Dobré zhrnutie a pekne sa to číta. Ďakujem.
Zaujímavé je kategorické vyhlásenie ÚS, že na cudzích pozemkoch sa jednoducho nestavia. To by mohlo mať zaujímavé dôsledky na výklad zákonného vecného bremena podľa zákona o vlastníctve bytov.
Ale najdrsnejšie je podľa mňa vyjadrenie GP...
Diaľnice vs. záhradkári (pokračovanie)
Imrich Vozár | 08. 09. 2011 | komentárov: 2
V nedávnom čase (dňa 26.07.2011, t.j. presne pol roka od dňa 26.01.2011, kedy došlo k vyhláseniu nálezu !!!) vyšiel v Zbierke zákonov č. 236/2011 Z.z. nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/2009, ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že niektoré ustanovenia zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, nie sú v súlade s čl. 12 ods. 1 v spojení s čl. 20 ods. 1, s čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 20 ods. 1 a s čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
O téme sa na tomto fóre už diskutovalo po vyhlásení nálezu na tomto mieste. Vzhľadom k tomu, že v tom čase bolo k dispozícii len tlačové komuniké so stručným odôvodnením nálezu, chcel by som preto na tento nález upriamiť pozornosť ešte raz, keďže sme sa už dozvedeli úvahy Ústavného súdu ako aj odlišné názory dvoch disentujúcich ústavných sudcov.
Trochu si zjednoduším prácu na tomto článku a „účelovo“ vytiahnem (a preusporiadam) z textu odôvodnenia tie vety, ktoré podľa môjho názoru odzrkadľujú podstatu problému a zároveň majú aj sami o sebe istú výpovednú hodnotu (aj s rizikom, že tento výťah bude považovaný za účelovú interpretáciu, resp. vytrhávanie viet z kontextu).
Takže pekne poporiadku, začnem navrhovateľom, prejdem k účastníkom konania a iným dotknutým subjektom, až sa dostanem k niektorým vysloveným vetám ústavného súdu a disentujúcich sudcov.
Navrhovatelia navrhujú a uvádzajú: „Navrhovatelia si uvedomujú, že napadnuté ustanovenia stricto sensu nezbavujú znevýhodnených vlastníkov pozemkov ani vlastníckeho práva ako takého, ani výkonu jednotlivých oprávnení vlastníka. Napriek tomu však zo systémových súradníc zákonnej úpravy a z kontextu, v akom sa má uplatniť, vyplýva, že ide o zásah takej intenzity, ktorý de facto vylučuje možnosť znevýhodnených vlastníkov reálne uplatniť jednotlivé prvky ich vlastníckeho práva. Uvedené sa z povahy veci týka prinajmenšom užívania a brania plodov a úžitkov, ale v praxi tiež možnosti nakladať s predmetom vlastníckeho práva.“.
Národná rada SR pripomenula, že: ,,... po formálnej stránke národná rada schválila zákon súhlasom ustanovenej potrebnej väčšiny poslancov. Zákon bol podpísaný príslušnými ústavnými činiteľmi a vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.“
Generálny prokurátor podotkol: „Na druhej strane je však potrebné zohľadniť jednorázovosť uplatnenia právneho predpisu, ktorého ustanovenia sú v návrhu napádané a teda i obmedzenú územnú a časovú platnosť predpisu i jeho jednotlivých ustanovení. Vychádzajúc z tohto atribútu by bolo možné preto v tomto obmedzenom ponímaní akceptovať zákonodarcom uplatnený princíp zvýraznenia a jednostranného preferovania verejného záujmu na úkor záujmu individuálneho, súkromného.“.
Najvyšší súd si všimol, že „Napádané ustanovenia zákona č. 669/2007 Z. z. nevylučujú, aby sa stavebný úrad riadil kritériom, že povolenie stavby má byť založené na podkladoch, ktoré preukazujú vlastníctvo k pozemku stavebníka alebo iné jeho právo k pozemku.“
Ministerstvo dopravy uviedlo, že ako špeciálny stavebný úrad pre diaľnice a rýchlostné cesty považovalo za „nemožnosť získať vlastnícke právo alebo iné právo k pozemku zmluvou podľa § 2 ods. 2 písm. a) druhého bodu zákona č. 669/2007 Z. z. situácie, ak nedošlo k dohode, napríklad z dôvodu neskončeného dedičského konania alebo pre neukončené iné konania pred súdmi alebo pred správnymi orgánmi (napr. vyvlastňovacie konanie) alebo ak vlastník nevrátil stavebníkovi podpísanú zmluvu v stanovenej lehote (z rôznych dôvodov napr. že potreboval dlhšiu lehotu, bol odcestovaný, nesúhlasil s návrhom zmluvy alebo jej časti, žil dlhodobo v zahraničí)“.
Národná diaľničná spoločnosť uviedla fakty, že pre uvedené stavby boli špeciálnym stavebným úradom vydané stavebné povolenia na základe preukázania vlastníckeho práva alebo iného práva stavebníka k pozemku u 38865 výstavbou dotknutých vlastníkov, v 1338 prípadoch bol podaný návrh na vyvlastnenie a u 7202 vlastníkov bola dokladovaná nemožnosť získať vlastnícke alebo iné právo k pozemku doručenkou.
K motivácii niektorých vlastníkov Národná diaľničná spoločnosť uvádza: „Jednak žiadajú výkup nielen výmery trvalého záberu v rozsahu 4 719 m2 určenej v príslušnom geometrickom pláne pre trvalý záber stavby rýchlostnej cesty, ale celej výmery pôvodného pozemku v rozsahu 17 062 m2 s poukazom na to, že uvedený zostatok pozemkov bude znehodnotený. Toto tvrdenie považuje ministerstvo dopravy za účelové s cieľom dosiahnuť značný majetkový prospech z pozemkov, o kúpu ktorých nie je v danej lokalite žiadny záujem...“.
Ešte raz navrhovatelia na ústnom pojednávaní: „Myslím si, že ak raz štátu takúto kompetenciu dáme, nebudeme mať kde limitovať, nebudeme môcť ho zastaviť, ak vlastnícke právo niečo znamená, tak určite znamená viac, ako byť len titulárnym vlastníkom uvedeným v katastri nehnuteľností.“.
Plénum Ústavného súdu, jeho konštatovania a názory:
„Súčasné platné a účinné znenie prílohy zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach je teda tak široké, že zahŕňa v podstate všetky diaľnice, ktorých výstavba v Slovenskej republike je dlhodobo plánovaná a vychádza z príloh zákona č. 129/1996 Z. z. upravujúcich rozostavané a pripravované stavby diaľnic (pochopiteľne zohľadňujúc už zrealizovanú výstavbu).“.
„Len z kontextu spomedzi riadkov napadnutého zákona možno dôvodiť, že ak nedôjde k dohode medzi vlastníkom a stavebníkom, druhý menovaný pravdepodobne požiada krajský stavebný úrad o vyvlastnenie pozemkov vo svoj prospech. Krajský stavebný úrad tak až počas prebiehajúcej výstavby preskúmava, či v danom konkrétnom prípade je daný verejný záujem na vyvlastnení dotknutého pozemku, na ktorom sa už stavia, či je rozsah vyvlastnenia nevyhnutný a rozhoduje o výške náhrady. Zákon napokon umožňuje uviesť diaľnicu do dočasnej prevádzky aj bez kolaudácie .... Zákon však nehovorí nič o tom, čo by nastalo v prípade, ak by krajský stavebný úrad vyvlastnenie zamietol.“.
„Na území Slovenskej republiky platila až do roku 1950 zásada superficies solo cedit - vrch ustupuje spodku, stavba je súčasťou pozemku. Zákonom č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník bola táto zásada zrušená a nahradená koncepciou, podľa ktorého stavba nie je súčasťou pozemku. Nie je bez relevancie, že motívom na túto zmenu bolo umožniť výstavbu družstevných budov na pozemkoch odlišných vlastníkov.“.
„...možno uviesť východiskovou tézou prieskumu, ktorou je podľa ústavného súdu zásada, že na cudzom pozemku sa jednoducho nestavia.“.
„Napadnuté ustanovenia spôsobujú, že napriek neprebehnutiu, ba ani nezačatiu formálneho vyvlastnenia sa stavia.“. ... „Vytvárajú mylný dojem, že je možné stavať na cudzom pozemku, keďže neskôr bude pozemok predsa len vyvlastnený. Z právneho poriadku však vyplýva, že to vôbec nie je tak jednoznačné. Naopak, vyvlastňovacie konanie sa nemusí skončiť vyvlastnením nehnuteľnosti, ale aj zamietnutím vyvlastnenia ...“. ...
„Stavebný úrad nemusí v stavebnom konaní posudzovať žiaden verejný záujem napriek tomu, že vyvlastňuje de facto.“. ... „Verejný záujem je predmetom dokazovania v rámci rozhodovania o určitej otázke, napr. vyvlastnení, a nie je možné ho vopred a priori stanoviť. Z tohto dôvodu spadá zisťovanie verejného záujmu do právomoci moci výkonnej, a nie zákonodarnej.“.
„V zmysle zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v stavebnom konaní sú vlastníci pozemkov skôr objektom než riadnym subjektom vyvlastňovacieho konania.“ ... „Ak zákonodarca všeobecne určí, že pozemky ku konkrétnym diaľniciam budú fakticky vyvlastnené už pred prebehnutím vyvlastňovacieho konania, a tým vlastne determinuje výsledok takýchto vyvlastňovacích konaní, vylučuje tým právnu ochranu vlastníkov pozemkov.“. ... „Ústava nepozná de facto vyvlastnenie, ktoré by sa dodatočne legalizovalo formálnym vyvlastnením s náhradou. Pozná len formálne vyvlastnenie, s tam stanovenými podmienkami, kde je vlastník riadnym subjektom konania, a nie len zaskočeným objektom tohto konania.“.
„Zásah napriek tomu, že má istý právny základ vo forme zákona, hraničí s faktickým bezprávnym zásahom, lebo titul k vykonávaniu stavby je len procesný, tváriaci sa dočasne, ale v skutočnosti má trvalý efekt.“. ... „Možno sa len domnievať, že pre účely preukázania titulu bude nutné vyvlastňovacie konanie, ale zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach tak explicitne neustanovuje. Táto skutočnosť je zrejme dôkazom toho, že zákonodarcovi išlo len o to, aby sa začalo stavať, bez zváženia ďalších súvislostí.“.
„Ústavný súd konštatuje, že slovné spojenia „urobený úkon na jeho získanie“, a „inak doklady o prísľube získať“ a zvlášť „inak doklady o nemožnosti získať“ sú v danom kontexte príliš neurčité, nejednoznačné, vymykajúce sa obvyklej právnickej terminológii a pripúšťajúce rozmanité výklady, takže ich ani z hľadiska presnosti a predvídateľnosti nemožno akceptovať na účely zásahu do vlastníckeho práva k pozemkom. Obdobnú právnu neistotu predstavuje aj častica „najmä“, ktorá otvára danú právnu normu v neprospech vlastníkov pozemkov.“.
„Zákonodarca taktiež úplne ignoroval otázku náhrady za užívanie v čase okupácie, pred prevodom vlastníckeho práva na NDS.“.
Disentujúci sudcovia a ich oponentúra:
„Ústavný súd pritom nie je - a to je pre posudzovaný prípad zvlášť podstatné - oprávnený posudzovať vhodnosť či účelnosť právnej normy, lebo táto kompetencia prislúcha vždy len zákonodarcovi, čo treba rešpektovať.“.
„Pojem verejný záujem je svojím obsahom obšírny.“ ... „nie je sporné, že výstavba diaľnic v úsekoch, ktoré sú uvedené v Prílohe zákona a na ktoré sa v dôsledku tohto vymedzenia vzťahuje celý uvedený zákon, je vo verejnom záujme absolútnej majority občanov Slovenskej republiky.“. ... „Väčšina pléna síce problematiku konfliktu verejného záujmu so súkromným záujmom v odôvodnení nálezu načrtla (bod 46 odôvodnenia nálezu), v ďalšom ho však poprela, keď dogmaticky zotrvala na princípe absolútnej prednosti súkromného záujmu.“.
„Keďže vo veci ide len o dočasné obmedzenie vlastníckeho práva, z toho pramenia aj súkromnoprávne nároky dotknutého vlastníka proti stavebníkovi na plné odškodnenie za užívanie jeho nehnuteľnosti až do momentu zmeny vlastníckeho práva podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a súvisiacich predpisov (napr. z titulu bezdôvodného obohatenia či náhrady škody ap.), ktoré nie sú namietaným zákonom vylúčené.“
„...podľa napadnutých ustanovení právoplatné ukončenie vkladového a vyvlastňovacieho konania nie je podmienkou začatia stavebného konania. To však neznamená, že napadnuté ustanovenia umožňujú, že ku kúpe alebo vyvlastneniu, rešpektujúc ústavné a zákonné predpoklady a podmienky, nedôjde.“.
„Každý orgán aplikujúci právo (teda aj napadnuté ustanovenia) je povinný rešpektovať ústavný príkaz obsiahnutý v čl. 152 ods. 4 ústavy, podľa ktorého výklad a uplatňovanie všetkých zákonov musí byť v súlade s ústavou.“. ... „Z konštrukcie napadnutých ustanovení potom podľa môjho názoru vyplýva, že zákonodarca predpokladá súbežný priebeh dvoch právnych procesov (stavebného konania na strane jednej a vkladového alebo vyvlastňovacieho konania na strane druhej), každého vo vlastnom právnom rámci, pričom pripustil, aby stavebné konanie prebehlo ešte pred právoplatným skončením vkladového (záznamového) či vyvlastňovacieho konania, čo je u líniových stavieb nevyhnutné. To však neznamená, že k prevodu či prechodu vlastníckeho práva nedôjde najneskôr do začatia kolaudačného konania, takže opäť úvaha väčšiny pléna o nevyvlastnení (bod 54) či o vyvlastnení de facto (bod 69), alebo výstavbe na pozemku bez titulu (bod 70) je arbitrárna.“. ... „Ústavodarcom použitý termín ,,musí dbať na ich podstatu a zmysel“ však nemožno vykladať tak, že ,,nesmie ísť o zásah do podstaty základného práva“.
„... zásah do pozemku pred jeho vyvlastnením z pohľadu vlastníka je primeraným spôsobom naplnenia legitímneho cieľa kompenzovaného vyššou než primeranou náhradou za vyvlastnenie.“.
„Na kontrolu ústavnej súladnosti uplatňovania napadnutých ustanovení sú však v prvom rade príslušné všeobecné súdy (čl. 142 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 2 ústavy), ktoré sú v tomto smere oprávnené preskúmavať právoplatné rozhodnutia orgánov stavebného, či vyvlastňovacieho konania vo fair procese, ktorý namietanou úpravou nebol vôbec dotknutý.“.
„...treba väčšine pléna pripomenúť učebnicovú notorietu, že pozemky nie sú veci určené podľa druhu (genericky), ale sú vždy vecami individuálne (jednotlivo, špecificky) určenými“.
Trochu si zjednoduším prácu na tomto článku a „účelovo“ vytiahnem (a preusporiadam) z textu odôvodnenia tie vety, ktoré podľa môjho názoru odzrkadľujú podstatu problému a zároveň majú aj sami o sebe istú výpovednú hodnotu (aj s rizikom, že tento výťah bude považovaný za účelovú interpretáciu, resp. vytrhávanie viet z kontextu).
Takže pekne poporiadku, začnem navrhovateľom, prejdem k účastníkom konania a iným dotknutým subjektom, až sa dostanem k niektorým vysloveným vetám ústavného súdu a disentujúcich sudcov.
Navrhovatelia navrhujú a uvádzajú: „Navrhovatelia si uvedomujú, že napadnuté ustanovenia stricto sensu nezbavujú znevýhodnených vlastníkov pozemkov ani vlastníckeho práva ako takého, ani výkonu jednotlivých oprávnení vlastníka. Napriek tomu však zo systémových súradníc zákonnej úpravy a z kontextu, v akom sa má uplatniť, vyplýva, že ide o zásah takej intenzity, ktorý de facto vylučuje možnosť znevýhodnených vlastníkov reálne uplatniť jednotlivé prvky ich vlastníckeho práva. Uvedené sa z povahy veci týka prinajmenšom užívania a brania plodov a úžitkov, ale v praxi tiež možnosti nakladať s predmetom vlastníckeho práva.“.
Národná rada SR pripomenula, že: ,,... po formálnej stránke národná rada schválila zákon súhlasom ustanovenej potrebnej väčšiny poslancov. Zákon bol podpísaný príslušnými ústavnými činiteľmi a vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.“
Generálny prokurátor podotkol: „Na druhej strane je však potrebné zohľadniť jednorázovosť uplatnenia právneho predpisu, ktorého ustanovenia sú v návrhu napádané a teda i obmedzenú územnú a časovú platnosť predpisu i jeho jednotlivých ustanovení. Vychádzajúc z tohto atribútu by bolo možné preto v tomto obmedzenom ponímaní akceptovať zákonodarcom uplatnený princíp zvýraznenia a jednostranného preferovania verejného záujmu na úkor záujmu individuálneho, súkromného.“.
Najvyšší súd si všimol, že „Napádané ustanovenia zákona č. 669/2007 Z. z. nevylučujú, aby sa stavebný úrad riadil kritériom, že povolenie stavby má byť založené na podkladoch, ktoré preukazujú vlastníctvo k pozemku stavebníka alebo iné jeho právo k pozemku.“
Ministerstvo dopravy uviedlo, že ako špeciálny stavebný úrad pre diaľnice a rýchlostné cesty považovalo za „nemožnosť získať vlastnícke právo alebo iné právo k pozemku zmluvou podľa § 2 ods. 2 písm. a) druhého bodu zákona č. 669/2007 Z. z. situácie, ak nedošlo k dohode, napríklad z dôvodu neskončeného dedičského konania alebo pre neukončené iné konania pred súdmi alebo pred správnymi orgánmi (napr. vyvlastňovacie konanie) alebo ak vlastník nevrátil stavebníkovi podpísanú zmluvu v stanovenej lehote (z rôznych dôvodov napr. že potreboval dlhšiu lehotu, bol odcestovaný, nesúhlasil s návrhom zmluvy alebo jej časti, žil dlhodobo v zahraničí)“.
Národná diaľničná spoločnosť uviedla fakty, že pre uvedené stavby boli špeciálnym stavebným úradom vydané stavebné povolenia na základe preukázania vlastníckeho práva alebo iného práva stavebníka k pozemku u 38865 výstavbou dotknutých vlastníkov, v 1338 prípadoch bol podaný návrh na vyvlastnenie a u 7202 vlastníkov bola dokladovaná nemožnosť získať vlastnícke alebo iné právo k pozemku doručenkou.
K motivácii niektorých vlastníkov Národná diaľničná spoločnosť uvádza: „Jednak žiadajú výkup nielen výmery trvalého záberu v rozsahu 4 719 m2 určenej v príslušnom geometrickom pláne pre trvalý záber stavby rýchlostnej cesty, ale celej výmery pôvodného pozemku v rozsahu 17 062 m2 s poukazom na to, že uvedený zostatok pozemkov bude znehodnotený. Toto tvrdenie považuje ministerstvo dopravy za účelové s cieľom dosiahnuť značný majetkový prospech z pozemkov, o kúpu ktorých nie je v danej lokalite žiadny záujem...“.
Ešte raz navrhovatelia na ústnom pojednávaní: „Myslím si, že ak raz štátu takúto kompetenciu dáme, nebudeme mať kde limitovať, nebudeme môcť ho zastaviť, ak vlastnícke právo niečo znamená, tak určite znamená viac, ako byť len titulárnym vlastníkom uvedeným v katastri nehnuteľností.“.
Plénum Ústavného súdu, jeho konštatovania a názory:
„Súčasné platné a účinné znenie prílohy zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach je teda tak široké, že zahŕňa v podstate všetky diaľnice, ktorých výstavba v Slovenskej republike je dlhodobo plánovaná a vychádza z príloh zákona č. 129/1996 Z. z. upravujúcich rozostavané a pripravované stavby diaľnic (pochopiteľne zohľadňujúc už zrealizovanú výstavbu).“.
„Len z kontextu spomedzi riadkov napadnutého zákona možno dôvodiť, že ak nedôjde k dohode medzi vlastníkom a stavebníkom, druhý menovaný pravdepodobne požiada krajský stavebný úrad o vyvlastnenie pozemkov vo svoj prospech. Krajský stavebný úrad tak až počas prebiehajúcej výstavby preskúmava, či v danom konkrétnom prípade je daný verejný záujem na vyvlastnení dotknutého pozemku, na ktorom sa už stavia, či je rozsah vyvlastnenia nevyhnutný a rozhoduje o výške náhrady. Zákon napokon umožňuje uviesť diaľnicu do dočasnej prevádzky aj bez kolaudácie .... Zákon však nehovorí nič o tom, čo by nastalo v prípade, ak by krajský stavebný úrad vyvlastnenie zamietol.“.
„Na území Slovenskej republiky platila až do roku 1950 zásada superficies solo cedit - vrch ustupuje spodku, stavba je súčasťou pozemku. Zákonom č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník bola táto zásada zrušená a nahradená koncepciou, podľa ktorého stavba nie je súčasťou pozemku. Nie je bez relevancie, že motívom na túto zmenu bolo umožniť výstavbu družstevných budov na pozemkoch odlišných vlastníkov.“.
„...možno uviesť východiskovou tézou prieskumu, ktorou je podľa ústavného súdu zásada, že na cudzom pozemku sa jednoducho nestavia.“.
„Napadnuté ustanovenia spôsobujú, že napriek neprebehnutiu, ba ani nezačatiu formálneho vyvlastnenia sa stavia.“. ... „Vytvárajú mylný dojem, že je možné stavať na cudzom pozemku, keďže neskôr bude pozemok predsa len vyvlastnený. Z právneho poriadku však vyplýva, že to vôbec nie je tak jednoznačné. Naopak, vyvlastňovacie konanie sa nemusí skončiť vyvlastnením nehnuteľnosti, ale aj zamietnutím vyvlastnenia ...“. ...
„Stavebný úrad nemusí v stavebnom konaní posudzovať žiaden verejný záujem napriek tomu, že vyvlastňuje de facto.“. ... „Verejný záujem je predmetom dokazovania v rámci rozhodovania o určitej otázke, napr. vyvlastnení, a nie je možné ho vopred a priori stanoviť. Z tohto dôvodu spadá zisťovanie verejného záujmu do právomoci moci výkonnej, a nie zákonodarnej.“.
„V zmysle zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v stavebnom konaní sú vlastníci pozemkov skôr objektom než riadnym subjektom vyvlastňovacieho konania.“ ... „Ak zákonodarca všeobecne určí, že pozemky ku konkrétnym diaľniciam budú fakticky vyvlastnené už pred prebehnutím vyvlastňovacieho konania, a tým vlastne determinuje výsledok takýchto vyvlastňovacích konaní, vylučuje tým právnu ochranu vlastníkov pozemkov.“. ... „Ústava nepozná de facto vyvlastnenie, ktoré by sa dodatočne legalizovalo formálnym vyvlastnením s náhradou. Pozná len formálne vyvlastnenie, s tam stanovenými podmienkami, kde je vlastník riadnym subjektom konania, a nie len zaskočeným objektom tohto konania.“.
„Zásah napriek tomu, že má istý právny základ vo forme zákona, hraničí s faktickým bezprávnym zásahom, lebo titul k vykonávaniu stavby je len procesný, tváriaci sa dočasne, ale v skutočnosti má trvalý efekt.“. ... „Možno sa len domnievať, že pre účely preukázania titulu bude nutné vyvlastňovacie konanie, ale zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach tak explicitne neustanovuje. Táto skutočnosť je zrejme dôkazom toho, že zákonodarcovi išlo len o to, aby sa začalo stavať, bez zváženia ďalších súvislostí.“.
„Ústavný súd konštatuje, že slovné spojenia „urobený úkon na jeho získanie“, a „inak doklady o prísľube získať“ a zvlášť „inak doklady o nemožnosti získať“ sú v danom kontexte príliš neurčité, nejednoznačné, vymykajúce sa obvyklej právnickej terminológii a pripúšťajúce rozmanité výklady, takže ich ani z hľadiska presnosti a predvídateľnosti nemožno akceptovať na účely zásahu do vlastníckeho práva k pozemkom. Obdobnú právnu neistotu predstavuje aj častica „najmä“, ktorá otvára danú právnu normu v neprospech vlastníkov pozemkov.“.
„Zákonodarca taktiež úplne ignoroval otázku náhrady za užívanie v čase okupácie, pred prevodom vlastníckeho práva na NDS.“.
Disentujúci sudcovia a ich oponentúra:
„Ústavný súd pritom nie je - a to je pre posudzovaný prípad zvlášť podstatné - oprávnený posudzovať vhodnosť či účelnosť právnej normy, lebo táto kompetencia prislúcha vždy len zákonodarcovi, čo treba rešpektovať.“.
„Pojem verejný záujem je svojím obsahom obšírny.“ ... „nie je sporné, že výstavba diaľnic v úsekoch, ktoré sú uvedené v Prílohe zákona a na ktoré sa v dôsledku tohto vymedzenia vzťahuje celý uvedený zákon, je vo verejnom záujme absolútnej majority občanov Slovenskej republiky.“. ... „Väčšina pléna síce problematiku konfliktu verejného záujmu so súkromným záujmom v odôvodnení nálezu načrtla (bod 46 odôvodnenia nálezu), v ďalšom ho však poprela, keď dogmaticky zotrvala na princípe absolútnej prednosti súkromného záujmu.“.
„Keďže vo veci ide len o dočasné obmedzenie vlastníckeho práva, z toho pramenia aj súkromnoprávne nároky dotknutého vlastníka proti stavebníkovi na plné odškodnenie za užívanie jeho nehnuteľnosti až do momentu zmeny vlastníckeho práva podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a súvisiacich predpisov (napr. z titulu bezdôvodného obohatenia či náhrady škody ap.), ktoré nie sú namietaným zákonom vylúčené.“
„...podľa napadnutých ustanovení právoplatné ukončenie vkladového a vyvlastňovacieho konania nie je podmienkou začatia stavebného konania. To však neznamená, že napadnuté ustanovenia umožňujú, že ku kúpe alebo vyvlastneniu, rešpektujúc ústavné a zákonné predpoklady a podmienky, nedôjde.“.
„Každý orgán aplikujúci právo (teda aj napadnuté ustanovenia) je povinný rešpektovať ústavný príkaz obsiahnutý v čl. 152 ods. 4 ústavy, podľa ktorého výklad a uplatňovanie všetkých zákonov musí byť v súlade s ústavou.“. ... „Z konštrukcie napadnutých ustanovení potom podľa môjho názoru vyplýva, že zákonodarca predpokladá súbežný priebeh dvoch právnych procesov (stavebného konania na strane jednej a vkladového alebo vyvlastňovacieho konania na strane druhej), každého vo vlastnom právnom rámci, pričom pripustil, aby stavebné konanie prebehlo ešte pred právoplatným skončením vkladového (záznamového) či vyvlastňovacieho konania, čo je u líniových stavieb nevyhnutné. To však neznamená, že k prevodu či prechodu vlastníckeho práva nedôjde najneskôr do začatia kolaudačného konania, takže opäť úvaha väčšiny pléna o nevyvlastnení (bod 54) či o vyvlastnení de facto (bod 69), alebo výstavbe na pozemku bez titulu (bod 70) je arbitrárna.“. ... „Ústavodarcom použitý termín ,,musí dbať na ich podstatu a zmysel“ však nemožno vykladať tak, že ,,nesmie ísť o zásah do podstaty základného práva“.
„... zásah do pozemku pred jeho vyvlastnením z pohľadu vlastníka je primeraným spôsobom naplnenia legitímneho cieľa kompenzovaného vyššou než primeranou náhradou za vyvlastnenie.“.
„Na kontrolu ústavnej súladnosti uplatňovania napadnutých ustanovení sú však v prvom rade príslušné všeobecné súdy (čl. 142 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 2 ústavy), ktoré sú v tomto smere oprávnené preskúmavať právoplatné rozhodnutia orgánov stavebného, či vyvlastňovacieho konania vo fair procese, ktorý namietanou úpravou nebol vôbec dotknutý.“.
„...treba väčšine pléna pripomenúť učebnicovú notorietu, že pozemky nie sú veci určené podľa druhu (genericky), ale sú vždy vecami individuálne (jednotlivo, špecificky) určenými“.
Juraj Gyarfas | 10. 09. 2011 11:56:13
// Reagovať
ďakujem
Ondrej Pivarči | 10. 09. 2011 13:18:33
// Reagovať
súhlas s väčšinovým názorom ÚS
1. to vyjadrenie NDS je hnus najhrubšieho zrna. Jasné, že "záhradkári" budú tie zvyšné pozemky chcieť predať, pokiaľ tam zrovna nechcú stavať reštauráciu pre motoristov alebo benzínovú pumpu, čo asi nechcú, pretože tieto sa inak znehodnotia. Rýchlostná cesta im obmedzí účel využitia a ... to je jedno. Najprv sa vykupujú pozemky a potom sa plánuje rýchlostná cesta a riešia územné rozhodnutia, nie naopak. Ale veď načo by sme platili vlastníkovi pozemkov za to, že mu znehodnotíme okolité pozemky, to sa považuje za chamtivosť vlastníka. To, že koľko stojí tá cesta, to už za chamtivosť investora nepovažujeme.
2. súhlasím s Jurajom Gy., že vyjadrenie GP je tiež drsný odpad. Akože tým, že nejaké opatrenie je jednorazové, ideme ospravedlňovať jeho účinky? Tak môžeme ospravedlňovať
analogicky aj účinky hromadnej popravy.
3. ad vyjadrenie ministerstva: iste, ak vlastník je v zahraničí a potrebuje dlhšiu lehotu, my musíme stavať za každú cenu, veď čo tam po 1 vlastníkovi, preda nebude brániť rýchlej výstavbe. som zvedavý, či by ministerstvo toto vyhlásilo v prípade, keby mali ministrovi vyvlastniť pozemok a tento by bol dedičom v dedičskom konaní.
4. ad NR SR - ešte pochopiteľné pri ich procesnom postavení, hoci čistý alibizmus.
5. ad disentujúci sudcovia Ľalík a Macejková - toto je najviac nepochopiteľné ...
„Ústavný súd pritom nie je - a to je pre posudzovaný prípad zvlášť podstatné - oprávnený posudzovať vhodnosť či účelnosť právnej normy ..." - a čoby nebol? veď ak má podať nejaký výklad v širších spoločenských súvislostiach, týkajúci sa súladu právnych predpisov, tak sa priam žiada objasniť teleologické súvislosti. veď teleologický výklad noriem je bežný druh výkladu ...
"takže opäť úvaha väčšiny pléna o nevyvlastnení (bod 54) či o vyvlastnení de facto (bod 69), alebo výstavbe na pozemku bez titulu (bod 70) je arbitrárna.“. ... „Ústavodarcom použitý termín ,,musí dbať na ich podstatu a zmysel“ však nemožno vykladať tak, že ,,nesmie ísť o zásah do podstaty základného práva“. - jasné, lebo táto disentujúca úvaha nie je arbitrárna ani trošičku. na podstatu a zmysel vlastníckeho práva sa dbá tak, že pokiaľ sa neskončí riadne vyvlastňovacie konanie či neexistuje iný neodkladný záujem, tak niet prečo vlastníctvo obmedzovať - veď vlastníkovi ostane nuda proprietas ... bolo by zaujímavé, keby vlastník medzitým previedol predmet vyvlastňovania na nejakú najpočetnejšiu cirkev. či potrebujeme urýchlene vyšší objem poľských kamiónov na cestách? alebo aký verejný záujem zdôvodňuje "rýchlosť" takéhoto postupu?
„Keďže vo veci ide len o dočasné obmedzenie vlastníckeho práva, z toho pramenia aj súkromnoprávne nároky dotknutého vlastníka proti stavebníkovi na plné odškodnenie" ... - samozrejme, akurát sa zabudli zmieniť o dôkaznom bremene. a tá vtipná logika, tak stavebníkovi najprv zákonom posvätíme možnosť "škodiť" a potom sa tvárime, že veď vlastník môže vysúdiť náhradu škody. nebude lepšie, keď najskôr preventívne zamedzíme škode?
"...pričom pripustil, aby stavebné konanie prebehlo ešte pred právoplatným skončením vkladového (záznamového) či vyvlastňovacieho konania, čo je u líniových stavieb nevyhnutné." - a na toto odkiaľ dotyčný sudca prišiel, že vraj nevyhnutné? a čím to odôvodňuje?
„... zásah do pozemku pred jeho vyvlastnením z pohľadu vlastníka je primeraným spôsobom naplnenia legitímneho cieľa kompenzovaného vyššou než primeranou náhradou za vyvlastnenie.“ - aha, jasné, takže máme v ústave nový inštitút predbežného obmedzenia vlastníckeho práva pred jeho vyvlastnením?
„Na kontrolu ústavnej súladnosti uplatňovania napadnutých ustanovení sú však v prvom rade príslušné všeobecné súdy (čl. 142 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 2 ústavy), ktoré sú v tomto smere oprávnené preskúmavať právoplatné rozhodnutia orgánov stavebného, či vyvlastňovacieho konania vo fair procese, ktorý namietanou úpravou nebol vôbec dotknutý.“. - ehm, určite, ale v individuálnom konaní, nie všeobecne. všeobecným orgánom ochrany ústavnosti (aj abstraktným) je totiž okrem iných svojich činností (napr. ochrana konkrétnych práv v poslednej inštancii či výklad ústavy) ústavný súd.
s tou notorietou radšej nekomentujem.
A nakoniec, ad plénum a zaujímavá poznámka Juraja Gy.:
"Na cudzích pozemkoch sa jednoducho nestavia." - veľmi pekná veta, keby sa na cudzích pozemkoch dalo jednoducho stavať, tak by vlastníctvo pozemkov nemalo zmysel. to, že niektorí spoluobčania, či režim rokov '48 až '89 si túto zásadu vysvetľovali a vysvetľujú po svojom, na veci nič nemení. spomínané zákonné vecné bremeno je akurát neschopnosť štátu (resp. nás všetkých) sa vysporiadať so svojou minulosťou. existovalo x spôsobov, ktorými sa to mohlo vyriešiť. a namiesto bleskových a teda (asi účelovo) spackaných reštitúcií mohli aj na toto nájsť elegantné riešenie v podobe výberu vlastníka pozemku, či chce vyššiu zákonnú náhradu alebo náhradný pozemok. lebo toto zákonné vecné bremeno je len facka vlastníckemu právu. ja najmä dúfam, že táto veta ústavného súdu dá zelenú stavebným úradom pri búraní nelegálnych osád či city centrov.
páči sa mi, ako plénum pekne sfúklo zákonodarcu, najmä keď mu vytklo, že si na úkor výkonnej moci atrahuje kompetencie, ktoré mu nepatria. som zvedavý, ako by pri vydanom kolaudačnom rozhodnutí išiel stavebný úrad búrať časť cesty pri zápornom vyvlastňovacom rozhodnutí a tento efekt pekne plénum popísalo.
2. súhlasím s Jurajom Gy., že vyjadrenie GP je tiež drsný odpad. Akože tým, že nejaké opatrenie je jednorazové, ideme ospravedlňovať jeho účinky? Tak môžeme ospravedlňovať
analogicky aj účinky hromadnej popravy.
3. ad vyjadrenie ministerstva: iste, ak vlastník je v zahraničí a potrebuje dlhšiu lehotu, my musíme stavať za každú cenu, veď čo tam po 1 vlastníkovi, preda nebude brániť rýchlej výstavbe. som zvedavý, či by ministerstvo toto vyhlásilo v prípade, keby mali ministrovi vyvlastniť pozemok a tento by bol dedičom v dedičskom konaní.
4. ad NR SR - ešte pochopiteľné pri ich procesnom postavení, hoci čistý alibizmus.
5. ad disentujúci sudcovia Ľalík a Macejková - toto je najviac nepochopiteľné ...
„Ústavný súd pritom nie je - a to je pre posudzovaný prípad zvlášť podstatné - oprávnený posudzovať vhodnosť či účelnosť právnej normy ..." - a čoby nebol? veď ak má podať nejaký výklad v širších spoločenských súvislostiach, týkajúci sa súladu právnych predpisov, tak sa priam žiada objasniť teleologické súvislosti. veď teleologický výklad noriem je bežný druh výkladu ...
"takže opäť úvaha väčšiny pléna o nevyvlastnení (bod 54) či o vyvlastnení de facto (bod 69), alebo výstavbe na pozemku bez titulu (bod 70) je arbitrárna.“. ... „Ústavodarcom použitý termín ,,musí dbať na ich podstatu a zmysel“ však nemožno vykladať tak, že ,,nesmie ísť o zásah do podstaty základného práva“. - jasné, lebo táto disentujúca úvaha nie je arbitrárna ani trošičku. na podstatu a zmysel vlastníckeho práva sa dbá tak, že pokiaľ sa neskončí riadne vyvlastňovacie konanie či neexistuje iný neodkladný záujem, tak niet prečo vlastníctvo obmedzovať - veď vlastníkovi ostane nuda proprietas ... bolo by zaujímavé, keby vlastník medzitým previedol predmet vyvlastňovania na nejakú najpočetnejšiu cirkev. či potrebujeme urýchlene vyšší objem poľských kamiónov na cestách? alebo aký verejný záujem zdôvodňuje "rýchlosť" takéhoto postupu?
„Keďže vo veci ide len o dočasné obmedzenie vlastníckeho práva, z toho pramenia aj súkromnoprávne nároky dotknutého vlastníka proti stavebníkovi na plné odškodnenie" ... - samozrejme, akurát sa zabudli zmieniť o dôkaznom bremene. a tá vtipná logika, tak stavebníkovi najprv zákonom posvätíme možnosť "škodiť" a potom sa tvárime, že veď vlastník môže vysúdiť náhradu škody. nebude lepšie, keď najskôr preventívne zamedzíme škode?
"...pričom pripustil, aby stavebné konanie prebehlo ešte pred právoplatným skončením vkladového (záznamového) či vyvlastňovacieho konania, čo je u líniových stavieb nevyhnutné." - a na toto odkiaľ dotyčný sudca prišiel, že vraj nevyhnutné? a čím to odôvodňuje?
„... zásah do pozemku pred jeho vyvlastnením z pohľadu vlastníka je primeraným spôsobom naplnenia legitímneho cieľa kompenzovaného vyššou než primeranou náhradou za vyvlastnenie.“ - aha, jasné, takže máme v ústave nový inštitút predbežného obmedzenia vlastníckeho práva pred jeho vyvlastnením?
„Na kontrolu ústavnej súladnosti uplatňovania napadnutých ustanovení sú však v prvom rade príslušné všeobecné súdy (čl. 142 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 2 ústavy), ktoré sú v tomto smere oprávnené preskúmavať právoplatné rozhodnutia orgánov stavebného, či vyvlastňovacieho konania vo fair procese, ktorý namietanou úpravou nebol vôbec dotknutý.“. - ehm, určite, ale v individuálnom konaní, nie všeobecne. všeobecným orgánom ochrany ústavnosti (aj abstraktným) je totiž okrem iných svojich činností (napr. ochrana konkrétnych práv v poslednej inštancii či výklad ústavy) ústavný súd.
s tou notorietou radšej nekomentujem.
A nakoniec, ad plénum a zaujímavá poznámka Juraja Gy.:
"Na cudzích pozemkoch sa jednoducho nestavia." - veľmi pekná veta, keby sa na cudzích pozemkoch dalo jednoducho stavať, tak by vlastníctvo pozemkov nemalo zmysel. to, že niektorí spoluobčania, či režim rokov '48 až '89 si túto zásadu vysvetľovali a vysvetľujú po svojom, na veci nič nemení. spomínané zákonné vecné bremeno je akurát neschopnosť štátu (resp. nás všetkých) sa vysporiadať so svojou minulosťou. existovalo x spôsobov, ktorými sa to mohlo vyriešiť. a namiesto bleskových a teda (asi účelovo) spackaných reštitúcií mohli aj na toto nájsť elegantné riešenie v podobe výberu vlastníka pozemku, či chce vyššiu zákonnú náhradu alebo náhradný pozemok. lebo toto zákonné vecné bremeno je len facka vlastníckemu právu. ja najmä dúfam, že táto veta ústavného súdu dá zelenú stavebným úradom pri búraní nelegálnych osád či city centrov.
páči sa mi, ako plénum pekne sfúklo zákonodarcu, najmä keď mu vytklo, že si na úkor výkonnej moci atrahuje kompetencie, ktoré mu nepatria. som zvedavý, ako by pri vydanom kolaudačnom rozhodnutí išiel stavebný úrad búrať časť cesty pri zápornom vyvlastňovacom rozhodnutí a tento efekt pekne plénum popísalo.
