Sudcovská etika a Etický kódex sudcov

Elena Berthotyová je sudkyňa Najvyššieho súdu SR a signatárkou iniciatívy Za otvorenú justíciu, ktorá sa venuje problematike etiky sudcov. Tento príspevok odznel na konferencii, ktorú organizovalo združenie VIA IURIS vo februári 2011 v Senci na tému: Etika a disciplinárna zodpovednosť sudcov. Príspevok bude publikovaný v zborníku z konferencie, ktorý bude dostupný aj na web-stránke VIA IURIS (www.viaiuris.sk). Pred desiatimi rokmi, keď sme ako sudcovia zoskupení v Združení sudcov Slovenska /ZSS/ po prvýkrát uvažovali o prijatí Etického kódexu, pani prof. Alexandra Krsková nám vo svojej prednáške „O etike sudcov“ skromne prezradila, že povolanie sudcu malo vždy pre ňu príťažlivú kafkovskú silu, ale necítila v sebe toľko múdrosti, miernosti či odvahy, aby si dovolila vstupovať do osudu svojich blížnych. Videla by v ich očiach tú starú otázku obsiahnutú, v Matúšovom evanjéliu: Kto si ty, že ma súdiš, kto ti dal toto právo?„ Nesúďte, aby ste neboli súdení“).

Ako uviedla, útechu jej neponúkli ani slová Marcela Ayme z Hlavy iných: „My, sudcovia, poznáme príliš veľa ľudských slabostí na to, aby sme si mohli dovoliť vidieť ich príliš prísne. Aby sme mohli rozhodnúť o živote a šťastí svojho blížneho, musíme sa utiekať k Najvyššej, dokonalej bytosti. Aj sudca bude účastníkom konania pred poslednou inštanciou.“

Tieto slová neponúkajú útechu ani dnes, pre spoločnosť, ktorá sa sklamala vo svojich sudcoch a takmer im nedôveruje. (Každý druhý Slovák vníma súdy ako skorumpované a oproti roku 2006 vzrástlo vnímanie klientelizmu na súdoch o tretinu. - Gabriel Šípoš riaditeľ Transparency Internation Slovensko - Prieskum agentúry Focus pre Transparency International Slovensko, 2009)

Sokrates bol presvedčený, že dobrému sudcovi stačí pozorne počúvať, múdro odpovedať, vytrvalo študovať a nestranne rozhodovať. Teda všetko to, čomu hovoríme múdrosť, ktorá vzniká na priesečníku intelektu, životnej skúsenosti a mravného citu.

Ak hľadáme odpoveď na otázku, prečo sudcovia v dnešnej dobe nepožívajú dôveru verejnosti, resp. mizivú, odpoveďou rozhodne nie je nedostatok ich intelektu alebo životnej skúsenosti, ale nedostatok mravného citu.

Ten sudcom chýba aj preto, že spoločnosti trvalo veľmi dlho, než prišla od nej požiadavka, že sudca má a musí byť morálnou autoritou.

Až udalosti posledných pár rokov konečne dali šancu sudcom verejne odkryť svoje morálne kvality.
Sudcovia sa rozhodne nesprávali v ostatnom čase ako elita národa, ako tí, ktorí od seba žiadajú viac, ako ostatní.

Prof. Krsková nás k tomu vyzývala aj týmito slovami: „Kto iný v pokrivenej spoločnosti by mal zobrať do rúk zaprášenú myšlienku o dobre a spravodlivosti a ťahať za sebou zvyšok spoločnosti, ak nie práve sudcovia? Čo iné by im dávalo morálnu legitimitu? Veď to neznamená nepraktický idealizmus, ani obeť na posvätnom oltári etiky. Stačí upustiť od cynického sledovania  vlastných záujmov bez akejkoľvek sebaúcty.“

Hromadné podávanie diskriminačných žalôb sudcami proti štátu, na strane druhej priam hlasné mlčanie sudcov pri zjavnej diskriminácii a trestaní svojich kolegov za iný názor je dôkazom toho, že náš sudcovský stav nebol schopný v tejto verejnej skúške vlastnej morálnej kredibility obstáť.


Je možné etické správanie vynucovať?

Prof. Krsková vo svojom článku „Peripetie okolo sudcovskej etiky na Slovensku“ píše: „Cnosť nemôže byť vynútená....Vynucované akty konformity už nie sú cnosťou“, a preto je skeptická, ak má byť zlepšením presadzovania etických pravidiel zosilnenie kontroly a sprísnenie postihu.

Podľa môjho názoru, etické správanie od sudcov však verejnosť oprávnene očakáva a pokiaľ my, sudcovia pripustíme jeho kontrolu a vynútiteľnosť vrátane postihov za etické zlyhania, neuberie to nič na našej dôveryhodnosti a dôstojnosti, naopak máme šancu presvedčiť verejnosť o tom, že máme skutočný záujem na stanovení mravných hraníc svojho fungovania, ktoré sú schopné vytesniť tých, ktorí ich prekračujú.

Pokiaľ sme totiž konfrontovaní s tak veľkou nedôverou verejnosti a sami vidíme, že sa vytráca zodpovednosť voči vlastnej profesii a jej mravným hodnotám a namiesto nej nastupuje existenčná potreba nejako vyjsť so systémom, od ktorého závisí náš pokoj, kariéra a plat, je najvyšší čas počúvať tých, ktorí tvrdia, že vlastnú dôstojnosť, ale aj dôveru verejnosti si získame len vtedy, keď budeme o etike nielen hovoriť, eticky sa budeme správať, ale ak dáme aj verejnosti prísľub, že za zlyhanie v rovine etickej sme pripravení niesť aj zodpovednosť.

Ak sa obzrieme do minulosti, uvidíme, že všetky vyspelé kultúry boli vytvorené a udržiavané duchovnou silou a nie formálnymi a tvrdými sankciami. Tie nastupujú, keď sa mravný poriadok nedá udržať inak, len silou sankcií, resp. keď hodnotu slova a gesta nenesie ako štafetu civilizácia ďalej.

Je len málo krajín, v ktorých sa sudcovia sami rozhodli vyjadriť sudcovskú etiku formou kódexu. Etický kódex sudcov nemá väčšina európskych krajín. Celkom iná, viac ako storočná je tradícia sudcovského kódexu v USA, ale aj v Kanade.

Aký je doterajší vývoj tvorby etických štandardov na Slovensku?

Etický kódex sudcov z dieľne ZSS, schválila dňa 19.4.2001 Rada sudcov a dňa 4. októbra 2001 bola uzavretá v zmysle ustanovenia § 26 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. v znení platnom a účinnom do 15.4.2002 Dohoda o zásadách sudcovskej etiky medzi Radou sudcov a ministrom spravodlivosti Slo¬venskej republiky. Jej znenie sa mi však nepodarilo z dostupných verejných zdrojov získať, dokonca nie je zverejnená na stránke Súdnej rady ani stránke MS SR. Verejnosť o týchto zásadách nič netuší a usudzujem, že o nich nevedia ani sudcovia. Etický kódex je zverejnený len na internetovej stránke ZSS.

Súdnej rade, ktorá vznikla dňa na základe novely Ústavy SR (ústavný zákon č. 90/2001 Z.z.) zákon č. 185/2002 Z.z o súdnej rade v zmysle v ustanovení § 4 ods. 2 písm. d/ zveril kompetenciu po dohode s ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky schvaľovať zásady sudcovskej etiky.

Z prechodných ustanovení zákona č. 185/2002 Z.z. o súdnej rade ( z § 151a) vyplýva, že do prijatia zásad Súdnou radou podľa osobitného zákona sa zásady prijaté Radou sudcov Slovenskej republiky podľa doterajších predpisov považujú za zásady prijaté Súdnou radou.

Súdna rada však žiadnu aktivitu v tomto smere od svojho vzniku nevyvinula. Nevenovala žiadnu pozornosť vyhodnoteniu existujúcich pravidiel, nevenovala sa potrebe prípadnej aktualizácii etických zásad, ich predcizácii, prípadne ich doplneniu v zmysle medzinárodných štandardov o prijatie etických princípov pre funkcionárov súdov.

Aký je výklad etických zásad?

Súdna rada napriek tomu, že doposiaľ nevyužila svoju kompetenciu po dohode s ministrom spravodlivosti schváliť etické zásady a tie pôvodné (Radou sudcov schválené) doposiaľ platné, nezverejnila, predviedla vlastný výklad etických zásad, resp. ich porušenia, ktoré videla v etickom zlyhaní sudcu Najvyššieho súdu SR za podanie trestného oznámenia na predsedu Najvyššieho súdu SR a vyslovenie kritického názoru v médiách.

Súdna rada v podanom disciplinárnom návrhu zo dňa 8. septembra 2009 navrhuje uložiť sudcovi NS najprísnejší trest, odvolanie z funkcie sudcu. V ten stý deň súdna rada prijala uznesenie o dočasnom pozastavení výkonu jeho sudcovskej funkcie. Sudca má stále pozastavený výkon funkcie a čaká na rozhodnutie disciplinárneho súdu.

Svojský výklad etických zásad sudcu predviedol aj predseda Okresného súdu v Banskej Bystrici, ktorý dňa 11.9. 2009 podal disciplinárny návrh proti bývalej sudkyni Okresného súdu Banská Bystrica a súčasne navrhol, aby jej ministerka spravodlivosti dočasne pozastavila výkon funkcie.

Ministerka spravodlivosti rozhodnutím zo dňa 25.9.2009 dočasne pozastavila sudkyni výkon funkcie. V rozhodnutí uviedla, že predseda okresného súdu odôvodnil svoj disciplinárny návrh tým, že napriek tomu, že uznesením Kolégia predsedov sudcovských rád pri Krajskom súde v Banskej Bystrici z 9.4.2009 bola sudkyňa upozornená na nevhodnosť spôsobu a prostriedkov, ktorými vyjadrila svoje stanoviská ako sudkyňa, podpísala vyhlásenie kampane uverejnenej dňa 22.júna 2009 na internetovej stránke Aliancie Fair- Play Červená pre Harabina, kde žiadala súdnu radu, aby zvážila dôsledky voľby Štefana Harabina do funkcie predsedu najvyššieho súdu nielen na súdnictvo, sudcov, ale aj občanov Slovenska a aby ho nevolila. Ďalej v článku denníka Pravda dňa 22.6.2009 vyzvala členov súdnej rady , aby odstúpili od hlasovania., pretože podmienky vylučujú normálne hlasovanie. Týmto podľa navrhovateľa porušila základné povinnosti sudcu týkajúce sa jej občianskeho života.

Disciplinárny súd rozhodnutím zo dňa 28.9.2009 zastavil voči sudkyni disciplinárne konanie z dôvodu, že na základe faxom podaného návrhu, ktorý mu bol doručený 28.9.2009, predseda okresného súdu zobral návrh na začatie disciplinárneho konania späť.

V súvislosti s týmto prípadom je známe, že zásah do sudcovskej funkcie sudkyne vzbudil mimoriadnu reakciu verejnosti a zaostril aj pozornosť politikov a politických strán na situáciu v súdnictve. Už na druhý deň reagoval predseda Vlády SR , ktorý verejne vyhlásil, že „nie je možné ani teoreticky niekoho stíhať za prejavený názor“. Následne predseda súdu oznámil, že berie návrh na začatie disciplinárneho konania voči sudkyni späť z dôvodu, že sa stal predmetom politického boja. Ministerka spravodlivosti svoje rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie nezrušila, ale verejne vyhlásila, že „urobila kroky“, aby sudkyni bola funkcia vrátená“.

Sudkyňa sa vrátila do výkonu funkcie, avšak ku dňu 28.2.2010 sa po 20 rokoch funkcie sudcu vzdala a z radov sudcov definitívne odišla.

Disciplinárne senáty predviedli tiež svoju schopnosť „spevniť kontúry etických pravidel svojim zmyslom pre kazuistiku“, a to v rozhodnutí prvostupňového disciplinárního senátu, zo dňa 21.10.2009, ktorým bol uznaný sudca OS Michalovc vinným zo závažného disciplinárneho previnenia za napísanie listu prezidentovi republiky. Uložil mu disciplinárne opatrenie zníženie funkčného platu o 50 percent na obdobie 6 mesiacov. Proti rozsudku vo výroku o uznaní viny a uložení trestu sa sudca hneď po vynesení rozsudku odvolal.

Navrhovateľ (predseda OS Michalovce) v podanom disciplinárnom návrhu navrhoval uložiť sudcovi najprísnejší trest, odvolanie z funkcie sudcu. Sudca mal pozastavený výkon sudcovskej funkcie až do uplynutia maximálnej dvojročnej dobe pozastavenia sudca v júni 2010 nastúpil do práce. Odvolací disciplinárny súd zrušil prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie. Novo vymenovaný predseda Okresného súdu Michalovce vzal návrh na začatie disciplinárneho konania voči sudcovi späť v januári 2011.

Aj na týchto príkladoch vidíme, ako nutne potrebujeme o etických zásadách hovoriť, ale aj jasne stanoviť, čo je a čo nie je etické, ako aj vyjadriť tieto zásady jasnými pravidlami (rozšírenými aj o skupinu funkcionárov súdov), formalizovanými a inštitucionalizovanými v takej podobe, ktorá nebude zneužiteľná na vypudenie nechcených kritikov z justície, ale tých u ktorých sa stavovská hrdosť, zodpovednosť a česť dávno vytratili.

Prečo prichádzame s návrhom nového Etického kódexu a aké zmeny prinesie?

Etické zásady obsiahnuté v Etickom kódexe sudcov z roku 2001, ktoré sú doposiaľ platné, môžeme len ťažko považovať za mravné princípy, ktoré by sa stali vnútornou výbavou sudcov a ktoré by boli počas jeho existencie sudcami akceptované a účinne vynucované.

Etický kódex z roku 2001 je príliš všeobecne koncipovaný a za obdobie od jeho prijatia je už prekonaný, napríklad čo sa týka práva sudcu vyjadriť svoj názor verejne alebo jeho povinnosti informovať o prijatých rozhodnutiach. Navyše nikdy nebol vytvorený a neexistuje žiaden subjekt, či autorita, ktorá by nezávisle vykladala čo je a čo nie je porušením konkrétnej zásady sudcovskej etiky a ktorá by prispela k zjednoteniu judikatúry v oblasti disciplinárneho stíhania sudcov. Jediným subjektom, ktorý tak v súčasnosti činí, je konkrétny disciplinárny senát. Výklad etických princípov, najmä princíp primeranosti (vyplývajúci aj z čl. 5.1 Európskej charty štatútu sudcov) pritom pri navrhovaných a uložených sankciách častokrát nie je dodržaný.

Zmena, ktorú navrhujeme realizovať spočíva v prijatí novely zákona o Súdnej rade, na základe ktorej bude Súdnej rade zverená kompetencia schváliť Etický kódex sudcov a zriadiť Etickú komisiu.

Etickú komisiu navrhujeme zriadiť na základe zákona pri Súdnej rade. Komisia by mala 5 členov, o ktorých hlasovaním rozhodne Súdna rada. Členmi budú autority justičného ale aj mimo justičného prostredia.

Navrhujeme tiež novelizovať zákon o sudcoch v ustanovení § 30 ods. 1 písm. f/ tak, že povinnosťou sudcu bude dodržiavať zásady sudcovskej etiky obsiahnuté v Etickom kódexe sudcov schválenom Súdnou radou Slovenskej republiky.

Medzi povinnosti funkcionárov súdov navrhujeme zaradiť aj povinnosť dodržiavať zásady sudcovskej etiky funkcionárov súdov obsiahnuté v Etickom kódexe sudcov.

V súvislosti s tým navrhujeme aj doplnenie § 116 ods. 1 písm. a/ zákona č. 385/2000 Z.z. tak, že za disciplinárne previnenie bude považované zavinené nesplnenie povinnosti sudcu vyplývajúcej z tohto zákona alebo porušenie povinnosti dodržiavať zásady sudcovskej etiky upravené v Etickom kódexe sudcov prijatom Súdnou radou Slovenskej republiky.

Navrhovaný Etický kódex bude vymedzením konkrétnych práv a povinností sudcu spätých s výkonom sudcovskej profesie, bude vytvárať etické predpoklady pre posilnenie kvality a zvýšenie profesionality sudcovského rozhodovania a má byť prejavom prístupu každého sudcu k výkonu funkcie a stotožnenia sa s ustálenými zásadami profesijnej etiky, mravnosti a morálky. Zároveň je nevyhnutným prvkom v súvislosti so zabezpečením fungujúceho sankčného mechanizmu.

Návrh nového Etického kódexu v čl. I definuje všeobecné zásady sudcovskej etiky a to nezávislosť, nestrannosť, spravodlivosť a transparentnosť, zdvorilosť a tolerantnosť, bezúhonnosť a slušnosť, spôsobilosť a kvalifikovanosť a dôvernosť.
Na rozdiel od etického kódexu z roku 2001 nový navrhovaný kódex v článku II podrobne špecifikuje pravidlá etického správania vyplývajúce z jednotlivých zásad.

Dodržiavanie zásady nezávislosti je jedným z predpokladov realizácie základného práva na spravodlivý proces. K tejto zásade navrhujeme do čl. II zakotviť pravidlá, podľa ktorých sudca nepodlieha nijakým tlakom, či hrozbám, nenechá sa ovplyvniť ani názormi svojich kolegov a do bodu 1.6 navrhujeme zakotviť aj právo a zároveň povinnosť sudcu informovať príslušné orgány štátu a verejnosť o akomkoľvek pokuse narušiť jeho nezávislosť.

K zásade nestrannosti navrhujeme do bodu 2.7 zakotviť aj pravidlo, v zmysle ktorého sa sudca nezúčastňuje konaní, v ktorých hrozí konflikt záujmov a povinnosť sudcu vyhýbať sa situáciám, ktoré by mohli byť dôvodom pre jeho odvolanie z prípadu. Navrhovaná úprava vychádza aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. vo veci Piersack proti Belgicku), podľa ktorej sudca musí byť nestranný zo subjektívneho ako aj z objektívneho hľadiska.

Zásada spravodlivosti je v istom zmysle pretlmočením princípu humanizmu do konkrétnejšej podoby, ktorá je jeho predpokladom. Spravodlivosť okrem iného znamená aj rešpektovanie a ochranu práv iných. Spravodlivosť vyžaduje od sudcu angažovanosť, odpor proti krivde a nerovnoprávnosti a pre sudcu má byť jedným zo základných regulátorov jeho práce.

Dôležitou zmenou oproti pôvodnému stavu sú pravidlá vyplývajúce zo zásady transparentnosti, ktoré umožnia verejnosti nahliadnuť do fungovania súdnictva a budú tak aj jednou zo základných foriem kontroly súdov verejnosťou a v konečnom dôsledku i prostriedkom zvyšovania dôveryhodnosti a autority súdov vo verejnosti. Súvisí aj s prijatou zmenou zákona o sudcoch a s povinnosťou zverejňovať prijaté rozhodnutia.

K zásade zdvorilosti a tolerantnosti navrhujeme do bodu 4.4 prijať pravidlo, podľa ktorého sudcovia preukazujú úctu predstaviteľom iných inštitúcií, občanom ako aj svojim kolegom a to ako v práci tak aj v komunikácii s verejnosťou. V zmysle navrhovaného kódexu je však povolená kritika do vlastných radov, ak bude podložená objektívnymi dôvodmi.

K zásade dôvernosti navrhujeme výslovne zakotviť právo sudcu vyjadriť svoj názor v médiách ku všetkým otázkam, ak zákon neurčuje výslovne inak. Ustanovenie § 30 ods. 11 zákona č. 385/2000 Z.z totiž zakotvuje povinnosť sudcu zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru vo veciach prejednávaných súdmi, čím sú taxatívne vymedzené prípady, kedy sudca nesmie vyjadriť svoj názor verejne. V ostatných veciach je verejné vyjadrovanie názoru sudcu realizáciou občianskeho práva na slobodu prejavu a slobodu slova. Právo slobodne vyjadriť svoj názor je totiž garantované Ústavou SR, a preto sudcu nemožno disciplinárne stíhať za vyjadrenie svojich názorov, aj keby šlo o kritické názory na pomery v justícii. Ako je zrejmé z viacerých aktuálnych disciplinárnych konaní vedených proti sudcom, títo sú v podstate postihovaní za svoj vlastný názor vyjadrený v médiách alebo aj za plnenie si občianskej povinnosti (napr. vypovedať ako svedok alebo podať trestné oznámenie).

Výraznú zmenu predstavuje článok III, v ktorom budú obsiahnuté konkrétne pravidlá etického správania funkcionárov súdov, ktorých sa starý kódex nedotýkal.


Čo je potrebné na dobrú implementáciu etických štandardov?

Profesijná etika je vytváranie koncepcie určitého povolania vo vzťahu ku škále spoločenských hodnôt, ktorým má toto povolanie slúžiť. Teda predovšetkým to, akým spôsobom sa prejavuje podmienenosť sociálnych úloh konkrétnej profesie v praxi mravných vzťahov. Na formovaní osobnosti sudcu sa podieľajú nielen teoretické vedomosti ale aj profesionálna a osobnostná kultúra. Profesionálna kultúra predstavuje systém určitých kvalít zabezpečujúci úroveň pracovnej, profesionálnej činnosti a určujúci osobnostný obsah odborníka. Je nevyhnutné, aby sa sudcovia vzdelávali nielen profesionálne ale aj „sociálne“. Etika, či profesijná etika právnika sa vyučuje i na právnických fakultách.

Justičná akadémia v rámci vzdelávania a prípravy budúcich sudcov by mala vykonávať nielen tréningové kurzy zamerané na osvojenie si vedomostí a zručností potrebných na výkon funkcie sudcu alebo súdneho úradníka, ale je nevyhnutné, aby v rámci celoživotného vzdelávania sudcov organizovala semináre na túto tému so zabezpečením výmeny skúseností s inými právnickými profesiami (napr. prokurátormi, advokátmi, exekútormi, notármi), ale aj so sudcami zo zahraničia.

Samotná akceptácia a aktívne dodržiavanie týchto pravidiel, kódexu, zo strany sudcov je však prejavom ich prístupu k výkonu funkcie. Prijatie navrhovaných zmien a stotožnenie sa sudcov so všetkými pravidlami etického správania sa vyplývajúcimi zo zásad profesijnej etiky môže byť krokom k tomu, aby sa slovenská justícia (znovu) stala aj v očiach verejnosti nezávislou, spravodlivou, spoľahlivou a dôveryhodnou.

Ak chceme vrátiť justícii stratenú dôveru, musíme etické zásady poznať, o nich diskutovať, etické správanie vyžadovať predovšetkým od seba samých, ale nutne potrebujeme, aby nielen autority v justícii, ale aj z mimo justičného prostredia dohliadali nad tým, či sa sudcovia správajú v súlade etickými princípmi, teda mravne, čestne a dôstojne ale aj usmerňovať sudcov pri riešení etických dilém a tým stanovovať jasné hranice medzi tým, čo je a čo nie je etické a čo je dokonca odsúdenia hodné.

Etická komisia, ktorú navrhujeme zriadiť pri Súdnej rade by mala byť mravným strážcom etického správania sudcov nielen v ich profesijnom živote, ale hlavne subjektom, ktorý bude schopný nezávisle a nestranne posúdiť výkladovými pravidlami etické zásady obsiahnutého v Etickom kódexe sudcov a prispieť tak k zjednoteniu judikatúry disciplinárnych senátov, ktoré pri posudzovaní disciplinárnych návrhov za etické zlyhania budú vychádzať.

Hoci etická komisia by nemala mať právomoc postihovať sudcov za etické zlyhania, jej upozornenia na zlyhanie sudcov v oblasti dodržiavania etických princípov, by mali byť súčasťou hodnotenia sudcov.

Od 7.7.2010 je návrh Etického kódexu zverejnený na stránke www.sudcovia.sk , zatiaľ ho nepripomienkoval žiaden sudca. Predtým, než si ho osvojí Súdna rada, očakávame diskusiu sudcov, ktorá povedie k naplneniu obsahu IV. kapitoly Kódexu (Záruky dodržiavania pravidiel etického správania stanovených v kódexe) a to, že hlavným garantom dodržiavania pravidiel Kódexu sú sudcovia samotní, ktorí sú presvedčení o ich správnosti a dobrovoľne akceptujú a aplikujú tento kódex.

Spoločnosť má právo na spravodlivého a nestranného sudcu, ktorému nechýba mravný cit.