Výberové konania v justícii

V ostatnom čase sa výrazne prezentuje otázka výberových konaní v justícii, osobitne na funkčné miesta sudcov. Zákon č. 33/2011 Z. z., ktorým sa zmenila úprava výberového konania, nadobudol 1.5.2011 účinnosť. Témou diskusií je transparentnosť a otvorenosť výberového konania i zloženie výberovej komisie. Je známe, že uvedená zákonná úprava je predmetom podania na ústavný súd s návrhom na preskúmanie ústavnosti. Napriek tomu sa pokúsim zamyslieť nad funkciou a krátkou históriou výberového konania a nad otáznikmi, ktoré nová právna úprava kladie. Úpravou výberového konania zákonom č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich bol prelomený monopol predsedov súdov a ministra spravodlivosti pri výbere budúcich sudcov a pri výbere sudcov na postup na súd vyššieho stupňa. Uvedená právna úprava zakotvila možnosť priamej participácie sudcov na kreovaní výberovej komisie, vo výberovej komisii mali prevahu sudcovia, na prieskume rozhodovacej činnosti sudcu, ktorý sa uchádzal o postup na súd vyššieho stupňa sa podieľali len sudcovia. Na základe zákona o súdnej rade (zákona č. 185/2002 Z. z.) boli Súdnou radou prijaté Zásady výberového konania po dohode s ministrom spravodlivosti. Od roku 1996 sudcovské rady mali len poradný hlas pri riešení týchto otázok.

Výberové komisie a prieskumné komisie od roku 2001 posúdili a preverili stovky uchádzačov o funkciu sudcu a stovky uchádzačov o postup na súd vyššieho stupňa či uchádzačov na menovanie do vyššej sudcovskej funkcie predsedu senátu. Išlo o činnosť, v rámci ktorej sa preskúmalo tisíce rozhodnutí sudcov či písomných testov uchádzačov o funkciu sudcu, spracovalo množstvo individuálnych hodnotení, ku ktorým sa uchádzači o funkciu na vyššom súde mali možnosť vyjadriť. Sudcovské rady, odvolacie senáty a kolégiá sudcov prijali tisíce uznesení k účasti uchádzačov vo výberovom konaní a k ich výsledkom. Popri svojej rozhodovacej činnosti sa takto na výberom konaní priamo vo výberovej či v prieskumnej komisii, ale nepriamo aj formou vyjadrení v kolektívoch sudcov malo možnosť podieľať množstvo sudcov okresných súdov, sudcov krajských súdov, ale aj sudcov najvyššieho súdu. Aspoň v tejto súvislosti sa patrí pripomenúť, že vo výberových komisiách išlo o výkon čestných funkcií, bez zákonných nárokov na odmeny, pritom o činnosť zodpovednú, časovo náročnú a mnohokrát konfliktnú, vyžadujúcu odbornú prípravu.

Som presvedčená, že doterajšia činnosť výberových komisií a výberové konanie vôbec v porovnaní s obdobím pred rokom 2001 bolo prínosom pre súdnictvo. Je len škoda, že v súvislosti s prípravou novej právnej úpravy kreovania výberových komisií a výberového konania nebola táto činnosť sudcov i nesudcov vo výberových komisiách náležite vyhodnotená.

Je nepochybné, že každá právna úprava po čase aplikácie ukáže svoje slabiny aj nedostatky. Zmena právnej úpravy by však mala byť podložená výsledkami podrobnej analýzy existujúcej právnej úpravy a zdôvodnením toho, prečo sa navrhuje práve tá konkrétna zmena. Také zdôvodnenie k ustanoveniam § 28 a §29 postrádam. Nové zloženie 5 člennej výberovej komisie, ktorá má byť zložená z kandidáta zvoleného národnou radou, z kandidáta zvoleného súdnou radou, z dvoch kandidátov vymenovaných ministrom, a z člena zvoleného sudcovskou radou, vyvoláva viaceré otázky a pochybnosti.

Podľa čl. 141a ods. 4 písm. a) a b) Ústavy Slovenskej republiky do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky patrí predkladať prezidentovi republiky návrhy na vymenovanie sudcov a rozhodovať o ich pridelení a preložení na určitý súd. Čo odôvodňuje obmedzenie súdnej rady, ako ústavne zodpovedného orgánu za predloženie návrhu na vymenovanie sudcu prezidentovi republiky, aby volila len kandidátov do výberovej komisie (z ktorých si predseda súdu môže jedného vybrať), a aby nevolila priamo člena výberovej komisie? Naproti tomu sudcovskej rade sa dáva možnosť priamej voľby člena výberovej komisie (čo inak považujem za vecne správne). Súdna rada doposiaľ vždy volila člena výberovej komisie so zreteľom na povahu a miesto výberového konania, pričom sa na výberových konaniach vystriedali všetci zvolení i menovaní členovia oboch doteraz konštituovaných súdnych rád, výnimočne však aj nečlenovia súdnej rady. Práve tým členovia súdnej rady a rada ako celok, získali prehľad o úrovni výberových konaní, najmä o úrovni uchádzačov o funkciu sudcu z justičného či mimojustičného prostredia.

S poukazom na už uvedenú ústavnú pôsobnosť súdnej rady je ustanovenie dvoch členov výberovej komisie z kandidátov vymenovaných ministrom predimenzované. Spolu s kandidátom, ktorého zvolila národná rada dochádza k prevahe členov výberovej komisie nominovaných politickou mocou. Výber sudcov a ich kariérny postup (preloženie na vyšší súd) sa tak stáva závislým od rozloženia politických síl. Je už dostatok konkrétnych prejavov svedčiacich o tom, že personálne rozhodnutia (teda aj možné voľby členov výberovej komisie) sú predmetom politického zápasu v zákonodarnom zbore. Myslím, že napr. Slovenská advokátska komora, právnické fakulty, Slovenská akadémia vied, sú tie zodpovedné inštitúcie, ktoré by mohli a mali mať priamu možnosť nominovať kandidátov na členov výberových komisií.

Zákonodarca neupravil, na akú dobu bude vytvorená databáza kandidátov na členov výberových komisií, ako a kedy sa bude meniť databáza, kto a akým spôsobom rozhodne o námietkach proti konkrétnym osobám uvedeným v databáze a v akom štádiu výberového konania sa tak stane. Predpokladám, že subjekty oprávnené nominovať kandidátov na členov výberových komisií nebudú obmedzené v priebežných zmenách týchto nominácií ani v tom, pre aký druh výberového konania, pre aký odbor či územný obvod tohto ktorého člena nominujú.

Nová úprava výberového konania nebude rozlišovať medzi zložením výberovej komisie na výber uchádzača na funkciu sudcu a na výber v rámci kariérneho postupu na súd vyššieho stupňa. Rovnako nerozlišuje medzi uvedenými výberovými konaniami. Technicky a obsahovo zabezpečiť spoločné výberové konanie pre nových uchádzačov na funkciu sudcu na vyššom súde a súčasne ho uskutočniť aj pre sudcov uchádzajúcich sa v rámci kariérneho postupu o postup na súd vyššieho stupňa, nebude jednoduché, ak nechceme kariérny postup ako taký zlikvidovať. Predpokladám, a verím tomu, že zákonodarca nemal na mysli, aby aj sudcovia uchádzajúci sa o kariérny postup na vyšší súd, sa museli opakovane podrobovať procedúram, ktoré sú nevyhnutné pre posúdenie spôsobilosti vykonávať vôbec funkciu sudcu (napr. psychologické a odborné testy). Ak je funkcia sudcu považovaná za vrchol právnického povolania a právnickej praxe, potom nemožno výkon akejkoľvek právnej praxe považovať za hodnotovo rovný s výkonom funkcie sudcu, pričom vôbec nemám na mysli akékoľvek podcenenie inej právnej praxe.

Na druhej strane vítam opätovnú možnosť výberového konania na funkciu sudcu na súd vyššieho stupňa, potrebnú najmä pre oblasť správneho súdnictva, aby sa na krajské súdy, ako súdy vecne príslušné v správnom súdnictve v prvom stupni, mohli uchádzať o výkon funkcie sudcu aj osvedčení odborníci nielen zo súdnej praxe, ale aj z praxe správnej, odborníci z oblasti prokuratúry a vedy. V neposlednom rade vidím možnosť účasti vo výberových konaniach na funkciu sudcu v správnom súdnictve aj pre celý rad vyšších súdnych úradníkov a asistentov sudcov najvyššieho súdu, už dlhodobo pôsobiacich v správnych kolégiách.

Som presvedčená o tom, že prax čochvíľa položí ďalšie závažné otázky pre realizáciu výberových konaní, na ktoré dôvodová správa k zákonu a ani žiadna analýza nedáva odpoveď. Možno na ne dá odpoveď prípadná diskusia....