Odpoveď:
Už sa husto v posledných tunajších diskusiách o tom písalo, aj boli predstavené v nich niektoré nápady. Ale keď má tento článok takú peknú systematiku, nedá mi a skúsim sumarizovať návrhy na zlepšenie súdnych rozhodnutí, pekne po naznačených problémoch:
ad a) "iba popíše" - fajn, diferencujme štruktúru odôvodnení rozhodnutí na "popis tvrdení účastníkov", "popis predložených dôkazov k tvrdeniam", "súdom zistený skutkový stav", "použitá právna úprava" a "právna kvalifikácia", pričom ich pomenujme vhodným názvom, ktorý sa bude formálne používať (námet na diskusiu, aké by to boli názvy, či azda aj tie, čo som dal do úvodzoviek) a oddeľujme tieto časti formálne podobne, ako výrok a odôvodnenie ... týmto udrie absencia riadnej právnej kvalifikácie viac do oka a bude nepochybne zjavné aj laikovi, kde "liegt der Hund begraben".
ad b) "nekonzistentnosť" - tomuto by mohlo pomôcť zverejňovanie civilných právoplatných rozhodnutí (resp. aj prvostupňových a prípadne odvolacích a vyšších rozhodnutí v právoplatne - nepodané MOP nie sú uvažované - skončených veciach), a to tak, že každý súd by mal svoju internetovú stránku (hoci aj na spoločnom serveri, ale ja by som bol skôr za, aby bola aj hardwarova distribúcia), kde by v nejakej sekcii tieto sa dali vyhľadať, resp. boli prehľadne usporiadané ... systém triedenia na diskusiu, napr. podľa senátu a značiek, predmetu konania a pod. Podľa súčasnej legislatívy zrejme anonymizované. Nakoniec, toto v dosť chaotickej podobe ponúka aj JASPI, niektoré rozhodnutia teda už možno zatriediť z jeho databázy.
ad c) "vnútorná rozpornosť" - opäť, prehľadnejšie členenie odôvodnenia rozhodnutia podporí zameranie pozornosti na konzistenciu jednotlivých častí odôvodnenia, inak toto je nutné riešiť len cez vyššie inštancie ... sémantické otázky a ich cizelácia v odôvodnení by však vyžadovali extra pozície a ďalšiu značnú rozpočtovú záťaž ... snáď to budú v blízkej budúcnosti zvládať stroje ...
ad d) "súdy sa nezaoberajú" - 2 roviny uvedené v článku - 1.] argumenty účastníkov konania - tam pomôže už taktiež len vyššia inštancia, pričom účastník by mal v odvolaní toto extra označiť a možno by pomohlo, ak by bol o tom poučený (hoci sa reálne obávam, že by nepomohlo, to azda len dúfam). 2.] ústavné princípy - tam platí pre súdy rozhodnutie ÚS SR, sp. zn. II. ÚS 13/01, potom treba priamo namietať na vyššej inštancii, relevantnú právnu vetu z tohto rozhodnutia ÚS SR zaradiť do rekogničnej normy parlamentom, možno aj niekoľko ústavných princípov či civilnoprávnych princípov do Ústavy, resp. OZ výslovne a normatívne ... tiež by mohlo pomôcť.
ad e) štandardy pre kvalitu rozhodovania - tam si netrúfam uviesť, čo by mohlo byť považované za štandard, azda nejaké anonymné dotazníky s konkrétnymi otázkami pre právnych zástupcov by mohli byť 1 z podkladov ... neviem
ad f) "špecializácia" - s tým súvisí aj celkový počet súdov, ono by bolo asi navrhnúť na základe nejakých empirických dát (nápadovosť atď.), resp. skúseností aj z iných krajín optimálny pomer počtu a veľkosti súdov, a vo vnútri potom zaviesť špecializáciu na oblasti, trošku užšiu než: "obchod" "civil" "trest" "exekúcie" ... námietka toho, že potom by bol vopred známy zákonný sudca a nebola by nutná elektronická triedička, sa dá vyriešiť tak, že na každú špecializáciu budú aspoň 3 sudcovia na 1 súde a nemusia mať všetci 3 rovnaké oblasti špecializácie (napr. pre zmenkové a šekové právo môžu byť 3 sudcovia, z ktorých 1 má ešte konkurzy, reštrukturalizáciu a ešte napr. zmluvy o dielo, ďalší má zase ešte exekúcie a stavebné právo a pod.).
ad g) "nedostatky vzdelávania" - ono takáto predstava je pekná, ale veľmi zle sa číta, že justičná akadémia si neplní jednu zo základných úloh a to pripraviť sudcu riadne na prax ... ešte snáď precvičovanie pre už fungujúcich sudcov by som zaviedol ... nielen pre nových, a predmety ako právna logika, práca s IT, kurz argumentácie, rétorika atď. by mali byť súčasťou pravidelnej prípravy sudcov (ako cvičenie, veď ľahko na cvičisku ... atď.), ktorí by sa časom adaptovali a spolu s povinným štrukturovaním rozsudkov by podávali určite kvalitnejší výstup.
ad h) nedostatky vo výberkách - viď príslušná diskusia tuná, aj tá o poslednej novele zákona ...
ad i) prehľadná publikácia rozhodnutí - viď bod ad b), toto napomôže určite verejnej diskusii ... a inak, na Lexfore, Jinom práve, tu, na LEblogu sa predsa diskutuje ... ale prehľadnejšie triedenie a rýchlejší upload ... to pomôže diskusii viac, pretože čím dostupnejšia a aktuálnejšia informácia, tým väčší záujem (nielen, ale aj).
ad j) odborný personál (nedostatok) - možno aj nejakí technici by sa zišli, či jazyková korektorka, no a najmä poriadne technické vybavenie ... že keď si podľa judikátu ÚS SR účastník môže zhotoviť zvukový záznam, prečo by z každého pojednávania nemohol byť automaticky zhotovovaný? To by ešte len nastala zábava ;-).
ad k) "návrhy na riešenie ako výstup z konferencie" - v podstate niektoré sú zhodné s tými, čo som popísal vyššie (najmä odrážky 1, 2 a 3), k odrážke 4 - tam by mohla byť "relácia spýtaj sa svojho sudcu" vo vymedzených hodinách pre vymedzené súdy, ale inak majú sudcovia príliš mnoho práce nato, aby si vykladali s médiami ... ja by som skôr privítal sumarizáciu najvýznamnejších právnych viet z rozhodnutí a nálezov Ústavného súdu zosumarizovanú na jeho stránke, kde by napríklad viseli podstatné závery z: "II. ÚS 13/01, II. ÚS 152/08, (rozhodnutie, kde sa uvádza, že všeobecne sú prieťahy tam, kde súd neurobí 1 úkon za 3 mesiace)" atď. Veď častokrát sú tieto vety kľúčové pre účastníkov konania. Taktiež, ak je ESĽP poslednou inštanciou, preklad významných právnych viet z rozhodnutí ESĽP na stránke ÚS SR (v zátvorke by sa nachádzal zdroj) by tiež mohol dobre padnúť. Pokiaľ by boli príliš "kontextuálne" (context-depend), potom aj stručný skutkový diferenciál k nim (napr. za akých okolností sa môže uplatniť).
Tieto diela od Alexyho a spol. by niekto mohol kvalitne preložiť do slovenčiny / češtiny, prispeje to nepochybne ku zvýšeniu právnej gramotnosti. Ideálne by "viseli preložené" na justičnom intranete a inak na verejnosť by sa distribuovali tlačou alebo z knižníc (ako napr. preklady Dworkina, Fullera a pod. v češtine).
Zborník až prečítam, možno sa vyjadrím k jeho obsahu. Zvedavosť vo mne vzbudzujú už mená ako D. Kosař, M. Bobek, A. Krsková či L. Orosz.
Ako zvýšiť kvalitu súdnych rozhodnutí?
Peter Wilfling | 16. 05. 2011 | komentárov: 6
Aké sú príčiny nedostatočnej kvality súdnych rozhodnutí? Ako zvýšiť kvalitu súdnych rozhodnutí? Týmto otázkam sa venovala aj časť konferencie „Presvedčivosť a transparentnosť rozhodovania súdov“, ktorá bola usporiadaná združením Via Iuris koncom roku 2009 a na ktorej sa zúčastnili aj sudcovia, vrátane sudcov Ústavného súdu SR. Myslím, že viaceré myšlienky a návrhy, ktoré zazneli na tejto konferencii, môžu byť predmetom diskusie aj na Otvorenom práve.
Konferencia vychádzala z predpokladu, že jednou zo základných podmienok zodpovednosti súdov voči verejnosti je kvalitné, dostatočné, presvedčivé a racionálne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V praxi sa však stále stáva, že v odôvodnení súd iba popíše skutkový stav prípadu, odcituje ustanovenia právneho predpisu a následne konštatuje, že „z uvedených ustanovení vyplýva taký alebo onaký záver“, alebo použije formulku „a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia“ (ide o argumentáciu typu „je to tak“ „lebo medveď"). Z rozhodnutia však vôbec zrozumiteľne a presvedčivo nevyplýva, prečo sudca aplikoval citované ustanovenie právneho predpisu a prečo ho v konkrétnych okolnostiach určitého prípadu vykladal práve týmto spôsobom.
Ďalším problémom je nekonzistentnosť rozhodovania súdov. Nielen rôzne súdy toho istého stupňa, ale dokonca aj rôzne senáty toho istého súdu rozhodujú v podobných prípadoch rozdielne, alebo vôbec nevysvetlia, prečo sa odklonili od ustálenej judikatúry. Rozhodnutia súdov bývajú aj vnútorne rozporné, kedy súd v odôvodnení rozhodnutia uvádza argumenty, ktoré si navzájom odporujú, prípade súd uvádza zmätočné či nezrozumiteľné argumenty alebo argumenty, ktoré vôbec nie sú pre konkrétny právny problém relevantné.
Napokon nie je zriedkavosťou, že sa súdy vôbec nezaoberajú pre vec významnými argumentmi, ktoré prednesú účastníci konania. Alebo sa súdy nezaoberajú ústavnými aspektmi prípadu a povinnosťou vykladať ustanovenia právnych predpisov v súlade s ústavnými princípmi. Súdy pri výklade práva (najmä pri výklade neurčitých právnych pojmov pripúšťajúci rôzny výklad) nevykonávajú váženie konkurujúcich ústavných princípov, resp. z ich rozhodnutí nie je zrejmé, ako tieto princípy vážili, ktorý ústavný princíp prevážil a prečo.
Z diskusie na konferencii vyplynulo niekoľko dôvodov nekvalitného a nedostatočného odôvodňovania súdnych rozhodnutí:
• preferencia kvantity pred kvalitou: hodnotenie sudcov vychádza z ich kvantitatívneho výkonu (napr. z počtu ukončených prípadov), pričom nereflektuje kvalitu ich rozhodovania ani rozdielnu náročnosť jednotlivých prípadov; pre hodnotenie kvality rozhodovania nie sú nastavené štandardy,
• absencia špecializácie sudcov: vzhľadom na šírku právnej problematiky, ktorej sa venujú, neexistujú reálne možnosti, aby sa sudcovia podrobne a detailne venovali každej téme, o ktorej rozhodujú,
• nedostatky vzdelávania: právnické fakulty, ale ani justičná akadémia neučia sudcov písať kvalitné rozsudky, argumentácia v rozhodnutiach nie je presvedčivá ani dôsledná, často sa vyjadrujú zbytočne komplikovane na úkor zrozumiteľnosti a presvedčivosti rozhodnutia, rozsudky nie sú prehľadne štrukturované,
• nedostatky vo výberových konaniach: kritériá na výber sudcov by mali byť nastavené tak, aby sa sudcami stávali skutočné osobnosti,
• absencia diskusie o rozsudkoch: o rozhodnutiach súdov nediskutujú sudcovia medzi sebou, ale ani iná odborná či laická verejnosť, čím nevzniká tlak z vonkajšieho prostredia na to, aby sudcovia skutočne kvalitne odôvodnili a vyargumentovali svoje rozhodnutia,
• nedostatok odborného personálu na súdoch (odborných asistentov sudcov), ktorý by sudcom pomáhal v príprave podkladov súdnych rozhodnutí.
Účastníci konferencie v diskusii spomenuli aj niektoré prostriedky, ktorými by sa dal tento nepriaznivý stav zmeniť:
• k sprehľadneniu a lepšiemu štruktúrovaniu rozhodnutí môže prispieť aj číslovanie odsekov (známe napr. z rozhodnutí Európskeho súdneho dvora alebo tiež z českého Ústavného súdu či rozšíreného senátu Nejvyššieho správneho súdu ČR), prípadne používanie tzv. „medzinadpisov“ na začiatku jednotlivých častí rozsudku,
• neustále priebežné vzdelávanie sudcov, a to aj v oblasti písania rozsudkov a štrukturovanej a logickej argumentácie,
• významné posilnenie podporného odborného personálu pre sudcov (odborných asistentov, vyšších súdnych úradníkov),
• nápomocné by mohlo byť vypracovanie vzorového modelu dostatočne odôvodneného súdneho rozhodnutia, ktorý by podrobne objasňoval obsah jednotlivých častí súdneho rozhodnutia a vysvetľoval, aká štruktúra argumentácie musí byť použitá pri odôvodňovaní súdneho rozhodnutia,
• objavili sa aj názory, že k zlepšeniu kvality rozhodovania sudcov by mohlo prispieť, ak by o svojich rozhodnutiach komunikovali s verejnosťou (s médiami) priamo samotní sudcovia, a nie hovorcovia súdov.
Prostriedkom na zlepšenie kvality súdnych rozhodnutí zo strany účastníkov súdneho konania je aj podávanie sťažnosti na Ústavný súd SR, v ktorej účastníci konania môžu namietať porušenie práva na spravodlivý proces (čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) a práva na súdnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR), pretože nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je porušením oboch týchto článkov. V tejto súvislosti však prítomní sudcovia Ústavného súdu SR upozornili na skutočnosť, že ústavný súd nie je tretia (resp. štvrtá) súdna inštancia a treba rozlišovať, či ide o takú vadu rozhodnutia, ktorá naozaj znamená porušenie ústavného práva na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
Účastníci konferencie sa zhodli na tom, že účinným a dostupným nástrojom na zlepšenie kvality súdnych rozhodnutí je zabezpečenie širokého prístupu verejnosti k súdnym rozhodnutiam a následne rozvinutie slobodnej diskusie o nich.
Účastníci konferencie sa venovali aj otázke, aké sú kvalitatívne kritériá resp. požiadavky na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V diskusii odznelo, že tieto kvalitatívne požiadavky sa dajú vyvodiť z viacerých rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija v Španielsko, Hiro Balani v. Španielsko, H. v. Belgicko, Georgiadis v. Grécko, Hirvisaari v. Fínsko, Múčková v. Slovensko, Bochan v. Ukrajina, Krasulya v. Rusko, Pronina v. Ukrajina) ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR.
V diskusii na konferencii odznelo, že aj viaceré známe diela súčasnej právnej teórie sa špeciálne venujú formulovaniu kvalitatívnych kritérií, ktoré musí argumentácia súdu splniť, aby mohla byť považovaná za dostatočnú, racionálnu a logickú. Tieto diela môžu byť inšpiráciou nielen pre všeobecné súdy, ale aj pre Ústavný súd SR pri konkrétnejšom formulovaní požiadaviek na racionálne a dostatočné odôvodnenie rozhodnutia (ide napr. o dielo Roberta Alexyho „Theory of Legal Argumentation“, dielo Aleksandra Peczenika „On Law and Reason“ alebo dielo Aulisa Aarnia „Rational as Reasonable“).
Zborník príspevkov z konferencie „Presvedčivosť a transparentnosť rozhodovania súdov“ je dostupný na http://www.viaiuris.sk/stranka_data/subory/pilc/pilk2009-vyslo-2010sk.pdf.
Čo si myslíte o myšlienkach a návrhoch, ktoré zazneli na konferencii?
Súvisiace články
Sudcovia sa nesmú stavať nad ústavu a zákonIde o kanibalizmus, keď upír uhryzne právnika?Právomoc súdu prikázať sprístupnenie informácií – prelom v prístupe občanov k informáciám?O spolupráci občianskej spoločnosti so súdnou mocouPodnet na úpravu ustanovení OSP týkajúcich sa odôvodnenia súdneho rozhodnutia Články autora
Možno pred občanmi utajiť informácie, ktoré sú predmetom kontroly orgánu verejnej moci?Právomoc súdu prikázať sprístupnenie informácií – prelom v prístupe občanov k informáciám?Podnet na úpravu ustanovení OSP týkajúcich sa odôvodnenia súdneho rozhodnutiaŽaloby verejných činiteľov za poškodenie povesti – ako ďalej?Utajovanie procesných rozhodnutí súdov je protiústavné. Český Ústavný súd zasa inšpiráciou pre slovenské súdy.
Ondrej Pivarči | 16. 05. 2011 17:08:28
// Reagovať
Ako zvýšiť kvalitu súdnych rozhodnutí?
Ondrej Pivarči | 17. 05. 2011 17:28:30
// Reagovať
ad Zborník - časť 1
dostal som sa zatiaľ po stranu 50, po koniec príspevku prof. Krskovej, pričom práve strana 50 je podľa mňa zatiaľ asi najvýstižnejšou stranou vôbec v celej diskusii.
Ad) príspevok K. A. Eddinsa - "Napríklad letmý pohľad na webovú stránku Najvyššieho
súdu štátu Kalifornia ukáže veľmi širokú škálu informácii, od rozhodnutí súdu (datovaných od roku 1850), až po rozvrhy pojednávaní, konania súdnej rady, či audio a video nahrávky pojednávaní na Najvyššom súde. Tento proaktívny prístup pri poskytovaní informácií upevňuje jednak transparentnosť súdov a rovnako aj mieru, v akej verejnosť súdnictvu dôveruje.
Prichádzajúc z USA, je pre mňa bežný práve tento prístup. Preto musím povedať, že niektoré udalosti na Slovensku ma v poslednom čase uviedli do pomykova."
- toto snáď nepotrebuje komentár, ja len toľko, že keď už si môžu účastníci na pojednávaní zhotovovať bez súhlasu predsedu senátu podľa rozhodnutia ÚS SR (III. ÚS 169/03) zvukové záznamy, môžu ich aj publikovať?
Ad príspevok č. 1 M. Bobeka - podľa jeho názoru je určujúcim pre elektronickú publikáciu rozhodnutí toto: a) "kontrola a transparentnost rozhodování soudů" a b) "realizace řídící funkce judikatury jako nástroje sjednocování rozhodovací praxe soudů". tieto 2 záujmy sa podľa mňa nevylučujú, a možno ich s využitím princípu proporcionality použiť oba, avšak príspevok píše o "uverejňovaní podľa uprednostneného záujmu", s čím nemožno súhlasiť.
A vôbec, zjednotenie rozhodovacej praxe súdov je per se diskutabilným záujmom, nakoľko súd má rozhodovať len podľa platnej právnej úpravy. Preto nález ÚS uverejnený v Z. z. má inú právnu silu než rozhodnutie NS SR (a tieto 2 sú neraz v rozpore), má sa všeobecný súd prvého stupňa držať oboch? Súd prvého stupňa sa tak stáva "závislý" od právneho názoru NS SR v prípade, že tento rozhodoval o skutkovo inom prípade, kde na riešenie právnej otázky mohli mať vplyv iné skutkové (a z hľadiska temporality PN aj právne) okolnosti. Naproti tomu požiadavka verejnej kontroly je ústavne chráneným verejným záujmom, keďže štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú priamo alebo nepriamo. Možno argumentovať, že ústavný princíp právnej istoty predpokladá jednotné rozhodovanie na najvyšších inštanciách, avšak protiargument znie: "ak je rozhodnutie súdu individuálnym právnym aktom, prečo by malo mať normatívne účinky (ba dokonca v situácii, keď to zákon nepredpokladá), hoci len "de facto"?" Je podľa mňa šikovnosťou zákonodarcu, aby kvalita právnych predpisov neumožňovala protipólne rozhodovanie (justičný antagonizmus) a tam by bol potrebný vyšší tlak (napr. širšou zodpovednosťou jednotlivých poslancov voči voličovi, to je ale iná téma). Každopádne, publikovanie rozhodnutí by sa malo spravovať zásadou, všetko, čo nie je utajené, je verejné (viď ZSPI - zákon o slobode info), a obdobne, ako spomenul pán charge d'affaires z USA, zverejňovať čo najviac z rozhodnutí. K anonymizácii - dôvodom utajenia (resp. "začiernenia") údajov v publikovanom rozhodnutí (rozhodnutie nemožno nepublikovať vôbec) by mali byť (ba dokonca musia byť) jednak okolnosti, ktoré odôvodňujú vylúčenie verejnosti a jednak osobnostné práva fyzických osôb, chránené rôznymi článkami Ústavy SR. Nič viac, nič menej, prax upresní pravidlá. Názvy, sídla, IČ či zápisy v registri právnických osôb niet dôvod začierňovať, obdobne ani "Slovenskú republiku" ako stranu konania (údaje o nej ako subjekte by práveže mali byť verejné bez výnimky v každom rozhodnutí, ostatné s ňou spojené údaje - napr. niektoré skutočnosti v konaní - by mohli byť však predmetom napr. utajených skutočností a teda začiernené).
Ad špecializácia judikatórnej tlače - tlač je dobrá pre ľudský zrak a je puncom výnimočnosti v časoch, kedy všetko ovláda elektronika. Preto miesto v tlači majú výnimočné a zaujímavé rozhodnutia a ich osviežujúce analýzy, pretože čisto na účel selekcie podľa právnych odvetví či na účel okopírovania dôvodovej správy do komentára k rozhodnutiu sa neoplatí drať tlačiareň (ozaj, sú dôvodové správy zrozumiteľne vyhľadateľné ku všetkým platným právnym predpisom, resp. aj ku niektorým zrušeným, ktoré sa však ešte hojne aplikujú?).
Ad príspevok P. Wilflinga - zaujala ma poznámka č. 13 na strane 16, že niektorí žiadajú o originál rozsudku a dostanú odkaz na publikované znenie v JASPI a námietku, že toto nie je autentické. Takto ... buď možnosť fulltextového vyhľadávania (praktickosť), alebo scany rozsudkov so začiernenými údajmi (autentickosť) alebo oboje? Myslím si, že jedna možnosť nevylučuje druhú. Keďže rozsudok sa vyhlasuje verejne a ústne, aj písomné vyhovotenie je jeho "kópia". Čiže potom niet dôvodu, aby štát, keď publikuje rozsudky cez JASPI, tieto nemohli byť ustanovené za autentické. To fakt neexistuje spôsob, ako by fulltextovo prehľadávateľný text na internete mohol byť doplnený pečiatkou a podpisom? (Scribd a pod.?) Technicky by to riešil personál jednotlivých súdov riadený ministerstvom (alebo inak, veď viac hláv vymyslí) a publikovalo by sa to napr. tak, že na vlastnej stránke každého súdu by bolo podľa predmetu konania / oddelení / právnej oblasti / (janeviemčoho) publikované každé právoplatné (možno aj neprávoplatné, tam však ešte by som diskutoval o takom účinku) rozhodnutie súdu (áno, aj procesné by mohli byť, resp. niektoré by per se vôbec nemuseli ani existovať) systematicky podľa rokov (eventuálne mesiacov či dní) a iných kritérií (napr. počet účastníkov, to stačí "onálepkovať atribútmi", niečo ako "keywords") a užívateľ by buď vyhľadal cez keywords, cez systematiku podľa rokov / oblastí / oddelení atď., cez fulltext alebo cez neviemčo a podľa neviemčoho, pričom každý vyhľadaný text rozhodnutia s "unique key" = spisová značka by bol autentický. Mohli by existovať aj 2 "náhľady" na rozhodnutie - 1. papierové vyhotovenie pre účastníkov, kde sú aj "utajené" informácie, 2. publikované rozhodnutie, pričom by sa pri použití nelíšili v autentickosti, ale napr. v tom, že len papierové vyhotovenie (resp. so ZEP, ale podľa bodu 1.) by bolo použiteľné na právne úkony s tým súvisiace (napr. zmena v katastri). Čiže verejné a autentické, veď štátna moc ako štátna moc v kontrole verejnosťou (prečo NR SR musí všetky uznesenia triediť, a súd len môže rozhodnutia triediť?)
Zaujala ma aj pozn. 49 - koľko krajín má širší záber zverejňovania ako SR (a prečo, sa žiada opýtať, a tiež aj to, prečo my nemôžeme mať širší hoc aj hneď). K plošnému argumentu PL. ÚS 2/10 o povinnosti zverejňovať aj neprávoplatné rozhodnutia by som mal síce mierne výhrady, ale z pohľadu de lege lata plne súhlasím.
Ad príspevok L. Orosza - zaujali ma 2 skutočnosti: a) to, na ktoré otázky musí dať súd odpoveď pri odôvodňovaní rozhodnutia (len relevantné pre rozhodnutie), b) § 219 ods. 2 OSP.
Ku a) otázky majúce pre vec význam, resp. objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia ... to sú ktoré? pri formálnom štrukturovaní odôvodnenia rozhodnutia by toto mohlo byť jasnejšie. odôvodnenie by malo určite obsahovať skutkový stav, konštatovaný ako záver dokazovania, ktorý sa právne posudzuje. musí tiež obsahovať právnu kvalifikáciu, a to takú, ktorá podraďuje tento zistený stav pod korektnú právnu normu, ďalej napr. IV. ÚS 123/08, I. ÚS 243/07 ... atď. Súhlasím s konštatovaním, že požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia sú dostatočne určené platným právom.
Ku b) tento postup je pochybný a narúša rovnocennosť inštancií ... odvolateľ je predsa zvedavý na argumentáciu odvolačky, resp. odvoláva sa preto, aby aj v prípade, ak odvolací súd dospel k rovnakému záveru, mal k nemu VLASTNÉ argumenty, nie argumenty prvostupňového súdu, obzvlášť v situácii, keď je nepochopiteľne prípustnosť dovolania obmedzená výrokovou zhodou oboch predošlých inštancií. Snáď si je odvolací (zväčša krajský) súd schopný vytvoriť vlastnú líniu argumentácie (či takto znižujeme počet napadnutých a rozhodnutých vecí umelo?). Preto so záverom ESĽP v prípade Helle v. Finland nemožno súhlasiť.
Ad príspevok č. 2 M. Bobeka - keďže myslím, že právo má najmä regulačnú funkciu, v princípe je požiadavka na charakter odôvodnenia zo strany zásady právnej istoty (aby účastník si vzal normatívne poučenie do budúcna) a a zo strany jeho preskúmateľnosti (verejná kontrola regulácie). Príslušné časti odôvodnenia rozhodnutia (tvrdenia, dôkazy, skutkový stav, predpisy, kvalifikácia ...) by malo každé súdne rozhodnutie obsahovať všetky, aj keby bolo neviem aké zjavné pre sudcu (reakcia na pasáž o "style rozhodnutí, jaký známe v negativním smyslu slova i dnes" na s. 41), je to požiadavka laickej verejnosti na riadnu kontrolu pri každom individuálnom právnom akte súdu. Plne túto požiadavku vyjadruje znenie § 157 odst. 2 o. s. ř., ktoré je odcitované v príspevku. Na ďalšej strane autor príspevku pekne opisuje, aký následok má neštrukturované odôvodnenie na jeho zrozumiteľnosť. Preto by sa žiadala povinná formálna štrukturovanosť jednotného formátu, pričom už obsah je jedinečný pri každom rozhodnutí.
Strana 42 a 43 sú podľa mňa asi druhé v poradí kvality z celej 1. časti zborníku, nakoľko presne popisujú, ako sa má riešiť problém "čo sa stane pri odôvodňovaní, keď toto". A tam sú ďalšie argumenty preto, aby sa povinne štruktúrovalo odôvodnenie rozhodnutia (aspoň na úrovni ESĽP, ak nie aj lepšie) a aby sa vzdelávalo ... už som to v nejakom príspevku písal.
Ad príspevok A. Krskovej - etický kódex je fajn vec, aj tu na Otvorenom práve bol raz rozhovor s kanadskou sudkyňou Adéle Kent (http://www.otvorenepravo.sk/m/clanok/103/adele-kent-sudcovia-nie-su-mnisi), ktorá uviedla, že v Kanade existujú Etické princípy pre sudcov, ktoré sa tvoria otvorenou diskusiou medzi sudcami. Žiadne oktrojovanie súdnou radou (pritom táto sudkyňa spomenula USA) a pod. Je to rozdiel oproti disciplinárnym postihom. U nás de facto takýto rozdiel nejestvuje. Takto by som riešil podľa kanadského modelu v príspevku naznačenú dilemu: "Postavenie sudcu je však špecifcké. Sudca má štátom regulované povolanie, takmer každý jeho krok je upravený právnymi normami. Treba mu ruky zväzovať ďalšími pravidlami?"
Nesúhlasím s autorkou azda v tom, či záleží na tom, či existuje etický kódex alebo sú princípy etiky rozptýlené. V tomto regióne sú podľa mňa ľudia naučení, a je to dané aj kontinentálnym právnym vnímaním, že "systém dáva kódex", podobne aj sudcovia, z ktorých mnohí ešte začínali v inom režime a iných právno-etických podmienkach. U nás neexistuje k etike sudcov vládny program ani legislatíva, a ak, tak poslabšia. Takže držal by som sa odporučenia z roku 2004 (a načo sa ešte čaká?) Samozrejme, etický kódex ako norma je verejný, jednotlivé prípady nie (to nie je disciplinárka), obdobne, ako v Kanade.
K verejnej angažovanosti sudcov - myslím si, že sudca by mal byť hovorcom svojho poslania, presne, ako to konštatuje autorka a aj Bangalorský kódex. Ďalej si myslím, a to som už vo viacerých príspevkoch konštatoval, že sudcovia sú kvázi "strážcami racionality právneho poriadku", pretože sami ho aplikujú. Ako píše aj autorka o príklade v USA a "kanadskej výnimke o nezávislosti súdnej moci", sudcovia sa musia aktivizovať na obranu svojho stavu a rovnováhy moci. Pekne to vystihujú odcitované pasáže z Bangalorského kódexu, ktorý by mohol byť vzorovou pomôckou pri tvorbe alebo úprave toho v SR. Aj citovaný čestný prezident MAS Abravanell zdôrazňuje, že súdy sú vyvažovaním atribútu právnosti štátu voči atribútu demokratickosti štátu prezentovaného najmä exekutívou.
Strana 50 je preto trefný klinec aktuálnej situácie v SR.
Ad) príspevok K. A. Eddinsa - "Napríklad letmý pohľad na webovú stránku Najvyššieho
súdu štátu Kalifornia ukáže veľmi širokú škálu informácii, od rozhodnutí súdu (datovaných od roku 1850), až po rozvrhy pojednávaní, konania súdnej rady, či audio a video nahrávky pojednávaní na Najvyššom súde. Tento proaktívny prístup pri poskytovaní informácií upevňuje jednak transparentnosť súdov a rovnako aj mieru, v akej verejnosť súdnictvu dôveruje.
Prichádzajúc z USA, je pre mňa bežný práve tento prístup. Preto musím povedať, že niektoré udalosti na Slovensku ma v poslednom čase uviedli do pomykova."
- toto snáď nepotrebuje komentár, ja len toľko, že keď už si môžu účastníci na pojednávaní zhotovovať bez súhlasu predsedu senátu podľa rozhodnutia ÚS SR (III. ÚS 169/03) zvukové záznamy, môžu ich aj publikovať?
Ad príspevok č. 1 M. Bobeka - podľa jeho názoru je určujúcim pre elektronickú publikáciu rozhodnutí toto: a) "kontrola a transparentnost rozhodování soudů" a b) "realizace řídící funkce judikatury jako nástroje sjednocování rozhodovací praxe soudů". tieto 2 záujmy sa podľa mňa nevylučujú, a možno ich s využitím princípu proporcionality použiť oba, avšak príspevok píše o "uverejňovaní podľa uprednostneného záujmu", s čím nemožno súhlasiť.
A vôbec, zjednotenie rozhodovacej praxe súdov je per se diskutabilným záujmom, nakoľko súd má rozhodovať len podľa platnej právnej úpravy. Preto nález ÚS uverejnený v Z. z. má inú právnu silu než rozhodnutie NS SR (a tieto 2 sú neraz v rozpore), má sa všeobecný súd prvého stupňa držať oboch? Súd prvého stupňa sa tak stáva "závislý" od právneho názoru NS SR v prípade, že tento rozhodoval o skutkovo inom prípade, kde na riešenie právnej otázky mohli mať vplyv iné skutkové (a z hľadiska temporality PN aj právne) okolnosti. Naproti tomu požiadavka verejnej kontroly je ústavne chráneným verejným záujmom, keďže štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú priamo alebo nepriamo. Možno argumentovať, že ústavný princíp právnej istoty predpokladá jednotné rozhodovanie na najvyšších inštanciách, avšak protiargument znie: "ak je rozhodnutie súdu individuálnym právnym aktom, prečo by malo mať normatívne účinky (ba dokonca v situácii, keď to zákon nepredpokladá), hoci len "de facto"?" Je podľa mňa šikovnosťou zákonodarcu, aby kvalita právnych predpisov neumožňovala protipólne rozhodovanie (justičný antagonizmus) a tam by bol potrebný vyšší tlak (napr. širšou zodpovednosťou jednotlivých poslancov voči voličovi, to je ale iná téma). Každopádne, publikovanie rozhodnutí by sa malo spravovať zásadou, všetko, čo nie je utajené, je verejné (viď ZSPI - zákon o slobode info), a obdobne, ako spomenul pán charge d'affaires z USA, zverejňovať čo najviac z rozhodnutí. K anonymizácii - dôvodom utajenia (resp. "začiernenia") údajov v publikovanom rozhodnutí (rozhodnutie nemožno nepublikovať vôbec) by mali byť (ba dokonca musia byť) jednak okolnosti, ktoré odôvodňujú vylúčenie verejnosti a jednak osobnostné práva fyzických osôb, chránené rôznymi článkami Ústavy SR. Nič viac, nič menej, prax upresní pravidlá. Názvy, sídla, IČ či zápisy v registri právnických osôb niet dôvod začierňovať, obdobne ani "Slovenskú republiku" ako stranu konania (údaje o nej ako subjekte by práveže mali byť verejné bez výnimky v každom rozhodnutí, ostatné s ňou spojené údaje - napr. niektoré skutočnosti v konaní - by mohli byť však predmetom napr. utajených skutočností a teda začiernené).
Ad špecializácia judikatórnej tlače - tlač je dobrá pre ľudský zrak a je puncom výnimočnosti v časoch, kedy všetko ovláda elektronika. Preto miesto v tlači majú výnimočné a zaujímavé rozhodnutia a ich osviežujúce analýzy, pretože čisto na účel selekcie podľa právnych odvetví či na účel okopírovania dôvodovej správy do komentára k rozhodnutiu sa neoplatí drať tlačiareň (ozaj, sú dôvodové správy zrozumiteľne vyhľadateľné ku všetkým platným právnym predpisom, resp. aj ku niektorým zrušeným, ktoré sa však ešte hojne aplikujú?).
Ad príspevok P. Wilflinga - zaujala ma poznámka č. 13 na strane 16, že niektorí žiadajú o originál rozsudku a dostanú odkaz na publikované znenie v JASPI a námietku, že toto nie je autentické. Takto ... buď možnosť fulltextového vyhľadávania (praktickosť), alebo scany rozsudkov so začiernenými údajmi (autentickosť) alebo oboje? Myslím si, že jedna možnosť nevylučuje druhú. Keďže rozsudok sa vyhlasuje verejne a ústne, aj písomné vyhovotenie je jeho "kópia". Čiže potom niet dôvodu, aby štát, keď publikuje rozsudky cez JASPI, tieto nemohli byť ustanovené za autentické. To fakt neexistuje spôsob, ako by fulltextovo prehľadávateľný text na internete mohol byť doplnený pečiatkou a podpisom? (Scribd a pod.?) Technicky by to riešil personál jednotlivých súdov riadený ministerstvom (alebo inak, veď viac hláv vymyslí) a publikovalo by sa to napr. tak, že na vlastnej stránke každého súdu by bolo podľa predmetu konania / oddelení / právnej oblasti / (janeviemčoho) publikované každé právoplatné (možno aj neprávoplatné, tam však ešte by som diskutoval o takom účinku) rozhodnutie súdu (áno, aj procesné by mohli byť, resp. niektoré by per se vôbec nemuseli ani existovať) systematicky podľa rokov (eventuálne mesiacov či dní) a iných kritérií (napr. počet účastníkov, to stačí "onálepkovať atribútmi", niečo ako "keywords") a užívateľ by buď vyhľadal cez keywords, cez systematiku podľa rokov / oblastí / oddelení atď., cez fulltext alebo cez neviemčo a podľa neviemčoho, pričom každý vyhľadaný text rozhodnutia s "unique key" = spisová značka by bol autentický. Mohli by existovať aj 2 "náhľady" na rozhodnutie - 1. papierové vyhotovenie pre účastníkov, kde sú aj "utajené" informácie, 2. publikované rozhodnutie, pričom by sa pri použití nelíšili v autentickosti, ale napr. v tom, že len papierové vyhotovenie (resp. so ZEP, ale podľa bodu 1.) by bolo použiteľné na právne úkony s tým súvisiace (napr. zmena v katastri). Čiže verejné a autentické, veď štátna moc ako štátna moc v kontrole verejnosťou (prečo NR SR musí všetky uznesenia triediť, a súd len môže rozhodnutia triediť?)
Zaujala ma aj pozn. 49 - koľko krajín má širší záber zverejňovania ako SR (a prečo, sa žiada opýtať, a tiež aj to, prečo my nemôžeme mať širší hoc aj hneď). K plošnému argumentu PL. ÚS 2/10 o povinnosti zverejňovať aj neprávoplatné rozhodnutia by som mal síce mierne výhrady, ale z pohľadu de lege lata plne súhlasím.
Ad príspevok L. Orosza - zaujali ma 2 skutočnosti: a) to, na ktoré otázky musí dať súd odpoveď pri odôvodňovaní rozhodnutia (len relevantné pre rozhodnutie), b) § 219 ods. 2 OSP.
Ku a) otázky majúce pre vec význam, resp. objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia ... to sú ktoré? pri formálnom štrukturovaní odôvodnenia rozhodnutia by toto mohlo byť jasnejšie. odôvodnenie by malo určite obsahovať skutkový stav, konštatovaný ako záver dokazovania, ktorý sa právne posudzuje. musí tiež obsahovať právnu kvalifikáciu, a to takú, ktorá podraďuje tento zistený stav pod korektnú právnu normu, ďalej napr. IV. ÚS 123/08, I. ÚS 243/07 ... atď. Súhlasím s konštatovaním, že požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia sú dostatočne určené platným právom.
Ku b) tento postup je pochybný a narúša rovnocennosť inštancií ... odvolateľ je predsa zvedavý na argumentáciu odvolačky, resp. odvoláva sa preto, aby aj v prípade, ak odvolací súd dospel k rovnakému záveru, mal k nemu VLASTNÉ argumenty, nie argumenty prvostupňového súdu, obzvlášť v situácii, keď je nepochopiteľne prípustnosť dovolania obmedzená výrokovou zhodou oboch predošlých inštancií. Snáď si je odvolací (zväčša krajský) súd schopný vytvoriť vlastnú líniu argumentácie (či takto znižujeme počet napadnutých a rozhodnutých vecí umelo?). Preto so záverom ESĽP v prípade Helle v. Finland nemožno súhlasiť.
Ad príspevok č. 2 M. Bobeka - keďže myslím, že právo má najmä regulačnú funkciu, v princípe je požiadavka na charakter odôvodnenia zo strany zásady právnej istoty (aby účastník si vzal normatívne poučenie do budúcna) a a zo strany jeho preskúmateľnosti (verejná kontrola regulácie). Príslušné časti odôvodnenia rozhodnutia (tvrdenia, dôkazy, skutkový stav, predpisy, kvalifikácia ...) by malo každé súdne rozhodnutie obsahovať všetky, aj keby bolo neviem aké zjavné pre sudcu (reakcia na pasáž o "style rozhodnutí, jaký známe v negativním smyslu slova i dnes" na s. 41), je to požiadavka laickej verejnosti na riadnu kontrolu pri každom individuálnom právnom akte súdu. Plne túto požiadavku vyjadruje znenie § 157 odst. 2 o. s. ř., ktoré je odcitované v príspevku. Na ďalšej strane autor príspevku pekne opisuje, aký následok má neštrukturované odôvodnenie na jeho zrozumiteľnosť. Preto by sa žiadala povinná formálna štrukturovanosť jednotného formátu, pričom už obsah je jedinečný pri každom rozhodnutí.
Strana 42 a 43 sú podľa mňa asi druhé v poradí kvality z celej 1. časti zborníku, nakoľko presne popisujú, ako sa má riešiť problém "čo sa stane pri odôvodňovaní, keď toto". A tam sú ďalšie argumenty preto, aby sa povinne štruktúrovalo odôvodnenie rozhodnutia (aspoň na úrovni ESĽP, ak nie aj lepšie) a aby sa vzdelávalo ... už som to v nejakom príspevku písal.
Ad príspevok A. Krskovej - etický kódex je fajn vec, aj tu na Otvorenom práve bol raz rozhovor s kanadskou sudkyňou Adéle Kent (http://www.otvorenepravo.sk/m/clanok/103/adele-kent-sudcovia-nie-su-mnisi), ktorá uviedla, že v Kanade existujú Etické princípy pre sudcov, ktoré sa tvoria otvorenou diskusiou medzi sudcami. Žiadne oktrojovanie súdnou radou (pritom táto sudkyňa spomenula USA) a pod. Je to rozdiel oproti disciplinárnym postihom. U nás de facto takýto rozdiel nejestvuje. Takto by som riešil podľa kanadského modelu v príspevku naznačenú dilemu: "Postavenie sudcu je však špecifcké. Sudca má štátom regulované povolanie, takmer každý jeho krok je upravený právnymi normami. Treba mu ruky zväzovať ďalšími pravidlami?"
Nesúhlasím s autorkou azda v tom, či záleží na tom, či existuje etický kódex alebo sú princípy etiky rozptýlené. V tomto regióne sú podľa mňa ľudia naučení, a je to dané aj kontinentálnym právnym vnímaním, že "systém dáva kódex", podobne aj sudcovia, z ktorých mnohí ešte začínali v inom režime a iných právno-etických podmienkach. U nás neexistuje k etike sudcov vládny program ani legislatíva, a ak, tak poslabšia. Takže držal by som sa odporučenia z roku 2004 (a načo sa ešte čaká?) Samozrejme, etický kódex ako norma je verejný, jednotlivé prípady nie (to nie je disciplinárka), obdobne, ako v Kanade.
K verejnej angažovanosti sudcov - myslím si, že sudca by mal byť hovorcom svojho poslania, presne, ako to konštatuje autorka a aj Bangalorský kódex. Ďalej si myslím, a to som už vo viacerých príspevkoch konštatoval, že sudcovia sú kvázi "strážcami racionality právneho poriadku", pretože sami ho aplikujú. Ako píše aj autorka o príklade v USA a "kanadskej výnimke o nezávislosti súdnej moci", sudcovia sa musia aktivizovať na obranu svojho stavu a rovnováhy moci. Pekne to vystihujú odcitované pasáže z Bangalorského kódexu, ktorý by mohol byť vzorovou pomôckou pri tvorbe alebo úprave toho v SR. Aj citovaný čestný prezident MAS Abravanell zdôrazňuje, že súdy sú vyvažovaním atribútu právnosti štátu voči atribútu demokratickosti štátu prezentovaného najmä exekutívou.
Strana 50 je preto trefný klinec aktuálnej situácie v SR.
Michal Novotný | 16. 05. 2011 22:21:48
// Reagovať
Pár poznámok
1. Nepreceňovať ony citované diela, skutočnému sudcovi na okrese alebo aj kraji je v 90% prípadov nejaký Dworkin alebo Fuller nanič.
2. Špecializácia na prvom stupni - niet horšieho, pretože to vychádza z pomerne primitívnej predstavy, že jeden prípad sa rieši na základe jednej normy, čo je nezmysel. Neželané dôsledky špecializácie je vidieť už dnes v podobe občan-obchod - ak napr. "obchodniari" riešia v rámci konkurzu excindáciu kvôli vlastníckemu právu tretej osoby, sú schopní "vypotiť" také perly ducha, a to jednoducho len a len preto, že sú "špecializovaní". Dnešné právne problémy sú natoľko komplexné, že vychovávať "fachidiotov" praxi viac uškodí než pomôže.
3. Vzorové odôvodnenie - čo už k tomuto povedať... ten, kto to vyslovil, by mal vrátiť diplom, pretože mu je zbytočný. Preto sme všetci študovali, aby sme vedeli náš záver argumentovať a odôvodniť, nie, aby nám to napísal niekto iný a my to od neho odpísali.
Toľko úvodom, bez prečítania zborníka, možno mi niečo vysvetlí.
2. Špecializácia na prvom stupni - niet horšieho, pretože to vychádza z pomerne primitívnej predstavy, že jeden prípad sa rieši na základe jednej normy, čo je nezmysel. Neželané dôsledky špecializácie je vidieť už dnes v podobe občan-obchod - ak napr. "obchodniari" riešia v rámci konkurzu excindáciu kvôli vlastníckemu právu tretej osoby, sú schopní "vypotiť" také perly ducha, a to jednoducho len a len preto, že sú "špecializovaní". Dnešné právne problémy sú natoľko komplexné, že vychovávať "fachidiotov" praxi viac uškodí než pomôže.
3. Vzorové odôvodnenie - čo už k tomuto povedať... ten, kto to vyslovil, by mal vrátiť diplom, pretože mu je zbytočný. Preto sme všetci študovali, aby sme vedeli náš záver argumentovať a odôvodniť, nie, aby nám to napísal niekto iný a my to od neho odpísali.
Toľko úvodom, bez prečítania zborníka, možno mi niečo vysvetlí.
Ondrej Pivarči | 17. 05. 2011 08:21:23
// Reagovať
Ad 1) súhlas, pokiaľ je právny poriadok systematický, štrukturovaný, účelný a vychádza a je v súlade so základnými spoločenskými hodnotami, sudca na prvom stupni toho vela nenaspekuluje ... ani s Dworkinom ci Fullerom, ale tych som pouzil ako priklad prelozenych diel, nie diel, ktore by sa mali prekladat.
ad 2) ono, tá špecializácia občan-obchod vychádza z toho, že zákonodarca to takto rozdelil, hoci už dávno napr. záväzkové právo mohlo byť jednotné ... a preto ak má tento rozparcelovaný poriadok fungovať naďalej, aj súdy musia byť špecializované, lebo potom sudca, ktorý robí primárne konkurzy, dokáže pri zmenkách alebo rozvodoch potiť neuveriteľné veci ... niekedy je fachidiot z núdze cnosť ... hoci mám k tomu výhrady presne rovnaké.
ad 3) toto som si pravdupovediac v článku akosi nevšimol, "odrážka 4" v mojom pôvodnom príspevku bola fakticky príspevkom k odrážke 5 ... takže k odrážke 4 - plný súhlas. jednotná môže byť tak štruktúra, nie obsah.
ad 2) ono, tá špecializácia občan-obchod vychádza z toho, že zákonodarca to takto rozdelil, hoci už dávno napr. záväzkové právo mohlo byť jednotné ... a preto ak má tento rozparcelovaný poriadok fungovať naďalej, aj súdy musia byť špecializované, lebo potom sudca, ktorý robí primárne konkurzy, dokáže pri zmenkách alebo rozvodoch potiť neuveriteľné veci ... niekedy je fachidiot z núdze cnosť ... hoci mám k tomu výhrady presne rovnaké.
ad 3) toto som si pravdupovediac v článku akosi nevšimol, "odrážka 4" v mojom pôvodnom príspevku bola fakticky príspevkom k odrážke 5 ... takže k odrážke 4 - plný súhlas. jednotná môže byť tak štruktúra, nie obsah.
Ján Molnár | 17. 05. 2011 09:45:22
// Reagovať
Holá PRAVDA o kvalite súdnych rozhodnutiach
Proti TAJNÉMU DUHĽADU postavme STĹP HANBY aby sa nielen verejnosť dozvedela o prehmatoch v justícii ale aj tí spravodliví sudcovia, policajti či prokurátori, ktorí neveria, že nejaký tajný dohľad existuje.
Žijeme v dvoch svetoch, prvý pre bežného občana a všetkých statočných ľudí, v ktorom sa len navonok prezentuje a predstiera spravodlivosť a v tom druhom sú zgrupovaní najväčší zločinci v bielych golieroch, ktorý využíva na prenasledovanie statočných ľudí históriou overené neľudské spôsoby.
Už Heraklietos z Efézu (550-480 p.n.l) vyzdvihoval, že veci treba chápať spolu s plynutím času. Demokritos (460-380 p.n.l.) vysvetľoval, že neexistuje žiadna náhoda a všetkému vládne prísna nevyhnutnosť. Gorgias (483-379 p.n.l.) naznačil nedokonalosť ľudskej reči a používaním jazyka vlastne nedokážeme nič skutočne vyjadriť. Sokrates (470-399 p.n.l.) hovoril, že tam kde vládne rozum, napĺňa sa duša cnosťou, tam, kde vládne nevedomosť, dochádza k mravnému úpadku. Platón (427-347 p.nl.) veril, že okrem zmyslami vnímateľného světa jestvuje svet ideí. Aristoteles (384-322 p.n.l.) za najvyššiu formu spolužitia považoval štát v niekoľkých podpobách. 1) despotická vláda jednotlivca, 2) oligarchia, vláda malej skupiny, ktorá presadzuje zájmy majetných, 3) demokracia, sebecká vláda väčšiny, pozostavajúca z chudobných vrstiev, 4) politea, rozumná nesebecká vláda väčšiny, rôznymi sposobmi presadzuje dobro celku. Väčšina týchto filozofov za bezbožnosť odsúdená na smrť! Tomáš Akvinský (1225-1274) sa ako prvý zmieňuje o nutnosti zavedenia „schémy“ , v ľudskej duši rozlyšuje myslenie a vôľu. Dobrú vôľu kladie nad poznanie a podľa nej hodnotí mravného človeka.
TAJNÝ DOHĽAD využíva všetky predtým filozofické múdrosti na prenasledovanie statočných ľudí. Najskôr si vyberú obeť, potom jej „vyrobia škodu“ a plynutím času akoby náhodou sa príčina zahmlieva a následok príčiny vyzdvihuje, pracujú podľa dokonalej schémy aby sa ľudskou rečou ťažko zločin odhalil. Navonk prezentujú dobrú vôľu ale vo vnútri duše sa tešia z nešťastia druhých. Často opakovaná lož sa postupom času stáva pravdou (Johann Gottlieb Fichte 1762-1814) a „kombinátor“ riadi tok udlostí tak aby príčinu predbehol následok príčiny (Gottfried Wilhwm Leibniz 1646-01716). Zločinci sú v súčasnosti spätí bez toho aby boli riadení, ako vreckári majú ten ist spôsob zločinu na celom svete. Preto len informovaní občania môžu urobiť nápravu (Jean Jacqusseau 1718-1771) lebo bez žalobcu niet obžalovaný. Len pravdivo opísané udalosti (Niccolo Machiavelli 1469-1527) môžu pohnúť svedomím aby pravda zvíťazila.
STĹP HANBY je zatiaľ pre poškodených jediným spôsobom ako rozšíriť poznanie, že žijeme v dvoch svetoch a je treba zastaviť prenasledovanie na základe skúseností a ich metodickom spracovaní (Francis Bacon 1561-1626). Pravda musí byť jasná a zreteľná, aby mohla zvíťaziť nad kllamstvami a demagogiami (René Descartes 1596-1650). Útok na mravného človeka je tak rafinovaný, že samotní útočníci presne nechápu čo robia. (Francois-Marie Arouet – Voltaire 1694-1779). Ako obrana musí byť zmena myslenia a sociálne věci je treba povýšiť nad všetko ostatné (Jean Jacques Rousseau 1718-1771) a preto je nutné prehodnotiť filozofiu Karola Marxa a fridricha Engelsa (1818-1895), lebo pokiaľ bude nadradený kapitál na mravnosťou dovtedy bude ľudstvo v neustálom ohrození vojny. Preto treba vyzdvihovať pojem mravného štátu a zaviesť „vyšší princíp všeobecného zákonodárstva“ podľa ktorého by sa mohli riadiť aj obyčajný ľudia, to je posolstvo súčasného filozofa Jána Lukáča Veverku nar. 1941.
Pozri rozhodnutie Okresného súdu v Bratislave 19C181/2009 a porovnaj s vyššie uvedeným poznaním. Preto v súčasnosti je STĹP HANBY tým najlepším riešením pre rýchly krok vpred.
www.koloseo.info
Môj príspevok na linke: http://www.sudcovia.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=448:vyhl-umrtiu-jurmaj&catid=46:dokumenty-zoj&Itemid=38#comment-1397
Žijeme v dvoch svetoch, prvý pre bežného občana a všetkých statočných ľudí, v ktorom sa len navonok prezentuje a predstiera spravodlivosť a v tom druhom sú zgrupovaní najväčší zločinci v bielych golieroch, ktorý využíva na prenasledovanie statočných ľudí históriou overené neľudské spôsoby.
Už Heraklietos z Efézu (550-480 p.n.l) vyzdvihoval, že veci treba chápať spolu s plynutím času. Demokritos (460-380 p.n.l.) vysvetľoval, že neexistuje žiadna náhoda a všetkému vládne prísna nevyhnutnosť. Gorgias (483-379 p.n.l.) naznačil nedokonalosť ľudskej reči a používaním jazyka vlastne nedokážeme nič skutočne vyjadriť. Sokrates (470-399 p.n.l.) hovoril, že tam kde vládne rozum, napĺňa sa duša cnosťou, tam, kde vládne nevedomosť, dochádza k mravnému úpadku. Platón (427-347 p.nl.) veril, že okrem zmyslami vnímateľného světa jestvuje svet ideí. Aristoteles (384-322 p.n.l.) za najvyššiu formu spolužitia považoval štát v niekoľkých podpobách. 1) despotická vláda jednotlivca, 2) oligarchia, vláda malej skupiny, ktorá presadzuje zájmy majetných, 3) demokracia, sebecká vláda väčšiny, pozostavajúca z chudobných vrstiev, 4) politea, rozumná nesebecká vláda väčšiny, rôznymi sposobmi presadzuje dobro celku. Väčšina týchto filozofov za bezbožnosť odsúdená na smrť! Tomáš Akvinský (1225-1274) sa ako prvý zmieňuje o nutnosti zavedenia „schémy“ , v ľudskej duši rozlyšuje myslenie a vôľu. Dobrú vôľu kladie nad poznanie a podľa nej hodnotí mravného človeka.
TAJNÝ DOHĽAD využíva všetky predtým filozofické múdrosti na prenasledovanie statočných ľudí. Najskôr si vyberú obeť, potom jej „vyrobia škodu“ a plynutím času akoby náhodou sa príčina zahmlieva a následok príčiny vyzdvihuje, pracujú podľa dokonalej schémy aby sa ľudskou rečou ťažko zločin odhalil. Navonk prezentujú dobrú vôľu ale vo vnútri duše sa tešia z nešťastia druhých. Často opakovaná lož sa postupom času stáva pravdou (Johann Gottlieb Fichte 1762-1814) a „kombinátor“ riadi tok udlostí tak aby príčinu predbehol následok príčiny (Gottfried Wilhwm Leibniz 1646-01716). Zločinci sú v súčasnosti spätí bez toho aby boli riadení, ako vreckári majú ten ist spôsob zločinu na celom svete. Preto len informovaní občania môžu urobiť nápravu (Jean Jacqusseau 1718-1771) lebo bez žalobcu niet obžalovaný. Len pravdivo opísané udalosti (Niccolo Machiavelli 1469-1527) môžu pohnúť svedomím aby pravda zvíťazila.
STĹP HANBY je zatiaľ pre poškodených jediným spôsobom ako rozšíriť poznanie, že žijeme v dvoch svetoch a je treba zastaviť prenasledovanie na základe skúseností a ich metodickom spracovaní (Francis Bacon 1561-1626). Pravda musí byť jasná a zreteľná, aby mohla zvíťaziť nad kllamstvami a demagogiami (René Descartes 1596-1650). Útok na mravného človeka je tak rafinovaný, že samotní útočníci presne nechápu čo robia. (Francois-Marie Arouet – Voltaire 1694-1779). Ako obrana musí byť zmena myslenia a sociálne věci je treba povýšiť nad všetko ostatné (Jean Jacques Rousseau 1718-1771) a preto je nutné prehodnotiť filozofiu Karola Marxa a fridricha Engelsa (1818-1895), lebo pokiaľ bude nadradený kapitál na mravnosťou dovtedy bude ľudstvo v neustálom ohrození vojny. Preto treba vyzdvihovať pojem mravného štátu a zaviesť „vyšší princíp všeobecného zákonodárstva“ podľa ktorého by sa mohli riadiť aj obyčajný ľudia, to je posolstvo súčasného filozofa Jána Lukáča Veverku nar. 1941.
Pozri rozhodnutie Okresného súdu v Bratislave 19C181/2009 a porovnaj s vyššie uvedeným poznaním. Preto v súčasnosti je STĹP HANBY tým najlepším riešením pre rýchly krok vpred.
www.koloseo.info
Môj príspevok na linke: http://www.sudcovia.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=448:vyhl-umrtiu-jurmaj&catid=46:dokumenty-zoj&Itemid=38#comment-1397
Ján Molnár | 17. 05. 2011 09:57:59
// Reagovať
Zaviesť pravidlo "tabuľkového vyhodnotenia rozsudku"
Ako som vyššie zdôvodnil, prečo treba baojovať proti TAJNÉMU DOHĽADU práve STĹPOM HANBY a tak vplývať na kvalitu súdnych rozhodnutí, spočíva v jednoduchom psychickom aspekte "Pre nedotknuteľnosť sudcu" si môže dovoliť hoci čo, veď kto bude skúmať jeho prešlapy, keď každý má spisov vyše hlavy.
Tu môže pomôcť počítačova technológia, ktorá by odstránila faktor "bližšia košela než kabát" a prvým krokom by moholo byť zaviesť pravidlo, že každý rozsudok musí obsahovať tabuľkové vyhodnotenie spočívajúce v jeho stručnom prehľade bez zahmievacích a demagogických "kecov". Vzor tabuľkového vyhodnotenia sa nachádza v tomto odvolaní, čo dokazuje, že spravodlivosť je slepá.
Vzor: http://www.koloseo.info/sudy/19C181/posta/Odoslane/15_04_11_odvolanie_19C181.doc
Tu môže pomôcť počítačova technológia, ktorá by odstránila faktor "bližšia košela než kabát" a prvým krokom by moholo byť zaviesť pravidlo, že každý rozsudok musí obsahovať tabuľkové vyhodnotenie spočívajúce v jeho stručnom prehľade bez zahmievacích a demagogických "kecov". Vzor tabuľkového vyhodnotenia sa nachádza v tomto odvolaní, čo dokazuje, že spravodlivosť je slepá.
Vzor: http://www.koloseo.info/sudy/19C181/posta/Odoslane/15_04_11_odvolanie_19C181.doc
