M. Kolíková: Mala som záujem podieľať sa na zmenách v justícii
Interview | 20. 11. 2011 | komentárov: 5
Mgr. Mária Kolíková vyštudovala právo na Univerzite Komenského v Bratislave. Ako advokátka sa pri poskytovaní právnej pomoci venovala hlavne oblasti práva vo verejnom záujme a ľudským právam a úzko spolupracovala s mimovládnymi organizáciami. V roku 2006 rozvíjala Centrum právnej pomoci ako jeho riaditeľka a v súčasnosti pôsobí na Ministerstve spravodlivosti SR ako štátna tajomníčka. V tomto rozhovore sme sa rozprávali o novom spôsobe hodnotenia sudcov.
Ako hodnotíte svoje doterajšie pôsobenie vo funkcii štátnej tajomníčky MS SR?
Mala som záujem podieľať sa na zmenách v justícii a na tom som s pani ministerkou aj mala možnosť naozaj intenzívne pracovať, čiže z tohto pohľadu som spokojná. Za toto nie až také dlhé obdobie sa nám podarilo veľa vecí presadiť, o ktorých som presvedčená, že naozaj môžu prispieť k reforme v justícii v pozitívnom slova zmysle.
Spomedzi doterajších zmien, ktoré sa podarili, je niečo, čo vás teší najviac?
Medzi najväčšie zmeny možno zaradiť otvorenosť, ktorú sme presadili v rámci sudcovských zákonov. Na to nadväzuje aj ďalší sudcovský balík, ktorý bude verím účinný od januára budúceho roka. Tak to je to, čo ma vo veľkej miere potešilo. Teší ma novela trestného poriadku a zmeny v Občianskom súdnom poriadku, ktoré by naozaj mali pomôcť kvalite a urýchleniu konaní. V neposlednom rade aj novela zákona o prokuratúre a prokurátoroch.
V súčasnosti sa zavádza nový systém hodnotenie sudcov. Prečo dochádza k tejto zmene?
Bolo síce definované, že máme hodnotenie sudcov a zásady budú prijaté. Bola k tomu však potrebná aj iniciatíva zo strany Súdnej rady. Tá roky neprichádzala. To znamená, že obdobie posledných rokov bolo obdobím vákua, kde síce hodnotenie zákon predpokladá, ale nie sú k tomu pravidlá. To, čo sme urobili teraz je zavedenie pravidiel v zákone. Jednak sme stanovili proces a zároveň sme stanovili kritériá.
Čiže doteraz sudcovia neboli prakticky hodnotení?
Ja by som to skôr nazvala, že boli formálne hodnotení. Zákon predpokladal hodnotenie v niektorých prípadoch, napríklad v súvislosti s výberovým konaním na pozície na krajskom súde, kde jednoducho to hodnotenie muselo súvisieť so samotným výberovým procesom. Takže hodnotenie sa udialo pri tejto príležitosti a nie pravidelne a bolo dosť formalistické, pretože tu neboli stanovené ani kritériá, ani proces.
Ako bude vyzerať nové hodnotenie sudcov?
Najprv treba odlíšiť tzv. ročný štatistický výkaz sudcu, ktorý sa zameriava na výkonnosť sudcu. To znamená, že v kvantitatívne vyjadrovaných ukazovateľoch budeme vedieť porovnať prácu jedného sudcu s prácou druhého sudcu v rámci celého Slovenska. Je dôležité povedať, že aj samotní sudcovia sa budú môcť navzájom porovnávať. Môže to medzi nimi vzájomne prispieť k motivácii, že dá sa aj takto pracovať, dá sa mať takéto výsledky. Je dôležité aj pre sudcov dovnútra vedieť aká je výkonnosť sudcov, aká v rámci kraja , čiže môžu mať takéto porovnania. Isteže bude treba brať do úvahy pre konkrétne vyhodnotenie sudcu aj náplň jeho práce, ale v tých číslach sa dá povedať mnohé.
Samotné hodnotenie doteraz predpokladal zákon, ale nestanovoval proces. Je to hodnotenie, ktoré by sa malo kvalitatívne urobiť každých päť rokov a je to hodnotenie, ktoré je priamo zakotvené v zákone. Novela zavedie osoby, ktoré hodnotia a dôležité je povedať, že my sme sa snažili rozložiť aj zodpovednosť za hodnotenie sudcu. Rozložiť bremeno hodnotiť sudcu a rozložiť aj náplň alebo lepšie povedané ukazovatele, ktoré sa majú hodnotiť. Tým pádom sme napríklad aj rozdelili, že každý hodnotiteľ, môže udeliť len nejaký počet bodov a len celý sumár nám dá konečný výsledok. Hodnotenie sme rozložili medzi viaceré osoby hodnotiteľov a zároveň sme sa snažili detailnejšie rozpísať čo sa vlastne hodnotí, popísať akým procesom hodnotenie bude prechádzať. Cieľom je, aby sudcovia mali jednak predvídateľný proces, čo to hodnotenie obnáša a vedeli, že keď pracujem na určitej úrovni, tak môžem očakávať asi takéto hodnotenie a toto sa v tej mojej práci hodnotí. To je jedna vec. Druhá vec je, že sa hodnotenie rozkladá na viaceré osoby hodnotiteľov, čo sa doteraz kumulovalo v jednej osobe, a to bol predseda súdu. Teraz je predseda súdu je jednou z osôb, ktorá sa podieľa na hodnotení. Myslím si, že sudca môže mať presvedčenie, že to rozhodnutie bude nezaujaté. To je podľa mňa veľmi dôležité.
Ktoré osoby budú zapojené do hodnotenia?
V závislosti od toho, či sa jedná o okresný alebo krajský súd, tak je to buď predseda grémia alebo predseda kolégia, keďže na krajskom súde sú viaceré kolégiá. Ďalej je to tzv. hodnotiaca komisia, ktorá je volená sudcovskou radou a táto komisia robí konkrétne prieskum spisov. Potom je to aj predseda súdu, ktorý sa vyjadruje k osobe sudcu. Body sú rozdelené medzi tieto tri subjekty pomerom 35 bodov, 35 bodov a 30 bodov. To už ukazuje, že je tu nejaké pomerné rozdelenie tej možnosti podieľať sa na tom hodnotení.
Kto bude hodnotiť predsedov kolégií/grémií?
S týmto sme sa v zákone vysporiadali. Ak sa jedná o predsedu grémia, tak ho hodnotí iný člen grémia, ktorého určí grémium. Ak sa jedná o predsedu kolégia, toho zase hodnotí iný člen kolégia, ktorého určí kolégium.
Čo všetko je predmetom hodnotenia?
Hodnotí sa prieskum rozhodovacej činnosti, plynulosti, dôstojnosti vedenia konania. To robí komisia, ktorá sa musí oboznámiť predtým s konkrétnymi spismi. V tejto súvislosti sme sa zaoberali aj tým, aby sa nejednalo o účelovo vyberané spisy. Takže časť spisov si môže vybrať sudca, ktorý je hodnotený a časť hodnotiaca komisia. Stanovili sme aj určité kritériá, aby sa nestalo, že sú vyberané spisy, ktoré sa týkajú rovnakej veci, čo by tiež mohlo priniesť zmätočné výsledky. Taktiež sme sa snažili rozlíšiť, že hodnotiaca komisia bude sledovať rovnaké spisy a z toho môže vyplynúť či ten postup vedenia konania je naozaj efektívny v súvislosti s vytyčovaním pojednávaní, vykonávaním úkonov, ktoré súvisia s prípravou na pojednávanie a podobne. Bez toho, aby sme sa oboznámili s konkrétnou rozhodovacou činnosťou sudcu si to nevieme dosť dobre predstaviť. S tým bude súvisieť, že hodnotiaca komisia sa oboznámi aj s rozhodnutiami, kvalitou týchto rozhodnutí sudcov.
Ďalšie kritérium sa týka prvostupňových, ale aj druhostupňových súdov, ak sa jedná o prípadný prieskum v rámci dovolania. Vychádza sa zo stanovísk odvolacích a dovolacích senátov. Získajú sa informácie o tom, v akej miere a z akých dôvodov sú rozhodnutia menené, rušené, toho preskúmavaného súdu. Takisto ide o určitý hodnotiaci výrok o kvalite rozhodovania.
Ako bude odlíšené to, že jeden sudca môže mať komplikovanejšie prípady a ich počet bude menší, pričom druhý sudca bude mať veľa vybavených, ale ľahších vecí?
Vždy bude priestor pre hodnotiteľov, aby to zohľadnili. Neviem, či sa dá povedať, že je sudca, ktorý má len ťažké veci a sudca, ktorý má len ľahké veci. Skôr je správne sa baviť o konkrétnej osobe sudcu s konkrétnou náplňou, ktorú má a tu prichádza do úvahy aj to, či sú napríklad nejaké sťažnosti na prieťahy v konaní na ústavnom súde, či tie prieťahy boli preukázané, či tie prieťahy naozaj súviseli s tým, že to boli prieťahy, ktoré boli subjektívne na strane sudcu, alebo to boli objektívne prieťahy. To sa dá v tom konkrétnom hodnotení sudcu normálne takto vyhodnotiť. Predseda súdu to vie a musí to vedieť vyhodnotiť.
Ako bude hodnotenie rozvrhnuté časovo? Kedy budú prebiehať jednotlivé hodnotenia?
Základné pravidlo nastavené v zákone je päťročné obdobie, ktoré v plnosti postihne sudcov, ktorí budú vymenovaní po účinnosti tohto zákona (1.1.2012). Išlo nám o to, aby hodnotenie, ktoré zavádza jasné kritériá, proces, hodnotiteľa, bolo pre sudcu predvídateľné. Takže sudca by mal byť hodnotený potom, čo už vie, že ako hodnotenie prebieha. Čiže to päťročné obdobie sa nám začína momentom, keď je zákon účinný. Rozmýšľali sme nad tým, ako nastaviť mechanizmus, aby bolo hodnotenie zvládnuteľné aj pri sudcoch, čo už sú vo funkcii. Prechodnými ustanoveniami sa zaviedol mechanizmus, ako priebežne zabezpečiť hodnotenie. Pre zabezpečenie, čo najskoršieho vyhodnotenia práce sudcov sme určili kratšie obdobia, ktoré sa týkajú sudcov, ktorí sú už dnes vo výkone. Pretože dnes nemôžeme povedať, že by sudcovia, ktorí sú už dnes vo výkone nevedeli predpokladať hodnotenie. V zákone už dávnejšie uvedené je a vedia, že mu podliehajú. Dnes je to však do veľkej miery nepredvídateľné, lebo ten obsah tam nie je, čaká sa na zásady. To znamená, že sme vo vákuu. Považujem za správne a dobré aj pre sudcov stanoviť jasný a transparentný proces.
Takže, ak je sudca vo výkone od 5 do 15 rokov, tak hodnotiacim obdobím je 1. január až 31. december 2015. Ak je od 15 do 25 rokov, tak tým hodnotiacim obdobím je 1. január 2012 až 31.december 2014. Ak vykonáva funkciu sudcu 25 a viac rokov, tak je hodnotený za obdobie od 1. januára až 31. decembra 2013. To je bude prvé hodnotenie. To znamená, že každé ďalšie hodnotenie je možné predpokladať a je to rozvrhnuté priebežne.
Ak bude hodnotenie sudcu negatívne, budú vyvodené nejaké sankcie?
My sme tu stanovili tri stupne hodnotenia, a to výborný, dobrý alebo nevyhovujúci, ktorým zodpovedá aj bodové hodnotenie. Zdalo sa nám dôležité stanoviť takéto kritériá a stanoviť stupne hodnotenia preto, aby bolo hneď zrejmé, že je tu rozdiel v kvalite práce. Je dôležité oceniť prácu tých, ktorí ju vykonávajú vynikajúco. Je dôležité dať jasné hodnotenie tým, ktorých práca je neuspokojivá. Tento odkaz má byť jasný a zreteľný.
Ak je sudca nevyhovujúci, tak už samotný výsledok hodnotenia dáva jasne najavo, že by mala nastať nejaká zmena. Táto zmena, ako je nastavená v zákone je, že sudca by mal dostať šancu nedostatky, ktoré boli preukázané v rámci hodnotenia, napraviť, keďže päť rokov je dosť dlhá doba. Myslíme si, že by sme sa mali pozrieť či došlo k zmene už po roku a boli odstránené nedostatky. Ak neboli odstránené a sudca je opätovne nevyhovujúci, tak to už je dôvodom pre disciplinárne konania a pre tzv. závažné disciplinárne previnenie. Ak by bol opätovne takto hodnotený, tak už je to aj na také disciplinárne previnenie, ktorého dôsledkom môže byť odvolanie z funkcie.
Aké sú reakcie zo strany sudcov na zavedenie nového mechanizmu hodnotenia?
Bola som milo prekvapená a teším sa z toho, že aj v rámci pripomienkového konania išlo skôr o pripomienky technického charakteru. V zásade som nespozorovala v rámci tejto právnej úpravy, že by s ňou bol nejaký nesúhlas. V rámci tejto právnej úpravy sme spolupracovali aj so sudcami a snažili sme sa to naozaj nastaviť tak, aby v tento systém hodnotenia mohli mať sudcovia dôveru. Verím, že sa nám to podarilo. Viem si predstaviť, že sú sudcovia, ktorí vykonávajú svoju prácu dobre a je na mieste im za to poďakovať aj takýmto spôsobom. Na druhej strane, bude dôležité aj to ako sa tento inštitút osvedčí v praxi.
Budú hodnotenia zverejnené?
Zverejnenie bude súvisieť s ročnými štatistickými výkazmi. Kvalitatívne hodnotenie v tomto momente nebude zverejňované.
Ako hodnotíte svoje doterajšie pôsobenie vo funkcii štátnej tajomníčky MS SR? Mala som záujem podieľať sa na zmenách v justícii a na tom som s pani ministerkou aj mala možnosť naozaj intenzívne pracovať, čiže z tohto pohľadu som spokojná. Za toto nie až také dlhé obdobie sa nám podarilo veľa vecí presadiť, o ktorých som presvedčená, že naozaj môžu prispieť k reforme v justícii v pozitívnom slova zmysle.
Spomedzi doterajších zmien, ktoré sa podarili, je niečo, čo vás teší najviac?
Medzi najväčšie zmeny možno zaradiť otvorenosť, ktorú sme presadili v rámci sudcovských zákonov. Na to nadväzuje aj ďalší sudcovský balík, ktorý bude verím účinný od januára budúceho roka. Tak to je to, čo ma vo veľkej miere potešilo. Teší ma novela trestného poriadku a zmeny v Občianskom súdnom poriadku, ktoré by naozaj mali pomôcť kvalite a urýchleniu konaní. V neposlednom rade aj novela zákona o prokuratúre a prokurátoroch.
V súčasnosti sa zavádza nový systém hodnotenie sudcov. Prečo dochádza k tejto zmene?
Bolo síce definované, že máme hodnotenie sudcov a zásady budú prijaté. Bola k tomu však potrebná aj iniciatíva zo strany Súdnej rady. Tá roky neprichádzala. To znamená, že obdobie posledných rokov bolo obdobím vákua, kde síce hodnotenie zákon predpokladá, ale nie sú k tomu pravidlá. To, čo sme urobili teraz je zavedenie pravidiel v zákone. Jednak sme stanovili proces a zároveň sme stanovili kritériá.
Čiže doteraz sudcovia neboli prakticky hodnotení?
Ja by som to skôr nazvala, že boli formálne hodnotení. Zákon predpokladal hodnotenie v niektorých prípadoch, napríklad v súvislosti s výberovým konaním na pozície na krajskom súde, kde jednoducho to hodnotenie muselo súvisieť so samotným výberovým procesom. Takže hodnotenie sa udialo pri tejto príležitosti a nie pravidelne a bolo dosť formalistické, pretože tu neboli stanovené ani kritériá, ani proces.
Ako bude vyzerať nové hodnotenie sudcov?
Najprv treba odlíšiť tzv. ročný štatistický výkaz sudcu, ktorý sa zameriava na výkonnosť sudcu. To znamená, že v kvantitatívne vyjadrovaných ukazovateľoch budeme vedieť porovnať prácu jedného sudcu s prácou druhého sudcu v rámci celého Slovenska. Je dôležité povedať, že aj samotní sudcovia sa budú môcť navzájom porovnávať. Môže to medzi nimi vzájomne prispieť k motivácii, že dá sa aj takto pracovať, dá sa mať takéto výsledky. Je dôležité aj pre sudcov dovnútra vedieť aká je výkonnosť sudcov, aká v rámci kraja , čiže môžu mať takéto porovnania. Isteže bude treba brať do úvahy pre konkrétne vyhodnotenie sudcu aj náplň jeho práce, ale v tých číslach sa dá povedať mnohé.
Samotné hodnotenie doteraz predpokladal zákon, ale nestanovoval proces. Je to hodnotenie, ktoré by sa malo kvalitatívne urobiť každých päť rokov a je to hodnotenie, ktoré je priamo zakotvené v zákone. Novela zavedie osoby, ktoré hodnotia a dôležité je povedať, že my sme sa snažili rozložiť aj zodpovednosť za hodnotenie sudcu. Rozložiť bremeno hodnotiť sudcu a rozložiť aj náplň alebo lepšie povedané ukazovatele, ktoré sa majú hodnotiť. Tým pádom sme napríklad aj rozdelili, že každý hodnotiteľ, môže udeliť len nejaký počet bodov a len celý sumár nám dá konečný výsledok. Hodnotenie sme rozložili medzi viaceré osoby hodnotiteľov a zároveň sme sa snažili detailnejšie rozpísať čo sa vlastne hodnotí, popísať akým procesom hodnotenie bude prechádzať. Cieľom je, aby sudcovia mali jednak predvídateľný proces, čo to hodnotenie obnáša a vedeli, že keď pracujem na určitej úrovni, tak môžem očakávať asi takéto hodnotenie a toto sa v tej mojej práci hodnotí. To je jedna vec. Druhá vec je, že sa hodnotenie rozkladá na viaceré osoby hodnotiteľov, čo sa doteraz kumulovalo v jednej osobe, a to bol predseda súdu. Teraz je predseda súdu je jednou z osôb, ktorá sa podieľa na hodnotení. Myslím si, že sudca môže mať presvedčenie, že to rozhodnutie bude nezaujaté. To je podľa mňa veľmi dôležité.
Ktoré osoby budú zapojené do hodnotenia?
V závislosti od toho, či sa jedná o okresný alebo krajský súd, tak je to buď predseda grémia alebo predseda kolégia, keďže na krajskom súde sú viaceré kolégiá. Ďalej je to tzv. hodnotiaca komisia, ktorá je volená sudcovskou radou a táto komisia robí konkrétne prieskum spisov. Potom je to aj predseda súdu, ktorý sa vyjadruje k osobe sudcu. Body sú rozdelené medzi tieto tri subjekty pomerom 35 bodov, 35 bodov a 30 bodov. To už ukazuje, že je tu nejaké pomerné rozdelenie tej možnosti podieľať sa na tom hodnotení.
Kto bude hodnotiť predsedov kolégií/grémií?
S týmto sme sa v zákone vysporiadali. Ak sa jedná o predsedu grémia, tak ho hodnotí iný člen grémia, ktorého určí grémium. Ak sa jedná o predsedu kolégia, toho zase hodnotí iný člen kolégia, ktorého určí kolégium.
Čo všetko je predmetom hodnotenia?
Hodnotí sa prieskum rozhodovacej činnosti, plynulosti, dôstojnosti vedenia konania. To robí komisia, ktorá sa musí oboznámiť predtým s konkrétnymi spismi. V tejto súvislosti sme sa zaoberali aj tým, aby sa nejednalo o účelovo vyberané spisy. Takže časť spisov si môže vybrať sudca, ktorý je hodnotený a časť hodnotiaca komisia. Stanovili sme aj určité kritériá, aby sa nestalo, že sú vyberané spisy, ktoré sa týkajú rovnakej veci, čo by tiež mohlo priniesť zmätočné výsledky. Taktiež sme sa snažili rozlíšiť, že hodnotiaca komisia bude sledovať rovnaké spisy a z toho môže vyplynúť či ten postup vedenia konania je naozaj efektívny v súvislosti s vytyčovaním pojednávaní, vykonávaním úkonov, ktoré súvisia s prípravou na pojednávanie a podobne. Bez toho, aby sme sa oboznámili s konkrétnou rozhodovacou činnosťou sudcu si to nevieme dosť dobre predstaviť. S tým bude súvisieť, že hodnotiaca komisia sa oboznámi aj s rozhodnutiami, kvalitou týchto rozhodnutí sudcov.
Ďalšie kritérium sa týka prvostupňových, ale aj druhostupňových súdov, ak sa jedná o prípadný prieskum v rámci dovolania. Vychádza sa zo stanovísk odvolacích a dovolacích senátov. Získajú sa informácie o tom, v akej miere a z akých dôvodov sú rozhodnutia menené, rušené, toho preskúmavaného súdu. Takisto ide o určitý hodnotiaci výrok o kvalite rozhodovania.
Ako bude odlíšené to, že jeden sudca môže mať komplikovanejšie prípady a ich počet bude menší, pričom druhý sudca bude mať veľa vybavených, ale ľahších vecí?
Vždy bude priestor pre hodnotiteľov, aby to zohľadnili. Neviem, či sa dá povedať, že je sudca, ktorý má len ťažké veci a sudca, ktorý má len ľahké veci. Skôr je správne sa baviť o konkrétnej osobe sudcu s konkrétnou náplňou, ktorú má a tu prichádza do úvahy aj to, či sú napríklad nejaké sťažnosti na prieťahy v konaní na ústavnom súde, či tie prieťahy boli preukázané, či tie prieťahy naozaj súviseli s tým, že to boli prieťahy, ktoré boli subjektívne na strane sudcu, alebo to boli objektívne prieťahy. To sa dá v tom konkrétnom hodnotení sudcu normálne takto vyhodnotiť. Predseda súdu to vie a musí to vedieť vyhodnotiť.
Ako bude hodnotenie rozvrhnuté časovo? Kedy budú prebiehať jednotlivé hodnotenia?
Základné pravidlo nastavené v zákone je päťročné obdobie, ktoré v plnosti postihne sudcov, ktorí budú vymenovaní po účinnosti tohto zákona (1.1.2012). Išlo nám o to, aby hodnotenie, ktoré zavádza jasné kritériá, proces, hodnotiteľa, bolo pre sudcu predvídateľné. Takže sudca by mal byť hodnotený potom, čo už vie, že ako hodnotenie prebieha. Čiže to päťročné obdobie sa nám začína momentom, keď je zákon účinný. Rozmýšľali sme nad tým, ako nastaviť mechanizmus, aby bolo hodnotenie zvládnuteľné aj pri sudcoch, čo už sú vo funkcii. Prechodnými ustanoveniami sa zaviedol mechanizmus, ako priebežne zabezpečiť hodnotenie. Pre zabezpečenie, čo najskoršieho vyhodnotenia práce sudcov sme určili kratšie obdobia, ktoré sa týkajú sudcov, ktorí sú už dnes vo výkone. Pretože dnes nemôžeme povedať, že by sudcovia, ktorí sú už dnes vo výkone nevedeli predpokladať hodnotenie. V zákone už dávnejšie uvedené je a vedia, že mu podliehajú. Dnes je to však do veľkej miery nepredvídateľné, lebo ten obsah tam nie je, čaká sa na zásady. To znamená, že sme vo vákuu. Považujem za správne a dobré aj pre sudcov stanoviť jasný a transparentný proces.
Takže, ak je sudca vo výkone od 5 do 15 rokov, tak hodnotiacim obdobím je 1. január až 31. december 2015. Ak je od 15 do 25 rokov, tak tým hodnotiacim obdobím je 1. január 2012 až 31.december 2014. Ak vykonáva funkciu sudcu 25 a viac rokov, tak je hodnotený za obdobie od 1. januára až 31. decembra 2013. To je bude prvé hodnotenie. To znamená, že každé ďalšie hodnotenie je možné predpokladať a je to rozvrhnuté priebežne.
Ak bude hodnotenie sudcu negatívne, budú vyvodené nejaké sankcie?
My sme tu stanovili tri stupne hodnotenia, a to výborný, dobrý alebo nevyhovujúci, ktorým zodpovedá aj bodové hodnotenie. Zdalo sa nám dôležité stanoviť takéto kritériá a stanoviť stupne hodnotenia preto, aby bolo hneď zrejmé, že je tu rozdiel v kvalite práce. Je dôležité oceniť prácu tých, ktorí ju vykonávajú vynikajúco. Je dôležité dať jasné hodnotenie tým, ktorých práca je neuspokojivá. Tento odkaz má byť jasný a zreteľný.
Ak je sudca nevyhovujúci, tak už samotný výsledok hodnotenia dáva jasne najavo, že by mala nastať nejaká zmena. Táto zmena, ako je nastavená v zákone je, že sudca by mal dostať šancu nedostatky, ktoré boli preukázané v rámci hodnotenia, napraviť, keďže päť rokov je dosť dlhá doba. Myslíme si, že by sme sa mali pozrieť či došlo k zmene už po roku a boli odstránené nedostatky. Ak neboli odstránené a sudca je opätovne nevyhovujúci, tak to už je dôvodom pre disciplinárne konania a pre tzv. závažné disciplinárne previnenie. Ak by bol opätovne takto hodnotený, tak už je to aj na také disciplinárne previnenie, ktorého dôsledkom môže byť odvolanie z funkcie.
Aké sú reakcie zo strany sudcov na zavedenie nového mechanizmu hodnotenia?
Bola som milo prekvapená a teším sa z toho, že aj v rámci pripomienkového konania išlo skôr o pripomienky technického charakteru. V zásade som nespozorovala v rámci tejto právnej úpravy, že by s ňou bol nejaký nesúhlas. V rámci tejto právnej úpravy sme spolupracovali aj so sudcami a snažili sme sa to naozaj nastaviť tak, aby v tento systém hodnotenia mohli mať sudcovia dôveru. Verím, že sa nám to podarilo. Viem si predstaviť, že sú sudcovia, ktorí vykonávajú svoju prácu dobre a je na mieste im za to poďakovať aj takýmto spôsobom. Na druhej strane, bude dôležité aj to ako sa tento inštitút osvedčí v praxi.
Budú hodnotenia zverejnené?
Zverejnenie bude súvisieť s ročnými štatistickými výkazmi. Kvalitatívne hodnotenie v tomto momente nebude zverejňované.
Súvisiace články
Sudcovia sa nesmú stavať nad ústavu a zákonIde o kanibalizmus, keď upír uhryzne právnika?Právomoc súdu prikázať sprístupnenie informácií – prelom v prístupe občanov k informáciám?O spolupráci občianskej spoločnosti so súdnou mocouPodnet na úpravu ustanovení OSP týkajúcich sa odôvodnenia súdneho rozhodnutia Články autora
Jaroslav Spišiak: Ak si chce policajt vytvoriť dôveru, mal by byť pre spoločnosť vzorom (II. časť)Jaroslav Spišiak: Našim cieľom je dostať kriminalitu do určitých únosných mantinelov (I. časť)Ján Šikuta: Nedostatočne zdôvodnené rozhodnutie vytvára priestor pre rôzne špekulácieLucia Žitňanská: Zamerali sme sa na otvorenie súdov verejnej kontroleAdéle Kent: Sudcovia nie sú mnísi
Andrej Hrabčák | 21. 11. 2011 20:38:37
// Reagovať
hodnotenie sudcov
Predpokladám, že aj doposiaľ sa v rámci súdov vykonávali hodnotenia sudcov, hoci nie takými kritériami. Verejný činiteľ, či už je to sudca, prokurátor alebo policajt, je zo strany svojich nadriadených priebežne alebo za určité obdobie hodnotený. Nie som sudca, ale neverím, že funkcionári na súdoch nevyhodnocovali prácu svojich podriadených. V prvom rade musia byť na riadiacich postoch ľudia, ktorí sú odborníci a majú chrbtovú kosť. Celé súdnictvo, ale aj ostatná štátna správa sú prešpikované politikou. Voľba generálneho prokurátora nám ukázala, že čom to všetko je. Cez politiku sa ovplyvňuje aj chod justície, príkladov by sa našlo viac ako dosť. Nevidím úspech súdnictva v žiadnych kritériách. Pokiaľ sa justícia neodpolitizuje, nebude žiadna hmatateľná zmena. Cirkusu okolo toho môže byť dosť, ale efekt žiadny. Som presvedčený, že šéfovia na súdoch, vedia o kvalite event. nekvalite práce svojich podriadených. Problém je v tom, že sa s tým nič nerobí. Personálne sú či súdy alebo prokuratúra obsadená ľuďmi, ktorí majú dobre konexie. Ťažko sa potom vyvodzujú nejaké postihy. Ten kto dnes niekoho bude disciplinárne riešiť, môže čakať, že po zmene vlády môže byť sám riešený. Na vedúcich postoch sa striedajú politické figúry. Po každých parlamentných voľbách sa trasú stoličky všetkých šéfov štátnej správy. Súdy a prokuratúra sú stabilnejšie, ale taká polícia je doslova humbuk. Pokiaľ sa všeobecne nezmení kultúra v politike, nezmení sa nič ani vo verejnej správe. Treba začať prísne postihovať " pochybenia " sudcov, ktorí napr. prepúšťajú na slobodu páchateľov závažných trestných činov. Pekný výraz " pochybenie ", hoci v skutočnosti sa jedna o závažný trestný čin. Nehovoriac o tom, že aké smiešne sú postihy páchateľov, ktorí zdefraudovali desiatky miliónov eur. Momentálne je v kurze ukladanie trestov odňatia slobody do 5 rokov pre prominentov, za miliónové daňové úniky a defraudácie verejných financií. Výkon trestu si títo páchatelia odpykávajú v rekreačných zariadeniach pre bacharov, kde najvyšší dozor väzňov vykonáva recepčná. Takto by sme mohli pokračovať. Kritéria hodnotenia sudcov vyznievajú oproti týmto skutočnostiam minimálne komické. Páni štátna tajomníčka, toto sú problémy, nie kritéria sú problémy. Pokiaľ bude poriadok a disciplína na súdoch, budú výsledky práce aj bez kritérií, ale nie naopak.
Mária Ritomská | 22. 11. 2011 12:02:46
// Reagovať
Hodnotenie sudcov
Súhlasím s predchádzajúcim názorom, že kritériá hodnotenia sudcov vyznievajú minimálne komicky. Rovnako to bolo aj v štátnej správe, kde zákon o štátnej službe upravoval služobné hodnotenie štátneho zamestnanca. Aj tu sa vykonávalo hodnotenie podľa kritérií, ale prax ukázala, že tu išlo o hodnotenie z pozície moci a ak sa niekto stal nežiadúci, tak tu bola možnosť dať štátnemu zamestnancovi hodnotenie dvakrát po sebe na nulovej hodnote a tretíkrát už bolo možné, aby tento štátny zamestnanec dostal výpoveď. Všetko v súlade so zákonom o štátnej službe.
Krásny príklad ako sa po nežnej revolúcii ľudia stali lacnými pracovnými silami a ako tu dochádza k "vykorisťovaiu človeka človekom" ponižovaním ľudskej dôstojnosti, ubližovaním, osočovaním, sabotovaním. Zákon umožnil, aby na pracovisku zavládol psychický teror riadený kolegami na pracovisku, ktorí znepríjemňujú pracovné podmienky obete do tej miery, aby obeť nedokázala odviesť dobrú prácu. Ide o ťažkú poruchu komunikácie alebo vzťahov v kolektíve spolupracovníkov, o formu nežiaducej agresivity v medziľudských vzťahoch, o najzávažnejšie deformácie sociálnych vzťahov, rolí a noriem života.
Preto dnes je dôležité nemlčať a hovoriť o psychickom terore na pracovisku, a tomu už nie je možné sa vyhnúť. A rovnako súhlasím, ak bude poriadok a disciplína na súdoch u každého, potom nie sú potrebné žiadne kritériá pri hodnotení ich práce.
Krásny príklad ako sa po nežnej revolúcii ľudia stali lacnými pracovnými silami a ako tu dochádza k "vykorisťovaiu človeka človekom" ponižovaním ľudskej dôstojnosti, ubližovaním, osočovaním, sabotovaním. Zákon umožnil, aby na pracovisku zavládol psychický teror riadený kolegami na pracovisku, ktorí znepríjemňujú pracovné podmienky obete do tej miery, aby obeť nedokázala odviesť dobrú prácu. Ide o ťažkú poruchu komunikácie alebo vzťahov v kolektíve spolupracovníkov, o formu nežiaducej agresivity v medziľudských vzťahoch, o najzávažnejšie deformácie sociálnych vzťahov, rolí a noriem života.
Preto dnes je dôležité nemlčať a hovoriť o psychickom terore na pracovisku, a tomu už nie je možné sa vyhnúť. A rovnako súhlasím, ak bude poriadok a disciplína na súdoch u každého, potom nie sú potrebné žiadne kritériá pri hodnotení ich práce.
Ondrej Pivarči | 23. 11. 2011 17:44:35
// Reagovať
ad rozhovor
1) zmeny v OSP by som (už po ich lepšom preštudovaní oproti reakcii na iný článok predtým) za pozitívne veľmi nepovažoval, skôr za prázdne gesto tak do éteru. Prečo existuje "prípustnosť dovolania"? Kde je inštitút "hlavnej intervencie"? Prečo existuje "mimoriadne dovolanie"? Čo robia ešte v OSP napr. tieto ustanovenia: § 37 ods. 2 veta 3 v takej podobe; § 44a; § 87 písm. e); § 88 ods. 1 písm. i) a písm. k)? Čo tam má robiť nové ustanovenie § 158 ods. 4? Aké sú sankcie za nedodržanie zákonných lehôt v OSP, ktoré nedodržuje súd? Aké sú sankcie za procesné vady konania? Prečo v takom prípade musí byť najprv prejednanie nároku podľa 514/03 s príslušným ministerstvom pre prípad náhrady škody spôsobenej výkonom verejnej moci? Prečo podľa novely uznesenie o prerušení konania aj na základe zhodného návrhu účastníkov musí obsahovať odôvodnenie?
2) Kto bude hodnotiť sudcov Najvyššieho súdu? Prečo sa nezískavajú aj informácie od ústavného súdu, ktoré rozhodnutia všeobecných súdov boli v rozpore s ústavou (ústavnými zákonmi)? Sankcie pre "neúspešných v hodnotení"? Sankcie vôbec za procesné chyby (hmotnoprávne sú o nezávislosti, za tie nesmú byť)? Motivácia (nielen finančná, a keď, tak ako osobné príplatky podľa kritérií) pre tých úspešných? Má sa hodnotiť aj "zlý právny názor" okresného sudcu, ak mu odvolačka právne posúdenie zmení a tým zmení aj výrok? Atď.
2) Kto bude hodnotiť sudcov Najvyššieho súdu? Prečo sa nezískavajú aj informácie od ústavného súdu, ktoré rozhodnutia všeobecných súdov boli v rozpore s ústavou (ústavnými zákonmi)? Sankcie pre "neúspešných v hodnotení"? Sankcie vôbec za procesné chyby (hmotnoprávne sú o nezávislosti, za tie nesmú byť)? Motivácia (nielen finančná, a keď, tak ako osobné príplatky podľa kritérií) pre tých úspešných? Má sa hodnotiť aj "zlý právny názor" okresného sudcu, ak mu odvolačka právne posúdenie zmení a tým zmení aj výrok? Atď.
beáta svediaková | 23. 11. 2011 19:10:25
// Reagovať
K novele O.s.p. :
niektoré novelizované ustanovenia snáď pomôžu zrýchliť konanie, ale zásadným spôsobom žiaľ ani táto novela súdne konanie nezrýchli.
Novela ako celok totiž je opäť zameraná na skrátenie dĺžky konania na prvom stupni a tým pádom sa minula účinku z väčšej časti.
Neprimeraná dĺžka konania má totiž podľa môjho názoru, ktorý vychádza z mojich deväťročných síce iba skúseností, svoj pôvod v povestnom ping - pongu okres -kraj - okres - kraj z notoricky známych dôvodov, opakovane prezentovaných i na tomto webe zo strany mnohých prispievateľov, ale ako ja zvyknem uzavrieť : kompetentní akoby nepočuli a najmä apriori sa odmietajú akékoľvek námety zo strany sudcov. Neviem už kto je povolanejší než samotní sudcovia, ktorí svoje poslanie vykonávajú zodpovedne.
Ďalším dôvodom neprimeranej dĺžky je personálne poddimenzovanosť najviac zaťažených súdov s tým, že máme v SR súdy, na ktorých je mesačný nápad civilných vecí do 10 v mesiaci alebo aj menej a v senáte je cca 40 - 50 vecí, čo je to oproti zaťaženým súdom, kde je v senátoch 200 a viac vecí.
K hodnoteniu sudcov:
Prázdne politické gesto, systém sa neosvedčí.
A ten nonsens, aby kolega hodnotil kolegu len preto, že hodnotiaci je predseda grémia, tak tomu sa nedá rozumieť. To fungovať nebude. Na tomto mieste by som vyslovila úplný súhlas s názorom pána Hrabčáka.
niektoré novelizované ustanovenia snáď pomôžu zrýchliť konanie, ale zásadným spôsobom žiaľ ani táto novela súdne konanie nezrýchli.
Novela ako celok totiž je opäť zameraná na skrátenie dĺžky konania na prvom stupni a tým pádom sa minula účinku z väčšej časti.
Neprimeraná dĺžka konania má totiž podľa môjho názoru, ktorý vychádza z mojich deväťročných síce iba skúseností, svoj pôvod v povestnom ping - pongu okres -kraj - okres - kraj z notoricky známych dôvodov, opakovane prezentovaných i na tomto webe zo strany mnohých prispievateľov, ale ako ja zvyknem uzavrieť : kompetentní akoby nepočuli a najmä apriori sa odmietajú akékoľvek námety zo strany sudcov. Neviem už kto je povolanejší než samotní sudcovia, ktorí svoje poslanie vykonávajú zodpovedne.
Ďalším dôvodom neprimeranej dĺžky je personálne poddimenzovanosť najviac zaťažených súdov s tým, že máme v SR súdy, na ktorých je mesačný nápad civilných vecí do 10 v mesiaci alebo aj menej a v senáte je cca 40 - 50 vecí, čo je to oproti zaťaženým súdom, kde je v senátoch 200 a viac vecí.
K hodnoteniu sudcov:
Prázdne politické gesto, systém sa neosvedčí.
A ten nonsens, aby kolega hodnotil kolegu len preto, že hodnotiaci je predseda grémia, tak tomu sa nedá rozumieť. To fungovať nebude. Na tomto mieste by som vyslovila úplný súhlas s názorom pána Hrabčáka.
Vladimír Kozáčik | 06. 12. 2011 23:26:19
// Reagovať
Zmeny OSP
Zaujal ma výrok "zmeny Občianskom súdnom poriadku, ktoré by naozaj mali pomôcť kvalite a urýchleniu konaní". Prečítal som pozorne zákony 183/2011 Z.z., 332/2011 Z.z., 348/2011 Z.z., dokonca opätovne, opäť pozorne, po prestávke znova, prečítal som aj všetky legislatívne návrhy, návrhy v pripomienkovom konaní a nič. Veľká škoda. Ono to, k čomu som sa dopracoval čítaním, sa mi vôbec nezdá ako "veľká zmena". Veľká zmena nie je len tak niečo za večer vysmoliť, kde tu hodiť lehotu a zavrieť oči pred skutočnými problémami. Škoda toľkej ignorancie pripomienok predkladanej poslednej novely, ktorá bola mimoriadne nevhodne pripravená (možno tvorca chýbal keď sa vyučoval legislatívny proces). Toľko pripomienok a nič. Stanovenie 30 dňovej lehoty pre rozhodnutie je podobný nezmysel ako stanovenie dvojmesačnej lehoty pre nariadenie pojednávania od zaplatenia poplatku alebo predchádzajúce oboznamovanie s plánovaným termínom vytýčenia pojednávania (našťastie zrušené). Skoro všetko je v kompetencii vyšších súdnych úradníkov a sudca dané rozhodnutia obvykle nerobí. Možno tá zmena je zverejňovanie rozhodnutí o tom, že na základe platobného rozkazu je jedna Iniciálka povinná zaplatiť do 15 dní určitú sumu druhej Iniciálke alebo v stanovenej lehote podať odpor hoci nevie prečo, prípadne že platobný rozkaz Iniciálok bol zrušený, alebo že nikto nevie hľadať v kope (nie databáze) podľa účastníka (napr. Kolíková). Škoda že niečo vyšplechlo a pozabudlo sa na súvisiace predpisy napr. o ochrane osobných údajov, aby sa neanonymizovalo niečo, čo je verejne vyhlasované a prístupné. Som zvedavý, aké trvanie budem mať takáto úprava a komu skutočne pomôže.
p.s.: Ak sa niekto pochváli niečim čo vykonal a ostatní o tom nevedia, možno by bolo dobré, keby to uviedol aspoň pod čiarou, nech to tak pracne a bez úspechu nemusíme hľadať.
p.s.: Ak sa niekto pochváli niečim čo vykonal a ostatní o tom nevedia, možno by bolo dobré, keby to uviedol aspoň pod čiarou, nech to tak pracne a bez úspechu nemusíme hľadať.
