne procesné zákony. Do určitej miery majú pravdu. Nezávislosť sudcov, nestrannosť, spravodlivý proces a predpojatosť priamo vyžaduje naša ústava alebo procesné zákony. Okrem toho argumentovali tým, že takýto súpis by mohol obmedziť nezávislosť sudcov a spôsobiť neželané následky.

Ako môžeme zdolať existujúce obavy a pochybnosti?
Prvým krokom bolo poukázať na to, že ústava a zákony majú chrániť občana a jeho práva. Ale s predmetom Súdnej etiky sa pozeráme na to z perspektívy sudcu a kladieme otázku: čo robí dobrého sudcu dobrým sudcom? Etika sa snaží opísať ideálneho sudcu. Etika znamená byť si vedomý toho, že sudca nielen vynáša rozsudky, ale musí tiež presvedčiť strany, že mu môžu dôverovať, pretože sudca zaručuje ich základné ľudské práva a právo na nezávislý nestranný právny systém. Etika môže pomôcť sudcom vložiť ducha ústavy do praxe a priblížiť sa k ideálu dobrého sudcu.

Druhým krokom je prekonanie pochybností, že etické štandardy by sa mohli zneužiť na disciplinárne postihy voči sudcom v prípadoch zneužitia úradnej moci. Nemeckí sudcovia sa chcú tejto možnosti striktne vyhnúť, tento problém by sa mal brať vážne. Keď sa pozrieme na Taliansko, kde sa pán Berlusconi pokúsil zmeniť povahu talianskej súdnej etiky z všeobecných zásad na detailný kódex v prepojení s disciplinárnymi sankciami, my sme takýto údel nechceli zdieľať.

Chcela by som ozrejmiť filozofický dôvod, prečo by sa súdna etika nikdy nemala spájať s disciplinárnymi sankciami. Filozofiu etiky založil Aristoteles ako filozofický predmet o správnom živote (Disziplin vom richtigen Leben). V jeho filozofii etiky neexistovalo „Mal by si alebo máš povinnosť“, ale znepokojujúca otázka „Čo by som mal robiť?”. Odpoveď na túto otázku nájdeme v postoji jednotlivca (Haltung des Individuums): Kto som ja a na čo a ako myslím! Človek dodržiava etické pravidlá nie preto, lebo sa bojí trestu zvonka, ale preto, že je presvedčený, že to etické pravidlo je dobré. Spájanie súdnej etiky s disciplinárnymi sankciami voči sudcom je protirečením samo osebe a okrem toho môže zmariť základnú myšlienku súdnej etiky.  Filozofické pozadie vedie k ďalšiemu záveru: Len sudcovia sami by mali stanoviť a vypracovať súdnu etiku, nemala by sa im nanucovať.

Keďže výcviky s tematikou súdnej etiky pre sudcov, ktoré ponúka akadémia sudcov v Trieri je na pokročilej úrovni, v Šlesvicku-Holštýnsku sa vytvorila pracovná skupina (Schleswiger Ethikrunde). Táto skupina diskutuje o etických zásadách od mája 2006. Prvý výsledok: táto brožúra o etických otázkach.
Brožúra neobsahuje žiadne pravidlá ani zásady; kladie len otázky, na ktoré by mal odpovedať čitateľ. Domnievali sme sa, že otázky prelínajúce sa niekoľkými odbormi profesionálneho života by mohli zakotvovať naše vnímanie v situáciách, keď sa vyžaduje etické správanie. Sme tiež presvedčení, že otázky sú nevhodné na disciplinárne reakcie.

Ktoré sú tie správne otázky? Brožúra sa zaoberá otázkami ako napríklad:
1. Správanie sudcu voči občanovi.
Ako sa správať voči stranám, ktoré sa domáhajú spravodlivosti?
napr. Ako by som chcel, aby so mnou sudca v súdnej sieni zaobchádzal?
2. Správanie sudcu voči verejnosti.
Aký vplyv má moje správanie na obraz súdnictva?
napr. Pýtam sa seba, ako ma vníma občan?
3. Reakcie sudcu pri rozhodovaní.
Som si vedomý svojich predsudkov?
4. Čo musím urobiť, aby som zachoval nezávislosť spravodlivosti?
5. Aké je moje postavenie v hierarchii sudcov? Atď.…
Prirodzene, kladenie otázok a vytlačenie brožúry nie je postačujúce, aby sa pozdvihla vedomosť o etických situáciách. My chceme etiku, ktorá je živá! V Taliansku, kde sa etika písala 12 rokov, si ju sotva nejaký sudca všimol a ani nemala žiadne viditeľné následky.

Tak čo môžeme urobiť, aby sme etiku oživili?
Môžeme vytvoriť etické štandardy na internete/intranete
Môžeme zaviesť súdnu etiku ako predmet nepretržitého vzdelávania
Môžeme publikovať články v našich profesijných časopisoch
Môžeme sa zúčastňovať medzinárodných konferencií s touto tematikou, aby sme sa učili od druhých.
Mohli by sme založiť skupinu, radu pre etické otázky, ktorej by sudcovia mohli adresovať svoje otázky, keď sa ocitnú v etickej dileme.

Sudca by sa mohol pýtať: „Dostal som pozvanie na recepciu do kancelárie právnika na oslavu jeho presťahovania sa do nových priestorov. Na súde som s ním ja riešil ťažký prípad. Jeho klient bol prítomný na súde ako aj protistrana. Na recepcii budú prítomní kolegovia právnika a jeho najlepší klienti, možno aj klient, s ktorým budem musieť riešiť ten ťažký prípad. Mám prijať pozvanie?” Odpoveď by mala slúžiť ako rada. Je na sudcovi, či sa ňou bude riadiť alebo nie.  Rady by mohli byť publikované anonymne, aby sa z nich mohli sudcovia poučiť. Takto sa to zaužívalo v Kanade, Maďarsku a Rakúsku.  V časoch internetu by mohla poradná komisia reagovať rýchlo a účinne.

Aké sú výhody písaných etických zásad pre sudcov?
My, sudcovia a prokurátori, my sme tvárou spravodlivosti. My sme treťou mocou, tak ako sa to píše v našej ústave. My musíme zabezpečiť práva občanov na spravodlivosť za pomoci nestranného a nezávislého sudcu v spravodlivom procese. Môžeme si byť istí, že nás občan takto vníma?
Občan vidí len malú časť našej profesie, zvyčajne len keď sa zverejňujú trestné prípady. Nemá žiadnu predstavu o našom každodennom profesijnom živote, možno, že si myslí, že ani poriadne nepracujeme, že dávame za pravdu len tým bohatším, že sme ovplyvnení médiami alebo politikou. Ako nám má potom dôverovať? Dôvera v spravodlivosť nie je daná len tým, že sme sudcovia alebo z titulu našej pozície. My si ju musíme zakaždým získať.

Písaná etika by mohla napomôcť pri dokazovaní, že občan je ten, o koho stojíme, aký máme o sebe obraz a ako zaistíme jeho práva. Etika by mohla pomôcť mladým sudcom, aby sa stotožnili s profesiou, ktorú si zvolili.  Etika by nám mohla pomôcť pri našom umiestnení sa ako tretej moci vo vzťahu k výkonnej a zákonodarnej moci.  Etika by nám pomohla vysloviť „potiaľ a nie ďalej”, toto je naša zodpovednosť, my to chceme splniť ako inštitucionálne a osobne nezávislí.

Skupina sa naďalej stretáva. V januári sme sa rozhodli pretvoriť naše otázky - brožúru do etických zásad. Je porovnateľná s ostatnými etikami. Zadefinujeme nasledujúce hodnoty: Nezávislosť, integrita, nestrannosť, pracovitosť, transparentnosť, anti-diskriminácia, prekážka, rešpekt, zodpovednosť, empatia.
Štruktúra textu bude: Najprv všeobecná definícia hodnoty, potom vzťah k našej profesii, potom podstatné otázky z brožúry a aspoň jeden alebo dva príklady. Text ešte nie je ukončený, trvá to nejakú dobu, kým skupina desiatich sudcov pracuje na probléme. Snáď sa nám to podarí dokončiť v lete.

Sudcovia sú v ťažkej pozícii, pretože ich práca je neúmerná. Nedá sa hodnotiť podľa počtu ukončených prípadov, ani podľa počtu odvolaní. Naša práca sa dá hodnotiť len prijatím našich rozhodnutí a dôverou, ktorú má občan v spravodlivosť. Ak si chceme túto dôveru udržať, mali by sme vypracovať etiku pre sudcov. Nemali by sme si myslieť, že pracujeme dobre, že sme dobrí sudcovia, pretože nikto proti nám nepodniká právne kroky. Mali by sme sa charakterizovať a ukázať, ako rozumieme našej profesii.