Konkurenčná doložka

Prilisne zjednodusenie. Pravo vlastnit majetok je taktiez ustavnym oravom, ktoreho sa kupnou zmluvou za protihodnitu predavajuci vzdava, ale to este nerobi kupnu zmluvu neplatnou.

Vzdanie sa prava, je v tomto pripade dobrovolnym prijatim povinnosti zdrzat sa konania, za protihodnotu (mzda a potom nahrada mzdy), teda ukonom sukromneho prava, ktore zakon nezakazuje, naopak vyslovne pripusta.

Podla zasady, ze specialne ustanovenie nahradza generalne ustanovenie nevidim ani vnutorny rozpor v zakoniku prace.

Celkovy vyklad o vzdani sa prava, ktore vznikne v buducnosti je nepochopenim tohto institutu, pretoze ustavne prava ako take vznikaju narodenim, su nescudzitelne a tak dalej. O nejakom vzdani sa tu nemozno hovorit. Zamestnanec teda pravo volby povolania ma uz v case uzavretia pracovnej zmluvy. Vykonu prava s vsak mozno vzdat, prikladom nech su vecne bremena, alebo vzdanie sa niektorej zlozky vlastnickeho prava, napr. najom.

Cely clanok svojim obsahom i formou nie je hoden, aby bol uverejneny na tomto webe a web Otvorene pravo nim straca kredit.

Autor by si so svojimi clankami mal dat trosku viac namahy, ak chce publikovat.

...dostatočne múdry (Plautus).
Nesúhlasím s tým, že takýto ("nekvalitný") článok by tu nemal byť. Autor prezentoval svoj názor a predložil argumenty na jeho podporu. Kto nesúhlasí, môže oponovať a ostatní majú opäť možnosť hodnotiť, dospieť k vlastnému záveru a ním sa v budúcnosti riadiť.

Na "Otvorenom práve" si cením, že je otvorené pre všetky názory a neosobuje si právo cenzúry cez prizmu pravdy vlastnenej administrátorom.

Som laik, časti debát rozumiem, časť z nich je na hranici (aj za ňou) mojich schopností. Nepochopený argument sa niekedy zopakuje v inej forme, pri debate o triviálnejšom rozpore, čo umožní vrátiť sa aj ku prvšej, komplikovanejšej argumentácii.

Môj vlastný názor je pre mňa cenný tým, že nenachádzam argumenty na jeho vyvrátenie. To ale neznamená, že nemôžu jestvovať. Ak sa objavia v debate, môžem sa vyvíjať. Ako ináč takéto argumenty nájsť, prípadne sa ďalej utvrdzovať v správnosti vlastného názoru?

Mám sa obávať, že vysloveným názorom sa môžem zosmiešniť a radšej zotrvať v tichej neistote? Mám sa obávať, že budem hrubo odmietnutý?

Kde je hranica medzi už dostatočnou profesionalitou a ešte len triviálnosťou názoru? Medzi "odbornou" a triviálnou chybou úvahy? Kde je hranica oprávňujúca názor už pohŕdavo odmietnuť?

Discas oportet, quamdiu est, quod nescias. Viete pan novotny to nizsie napisal odvaznejsie a pokojnejsie. Ten clanok je insitny. Autor nepredlozil argumenty. Naopak matie a zavadza. Je dobre, ze nepravnici sa zaujimaju o pravo. Pravo sa tyka vsetkych. Ja si vsak nemozem pomoct, na lekarskom webe by mi vadil prispevok, ktory odporuca Heparin na krvacanie. To nie je nazor, to je hlupost.

Áno, po celý život. Avšak pri absencii informácií, aj kontroverzných a nesprávnych, asi ťažko.

„Nesúhlasím s vaším názorom, ale dal by som svoj život za to, aby ste ho mohli slobodne povedať.“ (Voltaire).

Ak by príspevok na lekárskom webe neponúkol Heparin na krvácanie, nemohli by ste to označiť za hlúposť. Informácia by ostala vyhradená odborníkom a laická verejnosť nezaťažená (zbytočným?) poznaním. Na margo (a na odľahčenie): odkiaľ beriete istotu, že po odmietnutí Heparínu na krvácanie neponúkate ako správnu voľbu pelentan alebo hirudín?

Vsimol som si, ze niektori lekari maju na stole dve knihy. Som laik ale pochopil som, ze jedna je klasifikaciou chorob podla ISO a ta druha zoznam lieciv s popisom ucinkov, kontraindikacia a pod. Tuto ulohu v prave plni najma zbierka zakonov, judikatura a litaratura, ktora normy najma vyklada.

Preto nez vyslovim svoj nazor na to co sa smie a co sa nesmie (leboo tom a len o tom pravo je) vzdy ho porovnam s tymito pramenmi. A len tam kde uz som predtym porovnal, dovolim si tvrdit bez porovnania. Ak nedajboze moj nazor ma byt publikovany, porovnam vzdy!

Na fakulte, blahej pamati, naucili ma (starsi spoluziaci, lebo s ucitelmi uz to vtedy bolo slabsie) ze pravny nazor sa vyjadruje takto:

1. Napis co si myslis.
2. Napis, kto si to mysli tiez.
3. Zrekapituluj to.

Ak teda vidite pravny text, ktory je plny politickych fraz a nic necituje (ani len zakon), pravdepodobne ide o malo talentovaneho o to viac leniveho pravnika.

Taknako je nezodpovedne ked lekar na webe pristupnom laikom trepe, tak je to nezodpovedne i na pravnom webe, ktory je navyse zavisly na svojej dobrej povesti.

Nemam nic proti laickym textom na tomto webe. Pokojne k comukolvek. Ak sa vsak niekto chce vyjadrovat k suladu zakonov s ustavou, musi ovladat remeslo.

"Preto nez vyslovim svoj nazor na to co sa smie a co sa nesmie (leboo tom a len o tom pravo je)"
- no, čiže zjednodušene povedané "právo je súbor platných právnych noriem". áno, to sa učí v škole. a prečo potom nejakí Briti či Američania vymýšľajú akési "law in books" a "law in action"? prečo existujú "hard cases"? no veď vieme "čo sa smie a čo nesmie", tak načo? alebo to niekedy nevieme? to znie ako nejaká ideológia.

"Ak nedajboze moj nazor ma byt publikovany, porovnam vzdy!"
- a čo potom vyčítate autorovi článku? veď porovnal, odcitoval čosi zo ZP aj čosi z Ústavy. že nepochopil, ako funguje vzdanie sa práva, s tým nič nemá spoločné.

"Na fakulte, blahej pamati, naucili ma (starsi spoluziaci, lebo s ucitelmi uz to vtedy bolo slabsie) ze pravny nazor sa vyjadruje takto:

1. Napis co si myslis.
2. Napis, kto si to mysli tiez.
3. Zrekapituluj to."
- no, veď preto to v právnej vede u nás tak vyzerá, ako to vyzerá. nesúhlasná citácia je neznámy pojem, arg. ad populum najpoužívanejší nástroj argumentácie. že sa pracovať s textom na fakultách neučí, potom spôsobuje to, že starší spolužiaci sú na tom porovnateľne s učiteľmi, a pokiaľ sa to nenaučia v zahraničí, tak nikde.

"Ak teda vidite pravny text, ktory je plny politickych fraz a nic necituje (ani len zakon), pravdepodobne ide o malo talentovaneho o to viac leniveho pravnika." - koľko učebníc práva, rozhodnutí súdov (tam síce musia citovať zákon, ale to nestačí), alebo dôvodových správ musí existovať, aby ste povedali aj B? že keď teda nepriamo kritizujete autora článku nálepkovaním "málo talentovaný" a "lenivý", skúste spomenúť aj iné prípady, ktoré to dotiahli až na docenta, sudcu či zákonodarcu (z každého poznám pár, ktorých možno týmito nálepkami označiť), pretože potom takáto kritika je ad hominem a nie vecná.

"Taknako je nezodpovedne ked lekar na webe pristupnom laikom trepe, tak je to nezodpovedne i na pravnom webe, ktory je navyse zavisly na svojej dobrej povesti" - no, lenže lekár to častokrát nerobí z presvedčenia, tak asi, ako ani niektorí právnici, ale z inej "motivácie". stačí si pozrieť nejakú reklamu farmaproduktu. vidíte niekde paralelu s autorom článku? lebo ja nie, preto je to čudné prirovnanie.

"Ak sa vsak niekto chce vyjadrovat k suladu zakonov s ustavou, musi ovladat remeslo." - preto najviac všetko kritizujú novinári, že? ale ... nič to.

Pravo je vzdy o tom co sa smie a nesmie. Podla nasej Ustavy, je to co sa smie a nesmie obsahom LEN vseobecne zavaznych pravnych predpisov a rozhodnuti vydanych podla tychto predpisov. Aj take dobre mravy, medzidarodne zmluvy su pravom len preto, ze ich za pravo uznavaju VZPP.

Su staty, podla ustav ktorych je pravom (normou) i jurisprudencia i zvyk i rozsudok, pretoze i tieto hovoria o tom co sa smie a co sa nesmie. Dokonca su staty, kde je formalnym pramenom prava i koran. Tieto pramene potom spolu vytvaraju pravo.

Preto je mozne vzdy povedat, ze pravo je o tom a len o tom, co sa smie a co sa nesmie.

A aj ked sa hovori, ze sudca pravo nachadza, neznamena to, ze predtym nikto nevedel, co sa smie a co sa nesmie, to by nebol pravny stat. Sud potom vychadza prave zo zvyku alebo koranu alebo jurisprudencie, ktora bola strane znama predtym nez konala.

Podstatou clanku bola uvaha o nemoznosti vzdania sa prava vopred. Autor sa neobtazoval citovat ani len predmetne ustanovenie ZP, takze nas neprekvapi, ze sa neobtazoval citovat autoritu vo veci vzdania sa prava, alebo ustavneho prava, nedajboze rozsudok US, ktory by bol veci blizsky.

Nepochopil som ci ide o kritiku skolstva alebo mna osobne.

Mam teda napisat, ze na Slovensku je okrem autora clanku este vela netalentovanych pravnikov? Potom uz to nebude osobny utok?

A tu nam zase pomoze pravo. U lekara naznacujete umysel, u autora clanku ide zrejme o nedbanlivist. V oboch pripadoch teda je konanie zavinene, cize z toho podstatneho pohladu rovnake.

Chcete naznacit, ze kolega je novinar? Alebo ako sa Vasa otazka tyka nasej veci?

skúsim inak:

"Preto je mozne vzdy povedat, ze pravo je o tom a len o tom, co sa smie a co sa nesmie.

A aj ked sa hovori, ze sudca pravo nachadza, neznamena to, ze predtym nikto nevedel, co sa smie a co sa nesmie, to by nebol pravny stat. Sud potom vychadza prave zo zvyku alebo koranu alebo jurisprudencie, ktora bola strane znama predtym nez konala."

Spoločenské vzťahy podliehajú neustálej evolúcii. Normy sa stávajú obsolétnymi a nové vznikajú a menia sa. Prečo asi? Pretože pokiaľ by všetci vždy vedeli, čo sa smie a nesmie, nebolo by treba súdy. Právny štát znamená, že ľudia vedia, čo sa smie a nesmie nielen na základe noriem, ale aj na základe racionálneho uplatňovania týchto noriem pre situácie, ktoré norma nepredvídala. Inak, právo je aj o tom, čo sa musí (príkaz), nielen smie / môže (dovolenie) a nesmie (zákaz).
IMHO, medzinárodné zmluvy sú prameňom práva aj v prípade, ak by ich neuznávali naše VZPP, ale prešli by procesom ich riadneho prijatia štátom / resp. jeho auktorom (právnym predchodcom).

Podstatou článku bola úvaha o konkurenčnej doložke. Vzdanie sa práva tvorilo jednu z jeho esenciálnych zložiek. Autor odcitoval nejaké ustanovenie ZP i Ústavu, že pozabudol na základné argumenty k jednej z jeho esenciálnych zložiek, je chyba autora, avšak určite nie jeho apriórna hlúposť.

"Nepochopil som ci ide o kritiku skolstva alebo mna osobne." - pravdaže tak o kritiku Vás, ako aj školstva. Školstvo vieme, v akom je stave, k tomu sa vyjadrovať tuná nemienim. Čudujem sa preto, že argumentujete týmito pravidlami od starších spolužiakov pri podpore svojho názoru, za čo ste odo mňa zožal práve danú kritiku. Používajúc populistickú argumentáciu (ad populum) predsa nemôžete očakávať pochvalu.

"Mam teda napisat, ze na Slovensku je okrem autora clanku este vela netalentovanych pravnikov? Potom uz to nebude osobny utok?" - nie, tým som chcel povedať, že pokiaľ už máte nutkanie podľa počtu fráz a citácii abstrahovať z napísaného textu vlastnosti jeho autora, tak by nezaškodilo pripomenúť, že v takejto činnosti mu môže byť vzorom viacero subjektov mnou uvedených v predošlom príspevku, a preto mu to nemožno mať za priťažujúcu okolnosť, ktorá by mu mala brániť publikovať (inak by tie subjekty tiež nemali publikovať).

"A tu nam zase pomoze pravo. U lekara naznacujete umysel, u autora clanku ide zrejme o nedbanlivist. V oboch pripadoch teda je konanie zavinene, cize z toho podstatneho pohladu rovnake."- skvele, takže nevedomú nedbanlivosť autora článku (či si trúfate na záver o vedomej?) a priamy úmysel lekára chcete klásť na rovnakú úroveň. Taký "nepodstatný detail", ktorý práveže často rozhoduje napr. o trestnosti činu či trestnej sadzbe zaň. Ale veď ste napísali vyššie po latinsky, že kým sa je čo učiť, človek sa učí celý život. Tak sa naučte prosím, že miera zavinenia je v práve (nielen trestnom) "veľmi podstatný detail".

"Chcete naznacit, ze kolega je novinar? Alebo ako sa Vasa otazka tyka nasej veci?" - pre veľký úspech, chcem naznačiť, že nie každý musí vedieť postaviť diaľnicu, aby sa mohol vyjadrovať k stavbe diaľníc, a práve novinári sa najčastejšie vyjadrujú a kritizujú veci, ktoré sami neovládajú. Ak by to tak nebolo, potom na laické názory môžete zabudnúť. Či nečítate noviny, ale na všetky odborné témy si zháňate rešerše a vyjadrenia odborníkov z fachu?

S prestávkou, ale predsa len:

Nevyjadroval som sa k správnosti či nesprávnosti obsahu článku, ale zastávam sa jeho práva na existenciu. Súhlasím, že kvalita webu je daná najmä kvalitou jeho obsahu, latku však nastavuje gestor. Aj obsahovo kontroverzný článok (dokonca aj naivný), ak je spôsobilý vyvolať zmysluplnú diskusiu, je článkom cenným - v komplexe s vyvolanou diskusiou a podľa môjho názoru nemôže poškodiť imidž takto špecificky zameraného webu.

Všimnite si vlastné protirečenie v poslednej vete: nemáte nič proti laickým textom k čomukoľvek. AK to čokoľvek nie je názor na nesúlad zákona a ústavy, pretože potom už nie ktokoľvek, ale len odborník ovládajúci svoje remeslo. Pripusťme, že vlastník webu si toto pravidlo osvojí a nastaví príslušný filter, ktorý bude môcť tiež byť len filtrom subjektívnym. Ako návštevník mám od tej chvíle celkom jednoduchú pozíciu: článok poukazujúci na rozpor zákona a ústavy napísal odborník - ak s ním súhlasím. Ak nesúhlasím, gestor webu jeho publikovaním pochybil, článok napísal neodborník a správny jej môj názor. Ak je teda môj názor vždy správny, som odborník a môžem publikovať. Ak s obsahom môjho publikovaného článku niekto nesúhlasí, nesúhlasí s názorom odborníka a je to jeho problém... trochu znásilnené, ale vo výsledku pes, naháňajúci vlastný chvost.

K vecným komentárom som sa pôvodne nechcel vyjadrovať, ale predsa to skúsim (nenárokujem si na správnosť, ide skôr o pocit a hľadanie): právo je jednou z najneexaktnejších vied, je preto problematické porovnávať s vedami exaktnejšími - jablko padne vždy na zem a žiadnou argumentáciou ho nepresvedčím, aby vyletelo k oblohe. Naopak, šikovný právnik (logik, filozof) je schopný položiť na lopatky aj roky uznávaný judikát. Preto aj názor, ktorý sa na prvý pohľad môže javiť ako triviálne chybný, môže byť v konečnom dôsledku správny - čo môže (nemusí) odhaliť práve diskusia.

O čom je právo? Ak som Vás správne pochopil, o písanom "smieš-nesmieš". Aj so zohľadnením Vášho komentára z 10.9.2011 17:41:13, sa mi to javí ako príliš zúžená definícia, stavajúca množstvo právoplatných súdnych rozhodnutí do zóny bezprávia.
Začnem citátom, ktorý Vám dáva za pravdu a z ktorého vyplýva, že aj morálny argument musí byť pre uplatnenie najprv spozitívnený: „Morálny argument, ktorý vzhľadom na svoj obsah a len vzhľadom naň zakladá dôvod právnej platnosti v ňom obsiahnutého pravidla správania, predstavuje prioritu prirodzeného pred pozitívnym právom. Právna platnosť argumentu „dobrými mravmi“ nie je však daná bez ďalšieho len jeho obsahom, ale je založená normou pozitívneho práva, ktorá na ne odkazuje (§39 obč. zák.) - nejde teda o prioritu prirodzeného pred pozitívnym právom, ale o spozitívnenie morálneho argumentu.“ (P. Holländer: Filipika proti redukcionizmu). Avšak, napr. Radbruch hovorí o rozhodnutí proti norme, o zmorálnení pozitívneho argumentu (nie vždy a všade, len za danej špecifickej situácie, napriek tomu to ale je možné, teda aj takéto rozhodnutie je súčasťou práva). Na toto odpovedá Alexy: „Všetko, o čo sa opiera ten, kto realizuje právo vo verejnej oblasti práva, resp. o čo sa musí opierať, ak chce splniť nárok na správnosť, patrí k právu. Týmto spôsobom sa teda princípy, aj keď ich nemožno identifikovať ako právne princípy už na základe kritérií platnosti ústavy, a rovnako aj ďalšie normatívne argumenty, stávajú súčasťou práva....K právu patria tie argumenty, ktorými tí, čo realizujú právo, fakticky opodstatňujú svoje rozhodnutia, a to aj vtedy, keď tieto argumenty nespĺňajú nárok na správnosť, a rovnako aj tie argumenty, o ktoré by sa museli opierať tieto rozhodnutia, ak by chceli splniť nárok na správnosť.“ (R. Alexy: Pojem a platnosť práva).

Teda ani rozhodnutie proti norme nemusí byť rozhodnutím nesprávnym a ani na prvý pohľad nesprávny argument nemusí byť argumentom neprávnym. Teda vychádza mi, že právo je písané "smieš-nesmieš" + ešte čosi k tomu. Škoda, že sa do diskusie nezapojil aj autor článku.

Ak sa mýlim, budem rád keď ma vyvediete z omylu.

Z politickej i pravnej skusenosti Vam mozem povedat, ze doveryhodnost je prva vec na ktoru nepriatel utoci. Najma ak nie je v pravde. Uplne vidim nejakeho abstraktneho Pistu, ktory reaguje na clanok z tohto webu spochybnujuci jeho osobne a odborne schopnostin tym, ze mava clankom p. Kopila, o ktorom kazdy pravnik povie, ze je to hlupost. A v dalsom zabere poklada otazku: Mozme vobec brat vazne infirmacue z takehoto webu? No nemozme. Ja navyse mam teraz velku nechut publikovat na tomto webe pod svojim menom clanky a dostat sa do spolocnosti p. Kopila. Ale tu uz sa asi nezhodneme.

Aby som to porovnal, keby tu niekto napisal clanok, napriklad o tom ze zodpovedny za skodu ma byt nie len ten kto opity sposobil nehodu, ale aj ten u koho doma si tento vodic pripijal, bol by to kontroverzny ale predsa len argumentovatelny nazor.

Lenze autor clanku nie je laik. Ak by bol a napisal by ze, sa mu nezda byt v sulade zakonnik prace a ustava, pochopil by som to,neziadal by som odstranenie a tato debata by sa potom niesla v inom duchu. Autor je ale pravnik. Neziadam od teho, aby bol neomylny, nikto nie je. Preto ak som ziadal odstranenie clanku nie pre jeho povedzme "nespravnost" ale pre fatalne chyby v postupoch a forme, pre nepochopenie uplne zakladnych pravnych institutov.

Vase dalsie uvahy su pravdepodobne tym najzaujimavenjsim, co sa v tejto diskusii objavilo. Debata o nich by mohla trvat hodiny a iste by ma bavila. V priestore ktory tu mame k dispozicii vsak mozem uviest toto: vsetky uvahy, ktore realizuje ten kto aplikuje pravo a vsetky argumenty, ktore pretavi do svojho rozhodnutia su len uvahy o tom co subjekt prav smie a nesmie, ci smel a nesmel. Nech uz zvazuje argumenty noriem, akehokolvek pramena, etiky, moralky a nabozenstva alebo svedomia, vzdy uvazuje o tom, ci konajuci smel alebo nesmel takto konat. Nie je predsa predstavitelne, aky bol niekto postihnuty za konanie, ktore smel konat. Citovane uvahy su v podstate sucastou vecneho sporu medzi pozitivistami a iusnaturistami a dotykaju sa pripadov, kedy norma platneho pravnehom predpisu je v rozpore s tym co niekto povazuje za spravodlive usporiadanie vztahov. Takysto v pripade, ked je vydany rozsudok prvostupneveho sudu, ktory moze byt v rozpore s pravom, ale uz neexistuje opravny prostriedok, ktorym by toto rozhodnutie mohlo byt zvratete. Vtedy sa i nespravny argument stavapravom, pretoze stat bude plnenie na zaklade tohto argumentu vydaneho rozhodnutia vynucovat.

Dokonca i v uvahe o platnosti ustavy ci zakonov sa pytame, ci ten kto vydal vydat smel ci nesmel.

To vsak nic nemeni na skutocnosti, ze tieto rozhodnutia su tiez len o tom, co sa smie a co sa nesmie (nesmie sa neplnit rozhodnutie sudu).

Píše človek, ktorý sa nie je schopný pod kritiku podpísať skutočným menom..

nebudem sa znižovať k takým invektívam ako človek nado mnou, ktorý tým len dehonestuje meno francúzskeho herca, ktoré používa, ale zákaz vzdania sa práv podľa 574 ods. 2 OZ aj podľa § 17 ZP platí pre práva, ktoré ešte v čase vzdania sa neexistujú. Právo podľa čl. 35 Ústavy existuje, takže je možné vzdať sa jeho aplikácie takisto, ako aplikácie iných práv napr. scudzovaním, licencovaním a pod. Tá náhrada zárobku je v § 83a práve preto, aby bola určitou kompenzáciou za založenú nerovnosť pri podnikaní a za "obmedzenie hospodárskej súťaže", čo spomína aj Tebou uvádzaný český precedent.

Navyše, je podľa mňa zjednodušujúci pohľad na vec, ak sa na pracovnoprávny vzťah pozerá štýlom "zamestnanec mi kradne know-how". To, že zamestnávateľ má automaticky zákonnú licenciu na know-how zamestnanca pri použití zamestnaneckého diela, to by som skôr videl v rozpore s Ústavou, než túto úpravu konkurenčnej doložky. Lebo aj zamestnanec môže priniesť zamestnávateľovi vedomosti a skúsenosti, ktoré by tento inak nemal. A tie prispievajú k jeho trhovej výhode a konkurencieschopnosti. Je predsa prirodzené, aby zamestnávateľ zamestnal ľudí, ktorí mu niečo dajú do zisku a budú prínosom, pretože mechanicky urobiť prácu vie aj stroj. A teda aj zamestnanec má nejaké know-how, veď o čom sú požiadavky "na 5-ročnú prax" v ponukách práce?

Zákonník práce je lex specialis k OZ a aj OBZ, čiže aj na pracovnoprávne vzťahy sa aplikujú ustanovenia o obchodnom tajomstve, o platnosti konania a pod. Čiže ako vraví aj ten český precedent, zamestnávateľ disponuje na ochranu know-how žalobami z nekalej súťaže, ochrany OT a pod. Keby nebola pri konkurenčných doložkách náhrada mzdy, potom by zamestnanec obmedzil sám seba pri slobodnom podnikaní a bolo by to neprimerané obmedzenie hospodárskej súťaže. Predsa keď niekto má u zamestnávateľa robiť pekára, má vedieť piecť, ak ho zamestnávateľ naučí nové recepty, tak pokiaľ ich zamestnanec využije v podnikaní po skončení PP, stále má zamestnávateľ náskok a zamestnanec má sťaženú pozíciu na trhu tým, že ešte nemá klientelu a je nováčik. Ak napriek tomu "vytlačí" zamestnávateľa z trhu, je to len jeho šikovnosť. A niečo na spôsob patentovej ochrany zamestnávateľ stále má, a to je práve ochrana know-how, obchodného tajomstva a pod. To nech si radšej dá do pracovnej zmluvy, že čo je to know-how, ako je vymedzené, ako ho treba chrániť, aby v prípade jeho krádeže vedel rýchlo identifikovať, čo je jeho znalosť a čo znalosť zamestnanca. Keď toto má zamestnávateľ dobre ošetrené, potom nepotrebuje konkurenčnú doložku, ktorá je prejavom "slabosti" zamestnávateľa, veď predsa môj zamestnanec nemôže byť lepší ako ja, pretože nie je ja. Či?

Ešte k vyjadreniu "herca", nedá mi to. Hráte sa na majstra sveta, pritom zabúdate na fakt, že zaujímavá téma môže podnietiť dobrú diskusiu, že Váš útok ad hominem viac uberá kredit Otvorenému právu, pretože má záporný efekt na vôľu zapájať sa do otvorenej debaty o spoločensko-právnych javoch a potláča práve filozofiu Otvoreného práva umožniť sa zapojiť do diskusie každému. Tento článok neprekročil pravidlá slušnej a vecnej diskusie, nevidím teda jediný dôvod, prečo ho cenzurovať. Či už sa hráte na cenzora?

Otvorena justicia a otvorene pravo ma vela nepriatelov. Otvorene pravo je pre mna silou a hlasom, ktory vytvara svojou odbornostou protivahu vsetkym tym zaujmovym skupinam, ktore znasilnuju justiciu.

Preto ma nahnevalo, ked niekto urovmou clanku, v ktorom mozno najst vyjadrenie "Nebudem tu uvádzať celé znenie predmetného §, to si predsa vie každý nájsť aj sám." dava nepriatelom moznost znevazit kazdy dalsi dobry clanok na tomto serveri, poukazanim prave na nekvalitu tohto.

Samozrejme som zastanca diskurzu a rad si precitam i nazory, ktore su uplne odlisne od mojich, pretoze mi mozu ukazat novy pohlad, novu suvislost. Tento clanok je ale nespravny v uplne elementarnych tvrdeniach. Tvrdit, ze zem nie je gula, ale doska plavajuca na vode, pretoze ved sa pozrite z okna, nie je zaciatok diskurzu, ale omyl, ktory nema na odbornom webe co robit. Tak ako tento clanok.

Ale kedze som len smrtelny a omylny clovek, prosim spravcu servera, aby vymazal moje komenty ak s nimi nesuhlasi.

PS: Preco si myslite, ze nalezy US CR su "precedentmi"? Preco si myslite, ze zakonnik prace je lex specialis k obchdodnemu zakonniku?

"aka Shrek"? Shrek je autor clanku, takze to som nepochopil.
Ktori su nepriatelia tohto portalu? Viete ich pomenovat?

To, ze nebude uvadzat cele znenie §, lebo kazdy by mal vediet aspon zaklady pouzivania v jaspi, to este viem pochopit, ba dokonca ked je na pravnickom portali.

A co sa tyka kvality clanku, viem najst aj menej kvalitne clanky, ktore su poznacene viacerymi chybami, nielen tym, ze niekto si neuvedomil zmysel institutu vzdania sa prava.

Myslím si, že Shrek minimálne podnietil diskusiu o tom, či je konkurenčná doložka v súlade s Ústavou. A verte tomu, že to nie je trolling, pretože tá myšlienka nesúladu má zmysel. Minimálne je to hrubý zásah do hospodárskej súťaže, ale tej pravej, nie tej paródie na súťaž, na ktorú sa tu dnes hrajú hospodárske oligopoly.

ad Vaše otázky:

1. rozhodnutie US CR je precedent vdaka tomu, ze US CR je prakticky poslednou instanciou pri rozhodovani sudov a jediny, kto odporuje, je v CR parlament (a ten s oblubou, ak to sledujete, viete). To, co do rozhodnutia da ustavny sud, pouzivaju vseobecne sudy casto ako prirucku a sa toho casto aj drzia ... a niekedy to podivne vykladaju, ale pouzivaju to, cize preto "precedent"

2. preto si to myslim, lebo zakonnik prace je konkretnejsia uprava voci aj obchodnym vztahom (napr. práve konkurencna dolozka alebo nekalá súťaž alebo obchodné tajomstvo), hoci v drvivej vacsine najma voci civilnym, kedze zamestnancami su fyzicke osoby.

Ano viem ich pomenovat a pri troche snahy vie nepriatelov otvorenej justicie pomenovat kazdy, kto v nej pracuje.

Samozrejme ze si vsetci vieme najst vsetko, ale takyto pisomny prejav do odborneho clanku nepatri.

Take clanky tu tiez nemaju co robit. Aj ked podla mna tento je najhorsi. Spominam si, ze podobne ma nahneval uz len jeden uvodnik v BSAK, ale to bola politicka agitka. Kromtoho zlo neospravedlnuje zlo, nekvalita nekvalitu.

Viem si predstavit diskusiu o sulade jednotlivych ustanoveni ZP s ustavou, ale tento clanok ju rozhodne nezacal. Zasah do hospodarskej sutaze platnym (najma slobodnym) ukonom dvoch subjektov sukromneho prava, bez zasahu do prav tretich osob, je sci-fi.

1. ad precedent:
Nález ÚS se již stal předmětem reakce ze strany Nejvyššího soudu v usnesení sp. zn. 30 Cdo 4280/2009 z 1. 6. 2011, dle nějž nálezu chybí „nosné důvody“, pro něž by bylo možné a vhodné toto rozhodnutí ÚS následovat. NS pak odkazuje ke svým již dříve publikovaným rozhodnutím polemizujícím s dosavadní judikaturou ÚS v oblasti ochrany dobré víry při nabývání nemovitostí od nevlastníka, zejména k závěru, že v důsledku široké aplikace doktríny předkládané v předmětném nálezu by se stal obsoletním institut vydržení a oprávněné držby a docházelo by k přehlížení platné hmotněprávní úpravy. NS pak konstatuje, že ani přes vydání nejnovějšího nálezu ÚS nemá důvod se od své konstantní rozhodovací praxe odchylovat.

Viac: http://www.epravo.cz/top/clanky/ustavni-soud-nove-o-nabyti-nemovitosti-od-nevlastnika-75374.html

Takze "precedens", pramen prava, je asi prisilny termin.

2. Ktore ustanovenie OBZ by ste aplikovali pri nedostatocnej uprave v ZP? Ateraz nemam na mysli normy OBZ, ktore sa priamo dotykaju zamestnancov, napriklad konanie v mene podnikatela, ale pravu lex generalis, tak ako napriklad uprava najomnej zmluvy (OBZ->OZ), prevod nehnutelnosti (OBZ->OZ). Pretoze s ohladom na znenie paragrafu 1. ZP je Vase tvrdenie viac ako odvazne. Trestny zakon tiez potencialne upravuje vztah zamestnanec - zamestnavatel (sprenevera) ale vztahom LS-LG asi nebude.

Nechcem Vam vstupovat do svedomia pani, ale viac prava by to chcelo.

Nechcem vstupovať medzi mlynské kamene tejto diskusie, ale tiež mi ten článok prišiel trošku taký insitný, aj keď si nemyslím, že to nejako uberá tomuto fóru, skôr to môže (perspektívne) poškodiť autorovi, čo je ale jeho vec.

Totiž, argumentovať o protiústavnosti z dôvodu údajného vzdania sa práva na voľbu povolania a odignorovať pritom

a) čl. 51 Ústavy, ktorý jasne ustanovuje výhradu zákonného zásahu (resp. možno dokonca robí z čl. 35 len blanketu),

b) otázku vertikality - horizontality (základné práva pôsobia vertikálne, konkurenčná doložka zjavne horizontálne),

to naozaj nie je dobrý začiatok diskusie (hoci 6 príspevkov by mohlo svedčiť o opaku).

K veci samej: Osobne naozaj vidím otázku konkurenčnej doložky skôr ako otázku obmedzovania hospodárskej súťaže než ako otázku obmedzovania práva na výkon povolania. Argument monsieura Delona v tomto smere, že nemožno zasiahnuť do hospodárskej súťaže platným úkonom dvoch osôb, je pomerne nepochopiteľný, pretože celá myšlienka dohôd obmedzujúcich súťaž v zákone č. 136/2001 Z.z. je postavená na tom, že hospodársku súťaž obmedzujú práve slobodné dohody.

V otázke konkurenčných dohôd je to napokon očividné - ak si zaviažem zamestnanca, že mi nebude konkurovať, tak tým iné subjekty hospodárskej súťaže vylúčim z možnosti tohto zamestnanca zamestnať a tým (využitím jeho schopností, vedomostí atď.) mi efektívne konkurovať. Že sú tieto dohody predmetom záujmu súťažného práva, svedčia všetky tie pravidlá o ancillary restraints pri akvizíciách, medzi ktoré sa radí aj záväzok prevodcu nekonkurovať nadobúdateľovi.

Samozrejme, hospodárska súťaž ústavne bezvýhradne chránená nie je (čl. 55 je v tomto smere skôr programovým ustanovením, ale neplynie z neho žiadne individuálne právo na konkurenciu), takže otázku súladu § 83a Zák. p. by som skúmal len v rámci abstraktnej kontroly ústavnosti z hľadiska uvedeného článku, nie z hľadiska porušenia individuálneho práva.

Ochrana konkurencie cez obchodné tajomstvo a nekalú súťaž nebude vždy úspešná, pretože zákonné vymedzenie obchodného tajomstva je pomerne úzke (to, že si podnikatelia v praxi myslia, že obchodné tajomstvo je všetko, čo si dohodnú, že ním je, je nezmysel a povedal to myslím už aj Najvyšší súd) a nekalá súťaž podľa mňa nemôže spočívať len v tom, že súťažiteľ zamestná bývalého zamestnanca iného súťažiteľa a využije jeho zručnosti a skúsenosti (ak ho pravda neodlákal a pod.). Konkurenčná doložka preto vypĺňa ten prázdny priestor.

Osobne si dokonca myslím, že konkurenčná doložka by (na krátku dobu) vôbec nemusela byť odplatná (§ 83a ods. 4 aj spojení s § 1 ods. 6 Zák. p. je ale zjavne jednostranne kogentný). Na druhej strane, sú v § 83a zjavné poistky proti nadmernému obmedzovaniu zamestnancov, a ďalšie sa dajú vyvodiť z výkladu pojmu "konkurenčný charakter" (čo podľa mňa zahŕňa nielen vecný, ale aj geografický rozsah tejto činnosti). Preto je podľa mňa nezmyslom tvrdiť, že pekár z Prešova sa nebude môcť zamestnať v Bratislave, pretože vzhľadom na pomerne malý geografický trh bežných malých pekární si tieto takmer vôbec nekonkurujú.

čl. 51 Ústavy, k nemu by som mal výhrad až-až, ak majú byť články, ktoré sú v ňom spomenuté, nejakou recepciou medzinárodných dohovorov za súčasnej existencie práve tohto článku, tak zbohom. ale to je nie podstatné.

súhlasím aj s tou abstraktnou kontrolou ústavnosti (lenže bez poslancov sa to potom na ústavný súd nedostane, čiže sa to tam vôbec nedostane), aj s tou vertikálou a horizontálou ...
predpokladám, že tá "ochrana konkurencie" bola myslená voči mojim argumentom, k tomu by som uviedol to, že nevidím rozumný priestor, ktorý by mala vypĺňať konkurenčná doložka ... chránené sú patenty, dizajny, ochranné známky, know-how, obchodné tajomstvo, autorské práva, príbuzné práva ... ešte sú aj žaloby z nekalej súťaže, z dobrej povesti ... čo ešte v zákone potrebuje etablovaný podnikateľský subjekt na trhu na svoju ochranu? Nevidím nič, čo by vyžadovalo zákonný zásah na tom, keď súťažiteľ zamestná bývalého zamestnanca iného súťažiteľa a využije jeho zručnosti a skúsenosti .... (avšak "ak ho pravda neodlákal a pod.", vtedy je to delikt). A nevidím dôvod, prečo by sa mal sútažiteľ chrániť konkurenčnou doložkou. Pred čím? Pred vlastnou neschopnosťou udržať si zamestnanca? Ja viem, že je to reakcia na masové "výmeny kabátov" v praxi, najmä na priemyselnú špionáž, ale takto sa to riešiť nedá, aj keď EK si myslí niečo iné. Ono, spor "rule of reason v. per se" je večné živý aj preto, lebo cost-benefit analysis velí jedno a competition interest regulátorov trhu zas iné. Aj by som viac uviedol, ale niet času, tak len toľko.

Čím je chránené know-how?

právnou úpravou obchodného tajomstva, keďže know-how je "iná majetková hodnota".

(ospravedlňujem sa):

Čo je to know-how?

súbor informácií, ktorých aplikáciou sa vylepšujú postupy, metódy, technika, aby bol týchto efekt pre podnikateľa výhodnejší.

Ad Michal Novotny
Tazko s Vami nesuhlasit, len ohladom Vasej reakcie na moj nazor ohladom zmluv obmedzujucich sutaz by som si Vas dovolil upozornit na povodne znenie mojho prispevku, konkretne potom na slova "bez zasahu do prav tretich osob". Ak zmluva nezasahuje do prav tretich osob (sutazitelov, spotrebitelov), ako moze byt obmedzenim sutaze? Ja predsa nehovorim, ze ak sa na duopolnom trhu dohodnu oba subjekty, ze ja si beriem vzchod, ty zapad a nesutazime, nie je to obmedzenie sutaze. Prave naopak, pretoze prava spotrebitela su obmedzene. Ale ak sa zamestnavatel so zamestnancom dohodne, ze zamestnanec nezneuzije don vlozeny kapital, kde je poskodene pravo tretej osoby?

A co je to know-how? Raz som videl znalecku posudok, ktory ohodnotil know-how isteho docenta, a tento nasledne vlozil know-how ako vklad do ZI SRO:) Ale len ako vtip...

Ja som Váš príspevok čítal pozorne, odvďačte sa mi rovnako. Vo svojom príspevku z 8.9 o 12:29:18 som písal, ako sa konkurenčná klauzula dotýka práv iných súťažiteľov (v odseku začínajúcom "V otázke..."). Určite súhlasíte, že právo hospodárskej súťaže nerieši ani tak "právne" zásahy do práv tretích, ako skôr hospodárske zásahy do hospodárskeho postavenia tretích (t.j. súťažiteľov). Preto aj konkurenčná doložka, hoci jej porušenie napríklad neznamená neplatnosť novej pracovnej zmluvy zamestnanca u súťažiteľa bývalého zamestnávateľa, zasahuje do tohto hospodárskeho postavenia.

Plus možno upozorniť na to, že hospodárska súťaž je predmetom ochrany saba osebe, aj bez toho, aby existoval niekto reálne poškodený, a konkurenčná doložka môže byť problematická už z tohto dôvodu.

No ak sa chceme rozpravat ako pravnici, rozpravajme sa:

1. (1) Dohoda a zosúladený postup * podnikateľov *, ako aj rozhodnutie združenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže (ďalej len "dohoda obmedzujúca súťaž"), sú zakázané, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ak sa chceme rozpravat o niecom tak sa rozpravajme, ci je dohoda medzi zamestnancom a zamestnavatelom dohodou medzi dvomi podnikatelmi. V dobe uzavretia pracovnej zmluvy z podstaty tohto vztahu iste nie. Takze hospodarska sutaz nic. Ale co ked si zamestnanec po skonceni pracovneho pomeru "zalozi zivnost"? Obmedzenie z prac. zmluvy je voci nemu ucinne teraz ako voci podnikatelovi. Mame chapat ustanovenia zakonnika prace ako dalsiu vynimku z ochrany sutaze, pretoze je to neskorsi pravny predpis? A co ked zamestnanec bol zivnostnikom uz v dobe uzavretia pracovnej zmluvy?

A ked sme u otazky ci ide o prava, tak v prave ide vzdy o prava i ked to nie je explicitne vyjadrene.

Účelom tohto zákona je ochrana hospodárskej súťaže (ďalej len "súťaž") na trhu výrobkov, výkonov, prác a služieb (ďalej len "tovar") pred jej obmedzovaním, ako aj vytváranie podmienok na jej ďalší rozvoj s cieľom podporiť hospodársky rozvoj v prospech *spotrebiteľov* a úprava právomoci a pôsobnosti Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len "úrad").

Cize ide nam o spotrebitelov nie o sutazitelov. A i ked to nie je explicitne vyjadrene, predmetom ochrany je pravo spotrebitelov na najkvalitnejsie a najlacnejsie tovary s ohladom na stupen ludskeho poznania, dostupnosti zdrojov atd.

Tolko k hospodarskej sutazi.