Zverejňovanie súdnych rozhodnutí – požiadavky praxe

Autor sa umiestnil na druhom mieste v tohtoročnej súťaži Cena Otvoreného práva. Vo svojej eseji sa venuje aktuálnej reforme súdnictva. Dňa 16. februára 2011 vstúpil do platnosti zákon č. 33/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich, ktorý ukladá súdom povinnosť zverejňovať súdne rozhodnutia. Predmetné ustanovenie zákona nadobúda účinnosť až 1. januára 2012. Dovtedy má Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zabezpečiť technickú časť zverejňovania súdnych rozhodnutí všeobecne záväzným právnym predpisom. Nasledujúci text obsahuje odporúčania, vďaka ktorým by sa zverejňovanie súdnych rozhodnutí v praxi mohlo stať rýchlejším a efektívnejším, a tak viac priblížilo stanoveným cieľom.

Je nesporné, že súdne rozhodnutia môžu obsahovať informácie, ktorých zverejnenie je nežiaduce. Zákonodarca sa s týmto problém vysporiadal nešťastne, pretože zvolil všeobecnú formuláciu ustanovenia § 82a ods. 3: „Pred zverejnením rozhodnutia podľa odseku 1 sa v nich anonymizujú údaje, ktorých anonymizovaním bude pri zverejňovaní zabezpečená ochrana práv a právom chránených záujmov.“ Takáto všeobecná formulácia môže byť kontraproduktívna, pretože ponúka povinným subjektom priestor pre odôvodnenie nezverejnenia časti alebo celého rozhodnutia. Z dôvodovej správy vyplýva, že kategórie údajov, ktoré sa z textov rozhodnutí vylúčia, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti. Minister spravodlivosti bude tak môcť na základe vlastného presvedčenia zúžiť alebo rozšíriť kategórie údajov, ktoré budú anonymizované. Vhodnejšie by bolo, keby kategórie údajov boli obsiahnuté priamo v zákone a priestor pre zmenu by bol minimálny.

Som toho názoru, že nezverejňovať by sa mali len tie kategórie údajov, kde to vyžaduje zákon a vyplýva to z povahy veci (vylúčenie verejnosti, know-how, osobné údaje - rodné číslo, osobný status a pod.). Súčasná podoba anonymizácie, keď sa napríklad meno mení na iniciály, by sa mala zastaviť z nasledujúcich dôvodov. Súdne pojednávania sú primárne verejné a verejnosť sa môže oboznámiť s predmetom sporu a účastníkmi. Rovnako rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne. To znamená, že informácie, ktoré sa teraz anonymizujú, už počas súdneho konania „prenikli“ na verejnosť. Samozrejme, že vyhľadať informácie na internete je pohodlnejšie ako sa zúčastňovať súdnych pojednávaní, avšak jedná sa už len o formu oboznamovania sa s nimi. Ak by sa anonymizácia obmedzila len na nevyhnutné minimum, ušetrili by sa finančné prostriedky na ľudské zdroje, skrátila by sa doba k zverejneniu súdneho rozhodnutia a text súdneho rozhodnutia by bol čitateľnejší a zrozumiteľnejší. Inšpiráciu môžeme hľadať v spôsobe zverejňovania súdnych rozhodnutí vo Veľkej Británii, v USA alebo v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva.

Praktické dopady by malo odstránenie anonymizácie napríklad aj na trh, v ktorom by si mohla jedna spoločnosť overiť druhú spoločnosť, či nevystupovala vo viacerých sporoch na strane dlžníka a tak celkovo vyhodnotiť jej dôveryhodnosť.

Kľúčovou otázkou pre zjednocovanie súdnej praxe a tým aj pre predvídateľnosť súdneho rozhodovania je vyhľadávanie súdnych rozhodnutí a informácií v nich. Sudca by mal mať rýchly a prehľadný prístup k ostatným súdnym rozhodnutiam, aby sa vedel oboznámiť 2 s ostatnou rozhodovacou praxou. Zverejňovanie súdnych rozhodnutí má technicky zabezpečiť ministerstvo na svojom webovom sídle. Predpokladám, že ministerstvo využije svoj systém JASPI a pri tejto príležitosti ho aj zdokonalí. Fulltextové vyhľadávanie považujem už za štandard vo vyhľadávaní. Ďalej by bolo dobré, aby systém vedel vyhľadávať rozsudky podľa súdov, senátov a sudcov. Sudcov by malo byť možné vyhľadať aj podľa zoznamu v systéme, nielen prostredníctvom voľnej kolónky pre zadanie mena sudcu, aby sa predišlo problémom s interpunkciou a hláskovaním. Vhodné by bolo, aby sa k sudcom pripojil aj údaj o vymenovaní do funkcie, a ak by sa súdne rozhodnutia dali zoradiť aj chronologicky, osoba by si vedela urobiť obraz o raste kvality, prípadne odbornej stagnácii sudcu. Informácie o vymenovaní sudcu do funkcie sú voľne prístupné, týmto spôsobom by sa len koncentrovali na jednom mieste.

Práve tu je na mieste otázka kontroly sudcov. Verejnosť, hlavne tá odborná, môže objaviť nedostatky práce sudcu napríklad v nedostatočnom odôvodňovaní jeho rozhodnutí alebo v nesprávnej aplikácií právnych noriem. Nastupuje otázka, čo s tým môže verejnosť urobiť. Sme svedkami prípadov, kedy ani mediálny tlak spolu s kritikou z radov kolegov nevyvolal sebareflexiu daného sudcu. Reálny dopad na sudcu a jeho výkon funkcie môže mať primárne disciplinárne konanie. Je možné spojiť možnosť iniciovať disciplinárne konanie s verejnosťou? Dať verejnosti, respektíve ktorejkoľvek osobe, právomoc iniciovať disciplinárne konanie je podľa môjho názoru nesprávne. Je otázka na diskusiu akým spôsobom bude verejnosť zapojená do kontroly a či vôbec má byť zapojená do kontroly sudcov.

Ďalej je potrebné zachovať vyhľadávanie podľa právneho odboru a predmetu konania. Predmet konania nie vždy úplne vystihuje podstatu právneho problému. Tu by sme mohli ísť ešte ďalej a navrhujem, aby bolo možné vyhľadať súdne rozhodnutia podľa konkrétnych paragrafov zákona a samotného zákona, ktorý súd aplikuje pri svojej rozhodovacej činnosti. Sudcovia by tak mali rýchly prístup k súdnym rozhodnutiam, v ktorých boli aplikované rovnaké ustanovenia zákonov, prípadne ktorých výklad je doposiaľ nejednoznačný alebo sporný.

Čisto technickou otázkou je jednotná forma súdnych rozhodnutí, tým mám na mysli formát, v akom budú súdy odovzdávať svoje rozhodnutia na zverejnenie. Dúfam, že sa bude pokračovať v praxi a súdne rozhodnutia budú zverejnené ako text, v ktorom sa dá vyhľadávať. Odstrašujúcim príkladom môžu byť nedávne problémy so zverejňovaným zmlúv, kedy napríklad obec zverejnila zmluvu ako naskenovaný obrázok. Zmluva síce bola verejná avšak elektronicky v nej nebolo možné vyhľadávať informácie, preto rozsah jej použitia bol výrazne obmedzený.

Zverejňovanie súdnych rozhodnutí je správny krok a jeho klady výrazne prevažujú nad jeho zápormi. Dôležité je však dotiahnuť všetky detaily, aby sa pre naplnenie stanovených cieľov urobilo maximum. Neostáva mi nič iné ako veriť, že sudcov povzbudí prezentovanie ich práce a odrazí sa to na kvalite ich rozhodnutí a budú využívať nové možnosti oboznamovania sa so súdnou praxou.