Kde zostali pravidlá etického kódexu ?

Pôvodne som si myslela, že pracovať v štátnej službe je niečo výnimočné, niečo čo reprezentuje a má dôkladné etické a právne postavenie. Ale po rokoch praxe vo výkone štátnej služby som musela zmeniť názor. Zákon o štátnej službe upravil, že štátna služba je založená na princípoch profesionality, politickej neutrality, nestrannosti, efektivity, stability štátnozamestnaneckého pomeru a etiky. Na pomoc toho, aby sa tieto princípy ľahšie zabezpečili a zaužívali v práci, platná právna úprava ustanovila vytvorenie Etického kódexu v organizácii, či na úrade.

Etický kódex je súhrn morálnych požiadaviek a pravidiel, ktoré majú podobu noriem, princípov a ideálov, podľa ktorých by sa mal riadiť každý člen organizácie, ako aj organizácia ako celok vo vzťahu k svojmu externému i internému prostrediu. Úlohou takéhoto kódexu je usmerniť správanie sa pracovníkov, ako i organizácie alebo úrad.

Kladiem si otázku, čo keď na druhej strane vytvorenie, prijatie, zverejnenie a implementácia každého etického kódexu, nebude žiadnou zárukou slušného správania ?

Ale ako to už býva, dosiaľ sme sa nenaučili pracovať bez kontroly. Ľudské správanie, či konanie je už raz také. Bez kontroly to jednoducho nejde. Kontrola je potrebná vždy a všade. A rovnako platí, ak zamestnanci nemajú v práci kontrolu, tak potom nie je žiadna záruka, aby sa správali eticky.

Každý z nás má možnosť vybrať si, či sa bude správať eticky alebo neeticky, bezohľadne. Napríklad sa môže stať, že firma alebo úrad bude vyplácať vysoké odmeny len vedúcim pracovníkom aj napriek tomu, že veľmi dobre vedia, že sú to peniaze neetické.

Kto vlastne upravil postavenie vedúcich pracovníkov tak, aby si mysleli, že pracovisko, na ktorom sú zamestnaní je akoby ich vlastníctvom ? A tak sa rozhoduje podľa neho. Potom môžeme povedať, že na takomto úrade to vyzerá ako v nedávnej minulosti. Keď tu platilo postavenie jednej vedúcej politickej strany.

Ešte zaujímavejšia je situácia, keď zákon ustanovil postavenie nezávislosti celého úradu a jeho úradníkov. Do takéhoto úradu sa potom nedá vôbec preniknúť. Je to mašinéria moci, ktorá sa nedá skontrolovať. Je už len malý krok k tomu, aby takáto nezávislosť nevytvárala situáciu zneužívania moci. Ale ako a kto to dokáže na nezávislom pracovisku ?

Pozrime sa na problém zvnútra hlbšie. Vedúci pracovníci často prideľujú dobre platenú prácu iba tým, ktorí sú na ňu vopred určení.. Menej asertívni alebo neskúsení zamestnanci sa nezvyknú dobrovoľne prihlásiť na plnenie nových pracovných úloh práve pre nedostatok pracovných skúseností, prípadne kvôli strachu zo zlyhania. Ale ako a kto to dokáže?

Často sa stáva, že vedúci zamestnanec nepridelí zodpovednú úlohu novému zamestnancovi z dôvodu, že ho už vopred považuje za neschopného alebo sa bojí, že ho svojimi schopnosťami a vedomosťami prerastie. Ale ako a kto to dokáže ?

A kde sa stratil etický kódex takéhoto pracoviska? Prideľujú sa nové úlohy pracovníkom tak, aby mal každý príležitosť na rozvoj a rast? Kto kontroluje pravidlá etického kódexu na nezávislom pracovisku ?
V praxi sa môže vyskytnúť aj to, že pracovník sa nemá možnosť vyjadriť tak, aby bol jeho názor akceptovaný. Prečo k tomu dochádza? Aj tu existuje dôvod tohto nedostatku vo vedení, je tu strach, že podriadení pracovníci prerastú vedúceho a tento stratí svoju moc. Ale ako a kto to dokáže ?

Tí, ktorí majú záujem o prosperitu podnikania, ale nemajú príležitosť vyjadrovať sa k problémom a nedostatkom, a ktorých návrhy nie sú vypočuté, sa cítia nedocenení a podľa toho sa začnú aj správať. Veď každý človek sa chce určitým spôsobom v práci realizovať a možno práve uzavretosť voči jeho názorom ho oberá o túto snahu. Kto tu kontroluje pravidlá etického kódexu ?

Zamestnanci potrebujú mať určitú mieru kontroly nad svojím pracovným prostredím. A to sa týka tak jeho fyzického usporiadania, ako aj vzťahov, kultúry, hierarchie a pracovných procesov.
Mnohí z nás považujú za dostatočnú motiváciu a ocenenie to, ak majú príležitosť dosiahnuť pracovné povýšenie rast vo vzdelaní. Má každý na pracovisku prístup k vzdelaniu ?

Zamestnanci sa často nemôžu zlepšovať vo svojej práci bez odborného rastu vo vzdelaní. Aj tu je potrebné udržať krok s dobou. Zamestnancovi, ktorému je umožnené sa ďalej vzdelávať, vie, že si ho v práci vážia a tiež vie, že dostáva pridanú hodnotu k mzde, pretože vzdelávanie nie je lacnou záležitosťou. Ale aj tu dochádza k zneužívaniu. Vzdelávanie patrí len tým vyvoleným a na pracoviskách ho využívajú tí, ktorí, ako sa dnes hovorí sú vo „vyššom leveli“. Ale ako a kto dokáže zneužívanie etického kódexu ?

Zamestnanci potrebujú byť priebežne informovaní o tom, aký je ich pracovný výkon a v čom sa môžu zlepšovať. Tým, že vedúci poskytuje spätnú väzbu zamestnancovi ako aj odborné vedenie, dáva mu najavo, že každý je prínosom pre chod každej firmy. Naopak, absencia spätnej väzby je jasným prejavom nezáujmu o pracovníka.

Rovnako dôležité je umožniť zamestnancom, aby mohli poskytovať spätnú väzbu svojim vedúcim. Ak má byť pracovisko, úspešné, každý potrebuje zvyšovať nielen svoje podnikateľské, ale aj vodcovské zručnosti a pracovné skúsenosti nevynímajúc. Kto však pravidelne kontroluje pravidlá etického kódexu na každom pracovisku?